Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, diskusia o tomto návrhu v Národnej rade je seriál tento týždeň. Už tretíkrát vlastne pokračujeme s prerušeniami – alebo ako v hokeji – a ešte stále je to len prvé čítanie. Takže to, čo som chcel povedať v utorok, tak vyšlo na mňa až v piatok trinásteho. (Povedané so smiechom.)
Ale teraz vážne. Dámy a páni, poslanci za KDH budú hlasovať za tento návrh, za návrh ustanovenia tohoto inštitútu minimálneho dôchodku. Ale na pána poslanca Bublavého. Pán poslanec, preto budeme za to hlasovať, že chceli sme to aj my urobiť v predchádzajúcej vláde, ktorej sme boli súčasťou, čiže náš postoj je konzistentný. Aj vtedy, aj teraz to bol náš návrh alebo náš postoj k tomuto návrhu, lebo zavedenie minimálneho dôchodku je inými slovami posilnenie solidarity v našom dôchodkovom systéme. A tento princíp posilňovať je správne, najmä v situácii, keď mnohí dôchodcovia majú tak nízky dôchodok, že nedosahuje ani úroveň životného minima, a preto sú odkázaní žiadať o dávku v hmotnej núdzi. Čiže v podstate tak či tak tí ľudia dostanú vyšší príjem od štátu z verejných zdrojov, ale okrem toho ešte aj zaťažujú inštitúcie alebo tých úradníkov, ktorí by sa mohli venovať iným veciam alebo by sme mohli šetriť na iných výdavkoch vďaka tomu, že tento inštitút dnes, v dnešnej situácii neexistuje.
Moji kolegovia včera, aj kolega Mihál vystupoval k tomuto návrhu a spomenul problém toho, že dnes je tu skupina občanov, ktorí budú v čase svojho dôchodku, a sú to prevažne matky, ženy, ktoré sú na materskej a starajú sa o nezaopatrené deti, že sú akoby v istej výhode potom v budúcnosti voči tým, ktorí pracujú za veľmi nízku mzdu a že ich dôchodok môže byť nižší. Ja sa, a to nie je prvýkrát, s kolegom Mihálom budem polemizovať, a som aj v minulosti a budem aj v budúcnosti obhajovať tento princíp, pretože je správne, aby sme oceňovali to, že niekto prispieva do dôchodkového systému nielen tým, že chodí do práce a platí odvody na dôchodok, ale že napríklad ten systém udržiava tým, že je v dnešnej dobe ochotný mať deti. Náš prvý priebežný pilier stojí na rodinách s deťmi. A bude ešte viac stáť práve preto, lebo táto vláda druhý pilier oslabuje. To znamená, naháňa ľudí, aby sa vrátili do prvého piliera a tento je existenciálne závislý od rodín s deťmi. Poviem ako o chvíľočku, a preto sa budem chvíľočku venovať problému demografie.
Preto sme vytvorili druhý dôchodkový pilier, že prvý v situácii, v akej sa krajina nachádza pri dnešnom demografickom vývoji alebo posledných desaťročí, sa ukazuje, že priebežný systém financovania, ten známy "pay as you go" je neudržateľný. Výdavky Sociálnej poisťovne v prvom pilieri z roka na rok rastú a nielen z dôvodu vytvorenia druhého piliera, že tí, ktorí si sporia alebo, ako vy im hovoríte, že investujú, že o to menej odvádzajú odvodov do Sociálnej poisťovne. Aj keby všetci boli len v prvom pilieri, výdavky Sociálnej poisťovne z roka na rok rastú. A teraz je to tak, že miliarda eur je dotácia zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne.
Potom súčasťou toho vývoja demografického nepriaznivého je nielen to, že rastie počet dôchodcov, tých, ktorí sú odkázaní na štátny dôchodok, ale že sa rodí menej detí. Že pribúda, a teda nebudem hovoriť o tom, že na Slovensku je dlhodobo vysoká nezamestnanosť. To znamená, veľa ľudí v produktívnom veku neprispieva aktívne odvodmi na náš dôchodkový systém. Ale potom nové prvky, ktoré, ich veľkosť narastá a doteraz sme o nich nehovorili. Že rastie počet napríklad neplodných párov. Podľa jednej štatistiky som videl, že 11 % heteropárov nemôže mať deti a (zasmiatie sa rečníka), čiže... (Smiech v sále a reakcia z pléna.) Áno, ale 100 % homo tiež nie, áno, máte pravdu.
Ale ja by som chcel hovoriť ešte aj o iných prvkoch alebo teda problémoch, ktoré sú nové v Európe a stretávame sa s tým aj u nás, že nový prvok, že medzi nami sú páry heterosexuálne, ktoré nechcú mať deti. Ktoré vyslovene nechcú mať deti z vlastného rozhodnutia. To znamená, to nie sú ženy, ktoré sú, ako tomu hovoria Angličania, že childless, že nemajú deti preto, že nemôžu mať. Ale oni im hovoria, že childfree, že oni sú slobodné od detí. Oni proste nechcú mať deti, a to dokonca nový názov pre to existuje, že nomo, no mother, že proste nie matky. Ženy, ktoré nechcú mať deti. A som si to prečítal aj v dennej tlači, že moderné ženy sú dnes orientované na kariéru, na spoločenský status, na vlastnú ekonomickú nezávislosť, že aj nie je vylúčené, že v budúcnosti trend bezdetných sa ešte z tohoto dôvodu zvýši.
Ambiciózna mladá Diana, ktorá má tridsaťdeväť rokov, s priateľom sa pred rokom nasťahovali do spoločnej domácnosti, o dieťati vôbec neuvažujú. Jednoducho proste nechce byť ona matkou a čiže deti mať nebudú. Ale na druhej strane som si v dennej tlači prečítal rozhovor alebo článok o mamičke. Mladá mamička Jana, manželka známeho gymnastu, športovec, ktorý túto krajinu trinásťkrát reprezentoval na majstrovstvách sveta, na olympiáde a oni majú štyri malé deti a ona je mamičkou pri týchto štyroch chlap..., sú to chlapci, podotýkam, to je trošku ťažšie vychovávať chlapcov, a ona hovorí, že sa nebojí mať aj šesť detí. A ja som presvedčený, že ak budú mať šesť detí, že oni tie deti dobre vychovajú, že to budú možno naši budúci reprezentanti a že to budú teda poctiví občania tejto krajiny, ktorých oni dobre pripravia na život. A teraz si predstavte, ako ona k tomu príde, že jej dôchodok bude preto nižší ako tej Diany, ktorá deti nechce mať. A že jej chlapci budú prispievať na dôchodok, teda myslím teraz tejto Jany sympatickej, že budú prispievať na dôchodok toho, kto mal čas si vo svojom produktívnom veku na dôchodok odkladať a inak sa pripraviť na dôchodok.
Čiže jednoducho nie je to všetko s kostolným poriadkom, a preto treba robiť v prvom pilieri isté zmeny a myslím si, že zásadné zmeny. A preto to hovorím, lebo nestačí len prehlbovať solidaritu.
To, čo teraz SMER robí, tak oni si vyberajú len hrozienka. To je len smotánka z dôchodkového systému, lebo však aj kolega Hlina o tom hovoril, že naozaj, no tak teraz pred voľbami, no ako by ste, teraz budete hlasovať proti tomuto návrhu? A nielen preto je KDH za tento návrh, podotýkam. Lebo solidarita, to je kráľovská hodnota kresťanskej politiky. Na solidarite stojí naša civilizácia európska. Čiže áno, my sme za prehlbovanie solidarity.
Ale náš prvý dôchodkový pilier stojí aj na iných princípoch, ktoré treba prehlbovať. To je aj finančná udržateľnosť a o tom tu neraz sme už hovorili a diskutovali, čo treba preto robiť, keďže ten systém je dlhodobo, a teda z roka na rok sa deficit prehlbuje v prvom pilieri, ale že je aj nespravodlivý, že je aj nespravodlivý a myslím si, že aj spravodlivosť v prvom pilieri treba prehlbovať práve preto, že sa stretávame aj s takými trendami. Že sú tu ľudia, ktorí nechcú prispievať inak, len svojimi odvodmi, potom sú tu ľudia, ktorí neprispievajú ani odvodmi, ani deťmi, potom sú tu ľudia, ktorí prispievajú deťmi aj odvodmi, a jednoducho toto by prvý pilier, na toto mal reflektovať. To, že SMER za tie štyri roky teda v tejto oblasti sa tak neangažoval ako v niektorých, tak ja to považujem za premárnený čas, lebo taký politický kapitál, ako majú oni v tomto volebnom období, tak skoro žiadna strana mať nebude. Ale ani oni, a preto je to na škodu všetkých, ale aj celej krajiny. To som považoval za dôležité pri tomto návrhu povedať.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky, všetkým samozrejme, ale skúsim len ani nie že odpovedať, ale doplniť kolegu Bagačku. Ja som kritizoval investičné stimuly a spôsob prideľovania investičných stimulov, ako som v tejto Národnej rade. Chcem ale povedať, že v roku 2005 prijala v tom čase druhá Dzurindova vláda uznesenie, v ktorom sa zaviazala, že investičné stimuly bude prideľovať len do krajov s nižšou mierou nezamestnanosti a vtedy, keďže aj ty, pán kolega, si z regiónu ťažko skúšaného, vieš, že v tom čase vlastne prišli veľké projekty aj k nám do stredoslovenského regiónu, banskobystrického regiónu a konkrétne aj na Gemer.
A len takú vsuvku teraz vložím, že v tom čase bola na R2 a R1 alebo na R1 teda sme boli len niekde po Nitru. Napriek tomu sa robili úseky rýchlostnej komunikácie v Tornali, v Ožďanoch a vo Fige. To bol tiež jeden z tých momentov, že akým spôsobom koná vláda v rámci nejakého citlivého vnímania problémov, problémov regiónov.
A súhlasím aj s tým, že musíme robiť. Dnes jednoducho žijeme v nejakom priestore a musíme mať tie rámce pre investičné stimuly, aj pripravení byť na podporu povedzme nadregionálnych, nadštátnych veľkých projektov. Ale obávam sa, že už podporovať veľké projekty, ktoré sú tu nejakým spôsobom zakomponované, na ich rozširovanie na územia, kde je vysoká miera zamestnanosti alebo nízka miera nezamestnanosti, už je na úkor tých ostatných regiónov Slovenska.