Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Chcem obom kolegom aj navrhovateľke poďakovať za to, že takúto tému, zdanlivo marginálnu, pritom bazálne sa dotýkajúcu princípov sociálnej solidarity sem priniesli. Nechcel som zdržiavať. Ja mám tiež množstvo príbehov, najmä teda príbehov žien. Viem to tak trošku povedať z druhej ruky, lebo moja najbližšia rodina, teda dcéra moja a brat robia v oblasti psychiatrickej a viem, čo znamená reakcia na stratu blízkeho. A sú mnohé prípady, kde sa tá reakcia nikdy ani neskončí. Čiže žijú v permanentnej frustrácii fakticky až do smrti, ktorá je u nich vykúpením z tejto straty.
Ďakujem, Štefan, aj za ten idealizmus, ktorý sem prinášaš v tom, že pripomínaš staré konzervatívne vzťahové veci, ktoré dneska naozaj nie sú ani v kurze, ani v móde, ani nikto nenosí, čo je škoda, pretože potom by aj bez menšej finančnej intervencie ten sociálny systém bol oveľa udržateľnejší. Ďakujem.

Áno, som rád, že kolega Kvasnička vystúpil, aj keď tradične ako vždy to poňal v širšom filozoficko-psychologickom kontexte, ale faktom je a pozrime sa, koľkých z nás poslancov to zaujíma. Je to zdanlivo malá, drobná, nevýznamná vec. A vráťme sa späť: Keď si premietnete mnohé naše rozpravy, ktoré tu trvajú aj dni, v podstate prakticky skoro nič neriešia. Toto rieši malý problém, ktorý sa dotýka ľudí, malý problém z pohľadu Národnej rady a veľký z pohľadu toho, koho sa dotýka. A preto ja by som chcel uznanie vysloviť kolegyni Gibalovej.

Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem. Profesor Mistrík na štylistike nás učil, že nikdy nemáme svoje vystúpenie začínať ospravedlnením. Odvtedy to robím často. Takže sa chcem ospravedlniť, že idem hovoriť k téme, o ktorej mám akési také povedomie v tej rovine empatie, ale pokiaľ ide o exaktné veci, taxatívne určené v legislatíve, je to pre mňa rovnako zložitý systém, ako bol systém, v ktorom funguje naše zdravotníctvo. Naozaj tie legislatívne pravidlá sú mimoriadne obtiažne a akosi je umožnené do nich nazrieť iba ľuďom, ktorí sa tomu venujú zasvätene, con amore, profesionálne, erudovane, na základe vlastnej empírie, čo je úctyhodný príklad aj mojej vzácnej kolegyne Moniky Gibalovej, málokto, prinajmenšom v opozičnom priestore je tak fundovaný hovoriť, a teda modelovať veci, meniť, modifikovať veci v tejto mimoriadne citlivej oblasti ako ona.
Ja si význam sociálnej situácie uvedomujem ešte možno z detstva, keďže som vyrastal v špecifickom prostredí, kde sa tie témy objavovali cez kontakt s kňazským prostredím. Bol som konfrontovaný cez otca, cez rehoľné sestry, ktoré sa pohybovali v blízkosti môjho otca ako detského psychiatra, aké sú všelijaké formy, aká je pestrá varieta sociálnych vzťahov situácií a problémov, ktoré toto prostredie obnáša. A neskôr som bol konfrontovaný aj s tým, ako systémovo, systematicky sa tejto problematike venujú nielen svetské, ale aj cirkevné inštitúcie. Napokon svedčia o tom aj sociálne encykliky významných pápežov, či je to Ján Pavol II. a jeho encyklika Sollicitudo rei socialis alebo encyklika Benedikta XVI. Caritas in veritate, pastorálna konštitúcia Gaudium et spes z II. vatikánskeho koncilu, ktoré hovoria o základných pilieroch fungovania sociálne orientovanej spoločnosti, kde takými princípmi, na ktorých to celé stojí, je sociálna spravodlivosť, sociálna solidarita, subsidiarita a participácia na tomto systéme.
Samozrejme, v prípade problému, o ktorom hovoríme, ide o osoby a ako Štefan reagoval, nie je to len pohľad na ženy, ale aj na partnerov z tej mužskej strany v predpoklade, že tam, kde žena zomrie skôr, naozaj sa dostávajú do znevýhodneného pásma. A je síce ušľachtilé hovoriť o počte detí, ktoré priviedli na svet, ale ten dnešný demografický trend, čo mi je veľmi ľúto, ide trošku odchodne od tej ideálnej predstavy mnohodetných rodín, ako to bolo kedysi. Nič menej zostáva pravda, že u tých žien alebo mužov po smrti svojho manželského partnera, a som rád, že tie sociálne zákony sú stavané na inštitút manželstva, a znovu to potvrdzuje, že je to inštitút významný a, by som povedal, taký bazálny pre tvorbu spoločenského jadra v zdravej spoločnosti, tieto problémy sú veľmi vypuklé.
Ja som rozmýšľal, viete, že vždycky zvyknem trošičku pozerať smerom k literatúre ako učiteľ literatúry, a nič lepšie ma nenapadlo, keď som rozmýšľal, samozrejme, každý z vás má nejakú skúsenosť s ľuďmi, ktorí sú poškodení, ktorí sú zranení po strate životného partnera, keď poznáte ich peripetie, ich ťažké životné okolnosti po strate partnera, o to viac, ak sú v znevýhodnenom veku, keď len veľmi ťažko nachádzajú priestor na trhu práce.
Ale ja by som sa vrátil k tej literatúre. Je možno dobré aj pri vnímaní tohto zákona vnímať aj taký ten empatický, povedzme, priestor reflektovaný v literatúre. Mňa tu nič iné nenapadlo, nehovorím, že je to ideálna báseň o vdovách, ale Vojtech Mihálik v šesťdesiatych rokoch, keď písal Apassionatu a Sonety pre tvoju samotu, napísal jednu skvelú báseň, dnes by som povedal, že je to skôr taký sociálny katechizmus písaný básnickou rečou žien alebo ľudí, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom hendikepovaní v partnerskom živote, vo vlastnom osude, Vdovy. Ja si dovolím vám uviesť úryvok z tej básne Vdovy, len kvôli ten empatickej rovine legislatívy, ktorú navrhujeme s kolegyňou Monikou Gibalovou a s Martinom Froncom, ja myslím, že trochu poézie nikoho nezabije ani v tomto inak nepoetickom priestore: „Na rakvu hádžu prvú hrudku, ale posledné odchádzajú. Onemel cintorín, vystretý pod rubášom smútku. Tam teda leží ich láska, ich korbáč, tam ležia oči a ruky v mazľavej hline. A oči už nebudú ich páliť a ruky nebudú ich bíjať. Bože, predsa len úľava! Posledné odchádzajú, vracajú sa bočnými cestami do domu, aby v ňom otvorili obloky, vyhnali stuchlinu a tymian, aby zažali lampu a uvarili čaj. Tam teda leží ich dávno zabitá láska, hoci až dnes ju vložili do zeme. A vdovy potom sedia pod svadobným obrazom a skláňajú tváre, aby nik na nich nevidel vytesanú krivdu, roky otroctva, opité vášne, bujdošstvo vládcu a sebca, sliny a päste. A vdovy sedia, sedia pod svadobným obrazom a skláňajú tváre, aby nik na nich neuzrel žiarivú hviezdu, čo z močiara života vzlietla a nesie dávne svetlo a páľu a chuť prvého bozku, ktorý si urval ten tyran.“ Tá báseň bola napísaná v šesťdesiatych rokoch, keď ešte nebola tá hystéria rodového mätenia a emancipačný proces nebol v takej histriónskej rovine, ako je dneska. Tá báseň, samozrejme, nevrhá dobré svetlo najmä na toho strateného partnera. A ja myslím, že je aj reálna v tom, že dodnes mnohé tie manželstvá takto vyzerajú, že sú v kríze kvôli hriešnosti jednotlivcov.
Na druhej strane poznám množstvo príbehov, žiaľ, skúsenosť je taká, že básne sa lepšie píšu o negatívnych než o pozitívnych veciach. Čiže nepodarilo sa mi nájsť pozitívny text, pretože tá ťarcha vdovectva je tak náročná, že na nej veľmi ťažko nájdete niečo veselé, niečo príjemné, niečo povzbudzujúce. Mnohokrát je to len čakanie na vlastnú smrť, keďže ako v mýte o Filemonovi a Baucide v Ovídiových Premenách tí ľudia jednoducho bytostne k sebe patria a stratou jedného aj ten druhý stráca, ako hovoria Horehronci, Razer DeathAdder. Vilko, to som povedal kvôli tebe, lebo vidím, že ma počúvaš, že som si myslel, že ťa to trošku poteší.
Preto som rád, že takýto zákon, ktorý zdanlivo sa venuje malej, drobnej, nepovšimnutej oblasti sociálnej solidarity, je tu, a chcel by som vás poprosiť o jeho podporu, máme naozaj veľmi vážne resty aj proti takto postihnutým ženám, aj mužom, ktorí sú v takej situácii, aj proti ľudskému rodu a je čas, najvyšší čas to napraviť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, predkladám ako spravodajca spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Ako ten zákon predtým, tak aj tento spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a po tom schválení aby pridelila návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci, tomu druhému ako gestorskému. A ho odporúčam prerokovať do 30. apríla vo výboroch a v gestorskom do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj za spolupredkladateľov, ktorými sú páni poslanci Fronc a Kvasnička, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je odstránenie rozdielneho prístupu v priznávaní nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a úprava pravidiel výplaty vdovského a vdoveckého dôchodku. Podmienky nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a jeho výplatu určuje zákon o sociálnom poistení v § 74. Nárok na vdovecký dôchodok sa posudzuje rovnako ako nárok na vdovský dôchodok. Z tohto dôvodu aj pre zjednodušenie argumentácie budeme používať pri predkladaní návrhu len pojem vdovský dôchodok.
Trvanie nároku na výplatu priznaného vdovského dôchodku je obdobie jedného roka od smrti manžela. Po uplynutí tejto lehoty v zmysle zákona nezaniká nárok na vdovský dôchodok, zaniká len nárok na jeho výplatu. Ak pominú zákonné prekážky na výplatu vdovského dôchodku, aktivuje sa jeho výplata na základe žiadosti vdovy alebo vdovca.
Zákon ustanovuje podmienky, po splnení ktorých má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela. Sú to prípady, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti pracovať o viac ako 70 %, dovŕšila dôchodkový vek, vychovala tri deti, alebo vychovala dve deti a dovŕšila 52. rok veku.
Návrh novely zákona upravuje splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove ani po roku od smrti manžela, a to tak, že pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % sa znižuje dôvod poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %. Kompenzácia straty príjmu sa u tak postihnutej osoby po strate manžela primerane zvyšuje. Je preukázateľné, že citlivosť štátu k takto postihnutej osobe nemôže determinovať sociálne inžinierstvo ani argumentácia nepriaznivého dopadu na verejné financie.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, vypúšťa podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Přidal, rušíte navrhovateľku.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som bola počkala.
Teda vypúšťame podmienku, po splnení ktorej má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti manžela, ak vychovala aspoň tri deti. Toto sa nahrádza upraveným ustanovením, ktorého obsahom je splnenie podmienky na trvanie nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po jednom roku od smrti manžela pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov. Určenie vekovej hranice má v tomto prípade svoj dôvod, čo potvrdzujú aj štatistické údaje upozorňujúce na kategóriu znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.
Tu by som chcela upozorniť na jeden štatistický údaj, ktorý hovorí o tom, že z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nad 12 mesiacov v roku je na Slovensku najviac nezamestnaných vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. A to je okolo 30-tisíc osôb. To znamená, že ak ovdovie manželka alebo manžel a nachádza sa v tejto citlivej vekovej kategórii nad 50 rokov, je postihnutie dvojnásobnou traumou, samozrejme, neplatí to pre všetkých, ale ponajprv stratou manželského partnera a aj ťažkosťami uplatniť sa na trhu práce.
Preto sa domnievame ako navrhovatelia, že takýmto spôsobom sa pokryje väčšie množstvo ľudí a aspoň čiastočne sa bude kompenzovať tej manželke alebo manželovi strata.
Nehovoríme tu o deťoch, pretože tie, ktoré nie sú ešte zaopatrené, tak u takejto vdovy, ktorá má nezaopatrené dieťa, bez ohľadu na vek, samozrejme, ten dôchodok vdovský dostáva aj po jednom roku.
Rovnako máme za to, že tie deti, ktoré už vdova alebo vdovec vychovali, sú zárobkovo činné, ale tie v čase, keď to bolo aktuálne, dostávali kompenzáciu tým, že dostávali sirotské.
Ak zákonodarca tri roky po účinnosti zákona o sociálnom poistení v roku 2003 rozšíril podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, a to v roku 2006, na uvedené dve kategórie vdov a mal v úmysle kompenzovať stratu príjmu pre vdovy, pravdepodobne balansoval medzi fiškálnymi možnosťami a akceptáciou priemernej solidarity s pozostalou manželkou alebo manželom.
Môžeme sa iba domnievať, že to bol taký trošku, keby som slušne povedala, matematický balans, lebo možno navrhovateľ predpokladal, že nebude až tak veľa tých vdov, ktoré majú tri deti, že je oveľa viac vdov, sa dá predpokladať, ktoré majú dve deti alebo jedno dieťa, a preto čisto z fiškálnych dôvodov, domnievam sa, bol uplatnený a prijatý takýto návrh.
Úprava nároku na výplatu pozostalostného dôchodku podľa návrhu novely síce vypúšťa podmienku nároku na výplatu vdovského dôchodku aj po roku od smrti manžela pre tie vdovy, ktoré vychovali aspoň tri deti, na strane druhej určuje podmienku nároku pre všetky vdovy, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa a dovŕšili vek 52 rokov.
Právna úprava mení splnenie podmienok, na základe ktorých nárok na výplatu vdovského dôchodku nezaniká vdove po roku od smrti manžela už pri invalidite vdovy z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 50 %.
Dopady na verejné financie vyplývajúce z tejto zmeny, predpokladajú sa minimálne štatistické údaje, na základe ktorých by bolo možné kvantifikovať tento dopad, teda myslím tým zníženie invalidity, nie sú k dispozícii.
V rámci dostupných štatistických údajov Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu nie je možné jednoznačne stanoviť, o koľko sa zvýši počet poberateľov vdovského dôchodku po schválení tejto úpravy.
Z dostupných údajov o počte vdovských dôchodkov, sirotských dôchodkov a počte osôb žijúcich v dvojčlennej rodine môžeme urobiť predpoklad, že počet vdov, ktorým by vznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku touto úpravou, by sa zvýšil približne o 1 750.
Podľa údajov uvedených na webovom portáli Sociálnej poisťovne priemerná výška vdovského alebo vdoveckého dôchodku v roku 2014 bola 253,80 eura mesačne, teda predpokladané ročné náklady sú počet osôb krát dvanásť mesiacov krát priemerná výška vdovského dôchodku, čo podľa našich výpočtov činí 5,329 800 mil. eur ročne.
Ďakujem pekne za vypočutie. A prosím aj za spolupredkladateľov o podporu tohto návrhu zákona.

Ja by som sa chcela v záverečnom slove len poďakovať všetkým, ktorí podporili tento náš návrh zákona, a poprosiť vás všetkých kolegov sprava aj zľava o podporu nášho návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja poviem len naozaj pár viet, čo bolo cieľom platného zákona. Zákonodarca jednoducho chcel to, aby ľudia, ktorí sú znevýhodnení, či už sú mladí príliš, starí alebo sú s postihnutím, jednoducho ťažko nachádzajú prácu, sa mohli zamestnať, aby sa na to vytvoril priestor. A táto zmena len tento priestor rozširuje. Umožňuje, aby aj nadácie, občianske združenia mohli zamestnávať. Tak ako povedala predkladateľka, neprikazuje, je to fakultatívne. A ja si nemyslím, že by hrozilo, že budú zneužívať peniaze, pretože rozhodnutie, či dostanú takýto príspevok, závisí nakoniec od ministerstva, respektíve od ústredia práce. A tie to budú posudzovať. Ja osobne si myslím, že to znamená, že by sme tento návrh zákona mali podporiť, pretože tak pomôžeme tým, ktorí sú znevýhodnení. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, bol som určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
Návrh je v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami a spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, teda pravidiel tvorby zákonov.
Dovoľte povedať pár slov na podporu tohto návrhu v rámci mojej spravodajskej správy.
Nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká a 330-tisíc ľudí bez práce je dostatočným dôvodom na to, aby sme predkladali návrhy, ako ju znížiť. Jeden z takých návrhov je rozšírenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti nielen pre zamestnávateľa, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Predkladatelia navrhujú, aby sa táto možnosť rozšírila aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Dámy a páni, stačí sa pozrieť okolo seba, koľko je tu práce pre zamestnanie, najmä znevýhodnených skupín nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaní môžu napríklad vyčistiť Slovensko. Skúste sa prejsť po našich chotároch, pozrite sa, ako vyzerá okolie našich obcí a miest po zime, okolie našich ciest. Je to tu ako jedno veľké smetisko. A mohli by sme byť oveľa atraktívnejšou krajinou i z hľadiska cestovného ruchu. Naozaj na Slovensku je čo skrášľovať.
Ja som bol povzbudený jednou takou dobrovoľníckou iniciatívou mladých ľudí v našej obci napríklad, si predstavte, že oni za pol dňa vyzbierali odpad, plastové fľaše, to, čo ľudia niektorí sú schopní vyhodiť zo svojho auta alebo cestou v prírode, pričom za pol dňa naplnili vyše 60 plastových vriec (150-kilové či 150-litrové veľké vrecia), no naozaj. A to bol jeden poldeň, to bol kúsok chotára a to bola dobrovoľnícka akcia. Ale ja viem, že medzi nami je veľa občianskych združení, je veľa občianskych iniciatív, ľudí, ktorí by takéto veci chceli riešiť, ale, samozrejme, by potrebovali pomoc od štátu, aby mohli napríklad takýmito aktivitami pomôcť aj nám všetkým. A myslím tým teraz na boj s nezamestnanosťou.
Novela zákona umožňuje participovať na projektoch a programoch schvaľovaných ministerstvom a realizovaných úradmi práce. Čiže rozvíjať regionálnu a miestnu zamestnanosť, toto je pomocná ruka zo strany poslancov najmä poslancom strany SMER a súčasnej vláde, lebo nezamestnanosť je tak veľký problém, že je vidieť, že sami na to nemajú.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím aj predsedu Národnej rady, aby návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem menovaný druhý výbor. A zároveň odporúčam, aby prerokovali tento návrh výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemné popoludnie, dovoľte, aby som za menovanú skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
V platnom zákone o službách zamestnanosti v § 50j „Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti“ v odseku 1 stojí: „Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi (podľa odseku 2), ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. V § 50j ods. 2 sa definuje, komu možno príspevok poskytnúť. A to je zamestnávateľ, ktorým je a) obec alebo samosprávny kraj a b) právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Neustanovuje sa možnosť poskytnúť takýto príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
Preto my využívame tento legislatívny priestor a navrhujeme rozšírenie možnosti získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým sú tieto menované subjekty, občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Tento § 50j zákona bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010 a riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie zo známych dôvodov, vtedy to bolo veľmi akútne a potrebné, a po povodniach v máji roku 2010 sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti v zmysle pridania tohto paragrafu. Je pravdou, že ani vtedy nebolo navrhnuté a ani podľa vtedy platného nového navrhnutého paragrafu, nemohli dostať nami navrhované subjekty tento príspevok, zrejme preto, že bol navrhnutý pre veľmi špecifický účel.
Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po novele zákona č. 5/2004 Z. z. neskôr si priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovku alebo nadáciu.
Ak by sme mali pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, berme do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnávateľ. Zákon veľmi jasne špecifikuje, že zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Z § 3 je zrejmé, že neprotirečí, ba dokonca je otvorený na to, aby sa prijala aj takáto naša novela, teda doplnenie § 50j.
Zároveň by som chcela dať do pozornosti aj § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Je tu napríklad občan mladší ako 25 rokov, občan starší ako 50 rokov, rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Je tu napríklad aj občan so zdravotným postihnutím, cudzinec, ktorému bol udelený azyl. A mohla by som citovať ďalšie upresnenia § 8, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie.
Pri predkladaní tohto návrhu vychádzame z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnávania znevýhodnených skupín nezamestnaných.
Jeden z argumentov je napríklad aj ten, že objektom starostlivosti mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo sú napríklad aj charitatívne zariadenia, ktorým by veľmi pomohlo, ak by mohli touto cestou zamestnávať menované alebo dotknuté osoby. A zároveň by pomohli veľmi výrazne vo svojom regióne podporou zamestnanosti, ale aj akýmsi nácvikom alebo tréningom, alebo ambíciou udržať niekedy týchto ťažko zamestnateľných ľudí na pracovnej pozícii aj po uplynutí toho časového harmonogramu, ktorý striktne uvádza platný zákon.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú sme predstavili, ide druhá navrhovaná zmena. A tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad práce. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti.
K tomu len napríklad na vysvetlenie. Jedna veľká inštitúcia, ktorou je napríklad Spišská katolícka charita, zamestnáva stovky ľudí. Je to veľká inštitúcia, ktorá je zameraná vo svojej činnosti nielen na dobrovoľnícku činnosť, ale najmä na profesionálnu a odbornú činnosť. A z dôvodu, že zákon to nedovoľuje, je vyradená z možnosti participovať napríklad na pilotných projektoch, kde by mohla byť niekedy aj takým ukážkovým firemným príkladom, ako by mohli fungovať pilotné projekty, pretože má s mnohými aktivitami, odbornými, 25-ročnú skúsenosť a jej projekty sú udržateľné.
Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne.
Navrhované zmeny majú v oboch dotknutých paragrafoch len fakultatívny charakter. Preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet pripomienky.
A chcem upozorniť, že ani aplikáciou v praxi po prípadnom prijatí návrhu by sa nenavŕšili finančné prostriedky, pretože iba by sa rozložili „neumiestniteľné“ osoby na trhu práce medzi viaceré subjekty. Ďakujem pekne.

V rozprave vystúpilo 5 poslancov a všetci ho podporili, takže očakávam, že tento návrh bude schválený, a preto vás žiadam, aby ste v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za návrh 58, proti 5, zdržalo sa 70 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

Konštatujem, že ani o tomto návrhu zákona nebudeme rokovať v druhom čítaní.

Odhlasovali sme všetky body programu.
Vyhlasujem krátku prestávku do 11.15 hodiny a budeme pokračovať potom ďalej v rokovaní.
Pán poslanec Madej, vidím vás, máte procedurálny návrh. Nech sa páči.