Videokanál klubu

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, všetci sú zadiskutovaní, na odchode na výbory a na obed, ale teda dovoľte ešte 4-5-minútový príspevok k tejto téme.
Už som konštatoval v nedávnej rozprave k zahraničným problémom, že zahraničná politika a európska politika najmenej polarizuje Slovensko a aj vzťahy koalície a opozície, to je zaujímavé konštatovanie. Zas na druhej strane pán Kollár, ktorý hovoril, iste mal v niečom pravdu, že tá kvalita aj kvantita zasadania európskeho výboru by iste mohla byť aj lepšia. Zas na druhej strane, keď tam dával za vzor Snemovňu lordov, tak neni to celkom dobrý príklad, lebo my teda lordov v našom ani v európskom zahraničnom výbore nateraz nemáme, takže ťažko môžeme im konkurovať.
Opozícia dostáva možnosť naozaj sa v európskom výbore vyjadriť, v tomto smere to potvrdzujem, a neni to nejako limitované, to rád potvrdzujem. Bol som na zasadaniach parlamentných tuná v parlamente, kde mi dala súčasná koalícia jasne najavo, že si v opozícii, ty máš menšie slovo alebo vôbec pri rokovaniach, nechcem ich tu pripomínať. V tomto európskom výbore naozaj v tomto smere vládne demokracia, aj keď fakt, že sa tam v podstate nič z opozície nepresadí, ale aj oplodniť nejakou myšlienkou dobrou neni zlé.
Konštatujem, že tento výbor je skutočne omnoho dôležitejší, nerád to hovorím, ako zahraničný, bol som predtým aj v tom. To, že napríklad pozývame alebo pozývajú sa veľvyslanci, to je veľmi dobré, to je zaujímavé, že sa dozvieme z prvej ruky, môžme sa ich pýtať, kritizovať, v tom je dobré pokračovať, to by mohol aj zahraničný v tom pokračovať, proste aspoň začať s tým, možnože už niečo také bolo, ja som to ešte nezachytil.
No a tento výbor európsky pred zasadaním Európskej únie, Európskej komisie on vlastne odobruje tie materiály, čiže to je v tomto smere dôležité, aj keď môžem konštatovať, že ešte neskoršie, že ako to naozaj vidím, no.
Mne sa zdá, že aj európsky výbor ide málo do pléna, nedáva svoje témy, ktoré by prevzalo plénum. Toto robí vlastne len opozícia, aj ja, ale aj mnohí iní dávali tému Ukrajina, Rusko, Sýria, europrojekty, prenasledovanie kresťanov, prenasledovanie za názor, európske predsedníctvo, opakovane, ale nikdy do pléna takýto bod neprišiel. Čiže v tomto smere konštatujem, že plénum okrem naozaj správy ministra Lajčáka, prípadne ešte niečoho iného, nejakých zmlúv, vlastne málo hovorí o zahraničných problémoch, to je pravda. V tomto smere iné parlamenty sú omnoho aktívnejšie.
Takisto určité svoje uznesenia vo výbore keby sme schvaľovali, čo nerobíme, tak by zarezonovalo, že ten a ten výbor urobil také uznesenia k tej a tej téme zahraničnej, toto by mali aj iné výbory, aj zahraničný, aj ľudskoprávny snáď robiť viac, sa pokúšať aspoň o to. Obávam sa, že nateraz opozícii ešte nič neprešlo, čo sa týka nejakého uznesenia, alebo veľmi, veľmi málo. Ja vždy hovorím, aj Kongres USA, kde som mnohokrát bol, aspoň zo tri-štyrikrát, a vždy som bol prekvapený, jak v tých výboroch sa všetci poslanci snažili zapísať tým, že tam navrhli nejaké uznesenie, ktoré prešlo. A tam aj republikáni, aj demokrati veľmi často hlasovali spolu, lebo to bolo stanovisko amerického Kongresu alebo výboru k niečomu. A v tomto smere my toto absolútne nevyužívame, to je podľa mňa chybou, lebo my môžme mať svoj názor, ktorý proste je náš, a nemusíme sa na to veľa pýtať a myslím, že tie názory aj v tom zahraničnom výbore, aj v európskom sú niekedy dobré a inšpiratívne.
Cez výbor, a to je troška deprimujúce, aj v tejto správe sme videli, že sú tam stovky rôznych smerníc európskych, právnych aktov európskych, je to obrovský počet, sa to valí cez výbor a fakt, že nemá to ani kto poriadne čítať a málokto to pripomienkuje. Ja som zachytil raz, že sme niečo s cigaretami pripomienkovali, kde sa má fajčiť, kde sa nemá fajčiť. Ale v tomto smere sme asi rezignovali, že vlastne tie smernice idú, valia sa, ovplyvňujú nás, keď príde nejaký zákon nový k nám a povie sa, že je to smernica, tak v podstate všetkým ovisnú uši a vlastne k tomu netreba žiadna diskusia, lebo je to smernica, je to uznesenie, je to právny akt. V tomto smere ešte musíme porozmýšľať, čo by sme mohli spraviť, aby sme tieto právne akty nejako ovplyvnili. Aj naši poslanci v Európe v tomto smere sú slabí na to, aby niečo zásadne ovplyvnili, čiže sa to valí, Európsky parlament nemá legislatívne právomoci, robí to Komisia, tam to ide atď. Čiže tam je ešte čo zlepšovať.
No a posledná poznámka je taká, že vlastne cez náš výbor idú ľudia do Bruselu na rokovania. Oni vlastne ako keby získavali z tohto výboru, jasné, iba náhradníkov, prepáčte, mandát na rokovania v Bruseli. Čiže to je vysoký mandát, iný vlastne ten vládny člen alebo premiér nedostane, len tento a v tomto smere sa tam tiež vždy dosť diskutuje aj s premiérom, aj s ďalšími, ale nikdy si nedovolíme niekoho niečím zaviazať, aby toto presadzoval alebo toto nepresadzoval, proti tomuto bol. Proste berieme za bernú mincu to, čo sa pripraví do toho uznesenia, aj keď o tom diskutujeme, proste to ide nejako dostratena.
Posledné, čo som chcel povedať, to mi teraz napadlo, že tento európsky výbor, napríklad včera som to pochválil na výbore, mal naozaj veľmi pekne pripravenú administratívu, ku každému bodu jasné dôvody, jasné uznesenia, čo sa týka, boli to dve teraz zasadania v Bruseli, čiže to neviem, či je to zásluha predsedu, ja si myslím, že nie, ale skôr administratívy výboru, ale možno aj predsedu. Lebo málo na ktorých výboroch je tak, bolo precízne napríklad pripravené všetko tak, ako som to včera zažil. Čiže to zas treba oceniť.
Ďakujme.

Ďakujem. Pani podpredsedníčka, chcel by som oznámiť, že hlasovanie č. 57 o Vyhlásení Národnej rady k 70. výročiu skončenia druhej svetovej vojny, ma hlasovacie zariadenie vykázalo, že som nehlasoval. Chcel by som do protokolu zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem veľmi pekne. To bolo také čarovné, že v tom úvodnom slove pán predseda výboru tak všetko, teda že aké je to cool, jak to tam funguje a jak sa tam diskutuje a bum ho, prišiel pán Kollár a vylial na vás studený kýbeľ, teda vodu, studenú vodu.
Ja len prepotvrdzujem, naozaj prepotvrdzujem, mne to dokonca bolo povedané aj, neviem, strážcom rokovacieho poriadku, že diskutovať odborne sa má vo výboroch. Prosím vás pekne, vo výboroch sa nediskutuje, vo výboroch sa ponáhľa na obed. Proste to je celé, áno, to sa stotožňujem s tým, výbory sa dávajú do obednej prestávky, kde všetci pozerajú, že koľko to ešte bude trvať, aby sme stihli ten obed. Veď to je neúctivé, je to naozaj neúctivé.
Termín výboru sa stanovuje podľa IC-čka. Proste je to, naozaj my robíme hanbu v tomto. Ja verím, že niekde sú výbory, kde sa odborne diskutuje. U nás sa vo výboroch vôbec odborne nediskutuje. Ja som mal tú časť, v úvodzovkách, sa ísť pozrieť na ústavnoprávny výbor, to som mal pocit, že som u holubárov niekedy. Na poľnohospodárskom som mal pocit, to si nechám pre seba, a na našom pre obranu a bezpečnosť je základnou úlohou, čo najskôr skončiť. Proste celou, zmyslom bytia výboru pre obranu a bezpečnosť je čo najskôr skončiť. To je proste našou úlohou. My sme včera rozprávali o návrhu zákona, pán minister už ani ku nám nechodí, lebo on ide do relácie. Relácia niekde v nejakom médiu je viac ako parlamentný výbor, ktorému on je priamo podriadený.
Proste robíte hanbu, robíte hanbu presne tým prístupom vo všetkých výboroch. A tu sa dozvedám teda, že aj v tomto výbore, ktorý by mal byť o niečo lepší jak tie ostatné, aspoň formálne, že je to detto to isté. Ja si to tiež viem tam živo predstaviť, že jak to tam asi funguje.
Ďakujem.

Ďakujem. Tá otázka tu srší, že teda čo s migráciou. Je to téma v Európskej únii veľmi aktuálna, ako pomôcť tomu solidárne. Nemožno všetko nechávať na krajiny, ktorých sa to týka, južné Taliansko, Grécko, Malta, najmä Taliansko, ktoré roky rokúce každoročne musí takto prijať 100-, 150-tisíc ľudí a doteraz pokorne ich prijímalo tam na juhu, chudobnom juhu, ale už to presahuje mieru všetkého, a teda Európska únia nemôže mlčať a ani my tiež. Musíme niečo humanitárne urobiť.
A ja myslím, že parlament je tu aj na to, aby začal generovať. Je to téma spoločná, a to neni ani koaličná, ani opozičná, na tému, čo teda robiť, viac hláv viac vie. Imigráciu delíme na legálnu a nelegálnu. No, na tej legálnej môžme aj získať, odborníci, ktorých nemáme, však našich 300-, 400-tisíc mladých je vonku v zahraničí, keby sa vrátili, tak naše percento nezamestnanosti veľmi stúpne.
Divím sa napríklad Poliakom, ktorí nepustili pár motorkárov, ale cudzie vojská púšťajú napríklad. Ale za druhé 1,3 mil. mladých ľudí odišlo, myslím, vlani alebo toho roku sa chystá. Vlani, vlani do zahraničia. No tak keby ich tam prijímali, ako my prijímame týchto chudákov z Afriky, alebo niektorí prijímajú, tak by to bolo zlé.
Nelegálna imigrácia, tam je ťažko zistiť, kto je terorista a kto je azylant prenasledovaný, ide mu život, ale aj tú procedúru by sa malo preskúmať a nejakým spôsobom ich naozaj rozdeliť na tých a oných. Ale to už my sme na to slabí. Ale doporučovať na tých európskych grémiách je veľmi nutné aj od malých krajín, ktoré im môžu poradiť, a Slovensko je takou krajinou.

Ďakujem pekne. No, najjednoduchšie je poďakovať pánovi Blahovi, že teda mi poďakoval, a súhlasím s ním v tom, že, naozaj, najdôležitejšie je pomôcť Afrike, prestať ju vykorisťovať, a to už aj naše STV, niekoľko filmov, prečo chudoba, hovorilo o Afrike a otrasné, skoro som plakal a vlasy mi celú noc stáli, čo sa tam deje. A ja súhlasím, že takto to musí byť.
Čo sa týka pána poslanca Osuského, no, tiež s ním súhlasím, áno, že, samozrejme, nielen sú tam Líbyjčania, len, rozumiete, tie nevhodné, radikálne zmeny, nehovorím o Oranžovej revolúcii, aj tam to bolo všelijaké, ale Arabskej jari, Líbya, Irak a tak ďalej, to všetko nám to rozoscilovalo. Čiže keď tam bol Saddám, Kaddáfí, bolo tam všelijaké, ale odvtedy sa to vlastne začalo. A to, čo sa tam dneska deje, to už tie proste masové vraždenia, už nikto nevie, kde je.
Včera sme rozprávali s tým iránskym, aj boje v Jemene, tak tiež je tam celkom ináč, ako sa to u nás hovorí.
A, pán Kolesík, tiež v podstate súhlasím s ním, eurofondy nebolo témou, ale hovorí sa tam, že 80 % čerpáme na verejné financie z eurofondov. Čiže to je vetička veľmi vážna, si dobre zapamätať aj do budúcnosti. A to čerpanie eurofondov je našou ranou, tak jak bol Váhostav, tak aj čerpanie eurofondov. Je tu 235 sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne len sprostredkuje a pošle to ďalej a zoberie si svoje peniaze.
Čiže mne sa zdá, že sa tu schyľuje aj k schôdzi, ktorá bude hovoriť o čerpaní eurofondov podstatne viac. A nech sa to v parlamente prevetrá a nech sa na tom nenabaľujú ľudia. Ja som povedal, z verejných financií na Slovensku vedia urobiť súkromné financie najlepšie na svete. A toto musíme tomuto zabrániť.
Ďakujem.

Pekne ďakujem. Som z klubu KDH, ale neni som poverený z klubu KDH, aby som hovoril v mene ich, čiže som až v tom druhom bloku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, ja som nepovedala, že vystupujete za klub. Som povedala, že ste z klubu. Zatiaľ ste v klube. Nech sa páči.

Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Áno, dobre. Bol som v zahraničnom výbore, už som neni. A teda v európskom som náhradník, ale táto téma ma, samozrejme, zaujíma. Dovoľte teda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí prišli na túto dosť dôležitú tému, vás privítať, a teda dovoľte, aby ste si vypočuli pár mojich poznámok k tomuto.
Zahraničná politika na Slovensku sa mi zdá byť najmenej kontroverznou témou vzhľadom na koalíciu a opozíciu, a to je pozitívne. To iste je zásluha aj ministerstva, aj samého ministra. Čiže určite budem za túto správu v takej forme, ako je.
A len pripomínam, že vlastne keď chceme tu v pléne niekedy nejaké malé uznesenie prijať, alebo vo výbore, alebo chceme do plánu dostať nejakú debatu na zahraničné témy, tak vlastne nie je to možné a náš parlament možno za tie tri a štvrť roka jedno-dve maličké uznesenia prijal, dneska prijmeme o konci vojny, čo je dobré. Ale proste iné parlamenty sveta, ja som bol často aj v americkom, naozaj každý výbor si pokladá za česť uverejniť uznesenie, rozhodnutie troj-, dvojriadkové, že toto je ich stanovisko. Ak aj ich výbor sa tým prezentuje, že niečo také robí, aj parlament sa s tým prezentuje, Kongres. Čiže my sme toto vlastne v tomto období prakticky nevyužili.
No teraz pár poznámok, teda takých konštruktívnych, snáď aj trocha kritických k správe, pán minister.
Tam sa hneď na prvej strane, tam ma troška, by som povedal po nitriansky, naštengrovalo, hovorí o procese postkrízovej stabilizácie EÚ. Tak mne sa nezdá, že už môžme hovoriť o tejto situácii, ktorú máme, že je postkrízová. Kvantitatívne uvoľňovanie, tlačenie peňazí 60 mld. mesačne, ktoré sa dávajú do členských štátov tlačením, tak ako voľakedy v USA, teda stále v USA, kde sme to ovšem kritizovali, samozrejme, rieši nejakú situáciu dočasne, znižuje úroky pre kredity atď. Čiže možno dočasne stabilizuje situáciu, ale skôr-neskôr iba odsúva pár metrov od priepasti, ku ktorej sa znova priblížime. Čiže to, že máme lacné úvery, zníženie úrokov, je málo na to, a že sa to troška ukľudnilo, zaujímavé, naši ministri sú s tým spokojní a hurá, hurá. Takáto metóda triviálna, tá nám mohla už raz napadnúť veľmi dávno, ešte možno aj keď sme korunu mali. Prestalo sa hovoriť o zdanení finančných transakcií, obchody s derivátmi sa nijako neobmedzili ani vlastne nejako nekontrolujú, proste beží to naďalej stále tak, že sa dá za prakticky len pri sedení pri počítači zarobiť "hezky penízky" s tým, že žiadna práca, len špekulácia. Ale to je prvý bod, no.
V správe sa mi zdá, že je veľa dané na ekonomiku a na veci, ktoré teda, iste, z ktorých štát žije, chlebové témy, ale proste nás zaujíma aj napríklad postoje k militantnému islamu, prenasledovanie kresťanov a iných náboženstiev v mnohých krajinách. Ale aj veci ako hodnotové: kultúra, vzdelanie, rodina, možno sociálne veci, troška sa tam dotkne niečo Európa, ale viac nie. Viem, že sú to teda kompetencie naše slovenské, ale predsa z Európy práve opačne tlačia na nás tendencie, ktorým sa, chvalabohu, my nateraz bránime. Včera tu bol zákon o rodine, dnes bude tiež niečo na túto tému, čo je pozitívne. Hodnotím to pozitívne. Včera sme napríklad mali iste zásluhou pána predsedu európskeho výboru na návšteve hodinu iránskeho veľvyslanca. Bolo to veľmi zaujímavé. Je to celkom ináč, ako je to v médiách, a myslím, že dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí, ale obávam sa, že nepreniknú ďalej, pretože médiá si hovoria svoje a proste skutočnosť je tam určite iná. Som presvedčený o tom.
Takisto aj včera bola debata, a to vyčítam aj troška správe, že dohodu o voľnom obchode EÚ. Európska únia a Amerika je relatívne ticho, je to také dosť tajomné. Donedávna to bolo aj uzavreté, teraz sa to už pomaly otvára. Ale veľmi je to kritizované zo všetkých strán. A že teda keď nám to polepšilo export automobilov, tak to by sme mohli aj bez tejto dohody mať. Čiže včera sa o tom tam veľa debatilo. Dokonca sme sa dohodli, že sa tam pozve pán štátny tajomník alebo vedenie ministerstva na extra seminár dvojhodinový, nech nám vysvetlia, čo sa tam deje. To, že Európska únia o tom neinformuje a že Amerika vymyslela nejaký roaming svojich ambasád, kde je možnosť sa chodiť debatovať na tému TTIP, tak sa mi zdá také veľmi zvláštne, aby som išiel na americkú ambasádu atď., nechal sa prefilcovať atď. To som potom tam včera troška lepšie povedal.
Ja si myslím, že tam je mnoho tém, ktoré nás pália, geneticky modifikované potraviny atď. Práve zato, že o tom málo vieme, veľa chýrov o tom ide, aj noviny o tom píšu a skutočne nielen my, ale všetky krajiny Európy, mnohé krajiny Európy proti tomu proste protestujú. Tam bolo niečo napísané, že do konca marca ministerstvo zahraničia má do vlády dať o tomto informáciu. Tak už teda bude teraz máj, ale možnože tá správa bola daná. Bola by zaujímavá pre zahraničný a európsky výbor.
Ďalej je tam téma eurofondy, ale to ste povedali, že to sa netýka tohto, ale správa o stave pripravenosti Slovenska na predsedníctvo, tak k nej by sme sa mali už podstatne viac vrátiť. Boli návrhy to aj dať do pléna, neprešlo to. Vôbec, aké témy si vlastne Slovensko vyberie s pomocou EÚ na tento polrok, je dôležité. Je zaujímavé, aby to neboli len témy, v ktorých sme my slabí, ale aby to bola aspoň jedna z nich, ktorá naozaj, sme aj my v tom silní.
S tým trocha súvisí teda aj to čerpanie eurofondov, ale o tom vy píšete, že vlastne my, takmer 80 % verejných financií na Slovensku je financovanie z rozpočtu Európskej únie z časti súdržnosti a rozvoja vidieka. Čiže keď 80 % verejných financií k nám tečie z Európy, tak to je veľmi vážna vec. Na druhej strane vieme to, že mnohé sa z tých peňazí strácajú v piesku, a teda vieme ako, asi ako majstri sveta, ako sa z verejných financií dajú urobiť súkromné. Na to sú tu celé firmy, ktoré toto robia, je to, dá sa povedať, národným športom u nás, bohužiaľ. S tým súvisia, samozrejme, daňové otázky, boj proti daňovým únikom, podvodom, platenie DPH, hoci sa neplatia faktúry, no a, samozrejme, daňové raje, schránkové firmy bez známych majiteľov atď. To je téma veľmi vážna a je to teda téma doslova kľúčová, keď tu každú korunu otáčame, či jak sa to volá, euro a utekajú nám odtiaľto veľké peniaze, nevieme komu a nevieme v podstate ani kde. Toto je téma kľúčová. Ja si myslím, že Váhostav, a nielen Váhostav, ale takýchto prípadov je tu veľa.
Ja som vás, pán minister, upozornil asi pred tromi mesiacmi, potom pred dvomi, potom pred mesiacom na tému tej firmy OHL CZ, ktorá mala mať dneska súd, ale sa to posunulo, dohodli sa nejako. Na ten súd by som určite išiel. Kde sa vlastne hovorí o tom, že tá firma prevzala 2,8 mil. za nejaký europrojekt na niečo, ale potom tak to išlo dole, dala to jednej firme, druhej. Tú jednu vlastne nechali skrachovať a to je bežná metóda pri čerpaní eurofondov aj pri verejnom obstarávaní, že jedna skrachuje a tá už ďalej peniaze nedá a tomu poslednému, ktorý to všetko urobil, sa nedostane nič.
Firma Inštalatér, ja som toto už tu hovoril päťkrát, nedostala ani korunu ani po troch rokoch, a teda to by vám vôbec nepatrilo, keby som nezistil, že tá firma OHL napriek tomu, že je dlžná 136-tisíc eur, dostala, má krásnu zákazku u vás na ministerstve, kde stavia budovu pre európske predsedníctvo, kde aj to viem, že je v sklze. A nedávno pán Stromček povedal aj v diskusii s pánom Zajacom, že tá firma OHL robí aj nejaké iné veci, nejaké autobahny alebo niečo také. Čiže naraz má veľa peňazí, ale nevie chudákovi zaplatiť a to sa mi zdá, že naozaj je tiež tu národným športom.
A ja som o tom veľmi podrobne hovoril pánovi premiérovi, pánovi Vážnemu. To boli interpelácie písomné. Hovoril som pani Táborskej na tú tému, pánu Kaliňákovi takisto a všetci sa tvária, že všecko je v poriadku, a neni v poriadku teda. To by bolo vidieť na Váhostave. Ale to je takýto istý prípad.
Čiže ja si myslím, že by sme sa tejto téme mali viac venovať. Ale som očakával od týchto pánov, že aspoň jeden chytí telefón a povie tam tomu riaditeľovi OHL, ktorý je mimochodom Španiel, neviem prečo, že teda zaplať tých 136-tisíc, keď od nás dostávaš 5,7 mil. za rok. Konkrétne napríklad to ministerstvo zahraničných vecí. Ale iná téma, ktorú som si znova dovolil spomenúť a prvýkrát v spojitosti s ministerstvom zahraničia.
No, nechcem do presadzovania istanbulského projektu, dohovoru hovoriť nič ešte, násilie a žena atď. Rada Európy spravila komisiu teraz nejakú k tomu. Tam sa, myslím, o tom vôbec nehovorí. Ja tiež si myslím, že je to kontroverzné, ale teda téma sem skôr-neskôr príde, a teda viem, že v Európe sa na tú tému už všeličo robí.
No tak, vážení, som dosť blízko konca. Oceňujem to, že u nás je stále dosť vysoká podpora EÚ, myslím, 41 %, to tam píšete, priemerná v Európe je 43 %. Ten rozpor, že na voľby príde 13 %, ten mi ešte nikto poriadne nevysvetlil, tak je tam mnoho dôvodov, málo sa o nich hovorí, ale je to veľký rozpor, že teda 13 % príde na voľby a Európe v podstate všetci veria, aj preto, že odtiaľ tečú peniaze napríklad, ale nielen preto.
V rámci V4 sa dosť dlho už hovorí o tej bojovej skupine. Tam sa sľubuje, že po roku 2016 by už mala byť, že 560 našich vojakov. To je dosť dôležité, ale, samozrejme, radšej by som bol, keby mala Európa takéto niečo svoje, Európa je dneska v obrane veľmi slabá, je absolútne závislá od NATO, to znamená od Ameriky, a to je vážna chyba, pretože (povedané so smiechom) tým pádom vlastne nemôžme, aj keby sme chceli, nič robiť.
Rozširovanie Európskej únie. Stále sa hovorilo, že už bude toto, to, západný Balkán bol našou prioritou, v správe je, že päť rokov sa nebude rozširovať. A už som počul aj iné témy, že desať rokov sa nebude, v médiách, tak tiež je zaujímavé, že jak sa k tomu momentálne Európska únia chová, alebo jak zmýšľa. Počuli ste iste ukrajinské tvrdenia, že do päť rokov sú tam a tak ďalej, ktoré sú, samozrejme, úplne neopodstatnené a aj v rozpore s tým, čo sa tu hovorí, a mnohé iné krajiny sú omnoho pripravenejšie a teraz sa im dáva päťročný čas.
Vývoz do Európy je zaujímavý, 83,9 %, zvýšilo sa to o 3,4 % z minulajška, len zaujímavé bolo, koľko je tam áut, lebo autá sú výborná vec a Slovensko naozaj po strate zbrojného priemyslu, čo bolo veľmi dobré, sa etablovalo na automobilový, len je to tá jediná komodita, kedy 60 % nášho rozpočtu tak je, samozrejme, rizikové, ale to teraz nesúvisí s koalíciou, s opozíciou, to súvisí s budúcnosťou.
Zaujímavé tvrdenie tam je, to som prvý raz počul, že Súdny dvor EÚ v decembri 2014 konštatoval, že Dohoda o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv je nezlučiteľná s právom EÚ. To je veľmi zvláštne, tak to by chcelo nejaké vysvetlenie, čo je za tým, lebo každý si môže niečo iné, či to nesúvisí trocha aj s našou stratégiou pre ľudské práva. To by som veľmi vás prosil, keby ste povedali, že jak to môže Európsky súdny dvor urobiť, keď je tam Európsky dohovor o ľudských právach.
Jedna dosť vážna téma je, ale to som aj mal dneska otázku, aj keď na ňu nedôjde, je tuším na 16. mieste, ale dal som to aj pánovi ministrovi Kaliňákovi a aj na začiatku schôdze som sa pokúsil to ako bod programu dať, pán predseda parlamentu sľúbil, že vám zavolá na túto tému, no, imigranti. Je na strane 18 taký krátky, mám to tuná, nechcem to už čítať, veľmi krátky, samozrejme, neaktuálny text už, ktorý sa týka imigrantov, ktorý vôbec nezohľadňuje to, čo sa dneska v Európe na juhu Talianska deje teda, a delí sa to tam na legálnych a nelegálnych imigrantov. No tak tí, čo tam prichádzajú, určite sú všetci nelegálni, no. Je rozpor ten, že teraz, budeme mať zajtra, ja som myslel, že, alebo kedy, štrnásteho, pardon, bude úprava európskych noriem azylu pre nás. Tak u nás o azyle sa veľa nehovorí. Už bolo aj odmietnutie tých kvót pánom ministrom vnútra. Treba o tom diskutovať, no. Je určitá aj solidarita, a masívny prílev imigrantov pokračuje. Slovensko dostalo, teda európske krajiny dostali kvóty. To by ma tiež, pán minister, zaujímalo.
Pán minister, jedným uchom, keby ste očúvali, buďte taký láskavý. Pani poslankyňa, len túto tému chcem, a pán minister nebude očúvať. Prepáčte mi, hlboko sa ospravedlňujem. Tentokrát to nevyrušuje mňa, ale dal som takú otázku, aj som chcel o tom tu debatovať, že proste imigrácia, ktorá sem prichádza, európsky samit hovoril o nejakých kvótach, aj niečo odsúhlasil, viem, že také niečo je, nič sa o tom nehovorilo, tak sa pýtam, že čo Slovensko na to, hoc som za to, aby aj my sme nejakú solidaritu s ľuďmi, ale nie s tými, čo hádžu niekoho do mora, pretože je iného náboženstva, ani nie s tými, ktorí chcú ekonomickú imigráciu, pretože sa chcú hneď mať lepšie a tak ďalej atď., ale tí, ktorí sú prenasledovaní. Takých je tam veľa, utekajú z tých oblastí.
A včera som počul veľmi kacírsku myšlienku, ktorú si dovolím povedať tuná, neviem, či ma budete mať za to radi, ale že všetko to vlastne uteká momentálne z Líbye a je to doslova masové, a teda tí, ktorí zapríčinili to, že v Líbyi je takýto chaos a bezvládie, dá sa povedať, tí, ktorí to destabilizovali, tí by mali tých imigrantov teraz dostávať. Čiže mali by sme ich posielať za more niekde veľmi ďaleko, vieme všetci, do ktorej krajiny, pretože tam to začalo. Kaddáfí bol zlý, ale jeho pádom, proste náhlym a neprípravou toho celého, je teraz situácia omnoho horšia.
Je tá myšlienka zaujímavá, že bol schválený pracovný druhý plán Európskej únie pre šport na roky 2014 - 2020, to o tom máločo vieme, čo to znamená pre nás, je to zaujímavé, šport je u nás podvyživený, samozrejme, nie ten vrcholový, skôr teda tá masová telesná výchova alebo mládež, alebo talenty, alebo neviem čo. Čiže to by ma tiež trochu zaujímalo, že čo vlastne za tým je.
Počet našich pracovníkov v európskych týchto inštitúciách je 650. To sa mi zdá primerané.
A teda, pán minister, je čas rozprávať viac o európskom predsedníctve. Samozrejme, sú rôzne konventy a tam sa málokto dostane k slovu a tam je to skôr také pripravené, nejaká seriózna debata, už či na úrovni výborov, pléna. Čo vlastne pripravujeme, ako to bude, teraz nejaký konkurz ste urobili, je o to veľký záujem, mladí ľudia aby sa dostali aspoň na ten rok-dva do štruktúr ministerstva v súvislosti s európskym predsedníctvom, ste niečo hovorili, tak to bolo zaujímavé, aj keď toto je skôr téma na dvojstránku.
Takže ďakujem pekne. Budem za správu, a teda budem aj očakávať, pretože ten súd OHL o jedenástej sa nekoná, tak budem očakávať na odpovede pána ministra.
Ďakujem.

Ďakujem. No, reagujem na kolegu Beblavého, pretože aj som bol jeden z tých stopätnástich, ktorí hlasovali za uznesenie, ktoré sme v decembri schválili. A ja len dúfam, že ak kolega Beblavý dá návrh na stiahnutie tohto návrhu a na dopracovanie, ktoré je logické, že tak by aj malo byť znovu podporené, pretože tí stopätnásti, ktorí hlasovali, tak zjavne hlasovali, ja neverím, že by stratili za ten krátky čas pamäť, že sme chceli, aby tu už, dokonca skôr, nie teraz, keď už je máj, ale už do konca prvého štvrťroku, aby vláda predložila komplexnejší návrh, dokonca komplexný, tak, aby sa zamedzilo šafáreniu s verejnými zdrojmi, nielen na úrovni štátu, ale aj územnej samosprávy a vôbec s verejnými prostriedkami na Slovensku. Čiže nielen vo verejnom obstarávaní, ale vo všetkých oblastiach, kde dochádza k platbám z verejných zdrojov.
Tento návrh, ktorý tu teraz máme predložený, zjavne už teda v akej kvalite, to už je teda iná otázka, ale rieši len problematiku verejného obstarávania. A keď už tu niekto povedal, že na Slovensku je to možno len 20 % z toho, čo sa na Slovensku vlastne platí, tak je zjavné, že tá väčšia časť, ktorá nás zaujímala pri hlasovaní, týmto riešením nebude vyriešená, a preto bude logické a správne, ak tento návrh odmietneme a budeme chcieť, aby bol dopracovaný do pôvodného zámeru, tak ako v decembri sme za neho aj hlasovali.
=====

Svet nie je čierny ani biely, tie také príslovia sú na to viaceré, alebo ináč to poviem, že aj v Dánsku sa kradne, aj v Dánsku sa kradne vo verejnej správe, aj v Nemecku, aj vo Švajčiarsku, ale je tam miera, určitá miera, že proste niekto povie, že pánbožko, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Akonáhle stratíte mieru, na konci je úplne zákonite, nemusíte byť ani tak chytrý ako niektorí naši kolegovia, je zákonite nešťastie, rozvrat, zrútenie toho celého systému.
A my sme sa naozaj dopracovali do stavu, kde je to neudržateľné, celý ten systém je absolútne neudržateľný. My, proste sú, schránkové firmy z Cypru si vyberajú už dane, oni nevytvárajú to, aká hodnota, to ste dobre, kolega, povedali, aká hodnota, oni prerozdeľujú nejakú hodnotu, ktorú vyrobili generácie, veď tie veci generácie ľudí stavajú, oni ju len prerozdeľujú. A my sme sa už dopracovali k tomu, že už dane platíme súkromným firmám na Cyprus, a to sú už proste tie biblické, čo je cisárove cisárovi, čo je bohu božie, alebo jak. Ja neviem už, jak vyakcentovať to, že my prekračujeme naozaj všetky možné hranice, že tento stav je neudržateľný. Proste takto obchodovať, že proste štát kupuje pomaly toaletiak do škôl cez schránkové firmy, je nezvládnuteľné, to sa takto nedá, že držkovú polievku pacientom v Banskej Bystrici varí firma z Luxemburgu, to sa nedá, to je neudržateľné, proste to sa nedá, že na Belize sledujú, že či potrebujú alebo nepotrebujú cétečko v Piešťanoch, to sa nedá, že Cyperčania sledujú naše cesty, sledujú naše stávkové kancelárie, to sa nedá, neudržateľné.
=====

Ďakujem pekne. Ďakujem aj pánovi Bublavému aj pánovi Beblavému. (Povedané so smiechom.) Jak to pekne vyšlo.
Pán Bublavý, ja, či veríte, či neveríte, ja tomu verím, ja verím, že sú ľudia, ktorí robia tam na tej dedine, to je hrozná robota, ja si to viem predstaviť. Každý vás ťahá za rukáv, každý niečo potrebuje. Človek sa trápi hore-dole, ale vy sa trápite, ale potom na šupu, za sekundu odíde z tejto krajiny to, čo by mohla celá VÚC-ka z toho žiť možno dekádu, z čoho by mohli robiť chodníky, a vy musíte potom stretať tých ľudí a vysvetľovať im, prečo nemáte na to, prečo nemáte na to. To mi vadí. Ja som toto sa snažil namietať a nie, prísne vzaté nemám pocit, že som kritizoval Kmotríka, práve som bol v tom, že som mal, sa mi to javilo práve naopak, mne sa to javilo, som bol zvedavý, ako to dopadne, ale vidíte, že vycúval z toho. Asi vycúval z toho, keď každý lúmen, ktorý sa o neho obtrel, ho potreboval ťahať za rukáv, že aj ja, ja, aj ja, viete. Tak povedal, a to sú presne tí ľudia, ktorí povedia, ja toto nepotrebujem, aby mne tu hocijaký lúmen vykrikoval. Ale pre nás, pre tento štát by bolo naozaj lepšie, keby sme poznali ľudí, s kým obchoduje tento štát. Keby sme ich poznali, rádovo, rádovo, rádovo lepšie.
A to, čo spomínal pán kolega Beblavý, áno, je to faktom, že keby sme my vedeli, keby sme my vedeli, kde aké úložky naši... Viete, to je to, to mali tí diktátori niekde z Konga, hej, takí, proste tam stínali mačetami tých, ja neviem, tam tie kmene a neviem čo a potom niekde v Švajčiarsku našli miliardy. Viete, že to sú, chvalabohu, nás tu ešte nikto nestína, ale to je presne tou visačkou, hej, slabej tej ekonomiky, slabého toho štátu, že proste takto to dopadne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som si myslel, že to pôjde ináč, ale nevadí. Kolegyňa v zásade povedala vecne a prvé čítanie môžme teda aj poňať to zoširšia, a to sa aj pokúsim, že kde sme sa vlastne dopracovali, že obchoduje, že náš štát obchoduje so schránkami. Ja by som sa chcel dožiť toho, že náš štát obchoduje s Ferom Mrkvičkom. Fero Mrkvička je, niekde býva, niekde v nejakom okresnom meste, ľudia ho poznajú, má slušné deti, chodia mu do školy, chodí do kostola, nechodí, neviem, pre niekoho...
Ja viem, že asi taká krajina neexistuje, kde by bolo všetko ako písmo sväté, že niekde. Niekde je, proste vždycky sa nájde nejaký spôsob sa s tým vysporiadať svojsky, a to som diplomat, ale podľa mňa je to o miere, to znamená, že nastavme určitú mieru, že kedy, a to je tak, keď je to už neudržateľné. A naozaj, ak aj bolo spomenuté, my už obchodujeme aj s toaletným papierom so schránkou. My už naozaj, to naši ľudia sa dozvedajú, že kto všetko, kto s čím, kedy, ako, a podľa mňa sme prekonali veľmi dávno tú mieru. Všetko zlé je na niečo dobré, to, že to takto nejako vyplývalo, možno na konci sa to zatlačí späť, viete, že tak obrazne, keď to hovorím, že zatlačíme späť tu hydru toho tak zvráteného cucania, zvráteného. Ja teraz poviem jeden taký aj aktuálny prípad, že sa vzdal pán Kmotrík výstavby toho štadióna. Ja som to tu už aj hovoril. Ja mám radšej ľudí, ktorí možno aj pred revolúciou mali proste talent sa niečomu venovať, hneď jak sa to dalo, sa tomu venovali, proste obchodovali, podnikali, vytvárali nejakú hodnotu.
Viete, čo je kľúčový moment celého podnikania, smeráci? Vytvoriť hodnotu. To je kľúčový moment aj podnikania, ale vôbec aj malo by byť aj v existencii človeka pokúsiť sa vytvoriť nejakú hodnotu, hej, už možno niekomu sa podarí menšia, niekomu väčšia. A tu teda z nej odviesť to, čo treba, a ostatok si nechať, prípadne investovať. Len, prosím vás, tá vaša firemná kultúra v nastavení, že urvať, vyrvať, aj expresívnejšie výrazy ma napadajú, je neudržateľná. Ja naozaj mám rád ľudí, ktorí proste, áno, vytvorili nejakú hodnotu, pracujú s ňou, zistili to dávno. Nespomenuli si po jednom volebnom období v poslaneckých laviciach, že sú z nich podnikatelia. Ja milujem týchto ľudí, to je ten, ešte jeden z tých lepších, že ešte sa niekde zjavia, že predtým sa venovali filozofii, kultúre a zrazu si spomenuli, že majú talent na dodávku upratovacích služieb, toto naozaj milujem, poviem otvorene. Ale nevylučujem, že sa to tak môže stať. Ale už ani to nestačilo, už teraz sa schováte úplne. Už proste aby to nebolo vôbec.
Mne ten prípad výstavby štadióna Kmotríka, v spolupráci s Kmotríkom sa javil ako jeden z dobrých príkladov toho, kde my vieme, že štát dal nejaké peniaze v nejakom, to nebol spoločný podnik, ale je v nejakej koexistencii s osobou, ktorú je vidno. Viete, ktorú viete nájsť. A to je to, že ten princíp, počkajte, jak sa to hovorí, hovorí sa to tak, že základnou poučkou investorov v Afrike je byť do polhodiny na letisku, hej? Alebo že, ináč. Že prečo nemeckí majitelia dávajú pozor na svojich zamestnancov? Preto, lebo vedia, že im vedia prísť pod okná. Slovenskí im pod okná neprídu. Zo Slovenska naši zamestnanci do Bonnu pred dom neviem akého šéfa predstavenstva protestovať nepôjdu. Preto je dôležité mať ekonomiku nastavenú tak, že máte bohatých ľudí, nebojme sa bohatých ľudí, že tu sú nejakí, že sú bohatí, viete, kde bývajú, oni sú bohatí, majú svoj svet, niečo sa im páči, niečo sa im nepáči, keby bolo celkom zle, tak im viete ísť to vykričať pod okná. To je funkčný model. My sme si zvolili model, že tu nevieme nič, tu s nami obchodujú len schránky. Mne sa naozaj páčil ten model, že to postavíte s tým Kmotríkom. Ja neviem, koľkí lumeni ho ťahali za rukáv, asi ho ťahal, neviem, každý, kto prišiel, každý prišiel, že aj on chce niečo? Ja neviem, že prečo sa toho vzdal, hej, tak sa zbežne pozrel, možno mu fakt došla chuť, ja neviem, hej, mne sa to javilo ako jeden z dobrých modelov do budúcnosti.
Viete, jak teraz dopadne štadión? Postaví to akciovka SMER. Hrubú stavbu, tipujem, že dostane, ale teraz hyperbolizujem, Váhostav kvôli tomu, že kým zaschne betón, príde splatnosť faktúr, aby tam už bola iná firma, liznú si aj z TSS GRADE, aj z Doprastavu, nie? Kto tam potom, motorkári dodajú nejaké gastro služby, proste každý trošku. A nakoniec tú správu toho futbalového štadiónu, môj typ je, že dostane na 100 rokov nevypovedateľnú zmluvu za 1 euro ročne nejaká schránka z Belize, z Cypru alebo ja neviem skade. A ešte na kopu, po nejakých rokoch zistíme, že ešte bude mať nárok na neviem aké plnenia od štátu. Toho sa bojím, že tak dopadne celý príbeh aj futbalového štadióna. Tak dopadnú tie príbehy, s ktorými sme konfrontovaní.
Nám je lepšie vedieť, kto je za tým. Naozaj je lepšie vedieť, kto je za tým. Vieme, kto je za tým, vieme, že keď spraví chybu, vieme, vieme, kto to je, kde to je.
Tým, že tu sú ľudia, ktorí sa boja priznať, že niečo majú, no tak to schovávajú za schránky a my potom, ja neviem, že jak to povedať. Mrzí ma to, hrozným spôsobom ma to mrzí, že proste nemáme tú šéfa Ikey, Kamprada či jak sa volá ten, hej, človeka, ktorý, ktorého vedia, ktorého vidia, nemáme tu Picha. Nemáme proste ľudí, nemáme tu Gatesa, ani nehovorím, nemáme tu, alebo máme minimum príbehu, ľudí, ktorí keď sa prihlásia, ja by som sa fakt nebál, že sa prihlásia nejakí naši ľudia, ktorí majú nejaký podnikateľský príbeh do nejakej súťaže o PPP. Idú do toho s kreditom, vedia, že nemôžu urobiť chybu, lebo spoločensky sa znemožnia. Hej, že proste ich tá spoločnosť je senzitívna, je občianska, proste sa znemožnia spoločensky, keď urobia psí kus. Keď proste na tom, proste zahučia, proste budú mať oni záujem a keď to urobia dobre, tak to spoločnosť ich ocení. Nebude im tu vykrikovať jak henten boľševik marxistický, že proste nemá rád bohatých ľudí, tu sa niekto pridá, že by niečo znárodnil. Prosím vás, to sú už fakt totálne extrémy. Totálne extrémy.
My potrebujeme príbehy ľudí, ktorí sú, ktorým môžte veriť, že môže ísť do súťaže, preberie za to aj osobnú zodpovednosť v tom, že sa bude snažiť. Lenže my sme sa vydali na úplne opačnú cestu. Z extrému do, my sme v absolútnom extréme, že naozaj tu so schránkami, tu už je všetko schránka. Kolegyňa to povedala, všetko je schránka, veď sa bojíte už dvere otvoriť, noviny otvoriť. Na univerzite schránka, hentam schránka, Belize, Curacao, kto to má poznať.
My sme robili takú akciu minulý týždeň na Námestí SNP – Týždeň schránkových firiem, kde sme vypichli päť tých takých teraz aktuálnych, že nech ľudia aspoň vedia, nech vedia, kde je Curacao, keď už sa s nami súdi. Viete, ľudia z Curacao majú výhrady voči privatizácii prístavu, cítia sa poškodení, tak sa s nami súdia. Luxemburčania varia našim pacientom, kto by to bol povedal, nie? V Belize zistili, že cétečko potrebujú v Piešťanoch, proste to sú; naozaj čarovné. Nehovorím o Cypre, Ján Počiatek by mohol byť ambasádorom, on by mohol byť, jak sa to povie, ten konzul, honorárny konzul Cypru, samozrejme. My by sme mali mať honorárne konzuláty Cypru, v Bratislave aspoň desať, zo päť v Nitre, ja neviem, v Žiline, v Košiciach. Cyprus na obchodnú výmenu, podľa mňa obchodná výmena s Cyprom, to je už na úrovni Nemecka. Ja normálne žasnem, ten Cyprus, jak sa im darí u nás, veď nepríde to niekomu že smiešne?
Čo k tomu ešte povedať. Kde je tomu riešenie? Že riešenie je tomu tak, že možno tí ľudia sa spamätajú, možno sa spamätajú, možno nie, ja neviem, my sme naozaj aj urobili minulý týždeň, čo sa dalo. Ja koho som stretol, som sa spýtal, že či neprídu na akciu, ktorú organizujeme, kde teda by išlo nejak že vyjadriť nesúhlas. Fakt v politickej, koho som stretol, okrem pána Soníka, toho som sa spýtal. To, že proste to tak dopadlo, je znova tá naša malosť, tá naša úbohosť, a to ešte nehovorím o tom, že tam teda možno prišlo pomenej ľudí a jak sa ešte pomaly viacej tešili ľudia, by som povedal, z našej strany tomu, niet väčšej radosti ako škodoradosť. No nech sa páči, ukameňujte, vysmievajte sa, ale ja neviem, kto chce tým ľuďom, alebo čo im chcete ponúknuť? Váš príspevok tu 10-, 15-minútový, 20-minútový, vykrikovanie? Ja neviem, čo im chcete ponúknuť, čo je riešením, ja sa tiež snažím to pomenovať. Čo je riešením?
Všetci hovoríme o spoločenskom tlaku, tak poďme tlačiť. Keď máme ísť tlačiť, tak sa nevieme dohodnúť, prosím vás, tieto vojny, kto ďalej dociká, mňa nebavia, a to je proste úbohé, je to naozaj tak. Potom nehovorme, lebo to nie je potom možno úprimná snaha. To je potom presne tá snaha, ktorá niekomu vyhovuje a cynicky s ňou kalkuluje, nech sa páči.
Ak je nejaká spravodlivosť, ono sa hovorí, že vraj nejaká je, tak možno veci sa na konci ukážu, možno nie, ale podľa mňa je nespravodlivé, aby tento biedny, úbohý štát proste takýmto spôsobom bol vycuciavaný. Je to podľa mňa, nie je to správne, aby to tam mizlo, kde to mizne, aby sme na to nemali dosah, aby sme sa tu všetci hrali na proletárov a potom chodili do svojich víl. Ja, ak dovolíte, neviem ešte, jak sa to bude vyvíjať, k tomuto asi je čo ešte povedať aj do budúcna. Bude to asi aj témou. Pre ľudí by to malo byť témou, mali by sa na to pýtať, lebo títo ľudia sú vám schopní podsunúť, že bohatí sú zlí alebo že nejakí sú zlí a neviem čo a teraz ako keby oni neexistovali. U nás, lenže oni existujú, len u nás sú schovaní za tými schránkami a najhoršie na tom je, že to sú politici. Sú, nie sú to ľudia, ktorí vytvorili hodnotu, niečo vymysleli, vytvorili, ich hodnota, pridaná hodnota, v úvodzovkách, je len v tom, že to všetko vedia takto vymotať a keď ich načapajú, tak povedia, bolo to v súlade so zákonom. To je proste, sa stáva už klišé, že proste bolo to v súlade so zákonom, etika, morálka, princípy nejaké – koho by to tu zaujímalo. Bolo to v súlade so zákonom. Majú tu iks nasledovateľov, iks štekajúcich ratlíkov, ktorí sa radi priživia, pozrú, čo spadne zo stola, aj mne trošku!
Ale neslúžme tomuto systému, naozaj neslúžme tomu systému, lebo je neudržateľný. Prosím vás, za Popradom bude rampa, keď to takto pôjde, ako to pôjde, za Popradom bude rampa a bude rezervácia. To sa nedá udržať, to, že to neriešite, neriešite sociálne problémy, ktoré tam sú. Spiš, neriešite, tvárite sa, že neexistujú, prosím vás. To nezvládnete, tá ekonomika to nezvládne, kto tu bude robiť? Kto sa ráno v tejto krajine zobudí a povie, idem ešte do roboty? Tých pár chlapov, ktorí sa ráno ešte zobudili, stáli v Námestove na zastávke autobusovej, tak tým ste dohodli to, že tí vaši im nezaplatili. Sú znechutení. To je neudržateľné, do budúcna je to neudržateľné, nezvládneme to. Musíte niekoho hodiť cez palubu. Hodili ste niekoho cez palubu? Človek, ktorý je s tým spájaný, sa škerí, všetkým sa škerí, koho vidí, tomu sa škerí, jeho dlhy zaplatí štát. Jeho dlhy a to za tie peniaze, kto ich zaplatí, tie sa dostanú do nášho deficitu a tie budeme musieť ušetriť, veď to je nonsens!
Preto to spomínam, lebo poviem aj tak, že ja, čo môžem, urobím, ja budem mať svedomie čisté, čiže my budeme na veci upozorňovať. Koho by to zaujímalo, koho nie, v pondelok pôjdeme pred vilu pána Širokého, či sám, či dvaja, ja to zvládnem, ja už som už aj do betónu, ako ja na krásu netrpím, kto tam bude, tam bude. Kto sa potom bude škeriť, že tam neboli ľudia, nech sa kľudne škerí. Prežijem, v tomto mám teflón. V pondelok o piatej pred vilou pána Širokého bude nejakých zopár ľudí, ktorí povedia, že takto si to nepredstavujú. Pre tých, ktorí by sa mali problém tam dostať, avizujem, že pristavíme autobus už o štvrtej na Námestí SNP, lebo je to trošku náročné tú jeho vilu v tej Záhorskej Bystrici nájsť.
Nie je to zbytočne ten termín zvolaný na pondelok. Je to preto na pondelok, že v zásade uplynie aj 10 dní, v ktorých bolo avizované, že do 10 dní bude pán Široký vypočutý v tejto veci, no budeme sa pýtať, budeme sa pýtať. Budeme chcieť vytvoriť to, čo tu bolo povedané. Údajný nejaký, nech sa páči, tak ja si spoločenský tlak predstavujem nejako, ja som prístupný na každú akciu, ktorá ho pomôže vytvoriť, len aby sme sa naňho falošne neodvolávali a keď k nemu príde, tak sa človek stiahne.
Niečo bude treba robiť. Takto je to neudržateľné. Takto je to, verím, že sa zhodneme, neudržateľné. Komu na tom záleží, komu na tom nezáleží, kto na tom systéme chce parazitovať, kto ešte počká, dokedy, ale už má tašky zbalené, hej? Viete, ja viem, tu sú ľudia, ktorí vám do pol hodiny nieže na letisku, ktorí zo svojho heliportu sa zdvihnú a odídu. Myslíte, že tých bude niečo trápiť? Niekto tu zostane, niekto tu zostane, niekto tu zostane a niekto bude musieť prebrať aj zodpovednosť za to, čo sa tu stalo.
Naozaj nemôže štát obchodovať so schránkami. Nemôže, veď to je neúnosné, neúnosné. Poďme nájsť ľudí, poďme nájsť konkrétnych ľudí, ktorí vieme, kto sú, čo sú, poďme, štát nech obchoduje s nimi, lebo máme tú istotu, že preberú aj určitý diel svojej osobnej zodpovednosti, aj svoj status k tomu pridajú, že budú chcieť to dokončiť, urobiť. Budú to chcieť robiť dobre, budú to chcieť, lebo sa spoločensky znemožnia. Proste z jednoduchej logiky vecí to vyplýva, že to má zmysel robiť takto. Keď to urobíte so schránkou v Belize, schránke v Belize je to úplne jedno, respektíve tým ľuďom, ktorí sa za ňu schovávajú, lebo veria, že ich nevypátrame.
A toto, čo je tu (rečník ukázal smerom k predkladateľovi), samozrejme, že nevypátrame. Vôbec tu nikomu nejde o to, aby sme niekoho vypátrali. Vôbec nejde o to. Ide o udržateľnosť, ich udržateľnosť. Udržateľnosť tohto systému, ktorý je neudržateľný.