Videokanál klubu

Loading the player...

Prednesenie interpelácie

14.5.2015 o 17:20 hod.

Alojz Hlina

77.
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády. Prosím vás pekne, ja dokončím tú moju prvú interpeláciu, ktorú som mal. (Hluk v sále.) A poprosím pána predsedu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, aby ste zachovali kľud v rokovacej sále, aby pán poslanec mal dôstojné miesto na svoje vystúpenie.
Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Čiže dokončím tú moju prvú interpeláciu. (Hluk v sále. Rečník sa odmlčal.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale čo toto rozprávate?! (Reakcia predsedajúcej na poslanca z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti J. Hrašku.) Ako... ( Výkriky v sále.) Pán poslanec, že sa nehanbíte! Pán poslanec, čo si to dovoľujete povedať (výkriky v sále) predsedovi parlamentu?! To, čo ste povedali? To je úplne hanba. (Reakcia predsedajúcej na poslanca z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti J. Hrašku.)
Pán poslanec Vašečka, budem veľmi rada (vyslovené s pobúrením), keď vyvodíte z toho dôsledky. Dosť! (Výkriky poslanca J. Hrašku.) Ale čo vás má čo počúvať, prosím vás pekne?!
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, ideme. ((Výkriky poslanca J. Hrašku. Reakcie z pléna.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Aby nebolo na mňa, ja s tým nič nemám, s týmto. (Vyslovené s pobavením. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec. (Smiech v sále.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Som v tom, som v tom nevinne, ja len chcem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Aspoň vidíte, ako to, ako to vyzerá. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak noblesa by mala patriť, ale nie vždy sa to dá u niekoho.
Dokončím tú moju prvú interpeláciu, ktorú som mal, a teda aj ukončím, na koho vlastne je. A bude na pána premiéra a bude na pána ministra vnútra.
Na pána ministra vnútra možno aj preto, lebo ako sám povedal, že tiež na tom Mičurine vyrastal, a pána premiéra, ktorý síce nevyrastal na Mičurine, ale otázka stojí, že či chce prebrať politickú zodpovednosť, že to bude on a jeho vláda, kto pochová Mičurin. Lebo Mičurin bol symbolom toho, že tá krajina ešte na niečom stojí, že tu je niekde nejaký objekt na luxusnom pozemku a slúži inému, neni tam závora, neni tam brána, neni to súkromný pozemok, kde si býva nejaký developer, alebo ja neviem kto, ale že tam chodia deti. Bol dlho symbolom. Ja som rátal, že to bude lákať. A tam sme si testli tú silu nášho štátu a nevydržali sme to. A to ma mrzí, hrozným spôsobom ma to mrzí, že štát zlyhal v tom, že Mičurin padne. Proste stratíme symbol. A otázka stojí, že kto sa chce pod to podpísať.
Čiže ja, tá interpelácia bude v tom, či pán premiér Fico je ten, ktorý zoberie na seba tú politickú zodpovednosť, že za jeho vlády funkcia Mičurinu ako budovy alebo organizácie Iuventy, ktorá slúžila deťom, a vyrástlo tam naozaj tisíce detí, opakujem, moja žena aj moje deti tam vyrástli, na tom kúpalisku, takže či to bude on, ktorý to podpíše, že za jeho éry sa to zničí.
A identická interpelácia je aj na ministra vnútra. Identická interpelácia je aj na ministra vnútra. A poviem, v dobrom, v zlom, pochopte to, ako chcete, v tomto som spravodlivý, pred 15 rokmi, keď sa hovorilo o tom, že Mičurin má zhynúť, a objavovali sa tam mená Mikloš a spol, tak som vtedy dal veľký baner, kde som napísal, že: aby Mikloša nestrašili duše tých detí, ktoré sa nebudú mať kde hrať. Neviem, možno aj niekde mám fotku toho baneru. (Reakcie z pléna.) To sa hovorilo, čo sa hovorilo, bolo to 15... (Reakcie z pléna.) Ja sa, ale pozrite sa, ja nehľadám toho genézu. Ja chcem povedať, ja chcem povedať, že v tomto som spravodlivý. Keby sa zistilo, že tam má niečo zainteresovaný pán Brocka, tak vám garantujem, že poviem, že aj pána Brocku budú strašiť duše tých stratených detí, ktoré sa nemohli hrať. Dobre? V tomto verte... (Reakcie z pléna, hluk v sále. Vystúpenie prerušené predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, čo sa to s vami akože porobilo? (Reakcia predsedajúcej na poslanca SDKÚ Ľ. Kaníka.)
Pán poslanec Hlina, nech sa páči. (Hluk v sále.)
Pán poslanec Kaník, vyrozprávate si to tamto v salóne.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Už to dokončím. Naozaj chcel som tým povedať a stále to platí, že je mi to úplne jedno, kto v tom je. Naozaj mi je to úplne jedno, kto v tom je, ale ten Mičurin bol symbolom, doteraz ním bol a už nevydrží. A otázka je, kto sa pod to podpíše. Ak sa pod to podpíše vláda SMER-u, tak nech sa páči.
Ešte nejakú tú plochu mám, ešte nejaký ten baner viem inštalovať a viem sľúbiť toľko, že presne vedľa toho pozemku, kde niekto si postaví závoru, tak inštalujem ja veľký bilbord, veľký bilbord, a budem informovať o tom, ako celý ten proces prebiehal a o čo v tomto prípade ide. A nech tomu, kto tam bude, nech mu chutí ten výhľad. Nech tomu, kto tam bude, nech mu chutí ten výhľad. Lebo má, má zmysel vyhrať, má zmysel uspieť, má zmysel zarobiť. Ale otázka je, za akú cenu. Čiže ak bude cena toho, kto bude bývať na Mičurine a pozerať sa na celú Bratislavu v tom, že oklamal tento štát o peniaze a že deťom pripravil miesto, kde chodili vyrastať, nech sa páči, nech mu ten bazén chutí. Nech sa páči, nech mu ten bazén chutí.
Ďalšiu interpeláciu, ktorú chcem dať, je na pána Maďariča a ona je v zásade na pána Pašku. Ja teraz neviem, lebo ja keď som raz chcel interpelovať pána Pašku, tak on mi povedal, že vy ma môžete, viete čo, hej. Takže ja neviem teraz, či sa niečo zmenilo? (Reakcia predsedu NR SR P. Pellegriniho: Na koho idete dávať interpeláciu, pán poslanec?) Pán predseda, tak dobre, som rád, že ste tu. Bolo to ešte za vlády... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja si to pamätám, len teraz, že koho chcete interpelovať?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vás.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Jaj, mňa?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
A teda ja nechcem pána Pellegriniho. Ja chcem interpelovať predsedu Národnej rady. Keď som to robil pred rokom a pol, tak pán Paška mi povedal, že vy ma môžte, viete čo. Tak je neviem, či je to podobné. Alebo keď poviete teraz, že môžem, tak vás budem priamo, keď poviete, že vás nemôžem, tak budem sprostredkovane cez pána Maďariča.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Počkajte chvíľočku a vám zodpovedne odpoviem. Dobre? Tridsať sekúnd. V zmysle § 129 ods. 2 rokovacieho poriadku poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Takže pravdepodobne, pán poslanec, nie je možné, aby ste interpelovali svojho kolegu poslanca Národnej rady, či už je predsedom Národnej alebo len predsedom výboru alebo poslancom ako takým.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. A v zásade niečo sa zmenilo, lebo toto beriem ako, by som povedal, celkom slušné zdôvodnenie, že prečo nie. Hovorím, za predchádzajúceho pontifika mi bolo povedané, že vy ma môžete, viete čo. Ďakujem, beriem na vedomie. (Smiech v sále.)
A teda dovoľte, aby som interpeloval sprostredkovane cez pána Maďariča. (Smiech v sále.) Pána Maďariča interpelujem v tom, že ak Via Magna, archeologická to skupina z Vrútok, ktorá mala tú česť, v úvodzovkách, a šťastie, nie v úvodzovkách, že mohla robiť archeologický výskum na Bratislavskom hrade, za ktorý dostala, myslím, že 28 mil. korún, 770-tisíc eur. Výskum trval, ak sa správne pamätám, šesť – sedem mesiacov. Z toho bola, bolo to teda cez zimu a nie sme na Jadrane – ale čo by nedokázal smerácky archeológ, však? – čiže oni dokážu (vyslovené s pobavením) urobiť archeologický výskum v týchto podmienkach aj v zime. Nevadí.
Ale tá interpelácia je v tom, zaujíma ma rozsah prác. To znamená, zaujímajú ma kompletné podklady k tomu, že čo sa fakturovalo, koľko úkonov, koľko výkonov sa realizovalo. Lebo sú určité pochybnosti. Koľko hliny sa spracovalo, koľko sutiny odviezlo. Ja tie presné formulácie nepoznám, ale vieme, o čom hovoríme. To znamená, ak niekto dostal 28 mil. korún, musel dať nejaký výkaz, výmer, že začo. Samozrejme, pri archeologickom výskume sa to asi volá ináč, ale vieme, o čom hovoríme. A tento materiál, by som sa chcel k nemu dopracovať. Bude mať, bude dôležitý do ďalšieho konania.
Pána Jahnátka by som chcel interpelovať vo veci, že čo urobil pre to, aby sa 65 hektárov pozemkov, ktoré patrili tomuto štátu, nedostali za podivuhodných podmienok do rúk súkromného vlastníctva. Za podmienok, ktoré neboli výhodné pre občanov tejto republiky.
Interpelácia na pána Kažimíra, ak tu je, zaujíma ma, či v prípade, že sa previedlo 65 hektárov pozemkov, ktoré patrili tomuto štátu, do rúk súkromného vlastníctva iného občana za zjavne nevýhodných a podivuhodných okolností, či sa znížilo alebo neznížilo čisté bohatstvo štátu.
A posledná interpelácia je na pána premiéra. To je vlastne v druhom poradí, lebo prvá bola Miručin. Druhá je, chcem sa ho spýtať, ak dlhy, ktoré odkúpi záručná banka od živnostníkov za Váhostav, bude nevyhnuté premietnuť sumu, za ktorú odkúpi, do deficitu, na akej kapitole rozpočtu vláda Slovenskej republiky plánuje sumu, ktorú bude musieť ušetriť za tento nákup, zaťažiť. Bude to kapitola ministerstva zdravotníctva, školstva, kultúry, respektíve akého ministerstva? Čiže ešte raz, dlhy, za ktoré my kúpime, štát kúpi dlhy Širokého, sa musia a objavia, to sa už nespochybňuje, v deficite. To znamená, tú sumu bude musieť tento štát niekde ušetriť. Otázka stojí, že na ktorej kapitole sa plánujú tieto prostriedky ušetriť, školstvo, zdravotníctvo, kultúra. Neviem, vyberte si. Životné prostredie. A to je posledná interpelácia.
Ďakujem veľmi pekne.

Stav prepisu
Autorizovaný

Zavrieť prepis

Vystúpenia klubu

Prednesenie interpelácie 14.5.2015 17:20 - 17:32 hod.

Hlina Alojz

Skryt prepis

Prednesenie interpelácie 14.5.2015 16:51 - 16:55 hod.

Hlina Alojz

Zobrazit prepis

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vlastne možno doplním aj tú interpeláciu kolegu pána Poliačika. Je to blízko, my sme to tu včera hovorili, 24 hektárov Pečnianského lesa podvodníci už zobrali. A vy, ktorí neviete, kde je Mičurin, alebo o čom hovoril kolega, tak to je ten obrovský pozemok vedľa Slavína. To je obrovský pozemok vedľa Slavína, kde celý socializmus chodili deti, kde vyrastali deti, tam prešlo tisíce detí. Moja žena sa tam hrávala a moje deti vyrástli na tom bazéne a boli tam. Tisícky detí na tom kopci prežili svoje detstvo. A tu aj, údajne aj pán minister. A o tento pozemok ide.
Naozaj ja som bol raz v Singapure, veľmi dávno, a ktorí ste boli, ktorí nie, máte mrakodrapy obrovské a medzi tými mrakodrapmi máte učupenú malú ymcu, malý domček. A tomu ja hovorím, že to je sila tej samosprávy, to je sila toho Likvaj Kuna (pozn. red.: Lee Kuan Yew), či jak sa volal, čo teraz zomrel, ktorý dokázal udržať tú malú ymcu, ktorá tam vôbec nepasovala, ale dokázal ju udržať ako symbol sily toho zriadenia, že ju nezvalili a nepostavili tam mrakodrap.
Ja som vedel, že Mičurin bude páliť prsty, to bolo jasné, že bude Mičurin páliť prsty, otázka stojí, kto sa pod to podpíše. A v prípade, že sa podpíše pod to SMER, že SMER proste predá Mičurin, že predá (vyslovené s pobavením) pioniersky palác, alebo už hocijako sa volá, predá Búdkovú, nech sa páči. Prosím vás pekne, preháňate to, naozaj to preháňate.
Ja si pamätám, pred 15 rokmi, ak nie viac, boli šumy, že sa ide predať Mičurin. Vtedy som ináč na ten povestný môj baner, ktorý mi vyčítajú, v meste napísal, že: aby vás duše tých detí nestrašili, keď predáte Mičurin. Vtedy sa tam, sa hovorilo, že Mikloš s tým niečo má, a neviem čo, že sa to ide. Vtedy mne to bolo úplne jedno kto, vtedy som to namietal. A teraz sme sa už dopracovali ku koncu celého príbehu Mičurinu. A SMER, čiže SMER sa podpíše pod to, že Mičurin predajú. Ja normálne žasnem, žasnem.
Ja poviem, my tam máme ako rodina taký malý pozemok blízko a nikto mi nezakáže, pán minister, nikto mi nezakáže na tom mojom malom pozemku, ktorý máme blízko, inštalovať baner, že ste zlodeji a že budete zlodeji a že ste zničili miesto, kde sa tisíce detí vzdelávali, učili, kde chodili tráviť víkendy. A SMER to zničil. Na tom mojom malom pozemku, ktorý je hneď vedľa, vám garantujem, že mi to nezakážete tam inštalovať. A keď mi pán Huba prispeje, budem rád a bude to tam. Roky rokúce vás to bude klať, lebo kto sa podpíše pod to, že predá Mičurin, nemá miesto v histórii tejto krajiny. Veď to je sen. To bolo jasné, že to niekoho bude lákať, ale niekto sa pod to musí podpísať (reakcia jedného z prítomných ministrov). A vy sa idete pod to podpísať? (Reakcia jedného z prítomných ministrov.) Ale veď vy to idete predať...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, nie je tu diskusia, potom budete mať možnosť. Pán minister, potom budete možnosť.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tisíce detí štyridsať rokov, päťdesiat rokov tisíce detí chodili na Mičurin, na Mičurin sa učiť. A teraz to predá SMER. SMER to pre... (Výkriky z pléna.) Pani Košútová, vy neviete, o čom hovorím, prosím vás. To neni v Trenčianskych Tepliciach, to je na najkrajšom pozemku na Slovensku. Na jednom z najkrajších pozemkov strednej Európy je miesto, ktoré vy idete predať, kde chodili desiatky rokov, tisíce detí tam chodili. Moja žena tam vyrastala, moje deti tam vyrastali. Dobre? A teraz to idete predať? Teraz to ide SMER predať. (Reakcia jedného z prítomných ministrov.) Prosím? (Hluk a výkriky z pléna.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, kľud. Prosím vás, pán minister. Pán podpredseda. Prerušujem rokovanie, vyhlasujem prestávku do piatej hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Skryt prepis

Prednesenie interpelácie 14.5.2015 16:05 - 16:06 hod.

Hlina Alojz

Ďakujem veľmi pekne. A dokonca som rád, že to zrovna vyšlo na vás, pán Číž, že ako, vy ako strážca rokovacieho poriadku, že či by ste prípadne upozornili kolegov z vlády, že teda aby si plnili svoju povinnosť účasťou na bode, prejednávanom bode.
Ďakujem pekne.

Prednesenie interpelácie 14.5.2015 15:58 - 16:04 hod.

Hlina Alojz

Zobrazit prepis

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný. Ja som mal tri interpelácie. Prvá interpelácia sa týkala toho, že koľko náš štát, teda respektíve, koľko zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod gesciu ministerstva zdravotníctva, z nich má CT prístroj? V akej cene? Kedy ho kúpili?
To bola vlastne takáto súborná informácia, prišla mi. Môžeme skonštatovať, že máme 34 pod gesciou ministerstva zdravotníctva týchto prístrojov v celkovej hodnote, ungefähr, približne 38 mil. eur. To znamená, naši občania cez miliardu slovenských korún zaplatili za tie CT prístroje. Tých 34 prístrojov by vošlo sem úplne s prehľadom. To nie je zase až také veľké. Miliardu sme za to dali. Tak bolo by dobré, keby prípadne aj ľudia sa na to vyšetrenie dostali.
Kto chce, si môže pozrieť potom aj na stránke NR SR, že kde aké kúpili. Nebudem tu zaťažovať tými sumami. Sú to samozrejme miliónové sumy. Ten prístroj stojí veľa a na Slovensku plus krát dva.
Čiže ak sme dali miliardu alebo viac ako miliardu starých korún do CT, len do CT prístrojov, to nie sú emerká, to sú len CT prístroje, tak potom hneď preskočím na druhú moju interpeláciu. A to bola tá, že či ministerstvo zdravotníctva je pripravené na určitú súčinnosť pri updatovaní stránky ctpristroj.sk. Deklaroval pán minister, že áno. Len potrebuje vedieť bližšie detaily.
Čiže ja navrhujem nasledovné: Stránka www.ctpristroj.sk je prihlásená na moje meno. Ja som aj niečo zaplatil ľuďom, ktorí postavili základnú kostru. Teraz prehlasujem, že za nula euro, alebo, ja neviem, jak sa to robí, alebo za jedno euro, ale to zase by nemuselo verejné obstarávanie, ju prevediem na ministerstvo zdravotníctva pod tou podmienkou, že ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke bude ju spravovať. A to, ako je tá kostra postavená, to znamená, že týchto 34 svojich cétečiek bude updatovať na, povedzme si na akej, či na týždennej, na týždennej minimálne báze by malo updatovať, že aká je aktuálne čakacia doba na ktoré cétečko v ktorom meste.
To má význam nie pre mňa, ja na tom nezbohatnem ani neschudobniem. To má význam pre pacientov. A bude to prvá, by som povedal, jedna taká perlička aj na stránke ministerstva zdravotníctva. Ale to som to už tu hovoril, že na stránke ministerstva zdravotníctva nie je slovo pacient v tej prvej stránke, čo je ako podľa mňa zaujímavé. Čiže som pripravený bez problémov ju tam previesť a myslím si, že si pomôžeme. Bol by som rád, keby ministerstvo zdravotníctva akceptovalo túto ponuku, aby ju spravovalo, túto stránku. A ľudia si budú môcť pozrieť, že keď má ísť na CT vyšetrenie a v Bratislave sa čaká mesiac a pol, a keď si klikne, že v Piešťanoch sa čaká dva týždne, tak možno si niekto povie, skočím do Piešťan. Viete, niekedy fakt aj týždeň, aj deň hrá úlohu. Čiže minimálne ten prvý krok by sme spravili, že zistíme, kde sú aké čakacie doby, a potom môžme prípadne na tomto pracovať ďalej. Čiže berte to ako moju dobrú vôľu a príspevok k tomuto problému. V prípade, že ministerstvo zdravotníctva nezareaguje na moju ponuku, zvážim ďalšie kroky.
Ďalej som sa pýtal pána Počiatka, že ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu tretí subjekt k nejakému plneniu, hej? To v zásade, v princípe dva subjekty zaviažu tretí, aby niečo plnil. To je podľa zvláštne. V našom prípade sme svedkami naozaj vecí, ktoré nemajú možno precedens, že dve súkromné firmy svojím zmluvným aktom zaviazali štát k plneniu. To je tá povestná zmluva medzi SkyTollom a PayWellom. To znamená, SkyToll s PayWellom sa dohodol, vytvorili nejaký zmluvný akt a týmto zmluvným aktom zaviazali štát, aby platil za overovanie palivových kariet. Všetci dobre vieme, už sme to tu počuli, nie málo, lebo však chlapci na Cypre, jeden by neveril, aký tam je drahý život. Čiže tá miliarda, tu pod miliardu sa nejde, hej, v starých korunách, tá miliarda na ten Cyprus odíde.
Minister mi v zmysle najlepších tradícií ministerstva dopravy a arogancie, ktorá ide jak taký odor okolo pána Počiatka, tak presne v tomto zmysle odpovedal, že mi nemá čo v zásade na túto otázku odpovedať, lebo sa ho netýka. Že sa mám pýtať niekoho, koho sa týka. Tam mi prípadne, by som ocenil, že keby povedal, že koho sa mám pýtať? Lebo tá, celá tá záležitosť sa týkala jeho ministerstva. Ale dobre. Vypočujem teda, zahrám sa na blbého, že vypočujem teda to odporúčanie a budem interpelovať pána Boreca, že ako je možné, znova položím tú istú otázku, ako je možné, že dva subjekty sa dohodnú, že tretí subjekt zaviažu k nejakému plneniu?
Lebo toto sa tomuto biednemu štátu stalo. Naozaj. Tu sa dvaja dohodnú, že štát im bude platiť. Ja s Mičovským sa dohodnem, spravíme dneska večer zmluvu pri pive, že štát nám bude platiť 15 rokov. Za čo? A čo ja viem? Za niečo. Niečo vymyslíme (vyslovené s pobavením). Po druhom pive to pôjde ľahšie. A proste to tak bude.
Proste, viete, či si niekto uvedomuje tú absurditu toho, že čo je vlastne v tejto krajine možné. Naozaj je to zmluvný akt dvoch firiem, ktoré sa dohodli, a keď sa dopytoval, myslím, pán Zajac, že o zverejnenie tej zmluvy, ktorá by odhalila, že čo to vlastne dohodli, tak pán Počiatek odpovedal, že to nemôže zverejniť, lebo to je zmluvný akt dvoch súkromných firiem. Čiže ja sa ešte raz s pánom Mičovským dohodnem, že nám štát bude platiť dvadsať rokov za niečo, takú miliardu, minimum, a keby sa náhodou nejaký vrták pýtal, ako pán Zajac, že čo sme sa vlastne dohodli, tak to je tajné. Viete, to je naozaj, ľudia, pre vás prípadne, ktorí, vás ešte to chvíľku aj zaujíma alebo aspoň trošku máte kritického myslenia v sebe, toto sa naozaj stalo nie vo filme. To nie je Hitchcock, to nie je absurdné divadlo, to neni, ja neviem, čo to je, to je Slovenská republika rok 2014 až 2015. Toto naozaj sa stalo u nás.
Ďakujem pekne. A v zásade len technicky, nemá význam sa nechať pokorovať, hej. Čiže samozrejme nie som spokojný (vyslovené s pobavením) s odpoveďami, ale nežiadam o tom hlasovať.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2015 14:54 - 14:56 hod.

Mikloško Jozef

Ďakujem veľmi pekne. Ja som na tej konferencii včera bol, aspoň na začiatku. Veľmi pekné to tam bolo. A práve jeden z vašich poradcov, aj pána ministra financií, Tóno Marcinčin, vyprával veľmi zaujímavé fakty k tejto téme. Ale k tomu sa nechcem vracať. Mal vedecké výsledky, viaceré. Spomenul jeden z nich, ktorý sa týka našej témy, že autor Cuhorstová v roku 2010, ktorá robí roky manželské poradenstvo, uviedla, že až 70 % manželstiev sa jej...

Zobrazit prepis

14.5.2015 14:42 - 14:43 hod.

Mikloško Jozef

Ďakujem. Ja som túto otázku dal ministrovi, keď tu bola pred pár dňami rozprava, on na ňu nereagoval, tak som si ju dovolil zopakovať. Reagoval tak fiškálsky, že v podstate som na ňu nedostal veľkú odpoveď, ale to vy za to, pán minister, podpredseda vlády, nemôžete. Ale ad absurdum by sa dalo povedať, že Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že napríklad Dohovor o právach dieťaťa z 1989 alebo Dohovor OSN o ľudských právach z roku ´48, čo je...

Zobrazit prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14.5.2015 14:30 - 14:31 hod.

Hudacký Ján

Ďakujem pekne, pán minister. Aj povedzme za tie drobné opravy, ktoré síce nehrajú rolu v súvislosti s meritom tejto otázky, vzhľadom na to, že ja momentálne mám tu v ruke, a predpokladám, že aj vy máte k tomu dosah, výpis z registra maltskej finančnej správy, kde tento investičný fond, o ktorom som hovoril, bol založený 7. mája 2014 a teda iba pár týždňov pred uzavretím tendra na privatizáciu o 12-tisíc železničných vagónov štátneho Carga....

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2015 12:03 - 12:05 hod.

Hlina Alojz

Ďakujem pekne. Pánovi Jožkovi Mikloškovi, že áno, v zásade je aj v iných krajinách, je to tak, že tie deti, dajme tomu, z dobrých rodín, z bohatých rodín, alebo proste majú určitý náskok. To tak je proste, to si nenahovárajme. Otázka stojí, jak sa s tým vysporiadame. Niektoré decko sa aj nevydarí, nepodarí, niektoré má aj, áno, možno má náskok. Ale tá zdravá, normálna spoločnosť dovolí uspieť aj niekomu, kto sa nenarodil do zlatej...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.5.2015 11:58 - 12:00 hod.

Mikloško Jozef

Zobrazit prepis

Ja sa ospravedlňujem za túto poznámku, ale patrilo sa ju povedať, tak ešte: niekto má know-how, niekto má "hov-nov". Čiže aj tak sa to dá povedať (smiech v sále), ale to neni, to je zlé, lebo je to proti rokovaciemu poriadku, je to reakcia na predchádzajúceho.
Ale teraz chcem na reakciu na pána Hlinu. Kto bol v športe, ten chce byť najlepší. A naozaj, keď si túto vlastnosť zoberie do celého života, fair play. prehrám, vyhrám. Keď prehrám, na budúce vyhrám, keď vyhrám, nič sa tiež nedeje. Ja ani vnukom nedám v ničom vyhrať. Nikdy. A to mám zo športu a o to sa snažím, aj teda keď už mám svoje roky. Ale práve v komunizme to tak bolo, kto nebol člen strany, mal latku veľmi nízko. Bolo treba zatelefonovať, odporučiť, ja som ani nevedel, kde tie stranícke orgány sú. Ale čiže tam to tak bolo. A dúfal som, že keď príde revolúcia, že všetko to bude ináč, vyhrajú najlepší. Neni to pravda. Ani na Západe to tak neni. Kto má peniaze, ten sa tam pretlačí, kto má styky, sa tam pretlačí. Bohužiaľ, je to aj tam tak. A od revolúcie ja to tu badám stále, že proste nevyhrajú tí najlepší, ale vyhráva niekto iný, kto má kontakty, protekciu, možno aj korupciu. Je to výmenný obchod, ja tebe to. Čiže toto nedávam len SMER-u na vinu, ale to dávam všetkým generáciám, to dávam ľudskej podstate, že je taká. Ale aj Slovákom, že proste on nech si to sám vybaví; on potrebuje, aby si mu ty vybavil. Čiže ty musíš telefonovať, chodiť v predklone a tak ďalej. Toto je naša národná, náš šport národný. A teda bojujme proti, aby to tak nebolo, aby mladí nechodili von, aby mali snahu byť najlepší. Ale najlepší nemôžeš byť tak, že sa neučíš, že netvrdo makáš, že krv, pot, slzy, to je dennodenná práca tvoja. Keď chceš byť rýchlo hore bez toho, len zato, že máš strýka niekde, tak je to strašné a, bohužiaľ, je to u nás tak. Ale súvisí to aj s 25-mi rokmi nášho vývoja.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave 14.5.2015 11:48 - 11:57 hod.

Hlina Alojz

Zobrazit prepis

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Chvalabohu, kolega Martvoň už v rozprave nevystúpi, lebo toto je ústne (vyslovené s pobavením). On by vystúpil, aby sa uistil, či má hlavu v zadnici tuná ministra, lebo je mu tam teplo, je tam čo jesť, on pre to urobí všetko, čo sa len dá. Všetko, čo sa len dá, pre to urobí.
Takže už nevystúpite (vyslovené s pobavením), pán kolega, vydržte, za chvíľku ide váš zákon volebného obdobia o vesmírnych bytostiach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
(Povzdych.) Pán poslanec

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás, ďakujem, poteší, že si sem-tam aj spomenie niekto, lebo naozaj ja som žasol. Pani Laššáková tam sedela s vypleštenými očami, chúďatko, trpela, v záverečnej reči k zákonu o zbraniach. Ja neviem koľko trvala, nech trvala 5 minút, ale 4 minúty 80 sekúnd, to pre tú obraznosť hovorím, sa minister venoval osobným urážkam mňa, ktorý som si dovolil byť kritický.
Ja neviem, dobre, veď ja nehovorím, že si niekedy nezaslúžim, ale, prosím vás pekne, ak je minister a má záverečné slovo k zákonu, tak podľa mňa by mal hovoriť o tom zákone. Vy nemôžte hovoriť o mne, pán minister. Ak trpíte nejakou obsesiou ako tu ten kolega váš, tak to skúste ináč, ale vy nemôžte zneužívať parlament, záverečné slovo vás ako ministra, na ktorého už nie je možné reagovať, na to, aby ste ma urážali.
Kľudne ma urážajte, tam si, choďte si do, tlačovky si objednajte a hodinu ma tam urážajte. Ale nezneužívajte toto. Ja aby som potom aj do budúcna upozornil, aj predsedajúceho, či by prípadne, či by prípadne na to neupozornili. (Reakcia predkladateľa.) Ja hovorím o pani Pötheovej (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, skúsme ako zachovať si nejakú dôstojnosť. Pán poslanec Hlina... (Reakcia predkladateľa.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Vidíte, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, aby ste nediskutovali navzájom v sále.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja som na rozdiel, na rozdiel od kolegov si považoval za potrebné poďakovať niekomu, ktorého, ešte podľa mňa to je dobré, že ešte niekde sa zjaví nejaký zbytok. Možno, zabudnime na, možno osobne, alebo čo, ale pre ten princíp. Ten princíp. A oceňujem teda, pán kolega, že ste si na to spomenuli. Už nebudem hovoriť o tom.
Dobre, idem hovoriť o pani Pőtheovej. Prosím vás pekne, na pani Pőtheovú nechcem byť osobný v tejto veci. A to ste sa precenili, pán minister, že nenávisť. Viete čo? To je tak silná emócia, že tú u mňa nevzbudzujete ani jeden u mňa. Dobre? Oprostený som dvoch základných emócií typického Slováka: závisti a nenávisti. Takže nepreceňujte sa, že či ja niekoho napravo od seba nenávidím. Nepreceňujte sa, za to mi nestojíte. To berie energiu, aby som ja niekoho nenávidel, prosím vás.
Čiže tá osobná rovina je u mňa len v tom kontakte ako som tu, politickom. Čiže ja pani Pőtheovú, nebudem ju posudzovať skrz životopis alebo čo. Ja som mal jediný jeden kontakt v zásade s ňou iba skrz to, že spravila skutočne veľkú vec pre slovenský parlamentarizmus a zrušila tlač do bufetu. To vtedy som namietal, som si dovolil, ale mi bolo povedané, že to je kvôli šetreniu. To je presne tak, proste to je tá naša úbohosť. Hej, že šetrenie, šetrenie v tomto parlamente pri výstavbe garáží za neviem koľko miliónov eur, je, že týmto poslancom nekúpite noviny. Mohli ste im kúpiť tie noviny, pán minister, viete, aby sa aspoň niečo dozvedeli. Aspoň by si prečítali, jak ste kúpili nejakú striekačku, neviem čo. Viete, že to... Čiže to je moja skúsenosť a ja ju nebudem hodnotiť. Len čo ma mrzí? Mňa mrzí jedna vec, a to ma mrzí, pán predseda parlamentu. V zásade tieňovým novým predsedom parlamentu je stále pán Pavol Paška. Stále je pán Pavol Paška.
Ja vám to zadokumentujem možno na jednom príklade. Ak niekto niekde príde do funkcie, si donesie svojho hovorcu. Chudák, pán nový predseda parlamentu si ani hovorcu nemohol vymeniť, musí držať starého hovorcu. Pán Pavol Paška stále riadi určitým spôsobom Národnú radu a svojich ľudí si upratuje. Pán Guspan vie, čo môže, čo nemôže. Pán predseda, ešte vám vymieňali, ešte vám vymieňali menovku na kancelárii a Guspan, pán Guspan už podpisoval dodatky so Širokým na triedu ťažiteľnosti. To je... (Reakcia predkladateľa.) Ja hovorím o tom, o tom, aká je firemná kultúra SMER-u, lebo to súvisí s firemnou kultúrou SMER-u. (Reakcia predkladateľa.) Čiže zotrvali tú ľudia, ktorí, zotrvali tu ľudia, ktorí sú spojení s Pavlom Paškom. Nový predseda si, nebolo mu umožnené ich vymeniť. (Reakcia predsedu parlamentu.) A teraz pani Pötheová na to teda, aby bolo jasné, že ako veci fungujú, tak ide byť vymenovaná, lebo niekto si potrebuje dokázať silu, že ak to pani Pőtheovej sľúbil, tak že to vybavil. Proste to je celé.
Mňa to mrzí. Prečo ma to mrzí? Mňa mrzí jedna vec. že v tejto krajine to vôbec že nevyhrávajú najlepší. Viete, len vy si ani nemyslite, že to je dôležité. Pán minister, je dôležité, aby boli výberové konania, je dôležité, aby vyhrali najlepší. Viete prečo? Už keď pre tú samotnú vec je to dôležité, ale aj sekundárne dôsledky, na tie chcem upozorniť, toho celého budú, že niekto ďalší si uvedomí, možno mladá generácia, že má zmysel byť najlepší. A tí ľudia majú drive v sebe. Prosím vás, vy ste vyhasli, vy ste zhasli, vy ste zničili túto krajinu. Táto krajina nemá v sebe drive. (Reakcia predkladateľa.) Mladí ľudia nemajú v sebe drive, lebo vedia, že tu nemusíte byť najlepší. Načo by ste tu boli najlepší? Načo by ste tu boli najlepší, keď šéfkou Úradu na ochranu osobných údajov sa stane pani, ktorá, doznal bývalý predseda parlamentu svojho sľubu a vymenuje ju. Nebolo žiadne výberové konanie, nebolo nič, nebol kvalifikačný predpoklad, nebolo nič. Proste je to tak, lebo Paška to chcel. A to je presne to. Ja upozorňujem na to, vážení, takto sa to nedá. Vy zničíte túto krajinu načisto. Sekundárny dôsledok, čert ju ber, pani Pőtheovú, nech má tritisíc plat! Ale ten význam toho, že niekto si zaslúži, že súťaží, že vyhrá a že je najlepší. Tak moje dcéry, ktoré teraz dorastajú, ja im to vštepujem. Ja neviem kto, čo vštepujete vy svojim deťom. Že sa správne napchajú do zadnice? Ja mojim deťom vštepujem: učte sa, buďte najlepší, vtedy to má význam. Každá spravodlivá krajina, každá spravodlivá krajina, ktorej záleží na tom, aby niekto vytvoril nejaký produkt, prosím vás. Viete, čo je to produkt, pán minister? Niečo, keď vytvoríte, tak potom to rozdeľujete. Vy idete opačne. Ešte je to vytvorené a vy už rozdeľujete. Ja som zvedavý, čo vám zostane, keď už tu všetko vybrakujete.
To je to, na to chcem upozorniť, sekundárny dôsledok toho, že nevyhrávajú najlepší, je, že tí najlepší nám odchádzajú. Zostávajú tu lumeni, lumeni nám učia na vysokých školách, prosím vás. Však to už aj vy viete. To je presne ten problém. Ide to horšie a horšie. Ľudia, šikovní ľudia nemajú pocit, že má zmysel byť najlepší. Načo? Načo sa budem učiť, načo sa budem trápiť, načo? Nemá to tu absolútne význam. Poznáš, alebo nepoznáš niekoho zo SMER-u? Poznáš alebo nepoznáš? – to je princíp. Tu nie je princíp zdravej, normálnej krajiny. Nie. To je to.
A to je presne táto nominácia. Nominácia pani Pőtheovej je presne o tom. To nie je princíp normálnej krajiny s budúcnosťou, to nie je princíp. To je Kazachstan, nechcem sa, to je proste, princíp proste Byzancie, to je presne ten byzanský princíp, keď to už nemôžeme dať po krvi, tak to dáme aspoň po známosti. Prosím vás, veď to je, to je presne ten problém. To vám stálo za to, tento úrad, aby ste túto tému takto ľuďom vrazili medzi oči? Áno, je to tak: nemusíte byť najlepší, musíte byť s nami, musíte byť naši, musíte robiť u nás, pre nás, vtedy, jedine vtedy. Nemohli ste spraviť výberové konanie, nemohli ste tam mať... Viete, koľko je absolventov, ľudí, viete, koľko je absolventov prestížnych univerzít? Viete, koľko je, čo študovali, ja neviem kde ani všade? Kde všade študovali, rozprávajú, neviem, akými jazykmi a nemajú robotu. Ale tu sa neprihlásia, lebo tu bude robiť šéfku toho úradu pani Pötheová. To je ten problém, pán minister, to je ten problém. Na toto tá krajina skape, na toto tá krajina skape, lebo vy jej vypustíte všetok vzduch, všetok vzduch z pneumatík jej vypustíte, lebo ste zaviedli takúto firemnú kultúru. Takúto firemnú kultúru... (Reakcia predkladateľa.) A čo s tričkami? Aké tričká? Jaj, vyčká. Ja som počul, že tričká, tričká ideme predávať. Ideme predávať tričká "Volím Fica", "Nevolím Fica", môžte si prísť jedno kúpiť, cena bude rovnaká.
Prosím vás pekne, stálo im to za to, je to tu, pretlačia to proti srsti, cez, zlomia to na kolene, nevadí, lebo si potrebujú dokázať, komu táto krajina patrí. Len ten signál. Ja moje deti udržím, ja mojim deťom vysvetlím, ako funguje, ako... Ja mojím deťom vysvetlím, len sa bojím trošku, že ako kto sa nainfikuje akým vírusom do budúcna a či si bude myslieť, že je správne pre to, aby krajina fungovala.

Skryt prepis