Videokanál klubu

Pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak diskutujeme o Najvyššom kontrolnom úrade a o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, tak nediskutujeme o funkcii, nediskutujeme o pozícii, nediskutujeme o fleku, aspoň z nášho pohľadu, ale diskutujeme o inštitúcii, ktorá by mala patriť do mechanizmu zápasu o transparentnosť, do mechanizmu zápasu proti korupcii.
Z tohto pohľadu pre nás v Kresťanskodemokratickom hnutí je dôležité, ako táto inštitúcia funguje a ako bude pracovať. Preto prikladáme taký dôraz na pozíciu predsedu NKÚ, lebo sme presvedčení, že v posledných rokoch Najvyšší kontrolný úrad z tohto pohľadu si neplní svoju funkciu, a je vidno, že aj poslanci SMER-u sú o tom presvedčení, prečo by už sami dnes nevydávali to svedectvo, že dnes alebo zajtra po ukončení tejto rozpravy musia zvoliť nového predsedu a že ho zvolia. A Hovoria tak preto, lebo vedia, že Najvyšší kontrolný úrad si neplní svoju funkciu tak, ako by si mal.
Po voľbách do Národnej rady sme boli všetci svedkami toho, že premiér vyhlásil, že jasné, keďže je jedna strana vo vláde, tak sú pozície, funkcie, úrady, ktoré pre vyváženosť a pre kontrolu, pre zabezpečenie transparentnosti pripadajú opozícii. A vtedy pomenoval minimálne dva, ÚVO a NKÚ. Príbeh ÚVO už viete, ako dopadol, a príbeh NKÚ má svoju chronológiu.
Po tomto vyhlásení, viete, že prvá voľba, by som povedal trošku k chronológii tej voľby, prvá voľba NKÚ bola 26. 7. 2012. Vtedy bol kandidátom Kamil Krnáč, kandidátom opozície, získal 53 hlasov. Aké bolo stanovisko SMER-u? Tvrdil, že to patrí opozícii, ale jednoducho Kamila Krnáča nezvolil, a pritom má 83 poslancov, má väčšinu. Bez SMER-u sa nedá schváliť nič. Vtedy opozičné strany na druhý deň 27. 7. 2012 poslali Robertovi Ficovi spoločný list, v ktorom žiadali predsedu vlády, aby naplnil túto dohodu. 18. 9. 2012 SMER opäť nezvolil spoločného kandidáta opozície Kamila Krnáča, vtedy získal 63 hlasov. Ďalšia voľba bola 11. 12. 2012, keď kandidoval Vladimír Klimeš, dostal 59 hlasov, a ako jediný kandidát postúpil do druhého kola, aj tak nebol zvolený. To znamená, aj na týchto voľbách je evidentné a zrejmé, že SMER, strana SMER nemá rád a nedovolí kontrolu výkonu svojej moci. Aj na týchto voľbách je zrejmé, že toto nechce dopustiť.
Potom 3. apríla 2013 vystúpi pán predseda vlády a hovorí, tvrdí, že pozícia predsedu NKÚ patrí opozícii. Opozičným stranám preto navrhuje, aby predložili vlastného kandidáta, ktorý má podporu podstatnej časti opozičných zákonodarcov, podstatnej časti opozičných zákonodarcov, a zároveň hovorí, že ak sa opozícia nedohodne, tak on ponúka kandidátov a medzi týmito kandidátmi ponúkal pána Angyala, ponúkal pána Mitríka a ponúkal pána Macha. Toto bola ponuka predsedu vlády. Teraz sme sa dostali do takej situácie, že posledná voľba predsedu NKÚ bola v máji roku 2013. Aj vtedy bol spoločný kandidát Ľudovej platformy, ak sa pamätáte, ale bol to pán Frešo ako predseda SDKÚ, ktorý túto voľbu a túto podporu spoločnému kandidátovi Ľudovej platformy podmienil verejným hlasovaním. Už vtedy pomohol pán Frešo poslancom SMER-u, aby nemohol byť zvolený kandidát opozície a kandidát Ľudovej platformy. Samozrejme, sme predniesli ten návrh, SMER, keďže má väčšinu, tak verejnú voľbu, verejnú voľbu neumožnil a tým pádom nám neostávalo nič iné, len stiahnuť svojho kandidáta, lebo sme to pri rokovaniach sľúbili a stáli sme za svojím, za svojím slovom.
A potom, čuduj sa svete, dva roky, dva roky sa nič nedialo. Dva roky predsedovi Národnej rady nevadilo, že nie je obsadená táto pozícia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Od mája 2013 až doteraz nebola vypísaná žiadna voľba a stále opakovali a stále, dokonca bola tá požiadavka, že najprv predložte kandidátov, ak sa pamätáte, a potom vypíšeme, vypíšeme voľbu. Samozrejme, že na to sme neskočili a žiadali sme, aby si predseda Národnej rady plnil svoju funkciu, a to tým, aby zabezpečoval chod ústavných inštitúcií, a Najvyšší kontrolný úrad takouto ústavnou inštitúciou je. Nakoniec prišlo k zmene predsedu Národnej rady a nový pán predseda, pán Pellegrini vypísal túto voľbu a prihlásení boli traja kandidáti. Pán Žilinka, prihlásená bola, nahlásená bola pani Crkoňová a pán Mitrík. Chcem povedať, že ak platí, a to opakujú, to stanovisko predsedu vlády, že predsedom Najvyššieho kontrolného úradu má byť nominant, ktorý má rozhodujúcu podporu opozície, tak súčasný stav je taký. V Národnej rade pôsobia štyri poslanecké kluby. Jeden poslanecký klub je SMER a tri opozičné poslanecké kluby. Všetky tri opozičné poslanecké kluby podporujú návrh pána Žilinku. Čo sa týka poslancov, zo 150 poslancov Národnej rady je 83 poslancov strany SMER, 67 je poslancov opozície. Zo 67 poslancov opozície 60 poslancov opozície podpísalo návrh pod pánom Žilinkom. Čiže z týchto troch kandidátov je podľa môjho názoru jediným kandidátom opozície pán Žilinka.
Čo sa týka ostatných kandidátov, musím povedať, že pán Mitrík bol nominantom a navrhol ho pán predseda vlády Robert Fico. Pán poslanec Frešo si osvojil návrh Roberta Fica a predložil tento návrh teraz do pléna a nie je nominantom drvivej väčšiny opozície na túto pozíciu.
Nuž a pani Crkoňová, tak to je zaujímavý príbeh, lebo pani Crkoňovú súčasná vláda, súčasná jednofarebná vláda schválila svojím uznesením za vedúcu úradu ministerstva školstva. Ja som zvedavý, ako teraz bude hlasovať pán poslanec Čaplovič, ktorý ju na tej vláde navrhoval. A on ju navrhoval ako opozičnú zástupkyňu na ministerstvo? Ako svoju druhú ruku na ministerstve? Ako bude hlasovať pán Pellegrini, ktorý keď prišiel na ministerstvo, tak pani Crkoňová tam bola ako vedúca úradu ministerstva školstva. A dneska sa budú tváriť, že to nie je ich nominácia, to je nominácia opozície. Nuž tak na takúto falošnú hru pristať jednoducho nemôžme a nechceme.
Čo sa týka pána Maroša Žilinku, od roku ’93 vykonáva funkciu prokurátora a je špeciálny prokurátor, zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. Už akú lepšiu nomináciu je možné predložiť aj čo sa týka odbornosti, aj čo sa týka nezávislosti? Veď u prokurátorov táto nezávislosť je vyžadovaná priamo v zákone. Čiže preto som presvedčený, že ani odbornosť, ani nezávislosť u pána Žilinku nie je možné, nie je možné spochybniť. A, prosím vás, to, čo sa stalo tu v tejto sále, by som rád vystríhal všetkých poslancov, nevymýšľajte si a neklamte na človeka, s ktorým možno ste sa nestretli alebo ktorému ste tie otázky mohli položiť. Ja som telefonoval s pánom Žilinkom a on mi tvrdil, že nikdy nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody. Nikdy nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody. Ak si niekto takýmto spôsobom, takýmto nehoráznym spôsobom vymýšľa, tak môžme len hľadať potom, kde a prečo to robí, z akého dôvodu. Chcel by som sa obrátiť zvlášť na poslancov SMER-u, lebo oni rozhodnú o tej voľbe.
Páni poslanci, žiaľ, situácia je taká, že my dnes diskutujeme o predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu, ale vy sami neviete ešte teraz, ako budete hlasovať, lebo budete mať klub až o 16.30 hod. a tam vám asi povedia, ako máte hlasovať. A potom o čom má byť diskusia? Ja by som vás len chcel požiadať, Robert Fico tvrdí, že táto pozícia patrí opozícii. Bude na vás, za tou plentou budete sami a vy budete rozhodovať o tom, či urobíte, alebo neurobíte z Roberta Fica klamára.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

34.
Ďakujem veľmi pekne. Nechápem, že keď tlačia lobistické skupiny, čo dotlačia do piatej, ale ja dávam procedurálny návrh, pán predseda, že aby sme po 17.00 hod., po tom hlasovaní zvolali medzinárodný brífing na pôde Národnej rady. Prvýkrát bude mať naša Národná rada možnosť vyslať do sveta signál, podľa mňa sa akredituje AP, Reuters, CNN, všetci sa, kto môže, kto je nablízku, kto je vo Viedni, príde na ten brífing, čiže navrhujem, aby Národná rada zvolala po hlasovaní zákona o kazítkach mužíčkov v pračkách medzinárodný brífing na pôde NR SR.
Ďakujem.

Ja by som chcel tiež vzhľadom na tlaky lobistických skupín aj kvôli tomu, že dnes hlasujeme o predsedovi NKÚ, a hlavne kvôli tomu, že zákon o kazítkach je absurdita, aby sme hlasovanie presunuli až na ďalšiu schôdzu, mám na to súhlas troch poslaneckých klubov.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, nakoľko som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu, som vám dal informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy.
A tak vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla po rozprave na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Ja chcem zdôrazniť to, že tu spájame teraz sexuálnu výchovu a eutanáziu. Už aj v referende sa mi to zdalo, že sú to troška predsa len dve témy, veľmi vážne, ale dve iné témy, tie, tam som bol tiež prekvapený, že sa to dostalo do jednej otázky. Ale k komu sa teraz nechcem vracať, no. Lebo takých tém je aj viac, iste, napríklad drogy alebo násilie voči deťom, alebo sadizmus, alebo terorizmus, alebo neviem čo všetko inšie. Čiže tých ohrození dieťaťa je iste, iste viacej, no.
Ja by som tak povedal, že eutanázia je vážny problém, samozrejme, niekto povie, že nás sa ešte netýka. Neni to celkom tak, jedna z parlamentných strán rozdávala taký leták, aj tu ho mám nakoniec, jak je to veľmi dôležité začať o tom diskutovať, pred pár dňami bola o tom aj debata. Čiže skôr alebo neskôr to sem príde. Belgicko, Holandsko, USA, štát Oregon, tam je to dávno uzákonené a sa to bežne robí, no.
Neviem, či ste pozerali, či to s ním, ale tu z Bruggy bol taký prenos z futbalového štadióna, kde jeden človek, ktorý sa rozhodol, že si dá zajtra injekciu, lebo bol ťažko chorý, tak išiel na futbalovom štadióne otvoriť futbal. Výkop krásny, 20-tisíc ľudí mu tlieskalo, bol šťastný, že Bruggy vyhral 3 : 0, a so svojím synčekom päťročným potom išli z ihriska a na druhý deň on dostal, čiže to bola taká injekcia, a zomrel. No taká veľká propagácia eutanázie, no, skôr-neskôr to aj k nám určite príde.
Kresťania nemôžu nikdy akceptovať aktívnu eutanáziu, teda isteže môžeme o tom diskutovať, vysvetľovať, ale to, čo sa už deje v niektorých krajinách, napríklad Holandsku, že sú agentúry, ktoré vám odpracú babičku, zakiaľ vy budete na dovolenke, pekne vymaľuje sa, vy sa vrátite a všecko je už okej, tak k tomuto, nemôžeme a nechceme takto dopadnúť.
A ja vidím, že aj tento parlament aj zľava, aj sprava má pre to pochopenie, že toto, vážení, nie.

Ďakujem pekne. Asi je to tak, pán minister, exminister to iste dobre vie, v školách len to, čo je akreditované. Len toto je príklad, že sa to porušilo, no. Tá hra proti AIDS sa tu praktizuje už 10 rokov po školách, nemáme prehľad, že kde bola, kde nebola, celé to prasklo vtedy, keď jedna košická škola začala proti tomu protestovať, rodičia boli zdesení, deti boli zdesené. Čiže za tých 10 rokov iste navštívili mnoho škôl, neviem ktoré, možná niekde to nie tak razantne dávali, ale keď si pozriete tie obrázky a tých 27 strán materiálu, ktorý je k tomu a ktoré potom sú krásne panely a neviem čo všetko, je to päť stanovíšť, ja som hovoril o tom prvom, druhom, ale ešte je ich ďalšie tri, ale tá razancia klesá, ale to prvé stanovište, keby si videl, tak neviem, či by si nemal ísť na spoveď, pán minister, či exminister. Dobre.
Takže v tomto smere treba dodržať to, že len to, čo je akreditované, ale vidíme, že to tak nie je, no. Že aj kúzelník dôjde a nie je akreditovaný, nevieš, čo bude robiť. Ale, isteže, školu treba otvoriť aj zaujímavým veciam, zaujímavým prednáškam, ale treba o tom informovať dopredu rodičov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len pre upresnenie, v školách sa môže v rámci vyučovania učiť len to, čo má schválenie ministerstva školstva. Nič iného. Len to. Samozrejme, keď tam príde návšteva, jednorazová prednáška je niečo iné, ale učiť sa nemôže nič iného. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, pán navrhovateľ, keď mne nikto nepríde niekde na prednášku alebo veľmi málo ľudí, tak vždy sa vyhováram, však aj Einstein mal také problémy a stačilo, mu, keď jeden tam bol, ktorý ho počúval, a vehementne rečnil, čiže my bývalí vedci si to môžme povedať. (Povedané s úsmevom.) Dobre.
Druhá vec je, že pred chvíľou som tu stretol takú delegáciu TOP 09: "A čo tu ešte, pán Mikloško, robíte?" "No tak čakám na sexuálnu problematiku a sexuálny zákon, ktorého som sa konečne dočkal." Nechcem hovoriť, že tento preferujem, lebo potom nasledujú ďalšie, pani Horváthová, pán Vašečka, myslím, ešte ďalšie, ktoré reflektujú momentálnu potrebu a diskusiu v spoločnosti, takže náhodou som sa na túto ako prvý prihlásil. Keby možná tú problematiku niekto iný otváral, tak by som sa prihlásil na to.
Bolo tu už povedané, že vlastne referendum bolo, že 900-tisíc ľudí, temer, povedalo, že táto otázka je vážna a požadujú to, aby rodičia vedeli, čo ich deti v tomto smere v škole počujú, a mali možnosť povedať aj nie. Čiže keď 900-tisíc ľudí, alebo 850, povie niečo také, tak to je vážna vec, a teda nejaké dodatky v zmysle zákona, ako napríklad aj tento, by v podstate mali byť.
Ja som teda videl, že pani ombudsmanka svojho času mala tlačovú konferenciu, kde teda úplne spochybnila celé referendum, všetky tri otázky, nazývala manželstvom aj to, čo naša ústava nehovorí, že je manželstvo, ale to je už za nami. Ja som vtedy dal aj na preskúmanie Generálnej prokuratúre, že či to naozaj je v zhode s ústavou, s jej úradom o hodnotení najvyššej formy demokracie referenda. Dostal som od nich odpoveď, že je, takže už to nechcem pripomínať.
Ale ona tam veľmi spochybňovala aj tú tretiu otázku o tej možnosti výchovy, teda sexuálnej výchovy, ale so súhlasom rodičov. Ja to pokladám za veľmi dôležitú tému, samozrejme, čiže plne súhlasím, aby taká sexuálna výchova bola a, samozrejme, primeraná veku, primeraná už k doterajším znalostiam, aby ju predniesli kvalifikovaní pedagógovia, aby, samozrejme, to začalo najmä doma u rodičov, keď to oni nevedia alebo nechcú, tak, samozrejme, škola. A keď to tí dvaja nestihnú alebo nezvládnu, tak, samozrejme, príde niečo iné a celkom kamuflované, internet, médiá atď., časopisy a potom to dieťa môže byť niekde celkom na inej koľaji a potom si rodičia zalamujú ruky a škola takisto.
Ja som teda dal na túto tému už tri také celkom vážne interpelácie, ja len veľmi krátko ich zopakujem. Keď sa vtedy tu objavil ten materiál "Hrou proti AIDS", tak, a boli okolo toho nejaké problémy na východnom Slovensku, ale iste nielen tam, tak som napísal list riaditeľovi Ústavu verejného zdravotníctva prof. Rovnému ohľadom toho. On mi to aj poslal, ten materiál, ja som aj s kolegami, ktorí mali záujem, rozšíril, povedal, že vlastne ide o prevenciu AIDS a hrou dať mládeži informácie o možnostiach prenosu tohto vírusu. Tak to pekne znelo, aj ten list bol seriózny, bol to nejaký nemecký projekt, ktorý úspešne tam podľa týchto slov bežal, poskytli to Čechom, ktorí, tam to tiež úspešne už 10 rokov beží podľa jeho slov, no a tí to dali na Slovensko, kde to tiež už niekoľko rokov beží, ale veľa sa o ňom nevie. A veľmi vážna veta na konci bola, toho listu, že "konštatujem, že ak rodičia si nebudú želať osobnú účasť dieťaťa na tejto výuke, ich rozhodnutie sa bude akceptovať". Čiže to povedal najvyšší, teda v zdravotníctve Úrad verejného zdravotníctva, okrem ministra teda. Takže to nejako išlo dostratena, rodičia, samozrejme, o tom nevedia, no.
Keď si ten materiál prečítate, vidíte, že to neni celkom také nevinné. Ja som to, myslím, tu už raz popisoval, ale proste päť stanovíšť majú detí, aj siedmaci už, a tam sa dozvedajú obrázkami.
Prvé stanovište, ako sa dá šíriť AIDS, no. Od veľmi jasných a názorných sexuálnych polôh až po rôzne iné, tetovanie, box, bozkávanie, WC atď., pitie po sebe. A neviem, čiže tak to ide všetko dole, čím ďalej, tým je to menej pravdepodobnejšie. Ale tie prvé obrázky sú naozaj pre siedmakov absurdné, ja nechcem ich tu zopakovať, ale v prípade záujemcov dvojstranne môžem ich vysvetliť alebo ukázať. No tak, samozrejme, nebolo to pre siedmakov nijako.
Druhé stanovište bolo o antikoncepcii zas veľmi.
No a tak to bolo päť stanovíšť a nakoniec spravili nejaký test a tí, ktorí úspešne odpovedali na tie otázky, alebo najúspešnejší dostali cukríky a kondómy siedmaci. Takže nebolo to celkom také nevinné, ako to vyzeralo, ten celý.
No, potom som napísal na túto tému dve interpelácie ministrovi školstva Draxlerovi a ministrovi zdravotníctva Čislákovi. Zaujímavé, že minister školstva ma dobre informoval o tom, že na školstve existuje predmet proste výchova k manželstvu a rodičovstvu, ministerstvom schválený predmet, ktorý beží, že existuje nejaký projekt "Červené stužky" už VIII. ročník, kde 665 škôl sa napríklad len v roku 2014 na tom zúčastnilo, ale že ten projekt "Hrou proti AIDS" nie je akreditovaný školstvom a nebola daná žiadosť zo zdravotníctva, aby bol akreditovaný. Čiže ten teda nemá čo v školách podľa tohto robiť, lebo nebol akreditovaný. Požiadať treba, a keď bude akreditovaný, potom, čiže nebol akreditovaný, to bola zaujímavá odpoveď od neho, od ministra.
No a potom aj minister Čislák mi odpovedal na veľmi podobnú interpeláciu ako na školstvo. Konštatoval, že u nás je relatívne nízky počet HIV, AIDS a že vláda dala do 13. národného programu prevencie na roky 2013 - 2016 presné hodnotenie tohto projektu. Nie, opačne, vláda schválila 13. národný program prevencie proti AIDS na tieto roky, ale súhlasí s mojím návrhom, aby sa prehodnotilo "Hrou proti AIDS" na najbližšom rokovaní Národnej komisie, ktorá u nich existuje na ministerstve, a bude sa ním zaoberať aj vláda, povedal mi vo svojej interpelácii.
No len chcem ukázať, že teda traja vážni ústavní činitelia, teda dvaja ústavní, jeden riaditeľ, odpovedali seriózne, čiže ukázali, že tento problém poznajú a že teda nie je jednoduchý.
My sme na základe toho, teda nejaký mesiac nato, zvolali potom takú tlačovku, na ktorej som vystúpil ja, pani podpredsedníčka KDH Szitová a pán riaditeľ cirkevných škôl, asociácie, Horecký, aj zároveň riaditeľ tuná jednej školy, a bol som prekvapený, že bola to 40-minútová tlačovka, kde sa vychádzalo z týchto faktov a kde bolo relatívne dosť otázok, niekde to aj preblesklo médiami. No a tam bolo veľmi dôležité, už skončím, tri veci, že momentálne informovaný súhlas existuje, ale keď dôjdete do školy, tak vám ho dajú podpísať a platí pre všetko. Čiže my sme žiadali, aby pre nejaké iné veci ako školské, ktoré sú akreditované, bolo treba znova žiadať informovaný súhlas.
V tomto smere som ministrovi dal otázku práve včera, že v jednom univerzálnom informovanom súhlase zákonný zástupca žiaka vyjadruje súhlas s uskutočnením viacerých aktivít, ktoré škola môže organizovať, napr. lyžiarske, plavecké, snowboardingové výcviky, to je z vyhlášky, školské výlety, exkurzie, školy prírody atď., ale tento informovaný súhlas sa nevzťahuje napríklad na prednášky, semináre, programy k prevencii rizikového správania, eliminácie sociálno-patologických javov, drogy, sexuálne správanie atď. Teraz pýtal som sa ministra, či súhlasí, aby boli posilnené kompetencie rodičov rozhodovať o týchto témach vzdelávania samostatným informovaným súhlasom.
Čiže chceli sme, aby to bol výsledok tej tlačovky, aby teda univerzálny informovaný súhlas bol na niečo, čo je v škole, ale na tieto ďalšie veci bolo treba znova podpis. To je vlastne podobné, ako sa tuná žiada už nejakým zákonom, prípadne tými ďalšími zákonami. Minister včera na to neodpovedal, ani nevedel, že to vlastne dostal, pretože to bola až otázka 26, ale určite mu v tomto smere pošlem ešte nejakú, nejakú žiadosť alebo interpeláciu aj ďalej.
Druhá požiadavka tej tlačovky bola, že do škôl dať iba to, čo je v školách akreditované. Čiže keď napríklad tá hra AIDS, proti AIDS nie je akreditovaná, tak do škôl nepatrí.
No a tretie bolo to, čo nám potvrdilo zdravotníctvo, že vlastne rodičia majú právo povedať nie.
Čiže to teda je v zhode s týmto, čo teraz vlastne tu prejednávame, a teda iste by som bol rád, keby aspoň jeden z týchto zákonov prešiel, prípadne sa potom v druhom čítaní vylepšil tak, aby aj tie výhody v iných zákonoch, ktoré, ku kultúre sa už nebudem vyjadrovať, lebo som už to, čo o tomto viem, povedal teraz, tak aby prípadne sa dali dohromady, aby sa niečo rozumné urobilo, pretože je to v zhode naozaj s názormi aj ministrov, aj našej verejnosti. Ďakujem.
A pánovi Hlinovi ďakujem, že to otvoril a že teda jeho príspevok, ten prvý, bol absolútne apolitický, bez afektov a veľmi seriózny. Čiže toto si musí zobrať do budúcnosti za vzor, toto vystúpenie, Lojzko.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené, nemnohé, kolegyne, kolegovia, mne je to asi už súdené, že častokrát sa zjavím tu v piatok ku koncu schôdze. Nevadí.
Prosím vás pekne, návrh zákona v krátkosti uvediem, hovorí o tom, čo zostalo nedopovedané v zásade aj po referende, ktoré prebehlo minulý rok - tento rok? Teraz som zaskočený. Minulý, pardon, to strašne tak letí, že človek sa nestíha registrovať. Tento rok, tak, tak, pardon. A jednou z otázok bola, že či má rodič právo, alebo nemá rodič právo proste nejakým spôsobom vstúpiť do výchovného procesu v otázke sexuálnej výchovy, zjednodušene, presné znenie tej otázky teraz nie je potrebné definovať a priznám sa, ani ho teraz v tejto chvíli neviem. Ale v zásade to bolo o tom, ak bola nejaká skupina ľudí na referende, tak, myslím, že 95 % sa vyjadrilo za, teda že má právo, takže možno aj na, čiže aj to je požiadavka týchto ľudí, teda nehovorím, že ja som ich nositeľom, ale treba legislatívne ju dokončiť. Nie som sám, dá sa povedať, že týchto návrhov o školskom zákone sa roztrhlo vreco pre túto schôdzu. Nevadí. Ja teda vystupujem v prvom. Čiže je potrebné to nejakým spôsobom pokúsiť sa legislatívne ukončiť, lebo to bol nejaký proces, prebiehal, nejako skončil, ale nebola urobená legislatívna bodka za týmto, za týmto jedným návrhom z referendových otázok.
Tuná predkladám návrh, ako by sme to mohli urobiť, a vôľu ľudí, ktorí teda v zásade ju vyjadrili aj účasťou v referende, aj vlastne tak tým zodpovedaniam, ako ju zodpovedali, dokončiť aj legislatívne, to znamená, aby to bolo obsiahnuté aj v našej legislatíve.
Je to postavené na tom, dokonca dá sa povedať, aj keď sa to, niekto povie, že zvláštne, je to mimoriadne liberálny návrh z určitého pohľadu na túto otázku, to znamená, ja teda si dovolím znova vyjadriť mierne počudovanie, že tu bolo na predchádzajúcej schôdzi predložený poslankyňou liberálnej strany veľmi, by som povedal, diktátorský návrh zákona, kde vlastne sexuálnu výchovu, zjednodušene pre potreby tohto nazývam a skracujem, bolo dokonca tak povinná, že nebolo možné si z výuky ospravedlniť to dieťa. Prišlo mi to, teda s odpustením od toho, že čoho sa to malo týkať, prišlo mi to ako z pohľadu DNA liberálov trošku zvláštne. Ale však my sme už zvyknutí v zásade na veľa vecí v tejto krajine, čiže aj na toto si možno zvykneme, čiže u nás liberáli predkladajú diktátorské zákony a ja ako umiernený konzervatívec predkladám veľmi liberálny návrh zákona z tohto pohľadu. Čiže umožňujem rodičom využiť právo na to, aby sa rozhodli, či, ak áno, dávam im aj to právo, ten návrh im dáva, že či chcú, aby ich deti boli vzdelávané, a to vzdelávanie ja dám do úvodzoviek, niekto si ich tam nemusí dať, v oblasti sexuálnej výchovy takým spôsobom, ako sa niekto rozhodne, že ich treba vzdelávať. Čiže to právo umožňuje možnosť tomu rodičovi rozhodnúť, je to podľa mňa namieste a je to správne.
V prípade, že sa, a teraz v zásade ja len krátko popíšem, v prípade, že, ináč to poviem, nikto nehovorí o tom, že má sa zrušiť predmet biológia, kde sa učia ženské a mužské pohlavné orgány, to naozaj by som si teda aj vyprosil, aby niekto chcel vtipne poznamenať, že čo to tu je. Vôbec nie. My, biológia sa učila aj pre 10 rokmi a ešte sa hádam aj nejaké roky učiť bude, čiže máme existujúci rozsah výuky venovanej sa nejakým oblastiam a my to definujeme oblastiam sexuálnej výchovy, je existujúci rozsah. A keby sa náhodou či už na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, alebo školského vzdelávacieho programu rozhodlo, že treba tie deti učiť viac, ja zjednodušene hovorím, lebo tu sú aj názory, že je potrebné deti vo veku, keď pozerajú Bambuľkine dobrodružstvá, učiť, ako sa nasadzuje kondóm, v prípade, že niekto bude mať túto predstavu a dokonca aj silu a moc, že to presadí do týchto vzdelávacích programov, čo sa v určitom momente nedá vylúčiť v tejto krajine, tak necháva tento návrh zákona rodičovi právo sa k tomu vyjadriť takým spôsobom, že nemusí alebo nie je povinný svoje dieťa na takúto rozšírenú hodinu, kde sa toto bude preberať, poslať.
A ešte je tam napísané, že škola nie že spraví z toho dieťaťa absentéra a pošle ho na ulicu, hej, lebo však keď sa nechceš učiť, ako sa nasadzuje kondóm, tak choď vonku. Nie. Škola je povinná zabezpečiť náhradný, náhradnú výuku.
V zásade zjednodušene, veľmi zjednodušene je tento návrh o tom, hej. Čiže rodič bude mať právo. A teraz, že ako to právo využije, aj to je dôležité, lebo nikto nehovorí, že rodič by mal diskutovať. Rodičovi sa zavádza povinnosť školy v prípade, ak, treba povedať základné, že my rátame s určitou proaktívnosťou rodiča, čiže rodič, ktorý sa k tej otázke nechce vyjadrovať, sa k nej nevyjadruje, ale v prípade my vnútorne rátame, že sú tu rodičia, ktorých to teda zaujíma, že čo sa jeho deti učia, a ten je v tejto oblasti proaktívny. To znamená, ak je proaktívny, ak škola sa rozhodne, že sa rozšíri nejaká výuka, tak rodič, informuje o tom rodiča a rodič má právo si vyžiadať tie materiály. Tie materiály, tam sú aj stanovené lehoty, že v akých. Rodič si ich preštuduje alebo nepreštuduje, ak teda vychádzame z toho, ak si ich vyžiada, to znamená, máme asi tú česť, teraz nie v úvodzovkách, s aktívnym rodičom, už keď si ich vyžiada, tak je predpoklad, že si ich pozrie, hej.
A teraz, keď si ich pozrie, a znova môžu nastať dve možnosti, znova opakujem, to je mimoriadne liberálny návrh zákona, má dve možnosti, že ten rozsah, ten rozšírený rozsah vyučovania sexuálnej výchovy je tak postavený, že nemá s tým ten rodič problém, mu vyhovuje, tak v zásade ani nemusí odpovedať, má sa za to, že ak nepodá výhradu, že s tým súhlasí.
V prípade možnosť B, že rodič má s tým problém, hej, tak túto svoju námietku adresuje škole a vtedy je škola povinná toto strpieť, hej, proste tomu umožniť, tomu dieťaťu neísť na to vyučovanie. Naozaj ma to zaráža, že niekto predložil návrh zákona, že nútite niekoho niekde byť, lebo sexuálna výchova, by sme sa mohli zhodnúť na tom, nie je matematika. Viete, nikto nehovorí, že dávame právo voľby rodičovi posúdiť, či sa bude učiť v matematike integrály, ale už zlomky nie, alebo naopak, že zlomy ešte áno a integrály už nie. Viete, to nikto nehovorí. My hovoríme o niečom takom, čo sa v spoločnosti vníma ako sexuálna výchova, to nemá nič spoločné s fyzikou, matematikou, ja neviem s čím, so slovenčinou, že či sa píše tvrdé y tam, alebo tam, hej. Čiže toto by som bol rád, keby sme sa v tomto zhodli.
Preto ma zaráža to, že niekto bol schopný do návrhu zákona dokonca exaktne uviesť, že nie je možné dieťa z tejto hodiny ospravedlniť. To je podľa mňa naozaj veľmi, to znamená, že keď aj to dieťa, to bude naňho pôsobiť ofenzívne, hej, že proste jak sa nasadzuje kondóm, niekto, tak to dieťa, čo, budú vo dverách držať? To sa rozreve a oni mu povedia: "Nie, pozeraj sa!" Ja si to neviem ani predstaviť, neviem si to ani predstaviť, že ako to predkladateľ myslel.
My hovoríme, a teda v tomto návrhu je to mimoriadne korektne spracované, že rodič posúdi, rodič rozhodne a v najlepšom stave, lebo predpokladám, že rodičovi ide o dobro svojho dieťaťa. A hovorím, kľudne môže byť aj s tým komfortný, nevylučujem, že sú rodičia, ktorým to nevadí, sú rodičia, ale priznajme to právo, že sú rodičia, ktorí majú určité výhrady k takémuto vzdelávaniu, a týmto návrhom zákona im umožníme proste mať v tom jasno, hej, mať v tom jasno aj do budúcna. Ja si myslím, že ten návrh je úplne v poriadku a je namieste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Keďže kolega Kaník podrobne uviedol jeho obsah, ja sa obmedzím iba na odporúčanie, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby prerokovali návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, skončil som, nech sa páči, otvorte všeobecnú rozpravu.