Videokanál klubu

Pán poslanec, pôvodne to zloženie bolo pedagogický zbor, zástupcovia jeho, rodičov a zriaďovateľa a následne prišli zákonné úpravy, aby nedochádzalo k nejakým chybám z hľadiska zákona a práva, tak nie s poradným, ale s plným hlasom sa stali členmi školskej rady aj zástupcovia štátnej správy. To znamená, v danom čase to boli zástupcovia školských úradov. Takto bola kreovaná, aby som upresnil, školská rada.
Ďakujem.

Dovoľte, aby som sa vcelku krátko vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona. Ale musím sa vrátiť trošku do histórie a musím povedať, že tak ako povedal predkladateľ, vo volebnom období 1998 - 2002, keď bol ministrom pán Ftáčnik, tak ako bol navrhnutý zákon, v ktorom bol urobený systém tvorby rady školy s tým, že po dlhých diskusiách sa to urobilo tak, že ani jedna zo zúčastnených strán nemala dostatok hlasov, dostatočné zastúpenie, aby mohla majorizovať ostatných a pretlačiť to, čo si myslí, čiže ani pedagógovia, ani rodičia a ani zriaďovateľ nemali.
Súčasne ale v tom období boli urobené aj ďalšie veci, ktoré treba si pripomenúť, a to je to, že jednoducho postupne sa nielen vybudovala samospráva, ale dala sa do rúk zodpovednosť, myslím samospráva školská teraz, ale dala sa do rúk zodpovednosť aj samotným školám, školy najprv stredné zo zákona priamo, potom aj základné školy, tie, ktoré chceli, získali právnu subjektivitu.
Tá celková filozofia bola založená na tom, že majetok, budovy, ten dostali do vlastníctva obce, mestá, čiže dostali ich do vlastníctva tí, ktorí tvorili obecnú samosprávu. Ale fungovanie školy, čiže zodpovednosť za to, čo sa tam učí, ako sa učí, ako sa to organizuje, bola daná škole. Postupnými zmenami zákona sa tieto kompetencie odbúrali. A to nielen otázka, tak ako sme pri prijímaní ostatnej novely počuli od mnohých zástupcov školských rád, že prichádzajú o poslednú naozajstnú kompetenciu, a tá naozajstná kompetencia bola o tom, že oni rozhodnú o tom ako školská rada, kto bude riaditeľom. Oni prišli o mnoho ďalších, zmenami napr. o tom, že dnes už škola si vlastne nemôže robiť svoju politiku školskú, nerozhoduje o tom stredná škola, koľko otvorí tried, aký prijme počet detí a podobne.
Jednoducho to, čo sa udialo, je podľa mňa principiálne zmena vôbec filozofie k fungovaniu nášho školstva. A ja osobne musím povedať za seba, že ja s tou filozofiou, ktorá je, nesúhlasím, pretože som presvedčený, že vždy musí byť jednota kompetencií a zodpovednosti. (Ruch v sále.) Pokiaľ nemá samotná škola, pokiaľ nemá riaditeľ, pedagogický zbor a tí, ktorých sa to dotýka, trebárs tá školská rada, dostatok kompetencií, tak nemôžu mať ani zodpovednosť a nemôžu garantovať potom nejakým spôsobom kvalitu vzdelávania a ani ich ja takpovediac nemôžem volať na koberec, na zodpovednosť. Ja si myslím, že v tom prípade nemám na to pouvoir, myslím tým morálny pouvoir, morálne oprávnenie a v tomto vidím ten zásadný problém.
Preto si myslím, že toto je len krok, ktorý tu kolega navrhuje, aby sa vrátili aspoň niektoré, resp. len jedna tá kompetencia, ktorá bola ostatnýkrát odobratá školským radám, aby ony rozhodovali, kto ich bude viesť, a takisto aby tá školská rada mohla potom vyvodiť zodpovednosť, ak ten riaditeľ nefunguje tak, ako má.
Preto na záver svojho krátkeho vystúpenia chcem povedať, že tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil v prvom čítaní so spravodajskou správou. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Za skupinu poslancov predkladám návrh na zmenu rokovacieho poriadku, ktorá, zmena je veľmi stručná, ktorej obsah je obsiahnutý v § 68 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, kde navrhovatelia v nadväznosti na prijatú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorou sme v čl. v čl. 41 ods. 1 zakotvili inštitút manželstva ako ten, ktorý manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru, manželstvo, rodičovstvo a rodina sa pod ochranou zákona.
Aby sme dokázali aj konkrétnejšie napĺňať tento odkaz Ústavy Slovenskej republiky v právnom poriadku a pri zmene ktorýchkoľvek zákonov, sme presvedčení, že cestou na to, ako pretaviť toto ustanovenie čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky aj do legislatívnej podoby, je zmena rokovacieho poriadku, ktorá pri predkladaní návrhov zákonov v tzv. v dôvodovej správe ukladá navrhovateľom, aby v dôvodovej správe uviedli ekonomické a právne stránky s odôvodnením, aký dopad na hospodárstvo a financie Slovenskej republiky v tzv. doložke zlučiteľnosti.
Navrhovatelia žiadajú, aby súčasťou tejto dôvodovej správy bola aj doložka zlučiteľnosti s čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky preto, lebo podľa základných zásad zákona o rodine rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti, ktorej všetky formy spoločnosť všestranne chráni. To je znenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Jedným z predpokladov pre zabezpečenie účinnej ochrany manželstva a rodiny zákonom v zmysle ústavy, základných zásad o rodine v súlade s cieľmi ustanovenými ústavodarcom je posudzovanie vplyvu navrhovaného zákona, a to najmä s ohľadom na jeho hospodársky a finančný dosah na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme zakotvenie povinnosti navrhovateľa návrhu zákona posudzovať vplyv navrhovaného zákona na manželstvo, rodinu a rodinné prostredie. Takouto úpravou dôjde k zvýšeniu ochrany manželstva a rodiny v súlade s ústavou, so základnými zásadami zákona o rodine a s cieľmi stanovenými ústavodarcom.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som vôbec, či predstúpiť pred vás a navrhnúť zmenu Ústavy Slovenskej republiky. Už aj preto, lebo rokovacia sála zíva prázdnotou, a je to tak, ospravedlňujem sa tým poslancom, ktorí tu sú, pre mňa také bolestné, lebo vždy, keď rokujeme o zmene ústavy, som si želal, aby sme dokázali prejaviť aj patričnú dôveru, alebo sebavedomie a úctu k základnému zákonu štátu, nech už je tá zmena akákoľvek, či menšia, alebo väčšia, ale zmenou ústavy vždy zakladáme nejakú novú systémovú zmenu, ktorá má ďalekosiahle následky, a prepáčte, že na úvod takto možno trošku tak smutnejšie, ale nedalo mi, aby som nevyjadril aj svoj osobný pocit, aj preto, tak ako spomenul kolega Hlina, je to môj posledný ústavný zákon v tomto volebnom období, a preto tak trošku ma to trápi.
Ale teraz k veci. Za skupinu predkladateľov chcem požiadať poslancov, aby schválili návrh novely ústavy, ktorý si dovolím teraz zdôvodniť. Podľa doteraz platnej právnej ústavnej úpravy prezident Slovenskej republiky môže odvolať sudcu všeobecného súdu po dosiahnutí 65 rokov veku. Predpokladom na takéto rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je návrh, ktorý prezidentovi republiky podľa zákona predkladá Súdna rada, a na základe povinnosti, ktorú Súdna rada má, prezident republiky má s týmto návrhom naložiť tak, ako on uzná za najlepšie.
V Ústave Slovenskej republiky ani v nadväzujúcej zákonnej úprave nie sú ustanovené žiadne kritériá, ktoré určujú, akým spôsobom prezident Slovenskej republiky vykonáva túto svoju ústavnú právomoc. Z toho vyplýva, že rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, či, kedy a koho odvolá z funkcie, nemá prakticky žiadne objektívne obmedzenia. Častokrát sa stávalo a sme svedkami toho aj teraz, že takéto návrhy Súdnej rady ležali na prezidentskom stole, resp. v prezidentskej kancelárii niekoľko rokov, a sme svedkami toho, že dnes je 137 sudcov, ktorí majú viac ako 65 rokov alebo ich tento rok dosiahnu. Preto aj vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby dosiahnutie určitého veku sudcu bolo dôvodom zániku jeho funkcie ex constitutione. Dosiahnutie veku 67 rokov je veková hranica, ktorá reflektuje jednak predĺženie priemernej dĺžky života a súčasne aj obdobné vekové limity v iných štátoch, predovšetkým v členských štátoch Európskej únie.
Zároveň sa ustanovuje aj prechodné obdobie pre sudcov, ktorí dosiahli vek 67 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, účelom ktorého návrhu, tejto úpravy je zabezpečiť, aby sa nenarušila rozhodovacia činnosť súdov a aby bol predsedom súdov poskytnutý dostatočný čas na riešenie personálneho obsadenia súdov.
Chcel by som poprosiť, kolegyne, kolegovia, už aj preto, že prezident Slovenskej republiky pred krátkym časom oslovil všetky parlamentné politické strany a požiadal o takúto ústavnú zmenu, čo nebýva obvyklé, aby hlava štátu z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne sa vzdávala jednej z výlučných ústavných kompetencií, ktoré doteraz prezident republiky mal.
Ja chápem dôvody, ktoré aj pána prezidenta k tomu viedli. Nie je to nejaký alibizmus, ale je to do istej miery spôsob, ako zabrániť subjektívnym pohľadom a postojom, resp. rozhodnutiam pri niektorých menách sudcov. Pred tromi dňami zasadala Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá prerokovávala návrhy na zbavenie sudcov funkcie a Súdna rada konštatovala, že dnes v slovenskej justícii je 49 sudcov nad 70 rokov. Ja si myslím, že je to aj zrelý vek nielen biologicky, ale aj vek, ktorý už je časom na to, aby sme sa pokúšali ten život si uspôsobiť inak. A nechcem tu hrať na nejaké emócie, ale vidím v tom nič iné ako len racionálne dôvody zjednodušiť, sprehľadniť a zobjektívniť možnosti obligatórneho ukončenia výkonu sudcovskej funkcie týmto návrhom zmeny ústavy.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.