Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, pardon, kolegyne, kolegovia, je ťažké urobiť switch z posedenia s občanmi v nejakej dedine na východe, kde ja teraz pobývam často, lebo keď je predvolebná kampaň, treba byť medzi ľuďmi, čo, zdá sa, nie všetci majú radi, pričom niektorí už si odvykli aj medzi ľudí aj tesne pred voľbami ísť, a teda, ten switch dokončím, preswitchovať sa na vystúpenie v parlamente. Ale skúsim to urobiť. Ja som to už raz dávno dal na taký bilbord, čo mám, ale je stále aktuálny, teraz výnimočne, taký výrok historický, že Jeruzalem padol vtedy, keď deti prestali chodiť do školy. To má súvis s nejakou históriou, nechcem to tu tým zaťažovať. A koniec koncov pravda je, nie všetko viem o tom, ale ten výrok sa mi hrozne páči. A ja si myslím, že keby sme to preniesli na našu situáciu, mne dva týždne moje dcéry nechodili do školy. Nuž keby bolo toho všetkého, to vzplanutie ducha, čo teraz nastalo, že by padol SMER, hej, lebo by sme preformátovali ten výrok, že SMER padol vtedy, keď deti prestali chodiť do školy, pokojne by som s tým bol konformný, pre dobro tejto krajiny. Ale odhliadnuc od toho pre dobro tejto krajiny v tom, že SMER nieže je to, čo je, ale že je tak silný, ako je, mňa zaráža to, že sme proste to dovolili, aby niekto tak silný bol, lebo tá moc korumpuje a SMER to korumpuje absolútne. Takže neviem, či sa to podarí, ale to, čo vám posledné zoberú, je nádej. Prosím vás, v školstve ja som sa nikdy nepasoval za odborníka. Koniec koncov ani nemám dokončené vysokoškolské vzdelanie, čo tu poniektorí veľmi radi často spomenú, hej, v treťom alebo v štvrtom ročníku, ja si to myslím, že to bolo v štvrtom ročníku, ma vyliali z poľnohospodárskej vysokej školy, lebo som na ňu prestal naozaj chodiť fyzicky, lebo som to nestíhal. Ale pokojne môžete hovoriť, že som to aj nezvládol, je mi to pre túto chvíľu naozaj jedno. Verte však tomu, že v tých ponovembrových časoch, korešpondenčných, by som si toho porobil, nazbieral aj zo päť v igelitke, dobre, cez e-maily, cez faxy.
A tu chcem hovoriť, mňa hrozne mrzí, čo sa stalo so vzdelaním, ako sme ho zdecimovali a jak sme tomu zobrali vážnosť. Ja som z Oravy a odtiaľ keď šiel niekto na vysokú školu, to ergo niekde šiel. Proste to bolo takým znakom určitým, že z toho chlapca raz možno niečo bude, hej. A tak to bolo chápané, prosím vás, teraz ja to zjednodušene hovorím, že nezoberú ho do roboty, ide na tú vysokú. Naozaj už dneska študuje každý. Prosím vás, u nás robia pohovor v gastronomickej prevádzke, sedí tam dvadsať mladých ľudí, z toho devätnásť študuje a ten dvadsiaty ide študovať na vysokú školu. A potom je naozaj namieste otázka, kde, preboha, všetci chcete robiť, tu všetci budeme manažéri, čo budeme manažovať, bude to Fero z Lendaku, ktorý ako jediný si ešte povie, že lopatu do ruky zoberie? My sme zdecimovali to vzdelanie. A to súvisí proste aj s tou situáciou. Ako ste poslali do školy každého, je proste zmyslom teraz mať čo najviac toho a všetci to musia skončiť, prosím vás, v tomto bol boľševik o niečo poctivejší. Za boľševika na poľnohospodárskej vysokej škole bolo MRH, sme museli vytrpieť MRH, lebo však to bola politika. Ale potom tam bola anorganická a organická chémia a hlupák, ktorý nevyletel na anorganickej, tak, garantujem, vyletel na organickej chémii. Proste po prvom ročníku tam zostalo o niečo kvalitnejšie to prostredie, ako to, čo tam nastúpilo. Prosím vás, dneska to skončí každý. To je naozaj. A to je podľa mňa peklo. To decimuje to vzdelanie. Veď to je na smiech. To je z tohto pohľadu na smiech, že robíme to preto len a len, lebo je na to kredit, peniaze a toho vysokoškoláka tak urobíme naozaj z každého.
Ja som to už hovoril v tomto parlamente, zopakujem to veľmi expresne, ja upozorňujem nielen na to, že ak človek vyštuduje, že to stálo štát nejaké peniaze, ja aj na sociologické škody na vedomí tých ľudí, ak to chlapča skončí štúdium na nejakej korešpondenčnej univerzite v Michalovciach. Proste som teraz bol na východe, som sa dozvedel, že aj tam je vysoká škola nejaká, jej detašované pracovisko. Ja Michalovčanov mám rád, ale, prepáčte, na čo je vysoká škola v Michalovciach? Veď, prosím vás, nerobme si z toho žarty, hej. Čiže to chlapča alebo to dievča skončí to štúdium, má Glade, pozrie si to, má ešte tú pečiatku a povie si, dostane 1 500 eur pri nástup do roboty, auto a telefón k tomu, lebo však je manažér, však má tam manažment nejaký manažér. A dá si inzerát do Profesie, potom čaká týždeň, čaká dva týždne. A nikto nechce manažéra zo Stropkova. A teraz čo sa stane, prosím vás. A to je tá sociologická škoda na vedomí tých ľudí, lebo čo je živšie, čo je zdravšie, tak ide umývať riady do Anglicka, hej, čo je slabšie, tak zostane doma nahnevané na celý svet s tým, aký je nespravodlivý, ako ich nikto nechápe. A máme tak jedného ďalšieho toxického, proste znechuteného, zdecimovaného človeka v republike, nešťastného, ktorý už nepôjde v montérkach, lebo však on má Glade, hej, ale bude nadávať na celý svet, o čo bol poctivejší boľševik v tom, že niekomu dal montérky a povedal: „Choď a rob“. Ja som sem kandidoval pred štyrmi rokmi a mal som vtedy heslo: „Lepšie je mať kvalitné montérky ako nekvalitný diplom.“ Nič odvtedy sa nezmenilo, ešte sa v tom pritvrdilo. Naozaj je poctivejšie dať tým ľudom kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. Je to poctivejšie, je to férovejšie od nás. A v tom je možno aj to riešenie. Prosím vás, nemôžete študovať na vysokej škole v Michalovciach. Proste peniaze, ktoré sa ušetria tým, že nebude študovať každý, a to navyše v Michalovciach, potom môžete dať pre tých ľudí, ktorí majú teraz naozaj vnútorný pocit, že proste im treba peniaze pridať.
Zazlievam kolegom tuná z juhu, proste za každú cenu, proste to decko je jedno decko a má jeden študent pomaly zamestnanca v kotolni, riaditeľa, školníka a štyri učiteľky a kúri sa v školách možno kvôli trom deťom niekde, na čo je to dobré? Ale to nie je politicky rozumné. Oni politicky na to vsádzajú, že musia udržať školy. Ja som tu už na to apeloval nie raz, nie dvakrát. Nerobte to tým deťom. To decko nemôže vyzrieť, dozrieť v takomto demotivujúcom neaktívnom prostredí proste, dobre, ak škola nemá mať tristo detí, tak to nie je škola. Proste vy sa potrebujete socializovať v tom prostredí, potrebujete spoznávať nových ľudí, potrebujete si nájsť frajerku, nemôžete v jednej dedine zostať a umrieť. Proste veď o tom to je. A toto zazlievam, že tam sú ďalšie rezervy, ak niekto bude hľadať rezervy. A ja skončím teda s tým, že dám aj návrh na riešenie, nielen konštatovanie stavu, však takých tu ešte bude, čo skonštatujú, ako je to zlé, a aj ponúknu nejaké prípadne návrhy na riešenie tohto stavu.
Ale vyjadrím sa ešte k tomu, kde sme to dopracovali, poviem niektoré príklady k tým vysokým školám. Prosím vás pekne, ak na právnickej fakulte v Banskej Bystrici je vedúcim katedry pán Branislav Fridrich, to je to isté, ako keby učil na policajnej akadémii Al Capone alebo Vareha účtovníctvo. To je proste to isté. Keď bude Vareha učiť účtovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave, je to v zásade to isté, ako keď teraz je na UMB v Banskej Bystrici. Branislav Fridrich, človek, ktorý, mimochodom, robil poslaneckého asistenta vášmu poslancovi, je šéfom, vedúcim, pokiaľ ide o ústavné právo, človek, ktorý zastupuje úžerníkov, človek, ktorý zastupuje nebankovky, človek, ktorý vymáha od desiatok tisíc biednych ľudí v tejto krajine zmenkové úroky, katedry na Univerzite, UMB v Banskej Bystrici, Mateja Bela. To už nehovorím o inej kreatúre, čo učí tuná niekde na právnickej fakulte, už ani to meno nepoviem, už ste ho štipli tak, že zabudol prísť. Prosím vás to tiež svedčí o tom, kam sme to dopracovali však na tých školách tiež nemôže učiť každý. Veď tá škola je určitým prostredím. Veď to by malo byť nejakým prostredím, to nie je maštaľ. Nemôžete prísť na univerzitu s tým, že učí vás ústavné právo právnik, ktorý zastupuje úžerníkov, dvorný právnik úžerníkov. Už odrazu ja neviem, kto je teraz rektor na tej ekonomickej, tak Vareha nejaké hodiny že by dal, keď ho pustia z účtovníctva? To by šlo, veď to je úplne to isté. Proste tam sme to my dopracovali s tým školstvom naozaj. Pomaly nikto sa tomu nečuduje, len tak konštatujeme, ako je tých škôl veľa, kto všetko tam učí a peniaze do toho lejeme a vychádzajú nám z tých škôl nekvalitní ľudia. A to je obrovský problém. Prosím vás, teraz keby na slovenskú vysokú školu prišiel Číňan, tak tam on by v pondelok nastúpil, v piatok by spravil všetky skúšky na štyri roky a zakýval by, lebo oni sú slušní, a povedal by, že ďakujem pekne, ide preč. Veď to je na smiech, my sme naozaj takto na smiech. Vyjadrením toho bol aj ten inzerát tej firmy, ktorá povedala, že nechce absolventov týchto vysokých škôl. A ja sa im nečudujem. Načo si zoberiete k sebe do prostredia niekoho demotivovaného, niekoho, kto je naučený to odflákať, niekoho, kto to má proste vybavené, načo nám je taký? Veď to sa vravelo, že nikdy si nezober do roboty bývalého policajta alebo colníka, lebo tí nie sú naučení robiť. Hej, proste načo by ste si vy zobrali z nejakého nemotivujúceho prostredia proste niekoho k sebe do spoločnosti? Tá firma, to bolo fantastické. Koniec koncov preto to bolo aj tak čítané. Proste nie sú tieto faktory dostatočným dôkazom toho, že niekde sa stala chyba, že niečo s tým treba robiť, treba si prestať zakrývať oči pred tým? Len kvôli tomu, aby nejaký maďarský starosta mal to vzdelanie, tak proste budeme tie decká tam trápiť a tie peniaze tam budeme liať? O čo je lepšie zrušiť tú školu, kúpiť autobus kvôli tým deťom? Fakt už keď vám na ničom nezáleží, tak kvôli tým deťom to urobte. Keby tu bol pán Mamojka, tak by horoval, aby bola vysoká škola v Sládkovičove. Prosím vás, načo je vysoká škola v Sládkovičove? Však extrémom bolo už to, nie je tu pán Pellegrini, že ste začali s tým. Veď už mala byť vysoká škola v maštali. Hoffmann si spravil jazdecký areál, zostala mu tam nejaká ubytovňa po Doprastave, niekto mu poradil, však sprav univerzitu. Však to už mala byť prvá maštaľná univerzita. To mala byť maštaľná univerzita v Šamoríne. Upozorňoval som na to. Však už majte rozum, majte Pána Boha pri sebe. Chvalabohu, tak aspoň mám pocit, že Pellegrini zastavil, lebo inak to už by bola naozaj tá posledná facka tomu akademickému priestoru, ktorému by sme ju my poslali, alebo ten signál, ktorý by sme vyslali s tým, že pri maštali spravili vysokú školu. Už k tomu sme boli blízko.
A to, že, ľudia, ktorí ste v tomto výchovno-vzdelávacom procese, sa nerozpakujete, a tak nakúpite tým deckám sifón za tristo či koľko eur, už je znova len vizitkou toho celého, aký je to marazmus, aký je tam hnoj, aký je tam bordel, keď do akademického prostredia vnesiete tento prvok. Tie decká nie sú hlúpe. A teraz už to vedia. Však to sa nedá skryť, že kúpite im sifón, ktorý stojí v bauMAX-e alebo niekde pätnásť eur, za tristo eur. Aký signál týmto vysielate do tejto spoločnosti? Čo hovoríte tým mladým ľuďom, aký odkaz im dávate s tým, čo sa majú učiť? Ako môžete na takej škole mať potom etiku a učiť o neviem niekom, kto hovorí o nejakých cnostiach alebo o niečom podobnom, prosím vás, pričom tam majú sa pozerať na nejaký sifón vedľa za tristo eur? Prosím vás, veď fakt aj títo darebáci, všelijakí hochštapleri žijú z toho, že proste tým deťom to zoberú. Obchádzajte školstvo, zdravotníctvo, lebo tam sú okrem primárnych škôd tie sekundárne škody na vedomí tých ľudí. Choďte kradnúť aspoň do hutníctva, keby tu nejaké bolo, ale obíďte školstvo, lebo to decko sa na ten sifón pozerá. Teraz ak chcete zachrániť celé školstvo na Slovensku, vyhádžte tie sifóny von a zavrite tú firmu alebo tých ľudí, ktorí boli spojení s tým nákupom. Ak chcete zachrániť sociologické vedomie ľudí v tejto krajine, tak to urobte. Nemôžete sa tie deti nechať pozerať na ten sifón, ten sifón nech si zoberú aj s tými splachovačmi a pozatvárajte to. Vyšlite nejaký signál, že pokiaľ v tých školách necháte tie sifóny a tie decká budú vedieť, že tie sifóny toľko stáli, tak túto krajinu načisto zničíme. Vám tu nie je hanby? Predsa, pán Číž, na betóne, na roxoroch, to sa vždycky hovorilo, na podzemných garážach, veď to je. Tu padol Rím, tu padol Rím kvôli tomu, že to chceli schovať pod zem, lebo to vám povie každý súdny znalec, pod zemou to nikto nikdy nezmeria. Dobre, tak choďte to tam kradnúť, ale obchádzajte sifón, obchádzajte školskú triedu, lebo to tie decká tam majú.
Skončím, ako som sľúbil, že poviem nejaké návrhy.
Keby záležalo tuná na niečom aj na mne alebo na našej skupine, tak by sme začali intenzívne rozprávať o tom, koľko treba pozatvárať tých vysokých škôl. Ten môj odhad je niekde od tretiny do polovice. Bez toho, aby my slzička vypadla, to je tu prvý moment.
Druhý moment je, aj tu, kolegovia, ktorých si vážim, proste vieme, ako to je, aby aj oni mali väčšie oči kvôli tým deťom, niektoré málotriedky treba pozatvárať, nie preto, že je tam málo Maďarov, že tí Maďari sa nerodia a chcú mať tam tri deti, ale preto, že inak ubližujete tým deťom. A treba pre tie deti nakúpiť autobusy a tými autobusmi ich voziť tam, kde je ich viacej. No však nech sú v kope to nevadí, ale nech ich je viac, lebo sa socializujú. O to ide. Ak necháte tie tri deti vyrásť v tom prostredí, kde najintenzívnejšie to absorbujú ako špongia v tak nemotivujúcom prostredí, kde sú traja, idú po chodbe, sa to ozýva, tak že uši z toho vypadnú, to je zle voči tým deťom. Ak chcete pomôcť tým deťom, tak treba kúpiť žltý autobus, ktorý aj po maďarsky treba popísať, že je to školský autobus, to nevadí, ale treba ich voziť tam, kde sú deti, kde sú podnety, kde sú vnemy, kde sa to decko socializuje. A okrem toho tu je dôležité, že sa tým veľa peňazí ušetrí. Čiže, znova, ak sa veľa tých málotriedok zavrie, tie autobusy sa nakúpia, tie budú jazdiť, to všetko bude fungovať, tak sa strašne veľa peňazí ušetrí. A treba dať tie peniaze, ktoré sa ušetria tým ľuďom, ktorí reálne na tých školách, verím tomu, ešte zostanú a budú učiť. Ak máte menšiu kôpku peňazí tých istých, tak potom to dajte tým. Ja nemám s tým najmenší problém.
A skončím už konečne pri tých obstarávaniach sifónov a podobných hajzlovín. Prosím vás, nedá sa to obísť tak, že by nejaké vedenie niekde na Súmračnej k tomu niečo povedalo? Napríklad by tak povedalo: „Chalani, dajte pozor, tu zo školstva to tam je to citlivé.“ Nedalo by sa to tak urobiť, že šupnete sa na tie IT-čka. Takže aj v Detve v tom kulturáku presvedčíte tých ľudí, že to IT-čko, to cédečko je hodné miliardu. Ja verím, že to zvládnete, bravúrne to vaši zvládnu. Dajte to radšej tam, ale pritom povedzte, že školstvo a zdravotníctvo, chlapi, to je citlivé, to je senzitívne, tam už je cirkus. Obíďte teda tie dva rezorty. Prípadne nedalo by sa dohodnúť, že by sa dali obísť, že by potom menej kradli alebo tam že by ste nekradli. Proste to je pre dobro, lebo to ma fakt vplyv práve na tie deti. Nenechajte sa tie decká pozerať na tie sifóny, lebo ich inak zničíte. Nemôžu byť platnou súčasťou našej krajiny, keď sa ich necháte pozerať na tie sifóny a budú poznať tú históriu tých sifónov. Čiže tretí návrh je upraviť nejako zákon o verejnom obstarávaní takýmto spôsobom. Nech to komentujú, pre mňa, za mňa, aj odborári, nech sú pri tej súťaži, pre mňa, za mňa, aj farár nech je tam z dediny, to je jedno. Ale nech je to pod veľkou kontrolou, čím väčšou, tým lepšou, lebo nemôžete zarobiť na decku. Povedali, že idú dávať deckám balíčky, pričom sa stratili. Veď by som sa tak od hanby prepadol, mám kšeft, idem rozdávať deckám balíčky, vypýtam si za to peniaze a tie balíčky nedonesiem. Kde ste to dopracovali? Čiže, áno, poďme sa rozprávať o úprave zákona o verejnom obstarávaní pri týchto citlivých oblastiach spoločenského života, kde bude platiť úplne iný režim. Bude to ako striptíz. Proste každý, kto bude môcť, tak bude sa môcť pozrieť, aká je výkričná cena na sifón, a povie: „Nezbláznite, ako môžete dať sifón za tristo eur, keď stojí 13 eur v bauMAX-e. Čiže to je to vlastne tretie, naozaj treba narábať opatrne s tým verejným obstarávaním v týchto senzitívnych spoločnostiach. Ďakujem pekne.