Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána poslanca Viskupiča v tom, že spoločne, takisto ako aj on, som presvedčený, že ak aj ide o dotáciu do bytového domu, tak sa zhodnotí aj každý jednotlivý byt, čiže aj každý jednotlivý vlastník.
Samozrejme, je potom otázka, že či ak takýto vlastník takéhoto bytu ten byt predá, či má vrátiť alebo prečo by mal byť zaviazaný vrátiť celú dotáciu do toho domu. Ale viem si predstaviť, že to sa dá upraviť alikvotnou časťou, dajme tomu podľa metrov štvorcových, koľko je tam bytov a jaké, čiže ak je vôľa, tak sa to dá urobiť aj takýmto spôsobom, aby zbytočne nedochádzalo k špekuláciám s takýmito dotáciami, ktoré by boli poskytnuté na obnovu kultúrnych pamiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, budeme asi pokračovať v tej diskusii z výboru. Pán minister tu už spomenul, ja som aj vtedy diskutoval, aj teraz by som sa chcel vrátiť ani nie tak k textu zákona, ale k vyhláške, k výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, lebo podľa môjho názoru tam je pes zakopaný a tam je ten problém.
Návrh zákona vlastne rozširuje možnosť žiadať o dotáciu aj na bytové domy a nebytové priestory, pokiaľ sú národnou kultúrnou pamiatkou, a to je v poriadku. Doteraz tie dotácie boli ošetrené takým spôsobom, že ak vlastník požiadal o dotáciu a táto dotácia bola, tak musel podpísať čestné prehlásenie, že ak predá takúto nehnuteľnosť do desať rokov, tak dotáciu, ktorú dostal, vráti. Teraz sa vlastne zákonom rozšírila táto možnosť aj o bytové priestory a práve v tom výnose je v § 4 ods. 2 písm. b), hovorí, že, čestné vyhlásenie vlastníka kultúrnej pamiatky, že "sa v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže vrátiť poskytnutú dotáciu, ak prevedie vlastníctvo kultúrnej pamiatky do desiatich rokov od poskytnutia dotácie;" to bolo doteraz, to je to, čo som povedal. A ďalej pokračuje, "to neplatí pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome podľa osobitného predpisu, ktorý je kultúrnou pamiatkou, na ktorú sa dotácia žiada".
A v tomto je ten náš rozpor, ktorý som aj ja hovoril na výbore a hovorím to aj teraz, lebo ak správca alebo vlastník takéhoto dostane dotáciu, tak sa zhodnotí každý jeden byt v takomto dome podľa môjho názoru. Viem si predstaviť to ošetriť tak, že ak správca alebo ten, kto požiada, tak aby doložil, ak je tam viac vlastníkov bytov, aby doložil takéto čestné prehlásenie aj od tých viacerých vlastníkov bytov. Podľa mňa nie je vhodné a nie je dobré a nie je správne, aby sme dávali dotácie na obnovu kultúrnej pamiatky, ktorú vlastník, keď aj jedného bytu, potom takto zhodnotenú, nie po uplynutí aspoň desaťročnej doby, vzápätí predá, po roku alebo po týždni. A toto je celý náš spor.
A v tomto by som predsa len prosil, pán minister, nie je to predmet zákona, čiže nemôžem dať pozmeňujúci návrh, ale toto sa môže stať predmetom rôznych obchodov a zbytočne vy budete mať s tým problémy. Preto by som prosil, keby to bolo, tento výnos keby mohol byť v tomto zmysle upravený, aby bol rovnako, aby sa rovnako týkal všetkých vlastníkov kultúrnych pamiatok bez ohľadu na to, či ide o byty, bytové domy, hrady alebo zrúcaniny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poďme od snežienok naozaj k týmto vážnym veciam, k fajčeniu.
Chcem oceniť sprísňovanie tohto zákona z dielne ministerstva zdravotníctva a verím, že aj pozmeňovací návrh poslanca Mikuša a Novotného podporia poslanci za stranu SMER, pretože ide ešte ďalej a sprísňuje alebo dáva zákaz fajčenia v bytových domoch, kde takisto, podobne ako aj v obchodných domoch, sa vyskytujú malé deti, vyskytujú sa tam nefajčiari a ktorí sa tým pádom nemôžu brániť.
K Štefanovi Kuffovi. Štefan, životné prostredie, keď si povedal, že nie je ovplyvnené, nie je len les a lúka, ale aj práve mikroklíma a mikroprostredie obchodných domov, kde tieto deti sa často vyskytujú a kde sa vyskytujú nefajčiari a pasívne musia prijímať vlastne tento cigaretový dym. Preto som takisto tvrdým zástancom, aby sa toto veľmi sprísnilo.
Včera sme na výbore pre zdravotníctvo preberali európsku smernicu, ktorú bude musieť v budúcnosti pravdepodobne aj Slovensko aplikovať a prijať, a táto smernica ide ešte ďalej. Možno viete, že krabičky, ktoré obsahujú dnes niektoré obrázky, budú obsahovať iba nápisy. A je to preto, pretože bolo skutočne dokázané, že čím menej atraktívny obal, tým menej nových, väčšinou z radov mladých ľudí, nových užívateľov tabaku. To znamená, verím, že aj tento krok Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bol prvý, alebo teda jeden z prvých a bude takisto v budúcnosti na základe tejto európskej smernice prísnejší.
A už len posledná otázka. Na rozdiel od teba, Štefan, si myslím, že pani ministerka dnes vyzerá veľmi dobre. (Potlesk a smiech v sále.)

Som, samozrejme, absolútne proti fajčeniu. Ako šéf by som si určite medzi fajčiarom a nefajčiarom vždy vybral nefajčiara do práce, najmä v mladom veku je to katastrofa a celoživotný, by som povedal, problém pre toho človeka. Kto si nevie odoprieť cigaretku, ťažko od neho očakávať špičkový výkon, obetavé staranie sa o dieťa atď.
Včera sme vydali knihu Rodičovstvo od počatia, čo by ste mali vedieť o svojom očakávanom a narodenom dieťati. A sú tam vedecké štúdie, ako postoj budúcich matiek, aj fajčenie, alkohol, drogy hrozne ovplyvňujú budúce dieťa a naozaj robí ho v mnohom zmysle predikovaným pre veľmi zložité situácie v budúcnosti.
Ale chcel som hovoriť najmä k pokutám. Temer na všetko sa mi zdajú nereálne. Dávajú na ľudí také bremená, ktoré sú temer nevymáhateľné. Mne sa aj pokuty v doprave zdajú absurdné a vysoké vzhľadom na platy a penzie, ktoré tu máme. Teraz prišla jar, v záhrade sú snežienky, babky ich trhajú, predávajú a k svojim 300-eurovým penziám si chcú privyrobiť. Nedávno ohlásili, že pokuta za trhanie snežienok je 3 300 eur. Takže pýtajme od tých babiek 3 300 eur, sa mi zdá, že je to úplne teda nadsadené a zbytočne takto vysoké. A neviem, či to od niekoho vymôžu. Ale stačí vymôcť od 20 babiek túto pokutu a máme opravenú cestu zo Svätého Jura do Bratislavy. No, čiže celkove k pokutám, sa mi zdajú neúnosne veľké a nereálne, nevymáhateľné.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému návrhu zákona.
V prvom rade chcem povedať za seba, ale aj za mojich kolegov z KDH, funkciu vicepremiéra pre strategické investície považujeme v súčasnej dobe za absolútne zbytočnú funkciu. V čase konsolidácie verejných financií táto funkcia je vymyslená kvôli jednému človeku, kvôli jednej finančnej skupine, ktorá stojí za stranou SMER. Jeden z akcionárov SMER-u potreboval mať vo vláde svojho človeka. Tak ako ďalší akcionári SMER-u majú svojich ľudí vo vláde, tak aj táto finančná skupina potrebovala mať jedného človeka. Tak preto pán Vážny sa stal vicepremiérom. Toľko na úvod.
Centrálna koordinačná jednotka bola na vláde, na ministerstve jednom, druhom, teraz naspäť na vláde pod vicepremiérom Vážnym. Myslím si, že tieto presuny centrálnej koordinačnej jednotke určite neprospievajú. Tí ľudia, ktorí tam robia, možno by potrebovali personálne posilniť a z môjho pohľadu je vlastne jedno, kto ich riadi. Ak kvalitne a dobre pracuje táto centrálna koordinačná jednotka, tak je jedno, na ktorom ministerstve to je. Vedel by som si to predstaviť pod Úradom vlády, priamo pod premiérom. Áno, tak to už bolo. Ale vytvárať novú funkciu vicepremiéra kvôli riadeniu centrálnej koordinačnej jednotky sa mi zdá zbytočné a zbytočne drahé.
Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k osobe pána vicepremiéra Vážneho, ktorý má riadiť eurofondy, centrálnu koordinačnú jednotku. Pán minister Vážny mohol v minulosti za prvej vlády Roberta Fica preukázať, aký obrovský záujem má na čerpaní eurofondov. To znamená, ak by R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou 46 kilometrov bol staval z eurofondov, najlepšie pripravený projekt na stavanie z eurofondov bola R1. Nie, pán minister Vážny rozhodol o tom, aj celá vláda ,samozrejme, že sa to stavalo pomocou PPP projektu. Severná časť D1, tej D1 o prepojení Bratislavy a Košíc, o ktorej sa už 20 rokov na Slovensku hovorí, tak D1 medzi Žilinou a Prešovom pán minister Vážny podpísal tretí balík PPP projektov, kde sa malo stavať nie z eurofondov, ale združenie súkromných investorov a bánk. Bol to najlepší kšeft pre súkromné firmy a pre banky v celej Európe.
Dámy a páni, zopakujem tie čísla tu ešte raz, aby si to niektorí všimli a zapamätali. Za R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou platíme už dneska v tomto roku 130 mil. eur. A budeme tak platiť 30 rokov. A teraz ma počúvajte dobre, medzi Žilinou a Prešovom sa za tieto úseky, ktoré už boli podpísané pánom Vážnym, malo platiť zhruba 670 mil. ročne, plus tých 130 za R1, to je 800 mil. ročne. Táto krajina mala 30 rokov platiť. Všetci ministri financií, ktorí by tu prišli, ďalších 30 rokov museli by nájsť 800 mil. ročne.
Vyjadrenie pána ministra Kažimíra spred dvoch-troch týždňov je, že táto krajina nemá na viac, aby vyčlenila na PPP projekty, ako 260 mil. eur. Z toho 130 už dneska platíme. To znamená, aj podľa vyjadrenia pána ministra Kažimíra máme dneska cca voľných 130 mil. na prípadné možné PPP projekty.
Tak tu niečo nesedí. Prvá vláda Roberta Fica, kde bol aj pán minister Počiatek, aj pán minister Vážny, ktorý bol ministrom dopravy, aj pán súčasný minister Kažimír bol v tejto vláde ako štátny tajomník, chcela podpísať PPP projekty alebo podpísala PPP projekty za 800 mil. ročne? Dneska hovoríme, že nemáme na viac ako na 260 mil. Tu sa nebavíme o stotisícoch. Tu sa bavíme o miliónoch eur ročne.
Áno, prišla vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ ten PPP projekt zastavil medzi Žilinou a Prešovom. A spustil súťaže, kde sa vysúťažilo a z európskych fondov sa dneska stavajú štyri úseky medzi Žilinou a Prešovom.
Ešte sa vrátim k R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Pre vašu informáciu, tá stavba mala stáť zhruba 400 mil. eur. Ak by sa stavala z európskych fondov, vyšla by nás zhruba na 15 až 20 % nákladov Slovenskej republiky, to znamená 80 alebo 100 mil. rozložené na 3 roky výstavby. Výstavbu sme mohli mať za sebou. A nemuseli sme platiť 130 mil. ročne krát 30 rokov.
Vrátim sa ešte k tej D1 medzi Žilinou a Prešovom. Pán minister, aj včera som si prečítal, ako vaše ministerstvo, predpokladám, že vy, ste slávnostne oznámili prešovskému županovi Petrovi Chudíkovi, že občania sa môžu tešiť už o 2 roky na spojenie Ružomberka a Prešova. Dúfam, že to citujem správne. No, úžasnú vec ste mu oznámili. Vlastne ste mu povedali, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ, pozastavil PPP projekt, spustil a pripravil súťaže z eurofondov a ešte tie súťaže uzatvoril a tie úseky sa dneska stavajú, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ pripravil, spustil do výstavby, o 2 roky budú dokončené. Tak toto ste oznámili pánovi Chudíkovi. Pochválili ste sa prácou pána Figeľa. Dobre, ale dneska to budete dokončovať vy, tak kľudne sa tým môžte pochváliť.
Prečo odrazu ale z úst ministerstva alebo pána ministra už málo počujeme o prepojení Bratislavy a Košíc. Odrazu aj vo včerajšom vyjadrení sme sa dopočuli, že prepojenie Bratislavy a Prešova bude v roku 2018. Dúfam, že znova to dobre citujem. Tak som si to prečítal v tlači včera, v tlačovej správe ministerstva. Prepojenie Bratislavy a Prešova. Nuž ja vám poviem, dámy a páni, prečo. Na D1 medzi Bratislavou a Košicami je úsek západo-južný obchvat Prešova D1. Neviem, či už vláda schválila zmenený plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Minule som bol presvedčený, že už je schválený. Potom ma pán minister poučil, že ešte nie. Dobre. Ale minimálne videl som materiály ministerstva, ktoré sú na webe, kde sa píše o tom, že západo-južný obchvat Prešova D1, ktorý je, samozrejme, strategický preto, aby sme mohli prepojiť Bratislavu a Košice, o ktorom už 20 rokov hovoríme na Slovensku, takže tento úsek bude zaradený do výstavby niekedy po roku 2014. Niekedy po roku 2014, môže byť aj v roku 2015,16,17, je to náročný úsek. Bude sa stavať minimálne, minimálne 3 roky. To znamená, asi preto pán minister o prepojení Bratislavy a Košíc nehovorí.
A chcem sa tu zásadne spýtať. Hovoríme o inej diaľnici D1, ako bola tá diaľnica D1, o ktorej premiér Robert Fico v roku 2007 spolu v ministrom Vážnym povedali, že v roku 2010 bude D1 v Košiciach? Mimo tunelov, aby som bol korektný. Teraz hovoríme o inej D1, keď už nemáme odvahu ani zadefinovať, kedy D1 bude v Košiciach?
Pán minister, boli ste ministrom aj prvej vlády Roberta Fica. Premiér bol premiérom aj vtedy, pán minister Vážny bol ministrom dopravy, dneska je vicepremiérom pre strategické investície. Tak ja sa vás pýtam, kedy tá D1 bude v Košiciach? Odrazu veľa hovoríme o R2, tam rozostávame 15-20 kilometrov, a o ďalších rýchlostných cestách. Ja som za to, aby sa stavali aj ďalšie rýchlostné cesty a diaľnice, ale táto strategická chrbtová kosť diaľnic medzi Bratislavou a Košicami, akosi sme upustili od tejto priority?
Takisto ste včera povedali pánovi Chudíkovi, že urýchli sa R4. Ako sa urýchli, keď ste pozastavili projektovú prípravu na R4 v modrom variante, ktorý je jednoznačne výhodnejší pre celý tento región? Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že chcete organizovať olympijské hry a R4 je strategické prepojenie Poľska a Slovenska, východného Slovenska. A chceme, aby teoreticky tu bola olympiáda s Poliakmi, a vy pozastavíte prípravu tejto R4. Kedy sa bude stavať? Kedy sa dokončí? O 15 rokov po tej plánovanej olympiáde?
Naspäť k ministrovi, vicepremiérovi Vážnemu. Všetky jeho činnosti v prvej vláde Roberta Fica, jeho postoj k eurofondom pri R1, pri D1 ho diskvalifikujú k tomu, nemá dôveru, aby mohol riadiť eurofondy. Ideme do ďalšieho programového obdobia Európskej únie, kde je veľmi dôležité, ako sa nastavia jednotlivé operačné programy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kolegovia to môžu potvrdiť, veľa o tejto príprave nevieme. A sme sa o to už párkrát zaujímali, mali sme špeciálny výbor k tomu, nedozvedeli sme sa nič. Vláda Slovenskej republiky pohŕda poslancami Národnej rady? Myslím si, že minimálne by sme mali byť informovaní. Predpokladám, že aj vládni poslanci SMER-u, aj ich by zaujímalo, ako sa pripravuje ďalšie programové obdobie Európskej únie. Aké sú, budú pripravené zdroje pre Slovensko, koľko operačných programov budeme mať. Nič sme sa na tom výbore nedozvedeli, keď sme sa vás, pána minister, pýtali. Áno, dneska už sa toho zbavíte. Vládni poslanci vám tento návrh zákona schvália. Od 1. apríla alebo od 1. mája to prejde pod vicepremiéra Vážneho, ale našu dôveru nemá a nemôže mať. Vo svojom vystúpení som sa to snažil poukázať. Sú tu pádne dôkazy na to, že my to takto podporiť nemôžme.
Ešte by ma zaujímalo čisto filozoficky, prečo sa ministerstvo a vládni poslanci bránia tomu, keď predpokladám, že legislatívny odbor sa vyjadril k tomu, že nie od 1. apríla, ale od 1. mája. Neviem, či sa legislatívny odbor neobával toho, či pán prezident Slovenskej republiky bude mať 15 dní na to, aby stihol do 1. apríla podpísať tento zákon. Ale keďže vieme podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď v skrátenom legislatívnom konaní ste pánovi premiérovi dali 2-3 dni na to, aby to podpísal, a on vám veľmi rýchle vyhovel. Tak asi aj táto obava legislatívneho odboru je asi naozaj zbytočná. Pán prezident sa cíti súčasťou SMER-u a podpíše vám všetko, čo len chcete, ale nechcite to od opozičných poslancov. Ja a moji kolegovia z KDH toto nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľujem si len poďakovať milej pani kolegyni a ctenému pánovi kolegovi za faktické poznámky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko poznámok k prerokovávanej téme a k tomu, o čom diskutujeme.
Keby sme sa spätne podívali na vývoj situácie v justícii a ak by tu boli aj naši ctení kolegovia z vládnej strany SMER, tak pravdepodobne by sme sa všetci vedeli zhodnúť na tom, že situácia v justícii na Slovensku nie je dobrá, že nie sme spokojní s tým, ako justícia na Slovensku pôsobí. S veľkou pravdepodobnosťou takisto by sme sa zhodli aj v tom, že nie jediným, ale jedným z dôvodov tejto nedobrej situácie v justícii je aj to, že 18 mesiacov nemáme generálneho prokurátora. A potom vyplýva otázka, prečo nemáme generálneho prokurátora? V mnohom sa tu už diskutovalo a tá diskusia bola v tom, že akým spôsobom prebiehala voľba, a prebiehali rôzne názory aj sčasti opozície, aj sčasti koalície a strana SMER v ňom hovorila, že táto voľba bola nelegitímna, že na tejto voľbe, že táto voľba nebola taká, aby bola možná, aby ju bolo možné uznať ako za právoplatnú.
Ja si myslím, že v každej diskusii politický zápas, ak prebieha, je to úplne legitímne a úplne normálne, veď od toho je plénum Národnej rady, aby takéto politické zápasy prebiehali. Ak však v danej veci rozhodne Ústavný súd, tak môže sa nám to páčiť, alebo nie, ale to by malo byť pre danú tému a diskusiu rozhodnutie nezávislej inštitúcie, a to je Ústavného súdu. A v tomto, čo sa týka spôsobu voľby, Ústavný súd rozhodol 5. 10. 2011 pod číslom 95/2011, kde konštatoval súlad voľby Jozefa Čentéša zo dňa 17. 6. 2011 s Ústavou Slovenskej republiky. Týmto rozhodnutím Ústavného súdu podľa mňa všetky diskusie by mali skončiť. Ak nechceme ísť cestou spochybňovania rozhodnutia Ústavného súdu.
Čiže preto tie prvé dôvody, ktoré boli spomenuté aj pánom prezidentom, nepokladám sa správne, ktoré sú spomenuté aj v diskusii od poslancov SMER-u, nepokladám za správne a nepokladám za také, ktoré je možné použiť.
Druhá vec je, že pán prezident sa rozhodol 18 mesiacov po uskutočnení tejto voľby, a pritom v priebehu tých 18 mesiacoch sa nič také nestalo, čo by medzi dôvodmi uviedol. Pokiaľ uvádzal spôsobom voľby a pokiaľ uvádzal výsluch jedného alebo vypočutie jedného z poslancov, tak tie sa uskutočnili pred voľbou kandidáta na generálneho prokurátora, teda pred 17. 6. 2011. Čiže z tohto dôvodu podľa mňa je zrejmé, že Národná rada Slovenskej republiky má legitímne zvoleného kandidáta, a tým je Dr. Čentéš.
Teraz by som pristúpil k druhej pripomienke, ktorá sa týka tiež rozhodnutia Ústavného súdu, či prezident má, alebo nemá to právo vymenovať alebo nevymenovať takéhoto kandidáta. A k tomu tiež zaujal stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky zo dňa 24. 10. 2012 pod číslom 4/2012-77, v ktorom sa uvádza: "Prezident je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora v primeranej lehote." Ďalej sa pokračuje: "Buď teda vymenovať kandidáta, alebo oznámiť dôvody Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta." A ďalej: "Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto dôvody nesmú byť svojvoľné."
A tu si myslím, že tu je zase druhý predmet sporu, že dôvody, ktoré uvádza pán prezident, podľa tých, čo podpísali, a podľa opozície návrh na obžalobu, boli svojvoľné. Boli svojvoľné a zase koalícia tvrdí, že tieto dôvody neboli svojvoľné. Ak sú dve možnosti, ako rozhodnúť tento spor, budeme sa tu sporiť a SMER si osobí právo a bude rozhodovať väčšinou, lebo má väčšinu v Národnej rade, alebo jednoducho vyhovie nášmu podaniu a o tomto spore, či tie dôvody boli svojvoľné, alebo nie, rozhodne Ústavný súd. Ale bez podania Národnej rady na Ústavný súd táto nezávislá inštitúcia o tomto našom spore nemôže rozhodnúť. Čiže my dnes pri hlasovaní sa budeme rozhodovať o tom, či tento náš spor rozhodne nezávislá inštitúcia, nezávislý súd, alebo sa rozhodne v pléne Národnej rady jednoduchým hlasovaním a presadí si svoj návrh ten alebo názor ten, kto má väčšinu a kto toto volebné obdobie bude rozhodovať.
Ja sa prikláňam a som presvedčený o tom, že politické spory do pléna Národnej rady patria, ale som presvedčený o tom, že o týchto politických sporoch by mal rozhodovať nezávislý inštitút, a to je v tomto prípade Ústavný súd, preto som toto podanie podpísal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcel by som poďakovať Petrovi Osuskému za kompliment, ktorý mu vždycky rád vrátim, lebo takisto ho počúvam rád. Ja si myslím, že mnohé veci, aj keď nie sme odborníci v právnej a v inej oblasti, dosť podstatne sa dajú odhaliť v jazyku. Ten jazyk je podľa mňa signifikantný a dôležitý.
Pán kolega Osuský, aj napriek tomu vidíte, že môj kolega našiel, našiel aj nedostatky možno teologického alebo katechetického charakteru, jako nemám k tomu čo dodať. To učenie je také, možno moja skúsenosť, samozrejme, že veľký a malý hriech, ja si myslím, že ani malé hriechy nás nectia.
Dúfam, Alojz, že si nemyslel, že malé hriechy tvoria našu personálnu ozdobu. Takže naozaj voľba menšieho zla je veľkým zlom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Kvasnička, ako vy máte taký pekný jazyk, ja si vás veľmi vážim, ale viete čo, ja s vami nemôžem celkom súhlasiť. Viete, ja som sa učil náboženstvo, voľakedy sme mali taký malý katechizmus a tam sme sa učili, že aj čo je väčšie zlo, aj čo je menšie zlo. Ja by som sa vás chcel spýtať: hriech je zlo? A existuje menší hriech a väčší hriech? Sme sa učili voľakedy, že existuje všedný hriech a ťažký alebo smrteľný hriech. Tak je rozdiel medzi zlom (povedané so smiechom) malý a veľkým? No jednoducho ja si myslím, že áno. A bohužiaľ, bohužiaľ, ale v politike si niekedy musíme vybrať aj menšie zlo. A myslím si, že jednoducho je to správna voľba, keď si politik vyberie menšie zlo.

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, neviem si predstaviť, že by bolo možné jednoducho a bezducho dať svoj podpis pod bezprecedentnú obžalobu prezidenta Slovenskej republiky, tento vrchol ústavnoprávnej pyramídy a hierarchie. Moje dôvody možno boli trochu inej povahy ako u niektorých mojich kolegov z pravice. Rozhodne nie je pravda, ako nám to podsúva vládostrana, že nemáme žiadne dôležité témy ani riešenia, a preto sa chytáme slamky prezidentských zlyhaní.
Dovoľte, aby som bol ale osobný. V prvom rade som mal pri podpise hnev. Hnev na samého seba. Je pravdepodobné, že v druhom kole nateraz ostatných prezidentských volieb som, keďže nebola nijaká možnosť voliť medzi kniežaťom a Zemanom, vyberal tzv. menšie zlo. Možno niekoho, kto by vyvetral toxický luft, ktorý tu zanechala Mečiarova lúpežnícka cháska. V takejto volebnej dileme som účelovo vytesnil, že ani to menšie zlo nemá nijako jagavý rodokmeň. Najprv komunistická prokuratúra, potom ústavné krytie valca zo Zlatej Idky, Remiášovej smrti, únosu Kováčovho syna, Gauliederovho vyblokovania z parlamentu, ale myslím, že tých káuz by sme našli i viac.
A na konci toho všetkého nevymenovanie regulárne zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora. Nejde teraz a ani mi to neprislúcha, keďže nie som ani ústavný právnik, ani právnik, posudzovať niekedy schizofrenické judikáty Ústavného súdu, ale dá sa všimnúť hlboká averzia, ba temer fóbia z toho, že by sa na špičku justičnej moci mohol dostať niekto, kto by nemal zábrany vymiesť Augiášov chliev rabovačiek, mafií a Goríl a demaskovať tak pokrvné príbuzenstvo partokracií a vplyvných finančných skupín.
Možno význam a vplyv generálneho prokurátora preceňujem. Každopádne toto bol silný, ba možno najsilnejší dôvod, most, tmel bývalej vládnej koalície s nelichotivou stigmou zlepenca. Dnes viem, že naše úsilie, až na pár judášskych hlasov, bolo príkladom neskutočného idealizmu, pretože v krajine, kde sa každý s každým pozná a kde má väčšina vždy čo-to za ušami, sa takáto priamosť jednoducho nenosí. Nevdojak som si spomenul na pieseň Milana Lasicu a Jara Filipa "V našej krčme všetci pijú, iba Jano nie". Autor sa pýta: "Ani s nami nepije, ani ženu nebije, prečo sa len takto od nás dištancuje?" Pre ľudí opojených pomocou a majúcich dôvodné podozrenia, čo všetko by mohlo vyplávať z análov Generálnej prokuratúry, bol doc. Čentéš príliš triezvy a príliš riskantný. A čo je neodpustiteľné, spravodlivý aj k sebe.
Akú šancu má takýto Jozef Mak vo svete tzv. menšieho zla? Je to rétorická otázka s tušenou odpoveďou: Nijakú. Dnes už viem, a už sa toho nepustím, že menšie zlo nejestvuje. Aj keby sa tak chcelo tváriť. Je z toho istého cesta, totiž zo zla. Absolútneho, jestvujúceho bez pardonu, bez výnimiek a poľahčujúcich okolností. Nulová tolerancia Benedikta XVI. možno nezmenila svet hriechu, pokušenia a relativizácie, ukázala však na jedinú alternatívu, ako čeliť svetu v rozklade.
V čase myšlienkovej formulácie obžaloby prezidenta, čo vôbec nebolo také lineárne a jednoduché, ako to pred verejnosťou demagogicky líči premiér Fico, prebiehali v poslaneckých kluboch veľmi náročné diskusie. Na tomto mieste sa nechcem venovať tým postojom, ktoré boli nejaký spôsobom kontaminované vlastnou skúsenosťou pri vybavovaní všakovakých problémov na úrade prezidenta Slovenskej republiky, teda zväčša motivovaných egoisticky a partikulárne.
Mimo tejto nevyslovenej diskusie som najčastejšie počul trochu zákonnícky argument, že treba rozlišovať medzi samotným úradom a osobou, ktorá ho práve zastáva. Tu vraj nejde o nejakého nelokalizovateľného poľovníka, rýchlostného jazdca do sociálne symbolických a národne mohutných vrchov, maskota skvostných breptov, ktoré tvoria novú lexikálnu kultúru slovenského jazyka, ani o nadovšetko bodrého fúzatého uja, ale o posvätný, nepoškvrnený, ústavne vozvýšený, ak môžem citovať Vajanského, úrad. Úrad. Priatelia, ten úrad taký nikdy nebol. A na rozdiel od cirkevnej hierarchie ani nemá šancu byť mystickým telom zakladateľa.
Svoj podpis som na rozdiel od mnohých iných kolegov dal pod obžalobu aj preto, že sa hanbím, že sa hanbím, v akom stave, v akej disciplíne a nemohúcnosti sa tento úrad nachádza. S výnimkou krátkeho heroického obdobia Michala Kováča po aktoch štátneho teroru ten úrad vyzerá tak, že sa normálny človek, občan nevdojak musí pýtať na jeho zmysel. A to sa zámerne vyhýbam adjektívam a generalizáciám, ktoré by vyjadrili hĺbku oprávneného verejného zhnusenia aj so slovníkom, ktorý by tomu prislúchal.
Jeden môj priateľ na Facebooku mi trefne napísal, či náhodou nelobujem za menšie dobro. Je to pozoruhodná formulácia, no rovnako nákazlivá ako menšie zlo.
Ale aby som nechodil okolo horúcej kaše, poviem to jednoznačne. Za najlepšieho prezidentského kandidáta pre tieto ťažké časy považujem nekomunistu, ktorý si všimol november 1989, ktorý má za sebou pekný životný príbeh bez názorovej prostitúcie, ktorý má za sebou praktickú politickú a ústavnoprávnu skúsenosť, ktorý ctí najhlbšie tradičné korene Európy, ktorého srdce sa neštiepi medzi Moskvou a Bruselom, ktorý vyzrel nad sebestredné alfa samectvo, ktorý ctí zložitosť aj noblesu parlamentnej demokracie, ktorý aj v rivaloch vidí svojich blížnych, a preto aj u rivalov požíva úctu. A ktorý nemá sklony ani pokušenia byť lokálnym Beppe Grillom na slovenskej scéne. Ak by sa tak stalo, bola by aspoň malá nádej, že si svoj možno nezriadený a možno aj trochu anarchistický názor na úrad prezidenta poopravím. Našťastie, malá nádej nie je ani menšie zlo, ani menšie dobro. Malá nádej je obrovská šanca.
Ďakujem. (Potlesk.)