Videokanál klubu

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naša novela zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla po nadobudnutí účinnosti novely zákona, ktorá nadobudla teda účinnosť od 1. januára roku 2013.
Pred týmto dátumom, treba otvorene priznať, sa zneužívala situácia, ktorú povoľovala vtedy platná legislatíva, a štát doplácal na centrá voľného času, ktoré zneužívali svoju situáciu. Častokrát sme zaznamenali, že niektoré deti, alebo respektíve centrá voľného času mali dokonca niekoľko desiatok tisíc detí a jedno dieťa mohlo byť financované zo štátneho rozpočtu aj dvakrát. Dozvedeli sme sa aj o takých situáciách, kedy jedno dieťa malo navštevovať až 50 krúžkov, čo reálne ani technicky absolútne nie je možné, ale štát musel takémuto centru voľného času zaplatiť obrovské financie.
Čiže novela zákona sa ukázala ako nutná a nevyhnutná a upravila podmienky financovania spôsobom prideľovania finančných prostriedkov na každé dieťa vo veku od 5 do 15 rokov s trvalým pobytom na území obce. Následne obec všeobecne záväzným predpisom musí upraviť svoje vlastné financovanie pre jednotlivé centrá voľného času na svojom území.
My už pri prerokovávaní vtedajšej novelizácie zákona sme upozorňovali a teda súhlasili sme s ministrom školstva, že treba urobiť zmenu, treba urobiť novelu zákona, ale upozorňovali sme, že tá novela zákona, ktorú predložilo ministerstvo školstva, nebude dobrá a že na to doplatia centrá voľného času, ale predovšetkým naše deti. Jednoducho sme sa dostali do situácie, ako povedal kolega Bugár, umyli sme dieťa a so špinavou vodou z vaničky sme vyliali aj dieťa. Išli sme z jedného extrému do druhého extrému.
Čiže keď pred rokom 2003, 2013 mohlo byť dieťa v centrách voľného času financované viacnásobne, po novelizácii účinnej od 1. 1. 2013 to isté dieťa nemusí získať financie ani jedenkrát, aj napriek tomu, že vykonáva mimoškolskú aktivitu, pretože všetko závisí od svojvôle primátora, starostu obce, mestského alebo obecného zastupiteľstva.
Praktickým príkladom sú väčšie mestá, v ktorých obyvatelia pracujú. Pracujú tam obyvatelia satelitných obcí, ktoré sú v okolí týchto miest, a taktiež ich maloleté deti navštevujú školy, školské zariadenia a centrá voľného času zriadené na území týchto miest. Finančné zdroje od štátu získavajú obce, v ktorých majú deti trvalý pobyt, a nie mesto. Tieto obce nemajú stanovenú zákonnú povinnosť financovať centrum voľného času, nakoľko toto centrum nie je zriadené na ich území, ale je zriadené v meste. Deti a centrá voľného času sa stávajú závislými na vôli obce, či pridelí finančné zdroje na činnosť pre tieto deti.
V dnešnej zložitej ekonomickej situácii jednoducho nie sú obce ochotné financovať centrá voľného času a radšej tieto zdroje použijú v inej oblasti. Konkrétny príklad, ak len tri deti s trvalým pobytom z územia obce navštevujú centrum voľného času v meste, je vysoký predpoklad, že obec nebude vôbec túto problematiku riešiť, pretože sa jej to neoplatí kvôli trom deťom. Ale dopady sú však na centrá voľného času likvidačné. Konkrétny príklad, v okolí mesta Martin je 41 obcí. Ak len tri deti z obce navštevujú centrum voľného času, je to dokopy 123 detí a pri normatíve 65 eur na dieťa je strata centra voľného času 8 tisíc eur. Vzniká paradoxná situácia, keď centrum buď môže byť dofinancované z mesta, ktoré na tieto deti nedostalo finančné zdroje, ale, samozrejme, ak chceme zachovať činnosť centra, tak to budeme musieť dofinancovať, alebo centrum prepustí, vyhodí na ulicu deti z iných obcí, alebo to budú musieť zaplatiť rodičia, aj napriek tomu, že ich dieťa peniaze dostalo do obce. Zdroje na dieťa štát uvoľnil, len ich zaslal obci s tým, že jej dal možnosť rozhodnúť sa, kde ich použije.
Dôležitým zásahom do legislatívy je úprava zasielania finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa. Dnes obec rozhoduje, ktoré centrum voľného času bude podporovať. Nie je dôležitá činnosť centra, spokojnosť s činnosťou, ale závisí to výlučne na vôli poslancov obecného zastupiteľstva. V prípade, ak dáme možnosť zákonnému zástupcovi rozhodnúť sa, ktoré centrum voľného času získa od obce finančné zdroje, otvárame možnosť centrám voľného času správať sa ako subjekt trhovej ekonomiky. Dávame rodičom možnosť, nech sami vyberú svojim deťom krúžok, ktorý budú navštevovať. Teraz je to všetko na svojvôli primátorov, starostov a poslancov mestského zastupiteľstva, aby rozhodovali o tom, ktorý krúžok je pre to-ktoré dieťa dobrý. Rozhoduje sa na základe lobingu, na základe vzťahov, na základe uprednostňovania svojich vlastných centier voľného času. Takto zamestnanci a zriaďovatelia centra voľného času budú svoje aktivity smerovať na maloleté deti a nebudú musieť strácať čas a energiu na lobing a prosby u obcí, aby im uvoľnili finančné zdroje.
V poslednom období sme mohli v médiách zachytiť rôzne články a informácie o aktuálnych problémoch v centrách voľného času. Spomeniem dva články, ktoré vyšli v priebehu takmer jedného týždňa v denníku SME. Jeden má titulok "Čaplovičova zmena": "Obce dali šalianskemu centru voľného času peniaze na 9 zo 700 detí. Centrum voľného času v Šali má 2 286 členov. Do 183 krúžkov chodí 721 detí z 52 obcí. Týchto 721 detí, obce, kde majú tieto deti trvalý pobyt, dostali od štátu finančné prostriedky na to, na mimoškolskú činnosť pre tieto deti. Avšak z týchto 52 obcí sa rozhodlo financovať iba 9 detí zo 721. Väčšina obcí na písomnú žiadosť mesta Šaľa ani len nezareagovala. Ak by všetky obce prispeli na každé svoje dieťa plnou sumou, centrum by získalo zhruba 80 tisíc eur. Už teraz pre chýbajúce financie bude musieť centrum od septembra prepustiť 41 externistov, ktorí viedli 62 krúžkov, ktoré takisto zaniknú."
Ďalší článok má titulok "Problémy bude mať od septembra väčšina centier voľného času". Píše sa tu o Čadci. "V centre máme deti z 20-ch okolitých obcí, kladné stanovisko sme dostali len od dvoch," pripomenula zriaďovateľka centra voľného času. Poslať dieťa na ulicu uprostred roka nie je fér. K 1. marcu boli zrušené centrá voľného času Stropkov, Dolný Kubín, Krásno, padol, bolo zrušené centrum voľného času, najväčšie centrum voľného času, ktoré navštevovalo viac ako 8 tisíc detí v Žiline, Žirafa. A taktiež padol návrh na zrušenie centra voľného času v Detve.
Novela zákona, ktorú dneska predkladáme, nejde proti filozofii súčasne platného zákona, aby bolo, aby bol poriadok vo financovaní centier voľného času, aby sa zafinancoval každému dieťaťu jeden krúžok. Ide len o to, aby vznikla povinnosť obciam peniaze, ktoré dostanú na deti, dať deťom. Nechceme nič iné, len dať deťom to, čo im patrí, a chceme dať možnosť rodičom, nech pre svoje deti vyberú taký krúžok a také centrum voľného času, ktoré považujú pre svoje dieťa za najvhodnejšie, tak, aby zanikli nezodpovedné centrá voľného času, ktoré zneužívajú situáciu, centrá, ktoré neposkytujú kvalifikovanú a odbornú starostlivosť o naše deti, aby prežili tí, ktorí si naozaj zodpovedne plnia svoje povinnosti a zabezpečujú pre deti kvalitnú mimoškolskú činnosť.
Minulý týždeň sme mali búrlivú debatu o drogách, o, viedla sa debata o tom, o díleroch, o tom, ako naše deti a mládež sa stávajú súčasťou takéhoto života a skúšajú veci, ktoré by skúšať nemali. A práve možno, keby sme dali centrám voľného času také podmienky, aby mohli robiť nerušene, aby mohli robiť kvalitne, aby mohli vykonávať odborne mimoškolskú činnosť, možnože by bolo takýchto diskusií o drogových deliktoch a o drogovo závislých ľudí menej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Verím, že raz budem uvádzať aj vládny návrh zákona. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má za cieľ jednoznačne špecifikovať tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času a zabezpečiť adresnosť ich poskytovania na účel, na ktorý boli pridelené. Na základe legislatívnych zmien sa zmenil tok finančných prostriedkov na činnosť centier voľného času. Do 31. 12. 2012 im boli prideľované dotácie na mzdy a prevádzku na všetkých členov záujmových útvarov tak, ako ich vykázali k 15. septembru predchádzajúceho roka. Miesto trvalého bydliska ich členov bolo vymedzené podľa okresu, v ktorom centrum voľného času sídlilo, respektíve na priľahlé okresy. Ich vek mohol byť do 30 rokov veku. Finančné prostriedky z výnosu daní z príjmov fyzických osôb im prideľovala obec, v ktorej mali sídlo.
Novelou zákona 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona 597/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. sú od 1. januára 2013 obci prideľované len finančné prostriedky na deti 5- až 15-ročné s trvalým pobytom na území danej obce. Každá obec má právo rozhodnúť, ako bude záujmové vzdelávanie v centrách voľného času financovať. Môže rozhodnúť o pridelení financií aj inej vekovej kategórii, napríklad do 25, respektíve do 30 rokov veku. Problémom je však tá skutočnosť, že zo štátneho rozpočtu dostane finančné prostriedky iba na deti od 5 do 15 rokov veku. Taktiež môže prideliť prostriedky aj na centrum voľného času, ktoré, na centrá voľného času, ktoré nemajú sídlo v jej obci, nie však formou normatívu stanoveného vo VZN o určení výšky dotácie na prevádzku škôl a školských zariadení, ale inou formou. Napríklad poskytnutím dotácie z rozpočtu mesta, resp. môže rozhodnúť, že nepridelí prostriedky žiadnemu centru voľného času sídliacemu v inej obci.
Zmena financovania centra voľného času, centier voľného času každému centru, ktoré poskytuje výchovu pre detí z iných obcí, prináša finančnú neistotu a obavu, ako a kedy sa jednotlivé obce rozhodnú prispieť na ich činnosť, na deti z iných obcí. Problém nastáva aj vtedy, ak si centrá susediacich obcí vzájomne poskytujú výchovnú činnosť, respektíve ak obec na svojom území nemá zriadené centrum voľného času a túto funkciu zabezpečuje mesto, respektíve iná obec. Situácia by sa čiastočne vyriešila zmenou legislatívy tak, že každá obec by bola povinná poskytnúť získané podielové dane na centrá voľného času, ak preukázane poskytujú výchovu pre jej obyvateľov 5- až 15-ročných.
Legislatívnou úpravou ustanovenia povinnosti obce zasielať finančné zdroje do centra voľného času sa zabezpečí účel, na ktorý štát finančné zdroje obci prideľuje. Zasielaním finančných zdrojov centru voľného času na základe čestného prehlásenia zákonného zástupcu dieťaťa sa zabezpečí adresnosť toku týchto financií. Nebudú prideľované na vôli obce, ktoré centrum voľného času chce podporovať, ale bude povinné financovať to, ktoré dieťa reálne navštevuje.
Pani predsedajúca, skončil som. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem kolegom. Ja by som ešte k tým daniam, znižovaniu dane niečo povedal. No aby som to vysvetlil, vládna strana sa rozhodla zrušiť rovnú daň. Mala na to plné právo. Dokonca to avizovala. Ale jednoducho teraz existuje rôzny systém selektívnych daní, pričom napríklad neviem, či všetci si uvedomujeme, že lepšie zarábajúci živnostníci platia až 25-percentnú sadzbu dane, pričom veľké podniky platia napríklad 23-percentnú sadzbu dane, hej. Pritom nehovorím o odvodoch, nehovorím o zdravotných odvodoch. A preto keďže nechcú pristúpiť teda z nejakého dôvodu na zníženie daňových sadzieb subjektov, tak proste je to návrh, že pokiaľ by boli ochotní ponúknuť aj celému podnikateľskému sektoru výhodu v tom slova zmysle, že ak zamestnajú niekoho nového, tak im znížime daňovú povinnosť tak ako tým vybratým, tak jednoducho to treba brať. A ja si myslím, že v súčasnej situácii podľa mňa sa to dá krásne vysvetliť. Samozrejme, to musí byť systém, nie od buka do buka. To znamená, že systém ten podnikateľ musí nejakým spôsobom presvedčiť, že to miesto, čo vytvorí, nie je len kvôli špekulácii, ale proste nejako dlhodobo udržateľné. Ale vždy je to lepšie, ak ten podnikateľ bude môcť platiť nižšie dane ako doteraz.
A ešte mám zopár minút, hej. A nebudem ťahať ten čas. Ja si myslím, že už aj tak o chvíľu bude 19.00 hodín. Takže ďakujem za pozornosť.

Vážená predsedajúca, vážený minister, vážení kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto správe. Ja možno niečo zopakujem a niečo poviem nového.
Tak prvé, čo asi chcem zopakovať, je to, že problém nezamestnanosti, samozrejme, budeme riešiť počas celého funkčného obdobia. A keďže vo všetkých prieskumoch verejnej mienky ľudia považujú problém nezamestnanosti za problém číslo jedna, tak predpokladám, že o tomto probléme číslo jedna budeme viesť ešte ďalekosiahle debaty a, samozrejme, budeme predkladať rôzne návrhy a určite sa budeme pozerať aj na to, akým spôsobom sa to bude uberať. A som presvedčený, že to bude jedno z kritérií hodnotenia aj tejto vlády, to znamená, ako si ona poradila s týmto fenoménom nezamestnanosti.
Dovoľte mi na úvod povedať jednu takú záležitosť, pretože stále o tom hovoríme, že v súčasnosti kolegovia z vlády zdôrazňujú to, že problém nezamestnanosti je v prvom rade zapríčinený externým prostredím. A ja by som si dovolil takú kacírsku myšlienku povedať, že kým, povedzme, počas prvej Ficovej vlády trištvrte roka sa hovorilo, že nás kríza nedotkne a my si tu poradíme sami, tak teraz zase opačné kyvadlo sa hovorí, že za všetko môže externé prostredie. Ja si dovolím navrhnúť, skúsme sa dohodnúť aspoň tak, tak ako Maďari hovoria, féle féle, to znamená pol na pol, to znamená, že za polovicu toho zhoršenia môže externé prostredie, samozrejme, plus-mínus, ja to trošku akože nadnesene hovorím, a za polovicu môže nesporne vláda svojou hospodárskou politikou.
Takže ak budeme porovnávať, tak v podstate sú také dve zásadné línie porovnávania, a to, samozrejme, čo urobila minulá vláda, čo urobili Dzurindove vlády s nezamestnanosťou, čo robí s ňou táto vláda. A teraz sa k tomuto nebudem vyjadrovať, určite bude ešte strašne veľa priestoru sa vyjadriť aj k tomu.
Ja by som zdôraznil hlavne záležitosť porovnania sa v rámci krajín EÚ. Faktom, samozrejme, je, že tí zostavovatelia toho materiálu si dali dosť práce, aby zostavili ten materiál, samozrejme, s pohľadom z pohľadu ich, ale dovoľte mi, uviesť tri zásadné veci.
Ono z pohľadu Európskej únie sa to jednoducho dá porovnať, keď si pozriete Eurostat, čo je vlastne oficiálna štatistika Európskej únie. A tam chcem zdôrazniť, ono síce tu už bolo povedané, že máme štvrtú najvyššiu nezamestnanosť a horšiu ju majú len skutočne problémové krajiny. Máme prakticky dlhodobú nezamestnanosť, skoro najvyššiu v Európskej únii, na úrovni 8,5 %.
A ďalšia vec sa tu ešte nepovedala, že v kategórii do 25 rokov veku máme až 33,2 % nezamestnaných. Každý tretí človek, ktorý je mladší ako 25 rokov, je u nás nezamestnaný. A aj v tejto kategórii za nami alebo horšie sú na tom len dve krajiny z Únie, a to Grécko a Španielsko.
A ja chcem povedať jednu takú zásadnú vec, že podľa môjho názoru treba vylúčiť z týchto štatistík Grécko. Ja poviem, aj prečo je to potrebné. Grécko si v prvom rade, žiaľbohu, prejedlo budúcnosť svoju a už svojich detí a jednoducho ten priemer tej Európskej únie zhoršuje. To znamená, že ak by sme vylúčili Grécko zo štatistiky, tak rozdiel medzi priemernou mierou nezamestnanosti na Slovensku a priemernou mierou nezamestnanosti v Európskej únii by bol oveľa väčší. Neviem, či sa rozumieme, hej. Jednoducho krajina, ktorá de facto je v bankrote a de facto je len, by som povedal, nechcem teraz to nejako zle povedať, umelo udržiavaná v eurozóne a možno aj v Európskej únii, jednoducho podľa nás, podľa mňa do tejto štatistiky nepatrí.
Ďalšia závažná vec v tejto štatistike je to, že ono je štatistický priemer a vážený priemer. Nechcem teraz ctených kolegov poučovať. Ale je to veľmi, veľmi veľký rozdiel, keď, povedzme, jedna velikánska krajina má, obrazne povedané, 100 miliónov obyvateľov a má, povedzme, 5-percentnú nezamestnanosť a jedna malá krajina má 5 miliónov obyvateľov a má 10-percentnú nezamestnanosť, neznamená to, že priemer je tu 7,5, hej. Takže ono, samozrejme, s číslami sa dá hrať a tak ďalej a určite každý bude mať na svoj pohľad vec a hovorilo mnoho vtipov štatistov, kto najviac klame a kto sa vie prispôsobovať. Ale zostáva nezmeneným faktom, že čokoľvek budeme tvrdiť, tak jednoducho práve tí voliči a tí ľudia, ktorí hľadajú prácu, urobia si sami svoj obraz o tom, či táto vláda robí alebo nerobí veci v prospech zamestnanosti.
Dovoľte mi ešte jednu takú vec povedať. Pán minister tu spomenul materiál, ktorý bol prijatý na vláde, kde boli prijaté takzvané opatrenia na podporu rastu. No, bez urážky, mne sa zdá ten materiál skôr takého politického charakteru, že treba vytvoriť nejaký materiál na podporu rastu. Ale, úprimne povedané, keby sme postavili ten materiál do kontrastu s tým materiálom, čo predložil minister financií minulý týždeň, ten materiál sa volá Program stability, ktorý de facto hovorí, čo plánuje, ako plánuje táto vláda hospodáriť do konca funkčného obdobia, tak je kontradiktórny, inými slovami, v protiklade, aby som nepoužíval cudzie slová, pretože navrhnuté opatrenia, ktoré sú v tom dokumente, opatrenia na podporu rastu, majú negatívny vplyv na verejné financie. Inými slovami, budú vyžadovať dodatočné financie, ktoré jednoducho nie sú. Na druhej strane je to, čo sme spomínali, ten Program stability. Tam bol nadškrtnutý záväzok vlády šetriť a znižovať deficit každý teda o pol percenta. A len na to znižovanie bude potreba stoviek a stoviek miliónov eur.
Ja dlhšie nebudem rozvíjať tie návrhy, ja poviem už len jednou vetou o tom, ako sú problémy rastu a tak ďalej. Ja nikdy nebudem nikomu vyčítať, že máme percento rastu také alebo onaké. Jednoducho dôležité je podľa mňa úplne iné kritérium a určite pri miere nezamestnanosti je podľa mňa oveľa dôležitejšie, či budeme mať 0,6-percentný rast alebo 1,2-percentný rast alebo a tak ďalej.
A v tom materiáli, žiaľbohu, musím skonštatovať, mnoho takých tých návrhov má, nazvem to, sociálne inžinierstvo. A tým chápem to, že ak máme nejaký problém, tak vytvoríme inštitúciu na riešenie toho problému, takže len ten sumár nejaký, aké fondy treba povytvárať na to, aby potom sa neviem skade zobrali peniaze a pumpovali sa do ekonomiky, ale, budiž, samozrejme, každý môže mať nejaký názor, ale, tak ako som povedal, je to v protiklade s tým, o čom sme hovorili pred týždňom.
Ja na záver nechcem spomínať mnohé nejaké riešenia. Samozrejme, nie je to problém jednoduchý, určite súhlasím s tým, že nezamestnanosť je prierezový problém, nielen pána ministra a tak ďalej, súhlasím s tým, že zo dňa na deň sa to nedá vyriešiť, súhlasím s tým, že ekonomika je zotrvačná a tak ďalej, hej. Takže to sú určité veci, ktoré, samozrejme, akceptujem.
Dovoľte mi povedať len jednu takú myšlienku. Bolo tu spomínané to, čo som dávno aj ja spomínal, že skutočné reálne pracovné a dlhodobo udržateľné miesta môže vytvoriť len a len súkromný sektor, pretože akékoľvek dotácie na ja neviem výstavbu alebo opravu hradov, to je všetko jednorazová záležitosť a stále len budeme musieť na to potrebovať peniaze. Takže toto nepovažujem za skutočné riešenie problémov. Ale je tu ten súkromný sektor, samozrejme, malý, veľký, stredný. A ja navrhujem, urobím len jeden návrh na zamyslenie, že keď my odpúšťame dane niektorým veľkým podnikateľom za to, že sľúbia, že vytvoria nové pracovné miesta, ja s tým nemám problém, si zadefinovať, že nové pracovné miesto má pre spoločnosť určitú trhovú hodnotu, to znamená, že platíme za toto nové pracovné miesto tým, že dávame nejakú daňovú úľavu, ale základná filozofická otázka je: A prečo to má byť práve len pre niektorých, vybratých, ja neviem jednému na východe a tak ďalej? A už som veľmi rád, konečne je tu prípad z Ružomberka, to nechcem ani spomínať, ak niekto dostal daňovú úľavu na to, že neprepustí zo zamestnania, tak už nad tým sa vôbec neuvažuje. Ale prečo by nemohol existovať systém, ešte raz, keď si spoločnosť povie, že trhová cena novovytvoreného pracovného miesta je taká a taká? Prečo by takúto daňovú úľavu nemohol dostať aj živnostník, malý podnikateľ a tak ďalej? A určite som si istý, že keď teraz je cena novovytvoreného miesta niekde na úrovni 40 000 eur, čo je strašne veľa, ja som presvedčený, že za takú sumu, v úvodzovkách, samozrejme, tak si myslím, že o to, aby sa vytvorilo nové pracovné miesto, by bol veľký záujem. Takže ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatok by som pripomenul, že vládna strana vyhrala voľby najmä sľubom o istotách. Tieto sľuby sú uvedené v programovom vyhlásení vlády „zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí a, v druhom bode ďalšom, znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti“. To, čo ale vidíme dnes, je presne opačný trend. Za rok desaťtisíce ľudí stratili zamestnanie. A nové príležitosti sa vláde nedarí vytvárať. Popri zhoršovaní podnikateľského prostredia vláda nezvláda financovanie takých verejnoprospešných priorít, ktoré by aspoň dočasne, ale užitočne zamestnali ľudí, ktorí potrebujú prácu.
Pán minister Richter je typický optimista. Napriek tomu, že stúpla nezamestnanosť medziročne o vyše 1 %, on sa teší. Aký dôvod to môže byť na radosť, ak od marca sa znížila miera nezamestnanosti len o 0,2 %? Veď len pred rokom tento nárast činil medzimesačne, myslím, 0,27 % nahor. A ako vieme, je to, ako to aj kolega Kaník povedal, spôsobené v dôsledku začiatku sezónnych prác. Neviem, ako chápe túto radosť, ale tých 27 000 ľudí pred rokom takto ešte malo kam chodiť do práce.
Dámy a páni, znížiť pomer nezamestnaných pod 14 % už aj ako cieľ je výnimočne neambiciózny. Ale vysloviť to ako prianie, že by sa pán minister rád toho dožil, aby klesla nezamestnanosť pod 14 %, to je aj z verbálnej stránky minimálne cynické, hlavne z pozície ministra práce a sociálnych vecí. Ak tieto priania vychádzajú z reálnej výkonnosti vlády Roberta Fica, tak hneď najvábivejšie body programového vyhlásenia zjavne už prestávajú byť aj sľubmi a stávajú sa len želaniami, namiesto toho, aby boli pevnými cieľmi.
Milí kolegovia, po roku nevidíme prakticky žiaden pokrok ani v riešení problémov rizikových skupín nezamestnaných. Vláda zatiaľ žiaden projekt nespustila pre sociálne ohrozených občanov, nezamestnaných, starších ako päťdesiat rokov. A vlajkové lode sociálnych opatrení, národné projekty pre zamestnávanie mladých vo veku do 29 rokov, stroskotali alebo sa ani nerozbehli. Minister práce v médiách a dokonca aj pán premiér v marci na pôde výboru pre európske záležitosti vyhlásil, že projekt je úspešný a vytvorilo sa 5 500 pracovných miest. Mne to nešlo do hlavy, lebo som mal informácie, že napríklad v okrese Dunajská Streda v tom čase boli len traja takto zamestnaní. Ústredná kancelária strany MOST – HÍD z obvodných úradov práce sústredila informácie z celého Slovenska. A zistila, že zo sľubovaných 14 000 nových pracovných miest pre mladých sa podarilo za polrok k 28. 2. 2013 reálne zamestnať 2 170 ľudí. Len ako poznámku mi dovoľte povedať, že toto číslo sa môže považovať za bežnú fluktuáciu na pracovnom trhu. Čiže keby žiaden národný projekt ani nebol, aj tak by si našlo 2 000 mladých nezamestnaných prácu za polrok aj bez tejto podpory. Podľa predloženej správy k 15. 3. čiže o 15 dní na to, k čomu má naša ústredná kancelária čísla, počet spracovaných žiadostí o zamestnanie bol 5 320, upozorňujem, 5 320 miest na spracovaných žiadostiach, a nie reálne zamestnaných mladých. Viete, aký je pomer reálne zamestnaných oproti požiadaným miestam? Z týchto miest niekde len polovica sa naozaj obsadí. A prečo? Lebo národný projekt jednoducho nie je správne nastavený. Ešte horšie dopadli národné projekty s cieľom zamestnať mladých v samosprávach, kde sa vytvorilo na celom Slovensku len 97 takýchto miest k začiatku marca, máme my takéto údaje, a úrady podľa tejto správy spracovali žiadosti mladých ľudí, ktorí chcú robiť v samosprávach, na 275 miest. Pritom podpora pre zamestnávanie mladých v doprave, tá ostala absolútne ignorovaná zo strany dopravcov. Dnes už je všetkým jasné, že sľuby o 14 000 nových pracovných miestach pre mladých nezamestnaných sa nenaplnia. A nezabúdajme, že ich je 76 000, ktorí aktívne hľadajú prácu na Slovensku.
Ale ešte horšie je, že v tejto celej správe ministerstvo nepredkladá žiadne plány a vízie, ako naplniť programové vyhlásenie vlády. Zodpovednosť presúva na hospodárske ministerstvá, aby oživením ekonomiky riešili pracovné miesta. Je to síce dobrá a najlepšia cesta, kolega Kaník vymenoval päť konkrétnych krokov, ktoré by mohli urobiť v tomto smere, aby sa teda vytvárali pracovné miesta, ktoré sú hospodársky udržateľné, ale aj ministerstvo práce má dostatok nástrojov a možností a najmä potenciál Európskeho sociálneho fondu, aby v kríze pomáhalo vytvárať aspoň verejnoprospešné, užitočné pracovné miesta v oblastiach, ktoré sú inak zanedbávané.
Ak mám byť konštruktívny, pán minister, tak vás teda vyzývam, aby ste spoločne s ministrami životného prostredia, pôdohospodárstva alebo s ministrom hospodárstva spustili programy, ako napríklad sú protipovodňové alebo krajinotvorné opatrenia. Prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Hydromeliorácií, o. z., štátnych podnikov či Štátnych lesov zamestnajte 10 000 ľudí, nech vyčistia lesy, záplavové územia tak, ako počas našej vlády to fungovalo. Vtedy len pomocou Slovenského vodohospodárskeho podniku obce zamestnali 1 400 dlhodobo nezamestnaných so zapojením samospráv.
A, pán minister, prosím, netlačte samosprávy do trvalého vytvárania pracovných miest. Vidíte, že tam nie je na to priestor. Radšej im určite jasné účely a merateľné ciele a poskytnite im na to podporu na mzdy, ale bez nesplniteľných podmienok. Uvedomte si, že štátu môže byť jedno, z ktorého vrecka nezamestnaných bude živiť, z kompilácie, podpôr, sociálnych dávok, aktivačných príspevkov a tak ďalej alebo či radšej vytvorí pre nich možno prechodnú, ale aspoň užitočnú verejnoprospešnú činnosť, nehovoriac o tom, že odvody z miezd za týchto ľudí prechádzajú z európskych fondov do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Čo sa týka samotnej správy, kolegovia, pre vágne konštatovania, pre žonglovanie so štatistickými číslami a najmä pre nedostatok vízie budúcich účinných opatrení strana MOST-HÍD túto správu nepodporí a v mene strany MOST – HÍD si dovoľujem vyhlásiť, že už po prvom roku sa ukázalo, že vláda nevie ani šetriť a nemá ani riešenia pre pomoc nezamestnaným a nemá ani odvahu urobiť poriadok v systéme sociálneho zabezpečenia. Ďakujem za pozornosť.

Aj dnešná búrlivá diskusia svedčí o tom, že téma školstva sa dlhodobo neriešila a že najväčším problémom v školstve sú financie.
Igor, ja, si hovoril dlho a zašiel si do rôznych oblastí, ale mne zarezonovala téma tých stredných odborných škôl a učilíšť, a ja si spomínam pred dvomi týždňami, pred tromi sme boli na pracovnej ceste na Tajvane a tam sme na vlastné oči zistili, že čo sa stane s krajinou, ktorá investovala pred 30-mi rokmi do školstva, kde 20 % štátneho rozpočtu sa dáva do školstva, investuje sa do vedy a výskumu, vznikajú technologické centrá, vedecko-technologické parky. Boli sme vo vedecko-technologickom parku, v ktorom bolo 65 tisíc zamestnancov. A trochu som sa zľakol, keď hovoríme stále o tých stredných odborných školách a učilištiach, že to budeme robiť preto, aby sme vychovali kvalitných robotníkov, ktorí budú v montážnych halách montovať tie výrobky a tie výmysly, ktoré teda vymyslia v Ázii, na Tajvane a inde.
A to teraz nie je kritika. Pán minister, ste zakrútili hlavou, ale to som nemyslel na vás. Naozaj tá, dlhodobé neriešenie problémov školstva vyústilo do tejto situácie a jednoducho školstvo je podfinancované a potrebuje investície a viacej finančných prostriedkov.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. No, pán kolega, tak od tej druhej časti súhlasím s vami, čo ste predrečníci povedali, to nehodnotím, to povedal pán Martvoň. Tú druhú časť tej odpovede, to mi je jedno.
Ale jak si vy dovoľujete povedať, že zrušiť málotriedky a sťahovať ich autobusom?! Tak potom zrušme kostoly, lebo tam chodí päť babiek! Prečo to nezrušíme? Potom zrušme vlakové stanice alebo jednokoľajky, lebo tam nechodí, len pätnásť ľudí. A kam sa Slovensko dopracuje?
Našou úlohou v prvom rade je zabezpečiť prácu ľuďom. A potom tie málotriedky sa naplnia. To je najdôležitejšie. Kde nebude roboty, lebo tam nebudú chodiť autobusy, nebudú chodiť vlaky, tak tam nebude nikdy päť alebo pätnásť detí v málotriedkach. My s tým nemôžme jednoducho súhlasiť. Spolunažívanie, jak som povedal na začiatku, keď som vystúpil, je dobré, nie je tu žiadny problém, pokiaľ sa nevyvolá nejaký politický, by som povedal, nejaká politická veľká prestrelka. Ale keď pôjdeme do toho, ideme rušiť? Však každý má právo na vzdelanie, to vyplýva z ústavy. Prečo by sa nemohol každý vzdelávať tak, ako chce? Na jednej strane to, čo povedal pán Martvoň, súhlasím. Niekedy je  desať detí, niekedy je pätnásť detí. Keď zrušíme, už druhýkrát znovu ju nezaložíme, lebo sa odsťahuje odtiaľ učiteľ, odsťahuje sa odtiaľ farár. A môžte potom zavrieť všetko! A Slovensko, čo bude? Jedna veľká dedina?! A kde budú tie malé obce so svojimi tradíciami?
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja do tejto príjemnej poobedňajšej siesty prichádzam ako člen rady najstarších. Ale najmä prichádzam preto, aby som sa vyjadril k predloženej správe o stave školstva na verejnú diskusiu z pohľadu predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. A tak sa chcem vyjadriť len k tým otázkam, ktoré súvisia jednak s výchovou k ľudským právam a jednak vzdelávaním a vyučovaním občanov patriacich k národnostným menšinám.
Tá správa poníma školy s vyučovacím jazykom menšín ako integrálnu súčasť systému škôl v rámci regionálneho školstva. Formálne i z hľadiska legislatívy je to správne a je to správne aj z hľadiska povinnosti štátu zabezpečiť všetkým deťom vzdelávanie rovnakej kvality. Správa však problematiku školstva národnostných menšín komplexne nerieši, táto oblasť je roztrúsená naprieč celou správou, aj to v minimálnej podobe.
Oblasť menšinového školstva je v rámci správy o stave školstva spomenutá najmä v prílohe č. 1 bod 4, 1.3.3 Vyučovanie jazyka národnostnej menšiny, kde je uvedené pri školách s vyučovacím jazykom rusínskym, ukrajinským, nemeckým, rómskym nasledovné, citujem: "Školy s nižším počtom žiakov, kde aj na základe demografického vývoja bude každoročne ich počet klesať, a následne aj pridelené finančné prostriedky v rámci normatívneho financovania, situáciu z uvedeného hľadiska vnímajú skôr negatívne a uvažujú o zrušení vyučovania jazyka národnostnej menšiny. Materiálne vybavenie škôl, tried nie je primerané moderným metódam vzdelávania jazykov." Potiaľ citát.
Zo správy však nie je zreteľné, aké riešenie ponúka ministerstvo školstva pre tieto poddimenzované školy, prípadne, aké kroky chystá rada ministra pre národnostné školstvo, ktorej je pán minister predsedom. Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, ktorý pôsobí v rámci Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť prijal na svojom ôsmom zasadnutí hodnotiace správy o podpore kultúr národnostných menšín, ďalej o používaní jazykov národnostných menšín a napokon aj správu o stave národnostného školstva, v rámci ktorej výbor prijal aj závery a odporúčania uvedenej hodnotiacej správy. Predložená správa o stave školstva tieto závery nereflektuje, je preto na mieste otázka, do akej miery ministerstvo bude ďalej s odporúčaniami výboru pracovať, respektíve ako ich bude ďalej aplikovať v oblasti menšinového školstva.
Striktné odmietanie vnímania menšinových škôl ako určitého špecifického podsystému však vedie k ignorovaniu niektorých osobitostí vzdelávania na školách s vyučovacím jazykom menšín, čo sa prejavuje aj v predloženej správe. Bohužiaľ, prejavuje sa to už tým, koľko pozornosti je v nej venované výchove a vzdelávaniu príslušníkov menšín. Úplné minimum. Pritom menšinové školy zohrávajú v živote komunít patriacich k národnostným menšinám aj inú úlohu než slovenské školy v živote majoritného obyvateľstva. Z výsledkov sociologických prieskumov je známe, že vyučovací jazyk školy, ktorú navštevoval rodič, je najsilnejším faktorom pri výbere školy pre jeho dieťa. Národnostné školy majú za úlohu nielen podávať rovnaké učivo ako ostatné školy, ibaže v inom jazyku, ale aj rozvíjať etnickú identitu svojich žiakov, pestovať kultúrne aspekty vychádzajúce z tej či onej menšinovej príslušnosti.
V tejto súvislosti je kľúčovou otázkou obsah učebníc. Je chvályhodné, že ministerstvo v tomto roku plánuje navýšiť financie určené na vydávanie učebníc pre školy s vyučovacím jazykom menšín, uvidíme však, zrejme, ako sa k veci postaví ministerstvo financií.
Finančné prostriedky by mali byť využité aj na uskutočnenie takých obsahových zmien, ktoré pomôžu pri udržiavaní a rozvíjaní národnostnej identity žiakov. Liberalizácia trhu s učebnicami pri správnej regulácii je v budúcnosti zrejme nevyhnutná. Problémová je oblasť učebníc pre potreby škôl a školských zariadení s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín so zvláštnym zreteľom na špecifické predmety, na preklady učebníc do jazykov národnostných menšín, ale aj prioritné uprednostnenie pri schvaľovaní týchto učebníc pôvodných autorov jednotlivých národnostných skupín, menšín. Aj podľa odbornej verejnosti je nevyhnutné, aby v budúcnosti platila povinnosť pre ministerstvo vydávať osobitnú schvaľovaciu doložku aj pre preklady učebníc do jazykov národnostných menšín. V súčasnosti sú niektoré preklady z jazykového a gramatického hľadiska pre žiakov obsahovo nekorektné.
V tomto kontexte je treba položiť aj otázku, či by nebolo potrebné vypracovať novú koncepciu výchovy a vzdelávania menšín, nakoľko súčasne platná koncepcia z roku 2007 nepripúšťa používanie iných učebníc než prekladov učebníc používaných v školách s vyučovacím jazykom slovenským.
Pokiaľ ide o obsah učebníc spoločensko-vedných predmetov v kontexte menšinovej politiky štátu, treba hovoriť aj o obsahu učebníc používaných na slovenských školách. Viaceré analýzy preukázali, že rozsah, v akom sa slovenské deti učia o tuzemských menšinách a spôsob, akým sú menšiny zobrazované, sú nepostačujúce a neprispievajú k vytváraniu vzájomnej tolerancie.
V správe o stave školstva sa uvádza spájanie škôl na jazykovo zmiešaných územiach, ktoré by podľa ministra školstva mohlo priniesť kladné efekty nielen z finančného hľadiska, ale aj v oblasti spolunažívania občanov. S tým sa nedá veľmi súhlasiť, pretože každá škola má svoje špecifiká, priority, pracuje na základe vlastného školského vzdelávacieho programu. Národnostná škola má svoje vlastné špecifiká, odhliadnuc od faktu, či sa nachádza na národnostne zmiešanom území, alebo nie. Štát nemá preberať úlohy zriaďovateľa, hoci sa ukazuje aj na základe tohto materiálu, že sa o to snaží. Znamenalo by to koniec decentralizácie a krok späť v systéme zriadenia a riadenia škôl a školských zariadení.
Zmenou legislatívy plánujú zabezpečiť menovanie riaditeľov škôl štátnou správou v druhom stupni vytvorením okresných úradov odborov školstva v gescii ministerstva vnútra. V praxi to znamená, že riaditeľom spoločnej školy, neskôr možnosť pripojenia aj materských škôl v danej obci, bude riaditeľ, ktorého si vyberie a menuje štát a nie rada školy, respektíve obce. Svojím zámerom chce ministerstvo školstva, školské samosprávy odstaviť, respektíve odstrániť.
A teraz dovoľte ešte povedať pár slov k oblasti výchovy, vzdelávania ľudských práv, v ktorej neustále pretrvávajú, jemne povedané, značné rezervy, a táto správa, pán minister, vôbec túto problematiku nespomína. To hovorím ako bývalý podpredseda vlády pre ľudské práva podpredsedovi vlády pre ľudské práva tiež.
Paradoxne, práve táto nedoceňovaná poddimenzovaná oblasť výchovy by mala mať prierezový charakter, mala by reflektovať potrebu zvýšenia povedomia spoločnosti o ľudských právach, o ich uplatňovaní, čím by sa zvýšila nielen ich vymáhateľnosť, osvojenie si princípov ľudsko-právnej agendy, ale zvýšil by sa i prah citlivosti samotných žiakov, žiačok v oblasti antidiskriminácie. Samozrejme, ministerstvo školstva by malo reflektovať potrebu zvýšenia počtu kvalifikovaných pedagógov v tejto široko spektrálnej oblasti, ktorou agenda ľudských práv nepochybne je.
Súčasný predseda Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vytvoril na základe už existujúceho návrhu celoštátne stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, takzvaný redakčný tím, ktorý podľa schváleného harmonogramu na aprílovej schôdzi rady má za úlohu do konca roka vypracovať konečné znenie stratégie. Návrh na vytvorenie stratégie obsahuje aj oblasť výchovy a vzdelávania v oblasti ľudských práv, z čoho budú plynúť aj úlohy pre ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu. Správa o stave školstva však tento fakt takisto nereflektuje, o ľudských právach v školách pri pedagogických zamestnancoch žiadna zmienka nie je.
Z predloženej správy nie je zrejmé, ako bude ministerstvo školstva tento fakt riešiť a ako bude reflektovať výchovu a vzdelávanie ľudských práv, potrebu tvorby konceptov pojmov ľudských práv, vymedzenie priorít, cieľov ministerstva v ľudsko-právnej výchove, či začlenenie tejto výchovy do štátneho vzdelávacieho programu a umožnenie štúdia kvalifikovaných odborníkov v oblasti ľudských práv na univerzitnej úrovni. A to všetko nielen v rámci spomínanej stratégie, ale aj v samotnej koncepcii práce ministerstva.
Ťažko komplexne a s nejakou definitívou prirodzene v tejto chvíli hodnotiť túto správu, ktorá bola po vypracovaní otvorená na širokú verejnú diskusiu. Ostáva len dúfať, že aj príslušníci menšín, pedagógovia zo škôl s vyučovacím jazykom menšín, ľudskoprávni aktivisti či iní odborníci v tejto oblasti sa ozvú a ich kritické hlasy budú vypočuté.
Zatiaľ táto správa v podobe, v ktorej bola predložená práve v týchto dvoch segmentoch, ktoré som spomínal, sa mi zdá byť deficitná.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda, ďakujem za slovo. No, nevieme posúdiť, či sú to len legislatívno-technické zmeny. Možno, že to zmení obsah. Ale takto to posúdiť? Môžte krútiť hlavou, pani poslankyňa, ale problém je v tom, že my to takto posúdiť nemôžme. To znamená, že ja navrhujem, aby sme o tomto teraz nehlasovali. Musíme sa pozrieť, či to mení obsah. Ak to mení obsah, tak to nie sú potom legislatívno-technické zmeny. (Potlesk v sále.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, taký jeden vtip, že "nie som slepý, ale odvážny". No veľmi ťažko sa mi vystupuje. Jeden minister predo mnou, druhý vedľa mňa, ktorí túto problematiku lepšie poznajú, určite, ako ja, ale dovoľte mi pár vecí, ktoré by som chcel povedať.
Samozrejme, páčila sa mi posledná, keď nastúpili pedagógovia pred Národnú radu, bojovali o 200 mil. eur, ktoré chýbajú v rozpočte ministerstva školstva. Vieme o tom. Hodnotíme správu, ktorú podal pán minister. Keď sme sedeli ako tri, ako opozičné strany s učiteľmi a s ich predstaviteľmi, tak sme sa zamerali na tri veci. Hovorili sme o tom, že správa, nedá sa povedať, že je zlá celá správa. Preto sme ju rozdelili na tri časti. Sú tam veci, s ktorými, samozrejme, vieme súhlasiť. Sú tam veci, ktoré vieme akceptovať, ak sa o niečo doplnia, upravia. A sú tam veci, ktoré, s ktorými ako nemôžme súhlasiť, preto samozrejme, ktoré by sme tu chceli povedať.
Každý dobre vie, že, a treba povedať, že 20 rokov takáto správa tu nebola. Existuje, je, niečo zmapovala, niečo nám hovorí a z toho by sme sa mali odraziť. Samozrejme sú veci, s ktorými nemôžme súhlasiť, aj som ich viackrát už tu otvoril a hovoril o tom. Je to ten priemer žiakov, aby mohli študovať ďalej na strednej škole. S tým nemôžme nejakým spôsobom súhlasiť. Preto som to hovoril, existujú školy, ktoré sú výberové pre športovcov, hovoril som o umelcoch. Nie sú dobrí matematikári, ale týmto by sme im možno brali možnosť postúpiť ďalej na ďalšie štúdium.
Teraz dostávame ďalšie e-maily, ktoré nie sú dobré. Sami dobre viete, že opakovanie písomných maturít bude možné len v septembri, vlastne v marci budúceho roka. Čo budú robiť tí študenti do tej doby? Toto... (Hlas predkladateľa.) Je pozmeňovák, už sa to pohlo. Pretože nebolo to dobré rozhodnutie, asi ho treba (Hlas predkladateľa.), akým spôsobom... Tak samozrejme, len teraz to má dopady. Ja nehovorím, že to bola vaša chyba, ale má to teraz svoje dopady.
Čo očakávajú rodičia? No, rodičia očakávajú to, keď platia dane, tak ich deti nech sa učia v dobrých školách, s dobrými pedagógmi, čo si myslím, že je najdôležitejšie. A samozrejme, tu je ten problém, k čomu to vedie. Aj to som naznačil, že vedie to k tomu, že napríklad, keď to decko chce mať priemer tých 2,0. Tak čo spraví rodič? No pôjde za učiteľom, povie mu, že moje dieťa, prosím vás, po výuke ho začnite doučovať. Zaplatí mu za to, bude lepšie. Vedie to ku korupcii, musím povedať, pretože to decko, ktoré bude ten učiteľ doučovať, tak určite už prihliadne ako na to, jakú známku dostane. Nie je to dobré. A kto nemá peniaze, očakáva, aby sa to dieťa v škole naučilo to, čo má, aby mohlo postúpiť, ten to mať nebude.
Preto mi dovoľte, rodičia samozrejme cez rôzne svoje príplatky, príspevky, aj materiálne, aj finančné, práve z toho dôvodu očakávajú, aby tá škola bola taká, aby tie naše deti, alebo naše vnúčatá už pomaličky, aby sme mali garanciu, že sa niekde dostanú.
V správe sa uvádza, ministerstvo postupne uvoľní trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy s dôrazom na efektívne využívanie pridelených finančných prostriedkov. Súhlasíme, avšak prihliadnime na špecifické predmety, špecifiká národnostných škôl. Toto ja musím tu zobrať, pretože národnostné školstvo sa týka nás, samozrejme, my sme strana, ktorá ich zastupuje. A aj tam boli pozitívne ohlasy, čo sme dostali od pána ministra, že otvoril trh aj učebniciam zo zahraničia, ktoré môžu mať, si myslím, môžu mať pozitívny dopad hlavne na odborné učilištia, veci, ktoré u nás chýbajú. A samozrejme, to je tiež dobrá vec.
Nesúhlasíme v plnom rozsahu, odmietame spájanie škôl na jazykovo zmiešaných územiach, ktoré by mali podľa pána ministra priniesť kladné efekty v oblasti spolužitia občanov. Spolužitie občanov je dobré. Keď v politike nerobíme nejaké veľké výstrely do neba, tak absolútne sa nič nedeje. Spolunažívanie občanov je na dobrej úrovni. My sa len obávame jednej veci. Nebránime sa tomu, samozrejme, na zmiešaných územiach, ako som hovoril s pánom ministrom, je, kde napríklad je maďarská škola základná, malá maloškôlka, už je opodstatnené, aby tam vznikla aj slovenská škola. Nebránime sa tomu, ale musím povedať dôrazne, bránime sa tomu, aby sa rušili na základe toho tie školy, ktoré sú v jazyku národnostných menšín. Myslím si, že o tom sme hovorili tiež.
Odborníci samozrejme, vypočuli sme, že potvrdili, že počet škôl na Slovensku by sa mal upraviť. Súhlasíme s tým. Vieme, že niektoré školy sú zbytočné, niektoré chýbajú. Asi v tomto smere by sme mali pokračovať ďalej.
A na záver mi dovoľte ešte v krátkosti. My sme dali pozmeňovací návrh na centrá voľného času. Myslíme si to, že nefungujú dobre. Nefungujú tie centrá voľného času a chcel by som vás poprosiť, aby ste akceptovali tú našu, ten náš pozmeňovák v tom smere, aby sme uvažovali. Ja súhlasím s tým, že sa to zneužívalo s tými počtami. Ale teraz sa to, myslím si, nedotiahlo do konca.
Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tento pozmeňovák potom podporili.
A samozrejme, súhlasíme s tým, čo sme hovorili aj s pánom ministrom, že na národnostných školách výuka slovenského jazyka by mala prebiehať tak ako výuka cudzieho jazyka. To by pomohlo tým deťom určite rýchlejšie sa etablovať v slovenskom jazyku.
Ďakujem pekne.