Videokanál klubu

Vážený pán predseda, chcel by som dať do zápisu hlasovanie č. 27, parlamentná tlač 558, pomýlil som sa, zdržal som sa hlasovania, chcel som hlasovať za.

Ďakujem pekne za slovo. Je to tak, ako pán poslanec Nagy povedal. A musím ešte povedať to, že mali sme pripravené rôzne formy tohto návrhu práve kvôli tomu, lebo nevedeli sme sa najprv rozhodnúť, či musíme zasahovať do tohto zákona veľmi alebo málo. Ja si myslím, že dobre sme sa rozhodli, že zasahujeme do toho návrhu, dá sa povedať, čo najmenej. Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že nezasahujeme do práv lekárov, nezasahujeme do práv pacientov, ale chceme trošku obmedziť to, keď človek chce zneužiť tento zákon, aby mohol to ťažšie urobiť. A preto dúfam, že tento zákon bude prijatý. Ale musím povedať, že aj keby nebol prijatý, tak prídeme s ďalšou novelou tohto zákona, čo máme pripravené, a keď to bude prijaté, takže budem naďalej monitorovať, či to funguje, lebo keby to náhodou, som tu povedal, že to je benígne, nefungovalo naďalej, tak, áno, musíme tvrdšie zasiahnuť proti tým, ktorí zneužívajú literu zákona. A potom budú nejaké obmedzenia, čo doteraz sme nechceli dávať. A dúfam, že ani nebude potrebné ani v ďalšom období ich dávať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel tiež krátko k tomuto vyjadriť ako spolupredkladateľ.
Ja vnímam tento problém nie ako lekári možno alebo kolegovia, alebo aj bývalý pán minister zdravotníctva. Veľmi som rád, že tak silne podporuje tento náš návrh. Ja ho vnímam ako pacient a ako človek, ktorý chodí medzi ľudí a počúva čoraz viac teda tú nespokojnosť, ktorá je spojená práve s tým, čo chceme teraz riešiť.
Povedzme si, nechcem zopakovať to, čo už dneska, našťastie, dosť veľakrát odznelo, výmenné lístky čo spôsobujú v našom zdravotníctve. Nevyhovuje to nikomu, ani pacientovi, lebo musí vlastne dvakrát vysedávať v čakárni a možnože nie je vyšetrený, ani lekárom, ktorí sú zaťažovaní už napríklad tou nervozitou v tej čakárni, a nevyhovuje to ani kvalite lekárskej starostlivosti.
Tento problém, ktorý sa zaviedol pred tromi mesiacmi, ešte len umocnil ten problém, ktorý chceme my teraz riešiť týmto predloženým zákonom, že pred štyrmi rokmi, ak sa dobre pamätám, sa umožnilo prednostné vyšetrenie za nejaký poplatok. Dobre vieme, že také prednostné vyšetrenia neoficiálne aj predtým fungovali, akurát teraz to má nejaký rámec. Ja si myslím, že to je v poriadku, že takýto rámec to má. A človek vie, že keď sa potrebuje dostať k lekárovi rýchlo, tak koľko má zaplatiť, ako to má zaplatiť. A, ja si myslím, aj protikorupčný účinok to má.
Čo je problém v tom? To je to, že zákon dával vlastne do právomoci vyšším územným celkom, alebo ako tu bol navrhovaný župan, právomoc určovať podmienky poskytovania prednostnej starostlivosti, a to nielen výšku samotného poplatku podľa jednotlivých krajov, ale aj ostatné, ako napr. otvárať ordinačné hodiny jednotlivých zariadení. A podmienky okolo toho schvaľuje vyšší územný celok, a to tak, že poslanci, alebo teda plénum schvaľuje všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého sa určuje potom systém poskytovania tejto prednostnej starostlivosti. A ja si myslím, že zákon nemusí určovať všetky možné detaily, nakoľko vieme dobre, ako ťažko sa rodia zákony alebo ako ťažko sa menia zákony. A pokiaľ vieme vytvoriť také zákony, ktoré potom majú flexibilnú časť, v ktorej je nejaká vyhláška alebo nejaké všeobecne záväzné predpisy samospráv, že môžu flexibilne to určovať podľa potreby daného regiónu, tak je to v poriadku. V poriadku nie je to, pokiaľ tieto vykonávacie predpisy nie sú poriadne spravené alebo nie je tam spätná väzba. A tu musím povedať, že v tomto prípade najmä tu zlyhala spätná väzba vyšších územných celkov, poslancov vyšších územných celkov, ktorí zastupujú svoje okresy. Vo svojich okresoch by mali monitorovať účinky svojich všeobecne záväzných nariadení. A mali by reagovať na to, lebo môžem povedať, že nie vo všetkých krajoch, my sme urobili taký monitoring, sa stáva v rovnakej miere to zneužitie vlastne alebo tá manipulácia, alebo zneužívanie skulinky toho zákona. A jednoducho, tak ako pán bývalý minister povedal, tam, kde na to prišli, tam to teda nefunguje a tam, kde to nezneužívajú, tam ten zákon vlastne funguje normálne. Možno niekto povie, že nikde taký problém nie je. Ale keď apel, ktorý sme už my už vyslovili minimálne posledný rok voči samospráve vyššieho územného celku, aby upravili všeobecne záväzné nariadenie v tomto smere, nepomáhal, tak sme siahli teda po tej možnosti, aby sme to upravili v zákone aspoň tak, aby sme uchránili tých ľudí, ktorí to prednostné vyšetrenie si dovoliť nemôžu. O to ide, ako to tu bolo povedané, že sú už niektoré ambulancie, kde prakticky sa dostanete na rad len za cenu zaplatenia prednostného vyšetrenia.
Preto navrhujeme tento model, ktorý určuje teda minimálne dvojhodinový interval pre nie prednostné vyšetrenie, ale teda pre tých ľudí, ktorí radšej si to tam odsedia, ako by mali zaplatiť, a ani nemajú z čoho si to zaplatiť. Takže ja by som tiež v mene predkladateľov požiadal vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Presne je to tak, ako pán poslanec hovoril, že jednu štvrtinu môžu využiť lekári na prednostné vyšetrenie, a to v ordinačných hodinách. A, bohužiaľ, práve to robia. Ten príklad bol veľmi, veľmi, veľmi dobrý, že to robia, alebo niektorí to robia, že z každej hodiny prvých 15 minút majú na prednostné vyšetrenie. Ale sú takí špecialisti, ktorí, tak ako to zaznelo veľmi správne, vyšetrujú skoro hodinu alebo možnože hodinu pacientov, a potom zase príde prednostné vyšetrenie druhé, tretie, štvrté. A takto, bohužiaľ, pacienti, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili prednostné vyšetrenie z rôznych dôvodov, sa posúvajú, jednak buď čakajú, alebo dostanú termín neskoršie. A tým pádom práve to si sľubujeme od tohto zákona, lebo ten pôvodný zákon bol veľmi dobre myslený, lebo dával možnosť jednak aj lekárom na to, aby mohli urobiť prednostné vyšetrenie, jednak aj pacientom tým, ktorí nemajú čas, sú veľmi zaneprázdnení, aby mohli byť vybavení oveľa skôr, takže aj im dal nejaké možnosti a určité práva. Na druhej strane, bohužiaľ, keď sme zistili, že niektorí toto zneužívajú, tak museli sme zasiahnuť. A tento zásah je relatívne benígny, to znamená, že nie je veľmi tvrdý, lebo necháva aj lekárom ďalej možnosť na poskytnutie prednostného vyšetrenia, na druhej strane chránime tých pacientov, ktorí nemajú na prednostné vyšetrenie, ale takto budú môcť byť vyšetrení oveľa skôr, ako keby sme nechali ten spôsob, ktorý aj pán poslanec Uhliarik tu spomínal. Takže preto je to tak, ako hovoril, je to apolitický návrh zákona, takže dúfam, že to podporí celá snemovňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti, podľa ktorého niektorí lekári zneužívajú možnosť prednostného vyšetrenia a pacienti slabších sociálnych skupín sú znevýhodnení a predlžuje sa im čakanie na ošetrenie u príslušného lekára. Preto touto novelou zavedieme určitú reguláciu prednostného vyšetrenia v prvom rade tým, že dávame za povinnosť lekárovi, aby doba na prednostné vyšetrenia bola schválená lekárom samostatného kraja, aby to bolo aj z jeho strany kontrolovateľné. Nezasahujeme do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponechávame samosprávnym krajom, aby rozhodovali o výške doplatku za prednostné vyšetrenie, ale na druhej strane dávame za povinnosť, aby medzi dobami na prednostné vyšetrenia boli vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu, aby pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.
Zákon návrh zákona nemá vplyv na verejné financie. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie iných právnických osôb, naviac, skráti sa čakacia doba pre pacientov nevyužívajúcich prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Ja tu vidím, že všetko so všetkým súvisí. Keď už vláda pána Fica chce mať za každú cenu lístky, ja by som povedal taký jeden kompromis. Sú centrá voľného času. Dajme tam tie lístky, nech si rodičia vyberú, kam svoje dieťa dajú poobede na voľný čas, a nech si tu pacient vyberie, za ktorým lekárom chce ísť. Tak aj lístky by sme použili a vymenili. Možnože to bude dobrá vec.
Ale myslím si jednu vec. Mám s tým osobnú skúsenosť. Hodinu som sedel v čakárni u nosného, krčného, kým nedošla sestrička. A opýtala sa ma, či mám ten lístok? No nemal som ho. Tak po hodine som odišiel, zatiaľ som sa tam ani nevrátil. Takže asi tak to funguje medzi lístkami, že ľudia ani nevedia, kde ich potrebujú, kde ich nepotrebujú. Odsedia si tam chvíľu a potom niekto povie a oznámi mi to. A už sa tam nikdy nevrátia. Ďakujem.

Pán kolega Osuský, plne s vami súhlasím, že je dobré, keď sa vraciame niekedy aj k historickým názvom, pretože je tu udomácnené toto, historický názov župa. Len by bolo dobré a rozumné, keby ten historický názov mal hlbší podklad, pretože mňa ako Gemerčana hnevá, že gemerská župa nie je. Ale takisto si myslím, že rovnako sú na tom na Spiši, že oni by mali mať teraz prešovskú župu. A kde je spišská župa a ostatné župy? To znamená, že oveľa viac by som si cenil tento návrh, keby sa nedotýkal nielen samotného názvu, ale aj princípu historického i územného členenia. Vtedy by to malo reálny podklad, pretože, ako inak sa budú ľudia stotožňovať so župou, ktorá nemá žiadny historický podklad z hľadiska územia. To je tá podstatná otázka. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že život a zákony, ako aj úroveň poznania každého z nás sa vyvíjajú. Tu bola úplne iná situácia v roku 2005, úplne iná situácia v roku 2009 a úplne iná situácia je dnes.
Mojím zámerom, zámerom tejto novely zákona je odstrániť priestor na korupciu a zjednoznačniť povinnosť verejného obstarávania nad 51 %, presne takisto, ako sa vyjadril aj minister tejto vlády pán minister Jahnátek. A ušlo im to. Je tam priestor, povinnosť verejného obstarávania medzi 51 % a dvomi tretinami a povinnosť, nutnosť verejného obstarávania, verejnej obchodnej súťaže nad dvomi tretinami. Toto je jediná snaha, čoho som sa chcel pridržiavať. Vďaka tomuto som predložil návrh, riešenie.
A kolegovi Martvoňovi poviem z hľadiska krátkosti možnosti reakcie radšej, že ak budete mať záujem o to, milerád vám vysvetlím celú tú súvislosť okolo toho. A môj vzťah s pánom Golianom je dlhodobo známy ešte z čias, keď som bol prvýkrát minister. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.
V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.
A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.
Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.
A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.
Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.
A teraz k samotnému návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.
Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predložil som návrh zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho návrhu je odstrániť nesúlad v zákone, ktorý bol prijatý a pánom prezidentom opätovne vrátený do parlamentu, a to prvoradým cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie rovnakých pravidiel prenajímania poľovných revírov oproti súčasnému stavu, kde štátny podnik alebo štátne organizácie musia uskutočniť verejnú súťaž len v prípadoch, keď majú podiel v poľovnom revíri viac ako dve tretiny, 66,6 %, s tým, že dnes na tvorbu poľovných revírov stačí 51 %.
Vzhľadom na to, že pôvodne v zákone z roku 2009 zákonodarca stanovil podiel na tvorbu poľovného revíru 66 %, teda dve tretiny, tak aj na poskytnutie takýchto revírov iným subjektom zo strany štátnych organizácií bolo povinné mať verejnú obchodnú súťaž. Touto novelou, ktorá bola prijatá, tak sa nám vytvoril priestor medzi dvomi tretinami a 50 %, teda nadpolovičným percentom celkovej výmery, teda 50 % plus jeden hlas a dvomi tretinami.
Vzhľadom na to, že sa tu vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie štátnych organizácií a nad dvomi tretinami už štátna organizácia musí zo zákona povinne postupovať verejnou súťažou, i keď poslanci vládnej strany SMER teda poukázali na to, že určite pán minister bude zastávať názor, že chce toto riešiť, tak verejnou súťažou som sa rozhodol podať tento návrh aj na základe toho, že pán minister pri prerokovaní tohto návrhu dal na to súhlas a požiadal aj pána prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil návrh zákona na prerokovanie do parlamentu, čo sa aj stalo, ale nie s podmienkou, aby sa tento nesúlad alebo táto možná svojvôľa zo strany štátnych organizácií odstránila. Takže jediným mojím zámerom je postupovať takýmto spôsobom.
Dámy a páni, dovoľte, aby som na pripomenutie spustil krátku prehrávku, ktorá poukáže na to, že tento môj návrh vychádza zo súhlasu aj s pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, poprosím kolegov, keby to bolo možné na tej tabuli vysvietiť. (Premietnutie krátkej prehrávky z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále: „Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím. A to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 % a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejako nám to ušlo. Čiže za to som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som dal časový priestor vám alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu, alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať, ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity. A myslím si, že to bola správna pripomienka. Ďakujem.“)
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si prehrať z archívu Národnej rady tento záber, pretože naozaj ide len o technický nedostatok, s čím aj samotný pán minister súhlasí. Takže nepredpokladám, že by mal byť problém s prijatím tejto malej technickej zmeny tak, aby povinnosť verejného obstarávania v prípade štátnych organizácií bola naozaj nielen nad dvomi tretinami, ale od 50 % viac, teda od 51 % vyššie. Keďže táto zmena nebola prijatá alebo sa neodzrkadlila v novele zákona, v jeho prijímaní, pretože vtedy už nebol čas na to, aby sa takýto pozmeňujúci návrh predložil v pléne Národnej rady, a keďže úlohou opozície je v prvom rade poukázať na chyby a nedostatky, čo som pri prerokovaní zákona aj urobil, a keďže pán minister požiadal aj pána prezidenta oficiálne, aby pri vrátení zákona bola snaha tento nedostatok alebo tento nesúlad odstrániť, čo sa nestalo, tak som si dovolil vypracovať návrh novely zákona, ktorý fakticky nerieši nič viac a nič menej, len tento jeden jediný technický detail, že nad 51 % bude musieť byť postup na základe verejnej obchodnej súťaže a nebude tam ten priestor medzi 51 až 66 %, teda dvomi tretinami, ten priestor na korupciu alebo možné zneužitie zo strany štátnych organizácií zanikne. Nepredpokladám, že by s týmto návrhom ktokoľvek mohol mať problém v parlamente, hlavne po tom, keď, ako sme si obnovili pamäť z archívu Národnej rady, vyjadril s tým aj súhlas pán minister Jahnátek. Ďakujem pekne.