Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.10.2013 o 9:51 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Rudolf Chmel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 29.10.2013 11:05 - 11:12 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahovo identický so stiahnutým návrhom, a podávam to z dôvodu, aby sa odstránili všetky legislatívno-technické pochybnosti, čiže chýbajúce odôvodnenie.
Takže pozmeňovací návrh znie nasledovne:
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575:
Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:
"Čl. II
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., štyri, zákona 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona 489/2008 Z. z., zákona 192/2009 Z. z., zákona 345/2009 Z. z., zákona 132/2010 Z. z., zákona 133/2010 Z. z., zákona 34/2011 Z. z., zákona 172/2011 Z. z., zákona 313/2012 Z. z., zákona 345/2012 Z. z., zákona 41/2013 Z. z., zákona 153/2013 Z. z. a zákona č. 160/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53b) znie:
"53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z."
"Čl. III
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. , zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 79 ods. 1 písm. a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti." Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba) znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 v znení zákona 2013 Z. z.
2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014."
Čl. II sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.
Odôvodnenie:
Do návrhu zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa schvaľovania vyhradených ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prechodným ustanovením upravuje lehota, v ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú schválené vyhradené ordinačné hodiny samosprávnym krajom, povinní požiadať o schválenie vyhradených ordinačných hodín.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za trpezlivosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.10.2013 11:03 - 11:03 hod.

Sólymos László
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, aby sme mohli odstrániť legislatívne pochybnosti pri pozmeňujúcom návrhu Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov k zákonu o zdravotnej starostlivosti, páni poslanci Béla Bugár, Zsolt Simon a ja sťahujeme naše podpisy spod tohto návrhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.10.2013 10:31 - 10:46 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že tento návrh z dielne opozície je veľmi krátky a veľmi jednoduchý, ale z môjho pohľadu je veľmi závažný.
Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica.
Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom.
Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti.
Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená.
Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov.
A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná.
Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali.
Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať.
Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali bývalé štátne majetky v tejto krajine. Tí, ktorí sprivatizovali poľnohospodárske družstvá pokútnym spôsobom, pre nich to slúži. Viete prečo? Lebo taký kravín alebo ošipáreň, akú má hodnotu? Nulovú. Keď ju máte vybudovanú supermoderne, má nulovú hodnotu, pretože dneska sa zaoberať živočíšnou výrobou v poľnohospodárstve pomaly nikto nechce. To, čo má hodnotu, je výrobný prostriedok, pôda. K tej pôde sa môžte dostať dvojakým spôsobom. Buď si ho kúpite, alebo si ho prenajmete. My tu hovoríme, že kúpiť za drahé peniaze a zaplatiť jeden a pol miliónov občanov tejto krajiny nie je treba, lebo stačí, že keď ho ročne za 50, za 100 euro prenajmete na 25 rokov. Máte ho v zmluve, a keď vlastník, ktorý takto prenajme pôdu, v čase za 25 zomrie, jeho dedičia sa môžu na tento majetok pozerať a môžu každý rok získať len tú výšku nájomného, ktorú dohodol ich predchodca, otec, starý otec, tak na tú sa môžu pozerať 25 rokov. Je to holý fakt.
Preto by som apeloval na to, aby sme naozaj odhliadli teraz od od mnohých problémov, aj mám niektoré drobné výhrady k tomu zneniu, ale ja si myslím, že to by sa dalo vyčistiť a upraviť, spresniť v druhom čítaní, a dneska máme historickú šancu na to, aby sme to posunuli do druhého čítania a napravili ten nepremyslený krok, že niekomu sme dali a pre privatizérov sme dali možnosť dobre speňažiť svoje sprivatizované štátne majetky v podobe akciových spoločností, v podobe eseročiek dnes, pretože oni nevedia predať maštale, ale vedia predať a speňažiť firmu, ktorá má usporiadané nájomné zmluvy s vlastníkmi, a toto, si myslím, že nie je cieľom tejto Národnej rady a nemôže byť cieľom ani jedného jediného poslanca v tejto krajine, kto chce chrániť, aby na území Slovenskej republiky podnikatelia, podnikali podnikatelia z tohto územia, a nie zahraniční. Ďakujem
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 18:57 - 18:59 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, dovoľ, aby som nesúhlasil s tvojím názorom, že tento návrh zákona je zlý a škodný. Musím povedať, že riešenie, že maximálna doba prenájmu 15 rokov bola zavedená v roku 2003 s možnosťou prolongácie. To znamená, že keď vlastník po 14-ch rokoch dospel k názoru, že to potrebuje zmeniť, tak mal túto možnosť. Táto možnosť bola posunutá na 25 rokov. To znamená, že keď dneska priemerný nájom je 10 rokov, tak podľa, po tejto novele, keď sa nájmy budú oprašovať alebo nanovo zadefinovať, tak priemerná doba bude 20 rokov alebo 25. Zavedenie 25 rokov je znehodnotenie vlastníctva vlastníkov pôdy. Pretože kto kúpi pôdu na Slovensku a kto je ochotný za to zaplatiť, keď 25 rokov sa na to bude pozerať a nemôže sa toho ani dotknúť? Nemôže dať ani výpoveď, lebo to bude mať v zmluve. To sa znehodnotí. Preto je to choré.
Viete, komu to pomáha? Ja vám to poviem. Tento návrh zákona je šitý na bývalých Mečiarových privatizérov štátnych majetkov. Na tých, ktorí chcú predať podnik, a nemá to žiadnu cenu, lebo za tie stavby im nikto nechce zaplatiť. Najcennejšia pre nich je pôda, ktorú si zabezpečia zmluvami na 20 rokov. Nepotrebujete kúpiť pôdu, investovať do toho kopec peňazí, od vlastníkov to kúpiť, ale kúpite si firmu, ktorá má prenajatú pôdu na 25 rokov. Toto je problém a toto som kritizoval aj vtedy, keď samotný zákon zmenili do tejto podoby vládni poslanci za SMER. Toto je ten skutočný problém. Všetko ostatné je diskutabilné, ale toto je skutočný problém. To, že budú mať, budú na tom zarábať bývalí privatizéri na vašej pôde, na mojej pôde, na druhej, to, čo majú prenajaté od jednoduchých vlastníkov. A to je problém. A preto ja tento zákon podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.10.2013 18:36 - 18:41 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ako spravodajca na záver zaujal stanovisko k tomu, čo odznelo v rozprave. Musím povedať, že nie všetky údaje, ktoré tu odzneli, skutočne obstoja.
Je pravdou, že na Slovensku aj tento zákon má históriu, ktorý sa datuje do vzniku pozemkového práva, ktoré založila Mária Terézia. Od uhorského práva ale, ktoré sa uplatňuje, už upustili aj v samotnom Maďarsku, ale na Slovensku, nech sa čerti ženia, aj tak to bude uhorské právo. I keď každý Slovák Maďara nechce ani vidieť, ale uhorské právo, toho sa nevzdá, lebo to je sväté.
Je treba povedať, že s tým drobením nie je to také jednoduché, že je to možné obmedziť, pretože každý, voči komu sa obmedzí jeho vlastníctvo, existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že to nie je v súlade s ústavou. To znamená, že to drobenie neobstojí. Ale navrhovateľom by som chcel dať do pozornosti iný fakt, a síce nie je pravda, že najväčším nepriateľom je zákaz alebo vypustenie predkupného práva. Pretože predkupné právo sa dá veľmi inteligentne obísť, ako sa to obchádzalo v minulosti a obchádza sa aj dnes, a to je darovaním. Lebo keď komukoľvek darujete aj mimo spoločenstva, na to sa zákon, alebo pozemkové právo, teda pozemkové spoločenstvo nepamätalo doteraz. Takže keď je treba riešiť, tak je treba riešiť nie v prvom rade, nielen zákon o pozemkových spoločenstvách, ale vôbec Občiansky zákonník Slovenska ako taký, ktorý rieši dedenie, prevod vlastníctva, aby som povedal skrátene, pozemkové právo ako také. Nielen jednu časť z toho, ktorá je vytrhnutá.
Dnes, keď už má, platí nový zákon a treba zakladať nové pozemkové spoločenstvá aj v zmysle tohto zákona, je oveľa väčším problémom, že výmysel vládnej strany SMER nefunguje. Výmysel menom ESO. Keď lesné úrady pod ESO-m dnes vydávajú oznámenia, že nevydáme rozhodnutie, lebo nemáme spisovú značku, a pritom tento proces už môžme datovať niekedy od augusta, od septembra, a lesné úrady nekonajú, tak, kolegovia, keby bola tá možnosť, že to prejde, tak ja by som navrhoval, aby sme riešili aj v pozemkových spoločenstvách lehoty na vydávanie rozhodnutí, pretože to je dosť podstatné. Lebo lesné úrady, i keď vlastníci rozhodli, v súlade so zákonom, sa nemôžu dostať k svojmu majetku, lebo lesný úrad nekoná.
Za ďalší fenomén, musím povedať, že keď už treba riešiť, tak ja by som určite riešil prevod podielu, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond v pozemkových spoločenstvách. Je to oveľa väčší problém ako predaj ktoréhokoľvek podielnika v urbáre, že to predá nejakému pánovi Schwarzovi, Bielemu alebo neviem komu, lebo je to rozhodnutie toho súkromného vlastníka, keď to predá, daruje, je to jeho, urobí si s ním, čo chce. Ale problém je v tom, keď štát svoj podiel, to, čo pán Mičovský nazval, že v Maďarsku je to, je to to cenné a ten klenot, ktorý si štát nechce pustiť, tak na Slovensku to vládny SMER do zákona dostal v podobe, že keď jeden z dvesto vlastníkov, spoluvlastníkov urbariátu príde s dobrou legitimáciou a bude sa uchádzať o to, aby mu pozemkový fond predal väčšinu podielu, ktorý spravuje v tom pozemkovom spoločenstve, tak on mu ho predá. Predá ho na desaťročnú splátku, nepotrebuje keš poriadne, dnes, hneď, a zmení celé vlastnícke a rozhodovacie právo v pozemkovom spoločenstve stokrát rýchlejšie a stokrát účinnejšie, ako keď to začne skupovať od malých vlastníkov. Lebo, keď to začnete skupovať od malých vlastníkov, na to, o tom sa dozvedia ostatní členovia, na to je možné, aby vedenie spoločenstva mohlo zareagovať, ale na to, aby ste vy nadobudli a nakúpili pôdu od Slovenského pozemkového fondu, nemusí nikto vedieť a kúpite z jednej chvíle na druhú oveľa viac, ako keď dva roky budete skupovať podiel.
To znamená, že toto je ten prioritný problém, riešiť Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ by to malo ísť týmto spôsobom, ja si myslím, že tento zákon je dobrý, ale tak ako všetky ostatné návrhy z opozície, aj táto je určená asi na zánik. A preto je treba aj z tohto miesta upozorniť na to, že zodpovednosť za stav a rozkrádanie, v úvodzovkách by som povedal, vlastníctva aj v pozemkových spoločenstvách, je zodpovedná sociálna demokratická, sociálna demokracia SMER, pretože toto je pre nich štandardné. (Reakcie z pléna.) Štandardné pre takúto politickú stranu je venovať sa tomu, čo chcú svoji investori, finančné skupiny, ktoré riadia toto celé, túto celú vládu, a nie to, čo chcú občania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.10.2013 18:17 - 18:17 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 189 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 703 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.10.2013 10:46 - 10:48 hod.

Gál Gábor
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.10.2013 9:51 - 9:51 hod.

Chmel Rudolf Zobrazit prepis
Ja som tu, ja som celý život bokom v pozícii menšinovej, takže sa tak až ani neurazím, ani sa tým neunášam. Keďže som predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, a nie predseda policajného prezídia, či nejakého trestného výboru, tak môj pohľad je pravdepodobne trošku odlišný od pohľadu väčšiny, ale tomu rozumiem, len, predsa len sa pokúšam s nejakou minimálnou empatiou pochopiť aj tú bezbrannejšiu stranu, lebo my teraz riešime samozrejme problém, ktorý, ako som spomenul, má, minimálne štvrťstoročie ho máme my na hrbe a aj naša zodpovednosť je to a samozrejme, že ho chceme riešiť nejakými formami, povedal by som nie celkom, nie celkom mäkkými, tak v tomto prípade predsa len stanovisko takrečeno ľudských práv je trošku odlišné od tých spomínaných, ktoré som spomínal, lebo iný je pohľad na vec, aby som to tak moldavsky zjednodušil, pohľad zmlátených bezbranných Rómov a iný je pohľad tých, čo ich zmlátili. Takže pochopte aj vy, že ako vravel istý poľský aforista, že inak vonia seno milencom a inak koňovi. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2013 9:34 - 9:44 hod.

Chmel Rudolf Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pri čítaní návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi som dlhšie rozmýšľal nad tým, aký problém má tento zákon riešiť a prečo by sa mal ním zaoberať parlament v čase stúpajúcej nezamestnanosti, zostrovania sociálneho napätia a ani zďaleka nie ukončenej hospodárskej ekonomickej krízy. Z názvu zákona by sa dalo usudzovať, že má pomáhať ľuďom, žijúcim pod hranicou príjmu, ktorý táto krajina považuje za minimálny na prežitie.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že zákon by mal byť zhmotnením spoločenskej dohody o tom, že ľudia žijúci v našej krajine, presnejšie že ľudí žijúcich v našej krajine nenecháme umrieť kvôli biede, v ktorej žijú, bez ohľadu na to, či si stav núdze zavinili sami alebo nie. Asi som sa mýlil. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prezentuje tento zákon predovšetkým, jemne povedané, ako nástroj prevýchovy Rómov. Tým je však, tá jeho interpretácia sa tým dostáva trošku nebezpečne blízko do polohy, ktorá ľudí rozdeľuje na základe rasovej, etnickej alebo inej príslušnosti.
Na to, aby sme neskĺzli do polohy, kedy zákony budú vychádzať z takýchto predstáv, by som rád pripomenul, že problém sociálneho vylúčenia časti Rómov z trhu práce, v dôsledku čoho sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, je problém komplexný. Súvisí s viacerými v podstate dlhodobo známymi faktormi, s nízkou kvalifikáciou a dosiahnutým vzdelaním, s nedostatkom pracovných príležitostí v regiónoch, veď v niektorých obciach, kde máme stopercentnú nezamestnanosť medzi Rómami, máme 90-percentnú nezamestnanosť aj medzi ne Rómami, keďže jediný, kto má zamestnanie, je zvyčajne starosta a jeho administratívny personál. Avšak problém súvisí, prirodzene, aj s tradičnými predsudkami a diskrimináciou, ktoré ho dlhodobo zaťažujú a sú stále vďačnou a ešte vďačnejšou muníciou všetkých populistov, ľavých takisto ako pravých.
Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi teda nerieši problém komplexne. S aktivačnými prácami máme predsa skúsenosti už takmer desať rokov. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že aktivácia, ktorú predpokladá takzvaný princíp zásluhovosti obsiahnutý v návrhu zákona, by prispela k zvýšeniu zamestnateľnosti Rómov. K zamestnávateľnosti by totiž iste väčšmi prispelo, keby sme týmto ľuďom poskytli skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. Alebo vychádzame z toho, že ak budeme stáť nad ľuďmi a nútiť ich pod hrozbou straty základnej dávky v hmotnej núdzi, teda tých 61,60 eur, že takto získajú pracovné návyky a umiestnia sa na trhu práce? To je predstava viac ako absurdná, navyše, ak zákon o službách zamestnanosti definuje pojem "menšie obecné práce" veľmi vágne.
Pán minister, nebolo by teda žiaduce redefinovať a konkretizovať, o aké práce presne ide, aby sa ad absurdum nemohlo stať, že napríklad aj tehotná žena bude nútená fyzicky ťažko pracovať? Absurdné však zrejme je aj to, že zákon, ktorý nič nerieši, bude stáť Slovenskú republiku najmenej 9 mil. eur ročne. Pripomínam len na okraj, že predpokladaný počet koordinátorov, hovorí sa o čísle 840, by nestačil skoordinovať ani ľudí, ktorí sú už teraz na menších obecných prácach. Pán minister, koľko máme ľudí, na ktorých by padla povinnosť odpracovať základnú dávku, keď vieme, že poberateľov dávok v hmotnej núdzi je mnohonásobne viac, ako je počet ponúkaných menších obecných prác.
Zdá sa, že jediní, ktorí týmto zákonom nateraz získajú zamestnanie, budú spomínaní 840 koordinátori a najchudobnejší budú ešte viac chudobnieť. Akú majú potom títo najchudobnejší z najchudobnejších uveriť, že štát je tu pre nich, že vytvára reálne podmienky pre ich rozvoj, keď ich návrhom tohto zákona vraciate ešte k nedôstojnejšiemu postaveniu, aké majú doteraz a zároveň neponúkate žiadne pozitívne riešenia na poli zamestnateľnosti či zvyšovania kvalifikácie.
Aj napriek môjmu spochybneniu vynaloženia 9 mil. eur na koordinátorov, predsa len sa chcem, pán minister, spýtať, podľa akých kritérií budú títo ľudia vyberaní. A rovnako by som sa chcel spýtať, podľa akých kritérií budú koordinátori selektovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi? Podľa čoho povedia: "Ten pôjde robiť a ten nie."? V tejto súvislosti sa tiež pýtam, čo konkrétne vyrieši odobratie 61,60 eur dávky v hmotnej núdzi? Nie je to siahnutie na dno ľudskej dôstojnosti tých najbiednejších?
Je legitímne očakávať, že poberatelia pomoci prispejú k dobru svojej komunity a spoločnosti. Viem si napríklad predstaviť prácu v komunitných centrách, starostlivosť o deti, o seniorov a tak ďalej. Prečo najskôr nevytvoríme takýto priestor na báze dobrovoľnosti? Prečo hneď predpokladáme, že sa tejto možnosti ľudia nechopia? Veď napokon mimovládne organizácie, ktoré vedú komunitné centrá, hovoria o tom, že o participáciu v nich je zo strany chudobných Rómov veľký záujem. Prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte nespustilo národný projekt komunitnej práce? Odpoveď, ktorá sa natíska, je zrejme jednoduchá. Pozitívne veci sa robia ťažko, ale dávky sa škrtajú ľahko. Predsa je jasné, že podmienky účasti na trhu práce nie sú rovnoprávne a dôsledkom býva, že tí, ktorí nemajú šance na dobré príležitosti, rezignujú. Na druhej strane väčšinová spoločnosť nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na tú trhovú súťaž rezignovali. Stavanie múrov je potom už len jedným z mála posledných dôkazov tohto nerovnomerného vzťahu. Nedovolával by som sa teda v tejto súvislosti, mierne povedané, a historicky Svätého Pavla s jeho citátom "kto nechce pracovať," nech neje, "nech ani neje", ktorý včera uvádzal kolega Zajac. Svätý Pavol zrejme nezažil postkomunistickú marginalizáciu sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sme za tých 25 rokov doviedli možno aj do stavu, že naozaj nechcú, či skôr nemôžu pracovať. Ale zjavne vyjadril názor značnej časti dnešnej väčšinovej spoločnosti, aj tej ľavicovej a kresťanskej, ktorá nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na trhovú súťaž pre nedostatok šancí na pracovné príležitosti rezignovali, či často skôr museli rezignovať. Tá rekonštrukcia tohto takmer dvadsaťpäťročia v tejto súvislosti by isto bola možno aj pre nás tristná.
Z toho, čo som teraz, doteraz uviedol, vychádza, že návrh zákona siaha na dôstojnosť najchudobnejších, čo teda hádam nie je dvakrát sociálnodemokratické a zakrýva vlastnú neschopnosť predstaviteľov štátu a politikov, ktorí sa neštítia získavať lacné politické body na úkor tých najbiednejších. Inak, pán minister, ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím si, že by ste ho rozniesli na kusy.
Dámy a páni, nazdávam sa, že žiadna demokratická vláda nemôže predkladať návrhy zákonov, ktoré zhoršujú sociálne postavenie obyvateľov, zvyšujú napätie, sú neúmerne drahé a pravdepodobne budú mať dohru na ústavnom či medzinárodnom súde. Pripájam sa preto k návrhu kolegu Mihála a kolegyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

25.10.2013 9:31 - 9:33 hod.

Bastrnák Tibor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nechcel som už teraz vystúpiť, ale pani poslankyňa Horváthová mala pravdu. Keď sme zistili tento stav a tak, ako aj pán poslanec Novotný tu hovoril, ako väčšina je to u špecialistov. Lebo pôvodne, aj teraz je to tak, že jedna štvrtina ordinačných hodín môže byť vyradených na prednostné vyšetrenie. To znamená, že z tých ôsmich minimálne dve. Ale robia to tak, bohužiaľ, niektorí lekári, že každú hodinu začínajú s tým, že začína prednostne vyšetrovať prvých pätnásť minút. U špecialistu sú aj také stavy, že vyšetrenie netrvá 15 minút, ale hodinu. Tým pádom len celý deň prednostne vyšetruje. A nemôžu sa tam dostať ľudia. A keď sme chceli to trošku regulovať, ako dávali sme pozor na to, aby sme nezasahovali do práv tých lekárov, lebo vieme dobre, že ako väčšina lekárov normálne využíva tie prednostné vyšetrenia, len sú aj takí, ktorí takto to zneužívajú, povedzme to takto, aj keď ich je menšina.
Takže kvôli tomu sme zvolili tento spôsob. Samozrejme, vedeli by sme to tvrdšie a zasiahnuť, mali sme pripravené iné možnosti a hovorili sme aj to, že ako toto budeme monitorovať. Keď to nebude fungovať, naďalej budú takí, ktorí toto budú zneužívať, tak, bohužiaľ, pravdepodobne to musíme my regulovať, napríklad tým, že povieme, že prednostné vyšetrenie môže lekár vykonať len od siedmej do deviatej. A potom už nebude v tom chaos, ale na druhej strane, ako myslíme si, že ako s tým trošku obmedzujeme práva lekárov, lebo on najviac vie, ako tie ordinačné hodiny urobiť. Na druhej strane, aj do práv pacientov, lebo niektorí pacienti práve poobede chcú prednostne byť vyšetrení, lebo ráno, neviem, majú inú robotu.
Takže budeme to sledovať naďalej. Dúfajme, že ako toto už je taký zdvihnutý prst pre tých lekárov, ktorí to nečestne robili a dúfam, že to pochopia, že sme tu všetci pre pacientov. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis