Videokanál klubu

Ďakujem. Pán predseda, ja by som chcel poprosiť, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie:
Za prvé, správy o dosiahnutých výsledkoch pri rokovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike, prvý, ako aj druhý pilier vrátane návrhu na rozdelenie použitia prostriedkov z plánu rozvoja vidieka 2014 - 2020. Jedná sa o 5,3 miliardy eur na budúce obdobie, je to viac ako 700 miliónov ročne. Je to dosť závažný dokument na to, aby Národná rada vedela, kam chce smerovať a ako chce rozvíjať vidiek táto vláda.
Ďalej, správu o výsledkoch nárastu spotreby rýb na Slovensku ako výsledok reklamnej kampane ministerstva pôdohospodárstva z operačného programu rybné hospodárstvo.
A za tretie, správu o stave kontrahácie prostriedkov z fondov Európskej únie na roky 2007 - 2013, stav čerpania a možné riziká nedočerpania prostriedkov podľa jednotlivých operačných programov, aby sme videli, ako Slovenská republika využila tieto prostriedky v tomto rozpočtovom období.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, prosím vás, páni kolegovia, tento môj návrh je o stabilite daňového systému. Nie je to o rovnej dani, vôbec to nemá nejakú ideológiu, nech to proste, je to stále len o mantineloch, v ktorých sa dá pohybovať. To je jedna vec.
Druhá vec je, tak ako som povedal, ja som ochotný, alebo vôbec neni problém, hovorím, že by to platilo pre ďalšiu vládu, to znamená nie pre túto a, samozrejme, pokiaľ by to bolo v druhom čítaní, čo by som bol strašne rád, tak som ochotný, alebo sme ochotní, samozrejme, keď hovorím v jednotnom čísle, to nemyslím tak, som ochotný prepracovať tak, aby aj pre stranu SMER tento návrh ústavného zákona aby bol komfortný. A ja si myslím, že pokiaľ by sa to podarilo, tak takisto proste by sme nezbierali len my ako strana politické body, ale tak ako pri tom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že všetci.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani Laššáková, predsedkyňa klubu SMER, schválne to hovorím, pretože by som vás potom, by som vás chcel požiadať po tom, ako vysvetlím, o čo ide v tomto zákone, čo navrhujem, aby ste dali voľné hlasovanie poslancom strany SMER, pokiaľ to, samozrejme, bude možné a pokiaľ, pokiaľ to budete tak cítiť. Prečo to hovorím? Pretože to hovorím, tento ústavný zákon, čo navrhujem, je v podstate pre verejné financie veľmi dôležitý a určite nejde proti, v protiklade so žiadnym programom, či už ľavicovej, alebo pravicovej vlády.
V minulom období sme prijali veľmi dôležitý zákon, a to je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a myslím si, že to bol veľký počin za minulé obdobie, pretože sme sa dohodli naprieč politickým spektrom a tento zákon o tzv. dlhovej brzde, podľa mňa len teraz sa ukazuje, aký veľký význam mal.
V tomto mojom zákone, ústavnom zákone, ja hneď na začiatok poviem jednu zásadnú vec, že nie je populistický tento zákon, to znamená, že nevymýšľam koleso, proste to koleso už existuje, nie v mnohých krajinách, ale existuje to napr. vo Švajčiarsku, kde majú priamo zakotvený, zakotvené určité parametre daňovej sústavy priamo v ústave. Takže ja dokonca by som si dovolil zacitovať aspoň tú časť ústavy, ktorá sa týka tých vecí, o ktorých chcem hovoriť, o daniach, čl. 128 ústavy: Konfederácia môže vyberať najviac 11,5 %, jedenásťapolpercentnú sadzbu z dane z príjmu fyzických osôb a najviac 8,5 % z daní právnických osôb. Čl. 130 ústavy hovorí, že DPH môže byť najviac vo výške 6,5 % a najmenej vo výške 2 percent.
Poďme naspäť, poďme k tomu, čo vlastne navrhujem v tomto, alebo navrhujeme ako strana v tomto ústavnom zákone. Ide v podstate o mantinely pre každú vládu, pre akúkoľvek, aj budúcu vládu, v ktorých sa môže pohybovať, čo sa týka daňových sadzieb. My, samozrejme, pravica sa nezhodne, pravica, alebo tí, čo sú teda viacej protrhovo orientovaní, tí budú presadzovať rovnú daň, nič to nemení na tom, že povedzme ľavica bude, bude presadzovať selektívne dane, aj keď priznám sa, niekedy proste nerozumiem, že prečo napr. živnostník má od určitej sumy 25 % sadzbu dane, a pritom akciovka alebo eseročka má 23 % a po novom bude mať dokonca 22 %, proste ja tomu nerozumiem, že prečo rôzne formy podnikania sú vlastne rôzne zdaňované. Ale to teraz nejde o to, práve chcem vysvetľovať aj kolegom zo SMER-u, že v podstate nejde o to, ale ide o tri základné veci.
Prvá základná vec, že tieto hranice, čo máme v súčasnosti, tu sú vymenované sadzby, teda dane, ktorých by sa to týkalo, je to v predkladacej správe, by boli maximálne. A ja si myslím, že to, čo som povedal, vlastne niekoľkokrát aj vláda vyjadrila, že už nechce zvyšovať sadzby dane, takže toto je vec proste podľa môjho názoru, pokiaľ to, pokiaľ to myslí vláda konzistentne, tak je to v súlade s jej proklamáciami.
Druhú zásadnú vec, čo som tam navrhol, je zákaz zavádzania nových daní a tretia zásadná vec je v tomto zákone, je to, že akákoľvek daň, resp. tá, ktorú som vymenoval, nesmie byť vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Ja osobne, samozrejme, teraz ide o to, že či vôbec budeme o tom, o takomto zákone diskutovať a či by sa to dalo pustiť do druhého čítania. A ja som ochotný proste do takej miery byť ústretový, že napr. aj toto, pokiaľ by strana SMER, tak by sme to mohli urobiť tak, že by sa to týkalo novej vlády a nie ich. To znamená takisto, ako sme urobili v tom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že by sa to týkalo akejkoľvek vlády, ktorá príde.
Akú to má výhodu, alebo aké to má plus? No v prvom rade prijatím tohto zákona sa zlepší podnikateľské prostredie, pričom som presvedčený dokonca, že v tých rebríčkoch, ktoré klesáme, v ktorých klesáme ohľadom podnikateľského prostredia, tak by mohol nastať opačný trend, pretože jednoducho každý podnikateľ alebo nielen podnikateľ, aj fyzické osoby by vedeli, aký je, aké sú rámce, aký proste, kde sú tie mantinely, do akej výšky až vláda môže ísť so zvyšovaním alebo znižovaním daní. Určite by to malo pozitívny, pozitívny efekt pre túto oblasť.
Druhá vec, tým, že som tam v tom ústavnom zákone navrhol taký automatický systém, ktorý by vlastne hovoril o tom, že keď hovorím, že žiadna daň, povedzme daň z príjmu právnických osôb, nesmie byť vyššia, ako sadzba je priemer v Únii, tak by to znamenalo to, že keby niektoré krajiny postupne znižovali, alebo mali nižšie dane ako my, tak my by sme v určitom časovom úseku tiež museli znížiť tú daň. To znamená, by bol normálne zakotvený automatický mechanizmus, ktorý by podporoval konkurencieschopnosť nášho systému a našej ekonomiky. Na druhej strane, na druhej strane možno by sme prestali sa baviť o tom, že kto chce konečne tuná zvýšiť to DPH. Stále počúvam, či už od premiéra, ministra financií, že vy by ste konsolidovali tým, že by ste zvyšovali DPH. Tak ja dávam návrh, podávam ruku, že zaviažem sa ústavným zákonom, že žiadna, ani ultrapravicová, alebo ja neviem aká vláda v budúcnosti by nemohla zvýšiť DPH. To znamená, že tých 20 % DPH by bolo maximum, tak ako to je vo švajčiarskej ústave.
Ja si myslím, že pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ tí, ktorí to tvrdia, že sme chceli zvýšiť DPH, teda ja hovorím, samozrejme, za seba, za stranu, že v podstate táto podaná ruka proste je správna, a ja si myslím, že potom, že ak sa odmietne tento zákon, alebo vôbec o tomto debatovať, tak jednoducho nemá nikto morálne právo tvrdiť, že vy budete zvyšovať DPH, keď my sme sami ponúkli, že sme ochotní povedať, že sa zaviazať, že nezvýšime.
Ja vzhľadom na čas, vzhľadom na čas nechcem zdržovať, kolegovia, ja by som mal viacej poznámok a viacej vecí k tomuto ústavnému zákonu, ale radšej pokiaľ bude nejaká rozprava, tak si ešte zoberiem záverečné slovo, že pokiaľ by tam bolo niečo nejasné. Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že ja k tomuto návrhu zaujmem rovnaký postoj, a to z jedného jediného dôvodu, nie zákon a nie vnútorné predpisy tu v parlamente vyriešia, či tu niekto v týchto poslaneckých laviciach bude piť alkohol, alebo nebude piť alkohol, alebo je alkoholikom, alebo nie je alkoholikom, ale sú to občania Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú vo voľbách. Preto, lebo Ján Slota sa tu správal tak, ako sa tu správal, dostal vizitku od občanov, že tu dneska nesedí. Toto je prioritné. To, že sa o tom vedie diskusia, to je v poriadku, lebo na to sa poukáže, od toho je verejná kontrola tohto parlamentu a to je to podstatné. Nie to, čo my si tu aký zákon napíšeme, ale to, ako nás zhodnotia občania a každého jedného poslanca v tejto Národnej rade. A ja sa nemám za čo hanbiť, a preto si myslím, že takýto zákon v tomto, v tomto zmysle nie je potrebný, skôr verejná kontrola.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fecko, ja som bol presvedčený, že vzhľadom k tomu, čo som tu videl minulý týždeň, podporím tento návrh. Ale po vašom vystúpení určite ho nepodporím. Viete prečo? Lebo zovšeobecňujete. Hovoríte o možnom nejakom referende, či chcete, vážení občania, aby poslanci boli opití. Pán poslanec, ja si to vyprosím. Nikdy som opitý nebol a moji kolegovia tiež nie. Samozrejme, môžte povedať, že trafená hus zagága. Ale čo sú to za rečičky? Hovoríte, že dehonestujeme Národnú radu. Buďte taký, teraz budem citovať pána, pána poslanca Hlinu, taký geroj, povedzte konkrétne, ktorí boli opití? Nech ich riešia ich vlastné kluby, predseda parlamentu, aby ľudia vedeli, kto sú. Vy zovšeobecňujete. A práve preto ste ma odhovorili od toho, aby som takýto návrh podporil.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, som zvedavý, ako dopadne tá vaša výzva. Ja za seba a za niektorých poslancov môžem povedať, že, poslancov klubu MOST - HÍD, že nad rámec zákona uverejňujeme naše majetkové nejaké pomery. Dokonca ja sa zúčastňujem už dávnejšie projektu politikaopen. Takže ja s tým problém nemám. Ale som zvedavý ešte aj na ďalšiu vec. Ako, ako odhalíme tých, ktorí, samozrejme, prepísali svoje majetky na svoje manželky. A nemám na mysli len pána Matoviča, je viac takýchto. Priznať to, čo nemáte, to je veľmi, veľmi jednoduché. Priznať to, čo ste ako, alebo to, čo niektorí zakryli, je oveľa, oveľa horšie a ani nie možné a odhaliť to je ešte horšie.

Ďakujem. Pani predsedajúca, vážení ministri, vážená Národná rada, chcem interpelovať na pána ministra Kaliňáka.
Pán minister, prečo ste z platného referenda o zmene názvu obce, konkrétne Tešedíkovo - Pered urobili obyčajnú anketu, a to len preto, že nejaký názov niekomu znie príliš maďarsky?
Vážený pán minister, dňa 16. 10. 2013 vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala návrh obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered, ktorý predložil minister vnútra pán Kaliňák a ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vysloviť nesúhlas s názvom obce. Tento postoj je prejavom tvrdého komunistického chápania moci a jasne ukazuje, že názor 14 členov vládneho kabinetu a niekoľko členov nejakej komisie a subkomisie je viac ako názor, vôľa viac ako 2 000 ľudí, ktorí v tejto obci žijú a v platnom referendu v marci 2012 sa za zmenu názvu vyslovili. S obavou vnímam dôvody, ktorými Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôvodnilo svoj zamietavý postoj. Poukazuje na skutočnosť, že názov Tešedíkovo bol obci Pered určený v roku 1948 a že ide v súčasnosti o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história tohto názvu, a používa sa aj pred rokom 1948.
Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už ale neuvádza skutočnosť, že po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 vtedajší komunistický politik, marxista Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna roku 1948 číslo A-311-1948 pristúpil k vymazaniu 710 historických názvov obcí, a to prevažne na južnom Slovensku. Išlo o väčšine názvov obcí, o tie, ktoré mali súvislosti s maďarskou alebo nemeckou menšinou.
Vláda Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered vyslala jednoznačný signál, že sa hlási štýlu politiku povojnového obdobia, ktorý charakterizoval mocenská politika zamerané proti menšinám a uplatňovala princíp kolektívnej viny. Je to signál, že pán Robert Fico sa vydáva po ceste politiky skrachovaného nacionalizmu a nerobí politiku, ktorá by túto krajinu kvalifikovala medzi civilizované a kultúrne štáty Európy. Takýto štýl politiky totiž tento štát diskvalifikuje aj v očiach medzinárodnej verejnosti.
Vyjadrujem vážne znepokojenie, že dochádza k uplatňovaniu štýlu politiky, ktorý bol odsúdený a vníma niekto, a vnímam to ako pokus o reinkarnáciu totalitného štátu. Zmena názvu obce je možno na prvý pohľad nevyzerá záležitosť, avšak v princípe je to križovatka, či bude budeme štát totality alebo štát uplatňujúci princíp civilizovaných štátov Európy.
Tak sa znovu pýtam, prečo ste z platného referenda, z prejavenej vôle ľudu stala obyčajná nezávislá anketa? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Budem vystupovať k bodu č. 7. Dovoľte mi, aby som, moja interpelácia smerom k pánovi ministrovi Maďaričovi bola podané vo veci zaujatia odborného stanoviska ministerstva k zmene názvu obce Tešedíkovo - Pered. Dovoľte, aby som v tejto prvej časti môjho vystúpenia hovoril o tej, práve o tej odbornej komisii, ktorá o Tešedíkove rozhodla, že akým smerom má táto kauza smerovať.
V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.
Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.
Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.

Pán predseda, takisto chcel by som oznámiť, že tlač 680 som hlasoval za, a vykazuje, že som bol proti.

Vážený pán predseda, chcel by som, aby sa dalo do zápisu hlasovanie tlače 680, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. Hlasoval som, zdržal som sa hlasovania podľa výpisu, ale chcel som hlasovať za.