Videokanál klubu

Áno, pani podpredsedníčka, máte pravdu, ale ja som si využil svoje právo a pozmenil som svoje krstné meno, ako ma pokrstili.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 779 z 8. novembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhujú sa zaviesť platové limity pre odmeňovanie verejných funkcionárov pri výkone viacerých verejných funkcií tak, aby úhrn platov verejných funkcionárov vykonávajúcich viaceré verejné funkcie neprevyšoval plat predsedu vlády s výnimkou dvoch prípadov.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 779.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ako viete, inšpirovalo nás k tomuto zákonu, aby sme ho predložili, práve situácia, ktorá nastala v obci Tešedíkovo - Pered, lebo si myslíme, že keď vláda zmení referendum občanov, keď názov obce nie je žiadnym maďarským podtónom, neznie, alebo iným cudzím jazykom, a jedná sa o historický, 700-ročný historický názov tej obce, tak si myslím, že vláda nekonala tak, ako mala, a tobôž nie, že zrušila jedno právoplatné referendum ľudí, ktorí v tej obci bývajú.
Preto si myslíme, a treba povedať, že takýmto situáciám, aby sa druhýkrát nemohli opakovať, tak žiadame Národnú radu, aby prijala tento zákon v tom smere, že samozrejme, ak to budú hanebné alebo nejaké názvy, ktoré môžu z toho vyplývať, takže určite sme proti nim. A vlastne na to je ten ústavný zákon, aby Ústavný súd mohol ešte revidovať tieto rozhodnutia vlády.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s predkladanou novelou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v znení neskorších predpisov a novela zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že predkladané návrhy spolu súvisia, dovoľte mi, aby som ich uviedol naraz.
Účelom predkladanej novely Ústavy Slovenskej republiky je doplniť do čl. 129 novú právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní a rozhodovaní o sťažnostiach pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda.
Účelom druhého predkladaného materiálu, ktorým je návrh o zmenu doplnenia zákona č. 369/1993 Z. z. o obecnom zriadení, je zakotvenie výlučného práva obce rozhodovať o určení alebo zmene svojho názvu, ako aj o zrušení, rozdelení alebo zlúčení obce formou obligatórne vyhláseného miestneho referenda, ktorého platné výsledky budú pre orgány obce, ako aj pre iné štátne orgány právne záväzné.
Oba predkladané návrhy zákonov týmto reagujú na situáciu, ktorá vznikla po tom, ako vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 612 zo dňa 16. októbra 2013 vyjadrila svoj nesúhlas s návrhom obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered napriek tomu, že zmena názvu obce bola predložená výsledkami platného miestneho referenda obyvateľov tejto obce. Nesúhlas vlády Slovenskej republiky s touto zmenou tak zabránil obci zmenu názvu uskutočniť a znamenal pre obec a jej obyvateľov výrazný zásah do ich výlučnej samosprávnej pôsobnosti.
Jedným z nositeľov samosprávnej pôsobnosti oprávneným rozhodovať o určení a zlúčení, rozdelení, zrušení alebo zmene názvu obce sú jej obyvatelia, pričom rozhodujúca právomoc obyvateľov obce je v danom prípade výlučná a nenahraditeľná. Výsledok hlasovania obyvateľov obce v miestnom referende je výsledkom uplatnenia ich ústavne chránenej samosprávnej spôsobilosti, pričom platný výsledok predstavuje záväzné rozhodnutie obce o veci, ktorá bola jeho predmetom. Obyvatelia, rozhodujúci o názve svojej obce, predstavujú kvalitatívne a nepochybne aj kvalitatívne vyššiu legitimitu, než akou disponuje iný orgán obce alebo štátu vrátane vlády Slovenskej republiky. Výsledky platného referenda nemôže zvrátiť svojím rozhodnutím vláda Slovenskej republiky, ale v prípade ich neústavnosti alebo ich nezákonnosti iba nezávislý a nestranný súd.
V čl. 2 sa novelizuje zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Novelizáciou tohto zákona je zabezpečená realizácia oprávnenia vlády Slovenskej republiky podať na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť výsledku miestneho referenda. Ak Ústavný súd zistí, že výsledok miestneho referenda nie je v súlade s ústavou alebo zákonmi, nálezom zruší dopadnutý výsledok miestneho referenda, ináč uznesením sťažnosť zamietne.
Oba predkladané návrhy zákonov nemajú finančný, ekonomický, environmentálny vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Dovolil by som si požiadať Národnú radu, aby sme spojili 55-ku a 56-ku, to znamená tlač 784 a 785, rozpravu, pretože sú blízke. Všeobecný súhlas.

Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, chcem povedať, čo tu neodznelo, a potom v náväznosti predložím tento náš poslanecký návrh. Že zabudli ste povedať, že Štefánik chodil rok do školy v Šamoríne, a preto, aby sa naučil maďarsky. A je to fakt.
A teraz idem naspäť k tejto veci, čo sa týka toho celého, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní, školský zákon, skupina poslancov MOST-u - HÍD predkladá poslanecký návrh zákona a jeho zmenu.
Slovenská republika patrí ku krajinám pomerne s rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostných menšín. Novela, ktorú predkladáme, zachováva pôvodnú koncepciu, sústavu škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach.
Navrhované zmeny sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí, žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavou garantovaného práva. V zmysle uvedeného medzi základné ciele, princípy výchovy a vzdelávania sa explicitne dopĺňajú princípy a ciele, odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávanie detí, žiakov patriacich k národnostným menšinám.
O čo hlavne ide? Za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov navrhujeme úpravu vedenia pedagogickej dokumentácie škôl a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelanie v jazyku národnostných menšín, navrhujeme úpravu používania geografických názvov v učebniciach, v učebných textoch, v pracovných zošitoch, ktoré sa používajú pri vzdelaní v jazyku národnostnej menšiny. V súvislosti so zmenou, ktorú zavádza predpokladaná novela školského zákona ohľadom jazyka, ktorým sa má viesť vnútorná pedagogická dokumentácia, t. j. v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ide o to, aby nemuseli suplovať učitelia tie výkazy, ktoré môžu byť písané napríklad v jazyku národnostnej menšiny, aby nemuseli písať aj slovensky a v jazyku národnostných menšín. A v súvislosti s úpravou používania geografických názvov v učebniciach, tu veľmi krátko vysvetlím, keď v začiatku citátu je napísané v zátvorke povedzme Bős - Gabčíkovo, aby to nemuselo pri každom znovu opakovanom názve byť vypísané aj slovensky práve preto, lebo sa jedná o učebnice, ktoré používajú žiaci v národnostných školách, vlastne v školách národnostnej menšiny. To je zhruba k tomuto zákonu zmeny všetko.
Ďakujem pekne.
A ešte, dovoľte, jednu chybu som, tento zákon by mal byť, právoplatnosť v roku, keď sa príjme, od 1. 7. 2014. Tam je chyba v tom texte, tam je písané 2013.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená Národná rada, v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podávam spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. novembra 2013 č. 751 navrhujem, aby zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Pani kolegyňa, súhlasím s vami a ja som presvedčený, že tento návrh má dobrý cieľ. A aj tie pripomienky, ktoré ste uviedli, sa dajú zapracovať do tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Otázne je, či poslanci vládneho SMER-u podporia tento návrh, aby sa dostal do druhého čítania. Osobne by som bol tomu nesmierne rád, lebo by mohli dokázať, že robia niečo aj pre svojich voličov, nielen pre svojich sponzorov. Pretože ako máme možnosť vidieť hlavne v tomto roku, tak je veľa takých návrhov, kde SMER bez váhania zahlasuje, ako aj na minulej schôdzi. Týkalo sa to elektronických diaľničných známok a dneska už minister Počiatek obstaráva informačný systém za 35 mil. eur. To bol záujem v zákone.
Ja si myslím, že tento návrh zákona rieši to, čo trápi tých občanov a tých najviac zraniteľných, starých a dôchodcov.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, pred rokom sme v tejto snemovni zažili veľmi búrlivú diskusiu, iste si spomínate, keď sa prerokovávala správa o činnosti prokuratúry a sedel tu pán vtedajší zastupujúci prokurátor Tichý, tak tá diskusia bola niekoľkohodinová a všetci opoziční poslanci tvrdo kritizovali vedenie prokuratúry a stav, v ktorom sa prokuratúra nachádzala. Ja sám som vtedy mal asi 35-minútové vystúpenie, kde som opisoval konkrétne skutky, ktoré sa stali a ktoré aj zapríčinila prokuratúra, bolo tam aj podozrenie naozaj z nekalého konania, keďže prokuratúra podľa môjho názoru vtedy priamo podporovala útoky na verejné financie.
Vtedy som spomínal konkrétny príklad z mesta Martin, kde po štvornásobnom vyhratí súdnych sporov s jednou spoločnosťou, ktoré sa 15 rokov ťahali, rok, jeden deň pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd v prospech cyperskej offshorovej spoločnosti. A takýchto útokov na verejné financie sú právnické kancelárie, ktoré sa špecializujú práve na takéto útoky na verejné financie, a vtedajšia prokuratúra túto situáciu neriešila.
A ja by som sa chcel poďakovať aj podeliť, keďže som vtedy hovoril o vlastnej skúsenosti, krátko poviem aj teraz o vlastnej skúsenosti po výmene a po nástupe pána Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.
Som ho kontaktoval v tejto veci a musím povedať a pozitívne zhodnotiť prístup nového vedenia prokuratúry, ktorý sa týka ochrany verejného záujmu a hlavne verejných financií a útoku na ne. Bolo vidno veľký posun, aj keď sa táto správa prerokúvala vo výboroch, pred rokom arogantným spôsobom pán Tichý si doslova robil srandu z poslancov a absolútne vôbec nereagoval na otázky, ktoré sme mu predkladali. Prišiel pán Vanek, námestník pána generálneho prokurátora, a naozaj skromne, s vážnosťou, s plnou vážnosťou odpovedal na všetky, aj na nepríjemné otázky, aj opoziční poslanci ocenili spôsob rokovania a úroveň tohto rokovania.
Takže zatiaľ sa nedá hodnotiť činnosť prokuratúry, tú budeme môcť hodnotiť na budúci rok o takomto čase, ale aspoň za tých pár týždňov ja sa chcem poďakovať za váš prístup, pán generálny prokurátor, aký ste zvolili, mám naozaj osobnú pozitívnu skúsenosť a chcem vám popriať vo vašej práci všetko dobré a hlavne okrem iných vecí, ktoré musíte robiť, chcem vysloviť prianie, aby Generálna prokuratúra naozaj chránila nielen štát, ale aj verejný záujem a chránila nás pred útokmi offshorových zahraničných spoločností na verejné financie.
Ďakujem a držím vám palce.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že chcem sa poďakovať pani kolegyni Magde Vášáryovej po prvé za iniciatívu a po druhé za naozaj kompetentné formulovanie tohoto textu, ktorý sme si nakoniec osvojili všetci, teda tí, ktorí sme sa toho zúčastnili naozaj naprieč politickým spektrom, rovnako predstavitelia klubov vládnej strany, ako aj zvyšných politických klubov v Národnej rade. Pod ten návrh, teda vzhľadom na ten konsenzus, sú podpísaní všetci predsedovia parlamentných klubov aj reprezentanti jednotlivých skupín vrátane tých, ktorí sú nezaradení. A dovoľte teda, aby som prečítal to vyhlásenie.
Je to Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine. Je to stručné a hovorí sa v ňom toto:
"Národná rada Slovenskej republiky pozorne sleduje situáciu u nášho suseda v Ukrajine. Jednotliví poslanci, ale aj poslanecké kluby politických strán často vyjadrovali podporu európskym ambíciám, za ktoré sa dnes na Majdane postavili ukrajinskí občania. Ešte máme v živej pamäti, akým spôsobom si slovenskí občania vybojovali slobodu a príslušnosť k európskym demokratickým štátom.
Žiadame ukrajinský parlament, aby váhou svojho demokratického mandátu podporil pokojné a na dialógu založené riešenie situácie v Ukrajine. Žiadne násilie a nasadenie represívnych zložiek štátu voči vlastným, pokojne protestujúcim občanom ešte nikdy neprispelo k vyriešeniu situácie tak, aby bolo v prospech ľudí.
V 21. storočí v Európe už neplatia pravidlá, ktoré používali autoritatívne vystupujúci vládcovia v 20. storočí. Parlament volia občania v slobodných voľbách a parlament musí za svojimi občanmi stáť, inak stráca legitimitu."
Toľko vyhlásenie. A ešte chcem povedať, že sme, ako k tomu zdôvodneniu chcem dodať, že sme Ukrajincom, tým, ktorí protestujú na námestiach Kyjeva, ale aj tým, ktorí tam nenašli cestu, ale sme im dlžní solidaritu. Tú solidaritu, ktorú sme mali my od vlád a občanov a parlamentov demokratických krajín, keď my sme boli v analogickej situácii.
Je naším záujmom, aby Ukrajina bola čo najbližšie k Európskej únii. Je to náš najväčší sused, je to veľmi dôležitý sused. Chceme, aby sme boli obkolesení priateľským prostredím, aby k tomu prostrediu patrila aj Ukrajina. Je to jediný náš sused, s ktorým nie sme v Európskej únii. Máme tam Schengenskú hranicu.
Toto je práve dôvod, pre ktorý si myslím, že náš parlament má nielen právo, ale aj najmä povinnosť obrátiť sa nie na ukrajinskú vládu, nie na ukrajinského prezidenta, ale na našich kolegov zvolených do ukrajinského parlamentu, že ich žiadame o to, aby vypočuli hlas svojich občanov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, kolegyne, kolegovia, mám pripravenú interpeláciu k podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorý nesedí v tejto sále, preto ja nebudem, nevyužijem moju možnosť rokovacieho poriadku, aby som požiadal, aby prišiel do tejto sály. Ale chcel by som poprosiť pri tejto príležitosti, aby, keď pán minister vnútra tu nie je prítomný, aby svoju odpoveď skrátil z 30 dní na 7 dní na moju interpeláciu, keď už nemôže si to tu priamo vypočuť.
Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 4. decembra 2013 sa konal protest pred Národnou radou Slovenskej republiky za zachovanie tried s malým počtom žiakov, tzv. malotriedok na Slovensku. Organizátori sa pridržiavali povolenia a protest prebiehal kultivovane bez narušenia verejného poriadku. V rovnakom čase šesť občanov položilo truhlu pred vchod do Národnej rady Slovenskej republiky, podotýkam, je to verejné priestranstvo, ako symbolické zbohom malotriedkam, ktoré podľa zhromaždených zaniknú prijatím nového školského zákona, ktorú predkladal minister Čaplovič. Následne túto truhlu odstránili, pričom príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky bez bližšieho vysvetlenia začali s identifikáciou týchto šiestich osôb postupom, ktorý vykazoval znaky zastrašovania. Opakujem, vykazoval znaky zastrašovania.
Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľte mi preto, interpelovať vás a požiadať o vysvetlenie zodpovedania nasledovných otázok.
Za prvé, kto vydal pokyn príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky na takýto zákrok voči spomenutým šiestim občanom Slovenskej republiky?
Za druhé, aký cieľ sledovala polícia a prečo vystupovala tak, že občania Slovenskej republiky mali pocit, že polícia ich zastrašuje, keď mottom Policajného zboru Slovenskej republiky je "Pomáhať a chrániť". Prečo príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky neskontrolovali obsah truhly, ktorá bola položená pred vchod do Národnej rady?
Ďakujem pekne za pozornosť a interpeláciu som už odovzdal do podateľne. Ďakujem.