Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.4.2014 o 9:10 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 10:01 - 10:02 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, nie som rád tomu, že reštitúcie a prinavrátenie majetku sa stávajú predmetom politického boja. Tu je technický problém. Ten technický problém vznikol na vojenskom katastrálnom úrade. Tam, kde vymazali všetku evidenciu. A možnože, byť na vašom mieste, by som povedal kolegovi Pucimu, že vlastníctvo nevzniká zápisom do katastra, ale aj dedičské konanie, dedičské rozhodnutie potvrdené súdom, aj nezapísané do katastra je právom vlastníctva. Do roku 1992 nebolo treba zapísať nič do katastra. A to vlastníctvo je nescudziteľné a nespochybniteľné. A slovenské súdy v tomto takto rozhodujú. Problém je, že tento návrh sa týka len úzkej časti reštitúcie a tých, ktorí sú pôvodní vlastníci, nepodali žiadosť, tých vôbec nerieši.
Preto ešte raz apelujem na vás a budem donekonečna apelovať, aby ste priniesli komplexné riešenie vysporiadania vlastníctva na vojenskom, bývalom Vojenskom obvode Javorina tak, aby ich vlastníctvo bolo naozaj vysporiadané a uspokojené.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 9:54 - 9:56 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, v prvom rade dovoľte, aby som poďako..., sa poďakoval za to, že podporíte a politická strana SMER a jeho poslanci podporia ten pozmeňujúci návrh, aby sa, aby sa doplnilo tak, ako ste sa vyjadrili.
V druhom, ja som nemal snahu predkladať teraz žiadny návrh. Ja som vás poprosil, aby sme spoločne hľadali aj s občanmi, ktorých sa to dotýka, riešenie na daný stav. Podotýkam, ešte aj novela z roku 2008, ktorá bola prijatá za prvej Ficovej vlády, hovorila o tom, že ministerstvo má povinnosť vysporiadať, majetkoprávne vyrovnať do 31. decembra 2012 za majiteľov vo vojenských obvodoch, teda aj v Javorine.
To, že zmazali evidenciu a vydali céčkové parcely, veľké pozemky, to je stav, ktorý sa vytvoril. Bezpochyby za to nemôžete ani vy, nemôžem ani ja, za to môžu tí ľudia, ktorí to na vojenskom katastrálnom úrade, toto vytvorili. Dnes je na nás, či vytvoríme také riešenie, aby sa vlastníci dostali k majetku v ROEP-ku, zapísanú, nezapísanú, vlastníctvo pôvodným vlastníkom. Ako dáte pôvodným vlastníkom, ktorí majú dedičské konanie potvrdené súdom? Vy im zoberiete ten majetok. Možnože tí, ktorí požiadali o reštitúciu, tí možnože dostanú, ale tí, ktorí majú dedičské konanie, tí nie. A práve preto som vám, na vás apeloval, aby ste toto stiahli, ten bod č.19, a radšej doniesli kompletné, nanovo, z pucu pripravený návrh, ako riešiť problém ako komplex.
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2014 9:46 - 9:48 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, keby ma vo sne niekedy napadlo, že tým, že z Úradu geodézie a kartografie sa prenesú veci na vojenský katastrálny úrad a cestou naspäť v tomto procese sa stratia pôvodné parcely, tak by som na to reagoval. Ale táto skutočnosť vyšla najavo až vtedy, keď to vojenský kataster v plnej miere začal uplatňovať. Ako, verte mi, že v roku 2003, keď sme zákon, keď som zákon tu v Národnej rade obhajoval, že týmto občanom treba vrátiť majetok, tak by ma to vo sne nenapadlo, že to v armáde niekto dokáže takto skomoliť a že sa bude snažiť aj v roku 2003, 2008, 2010 užívacie právo štátu postaviť nad právo vlastníctva. To je to smutné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Preto sa ešte raz na vás obraciam, kolegyne, kolegovia aj zo SMER-u, dajme ten bod č. 19 von z návrhu bez náhrady a, pán minister, vás by som chcel požiadať, keby ste priniesli komplexné riešenie vysporiadania vlastníctva v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Toto sa nedá vyriešiť podľa mňa len postupom alebo pohľadom riešime reštitúcie, riešime dedičské konania alebo tých, ktorí boli vysťahovaní. Treba to vyriešiť en bloc a minister pôdohospodárstva má toto v kompetencii, pretože za to zodpovedá v zmysle kompetenčného zákona. Je to proces v rámci normálneho legislatívneho procesu pripomienkového konania tak, aby sa aj vlastníci k tomu mohli vyjadriť, nielen tak, že na poslednú chvíľu tu niekto hodí to na stôl Národnej rade, ako pozmeňovák na poslednú chvíľu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.4.2014 9:10 - 9:39 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Máme na stole tlač 833, ktorou sa mení a dopĺňa zákon 330/1991 Zb. a 180/1995. Dámy a páni, do tohto takmer bezproblémového vládneho návrhu pozmeňujúcim návrhom kolegov zo SMER-u na výbore sa dostal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka Vojenského obvodu Javorina. Je to bod spoločnej správy č. 19, ktorý týmto zároveň navrhujem na vyňatie na osobitné hlasovanie. A budem navrhovať, aby sme, aby Národná rada tento bod zamietla. Je to len 5 riadkov, ale dotýka sa to 24 obcí a viac ako 31 000 hektárov pôdy.
Spôsob, ktorým chce ministerstvo, pretože som presvedčený, že to nie je návrh z nápadu kolegov Lebockého a Puciho, ale skôr z ministerstva, chce riešiť problém, ktorý sa vytvoril na Vojenskom obvode Javorina viac-menej po roku 1997. Dovoľte, aby som pripomenul, prečo je tento stav a prečo ho chceme riešiť. Tento stav vznikol v roku 1997, teda po 2. októbri 1997, vtedy, keď vtedajšia Mečiarova vláda zákonom 281/1997 zrušila pôvodný zákon o vojenských obvodoch, prijala nový a ustanovila vznik vojenského katastrálneho úradu. Vojenský katastrálny úrad a jeho ľudia sa správali ako komunisti v čase kolektivizácie. Užívateľský vzťah povýšili nad vlastnícky. Aby ste mali jednoduchú predstavu, tak pôvodné malé švíky, čo každý vlastnil, otočili papierom a povedali, že túto veľkú parcelu vlastní štát. Postupom času, tak ako vlastníci sa zaujímali o svoj majetok a dostali k svojmu majetku, respektíve dostali zadosťučinenie v podobe v roku 2002 v rozhodnutí, že Vojenský priestor Javorina bude prebytočný a v roku 2011 sa vojenský priestor, teda k 1. 1. 2011 vojenský priestor aj zanikol. Lenže v reštitučnom procese, ktorý sa začal v roku 2003, nikto, ani ja vo svojom najhoršom sne by som si nebol pomyslel, že vojenský kataster sa bude správať ako komunisti a povýšia užívateľský vzťah nad vlastnický. Pretože keby reštitúcie boli zamerané na to, že vrátime každému to, čo bolo zobraté, a nie podiel na veľkom, tak dnešný problém na stole nemáme. To je skutočný problém.
Preto sa nazdávam, že celý tento proces, by bolo najlepšie prijať nové zákonné ustanovenia, zákonné rámce, ako ho treba vyriešiť, ale nie takýmto spôsobom, že to dostanú poslanci v laviciach pred druhým čítaním, ale v procese, v riadnom pripomienkovom konaní, aby sa mohli k tomu vlastníci vyjadriť. Pretože reštituovaný má byť majetok, ktorý bol zoštátnený. Ale zoštátnený, pýtam sa, bol ten majetok štátny vo vojenskom priestore Javorina? Som presvedčený, že v mnohých prípadoch nie. To, čo začal, začala Mečiarova vláda, zdá sa, že Ficova chce dokonať. Prečo? Kým tým, ktorým majetok bol zhabaný a skutočne prevedený na štát, a požiadali o vrátenie, možno sa týmto procesom, ktorý je tu navrhnutý, sa aj dostane zadosťučinenie. Tí, ktorí žili v domnení a žijú v tom, že ich vlastníctvo, teda potvrdené súdom Slovenskej republiky aj z rokov 1994, je právoplatné, nescudziteľné a v súlade s ústavou, o to nemohli prísť, tak sa mýlia, pretože keď tento postup sa bude uplatňovať, oni o ten majetok prídu. Bavíme sa o dvadsiatich katastroch, z ktorých ľudia nikdy vysťahovaní neboli. Pretože vojenský priestor Javorina sa, včleňuje do seba 24 katastrálnych území, z toho štyri dediny úplne vysťahovali niekedy v rokoch ´52 - ´53 pri vzniku vojenského obvodu. To sú vlastníci, ktorí dostali nejakú tú náhradu aspoň v podobe bývania, čiastočne aj náhradu v podobe pozemkov, a potom sú to vlastníci, ktorým zabrali ten majetok z tých dvadsiatich katastrov polovicu, dve tretiny, jednu tretinu systémom vtedy zaužívaným: socialistické užívanie je nadradené nad právo vlastniť. Nič sa s tým nedialo.
Prečo si to trúfam povedať, že nič sa s tým nedialo? Veľmi jednoducho, i keď zákon 169/1949 hovoril, že po vyznačení vojenského obvodu majetok prechádza na štát, ale mali byť splnené ďalšie skutočnosti, ktoré však ale od prijatého samotného zákona z roku 1949 nikdy uplatnené nebolo. O tom svedčí aj pozemko-knižná vložka z Jakubian, ktorú mám v ruke, a môžem citovať z nej rôzne zápisy, ktoré boli vyznačené, dedičské konanie z roku ´76, ´75, ´73 či ´80. Keď do pozemkovej knihy zapisovali dedičské konania, tak sa pýtam, prečo si niekto myslí, keď zdedil pôdu, že by o to mal prísť? Dokonca mám pred sebou uznesenie súdu, ktorý potvrdzuje dedičstvo zo Starej Ľubovne z 30. októbra 1994, teda z obdobia, keď platila Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992.
Prečo tento stav nastal? Tento stav nastal preto, lebo zákonom 281/1997 vtedajšia Mečiarova vláda vytvorila vojenský kataster, teda kompetencie správy majetku aj na úseku katastra previedla na ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany zriadilo katastrálny, vojenský katastrálny úrad, ktorý všetky údaje geodézie a kartografie zobral, preniesol do vojenského katastra a šmahom ruky zmazal. V tej chvíli všetko bolo štátne. Ale ako sa mohlo stať, že je štátne, a dneska na to pozeráme, že je to štátne? Dovoľte, aby som zacitoval z vtedy prijatého zákona z § 11 ods. 2: "Ak nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám nachádzajúce sa na území vojenských obvodov zriadených podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Opakujem, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012. Takto znel zákon v roku 1997. Od roku 1997 do roku 2002 žiadne majetkoprávne vyrovnanie nenastalo. V roku 2002 bolo prijaté rozhodnutie o zrušení Vojenského obvodu Javorina, že je prebytočný. Od tej chvíle litera zákona o vojenských obvodoch a o práve vyvlastňovať alebo zoštátniť je irelevantná. To znamená, že keď ministerstvo obrany vlastníkom nezaplatilo, nevydalo rozhodnutie o prepadnutí veci, tak takýto majetok nikdy prepadnutý ani byť nemohol. Preto spôsob a reštitúcie, ako sa riešia, že na základe umelo vytvorených "céčkových" parciel, teda veľkých honov, a nie pôvodných švíkov, je veľmi zlým krokom.
Že majetky vo vojenskom obvode neboli vysporiadané, o tom svedčí aj zákon z dielne prvej Ficovej vlády, a to zákon 149/2008, ktorý menil pôvodný zákon 281/1997, a citujem opäť novelu § 11 ods. 2, ktorý znie od roku 2008: "Ak nehnuteľnosti a práva k ním a práva k vodám na území vojenského obvodu, ktoré môže byť vo vlastníctve štátu, nie sú k 1. máju 2008 vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Píše sa v zákone 2008, keď v roku 2002 už bolo prijaté rozhodnutie o prebytočnosti a o tom, že Vojenský obvod Javorina zaniká. Že nie je potrebný pre účely štátu. Kto sa tu zahráva s vlastníkmi? O reštitúciu v roku 2003 požiadali tí vlastníci, ktorí sa domnievali, že ich majetok prepadol, ale vlastník, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho dedičské konanie, potvrdené vtedy súdom, je právoplatné, nescudziteľné, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky garantované, tak tí o to prišli. Možno, že minister pôdohospodárstva Jahnátek zabudol na to, že v osemdesiatych rokoch zdedil po svojich predkoch a zabudol to dať do majetkového priznania, ale vlastníci v Javorine na to nezabudli. A dnes, keď prijmeme návrh, ktorý je tu v bode č. 19 spoločnej správy, tak vytvoríme akýsi pomocný register, ktorý bude slúžiť na reštitučné vysporiadanie. Preto hovorím, že tí, ktorí si podali žiadosť, tak tým vytvoríme pomocný register, podľa ktorého ich odškodníme. Tí, ktorí právom žiadajú svoje svoje vlastníctvo a očakávali, že v roku 2011 zanikne vojenský priestor a automaticky zanikne takzvané socialistické právo užívania a oni sa k svojmu majetku dostanú, tak zrazu pri vrátení majetku, vrátení dokladov z vojenského katastra na normálny kataster, tak zrazu zistili, že tá evidencia je doslova a dopísmena vybielená. To znamená, neexistujú švíky, existuje jedna veľká parcela. A tá parcela nemá tú istú veľkosť, ako bolo kedysi vydeklarované. Takýto problém nie je v tejto krajine okrem Vojenského obvodu Javorina. Všade, kde sa urobilo ROEP, všade, kde sa urobila reštitúcia, je normálne každému vrátená reštitúcia bez akýchkoľvek problémov. Len tým, že v roku 1997 sme dovolili, alebo Národná rada dovolila vytvoriť vojenský kataster a prepísali a povýšili užívateľský vzťah na veľkých celkoch na právo vlastníctva štátu, je a bola zmazaná vôbec pôvodná evidencia, mohol nastať tento stav. Mám za to, že pokiaľ Národná rada prijme toto uznesenie alebo toto riešenie, tak Slovenskej republike bude hroziť rad tisícov súdnych sporov zo strany oprávnených vlastníkov, ktorí majú dedičstvo potvrdené súdom Slovenskej republiky ešte aj z ´94. roku, teda z obdobia, keď Ústava Slovenskej republiky im právo dediť garantovala.
Dovoľte, aby som zacitoval Ústavu Slovenskej republiky čl. 20. "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje." Dovoľte, aby som položil otázku, ako máme zaručené dedenie, keď dedičské rozhodnutie zapísané v pozemno-knižnej vložke alebo potvrdené súdom v ´94. roku dnes bez ďalších rozhodnutí, bez ďalších dokladov považujeme za nulitné? No nijako. Ako je možné hľadieť na majetok štátu, ktorý nadobudol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Pretože aj štát je majiteľom, ani jeho majetok nemôže byť povýšený nad majetok ostatných osôb. V roku 1997, teda následne sa dostal do majetku štátu majetok, na ktorý nikdy rozhodnutie o prepadnutí nebolo vydané. Nikdy kompenzácia v zmysle čl. 4, teda čl. 20 ods. 4 ústavy kompenzácia a primeraná náhrada vlastníkovi poskytnutá nebola. Pretože čl. 4 (pozn. red.: správne má byť - "ods. 4") hovorí, že "vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Pýtam sa, aká primeraná náhrada bola poskytnutá vlastníkom z Vojenského obvodu Javorina v rokoch ´97 až 2002? Aké rozhodnutie bolo vydané o prepadnutí v prospech štátu, aby sme naplnili literu Ústavy Slovenskej republiky? Kolegyne, kolegovia, žiadne. Preto nie je možné hľadieť na to, že týmto ľuďom bol majetok zoštátnený a teraz si môžu o to požiadať v reštitučnom konaní. Tobôž nie, keď tento proces a tento stav sa vytvoril po roku 2002, o čom svedčí aj zmena z roku 2008, že ešte aj v tom čase majetok občanov vo vojenskom priestore bol. Tak ako je na to možné dnes zabúdať? Ako sa mohol niekto prihlásiť o reštitučný majetok, ktorý prepísali na majetok štátu až v roku 2008, 2009? Nikto veštiacu guľu nemá, aby vedel toto dopredu povedať.
Dovoľte, aby som zacitoval aj článok druhý, teda ods. 2 čl. 20: "Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a národného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike." Ako je možné, že v platnosti Ústavy Slovenskej republiky niekto v roku 2008 a následne bez vydaného rozhodnutia na majetok, o ktorom vláda rozhodla, že je prebytočný, teda Vojenský obvod Javorina, bude postupovať alebo chce uplatňovať takýto prístup? No nijako. To sa nedá inak povedať, len zoštátnenie súkromného majetku viac ako 20 000 hektárov. To sa inak nedá povedať.
Kolegyne, kolegovia, nezazlievam, a povedal som to aj mojim kolegom na výbore, že súhlasím so zámerom riešiť problém vo vojenskom priestore Javorina, len je treba dodať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj toto riešenie je cestou do pekla. Je cestou do pekla preto, lebo časti vlastníkov vyrieši problém a väčšinu tých vlastníkov, ich pripraví o majetok. Prečo to chceme robiť? Nikde v zákone ani v roku 1997 nebolo povedané, že bez akéhokoľvek rozhodnutia môže prejsť vlastníctvo na štát. Tento stav, aký dnes je, vytvára pre ministerstvo obrany priestor, aby mohol predávať majetok osôb, ľudí, občanov tejto krajiny, ktorí majú vlastníctvo. Dnes ministerstvo obrany predáva nehnuteľnosti, ktoré vlastní v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Predáva k tomu aj časť pozemkov. Pokiaľ by predalo pozemok pod budovou, by som s tým súhlasil. Ale predávať väčšiu plochu poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu, tak dovoľte, aby som vyjadril, že s tým neviem súhlasiť. Všade v normálnom procese reštitúcie, kde majiteľom bola iná právnická osoba než štát, teda mohli to byť, ako príklad uvediem, poľnohospodárske družstvá, keď si reštituent podal žiadosť o reštitúciu na pozemkový úrad, kým reštitúcie neboli ukončené v danom katastri a daného pozemku sa týkali, dovtedy súdy Slovenskej republiky súhlas na prevod zostatku bývalého urbariátu nikomu, správcovi nedali. Preto by bolo nesmierne miestne, keby sme prijali uznesenie alebo novelu zákona, ktorá by ministerstvu obrany zakazovala predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu do doby, kým sa reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina nevyriešia. Aby bolo jasné, že nepredá sa a nescudzí sa majetok, ktorý môže patriť konkrétnej fyzickej osobe.
Vytvoriť register, návrh, ktorý je predložený v čl. 19, hovorí o tom, že vytvorí sa údajný, platný ku dňu prechodu vlastníctva dotknutého pozemku na štát, z tohto sa má vytvoriť nejaký register. Kladiem si otázku po tom, čo som študoval všetky tie zákony, kladiem si otázku, je to roku 1949, keby bol prijatý prvý zákon o vojenských obvodoch? Je to rok 1952 či 1953, keď Vojenský obvod Javorina vznikol? Je to rok 1997, keď bol novelizovaný a prijatý zákon 281? Aký je to rok, kolegyne, kolegovia? Ku ktorému roku, ku ktorému dňu má prejsť alebo má byť vytvorený ten register? K štyridsiatemu deviatemu? Vtedy Vojenský obvod Javorina vyhlásený nebol. Vo vyhlásení vytýčené hranice neboli. O tom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe, že štyridsať osem rokov slovenské súdy a notárstva normálne bežným pásom "dedili" majetok vo vojenskom priestore Javorina. Keď to v tom období nebolo vykonané, tak k tomu dátumu sa nazdávam, že nemôžme to dať. Nemôžme ísť do roku 1953, ´52 alebo ´49, keď vtedy pozemkové knihy predeďovali. Poprieme dedičstvo za štyridsaťosem rokov potvrdené súdom? To snáď nie. Bude to rok ´97? Bude to rok ´98? Ako je možné, že dnes sa s úsmevom na tvári budeme prizerať na to, že vojenský kataster zmazal všetku evidenciu pôvodných parciel a dnes chceme ísť na céčkové parcely, teda na veľké hony, a budeme prideľovať každému nie jeho pôvodný majetok, ale budeme prideľovať časť na veľkom celku? Prečo? Toto nie je schodná cesta.
Práve preto možno, že by bolo riešením povedať, že vytvorí sa a obnoví sa evidencia na Úrade geodézie a kartografie ohľadne pozemkového práva v daných 24-ch katastroch, ktoré sa dotýkajú vojenského priestoru Javorina, sa obnoví k 2. októbru 1997, teda k dátumu, odkedy je účinný nový zákon 281/1997. Možno, že toto by bolo najideálnejšie. Dokonca som si pripravil aj takýto pozmeňujúci návrh. Ale ešte stále nad tým uvažujem, či prijatie takéhoto riešenia je skutočným riešením. Najlepším riešením by bolo vypustiť vôbec čl. 19, nenahradzovať ho žiadnym iným ďalším riešením a predložiť zo strany ministerstva v riadnom legislatívnom procese tak, aby sa k tomu aj vlastníci z Javoriny mohli vyjadriť, postup, ako treba vysporiadať vlastníctvo vo vojenskom priestore Javorina. Zámerne som použil slovo "vlastníctvo" a nie "reštitúciu" alebo "reštitučný nárok", pretože tento problém nie je možné dnes, sa domnievam, vztiahnuť len na reštitučný nárok. Lebo okrem tých vlastníkov, ktorí sú predmetom reštitúcie, je tu minimálne taká istá skupina, keď nie väčšia, vlastníkov, ktorí majú dedičské konania a môžu zažalovať Slovenskú republiku za to, že im majetok prepadol. A neexistuje, sa domnievam, aj nech slovenské súdnictvo, nech je v akom zlom stave, neexistuje stav, že by týmto vlastníkom nedal za pravdu. Preto by bolo treba prijať komplexné riešenie.
Pán minister, ja by som vás chcel vyzvať alebo poprosiť, skúste to zohľadniť a prídite do konca tohto roku, pretože táto otázka je naliehavá, prídite do konca tohto roku s novým zákonným riešením cez riadny legislatívny proces, ktorý by riešil vysporiadanie vlastníctva a navrátenie vlastníctva v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Tento stav by nenastal, keby ministerstvo obrany a jeho úrad geodézie a kartografie, teda vojenský katastrálny úrad, ktorý vytvorili, keby nezmazal pôvodné švíky parciel, tak by tento stav dnes nenastal. Nastal len vďaka tomu, že to bolo zmazané. V krátkosti toľko by som mal v prvej časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý je tu predložený v bode č. 19.
Teraz dovoľte, aby som sa zameral na jej druhú časť, citujem: "Obdobne sa postupuje pri usporiadaní pozemku, ktorý z dôvodu technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a ujma vlastníka dotknutého pozemku nebola kompenzovaná." Pán minister, nech je to z kohokoľvek hlavy, musím povedať, že s touto snahou sa v plnej miere viem stotožniť. Problém je jeden. Ako sa k tomu vlastník prihlási? Totiž či už v roku 1991, keď sa prijímal zákon č. 229, či už v roku 2003, keď sa prijímal zákon 503, reštitučný titul, prechod alebo prepadnutie veci na území iného štátu alebo takýto právny titul na podanie reštitučného nároku nebol. Keď ani v roku 1992, ani v roku 2004 nikto si nemohol podať takýto nárok, tak prečo ho chceme dnes takýmto spôsobom vysporiadať? V tom zozname je päť, desať, pätnásť, sto, dvesto, koľko ľudí, ktorí prišli o ten majetok? Tí, ktorí podali a nespĺňali literu zákona alebo nespĺňali ustanovenia § 6 ods. 1 o tom, že z akého titulu prešiel majetok na štát, a takýto majetok na štát neprešiel, ono prepadol do inej krajiny, tak náhradu, ako chceme vrátiť? Keď by bola, na tom bola politická zhoda v roku 2003, tak by toto ustanovenie v zákone bolo. Keďže, bohužiaľ, nebola na tom politická zhoda, tak to tam ani není. Ale ja sa neobávam pomenovať, že poďme odškodniť tých, ktorí prišli o majetok v Zakarpatskej Rusi. Ani tých, ktorí prišli o majetok pri posune hraníc s Maďarskom. Však ostatne ono je to záväzok Slovenskej republiky z medzinárodných dohovorov, či to s Ruskou federáciou alebo dôverný štrbský dohovor zo štyridsiateho deviateho roku s Maďarskom. Nebojme sa to pomenovať! Len pýtam sa, keď obdobne sa má postupovať aj v prípade u tých reštituentov, ktorých dôvod technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a takýto právny titul v § 6 zákona 229 ani následne v zákone 503 neexistuje, tak ako je možné, že to ideme teraz niekomu vydávať? Úprimne ešte raz, stotožňujem sa s tým, že tento okruh ľudí by bolo treba odškodniť. Len keď nebol právny titul, tak komu ideme dávať? Možno, že tam budú dvaja - traja alebo koľkí, ktorí podali žiadosť v rozpore, a teraz ministerstvo, respektíve úrady nevedia čo s tým, tak povedia dobre, tak to tam dáme a takto ho vysporiadame. A čo tí, ktorí nepodali, lebo takýto právny titul nebol? Nebolo by správne a spravodlivé vrátiť sa a pomôcť aj tým občanom, ktorí by sa takto mohli dostať k svojmu majetku? Ja si myslím, že takýmto spôsobom by sme mohli odškodniť týchto vlastníkov a ľudí, pretože bez toho asi veľmi ťažko budeme vedieť uspieť a postúpiť ďalej.
Dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, a to za čl. IV sa vkladá nový odsek, čl. V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 149/2008 Z. z., zákona č. 96/2010 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
V § 11 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií."."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 13:42 - 13:43 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako spravodajca.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná v druhom čítaní. A po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 912 z 3. marca 2014 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 13:25 - 13:27 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa § 72 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby Národná rada prerokovala uvedený návrh v druhom čítaní, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2014 13:16 - 13:20 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážení páni kolegovia, ďakujem pekne, že ešte aj v takejto, takomto neskorom čase ste sa vyjadrili k tomu, a ďakujem aj za podporu návrhu.
Ja tiež by som pánovi poslancovi Hambálkovi to chcel presne povedať, že snažili sme sa riešiť ten problém a pokiaľ sa dá trvalo a komplexne. A najmä pokiaľ sa my odvolávame tu na ústavu, o tom teda, že zdravotnícke služby majú byť zabezpečované zo zdravotného poistenia, alebo odvolávame sa na Európsku chartu práv pacientov, alebo na chartu práv pacienta prijatého na Slovensku a všade sa hovorí o tom, že je to zadarmo, tak je to zadarmo. Je to zadarmo, aj na hodinu, aj na tri aj na päť. Nikto podľa mňa v nemocnici nebude trčať zbytočne päť hodín len preto, lebo aj tak má parkovanie zadarmo. Ako to nie je to miesto, kde by si človek veľmi vyberal, že koľko chce stráviť.
A, pán poslanec Kuffa, určite máte pravdu, že dobudovať, ale dobre vieme, že z vybraného parkovného ešte nikto nedobudoval nič. To je to, je to fáma, alebo dokonca to nikto ani netvrdí.
Ale zase udržiavať parkovisko, pokiaľ teda budeme prihliadať na to, tak ja vám vravím, že udržiavať chodbu v nemocnici je určite drahšie, ako udržiavať parkovné, tým pádom budeme vyberať vstupné do chodby, lebo bude tam upratovačka denne dezinfikovať a tak ďalej, používať lavice, lavice sa lámu, opraviť k tomu ten asfalt, páni poslanci, ako naozaj nevyžaduje také, takú námahu. A pokiaľ teda zabezpečíme to, že nie návštevník, teda nie tí, ktorí prišli, a to sa dá technicky naozaj zabezpečiť, nielen časovo, ale dá sa to technicky zabezpečiť, pokiaľ teda, samozrejme, niekomu to za to stáť bude a to sú tie zdôvodniteľné prípady. Keď niekde v centre mesta je nejaká poliklinika, je tam parkovisko, parkovisko bolo postavené pre polikliniku a nie pre niečo iné a teraz sa to využíva, tak jak pán kolega povedal, presne o tom, že sú to v bezprostrednej blízkosti. Dobre vieme prípad tuto parkoviska v Ružinove, resp. na Antolskej, kde vlastníkom je mesto, to znamená, ako by nemocnica nemusela sa o to starať, resp. neni sú to vysporiadané vlastnícke vzťahy smerom k nemocnici, ale aj tak ja teda trvám na tom, že má to byť, má to byť zadarmo. A nejde jednoducho, aby pacient alebo aj ten zamestnanec, alebo aj ten, ktorý ide za tým, za tým chorým, jak tu pán poslanec Škripek dobre povedal, že by musel platiť ako nejakú daň za to, že momentálne v zdravotníctve neni dosť peňazí na niečo.
To udržiavanie asi najdrahšie je možno tých, to vyberania peňazí a možno, možno v tomto prípade by o to dobrovoľne ustúpili tieto spoločnosti, ktoré, povedzme si, z 10-, 20-tisíceurových investícií inkasujú státisíce ročne a majú zazmluvnené na 10, 15 rokov tieto nemocničné parkoviská. Toto nie je podnikanie. Podnikanie je také, že investujem, idem do trhového rizika, idem, mám nejaké skúsenosti, niečo uplatňujem. Čo poskytujú tieto spoločnosti? Len vyberanie peňazí, nič iné. A za to berú 60 %, 80 % alebo fixné, fixné zisky.
Takže ja pevne verím, že napriek tomu, že voľby budú zajtra, hlasovanie bude v utorok, že poslanci SMER-u toto podporia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.3.2014 13:07 - 13:08 hod.

Bastrnák Tibor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mal si veľkú pravdu a chcem reagovať na tú pasáž, keď si spomínal tie dvadsaťkorunáčky Zajacove, ktoré každý nenávidel. Ba dnešná vládna strana vtedy na tom urobila aj veľmi dobrý marketing. Ale na druhej strane, bohužiaľ, teraz to sa im podarilo vyčistiť. To znamená, že tam je nula. Ale tak ako si spomínal, keď teraz ide niekto k lekárovi, tak tam je toľko doplatkov rôznych, že už nik, už každý by bol rád, keby zase boli dvadsaťkorunáčky. Áno, nič viac, lebo vtedy to bolo tak. To znamená, že keby teraz občan Slovenskej republiky išiel k lekárovi, mal by zaplatiť len 70 centov, tak by asi bozkával každému ruku. Takže ja si myslím, že vládna strana vtedy urobila veľkú chybu a práve by to mohli napraviť aj s tým, že teraz budú hlasovať za tento zákon.
Ale takisto očakávame od ministerstva, že prinesie komplexný zákon, kde bude tie služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určitým spôsobom regulovať. Lebo, fakt, teraz ísť k lekárovi, tak tam necháš polovičku výplaty a druhú polovičku potom necháš v lekárni.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.3.2014 12:57 - 13:00 hod.

Bastrnák Tibor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, v prvom čítaní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 908). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako uvádza dôvodová správa, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a samosprávnych krajov. Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 908 z 3. marca 2014 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.3.2014 12:45 - 12:56 hod.

Nagy József Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci úvodného slova uviedol, že čo ma priviedlo k tomu, aby som tento návrh zákona inicioval.
Situácia parkovania v okolí nemocníc a zdravotníckych zariadení sa v poslednej dobe výrazne zhoršila. Je nepochybné, že v posledných desaťročiach počet vozidiel výrazne stúpal a stúpa a, samozrejme, aj počet pacientov, ktorí prichádzajú autami k nemocniciam alebo zdravotníckym zariadeniam, stále stúpa. Tento problém však nevznikol včera. Môžeme ho sledovať už desaťročia. Nemocnice a zdravotnícke zariadenia problémy s parkovaním v okolí budov ale stavebnými opatreniami neriešili. Bohužiaľ, snažia sa ich riešiť absolútne nevhodným, neefektívnym spôsobom, ktorý ale ide proti záujmu chorých, ako aj pracovníkov týchto zariadení.
Spoplatnením parkovania v okolí nemocníc totiž vôbec nebude viac parkovacích miest, nebude lepšie zabezpečený prístup do budovy a už vonkoncom to neslúži na zabezpečenie lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to horšia, že v poslednom období zdravotnícke zariadenia podpisovali rôzne zmluvy s parkovacími spoločnosťami, ktoré sú pre tieto zariadenia veľmi nevýhodné, nakoľko obsahujú obrovské zmluvné pokuty v prípade vypovedania týchto zmlúv zo strany nemocníc.
Pri tomto v prevažnej väčšine, pritom v prevažnej väčšine tieto firmy vykonali alebo vykonávajú len minimálne investície a berú nezaslúžený zisk za využívanie dávno postavených parkovacích miest. Parkovacie spoločnosti dostali voľnú ruku, nadobudli do užívania lukratívne pozemky a majú možnosť zarobiť si obrovské peniaze na parkovnom bez toho, aby ich zisk bol ohrozený v dôsledku vypovedania zmluvy.
Pred niekoľkými týždňami som si dovolil interpelovať pána predsedu vlády Roberta Fica, že vláda plánuje, že či plánuje vláda vyriešiť túto situáciu zmenou zákona zakázaním spoplatňovania parkovísk pri nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach aspoň s účasťou štátu alebo samosprávy, či už župnej, alebo miestnej samosprávy. Dňa 10. marca som dostal od pána predsedu vlády odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej sa odvoláva na prípad ešte z predchádzajúceho obdobia. Je naozaj typické zo strany terajšej vlády, že hádže všetku zodpovednosť na svojho predchodcu namiesto toho, aby sa snažila vyriešiť problémy, ktoré vznikli, v prospech občanov. Hlavným argumentom v premiérovej odpovedi je, citujem: "Takáto právna úprava by mohla upraviť danú problematiku len do budúcnosti a nemohla by mať účinky na tieto právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti."
Vážený pán predseda vlády, aj keď ste tu neni, mám, včera som ináč chcel odpovedať na interpeláciu, ale nakoľko pán predseda vlády tu nebol, tak teraz to vykonám. Mám tomu rozumieť teda tak, že odteraz nebudeme prijímať zákony, ktoré sa vyžadujú v dôsledku nesprávnej alebo nevhodnej praxe len preto, lebo tým nedokážeme vyriešiť právne vzťahy, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti nového zákona? Tento argument je nielen smiešny, ale prinajmenšom svedčí o zlyhaní filozofie štátnej správy zastaviť nekalé praktiky a zachováva priestor aj v tomto prípade pre špekulácie s parkovacími pre parkovacie spoločnosti.
Pre mňa táto odpoveď predsedu vlády vypovedá o tom, že vláda nechce riešiť túto situáciu zákonom, preto som sa rozhodol spolu s mojimi kolegami z ďalších troch poslaneckých klubov ten vlastný poslanecký návrh zákona predložiť.
Cieľom nášho návrhu je dosiahnuť, aby parkovanie bolo pri nemocniciach, resp. pri iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, to znamená vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, aby boli tieto parkovacie miesta pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. To znamená, nie pre všetkých bezplatné, ale pacientov, pre ľudí, ktorí tam pracujú, resp. dovezú tam nejakého pacienta.
V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v prístupe k parkovaniu, vlastne spoplatňovaniu. Súčasná situácia navyše nadmerne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál týchto zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Dobre vieme, že koľko trvá jedno vyšetrenie, koľko sa čaká na lekára, koľko trvá akýkoľvek zákrok, takže nemôžme tu hovoriť o tom, že parkovanie je nejakým luxusom alebo návštevou obchodného centra, ktorý sa dá opcionálne vybrať, či urobím tú návštevu, alebo nie.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti týchto zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale v neposlednom rade i napriek opačným tvrdeniam predsedu vlády napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi.
Chcem len pripomenúť, že na Slovensku je typické pre spoplatňovanie parkovísk nie spoplatnenie parkovísk v súkromných zdravotníckych zariadeniach, lebo tam rozmýšľajú, bohužiaľ, alebo ako viditeľne oveľa ľudskejšie ako práve v tých štátnych alebo župných nemocniciach, pritom sú to verejným vlastníctvom. V niektorých nemocniciach až dve eurá na hodinu si pýtajú na Slovensku, čo keď si uvedomíme, že bežný človek môže tráviť v nemocnici aj tri, štyri hodiny, podľa mňa je výrazne vysoká suma a nijako neprispieva nemocnici alebo teda k finančnému prospechu nemocnice.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmu pacientov je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov a nie záujmy firiem. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je tiež obsiahnuté v Charte práv pacienta v Slovenskej republike, prijatej uznesením vlády ešte z roku 2001 v bodoch 3 a 4 čl. 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov, deklarujúc, že každý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotnej starostlivosti.
V Ústave Slovenskej republiky je zakotvené, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Keď však pozrieme na to, čo všetko musia pacienti platiť pri využívaní zdravotnej starostlivosti, počnúc od liekov až po rôzne iné poplatky, musíme si položiť otázku: Naplní sa vôbec táto veta našej ústavy? Naozaj chceme ísť cestou zavedenia rôznych skrytých a menej skrytých poplatkov, aby sme nejakým spôsobom predsa len vymáhali určité sumy od občanov?
Ja si myslím, že zdravotné poistenie má slúžiť na financovanie zdravotníctva. Preto nesúhlasíme s tým, aby bolo náhražkou alebo nejakým doplnkovým príjmom pre nemocnice, ktoré aj prevádzkujú samy tie nemocničné parkoviská.
Pre pacientov prináša aj tak mimoriadny stres, keď sú chorí a musia navštíviť lekára, podrobiť sa rôznym vyšetreniam, už ani nehovoriac o obavách, či nejde o vážnejší problém. Títo ľudia sú väčšinou práceneschopní, ich príjmy sú preto oveľa nižšie, obmedzené, a my ešte chceme od nich vymáhať ďalšie peniaze.
Nechcem teraz preháňať, ale nevidím nijaký rozdiel v tom, že by sa spoplatnili napríklad výťahy v nemocniciach. Veľmi jednoduché by to bolo, mohlo by to ísť na mince, mohol by tam byť turniket a by chodili pekne hore výťahom ľudia, ktorí nechcú použiť schody. Je tam technická možnosť nahradiť to. Výťahy tiež, prevádzka výťahov tiež vyžaduje rôzne náklady, vyžaduje elektrinu, vyžaduje revízie, vyžaduje servis, ale aj investície. Čo, kedy sa zastaví už konečne to zdieranie občanov?
Podľa môjho názor je celá záležitosť okolo spoplatňovania parkoviska preto absurdná, pričom by stačilo len trošku zodpovednosti a ľudskosti, ako vyriešiť problém nedostatku, resp. zneužívania parkovacích miest, čo je stále tou zámienkou, že prečo, prečo majú byť spoplatnené parkoviská.
Keď vo veľkých nákupných strediskách môže existovať parkovací systém s bránami, ktoré umožňujú bezplatné parkovanie pre tých, ktorí navštívili určený obchod alebo nejakú reštauráciu a vedia sa predložiť akýmkoľvek technickým prostriedkom, čiže s nejakým lístočkom, žetónom alebo čímkoľvek, tak prečo by sa toto nemohlo zaviesť aj pri nemocniciach? My nehovoríme, že majú sa zrušiť spoplatnené parkoviská, pokiaľ sú umiestnené na takých miestach, kde naozaj môžu byť zneužité na úplne iné účely. Ale treba to inak zabezpečiť, ako zdierať každého jedného, ktorý tam ide.
Vážení kolegovia, predložený návrh zákona sa zakladá na princípe, že parkovanie je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti umožňujúca jej dostupnosť. A táto služba má byť podľa nášho návrhu poskytovaná zadarmo. K zákonu prikladáme aj nariadenie vlády, v ktorom určujeme cenu tejto služby na nula euro. Presne tak, ako sa zmenila na nula euro, napríklad poplatok za návštevu lekára, tá dvadsaťkorunová, ak si ešte pamätáte. A je to, si myslím, takisto presne o tom istom. Tento princíp zohľadňuje záujmy a potreby občanov a nielen parkovacích spoločností. Navyše zákon zakazuje vyberať parkovanie len od pacientov a zdravotného personálu. To znamená, nezakazuje, opakujem, vyberať peniaze od iných, ktorí by mohli zneužívať toto parkovisko.
Preto apelujem na vás, kolegovia, aj z vládnej strany SMER, že v predvolebnej kampani ste sľubovali občanom istoty a teraz môžte ich záujem hájiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste tento náš návrh zákona podporili v prvom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis