Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja som to verejne niekoľkokrát povedala a poviem to aj tu. To, čo vnímam na tejto voľbe za najväčšie negatívum, je tá samotná procedúra. Máme výberové konanie, do ktorého sa neprihlásil nikto iný ako existujúci špeciálny prokurátor. A pre mňa je to signál niečoho nezdravého na prokuratúre, keď je výberové konanie a nemáme konkurenciu, z koho vyberať, o to viac, že existujúci špeciálny prokurátor je vo funkcii už desať rokov. Čiže za každých okolností po desiatich rokoch zmena môže znamenať naozaj zmenu a nejaký nový vietor. Takže ten signál, samotný fakt, že nikto sa neprihlásil okrem pána Kováčika, je pre mňa signálom niečoho nezdravého, za čo svojím spôsobom nesie zodpovednosť aj on. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená dáma predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k uvedenému dokumentu.
No ja som rozmýšľal dlho, že ako poňať svoje vystúpenie tak, aby to nebolo, žeby som sa ani neopakoval a aby som tu zase svoje názory na makroekonomické údaje neporovnával s uvedeným návrhom. Takže trošku to netradične pojmem, moje vystúpenie, a skôr sa sústredím z pohľadu toho, čo vlastne zaujíma občanov, pre ktorých sa vlastne pripravujú nejaké nové opatrenia.
Ale na úvod dovoľte mi povedať, že tento program stability to vieme, že to je vlastne povinná jazda, že každý rok to teda pán minister musí predložiť, a presne pred rokom sme tiež schvaľovali tento program stability a musím zase povedať z tej minuloročnej skúsenosti, že tento dokument nepovažujem až tak za podstatný, pretože aj v minulom roku, ako viete, tak keď sa prezentovali východiská štátneho rozpočtu v auguste, tak vlastne tam bolo veľa vecí, ktoré boli úplne v rozpore so schváleným programom stability. Takže preto hovorím, dôležitejšie pre mňa je skutočne, aké prídu opatrenia, ako bude vyzerať rozpočet.
Takže čo sa týka samotného programu, ja mám trošku obavy nie z toho, čo tu je, ale z toho, čo tu nie je. A ja sa len sústredím na to, čo v podstate najviac by aj občanov malo zaujímať, a to je vlastne stránka 37 a 38 uvedeného dokumentu, kde vlastne ministerstvo načŕta svojím spôsobom, akým, akým vlastne chce zvýšiť príjmy, resp. aké opatrenia chce urobiť. Tak dovoľte mi v krátkosti rozobrať a postaviť sa nejako ku každému tomu opatreniu.
Tak prvá vec, že zachovanie výnosu a zvýšenie úspešnosti výberu DPH. Tu musím skutočne pochváliť pána ministra za to, že skutočne vyvíja veľkú snahu na to, aby sa odhalili takzvaní DPH-áčkari, a mne, to je všeobecne aj známe, strašne vadia títo DPH-čkari, pretože ich považujem za nie podvodníkov, ale lúpežníkov, ktorí vlastne falšovanými dokumentami okrádajú spoločnú kasu a dokonca si myslím, že by sa to dokonca aj takéto podvody, teda neplatenia, resp. vyberanie vratiek DPH mali posudzovať podľa Trestného zákonníka takisto ako akákoľvek lúpež, a to znamená, to sa by malo aj zjednotiť, čo sa týka premlčacích lehôt a dokonca aj trestných sadzieb. To je môj osobný názor, pretože ja v tom vidím priame rovnítko. Či to niekto urobí proste falšovanom, falšovaným dokumentom alebo rovno prepadne banku. Podľa mňa je to, to isté. Takže toto vítam a, samozrejme, ja dokonca tvrdím, že možno by sa dalo predsa len ísť ešte ďalej. To znamená, že ísť aj, pokiaľ sa dá, samozrejme, aj do minulosti, pretože vieme, že mnohí podnikatelia, a nielen jeden, dvaja, traja, ale v podstate v každom jednom okresnom meste v úvodzovkách bol taký "podnikateľ", kde sa živil tým, že vyberal vratky z daňového úradu. A možno tu by sa dalo aj otvoriť možno do budúcna nejaká taká aj filozofická debata, do akej miery tá finančná správa by mala byť odpolitizovaná, a to myslím ako nieže ľavo-pravo, ale skutočne tak, aby jednoducho nebola predmetom alebo ani vôbec tí okresní úradníci neboli predmetom akýchkoľvek politických diskusií, a viem, že aj teraz bol taký prípad, a to nie je výčitka strane, ale jednoducho, ktorý jasne naznačoval, že, že, medializovaný, že v..., bol politický vplyv prostredníctvom sponzorov, ktorí vlastne chceli mať osobu, ktorá bola, tá osoba bola šéfkou daňového úradu. Takže teraz poviem ironicky v úvodzovkách, bol to jasný "podnikateľský plán" toho podnikateľa, ale teraz nebudem nič menovať. Ale mne ide o to, aby aj v budúcnosti bolo čo najmenej, odpolitizovať, lebo toto je tá cesta, čo ja stále tvrdím, že treba ísť po tých veľkých, po tých veľkých podvodníkoch, a nehľadať pár eur proste u malých. Takže ja verím, že, že, že tento, tento, tento proces odhaľovania takýchto lúpežníkov bude pokračovať, a čím viacej bude takých tých príkladov, tam tých viacej, aj ostatní proste budú, budú sa obávať používať takéto metódy. Dobre, takže jedna pochvala, teraz dovoľte aj kritiku.
Takže bod druhý, to rozšírenie povinnosti používať elektronické registračné pokladnice. No ja, samozrejme, neviem vypočítať a neviem, akým spôsobom sa vypočítalo, že by skutočne boli až také veľké daňové úniky, ktoré by prešli, keby sme spočítali tých lekárov a notárov a právnikov, že skutočne, že či to dá 71 miliónov. Ja sa teda obávam, že, že ja napríklad až také skúsenosti nemám, a to, že niekto bude mať registračný blok alebo, ja neviem, vydá nejaký paragon, ako nemyslím automaticky, že, že, proste že chce podvádzať, a tých s ktorými komunikujem a ktorí nemajú registračné pokladnice, ani raz sa mi nestalo, že by nechceli odvádzať, a tiež sa mi to trošku zdá až trošku tak, jak by som povedal, pritiahnuté za vlasy, lebo teraz poviem tak trošku ironicky, nech trošku obveselím, že my sme, my sa môžme zapísať do Guinnessovej knihy rekordov, že u nás je najväčší počet, my najväčší počet áut vyrobíme na hlavu obyvateľa, ale teraz budeme mať aj najväčší počet registračných pokladníc na hlavu obyvateľa. (Povedané so smiechom.) Jednoducho nepoznám krajinu, kde by až v takej miere tieto registračné pokladnice boli rozšírené, a určite, určite, samozrejme, aj tí, čo to budú musieť zakúpiť a tak ďalej, budú mať s tým, s tým náklady a nie som si istý, že či všetci, všetci z nich akože doteraz sa snažili vyhýbať alebo nedávať bločky.
S tým priamo súvisí, samozrejme, ja neviem posúdiť farmaceutické firmy, skutočne neviem posúdiť cez zdravotníctvo. Neviem, je to na lekároch, či si myslia, že tie reformy zdravotníctva majú byť v tom, že proste budú tam nejaké registračné pokladnice, že či to je najdôležitejší problém zdravotníctva, ale detto, čo sa týka toho kovošrotu, ja sa obávam, že tam budú, ja rozumiem, rozumiem tej snahe, ale obávam sa, že či ten spôsob, akým sa navrhuje, že či bude efektívny a či nebude, nebude, jak by som povedal, nebude nakoniec predsa len sterilný a nebude sa to obchádzať. A neviem si predstaviť proste, akým spôsobom aj tí ľudia, ktorí, vieme, že tí, ktorí skutočne majú malé príjmy a tým sa živia, akým oni proste byrokratickým spôsobom budú musieť vykazovať tie zrážkové dane a tak ďalej. Ja si to proste neviem predstaviť, lebo to sú vyslovene nízkopríjmové kategórie, ktoré málokto z nich majú účty a podobne. No ale prax ukáže ako to bude fungovať. Ja len stále narážam na to, že ten odhad tých príjmov podľa mňa je veľmi ťažko, ťažko odhadnúť.
Bod štvrtý, zúčtovanie sociálnych odvodov. Je možno len na to mať názor, názor taký či onaký, ale ja v princípe, v princípe v tom nevidím nejaký, nejaký problém, keď sú rôzne aj zúčtovanie iných odvodov. Takže v tom nevidím toto opatrenie, nevidím ako, ako nejako vyslovene, že negatívne. A dodatočné opatrenie v rámci reformy ESO ťažko posúdiť. Z tohto vôbec neviem povedať ako, teraz nie v zlom, ale papier znesie všetko. To znamená, tam sa dá povedať, že koľko sa ide ušetriť, až ten fakt skutočne, koľko sa urobilo, koľko sa zrušilo tých rozpočtoviek, až to mi dá nakoniec nejakú, nejakú predstavu, do akej miery, do akej miery sa tento účel vyšiel. No ja, čo ma mrzí, čo ma mrzí, že tie opatrenia, ktoré sú, ktoré chystá zaviesť vláda, sú vo veľmi v takom vágnom stave a, žiaľbohu, žiaľbohu, sa mi zdá, že dokonca v časopise Trend som čítal tie opatrenia podrobnejšie rozpísané a časopis Trend tvrdí - a teraz to, samozrejme, nehovorím, že, že je to pravda, hej, ako, Bože, všetko, čo sa napíše, že je pravda, to určite nie, však to vieme všetci na vlastných skúsenostiach - a že ministerstvo financií má v šuplíku pripravené takmer všetky návrhy zmien a čaká, predpokladám, možno, možno je to zase volebný cyklus, že nechce povedať teraz rovno, že presne, čo sa týka. Lebo mňa by skutočne, skutočne zaujímalo, ja neviem, napríklad s tými, s tými zdaňovaniami nehnuteľností. A myslím, že aj každého občana tejto republiky by to zaujímalo, že čo to vlastne bude. To proste napísať len jednou vetou, že zmeníme zdaňovanie nehnuteľností, no ako skutočne by ma to zaujímalo, zaujímalo, že aký je ten teda návrh, ktorý teda podľa tohto časopisu je už v šuflíku. No a takisto, ja neviem, podnikateľov by určite zaujímala tá vágna veta, že čo to vlastne úprava tých daňových výdavkov, to znamená na výdavkoch na, pri priamych daniach. To znamená, že, pokiaľ viem, teda nás rôzne druhy odpisovania. Takže k tomu sa neviem vyjadriť, lebo tento dokument mi nejako nedáva, nedáva k tomu dostatočný priestor.
Takže dovoľte mi už len tak na záver, že už len nejakú takú len poznámku alebo dve poznámky. Samozrejme, budem, všetci máme názor nejaký iný, že akým spôsobom, akým spôsobom znižovať ten deficit a zadlženosť. Ja stále používam ten systém, že najskôr hľadám, proste kde ušetriť, a potom, až potom následne, keď sa vyčerpajú všetky možnosti ušetrenia, rozmýšľam, že kde zase zaviesť nejakú daň. No tak na to máme asi iný názor.
Ale jednu vec, ktorú ja dlhodobo hovorím a všeobecne je to známe a zase by som to chcel len otvoriť, je ten adresnosť tých dávok v sociálnom systéme. Samozrejme, je to velikánsky komplex tej adresnosti, lebo tam je skoro 100 dávok a podobne. Ale nesúhlasím, pán minister, s tým, že na adresnom dávok potrebujeme nejaký špeciálny softvér na porovnanie a tak ďalej. Ja rozumiem, čo hovoríte, ale ja tvrdím opak, že pokiaľ, ešte raz, pokiaľ niekto chce nejakú dávku a hovorím teraz filozoficky, samozrejme, tak ten dotyčný musí dokázať, že má na to nárok. A mne je úplne jedno, či sa nejaké systémy previažu, nepreviažu a tak ďalej. Keď si ako príklad, ako príklad, hej, zdôrazňujem, povieme, že detské, detské, jak sa to volá, detské dávky vo výške 22,50 nebudú pre bohatých ľudí. No tak, keď to nebude automaticky, tak človek, ten ktorý proste chce tú dávku, tak musieť dokázať, že má nižší príjem celoročný ako XY, hej. Podľa mňa na to netreba nejaký špeciálny softvér. Treba, samozrejme, na to filozofiu, povedať si tie arbitrárne hranice, lebo tie arbitrárne hranice vždy budú. Arbitrárne znamená, že proste niečo sa musí povedať, keď je akákoľvek dávka, je svojím spôsobom arbitrárne stanovená.
Takže ja si myslím, že tento veľký priestor stále existuje. Otázka, samozrejme, je, že či je, či je stále ako reálna vôľa do toho ísť. Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pri hodnotení analytického materiálu, ktorým je aj program stability, by sme sa mali držať faktov a zároveň vnímať vývoj v širšom kontexte. Faktom je, že podľa dostupných aktuálnych údajov verejný dlh sa vyvíjal trošku horšie a deficit verejných financií je trošku lepší, než ako vláda očakávala v rozpočte. Faktom ale je aj to, že - a tu nasleduje širší kontext - vláda zatiaľ nevie zastaviť rast zadlženosti a verejný dlh braný ako percento z HDP sa nám od roku 2008 zdvojnásobí aj pri očakávanom vývoji verejných financií podľa predloženého programu. Prvá Ficova vláda prevzala krajinu v roku 2006 s rýchlym ekonomickým rastom a klesajúcim dlhom. Dlh dosiahol dno v roku 2008 pri úrovni 28 % HDP. Teraz však aj program stability konštatuje, že vlani dosiahol 55,4 % a stále očakávame ďalšie zvýšenie. Faktom je aj to, že dlh prelomil ďalší 55 % limit ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čím aktivoval nové sankčné mechanizmy. Pritom takýto vývoj vôbec nebol nepredvídateľný, len sa naplnili niektoré riziká, načo opozícia analytici, média aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už dávnejšie upozorňovali. Podobné riziká môžu viesť aj k tomu, že dlh napokon prelomí aj ďalšiu 57 % hranicu a tým aktivuje ešte tvrdšie sankcie vrátane povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Stále je to menej pravdepodobné, avšak vôbec nie je to vylúčené.
Na druhej strane pozitívnym faktom je, že sa podarilo znížiť deficit verejných financií pod 3 % HDP a vlaňajší schodok bol dokonca nižší než plánovaný. Avšak širší kontext opäť vyžaduje, aby sme pripomenuli, že zmena súčasnej metodiky Eurostatu, ESA 95 na jeseň môže viesť k prehodnoteniu týchto údajov, a preto vôbec nie je isté, že deficit, definitívne aj podľa novej metodiky ostane pod 3 % a že sa dostaneme z procedúry nadmerného deficitu. Najväčší problém s konsolidáciou je však taký, že veľkú časť tvoria čisto účtovné alebo jednorazové opatrenia, ktoré robia konsolidáciu dlhodobo neudržateľnou. Upozornila na to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, citujem: "Dobrý výsledok sa dosiahol aj v dôsledku faktorov, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať a zároveň môžu negatívne ovplyvniť potenciálny rast ekonomiky. Ide predovšetkým o nečerpanie výdavkov súvisiacich s eurofondmi - o čom aj pán kolega rozprával - 0,6 % z HDP, výrazný pokles kapitálových výdavkov samospráv, oproti rozpočtu alebo presun aktív sporiteľov z druhého dôchodkového piliera do Sociálnej poisťovne, čo bolo 0,3 % z HDP. Dodajme, že v súčasnosti podobným jednorazovým a dlhodobo škodlivým opatrením sú superdividendy. Aj v blízkej budúcnosti jednorazovým opatrením bude aj privatizácia, resp. príjmy z privatizácie Telekomu použité na zníženie dlhu. V súvislosti s jednorazovými príjmami z privatizácie, ktoré majú zachrániť vládu pred ďalšími sankciami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, treba poukázať aj na to, že pán premiér sa vždy tváril ako najväčší nepriateľ privatizácie v tejto krajine. V apríli 2011 napríklad tu na tejto pôde povedal, že, citujem: "Opäť oznamujem, že v prípade našej účasti vo vláde nebudeme nič privatizovať, naopak, tam, kde to bude možné, rozbehnutú privatizáciu zastavíme." Vo vládnom programe z roka 2012 už boli opatrnejší, tam tvrdili, citujem: "Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie." Nuž posudzovali tak konkrétne, že namiesto ukončenia privatizácie, idú privatizovať Telekom a aj Cargo. V roku 2011 Robert Fico tu v parlamente obviňoval premiérku Ivetu Radičovú, že klamala o privatizácii, lebo mala sľúbiť že predávať nebude. Teraz by som chcel zacitovať pána Fica: "Ten jej prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane my sme už pri viacerých príležitostiach premiérku pristihli pri tom, že klamala. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku a teplární, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiérka klamala, a ja sa z toho slova a ja sa za toto slovo nehanbím, pretože celej verejnosti pred voľbami voličom povedala, že nebude privatizovať, čím mohla získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti, no akonáhle získala moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásila k privatizácií teplární," hovoril predseda SMER-u - SD pán Fico. No a ešte dodá, že sa domnieva, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Hovoril, že: "Sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody." Médií a koalície sa tiež opýtal, čo by robili, keby takto oklamal verejnosť on sám. Dovoľte mi odpovedať na túto otázku tak, že pána Fica budem citovať s malými zmenami. Tento jeho prísľub, to bolo bohapusté klamstvo. Na jednej strane, my sme už pri viacerých príležitostiach premiéra pristihli pritom, že klamal. Ale klamať v tak závažnej veci, ako je privatizácia strategického majetku Telekomu a Carga, to je naozaj vážna vec, a preto je našou povinnosťou ako opozičnej strany povedať, že premiér klamal, pretože celej verejnosti pred voľbami, svojim voličom povedal, že nebude privatizovať, čím mohol získať na svoju stranu aj nejakú časť verejnosti. No akonáhle získal moc, tak sa bez akýchkoľvek ťažkostí prihlásil k privatizácii Telekomu a Carga. A ešte dodám, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a sme presvedčení, že voliči zrátajú tieto podvody.
Stanovisko MOST - HÍD je také, že privatizáciu neodsudzujeme, a keď privatizácia Telekomu prebehne transparentne a príjmy z predaja budú použité na zníženie verejného dlhu, tak je to dobrá vec. Ale keby boli použité na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, tak by to bol hlúpy a nezodpovedný krok. Ale vyzerá to tak, že vláda našťastie potichu upustila od tohto zámeru, a preto dodávame iba potichu, že bude z toho ďalší príklad, keď vláda a premiér oklamali voličov. Ale vráťme sa k hlavnej téme.
Zopakujem, že najväčší problém konsolidácie je otázka dlhodobej neudržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti. Bez účtovných trikov, superdividend a privatizačných príjmov deficit v budúcnosti opäť narastie. Trvajú aj ďalšie riziká ako zraniteľnosť ekonomického rastu a tým aj plánovaných daňových príjmov, úroky na naše štátne dlhopisy sa môžu zvýšiť a ceny energií môže narásť v dôsledku napríklad takej ukrajinskej alebo inej krízy a podobne. Preto vláda by mala byť opatrnejšia. Mala by vytvárať väčšie rezervy v rozpočte, resp. alternatívne opatrenia, ktoré môže použiť v prípade menej priaznivého vývoja. Len jeden konkrétny príklad. Na rok 2013 v rozpočte rátali s dvojpercentným ekonomickým rastom. Napokon sme dosiahli menej ako polovičný rast, konkrétne 0,9 %. Preto vyzývame na väčšiu opatrnosť.
Ďalšie riziko súvisiace so štruktúrou konsolidácie je, že tá podkopáva základy ekonomického rastu, lebo okrem spomenutých jednorazových opatrení sa odohralo skoro výlučne na strane príjmov a viedla k zvýšeniu daňovo-odvodového zaťaženia všetkých skupín pracujúcich. To znamená zamestnancov, živnostníkov, aj dohodárov, ako aj firiem, ktoré pracovné miesta môžu vytvoriť. Vláda pritom aj ostatnými opatreniami, spomeňme len Zákonník práce alebo novelu o kolektívnom vyjednávaní, zvyšuje náklady a administratívnu záťaž a ďalej komplikuje podnikanie. Skrátka podnikateľské prostredie sa na Slovensku zhoršuje. Naša strana MOST - HÍD principiálne nesúhlasí s takouto štruktúrou konsolidácie a opakovane sme upozorňovali na riziká, ktoré prináša.
Vážené dámy, vážení páni, na záver môžem len opäť upozorniť, že existuje značná šanca, že o rok či dva tu budeme stáť pri hodnotení ďalšieho programu stability a budeme konštatovať, že verejný dlh sa opäť zvýšil, že prelomuje ďalšiu hranicu ústavného zákona o dlhovej brzde, že deficit sa nedarí znižovať podľa rozpočtových plánov a že sme opakovane upozornili na riziká - a neboli sme sami - a napriek tomu sme však neboli ani teraz vypočutí. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja si myslím, že musíte aj vy vidieť, že tí, ktorí tu vystupujú, hovoria o tom, že áno, treba brániť našu pôdu, aby to nedostali, dá sa povedať, takí, ktorí to len zneužívajú a ešte sú aj zo zahraničia. V poriadku. Len my upozorňujeme na to, že váš návrh je zlý. Jednak za vlády Ivety Radičovej, za našej vlády, sme predĺžili, lebo mali sme možnosť, vy už takú možnosť nemáte, o dva roky zákaz predávať do zahraničia. Aj tak viete, že rôzne zmluvy to mohli obísť. Ale, ale mali ste dva roky na to, aby sa pripravil zákon, ktorý bol, ktorý bol aj dôkladne premyslený. Totiž zoberte si napríklad taký konkrétny povedzme rodinný príklad. Po matke aj moje sestry, aj ja sme zdedili kus pôdy. A teraz povedzme jedna sestra chce predať tú pôdu a mne, ja to chcem kúpiť. Ale ja nie som poľnohospodár. Ako, ako sa k tomu môžem dostať? No áno, darovacia zmluva. Ale, ale ona to chce predať a nie načierno. To znamená, že mi daruje a ja načierno dám jej peniaze, to určite nie. Takže to je jedna vec, a pritom ja si myslím, že my si tú pôdu chceme chrániť a nechceme, aby to vlastnil niekto iný, a vy takúto možnosť nám fakticky zoberiete.
A druhá vec, chápem tomu, že v poriadku, určitým spôsobom to treba obmedziť. Ale prečo to nerobíte? Ja viem, že to bude stáť peniaze, že bude to štát vykupovať. Ak niekto bude chcieť predať, tak napríklad Slovenský pozemkový fond. Takéto možnosti prečo by neboli? Ponúknite tak, aby v prípade napríklad diaľnic, že vykupujete tú pôdu, lebo ide, to je záujem štátu a mne nehovorte, že záujmom štátu nie je takto chrániť našu pôdu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril meritórne k predloženému návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva. V prvom rade je treba si uvedomiť jednu základnú skutočnosť, že tento zákon nebude platiť sám osebe, ale v nejakom prostredí právnom, ktoré platí na území Slovenskej republiky. Mnohí tu podotýkali, vyjadrovali sa k tomu, že čo bolo súčasťou prístupovej zmluvy. Chcel by som len pripomenúť, že pôda ako kapitál je definovaná v medzinárodnej zmluve, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2000, teda vstupom alebo členstvom v OECD. Mnohí tu poukazovali na Maďarsko a na právne riešenia, ktoré tam sú. Maďarsko si svoje právne riešenie a ochranu svojej pôdy vyriešilo ďaleko pred tým, než vstúpilo do OECD, a preto oni neprijímajú negatívne opatrenia oproti tomu stavu, aký bol vtedy.
Ale poďme, poďme k meritu. Chceme zabrániť, aby cudzinci nakupovali pôdu. V prvom rade je treba si povedať, že kto rozhoduje o tom, že kto kúpi pôdu. No vlastník, ktorý predáva. Občan Slovenskej republiky sa môže rozhodnúť, komu predá a komu nepredá. Veľakrát som dostal ako minister šplechnuté do očí, že ja môžem za to, že sú tu Dáni. No aj pri tejto príležitosti musím povedať, že Dáni prišli na Slovensko vtedy, keď ministrom pôdohospodárstva bol Pavol Koncoš. Pigagro, s. r. o., Jesenské, keď už to mám tak spomenúť, lebo je to z môjho kraja, vznikol z podnetu pána Koncoša. A keď vznikol a kúpil štátny majetok v Jesenskom, jeho pozemky, teda budovy, pozemky mu dal pozemkový fond, tak obchodný podiel sa previedol na spoločnosť, spoločníkov Dánov. Je to v Obchodnom registri verejná listina, dá sa to jednoducho, krásne skontrolovať.
Dnes na Slovensku skoro každá zahraničná spoločnosť, ktorá podniká a kupuje poľnohospodársku pôdu, sa takýmto modelom dostala k podniku. Ani jedna jediná, pokiaľ dobre viem, sama osebe neprišla a nezaložila spoločnosť slovenskú, len kúpila obchodný podiel a tento model platí a kupovali viac-menej štátne majetky, ktoré prešli privatizáciou. Keď pán minister chce zabrániť tomu, aby zahraniční nakupovali tú pôdu, tak v prvom rade by mal zabrániť, aby ani takýmto spôsobom sa k tej pôde nedostali.
Kým zahraničná fyzická osoba príde a bude chcieť, s prepáčením, od kolegu Mičovského kúpiť pôdu, tak pán kolega Mičovský, keď má päť, desať, pätnásť, päťdesiat hektárov, sto hektárov, tak mu to môže sa rozhodnúť, že predá. Na to, aby nakúpil tisíc hektárov pôdy, potrebuje niekoľko takýchto osôb nájsť, stovky až tisíce kúpno-predajných zmlúv urobiť, potom má problém so sceľovaním, a s tým súhlasím s pánom ministrom, že na Slovensku najväčšou brzdou nákupu pôdy pre zahraničných je práve rozdrobenosť slovenskej pôdy. To sme v ažurite. Problém je, že tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť, a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným, pretože to tomuto procesu podliehať nebude. Nie je možné na tento zákon pozerať, že chceme zabrániť, aby zahraniční tu nevlastnili pôdu a nehospodárili. Áno? To je cieľom, aby nevlastnili, ale na obdobie 25 a 50 rokov si môžu pôdu prenajať? To je obdobie jedného života. Vlastniť alebo mať právo užívať pôdu na 50 rokov, alebo teda 25 a jednorázovo o predĺžení o ďalších 25 rokov, teda na 50 rokov, je, sa rovná takmer vlastníctvu. Keď toto je možné, tak sa pýtam, prečo chceme brániť, aby to vlastnili, keď my im dávame legálnu možnosť, že hociktorá zahraničná fyzická osoba môže prenajať túto pôdu na 50 rokov, a prosím pekne, takéto, táto zmena prešla v tejto Národnej rade počas tohto volebného obdobia.
Aby ste vedeli, o čom sa bavíme, tak je to novela zákona, teda zákon 145/2013, § 8 ods. 1. "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzatvorená určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku, po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 ods. 1," teda na ďalších 25 rokov.
Ústava Slovenskej republiky dáva pre každého vlastníka rovnocenné právo, ale tento zákon dáva právo z päť miliónov občanov Slovenska, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, narodili sa na Slovensku, zvýhodňuje desaťtisíc ľudí alebo dvanásť-, ktorí budú mať právo kúpiť pôdu, ktorí budú mať právo vlastniť pôdu. Ba čo viac, on ešte robí rozdiely medzi poľnohospodárom a poľnohospodárom, lebo poľnohospodár z Bratislavy nemôže kúpiť pôdu v Košiciach. Ani poľnohospodár z Košíc nemôže kúpiť pôdu v Bratislave ani nikde inde. Pýtam sa, prečo je problém, keď občan Slovenskej republiky, ktorýkoľvek z vás, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ktorý má peniaze a nebodaj by chcel investovať do pôdy, že si kúpi pôdu pre seba, narodil sa tu, má citový vzťah k tejto krajine, tak tento zákon mu ho zakáže, znemožní, akože znemožní. Lebo keď bude chcieť urobiť, tak existuje niekoľko spôsobov, ako tento zákon s úsmevom na tvári obísť. Preto, lebo tento zákon je neúčinný. Obmedzíme len občanov svojej vlastnej krajiny, tak ako tu moji kolegovia povedali, pretože keď dva milióny vlastníkov, zhruba dva milióny vlastníkov, ktorí na Slovensku sú, budú chcieť predať svoju pôdu, môžu sa rozhodnúť, že v tej-ktorej obci majú pôdu, tak tam majú jedného alebo dvoch, maximálne troch poľnohospodárov, ktorí by na to mali eventuálne nárok. V tej chvíli platí, že cena klesne. Ostatne, potvrdilo sa to aj v Maďarsku, pokiaľ sa pozrieme na tie ceny, zjavne vidíme, že takýto priebeh vývoja cien nastal.
Teraz dovoľte, aby som povedal, opísal ten proces, ktorý je tu pomenovaný, ktorý považujem za hlúpy a nejakým zlým žartom pre občanov tejto krajiny. Okresný úrad je politickou inštitúciou, lebo jeho šéfa, predsedu menuje vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa pozemkového úradu v tejto inštitúcii menuje prednosta okresného úradu na návrh ministra. Teda jasne politická nominácia. Mimo to, že to treba zverejniť a je to zlé a za chvíľku sa dostaneme aj k tomu, že keď niekto bude chcieť svoj byt predať, tak aj minister hospodárstva pán Malatinský príde s návrhom, že aj tam bude treba dať verejný register a treba to zverejniť, za koľko je možné predať. Možnože aj k tomu sa dopracujeme, že stanovíme hornú hranicu ceny bytu, za ktorú je možné predať byt, lebo už v tejto krajine pomaly sa blížime aj možno k tejto variante.
Mimo to, že vy potrebujete osvedčenie na to, aby ste mohli svoju vlastnú pôdu predať, kde ústava dáva vlastnícke právo vlastníkovi, občanovi tejto krajiny a vlastnícke právo je právo nakladať s touto pôdou, rozhodovať o tejto pôde a de facto ten vlastník o tom nerozhoduje, lebo rozhoduje o tom politický aparátnik, úradník, je absolútne zarážajúce a pre mňa je nesmierne smutné, že je možné do Národnej rady predložiť zákon, ktorý znie presne tak ako tento tu predo mnou. O tom, že okresný úrad osvedčí, osvedčenie nevydá, ak sú napísané podmienky, to je ešte pochopiteľné. Ja verím, že boli inšpirovaní v Maďarsku, ale v Maďarsku platí, že úrad, keď nevydá osvedčenie, má sa za to, že súhlasil.
Na Slovensku, keď úradník nevydá osvedčenie, tak musíte ho do piatich dní vyzvať a počkať ďalších pätnásť dní, aby sa mu uráčilo vydať osvedčenie. Keď sa tak nestane, tak v zákone tu máme pred sebou napísané, že má sa za to, že potom nesúhlasil. Keďže na tento postup sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, tak vlastník ani kupujúci sa nemôže obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, aby prekontroloval jednoduchým spôsobom, že prečo k tomu nedošlo, prečo nedošlo k vydaniu osvedčenia. Prečo je vydané, prečo je vydané záporné osvedčenie. Nikto sa nebude vedieť domôcť, podľa tohto ani sa nebude môcť obrátiť na pána ministra Jahnátka, aby sa on pozrel v rámci svojich možností kontroly týchto úradov, prečo sa tak nestalo. Úradník sa stane Pánom Bohom a pánom, ktorý bude rozhodovať o majetku vás občanov. A nikto ho nebude vedieť skontrolovať. Vy budete môcť sa rozhodnúť ako vlastník, ktorý ste dotknutý, že môžte sa obrátiť na súd. Viete, koľko súdnych podaní bude na Slovensku? Pýtam sa, ako bude vypadať tá žaloba? Bude vypadať žaloba za nečinnosť úradu? Aká bude nečinnosť úradu, keď v zákone je napísaný postup, že keď úrad nevydá, tak ho musíte vyzvať, a keď nevydá, tak má sa za to, že nesúhlasil. Ako vy sa budete domáhať toho, aby úrad zmenil svoj postoj, ktorý ani neprezentoval? Chápal by som, keby pán minister tu napísal, že úrad vydá rozhodnutie, keď nevydá, má sa za to, že súhlasil. Potom by bol úradník donútený k tomu, že má vydať rozhodnutie. Chápal by som, keby ste povedali, že tento postup tohto úradníka je podľa zákona v správnom konaní, a preto, lebo potom by sme mohli ušetriť aj naše súdy, lebo obvodné úrady by mohli prekontrolovať nižšie stupne, alebo ministerstvo, a povedať, že niekto tam zlyhal, niekto urobil chybu. Nie, tu je nastavený systém, aby úradník bol Pánom Bohom.
To znamená, čo sa bude diať na Slovensku? Tak ako vo všeobecnosti, keď niekto príde a, v úvodzovkách, správne motivuje toho úradníka, tak rozhodnutie vydá, lebo ho nikto nebude vedieť donútiť, aby rozhodnutie vydal. No nemusí, lebo v zákone je napísané, že on nemusí. Keď ho budete motivovať, tak rozhodnutie pre vás vydá, že môžte svoj majetok predať, a keď nebudete ho motivovať, tak vám to rozhodnutie nevydá. Preto tento návrh zákona v tejto časti je zlý. Tak ako tu mnohí kolegovia poukázali na to, že zverejňovanie týchto informácií je nezmyslom. Je nezmyslom. Dovoľte, aby som povedal aj dôvod. Ak keď ja sa dohodnem s niekým, že svoj majetok predám aj to, že za koľko, je to moja vec ako vlastníka. Nie je to vec štátu.
Ale teraz dovoľte, aby som vám popísal jeden prístup alebo jeden priebeh konania, ktoré je relevantne možné. Keďže tento zákon sa nedotýka zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, § 628, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva má byť písomná. Aj darovacia zmluva musí prejsť priebehom, ktorý v tomto zákone je popísaný. Musí prejsť tým, že to bude zverejnené. Musí prejsť celým tým konaním. Len mne nie je jasné, že keď v tej dedine, kde ja mám tú pôdu, a chcem darovať niekomu, keď sa poľnohospodár prihlási, že haló, tu som ja a ja to chcem, tak pre mňa nie je jasné, či som mu povinný darovať túto pôdu. Keď sa na to nevzťahuje, zákon sa tvári, že sa na to vzťahuje. Keď sa na to nevzťahuje, tak prečo darovacia zmluva má byť súčasťou? Keď darovacia zmluva môže fungovať, tak v tej chvíli celý zákon je o ničom, pretože ja môžem darovať pôdu, komu len ja chcem. Dohodnem sa s ním, že zaplatí mi za niečo iné a dostane sa táto pôda komukoľvek. Darovacia zmluva týmto zákonom nie je dostatočne riešená. A keď tento zákon chce povedať, že keď nejaký poľnohospodár sa mi prihlási, že ja o to mám záujem a má prednosť, tak ja mu mám prednostne darovať tú pôdu, ktorá je moja? To snáď nemyslí niekto vážne! Ten zákon, Občiansky zákonník v tej podobe a ten paragraf platí od roku 1964, preto považujem tento zákon za absolútne scestný, zlý a škodlivý pre občanov tejto krajiny.
Preto dávam procedurálny návrh: nepokračovať v tomto návrhu zákona. Pán minister nech tento zákon prepracuje. Pýtam sa, načo robíme zákon, ktorý je ľahko obíditeľný. Tak ako som tu spomenul, podiel spoločnosti. S podielom spoločnosti je možné previesť, zmeniť vlastníctvo a na to sa tento zákon nevzťahuje. Lesy neriešime. Pán minister sám tu povedal, že za predchádzajúce tri roky pri lesoch žiadny problém nenastal. Pýtam sa, aký problém nastane pri poľnohospodárskej pôde?
Pán minister, keby ste chceli vyriešiť v skutočnosti problém, aby zahraniční mali obmedzené možnosti nakúpenia pôdy, tak tento zákon by netrestal dva milióny vlastníkov pôdy. Dva milióny občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi. Neobmedzoval by ani jedného jediného vlastníka alebo jedného jediného občana tejto krajiny, že nemá právo si kúpiť pôdu v krajine, v ktorej žije. No, pán minister, povedzme si úprimne, ani predseda vlády Robert Fico nemôže prísť a nemôže kúpiť v Komjaticiach pôdu, ak chce, pretože mu to neumožníme. Narodil sa v tejto krajine, žije v tejto krajine, je uznávaným občanom tejto krajiny. Má na to aj peniaze, aby si to kúpil, a my mu povieme, že nie. Ale zahraničný investor, ktorý príde a kúpi obchodný podiel tuto od kolegu Záhumenského, tak môže si kúpiť tisíc hektárov, dostane tisíc hektárov pôdy jedným prevodom odchodného podielu spoločnosti. Zamyslime sa nad tým.
Pán minister, môžte krútiť hlavou, ale je to pravda. (Reakcia ministra.) Pán minister, môžte hovoriť o obchodnom práve, ja vám hovorím, že zákon, ktorý predkladáte, v zmysle obchodného práva sa dá tak krásne obísť a je bezúčinný, bezzubý, ale je len na propagandu. Neviem, keby tu sedel predseda tejto vlády, či by si uvedomil, že koľko sponzorov a členov SMER-u, dnes bývalí privatizéri štátneho majetku, takýmto spôsobom v priebehu niekoľkých mesiacov alebo rokov predajú svoju pôdu, pardon, predajú svoj obchodný podiel a tým aj pôdu Slovenskej republiky do zahraničných rúk.
Prečo len poľnohospodár môže kúpiť pôdu? Prečo nie aj ostatní obyvatelia tej obce? Keby ste to v skutočnosti chceli vyriešiť, tak áno, súhlasím s tým, že paragraf, ktorý je v tomto návrhu zákona o reciprocite, že občania tých krajín, kde občania Slovenska nemôžu kúpiť pôdu, aby nemohli kúpiť pôdu ani oni na Slovensku, je to pochopiteľné. Pokiaľ by ste povedali, že k tomu, aby niekto vlastnil pôdu, musí byť občanom Slovenskej republiky, musí tu mať trvalý pobyt a musí tu 10 rokov podnikať a basta, tak by som chápal, že chcete riešiť problém, že prečo to má zostať v rukách občanov Slovenskej republiky. Ale vy ste povedali, že v tejto krajine len 10-tisíc ľudí alebo 12- má právo kúpiť pôdu. Ostatní môžu kúpiť pôdu, pokiaľ obídu zákon. A som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje pre každého právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký základ, obsah a ochranu. Aký je rovnaký, aká je rovnaká ochrana a obsah majetku, pokiaľ jeden občan môže kúpiť a druhý nie? Prečo delíte občanov tejto krajiny?
Ostatne musím povedať, že cudzinci do tohto návrhu zákona sa dostali až vo vláde. Keď ste ho predkladali do vlády, tak tam vôbec obmedzenie, že cudzinci, trvalý pobyt na Slovensku ešte nebolo. Chvalabohu, že sa to tam dostalo. Ale tak či tak, že sa to tam dostalo, tento zákon je zlý, a preto ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Len krátku poznámku. Trošku ma mrzí, že si nasadol na ten vlak, čo je, myslím si, že vedie do nie veľmi dobrého smeru. Totižto princíp je ten, o čom sa bavíme, že dajme pôdu slovenským poľnohospodárom, že nech ju kúpia. A myslím si, že to je, to je, to smeruje do záhuby. Neni podstatné, že kto vlastní tú pôdu, ale je podstatné, že kto na tom môže robiť a za akých podmienok. Aby som to zjednodušil: Prenajmem, čo ja viem, nákladné auto a vozím nejaký tovar. To je podstatné, aby tie ceny, za koľko prenajmem tú pôdu, aby som mal k tomu prístup, a za akú dobu, aby som mohol investovať alebo pracovať dlhodobo. To je podstatné. Hnať slovenských poľnohospodárov do toho, aby skupovali pôdu za každú cenu, čo sa vlastne deje teraz, vedie dlhodobo do záhuby. Totižto tie peniaze, áno, budú chýbať z ďalších inovácií, z ďalších produkčných záležitostí. Totižto nikto dneska z poľnohospodárov, kto robí len čiste poľnohospodársku prácu a žije z toho, nedokáže vygazdovať cenu, aby dokázal skúpiť také veľké množstvá pôdy alebo proste zastavil svoj podnik. Ja si myslím, že cestou má byť nie skupovanie alebo natlačenie, že kúpte si tú pôdu, ale zastabilizovanie pravidiel, regulácia vzhľadom, že kto sa môže dostať k pôde, za akých podmienok, za akú cenu a čo tam vlastne na tej pôde musí robiť. Samozrejme, produkovať, životné prostredie, zamestnanosť, jedno s druhým.

Ďakujem pekne. Martin, úprimne chcem povedať, že ja tento zákon vnímam nie osamostatnene. Keď táto vláda odsúhlasila, že je možné prenajať pôdu, poľnohospodársku pôdu na 25 rokov, a keď v dvadsiatom štvrtom roku nevypovieš, tak sa nájom predlžuje o ďalších 25 rokov, a 50-ročné nájomné alebo aj 25- sa takmer rovná vlastníctvu. Tam sme neurobili nič. V tejto podobe. A tak ako aj kolega Chren povedal, súhlasím s ním, že najviac tento zákon pomôže tým, ktorí za Mečiarovej éry privatizovali štátne majetky. Oni už dnes majú tisíce hektárov. Keď sa pozriem, že kde sú Dáni, kde sú Nemci, kde sú Holanďania na Slovensku, každý jeden z nich kúpil od privatizérov z tejto éry podiel, obchodný podiel. Tento zákon to nezakáže. Ale je faktom, že keď v dedine z päťsto vlastníkov len dvaja majú právo kúpiť, cena klesne. Tí dvaja to kúpia lacno a potom to predajú draho.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť striktne sa pridržiavať len toho návrhu, ktorý je predmetom rokovania, a to je návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tak ako tu niektorí kolegovia správne uviedli, pripomienkové konanie nie nadarmo bolo vymyslené a nie nadarmo bolo vytvorené. Tento zákon sa dostáva do Národnej rady v skrátenom konaní. Aj vo vláde prešiel zásadnými, aj vo vláde prešlo zásadnými zmenami, ale dovoľte, aby som povedal, že to jednostranové odôvodnenie tohto materiálu neobstojí ale na plnej čiare. Neobstojí, pretože zákon, rokovací poriadok jasne hovorí a definuje, že v ktorých prípadoch je možné zákon alebo návrh prerokovať v skrátenom konaní. Dôvody uvedené v tejto správe nespĺňajú ani jeden jediný bod rokovacieho poriadku. To znamená, že nehrozia žiadne závažné hospodárske ujmy. Zadefinujte mi, kde hrozí závažná hospodárska ujma Slovenskej republiky.
Zacitujem z materiálu: "Ak by odpredajom poľnohospodárskej pôdy došlo k jej využitiu na iné ako poľnohospodárske účely". Kolegyne a kolegovia, iné ako poľnohospodárske využitie pôdy ako takej rieši zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý máme platný na Slovensku. Vláda, Ficova vláda, pán minister Jahnátek predložil návrh, ktorým sa to sprísnilo. Predložil do vlády prijatie poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nie malé čiastky. Keď vláda chce toto riešiť, tak nech vyrieši týmto spôsobom. Rozhodovanie o tom, že poľnohospodárska pôda sa zmení na niečo iné, je absolútne v rukách úradníkov, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra a ministerstva pôdohospodárstva. Žiadny to problém, žiadna to hrozba z tohto titulu Slovenskej republike nehrozí. Ba čo viac, táto oblasť je regulovaná aj územným plánom. Nemôžte zmeniť poľnohospodársku pôdu na inú, pokiaľ to nie je v súlade s územným plánom. Tento dôvod uvedený v dôvodovej správe alebo v návrhu, prečo to musíme v skrátenom konaní prijímať, neobstojí.
Čítam ďalej: "čím by sa znížila jej výmera, malo by to za následok ohrozenie potravinovej bezpečnosti Slovenska". Niekto by nám tú pôdu odniesol? Neprodukovali by sme na tom? Prestali by sme produkovať? Myslím si, že aj v tejto oblasti, aj z hľadiska dotačnej politiky o podmienkach poskytovania podpory sú jasne zadefinované, akým spôsobom je možné zabezpečiť, že tá pôda bude obhospodarovaná.
Čítam ďalej: "a nie je zanedbateľné ani to, že by došlo k zníženiu objemu čerpania dotácií z Európskej únie". Pýtam sa: Prečo? Vôbec to nie je pravda! Projektové podpory nie sú ani výzvy? Tam nehrozí, a máme kopec iných, ktorí sa o to môžu uchádzať. A to, čo je viazané na pôdu, tak keď je to poľnohospodárska pôda, doteraz na ňu žiadali dotáciu a, prepáčte mi, tí, ktorí majú podať žiadosti o dotáciu, podajú ju v priebehu mesiaca máj. V júni už ju podávať nebudú. Pán minister vypísal predkladanie žiadostí v máji. To znamená, že v júni už nikto ani žiadosti podávať nemôže. To znamená, že keď tento zákon vstúpi do platnosti, už dávno podávanie žiadostí vzťahujúcich sa k roku 2014 máme za sebou. Opäť tvrdenie, že prídeme o eurofondy a bude to mať dosah na slovenskú ekonomiku, neobstojí.
Práve preto a práve z týchto dôvodov navrhujem, aby Národná rada neprijala rozhodnutie o tom, že o návrhu zákona bude rokovať v skrátenom konaní, a navrhujem, že keď pán minister a vláda nedodržali už celý ten legislatívny proces a neprebehol štandardným spôsobom, tak aspoň aby v Národnej rade bol vytvorený priestor, a nie tak, že dnes ráno, dnes začneme v tejto chvíli rokovať o návrhu zákona a rokujeme dovtedy, kým ho neschválime. Rokujme normálne, štandardným spôsobom, nech každý poslanec má k tomu dostatočný priestor, aby sa mohol vyjadrovať v prvom, v druhom čítaní, tak ako je to zaužívané z programu, teda z rokovacieho poriadku. Pretože neexistuje žiadny dôvod, neexistuje dôvod na to, že nám hrozí zníženie čerpania eurofondov, ani to, že sa nám ohrozí potravinová bezpečnosť. Ba čo viac, ani to, že prídeme o poľnohospodársku pôdu, lebo tá v priebehu jedného mesiaca bude zastavaná.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Madej, my nechceme rozvracať justíciu, tá, bohužiaľ, do istej miery už rozvrátená je a vôbec sme nič nedemaskovali, len vás upozorňujem na ten problém, že aby ste si to pri tých krúžkovaniach fakt dobre rozmysleli, že komu dávate vaše krúžky, dobre, dávate váš hlas, lebo vy si myslíte, že tí ľudia budú vám blízki. Nie, budú blízki sami sebe a tej skupine, tej sekte, tej chobotnici, v ktorej sú teraz.
A čo sa týka toho, že môj návrh, jeden môj návrh na disciplinárny senát prešiel, viete, ja som nikdy nesledoval, koľko opozičných návrhov prešlo, zaujímavé, že vy ste si to zapamätali, asi to bolo také ojedinelé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zajac, viete, vy kvôli definícii manželstva dáte vlastne taký justičný bianco šek SMER-u. Kvôli definícii, ktorú som ja osobne po prvé aj podpísal, ale ktorá na druhej strane nič svetoborné nie je. Ale nič svetoborné nie je ani na tých ďalších ustanoveniach vášho spoločného návrhu zmeny ústavy. Proste v ničom sa nezlepší fungovanie justície, súdne konania nebudú ani o deň kratšie, ani spravodlivejšie, akurát sa rozdelí funkcia predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady a zruší sa imunita sudcov. Ostatné je to všetko v intenciách SMER-u, že sa oslabí, oslabia právomoci prezidenta, nebude môcť vymenovať troch členov Súdnej rady a hlavne, že skončí k 31. októbru funkčné obdobie teraz regnujúcich členov Súdnej rady. Čiže potom ich zvolia sami a budú mať tam všetko jednoliate. A kvôli definícii, ja to chápem, to bude veľký úspech pre KDH, keď sa do ústavy tá definícia dostane. Tú definíciu máme v zákone o rodine, čiže nie je nič také svetoborné. Ja som už hovoril, ja toto podporujem, ale nie za cenu, že justíciu odovzdáme do rúk jednej politickej strany.