Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vrátil k jednému slovu, čo som pred tromi-štyrmi dňami, keď bola diskusia o tom zákone o fonde pre kultúru, hovoril, a to je slovo rozmanitosť. Ja si myslím, že Slovensko je krajina, ktorá je založená na rozmanitosti, to som povedal aj vtedy a myslím si, že to tak je a mali by sme to rešpektovať. A ja si myslím, že táto krajina fakt bude napredovať len vtedy, keď budú všetci jednotlivci, keď sa tu budú všetci jednotlivci cítiť dobre a nebudú sa tak cítiť, že sú odtláčaní na úkor iných.
Ja si myslím, že tento problém je dlhodobý. Ten nešťastný zákon, jazykový zákon, ktorý bol prijatý a prinášal také zbytočné, zbytočné veci do spolunažívania, ktoré teraz tu riešime, ja si myslím, že postupne to odstraňujeme. A vnímam tento návrh zákona pána Osuského ako jeden krok na tej, na tej našej ceste.
Ja vám poviem len jeden takýto príklad, lebo je tam viac, to sú napríklad bilbordy. Hovoril som to viackrát, že keď, že jednoducho to je zásah do súkromného sektoru, lebo keď ja chcem, som súkromník, som nejaká agentúra, chcem osloviť nejakú skupinu obyvateľstva s nejakým, s nejakým, s niečím, tak, áno, s nejakým messageom, po slovensky, pekne po slovensky povedané, tak jednoducho (reakcia z pléna), po anglicky povedané, posolstvom, ďakujem pekne, tak jednoducho k nim chcem komunikovať. Je to prirodzené, je to prirodzené všade, vidíme to na okolí u nás, vidíme to, stačí prejsť len do Rakúska, kde jednoducho na letisku sú bilbordy len slovenským jazykom vypísané, lebo jednoducho chcú osloviť tých pasažierov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, nebudem konfrontačne ako Maďar, poviem len fakta. Pán Jarjabek, k vám poviem niečo na záver, ale chcem konštatovať (reakcia z pléna), pán Bugár, chcem konštatovať jednu vec. Kolega Osuský predkladá novelu zákona o štátnom jazyku. Moja pozícia k tomuto návrhu ako reprezentanta národnostnej menšiny je takáto.
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk a používanie iných jazykov než jazykov, štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ochrane ľudských práv, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe jazyka a ktoré ochraňujú práva menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Slovenská republika sa zaviazala, že bude jazykové práva národnostných menšín ochraňovať.
Stotožňujem sa s Preambulou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá konštatuje, že ochrana a podpora regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor úradných jazykov a potrebu učiť sa ich. Benátska komisia, ktorá posudzovala aj náš zákon o štátnom jazyku, po jeho novelizácii v roku 2009 vyjadrila poľutovanie nad tým, že vzťahy medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín nie je stanovený jemnejším a menej rozporným spôsobom. Komisia vo svojom vyjadrení tiež poukázala na skutočnosť, že ak vznikne rozpor medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, tak vo väčšine prípadov má prednosť zákon o štátnom jazyku.
Takýchto a podobných vyjadrení zo strany Benátskej komisie, napríklad aj otázka vedenia pedagogickej dokumentácie na národnostných školách, ktorej zákonná úprava je síce legitímna zo strany štátu, ale nie je odôvodnená v takom širokom rozsahu, v akom ju zákon vyžaduje, by sa dalo spomenúť viacej eventualít.
Na základe tejto skutočnosti sme predložili zákon - zmenu k 245-ke v minulom období, vlastne v tomto volebnom období, a neprešla. Nech už akokoľvek bolo by nešťastné a kontraproduktívne, keby sme spoluobčanom - príslušníkom národnostných menšín, dávali dôvody na vznik nepozitívnych pocitov, mám zato, že by bolo vhodné neísť nad rámec legitímnej opodstatnenosti a, takýchto legislatívnych, silovými riešeniami demonštrovať svoju mocenskú prevahu v multietnickom štáte, akým Slovenská republika je.
Zákony, ktoré schvaľujeme, by mali presadzovať záujem všetkých občanov bez ohľadu na príslušnosť, ak ostanú, či k štátno-právnemu národu, alebo národnostnej menšine. Menej šťastnou legislatívnom iniciatívou by sme vzťahy medzi majoritou a národnostnými menšinami nepozitívnymi emóciami zaťažovať nemali.
Z týchto dôvodov podporujem návrh novely zákona o štátnom jazyku kolegu Osuského a uchádzam sa o jeho podporu.
Dovolil som si ešte pár poznámok napísať, čo sa týka vôbec používania jazyka národnostných menšín. Pamätáte sa, predložili sme už tretíkrát napríklad názov obcí, ktoré boli pri, tabuľami označených pri železniciach, zákon neprešiel. Predložili sme zmenu, vlastne zľahčenie školského zákona 245-ky, neprešiel.
Ja si tiež nemyslím, že to, čo povedal pán Hlina, že tento zákon nepatrí sem a je úplne zlý. Nie, treba hovoriť o tých veciach bez emócií, normálne, ktoré nás spájajú a niektoré nás rozdeľujú. Ide práve o to, ak pokiaľ som vyčítal dobre z návrhu pána Osuského, tak aj napríklad shop by sme nemohli písať na Slovensku, lebo sa nedá premenovať v slovenskom jazyku. A je ich hodne.
Vážený pán Jarjabek, most engedje meg, hogy magához szóljak, Jarjabek úr, hogy egy pár mondatot elmongyak. Köszönöm szépen, hogy meghalgatot.
A teraz by som pokračoval, že čo som spáchal s tým zločin, že som vám niečo povedal maďarsky tu v parlamente? Myslím si nič. A poďakoval som vám, že ste ma vypočuli, preto práve nechcem byť konfrontačný.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Tak ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa pridávam ku kolegovi Štefancovi. Tiež posledný deň som tu, lúčim sa s vami. Ďakujem za spoluprácu. A dovoľte mi, aby som aj po maďarsky mojim kolegom sa poďakoval. Köszönömközreműködést. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Jarjabek, ja som bol doteraz presvedčený, že nacionalistická fóbia typu SNS už sa vytratila z tohto parlamentu. Musím povedať, že nie.
Povedzte mi, lebo tomu nerozumiem, a nie preto, že som maďarskej národnosti, lebo slovensky, teda ja si myslím, že po slovensky rozprávam dosť dobre, aj keď niekedy dávam najavo, že robím aj chyby. Ale čo má spoločné genetika s jazykovým zákonom? Vysvetlite mi to.
A keď som spomínal fóbiu, viete, ak vy tento zákon spájate s možným rozpadom Slovenskej republiky, dokonca ste povedali, že možnože toto je predzvesť nového územnosprávneho členenia Slovenska, usporiadania, ste povedali.
Pán kolega, nestrašte. Dobre viete, že také niečo neexistuje, také niečo ani cez parlament nemá šancu prejsť. Boli tu návrhy oveľa jemnejšie, ani tie neprešli práve kvôli vám, takým, ako ste vy.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som reagoval aj ja na túto tému. Ja si nemyslím vôbec, že mýtny systém je zlý. Mýtny systém je predražený, to vie každý, ale mýtny systém musí fungovať, pretože je to obrovské množstvo finančných prostriedkov do Štátnej pokladnice. Otázka mýtneho systému je toľko, koľko stálo, keď sme ho budovali. A teraz, samozrejme, aj mýtne poplatky sú k tomu stavané, aby sme mohli vracať tieto peniaze tomu, kto to staval, ale nie je podstata veci.
Podstata veci, vidím v tom, že, áno, pán predkladateľ, mýto na školské výletné autobusy. Ťažko sa bude identifikovať, ktorý autobus je školský, berie školákov a tak ďalej, lebo tie majú OBU jednotku, ktorú odpočítavajú, ktoré sa dostane do kontaktu s tým zariadením, tak, samozrejme, naskakujú kilometre a počíta sa mu to. Ale potom v tom prípade prídu sem invalidi, prídu dôchodcovia, ktorí tiež nejakým spôsobom chodia na výlety, chodia na svoje takpovediac aktivity, ktoré by, je na zváženie v tomto smere, či by mali byť spoplatnené.
Ale čo chcem povedať? Chcem povedať to, že toto je, včera ste sa nám trošku tak vysmieval z duše, že sme dali tú ambróziu, ktorá nejakým spôsobom, pán poslanec, nezabudnite na to, na Slovensku má obrovský dosah na alergikov, a tým pádom im pomôžeme. Ale chcem povedať jednu vec. Pokiaľ zavedie ministerstvo školstva školské autobusy, od roku 2015 má byť ten zákon v platnosti, tak určite na to by som bol za, pokiaľ školský autobus sa dostane do kontaktu s diaľnicou alebo s poplatnou cestou I. triedy, tie školské špecifické autobusy by nemali platiť, lebo budú slúžiť za tým cieľom, aby dovážali deti z okolitých obcí do škôl, kde bude zlúčená výuka v týchto malých školách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja skôr pozitívne by som chcel reagovať na to. Samozrejme podporím tento zákon nielen kvôli tomu, že pôvodne som bol medzi tými, ktorí pracovali na tomto zákone, ale aj kvôli tomu, lebo som lekár. To, ako tu zaznelo, fakt tých 80 % alergikov rastie, rastie ten počet tých alergikov. A vidíme dobre, že aké sú tie škody, koľko peňazí stojí liečba tých alergikov. A samozrejme vždy prevencia je oveľa dôležitejšia. Aj kvôli tomu pôvodne ja som skôr upriamil pozornosť na túto stránku, nie úplne presne na to, o čom teraz sa tu hádate, hoci iste aj to je dôležitá vec. Ale ja si myslím, že keď urobíme jeden možnože malý krok a neodstránime alebo nevyriešime všetky veci pritom, aj to je oveľa lepšie, ako keby sme zase hlasovali proti tomuto zákonu a s vodou by sme vyliali aj dieťa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som týmto predkladal návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. S mojím kolegom, s pánom poslancom Józsefom Nagyom, odchádzajúcim do Európskeho parlamentu, sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona preto, lebo sa domnievame, že pred rokom prijatý zákon nepriniesol žiaden pokrok v odstraňovaní inváznych rastlín, najmä alergénnej rastliny ambrózie palinolistej, ktorá sa ďalej rozširuje. Nakoľko orgánom, ktorý je oprávnený konať podľa prijatej novelizácie z roku 2013, je orgán ochrany prírody, to znamená, Štátna ochrana prírody alebo ním poverená osoba, zákon v praxi nemá žiaden účinok.
Štátna ochrana prírody je totiž finančne a personálne mnohonásobne poddimenzovaná rozpočtová organizácia ministerstva životného prostredia a nemá dostatok personálnych kapacít na kontrolu zamorenia inváznymi rastlinami a neexistuje žiaden predpoklad, že tieto kapacity sa navýšia. Dokonca orgán ochrany prírody nestíha ani jeho základnú funkciu, dohľad nad chránenými územiami.
Štátna ochrana prírody takisto nemá dostatok finančných prostriedkov na odstraňovanie inváznych rastlín vlastnými silami alebo cez poverené osoby, ktoré by mohli potom následne vymáhať od vlastníkov pozemkov. Štátna ochrana prírody zápasí o prežitie a zabezpečuje väčšinou len základné funkcie administratívneho charakteru. Tento stav sa v dohľadnej budúcnosti takisto nebude meniť.
Naviac, Štátna ochrana prírody je rozpočtová organizácia. Jej jednotlivé regionálne zložky nemajú právnu subjektivitu a finančné prostriedky môžu využívať len na základe vopred schváleného rozpočtu podľa rozhodnutia riaditeľ ŠOP, čo je vzhľadom na požiadavku operatívnosti zásahu pre zastavenie zamorenia nemysliteľné, a zatiaľ nie je predvídateľné, koľko odstraňovaných prác treba ročne vopred naplánovať a v ktorých oblastiach.
Preto navrhujeme, aby do monitoringu a odstraňovania inváznych rastlín boli zapojené aj iné orgány ochrany prírody, samosprávy obcí a miest, pre ktoré táto činnosť nevytvorí navyše náklady, a aby obce a mestá dostali právomoc odstrániť invázne druhy rastlín na náklady vlastníka pozemkov.
Ako starosta môžem z vlastných osobných skúseností potvrdiť, že obce a mestá majú prirodzený prehľad o situácii v ich katastri. Dostávajú medzi prvými informácie a sťažnosti od občanov, disponujú väčšou finančnou flexibilitou a vedia na princípe subsidiarity lepšie posúdiť spoločenskú závažnosť a potrebu vykonať odstraňovanie inváznych, najmä alergénnych rastlín vo svojom katastri. Takisto obce a mestá majú fungujúce páky a nástroje na prinútenie vlastníkov parciel, ako aj na vymáhanie peňazí na odstraňovanie ako štátny orgán ochrany prírody. Naviac, v pochybnostiach sa vždy môžu obrátiť na regionálne pracoviská Štátnej ochrany prírody o odborný posudok, čo sa týka závažnosti zamorenia.
Treba naviac principiálne vyzdvihnúť, že táto zmena je len spresnením zákona, lebo aj obce a mestá sú orgánmi ochrany prírody. Teda v zásade by všetky tieto práva a povinnosti mali aj pre nich platiť. A práve preto považujeme za potrebné zmeniť zákon tak, že táto novelizácia neukladá obciam a mestám novú povinnosť, ale práveže ich existujúcej, ale nejasnej povinnosti zbavuje, pričom ponecháva im právomoc zasiahnuť, ak získajú presvedčenie, že treba neodkladne konať v prospech ochrany prírody a verejného zdravia.
Navrhovaná novela má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, lebo existujúci zákon sa stane vykonateľnejším, keďže plošná ochrana znižuje náklady poľnohospodárom na intenzívnu ochranu na obhospodarovaných pôdach. Všeobecne všetky invazívne rastliny spôsobujú v poľnohospodárstve viacmiliónové škody na úrode a na nákladoch na ich ničenie v obrábanej pôde. Preto plošné zabezpečenie ich likvidácie aj na nevyužívaných plochách bude mať vysoký hospodársky prínos aj pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. Na druhej strane povinnosť odstraňovania nežiaducich rastlín nie je novou povinnosťou, lebo sa novelizácia povinností vlastníkov rieši len z pohľadu určenia pevného termínu jedinej inváznej rastliny, a to do 1. júla bežného roka, čo nevytvára naviac náklady žiadnej strane.
Vplyv návrhu na rozpočet verejnej správy je vyrovnaný, keďže pokiaľ sa samospráva rozhodne na vlastný účet, ale vždy na náklady vlastníka pozemku invázne rastliny dať odstrániť, tak bude mať nárok na náhradu týchto nákladov od vlastníka, ktorý je možné uplatniť aj formou súdnej exekúcie. Naviac poskytnutá kompetencia vytvára obciam a orgánom ochrany prírody príležitosť čerpať prostriedky rôznych účelových fondov a zo štrukturálnych fondov pre osvetovú činnosť v oblasti prevencie a odstraňovania inváznych druhov rastlín.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s európskou stratégiou pre invázne nepôvodné druhy, ktorá bola schválená Stálym výborom Bernského dohovoru 5. decembra 2003 v Štrasburgu, a takisto je v súlade s návrhom Národnej stratégie pre invázne nepôvodné druhy, pripraveným Ministerstvom životného prostredia SR. Ako predkladateľ zákona som rád, že návrh dostal podporu v prvom čítaní, a dúfam, že kolegovia rozhodnú poskytnúť túto podporu aj naďalej.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Kuffa, dovoľte, aby som ako predseda zahraničného výboru vyslovil obdiv k hĺbke a šírke vašich vedomostí a aj ku geopolitickej zrelosti vašich úvah. A tiež, aby som vyslovil obdiv k tomu, že sa vám podarilo vytvoriť nový žáner parlamentnej diskusie. A nazval by som ho, že: voľný tok asociácií. Jedna vec mi tam chýbala, bola to jedna veta celá, nebola tam ani jedna bodka. Ale tak to je asi súčasť toho nového žánru.
Ďakujem.

Pán kolega Hraško, ďakujem veľmi pekne. A rovnako by som chcel poprosiť, keď tento materiál by sa dostal na dopracovanie, aby sme, aby k tomu predložili predkladatelia aj správu z Bruselu, ktorá hovorí o tom, že ako je Slovenská republika, aká je miera korupcie naviazaná na využívanie eurofondov a rozdeľovanie. A taktiež, tak ako ste povedali, že prideľovanie je značne spojené s korupciou, a taktiež z materiálu nie je možné sa dočítať, koľko tendrov nástenkového, či Columbexu, či iných tendrov, nebolo preplatené Bruselom a musia to znášať občania Slovenskej republiky v daniach, pretože na tom si niekto prihrieva svoju polievku.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som najskôr vo vzťahu Slovenskej republiky a Európskej únie, čiže orientácie tejto vlády smerom na východ. Táto vláda je jednoznačne naklonená smerom na východ.
Prečo si to môžme povedať? Bola to prvá Ficova vláda, ktorá chcela a podporovala vybudovanie širokorozchodnej koľajnice cez slovenské územie. To preto, aby prekladisko zo širokorozchodnej na európsku železničnú sieť sa vybudovalo pri Rakúsku. Za to ostatné obdobie sme sa mohli dopočuť a dočítať aj z rakúskej tlače, že by to vytvorilo zhruba 3000 pracovných miest v Rakúsku a do, rakúskej štátnej kase by to donieslo ročne nejakých 120 mil. eur. Keď toto je v záujme Slovenskej republiky, aby sme zrušili prekladiska alebo zastavili prácu na prekladiská v Čiernej nad Tisou a na východe Slovenska, aby sme ešte aj tých tisíc niečo ľudí tam prepustili a premiestnili to do Rakúska, tak potom táto vláda skutočne zastupuje záujmy občanov tejto krajiny. Ale som presvedčený, že keby táto vláda nielen v postoji ku Krymu, ale aj v postoji k ekonomickej politike by mala v prvom rade sledovať záujem občanov tejto krajiny a nie záujem a biznis niekoho iného.
Teraz k tomu, čo povedal pán kolega Číž, nie je tu, bohužiaľ, ale musím povedať, že tak ako opozičný politik vtedy, keď sa jednalo o Lisabonskú zmluvu, tak som sa postavil a povedal, že keď to predloží SMER do parlamentu a dá hlasovať, tak môj hlas nebude medzi tými, ktorí o tom hlasovať nebudú. Vyjadril som tým postoj, že jednoznačne podporujem vstup do Európskej únie a nemôže byť európska alebo protieurópska politika predmetom vnútroštátneho boja. Nemôže byť preto, lebo o tom sa vyjadrili občania v tejto krajine v právoplatnom referende, kde chcú byť.
Rovnako musím odmietnuť a povedať, že politická strana SMER v roku 2011 pri eurovale, o ktorom zriadení rozhodovala Ficova vláda prvá s jeho ministrami, v tomto parlamente začala politikárčiť a začala vydierať vládu Slovenskej republiky, ale čo je horšie, vydierať Európsku úniu tým, či sme proeurópski alebo nie. A toto a toto je zodpovednosť vaša. To, že Európska únia sa na nás pozerá, že nie je možné, nie je možné sa pozerať na Slovensko ako na dôveryhodného partnera v mnohých prípadoch, k tomu ste prispeli aj vy s vašou politikou. Ja si pamätám, keď minister zahraničných vecí musel vysvetľovať v Bruseli, ako sa vyjadrili naši predstavitelia na východe počas prvej Ficovej vlády.
Ale teraz k tomu, k čomu som sa prihlásil, a to je hodnotiaca správa o desiatich rokoch členstva EÚ. Tu by som chcel dať procedurálny návrh, a to vrátiť túto správu predkladateľovi na jej dopracovanie. A to z dôvodu, tento materiál nedostatočne reflektuje na to, ako sa eurofondy využívali, alebo ako možnosti z Európskej únie sa v plnej miere využili či nevyužili v prospech Slovenskej republiky. Z tohto materiálu nie je jednoznačne možné sa dočítať, či tieto peniaze naplnili ten svoj cieľ, s ktorým tieto peniaze Slovenská republika dostala. Tieto peniaze sme mali dostať na to, aby sme znížili regionálny rozdiel. O tom, či tieto peniaze pomohli znížiť regionálny rozdiel v rámci Slovenska, o tom sa v tomto materiáli nedočítame. Rovnako sa v tomto materiáli nedočítame ani o tom, ktorý z operačných programov bol ako úspešný a ako Slovenská republika dokázala ich čerpať. Je treba povedať, že z tých desiatich rokov bezmála sedem rokov vládla politická strana SMER so svojimi straníckymi kolegami alebo teraz sama, a aj pravica, ale je treba pomenovať, že v ktorom operačnom programe, koľko sme dokázali vyčerpať a na aký účel a či sme ich dokázali znížiť, regionálne rozdiely, v rámci tejto krajiny.
Takisto som sa nedočítal v tomto materiáli, ako Slovenská republika využila peniaze, ktoré sú v operačných programoch cezhraničnej spolupráce či už s Českom, Rakúskom, Maďarskom alebo Poľskom. Nie je možné sa toho dopátrať. Nie je možné sa pozrieť na to, s akou ekonomickou efektivitou sme využili peniaze, ktoré mohli slúžiť na informatizáciu spoločnosti. Ani na to, ako sme peniaze využili na budovanie dopravnej infraštruktúry. Kde tieto peniaze išli? Do ktorých regiónov? Keď chceme hodnotiť naše členstvo v Európskej únii, tak musíme hodnotiť z viacerých oblastí. A musíme z toho vyvodiť závery. Keď nepovieme, ktoré operačné programy boli dobré a dobre nastavené, kde Slovenská republika dokázala čerpať a kde nie, tak nevieme povedať, ako majú ísť peniaze v budúcom období, lebo teraz sa ešte dajú urobiť niektoré zmeny a vyvodiť konklúziu z tohto záveru.
Ja ako dvojnásobný minister pôdohospodárstva, ten, ktorý som zodpovedal za implementáciu programov v oblasti pôdohospodárstva, môžem povedať, že v tejto oblasti boli nastavené programy tak, že dodnes, teda do roku 2013 Slovenská republika dokázala čerpať peniaze každoročne na úrovni 95, 97 percent peňazí, ktoré Slovenská republika mala k dispozícii, a Slovenská republika kladnú ekonomickú bilanciu vo vzťahu k Európskej únii. To, čo sme my platili a čo sme dostali, je viac-menej pozitívne len vďaka rezortu pôdohospodárstva. Za 7-ročné obdobie sme zaplatili 3,5 mld. do spoločnej kasy a mali sme možnosť získať 14. Poľnohospodárstvo každý rok čerpalo aj podľa tohto materiálu na úrovni od 400 000, sekundu, aby som, sekundu, chvíľočku strpenia poprosím, aby som presné čísla povedal: Slovenská republika čerpala od roku 2004 každý rok od 466 mil. až po rok 2012, ktorý je uvedený v tejto tabuľke, 837 mil. eur. To znamená, že všetky peniaze, ktoré Slovenská republika zaplatila do Bruselu, to rezort pôdohospodárstva sám dokázal stiahnuť naspäť. Pokiaľ by sme to nedokázali, tak v ostatných operačných programoch to ich čerpanie nebolo tak vysoké, aby sme boli pozitívni z bilancie, čo platíme a čo dostaneme. Keď nevieme z tohto materiálu sa dočítať, že ktoré operačné programy nečerpáme alebo nevedeli sme ich využiť v predchádzajúcom období, tak som presvedčený, že nevieme nastaviť, ako máme alebo kde máme pridať a kde máme zmeniť.
A práve preto navrhujem a dávam procedurálny návrh tak, ako som uviedol, tento materiál pod č. tlače 1024 vrátiť predkladateľovi na dopracovanie a doplnenie o tie údaje, ktoré som uviedol.
Ďakujem pekne za pozornosť.