Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa k uvedenej problematike vyjadril, hoci, ako bolo spomenuté, gestorským výborom je zdravotnícky výbor, a dovolím si trúfnuť povedať, že čo sa týka kto a koľko a spôsob platenia odvodov, tak je to minimálne tiež otázka pre členov finančného výboru a, samozrejme, nielen.
Určite táto záležitosť, to znamená, nový spôsob, spôsob výpočtu zdravotných odvodov pre určité skupiny ľudí je veľmi závažná vec. Je to dokonca tak závažná vec, že dokonca aj strana SMER povedala, že toto je a toto bude vlajkovou loďou tejto vlády a vlajkovou loďou reforma zdravotných odvodov.
Preto ma o to viacej mrzí, čo som spomínal už v mojom prechádzajúcom vystúpení, že už takáto zásadná vec ako reforma zdravotných odvodov nemala, nebolo dosť času, aby sme viedli vecnú diskusiu a aby sa k tomu vyjadrili aj nezávislí odborníci, aj dotknuté organizácie a tak ďalej a tak ďalej. Aby sme vydiskutovali nielen na pôde politickej, ale povedzme aj na odbornej túto záležitosť, pretože bude to mať ďalekosiahle dôsledky aj do budúcna, aj pre každú ďalšiu vládu. Ja, samozrejme, som diskutoval na túto tému - a dovolím si trúfnuť povedať, že vecne - s pánom ministrom financií na finančnom výbore, ale určite nie, nebol som len ja, čo k tomu majú čo povedať, a určite som z toho trochu veľmi sklamaný, nieže trochu, ale veľmi, pretože, pretože medzi ekonómami existujú rozdielne názory, ako, ako vlastne by malo byť financované zdravotníctvo.
Ja síce nie som odborníkom na zdravotníctvo a určite nebudem hovoriť o tom, že, ja neviem, koľko má byť nemocníc, čo tam majú mať, aké služby, a dovolím si ale povedať, že peniazom rozumiem a vždycky tie peniaze sú až v prvom rade. To znamená, že koľko a akým spôsobom sa bude financovať toto zdravotníctvo. Samozrejme, ja teraz neriešim, aká je miera zisku tých firiem v zdravotníctve, jak sa na tom dobre zarába, ale teraz hovorím o tom, že tá stránka príjmová, to znamená, že kto, kto platí to zdravotníctvo a koľko. Určite by som trošku bol opatrný pred kolegami odborníkmi, čo sú v zdravotníctve v tom slova zmysle, že ste tu aj riaditelia nemocníc, aj odborníci, ktorí sa vyznáte v zdravotníctve, a netreba byť úplne povrchní, len rozmýšľať, že hlavne aby bolo čo najviac peňazí do zdravotníctva. Samozrejme, to je dôležité, aby bolo čo najviac peňazí do zdravotníctva, ale tiež dôležité aj potom zreformovať to zdravotníctvo, ale o tom nechcem hovoriť, o tej výdavkovej strane, ale budem hovoriť o tej príjmovej stránke.
No, na prvý pohľad, na prvý pohľad sa to zdá strašne geniálna vec, čo ste vymysleli, kolegovia, alebo teda vláda, alebo ministerstvo financií, že ako zvýšiť, ako zvýšiť minimálnu mzdu, súčasne zvýšiť čistý príjem, a pritom nezvýšiť náklady na prácu. Samozrejme, vyzerá to strašne geniálne, ale ono neni to, ako sa hovorí ľudsky, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. A vy ste to aj uviedli v tej dôvodovej správe, je jasné, že proste, že cieľom je zvýšiť čistý príjem určitej skupiny obyvateľstva vyvolenej, v tomto prípade to znamená zamestnancov, ktorých je – vy ste zadefinovali – 627-tisíc ľudí, že sa im zvýši čistý príjem, ale a, samozrejme, niektorí to budú mať zadarmo a niektorí budú mať, nazveme to, zľavu z toho zdravotného poistenia. No toto je váš politický cieľ. Samozrejme, všetci chápeme, že možno to neni ani sociálny balíček, ale taký volebný balíček, ako, ako dať určitej skupine vyvolenej ľudí bez toho, aby sa zvýšila napr. produktivita práce alebo nejaké iné, iné parametre, aby im pri súčasnom stave ekonomiky a súčasnej produktivity práce zvýšiť čistý príjem.
No, stokrát každý môže tvrdiť, že niečo je zadarmo, lebo v tomto prípade zadarmo dostanú zdravotné poistenie ľudia, ktorí majú minimálnu mzdu, resp. čistý príjem 380, ale ja hovorím stoprvýkrát, že nič nie je zadarmo. Nič nie je zadarmo a ani tento geniálny nápad, pretože tento - v úvodzovkách ja, samozrejme, hovorím - "pseudogeniálny nápad" zaplatíme všetci my ostatní. A konkrétne, samozrejme, samozrejme, prostredníctvom daní, hej, a konkrétne prostredníctvom zvýšenia deficitu verejných financií. To znamená, že jednoducho keď sa nevyberie od tých ľudí, tie peniaze, tak všetci ostatní, resp. štátny rozpočet, ale štátny rozpočet to nie je, nie je proste nejaká tlačiareň peňazí, ale to sú proste príjmy daňové a, samozrejme, iné, ale z nich to vlastne pôjde. No, čo je, čo je zopár problémov tohto, tohto riešenia, tak v prvom rade chcem povedať, že, že tým, že ste to, samozrejme, narýchlo robili a ste sa nezamysleli, neprediskutovali ste si, tak ste si neuvedomili strašne veľa záležitostí a ja vám poviem napríklad len zopár.
No prvá vec, diskriminujete, diskriminujete ľudí, ktorí majú taký istý príjem, povedzme tých 380, ale z inej formy podnikania alebo z inej formy aktivít. To znamená, po slovensky povedané, živnostník, ktorý má príjem 380 euro a nižší, tak mesačne, hovorím, tak musí platiť zdravotné, musí byť zdravotne poistený. Vieme, že to minimálna základná poistka zdravotná je 56,35 eura, a keď je zamestnaný, tak nemusí platiť. Určite tu chcem spomenúť ešte aj dohodárov, ktorí proste musia platiť zdravotné poistenie, hoci majú nižší príjem ako 380 euro na rozdiel od tých zamestnancov, a, samozrejme, sú to takisto ľudia, ľudia, ktorí proste sú nízkopríjmoví, či už dohodári, alebo tí živnostníci, keďže sme si povedali, že je to o výške príjmu.
Ja by som možno ešte dokonca spomenul aj tých študentov, ktorých ste opíjali rožkom, že najskôr ste im zvýšili odvody, keď ste prevzali vládu, a teraz veľkoryso im vraciate časť odvodov do výšky 200 euro. Ale zase, na tých 200 euro do 380 musia platiť zdravotné odvody. To znamená, že musia byť zdravotne poistení.
Ďalšia skupina obyvateľstva, ktorá sa môže cítiť týmto opatrením diskriminovaná, resp. prečo aj im ste potom nedali takéto výhody, sú neevidovaní nezamestnaní. To znamená, že niekto proste skončil zamestnanie a povedzme dva-tri mesiace proste nechce ísť na úrad práce, pretože je mu to aj trošku blbé, hej, na úrad práce proste žiadať podporu v nezamestnanosti, a vie, že zaplatí, teda že v krátkej v krátkej dobe, v krátkom období bude mať nejaké nové zamestnanie, no tak musí, hoci nemá žiaden príjem, musí platiť toto zdravotné poistenie.
Detto, keď niekto chce vycestovať do zahraničia a chce byť zdravotne poistený, ja neviem, to je jedno, z akého dôvodu, jednoducho musí zaplatiť tento príjem, hoci, zdravotnej poisťovni, hoci nemá príjem. Takže ja toto považujem za skutočne za diskrimináciu voči rovnakým ľuďom s rovnakým príjmom, hej.
Je faktom to, že potom sa musíme pýtať aj na to, že čo vlastne je solidarita, a ja s týmto slovom nemám najmenší problém a určite dokonca nemám problém s ľavicovými kolegami baviť sa na túto tému, že čo je solidárne a čo neni solidárne. Určite chápem postoj, že keď niekto povie, že niekto má väčší príjem, tak jednoducho by mal mať vyššiu sadzbu dane ako ten, čo má nižší a tak ďalej.
Proste toto beriem ako ľavicové, to znamená, že tí bohatší by sa mali solidarizovať, ale v skutočnosti toto neni spôsob solidarity ako jednoducho... Aký je spôsob solidarity, že tí, čo majú nižší príjem, čo som povedal vám teraz konkrétne skupiny, musia platiť do toho spoločného balíka a tí, čo majú vyšší príjem, nemusia? Ja som solidárny s ľuďmi, ktorí nemajú príjem, s dôchodcami, s invalidmi, všetko toto, samozrejme, áno, povedzme dokonca aj im by som zvýšil aj dôchodcom a tak ďalej. Ale nevidím najmenší dôvod, najmenší dôvod, dôvod toto opatrenie považovať za solidárne, je to volebné opatrenie, ktoré zaplatia tí ostatní. Jasné tým, ktorým sa zvýšia čisté mzdy, tak budú veľmi radi a pravdepodobne budú dennodenne počuť, že vďaka ktorej vlády sa im zvýšili tie mzdy, ale ono, viete, ono nakoniec, nakoniec to tak nie je, pretože ja toto v skutočnosti nepovažujem za žiadnu reformu, a už tobôž nie reformu odvodovú. Ja som sa aj bavil na tému, aj keď to teraz neni, neni pointa, že kde by sa teda ako dali znížiť odvody a ako. Ale, zdôrazňujem, toto nepovažujem a toto je v podstate rozdávanie peňazí druhých občanov na úkor deficitu a, samozrejme, nezlepšuje zdravotníctvo ani v najmenšom. To znamená, čokoľvek proste toto, táto, táto reforma odvodov nerieši, čo bol, čo aj tam pán, pán prezident pred chvíľou hovoril na tejto pôde.
Čo ma mrzí, že mrzí ma aj ďalšia vec, že jednoducho vytvárate ilúziu, že nejaké peniaze sú navyše, že môžeme niečo rozdávať. Však, preboha, však keď sme v deficite, však ani ten rozpočet neni nič iného ako, zjednodušene povedané, rozpočet nejakej rodiny. Akonáhle máme väčšie príjmy, teda väčšie výdavky ako príjmy, stále sme v deficite. Bola by, bola by nejaká logika veci, keby bo nejaký prebytok, že rozdať ten prebytok, alebo potom povedať, no tak, tak štát nepostaví XY diaľnic, obrazne povedané, ale jednoducho dá tam niekam, niekam proste do tejto oblasti. Ale v žiadnom prípade neni to neutrálna operácia, naopak, zvyšuje, zvyšuje teda náklady.
Takže ja by som ešte na záver k tomuto povedal, že jednu zásadnú vec, že aj keď, aj keď to dnes bude strašne zvláštne znieť, čo poviem, ale pokiaľ už máte pocit, že voľby sa blížia a že treba vypla..., treba, aby niektorá skupina teda v tomto prípade časť, časť, zdôrazňujem, nízkopríjmových, pretože iná časť nízkopríjmových nemá túto výhodu, časť nízkopríjmových ľudí bude mať vyššiu, teda chcete im dať nejaké peniaze navyše, tak, prosím vás, pošlite im tie peniaze priamo z rozpočtu. Ešte raz, pošlite tie peniaze priamo, tých 150 mil. eur pošlite priamo na ich adresu poštovou poukážkou a urobia sa menšie škody, než to, čo robíte vy. A viete prečo? Pretože toto opatrenie nebude platiť len tento rok, ale ďalšie roky, tých ďalších 150 mil. a tak ďalej a akákoľvek vláda bude mať problém, problém stiahnuť a znovu zaviesť tie odvody. Ale toto, že tie peniaze pošlete rovno, to pochopia, že, že to nie je v poriadku s kostolným poriadkom, aj tí, ktorí to dostanú. Takže to bude oveľa jednoduchšie zrušiť to opatrenie, ako to zaviesť teraz.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za podporné faktické poznámky. Snáď odpoviem pánovi poslancovi Hudackému. Áno, konečný užívateľ výhod je terminus technicus, ktorý sa používa pri legislatíve, ktorou sa bojuje proti praniu špinavých peňazí. Je to legislatívny pojem a pod tým pojmom sa nemyslí ten dodávateľ, ale za každým dodávateľom je nejaká fyzická osoba alebo reťazec iných firiem, ktorý niekde končí, niekedy na Slovensku, niekedy v zahraničí, niekedy na Belize. Ale vždy na konci je nejaká fyzická osoba a tá sa nazýva tým pojmom konečný užívateľ výhod.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. V plnej miere s tebou súhlasím a musím povedať, že miesto marketingového riešenia vláda by mala pristúpiť k skutočnému riešeniu. Verejné obstarávanie na Slovensku, tak ako je nastavené, zabezpečuje aj to, že dá sa kúpiť v regióne, kde je vysoká miera nezamestnanosti lavička po 8-tis. euro, na ktorom sedia nezamestnaní a dá sa obstarať zariadenie, ktoré stojí 50-tisíc euro, obstarávame na Slovensku bežne za 250-tisíc. A tak isto aj cétečko a tento návrh, ktorý prichádza z dielne vlády je len marketingom, pretože v skutočnosti nevyrieši ten problém a ja naozaj podporujem tie dva návrhy, ktoré si predložila. Za prvé, aby to pán minister zobral naspäť a pán minister, ktorému to patrí, teda pán minister vnútra, aby si ho prerobil a potom si ho prišiel sem obhájiť. A keď nie, tak nech nám vytvoria dostatočný priestor, aby sme v parlamente nie z jedného dňa na druhý, aby ste nás nútili, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý za tak krátky čas nie je možné poriadne ani vylepšiť, ani prijať také riešenie, ktoré skutočne prinesie osoh pre občanov a pre štátny rozpočet tejto krajiny. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, toto bude zjavne veľmi krátka rozprava o návrhu zákona, ktorým sa má podľa vlády riešiť jedna z požiadaviek ľudí, ktorí stoja pred parlamentom, pretože návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je odpoveď vlády na protesty ľudí, na nespokojnosť ľudí, ktorá vypukla, asi to bola posledná kvapka, tá kauza cétečko a musím povedať, že je to veľmi slabá odpoveď vlády, pretože nerieši podstatu problému.
Podstata problému pri schránkových firmách totižto je, aby sme vedeli, že ten, kto sa uchádza o verejné zdroje, kto je. Ale nie biely kôň, ale ten, kto naozaj stojí za danou firmou. O to ide v prípade zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti, o to ide aj v prípade celej témy schránkových firiem a ich účasti vo verejných obstarávaniach, ale vôbec, pri celej téme, či máme právo, alebo nemáme právo vedieť, keď štát dáva verejné zdroje na nejaký účel, kto stojí za firmami, ktorým tieto verejné zdroje dáva.
Je to vážna téma, ťažká téma, rieši sa nielen na Slovensku, rieši sa na celom svete, na celom svete sa sprísňujú pravidlá, pokiaľ ide o schránkové firmy, na celom svete sa postupne prijímajú právne predpisy, ktoré ukladajú zverejniť, stransparentniť ľudí, ktorí stoja za takýmito tzv. schránkovými firmami. Čiže to podstatné, čo potrebujeme dosiahnuť zmenou právnej úpravy je, aby sme poznali toho, koho zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nazýva užívateľom konečných výhod.
Musím povedať, že návrh novely zákona o verejnom obstarávaní nerieši tento problém, pretože podľa návrhu, ktorý predložila vláda Roberta Fica, ako odpoveď na protesty ľudí na uliciach, túto otázku nerieši, ukazuje nám len osoby, ktoré sú zapísané v príslušných registroch ako majitelia firiem, ale nerieši to, či sú naozaj užívateľmi konečných výhod.
Druhý problém, ktorý táto novela zákona o verejnom obstarávaní nerieši, je to, že nie je komplexná. Už poslanec Beblavý vo svojom príhovore povedal, že omnoho väčšie verejné zdroje odchádzajú do schránkovej firmy cez zdravotnú poisťovňu Dôvera ako cez verejné obstarávanie vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Minulý rok to bolo 100 miliónov. Čiže druhá požiadavka, ktorú by mal dobrý zákon spĺňať, je komplexnosť, aby sme neriešili len to, kto je konečným užívateľom výhod v prípade verejných obstarávaní, ale aj to, kto je konečným užívateľom výhod pri akejkoľvek transakcii so štátom, či ide o poskytovanie verejných zdrojov do zdravotníctva, či ide o privatizáciu, alebo ide o iné transakcie.
A čo je ešte dôležitejšie, alebo tiež dôležité je, aby sme to mohli vidieť, pretože pokiaľ nebudeme vidieť, kto sú koneční užívatelia výhod, tak nebudeme môcť verejne kontrolovať, že či naozaj zákon sa dodržiava. A ešte potrebujeme inštitúciu, ktorá dokáže tieto informácie aj overiť, a to je, zdá sa, na Slovensku len Národná banka Slovenska. Takýto komplexný návrh novely predložíme spolu s poslancom Beblavým ako pozmeňovací návrh k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú ste predložili, pán minister, sem na rokovanie, pretože si myslíme, že je mimoriadne dôležité, keď sa púšťame do tejto témy, púšťame sa do tejto témy preto, lebo ľudia sú už nahnevaní, naozaj aj tento problém vyriešiť.
Ten problém nie je na stole prvýkrát. Ja osobne som sa ním začala zaoberať v roku 2011, keď sme prijímali na vláde, alebo spracovávali na ministerstve spravodlivosti vecný zámer zákona o verejnom obstarávaní, čo bola úloha, ktorou ma poverila vláda Ivety Radičovej, keď sme dospeli k záveru, že ďalšími novelami zákona o verejnom obstarávaní sa ďalej nedostaneme. Riešili sme vo vecnej rovine, nie v legislatívno-technickej, vo vecnej rovine aj problém schránkových firiem a vychádzali sme z toho, že pokiaľ neodkryjeme konečných užívateľov výhod, tak v zásade neriešime nič a len klameme ľudí, že niečo riešime.
To, čo navrhneme s pánom poslancom Beblavým v rámci druhého čítania, je ale návrh, ktorý ide ešte ďalej, pretože je kompletný a zakáže poskytnúť akékoľvek verejné zdroje komukoľvek, kto neodkryje, kto je za ním. Čiže kto je jeho konečným užívateľom výhod s tým, že navrhneme, aby to preskúmala Národná banka Slovenska, tieto osoby sa zapisovali do verejného registra, ktorý bude verejne prístupný. To považujeme za komplexné riešenie, položíme vám ho na stôl a vy sa k nemu budete môcť postaviť.
Považujem za neprípustné a zlé a naozaj frustrujúce pre spoločnosť, keď reagujeme na problémy tohto typu až keď prichádzajú ľudia na ulicu s transparentmi, s požiadavkou na odvolanie predsedu parlamentu a predsedu vlády a keď už teda reagujeme neskoro, pretože doteraz sme si ten problém nevšímali, tak ho riešime len marketingovo, pretože ďalšie marketingové riešenie môže priniesť len ďalšie sklamané očakávania a ďalšie sklamané očakávania prinesú len ďalšiu frustráciu a nahnevanosť ľudí a táto špirála môže len pokračovať. Ja považujem za hazard tejto vlády, s dôverou ľudí na Slovensku a s pokojom ľudí na Slovensku, keď sú ľudia nahnevaní na uliciach, pretože sú oprávnene nahnevaní, keď v situácii, keď mnohým nie je dobre, čítajú v novinách o rôznych korupčných kauzách a predražených tendroch a my na to reagujeme tým, vláda na to reaguje tým, že spraví marketingovú novelu zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej musí vedieť a vie, že problém, ktorý deklaruje, že rieši, v skutočnosti nerieši. Je to hazard s pokojom na Slovensku, pretože to môže dopadnúť naozaj len tým, že vzbudíme očakávania, že všetko bude v poriadku, ukáže sa, že nič nie je v poriadku a naozaj to môže skončiť len tým, že ľudí na ulici bude viac.
Preto vás nabádam, pán minister, vráťte sa teraz z kratšej cesty, zoberte tento návrh zákona domov, urobte ho poriadne a príďte s ním znova. Myslím si, že to je jediné poctivé riešenie. Keďže neočakávam, že to urobíte sám, tak navrhujem, aby sme prijali uznesenie vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Keďže neočakávam ani to, že toto schválite, tak si dovolím vysloviť aspoň žiadosť, dajte, prosím, dostatočný čas výborom, aby sme sa aspoň vo výboroch mohli solídne tým návrhom zákona zaoberať a toto je aj moja požiadavka na nového predsedu parlamentu, aby aspoň tento priestor zabezpečil, aby sme mali aspoň do konca schôdze čas sa solídne s týmto návrhom zákona vo výboroch zaoberať, lebo to je to minimum, čo sme povinní v tejto situácie urobiť - spraviť dobrý návrh zákona, ktorý zabezpečí naozaj to, že téma schránkových firiem na Slovensku prestane byť témou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, v plnej miere súhlasím s tebou a hoci viem, že to nie je chyba terajšieho ministra, ale v každom prípade to, že tento návrh je tu v skrátenom legislatívnom konaní, poukazuje fakt na to, na čo si aj poukázal s tým, že si citoval z dôvodovej správy, že to nie je koncepčný návrh, ale len populistický. A práve kvôli tomu ako skrátené v legislatívnom konaní by to nemalo čo hľadať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predsedníčka alebo predsedajúca, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja samozrejme potom v rámci rozpravy už k samotnému návrhu zákona budem dlhšie hovoriť a budem hovoriť viacej k meritu veci, ale dovoľte mi zopár poznámok, prečo zásadne nesúhlasíme s takýmto spôsobom uvedenia takéhoto dôležitého zákonu. No v prvom rade nám strašne vadí, že toto, ako to narýchlo robíte, predkladáte tento taký zásadný zákon, svedčí o tom, že odmietate a nedávate čas na vecnú diskusiu, aj keď síce je pravdou, že na túto tému som s ministrom financií dosť dlho debatoval na výbore pre financie a rozpočet a si myslím, že nestačí len toto, ale k tomuto sa musia vyjadriť aj podnikatelia, aj dotknuté organizácie, nezávislé inštitúcie a mnoho, mnoho, mnoho iných, iných ľudí, ktorí majú čo vlastne povedať k tomuto.
Ono to neni také jednoduché, ako sa to zdá, pretože ak prijmeme tento zákon, tak bude mať veľmi veľa nedozerných následkov, ktoré, bude vlastne musieť sa s tým vysporiadať svojím spôsobom aj nejaká ďalšia vláda, a to hovorím napríklad, že keď dáte nejakú, nejaký verejný statok, v tomto prípade zdravotné poistenie určitej, vybranej skupine ľudí zadarmo, tak bude ťažko pre akúkoľvek vládu povedať, tak viete čo, my vám to teraz zoberieme, čo vám dal SMER. To hovorím ako príklad, hej? Je tam samozrejme strašne veľa vecí a určite zásadná ďalšia vec je, že tento zákon vlastne bude mať následok prehĺbenia deficitu verejných financií. Zdôrazňujem, prehĺbenia deficitu verejných financií, pretože vláda predložila rozpočet, ktorý mal byť do 2 % deficitu, a týmto sa prehĺbi deficit verejných financií. A samozrejme potom je diskutabilné, aké vlastne národohospodárske škody vznikajú, keď sa zvyšujú výdavky štátu, keď sa prehlbuje deficit týmto zákonom. Samozrejme, teraz som to povedal ironicky, pretože následkom tohto zákona bude hlbší deficit verejných financií. Bodka.
Dovoľte mi ešte, pán minister, vy ste citovali, citovali odôvodnenie a v tom odôvodnení, nechcem ho opakovať, ale ja len poviem, že odôvodnenie bolo v tom, že od 1. januára sa zvyšuje minimálna mzda, od 1. januára 2015 sa zvyšuje minimálna mzda. A vy ste nevedeli, že každý rok sa zvyšuje minimálna mzda? Ja sa len pýtam, nevedeli ste o tom? Však všetci o tom vieme. Tak každý rok sa zvyšuje minimálna mzda, my, samozrejme, máme rozdielne názory. Niekto, že o koľko, čo a ako, alebo mal by, ale sa zvyšuje. Jednoducho to neni nepredvídateľná okolnosť, jak vianočné dôchodky. Sme mali zase skrátené legislatívne konanie a vy ste nevedeli, že budú vianočné dôchodky? Však každý vedel, že budú vianočné dôchodky.
Takže to je nič nového, ale čo ma zaujalo v tom odôvodnení, že sa zvyšuje teda tá minimálna mzda, je teda potrebné rýchlo pripraviť nejaký zákon, pretože by hrozili štátu značné hospodárske škody, vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízko príjmových skupín a s ním súvisiace hroziace prepúšťanie, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami podnikov. Tak tu musím povedať, že to je strašná irónia, pretože vždycky SMER tvrdil, že zvýšením minimálnej mzdy alebo ceny práce sa vlastne (povedané so smiechom) nič nedeje, že to je len v prospech. Vy ste vlastne explicitne povedali, že keď neadekvátne zvýšite cenu práce, tak jednoducho poškodzuje to priamo podnikateľské prostredie a hrozí to, hroziac prepúšťaním, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami podnikov.
Takže v každom prípade, vrátim sa, vrátim sa k tomu, k tomu meritu veci, tam bude veľa problémov, proste je to nedomyslené, diskriminujete ostatných ľudí, iné príjmové skupiny, zvyšujete deficit. Ja samozrejme chápem, že ste prišli so sociálnym balíčkom a ktorý ako, nehnevajte sa, ale ja to poviem otvorene, čo sa týka toho sociálneho balíčku, proste ten sociálny balíček je zmes populizmu a opíjanie rožkom ľudí. Ale samozrejme, potom budem v rozprave k meritu veci, poviem, že čo je, čo je problém s tými zdravotnými odvodmi.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ja tiež k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu asi kratšie, lebo kolegovia vlastne povedali do istej miery, čo som tu mal v hlave pripravené, ale nedá mi, aby som stále opakujúco neupozornil na to, že máme tu zákon. Máme tu rokovací poriadok, ktorý je alfou - omegou pre našu prácu. A keď sa budeme k nej správať tak, ako sa správame, tak potom nebudeme môcť požadovať ani od občanov tejto krajiny, aby dodržiavali zákony, keď my tu, v tejto sále, v Národnej rade Slovenskej republiky zákony nedodržiavame.
O čom je reč? Pravidlá pre skrátené legislatívne konanie sú jasné. Vymedzuje ich § 89 ods. 1, čiže za akých konkrétnych okolností je možné vybočiť z normálneho rámca legislatívneho procesu a použiť skrátené legislatívne konanie. Je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Po druhé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a po tretie, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Toto skrátené legislatívne konanie, čo sa týka verejného obstarávania, je subsiované po ten posledný bod, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Hrozia stále. Stále hrozia štátu značné hospodárske škody, keď sa tu kradne a keď nikto nebude za to postihnutý. Aj keď prijmeme tento zákon, aj v minulosti, aj v budúcnosti, stále budú hroziť štátu značné hospodárske škody, lebo budeme mať stále na Slovensku ľudí, ktorí budú porušovať zákon. Len problém je, že my nevyužijeme prostriedky, ktoré máme. Zas zo mňa prehovorí právnik, ale pán minister spravodlivosti, vy ste predkladateľom, neviem, prečo tu nesedí pán minister vnútra, lebo zastupujete, v poriadku, len keď sme pred rokom a pol veľmi narýchlo všili tú poslednú veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, tak tu vehementne ten zákon obhajoval, že už aký bude perfektný, stopercentný, neomylný, zabetónovaný a už veky-vekúce proste vyrieši všetko. No nevyriešil.
Ale problém nie je ani v tejto poslednej novele, problém nebude ani v žiadnej novele, problém je v prístupe štátnych orgánov k celej záležitosti. A teraz už idem na to troška právnicky. My tu fakt chceme mať každý zákon nejaký dvesto stranový? Že budeme musieť v každom zákone myslieť na to, že tu stále bude ten ľudský faktor zlyhávať? To sa nedá. Čo je zákon, pán minister? Všeobecne, všeobecne záväzná právna norma. Všeobecne. Proste ten zákon analogicky sa musí vzťahovať na podobné prípady. Čiže my tu zbytočne ideme teraz zmeniť zákon a to myslím, že a práve v skrátenom legislatívnom konaní, kde nemáme priestor na to, aby sme vychytali všetky tie priepasti, tie míny, ktoré tam budeme mať stále. Preto ten, takýto návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý.
A najhoršie je na tom, že celú záležitosť tento zákon nebude riešiť. Nám by teraz postačoval zákon, ktorý máme, platný právny poriadok. Tých, ktorí kradnú, nech zavrú, verejné obstarávania nech sú transparentné, hospodárne a nech je verejná kontrola. Aj politická. Prečo stále nemáme na čele NKÚ predsedu? Odtiaľ začneme. To je dôležitejšie. Nie jak toto skrátené legislatívne konanie, že spravíme teraz pre ľudí, ktorí aj možno už aj teraz sú na ulici, nejaké, hm, nejakú kozmetickú úpravu. Lebo to je kozmetická úprava, dámy a páni. Schránkové firmy.
Pán minister, vy ste veľmi úspešný advokát. Zaoberáte sa obchodným právom tiež. Tak ten nekorektný človek túto svoju schránkovú firmu napíše na konkrétnu fyzickú osobu, ktorá bude mať nejakú podnikateľskú minulosť a už nebude tá firma schránkovou firmou. Už bude mať konkrétneho majiteľa a naďalej tu budeme mať netransparentné verejné obstarávania a naďalej kšeftíky budú môcť bežať ďalej, ako bežali doteraz. Nie, my musíme to verejné obstarávanie nastaviť tak, aby bolo čo najobjektívnejšie, najhospodárnejšie a najotvorenejšie. A my nejdeme tou cestou.
Mne osobne ani by nevadilo, že verejné obstarávanie by vyhrala firma, ktorej majiteľom je nejaká verejne činná osoba, pre mňa to nevadí, ale nech tá firma vyhrá, nech tá firma vyhrá korektným, transparentným spôsobom. Nejde nám o to, že aby sme verejných, a však to je úmyslom verejného obstarávania, aby sa najlepšie dosiahli nejaké hospodárske výsledky s tým, že budeme mať najlepšieho obstarávateľa. Najlepšieho dodávateľa. Takže v tomto smere mne by to nevadilo, kebyže tá firma toho verejného činiteľa by dala najlepšiu podmienku. Ale to je fikcia, bohužiaľ, na Slovensku, zatiaľ. Ale toto, že nebudú schránkové firmy, tak budú dobre, tak budú, budú firmy adresné na konkrétnej adrese, nie v nejakom "office house", budú mať konkrétne nejakého majiteľa, ale stále to môže mať v rukách nejaký verejný činiteľ cez rôzne zmluvy, síce zákon o konflikte záujmov tiché spoločenstvo nedovoľuje, ale poznám iks prípadov, ako sa zmocniť, ako ovládať nejakú tú obchodnú spoločnosť aj mimo tichého spoločenstva, takže naďalej to bude fungovať. Ale prapríčinu tej celej záležitosti a to, že je tam nezdravý politický alebo mocenský lobing na verejné obstarávanie, neodstraňujeme. A preto si myslím, že toto skrátené konanie nie je na mieste, tá značná hospodárska škoda v zmysle vnímania tohto tu bude stále, čiže každý zákon by sme potom mohli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, preto my toto skrátené konanie by sme mali prehodnotiť a hlavne by sme mali prehodnotiť ten zákon, ktorý navrhujete.
A ešte idem prízvukovať jednu vec, lebo sa môže stať tá vec, ktorú som opísal, že nejaký verejný funkcionár, verejný činiteľ napíše svoju firmu na nejakú fyzickú osobu a tá fyzická osoba po zaplatení dane z príjmov, odvodu do zdravotnej poisťovne, to je 34 % na základe vašich skvelých hlasovaní, odvedie tých 34 %, ale predsa len tomu verejnému funkcionárovi donesie v kufríku domov peniaze a bude ich utrácať v hotovosti. Síce máme obmedzenie, čo sa týka výdavkov do 15-tis. eur v prípade fyzických osôb, nepodnikateľov, ale to sa kľudne dá. A na druhej strane my budeme mať zviazané ruky, pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Žitňanská o tom vedia rozprávať, ja som tiež bol štyri roky predsedom toho výboru, tiež viem o tom niečo povedať, že my nebudeme môcť skontrolovať tých verejných funkcionárov, ktorý bude mať doma v kufríku peniaze, či nežije náhodou nad svoje pomery, lebo ten zákon, ústavný zákon o konflikte záujmov je taký bezzubý. Čiže nevieme skontrolovať, že ten daný verejný funkcionár koľko zarobil, aké sú jeho konkrétne majetkové pomery a či nežije nad svoje pomery, či nie je tu podozrenie, že má nejaké nečestné zdroje. No ale ten návrh zákona tiež tu je v parlamente a budem zvedavý, s akou vehementnosťou budete hlasovať aj za tú zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podpisujem sa pod všetko, čo povedal kolega Beblavý. Myslím si, že má pravdu a čo je dôležité, naozaj je to téma, ktorú treba riešiť, ale je to téma, ktorá nie je ľahká a naozaj jej nesvedčí chvat legislatívneho procesu. A preto naozaj aj ja sa pýtam na skrátené legislatívne konanie, ale možnože nám pomôže pán minister, lebo pán minister povedal, že hrozia značné hospodárske škody z úniku veľkého objemu finančných zdrojov, to je uvedené v dôvodovej správe. Tak ja chcem využiť príležitosť a spýtať sa pána ministra, o aký objem finančných zdrojov ide, ktoré nám môžu uniknúť za tie dva - tri mesiace, čo urýchlime tento proces a teda, ktorých verejných obstarávaní sa to zároveň týka, kde tieto úniky hrozia, lebo keď to vieme, tak samozrejme musíme konať, ale keď to nevieme, tak asi by sme si tie dva - tri mesiace mali dať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel podporiť pána kolegu Beblavého v konštatovaní, že čo nemá v danej chvíli oporu v zákone, je skrátené legislatívne pokračovanie. Nehrozia o nič väčšie hospodárske škody, ako hrozili doposiaľ so schránkovými firmami, ani sa v priebehu najbližších dvoch mesiacov nestane nič prevratného, čiže ďalšie prevratné krádeže zo strany schránkových firiem, ktoré by nehrozili. Jednoducho, rokovací poriadok predpokladá presne, pre ktoré príčiny je možné rokovať o nejakej legislatívnej norme v skrátenom konaní. Toto nie je ten prípad a podotýkam, že tento parlament pokračuje v strašne škodlivej praxi z akýchsi marketingových dôvodov predstierať urgentnosť prerokovávania vládnych návrhov zákonov, keď taká urgentnosť vôbec neexistuje a keď to v podstate, tak ako povedal pán kolega Beblavý, vlastne znekvalitňuje legislatívny proces. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, čo dodať? Snáď toľko, či korupcia tu je, alebo preukázaná spojitosťou medzi finančnou spoločnosťou Penta Enterprises a Medical Group, alebo nie je, alebo či špekulujeme o rôznych konšpiračných teóriách, faktom je a zostane, že SMER zapredal zdravotníctvo, zveril do rúk finančnej skupiny Penta, a tým zabezpečil rozkrádanie zdravotníctva.
Keď kolegovia zo SMER-u sa tu bránia, že však bola vyvodená politická zodpovednosť. Formálne áno, pretože ministerku, ktorá vyšla z liahne Penty, nahradili ministrom, ktorý vyšiel z tej istej liahne Penty. Čo sa zmenilo? Nič! Zmenili sa figúrky na šachovnici, ale systém zostal zachovaný.
A keď tu opozícia žiada, aby prišiel do tejto sály a čelil Robert Fico tejto kritike a argumentoval a obhajoval svoje kroky, pretože nomináciu aj v jednom, aj v druhom prípade dal predseda vlády Robert Fico. Keď to nerobí, tak ja sa obávam, že tomu, aby ľudia vyšli do ulíc, sa ťažko bude dať zabrániť.
A musím povedať, že ani ja, ani moji kolegovia zo strany MOST - HÍD nie sme zástancami toho, aby ľudia išli a takúto vec riešili na uliciach, pretože od tej chvíle už nikto nevie garantovať, čo bude. Ale zodpovednosť podľa mňa nesie Robert Fico a Pavol Paška tým, ako sa správajú k tejto Národnej rade a k nám poslancom, ktorí reprezentujeme tú časť voličov, ktorí nevolili SMER.