Nech vás nemýli, že sa nemám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k čomu vyjadriť, lebo tu bola rozprúdená veľmi živá debata ešte na minulej schôdzi. Že, pán poslanec Hlina? Takže keď dovolíte tak ešte nejaké tie veci pripomeniem, čo sa týka rozpravy, a aj ozrejmenia, o čo sa tu teraz jedná.
Štyri a pol roka vlečieme so sebou marazmus, čo sa týka štátneho občianstva. Marazmus, ktorý nebol ničím zapríčinený. Bolo tu jedno...
Nech vás nemýli, že sa nemám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k čomu vyjadriť, lebo tu bola rozprúdená veľmi živá debata ešte na minulej schôdzi. Že, pán poslanec Hlina? Takže keď dovolíte tak ešte nejaké tie veci pripomeniem, čo sa týka rozpravy, a aj ozrejmenia, o čo sa tu teraz jedná.
Štyri a pol roka vlečieme so sebou marazmus, čo sa týka štátneho občianstva. Marazmus, ktorý nebol ničím zapríčinený. Bolo tu jedno rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré akože by nás malo ovplyvniť v našom rozhodnutí. To nemalo ovplyvniť, len išlo čisto o politickú kampaň vtedy, pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to v roku 2010. To spôsobilo to, na čo občania Slovenskej republiky doplácajú dodnes. Jednak doplácajú tým, že stratia svoje občianstvo, tí ľudia konkrétne, doplácajú na to ich rodinní príslušníci a doplácajú tu ľudia, ktorí kvôli možnej strate štátneho občianstva nemôžu zobrať štátne občianstvo cudzieho štátu, lebo nemôžu si dovoliť stratu slovenského štátneho občianstva za žiadnych okolností. Odvtedy, čo bol ten zákon prijatý, sme sľúbili, ja osobne, časť pravicovej, pravicových strán, ale terajšia potom opozícia SMER-u – sociálnej demokracie ešte ako opozičnej strany, teraz ako vládnej strany, že dôjde k náprave. Každému je asi potom jasné, že tento zákon je zlý, neefektívny a treba ho upraviť, napraviť tie krivdy.
Ale to sa už vlečie štyri a pol roka. Skoro už tisíc našich občanov stratili svoje štátne občianstvo, to sú oficiálne evidencie. A koľko ich malo ešte stratiť de jure, lebo nadobudli cudzie štátne občianstvo, len to nenahlásia našim orgánom, takže o nich nevieme. No výsledný efekt je ten, že k žiadnej zmene za tie štyri a pol roka nedošlo, aj keď sme si vedomí, táto sála je si vedomá, že sa tu prijal strašne zlý zákon, ktorý dokonca v pravom zmysle slova vykonateľný nie je. Lebo keď nezaboduje udavačstvo, tak nikomu sa žiadna krivda nestane.
Nápravy a la la faktická väzba k tomu cudziemu štátu krásne vyzerajú na papieri, ale zas spôsobia to, že ten zákon bude naďalej nevykonateľný. Lebo aj v prípade, že budeme vyžadovať nejakú faktickú väzbu na ten ďalší štát, či to bude trvalý pobyt, podnikanie, študijný pobyt, hocičo iné, zas budeme vystavení tomu, že ten dotyčný to ohlási. Keď to neohlási, tak sa nič nestane. Čiže my vlastne, aby tá strašná sankcia – strata štátneho občianstva nenastala, tak nútime našich občanov toto nenahlasovať a svoje cudzie štátne príslušenstvá niekde schovať u seba vo vedomí alebo v šuflíku.
Čiže najjednoduchšie by bolo vrátiť sa k tomu stavu pred rok 2010, ani vtedy nám žiadna hrozba nehrozila. My sme, hovorím, že, ešte raz prízvukujem, mali sme podobný režim do roku 2005, ak si dobre pamätám, máme ten istý režim, ktorý mala Maďarská republika, a žiadny problém tu nebol.
Je tu, bohužiaľ, fenomén, že Ústavný súd rozhodol v tejto veci z procesných dôvodov. Ani jeden návrh, ani návrh za, ani návrh proti, nezískal potrebný počet hlasov v pléne Ústavného súdu, čiže ten marazmus sme hodili naspäť, dá sa povedať, ako Ústavný súd hodil naspäť na plénum Národnej rady. A preto by sme mali konať.
A konať by sme mali aj kvôli tomu, že tu je nová skutočnosť. Ja som s pánom športovcom, basketbalistom, pánom Antonom Gavelom nie raz príklad mu uviedol, jeho prípad, že aká krivda sa stala jemu: musel prijať cudzie štátne občianstvo kvôli tomu, keď chcel v tom Bayerne hrať v zahraničí. Lebo nemali viac kvót pre cudzích štátnych príslušníkov, tak musel zobrať nemecké štátne občianstvo. Tento náš basketbalista, by som povedal, kľúčový hráč v našom národnom tíme, tým pádom stratil možnosť reprezentovať Slovenskú republiku. Celý športový svet na Slovensku toto prijal za veľmi vážnu ujmu, ale zákonnú formu riešenia sme nenašli. Našli sme takú kľučku, že pán Anton Gavel teraz na základe výnimky dostane späť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Tá výnimka je v tom, že kto chce nadobudnúť slovenské štátne občianstvo, aj keď znova nadobudnúť, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nepretržite osem rokov. Zákon dovoľuje výnimku pre niektoré významné osobnosti, kde sú aj športovci, ale toto nie je riešenie. To nie je systémové riešenie. Lebo takýchto príkladov vieme uviesť stovky, keď vieme nájsť. Každý, neviem, desiaty človek, ktorý stratil slovenské štátne občianstvo za svojho života, už niečo pre túto krajinu spravil.
A zas to len spomeniem, tú 102-ročnú pani Tamášovú Helenku. Ona dostala vyznamenanie, neviem či teraz od prezidenta alebo od Slovenskej republiky za svoje celoživotné dielo pedagogičky. Dostala štátne vyznamenanie od tohto štátu. Tak ona by prečo nemohla mať výnimku? Mohla podľa mňa, ale takýchto prípadov môžme, sú tam ďalší pedagógovia, ktorí celý život sa venovali mládeži a boli veľmi dobrými pedagógmi. Sú tam umelci, sú tam ďalší športovci, sú tam vedci. Nemôžme ísť výnimkami. Výnimka nie je dobrým riešením. Dobrým riešením by bolo nastaviť systém, ktorý sme mali do roku 2010, do mája 2010.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viem, že tu bolo avizované, hlavne pre SMER , ktorý tu ani neni, že ministerstvo vnútra už má riešenie, už to len treba doladiť na ministerstve zahraničných vecí. Ale to už, počúvame už polrok, predtým opozičný SMER asi dvakrát dával pozmeňovací návrh k tomu návrhu, teraz už sú dva a pol roka vo vláde, pomaly tri a riešenie nikde. Chcem vás požiadať, rozmyslite si to, je v druhom čítaní stále možnosť ten zákon doladiť. Ale hovorím, že akékoľvek obmedzenia, keď tam dáme, keď ten cudzí štátny príslušník, ktorý je náš a nadobudne cudzie, neprihlási sa na slovenských úradoch, že som nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak nijaká krivda sa mu nestane. Tak načo tento formalizmus?
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis