Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

9.12.2014 o 11:23 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Rudolf Chmel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9.12.2014 14:27 - 14:28 hod.

Vörös Péter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1245. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2014 14:16 - 14:18 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nie je to možno až tak veľmi dôležité, ale predsa len som chcela zareagovať. Viete, pán poslanec, keď prijímame akýkoľvek zákon, tak ten zákon sa vždy niekoho dotýka. Možno sa dotýka aj niektorých profesných združení, môžu byť rôzne profesné združenia, môžu mať na to rôzne názory a úplne prirodzene sa k tomu aj vyjadrujú a chcú vyjadriť to, čo je dôležité, aby ten proces bol transparentný, aby sme vedeli, kto komunikuje s poslancami, ovplyvňuje ich pohľad na to, ako ten zákon má vyzerať. Aby to sa nedialo v zákulisí a netransparentným spôsobom, pretože my dnes ako keby nerozlišujeme legitímne procesy, ktoré netreba popierať, ale treba im dať transparentnosť. A nelegitímne procesy, ktoré nenazývame pravým menom, ako korupcia a klientelizmus, ale zakrývame ich možno slovom lobing, pričom lobing ako taký má úplne iný obsah.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.12.2014 11:23 - 11:23 hod.

Chmel Rudolf
Ďakujem, pán predseda. Zvolávam výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny do miestnosti č. 183 o 13.00 h. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 5.12.2014 12:55 - 13:00 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento zákon. A ja som sa vlastne teraz len tak, budem improvizovať v tom slova zmysle, že som, trošku ma zaujala diskusia môjho predrečníka s poslancami na tému, kto komu čo tuneluje a jaké názory a kto za čo môže a koho čo bol nápad. Tak pre istotu pre tých, ktorí sa zaujímajú o to, že ako to teda historicky bolo aj s tými dohodármi. To znamená, že kto čo vymyslel a kto vlastne zaťažil tých dohodárov a čo vlastne navrhujem v tomto zákone spolu s Monikou Gibalovou.
Tak v prvom rade chcem povedať, že téma dohodárov bola, čo sa týka, zdôrazňujem, v ekonomickej, samozrejme, oblasti a živnostníkov, bola veľkou témou aj počas Radičovej vlády, kde sme viacej ako štyri mesiace sa na takej, nazveme to, odbornej koaličnej rade, to znamená, že kde boli hlavne ekonómovia z rôznych strán, tak sme sa nevedeli dohodnúť ohľadom zodvodnenia dohodárov a živnostníkov, a ja si to pamätám, to bolo, až štyri mesiace nám to trvalo.
No, prečo sme sa nevedeli dohodnúť? No nevedeli sme sa dohodnúť preto, lebo určití ekonómovia si dali do hlavy alebo získali presvedčenie, že treba všetko zodvodniť, čo sa hýbe. Zjednodušene, to znamená, že každý príjem proste treba zodvodniť, hocičo, takže, no a ja teda musím povedať objektívne, že nielen ja, ale spolu s KDH sme mali na to iný názor. To znamená, že jednoducho nie je to správny prístup, že všetko treba zodvodniť proste, čo sa hýbe, a takto proste v tej trošku, nechcem povedať, že pomýlenej, ale podľa mňa trošku pomýlenej logike. Takže nakoniec ale výsledok týchto sporov, samozrejme, bola nejaká definitívna dohoda, kde boli nakoniec spokojní aj tá strana, ktorá tvrdila teda, že všetko treba zodvodňovať, a zase my sme tvrdili, že jednoducho dohodári, to je nie pravidelný príjem, to jednoducho je pre tých ľudí, ktorí si chcú privyrobiť a, samozrejme, tak im treba proste dať, umožniť si privyrobiť a mať teda aj vyššiu čistú mzdu.
Takže dohoda nakoniec bola taký kompromis. To znamená, že to urobíme pre všetkých dohodárov nad 200 euro. To znamená, že do 200 euro by sa de facto neplatili odvody, ono sa platil tam, lebo dva maličké fondy, a nad tých 200 euro jednoducho by sa platili odvody tak, aby neboli nejaké prechody, špeciálne špekulácie povedzme, že by to suplovalo skutočne pracovnoprávny vzťah, hej, pretože to bola taká najväčšia výčitka, že tí dohodári, vlastne oni suplujú pracovnoprávny vzťah, a keď my ich zrušíme, tak jednoducho zrazu proste oni budú zamestnaní. No, nestalo sa to tak. Však to sa dalo aj očakávať.
No, vzhľadom na to teda, že keď sme tu hovorili o histórii, tak padla vláda, takže vlastne ani toto sa nepresadilo, myslím, že ak si to dobre pamätám, bolo to v druhom čítaní, táto dohoda. No, prišla nová vláda sociálnodemokratická a na moje prekvapenie, dokonca na môj, tak mňa už teda v politike asi veľa neprekvapí, ale na moje prekvapenie práve sociálna vláda, kolegovia, teda samozrejme, nie vy tu, ako nikoho tu neobviňujem, ale vláda zaviedla zodvodňovanie dohôd proste aj tých nízkopríjmových. Ja som to síce nechápal, ale jednoducho sa to tak stalo a práve tí tzv. ekonómovia jednoducho zrazu sa ocitli tiež ako veľkí poradcovia aj v tejto vláde. Ako nebudem osobný a jednoducho len to konštatujem, hej. Takže sa presadila táto myšlienka, že vlastne všetci dohodári, tí, čo si privyrábajú, vlastne sú všetci špekulanti a treba ich zodvodniť.
No a teraz počúvajte, takže súčasná vláda prišla so sociálnym balíčkom, kde napísala, že zrovna pre študentov prvých 200 euro nebude zodvodňovať, ale len tých ďalších odvod. Tak prvé mi dovoľte povedať, že - a ešte sa to dá do sociálneho balíčka, prvé, čo mi dovoľte povedať, je to, že proste to je opitie rožkom. Proste najskôr študentom zoberú, pretože legislatívny stav bol taký, že keď preberala táto vláda moc, že z dohôd sa neplatili odvody, tak najskôr zaťažia odvodmi a potom jednoducho im umožnia, že do 200 euro vlastne nemusia platiť tie odvody. To je niečo takého, ako keď vám niekto zoberie sto a vráti vám päťdesiatku a bude si to odškrtávať, však ja som vám dal päťdesiatku, hej. To znamená, že urobili to pre študentov. Samozrejme, študenti ešte boli radi, že niečo vyrokovali, ale zdôrazňujem, oni nedali študentom, oni zobrali študentom, pretože ten právny stav bol taký, ako hovorím.
No, druhá vec je, že v tejto zase vyvolenej skupine, ja neviem, študentom, ale zase sa nezamyslí nad tým, a prečo práve len študenti? Prečo dôchodca si nemôže zarobiť? Alebo prečo dôchodca, keď je na dohodu, tak proste musí platiť odvody, hej, a študent nemusí. Keď dôchodca je vrátnik, tak skutočne ten vrátnik má za tú istú odrobenú časť proste dostať menej, pretože dostáva menej, lebo sa mu to zodvodňuje, hej, ako študent? Samozrejme, môžem ešte sugestívne hovoriť, že prečo dôchodca alebo ja neviem niekto, kto proste nemá žiaden príjem, tak, a ide na dohodu, ja neviem, zbierať jablká, povedzme sezónne práce, tak on je menej, by som povedal, menej, čo je menej akože dôležitý pre spoločnosť a študent je?
Takže tento návrh hovorí o tom, že dobre, ja som rád, že aspoň sa stanovila tá 200-eurová hranica, ale potom dajme tých 200 euro zarobiť každému proste, kto pracuje na dohodu. Hovorím o 200 euro. Samozrejme, ja som, my sme tuná navrhli inú hranicu, ale je to životné minimum, pretože z logického hľadiska ja nemám rád vôbec aj do budúcna, keď niekto niečo navrhuje, nejaké arbitrárne fixné hranice, jednoducho, lebo je inflácia, mení sa to a podobne, takže my sme navrhli, že aby to mala byť hranica životného minima. To znamená, že každý na dohodu aj do budúcna, keď bude mať príjem do hranice životného minima mesačne, tak bude mať v podstate, nebude musieť platiť všetky odvody, hej. Takže toto je podľa mňa čisto technická vec a podľa mňa správna.
No a ďalšia vec je, že, samozrejme, to je dokonca to, čo navrhujeme, je aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Je to tam. Proste toto je skutočne, za toto, keby ste hlasovali, sa nemusíte hanbiť a, naopak, toto by mohlo byť skutočné, povedzme, že s týmto by sme sa mohli pochváliť.
Takže ja si myslím, že pokiaľ budeme hovoriť o sociálnych balíčkoch, a ja som za, ja som za, ale pokúsme sa jednoducho skutočne povedať, že sociálny balíček má byť čo? Pre vybrané skupiny ľudí alebo pre nejakú štandardnú pomoc nízkopríjmovým skupinám? Ja som za a) to druhé, pretože nielen študenti jednoducho majú mať nejakú úľavu, ale každý, každý v tomto. Ja jednoducho v tom nevidím najmenší problém, aby sa to podporilo, pretože, ako som aj povedal v úvode diskusie, vlastne to, čo sa chcelo tým dosiahnuť, sa vôbec nedosiahlo.
Takže na záver by som povedal, že pokiaľ bude ochota, môžme sa baviť aj o nejakých iných hraniciach a tak ďalej, ale ja si myslím, že ľudia, ktorí majú nízke príjmy, ktorí nemajú stálu prácu, to znamená, že je to sezóna alebo ad hoc práca, jednoducho im treba zvýšiť tie čisté príjmy a myslím si, že to by bolo pre týchto ľudí najlepšie možné. Teda nech radšej pracujú, nech zarábajú a štát im toľko nebere.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2014 10:03 - 10:06 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, predkladám z dôvodu, že súčasná právna úprava v značnej miere obmedzila prístup verejnosti k informáciám a tak aj možnosť verejnej kontroly, keďže bolo prijaté, že investičné stimuly nad 200 mil. euro schvaľuje minister hospodárstva a nie vláda. Týmto krokom jednoznačne sa obmedzí prístup verejnosti kontrovať, že vláda na aký projekt dáva investičný stimul alebo nedáva investičný stimul. Ja ako jasný príklad by som uviedol prípad Duslo Šaľa.
Kolegyne, kolegovia, rozhodnúť o tom, že niektorý podnikateľ alebo podnik dostane na Slovensku úľavu 50 mil. eur, 1,5 mld. korún, aby sme si uvedomili, o akú čiastku sa bavíme, aby rozhodol jediný minister vlády a neprešiel tento materiál medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním na vláde, ktoré vytvárajú priestor na to, aby sa mohli aj občania, verejnosť zapojiť do tejto diskusie a verejne sa vyjadriť k tomu, kde tieto peniaze majú byť použité, považujem za scestné.
A práve preto navrhujem, aby sa táto disparita vrátila do pôvodného režimu, v ktorom bola predtým, než v tomto roku kolegovia zo SMER-u to zmenili, a to, aby o každom investičnom stimule rozhodovala vláda Slovenskej republiky, a teda každé rozhodnutie prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním a rokovaním vlády a ten vytvorí priestor na to, aby verejnosť mohla kontrolovať, kde značné prostriedky od daňových poplatníkov, resp. ako sa budú spravovať verejné financie.
Ďalej. Právna úprava navrhuje odstránenie regionálnych rozdielov a výlučne sa zamerať na poskytovanie investičných stimulov len do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi. To znamená, že aby investor, ktorý chce vytvoriť pracovné miesta, nemusel takú vysokú čiastku preinvestovať. Je to dôvod pre to, som presvedčený, že takýmto spôsobom by bolo možné, aby sa teda do vytvárania pracovných miest vo väčšej miere zapojili strední a väčší slovenskí podnikatelia, ktorí v tých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti by vedeli vytvárať pracovné miesta.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2014 10:01 - 10:02 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predložil informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Je súčasťou tohto návrhu aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
A navrhujem nasledovné výbory, aby sa tým zaoberali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.
Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2014 9:56 - 10:01 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Táto novela sa dotýka takých dvoch základných meritórnych častí.
Zameriam sa na tú prvú najskôr. Tá sa týka povinnosti znížiť DPH z 20 na 19 %. V roku 2010 prvá vláda Roberta Fica zanechala schodok verejnej správy na viac ako 7 %, čo bolo potrebné napraviť a znížiť. V záujme dosiahnutia uvedeného cieľa bolo potrebné dočasne navýšiť sadzbu dane na tovary a služby z 19 na 20 %, pričom sa prijal verejný záväzok voči občanom tejto krajiny, že sa bude uplatňovať táto vyššia sadzba dane iba na nevyhnutné obdobie, a to tak, ako bolo definované pôvodne v § 85j ods. 1, citujem: "V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základu sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Na rozdiel od tohto verejného záväzku sme sa dočkali od poslancov SMER-u k zrušeniu tejto povinnosti, teda zanecháva sa naďalej DPH vo výške 20 %. Tvrdenia, ktoré sme tu mali možnosť počuť, že zníženie z 20 na 19 % by sa neprejavilo u občanov, je zavádzajúce a mylné preto, lebo práve Robert Fico a jeho vláda bola tá, ktorá ukázala, že ako je možné odsledovať vplyv zmeny sadzby alebo prepočtu na občanov, aby ostalo zachované. Existovala komisia pri zavedení eura, ktorá sledovala, či náhodou zavedenie eura neprinesie navýšenie ceny. Rovnaký mechanizmus mohol využiť Robert Fico aj v tomto prípade, ale pre Roberta Fica a politickú stranu SMER jasne asi bolo výhodnejšie upustiť od toho a vyzbierať na daniach o 220 mil. eur viac, ktoré môže následne rozdeliť miesto šetrenia.
Ďalšou časťou, keby náhodou táto varianta neprešla, tak som pripravený navrhnúť, aby v novele zákona zostala len druhá časť týkajúca sa zníženia sadzby DPH z 20 na 10 %. Prečo si dovolím navrhnúť zníženie DPH z 20 na 10 %? Je to veľmi jednoduché, dovolím si pomenovať, že 20-percentnú sadzbu DPH na potraviny v rámci Európskej únie má len Slovenská republika. Nie som presvedčený, že občania Slovenskej republiky vo väčšine majú na to, aby platili 20 % dane z potravín, ktoré konzumujú.
Ja viem, že nie je to štandardné riešenie a bolo by lepšie znížiť DPH z 20 na 19 namiesto toho, aby sme zavádzali nižšiu sadzbu na potraviny, ale keď vládna strana SMER nechce pristúpiť k plošnému zníženiu z 20 na 19, tak by sme navrhli, aby sme znížili aspoň pri všetkých potravinách.
Len pre zaujímavosť dodávam, že také krajiny, ktoré sú ekonomicky na tom násobne lepšie ako Slovenská republika, Luxembursko má 12-percentnú sadzbu na potraviny. Také Rakúsko susedné, kde polovica Bratislavy chodí nakupovať na víkend, tak tam je sadzba 10-percentná. Alebo Poľsko 7-percentné, alebo Nemecko tiež 7-percentné DPH na potraviny.
Toto sú dôvody, prečo tento návrh zákona predkladám.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2014 9:52 - 9:53 hod.

Sólymos László Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá, Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, som skončil, prosím vás, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

4.12.2014 19:42 - 19:42 hod.

Érsek Árpád Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi len jednu reakciu veľmi rýchlo, lebo už máme za sebou. Štefan, ak ho nepustí vlekár na svah, lebo nemá prilbu, tak to rieši túto situáciu, čo si povedal. Na druhej strane, keď hovoríš o drahej športovej výstroji, čo sa týka lyžovania, rodičia sú, môžu sa prenajať na jeden, na dva dni, na tri dni, neni to taká veľká položka peňazí, ktoré by v tomto smere nebola pre každého únosná. Takže len toľko.
A to, čo povedal pán kolega Chren, jedná sa do 15 rokov, neriešme teraz v tomto zákone alkohol a riešme to, že tí 15-roční by ešte nemali piť, a sú za to zodpovedné tie osoby, ktoré ich prevádzajú na ten svah, pretože je tam treba mať určitú zodpovednú osobu. A to je rodič alebo ten, kto ho prevádza.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

4.12.2014 19:28 - 19:32 hod.

Érsek Árpád Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o horskej a záchrannej službe v znení neskorších predpisov, ďalej len... Cieľom návrhu zákona je zvýšiť bezpečnosť fyzických osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a tým aj ochranu ich zdravia a života. Platný zákon upravuje zriadenie postavenia a úlohy horskej záchrannej služby, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb v súvislosti s bezpečnosťou osôb nachádzajúcich sa v horskej oblasti. Platný zákon upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa lyžiarskych tratí, avšak absentuje v ňom konkrétna úprava povinností fyzických osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati, ktoré by zabezpečili ich bezpečnosť.
Poznatky a skúsenosti ukazujú, že v porovnaní s minulosťou sa podmienky na lyžovanie na lyžiarskych tratiach zmenili. Obľuba lyžovania, snoubordingu sa stále zväčšuje. S rastúcim počtom návštevníkov na lyžiarskych tratiach sa znižuje ich vek a so zimným športom začínajú už aj malé deti. Okrem tohto v súčasnosti sa čoraz častejšie lyžuje v technickom snehu, na technickom snehu. Zmena podmienok spôsobila, že následkom kolízie osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a pádov čoraz viac dochádza k vážnym zdravotným úrazom a najmä poraneniam hlavy.
V záujme zvýšenia bezpečnosti osôb a predovšetkým detí, ochrany ich života a zdravia je nevyhnutné korigovať správanie sa osôb pri lyžovaní na lyžiarskej trati a platný zákon doplniť o povinnosti týchto osôb na lyžiarskej trati.
Predmetom návrhu zákona je úprava povinností osôb na lyžiarskej trati, aby sa správali tak, aby neohrozili zdravie alebo životy sebe a inému, alebo nespôsobili škodu sebe a inému, a za tým účelom dodržali pravidlá správania sa na lyžiarskej trati vydané prevádzkovateľom lyžiarskej trate. Návrh zákona zavádza povinnosť deťom mladším ako 15 rokov na lyžiarskej trati počas lyžovania používať ochrannú prilbu. Za porušenie povinností zodpovedá zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o maloletého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Kontrolovať aj ich dodržanie je povinnosťou prevádzkovateľa lyžiarskej trate, ktorý je zároveň oprávnený zakázať činnosť na lyžiarskej trati osobe, ktorá tieto povinnosti porušuje.
Návrh zákona nemá negatívny vplyv ani dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava je porovnateľná s právnou úpravou európskych štátov.
Dovoľte mi pár slov povedať. Tento zákon v okolitých krajinách Slovenskej republiky platí, sami máte s tým aj skúsenosti, že deti bez pripravenosti, bez ochranných, ochrany, ako je prilba na hlavu, nepúšťajú na trať. Toto chceme zaviesť aj na Slovensku. Je to absolútne apolitický zákon a dbá o to, aby naše deti bezpečnejšie lyžovali a neboli ohrozené týmito poraneniami.
Ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis