Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

12.5.2015 o 11:15 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.5.2015 11:15 - 11:15 hod.

Šebej František
Ďakujem, pán predseda. Chcem pripomenúť kolegom a kolegyniam zo zahraničného výboru, že o 12.00 hod. máme zasadnutie výboru v miestnosti č. 30 na prízemí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.5.2015 11:14 - 11:15 hod.

Švejna Ivan
Ďakujem. Vážení kolegovia, tí, ktorí máte záujem o dôchodky a chcete si vypočuť, že aký je problém, to znamená o tom krátení, čo som rozprával, tak pán Ďurana z inštitútu INES bude mať prednášku v miestnosti č. 32 o 12.30 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2015 10:33 - 10:58 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis

36.
Ďakujem, vážený predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda urobiť taký pomyselný výkop k tejto téme, ktorá je veľmi závažná a ja teda vystúpim za klub MOST - HÍD k tejto téme.
Takže pre náš klub, ako aj stranu, téma dôchodkov je skutočne prioritou a ja si myslím, že aj pre ostatné strany by mala byť prioritou, pretože každý vieme, že všetci, aj čo sme tu, tak skončíme raz v dôchodku a budeme dôchodcovia, teda pokiaľ sa toho dožijeme a bude veľmi dôležité, podľa akých kritérií nielen nám, ale, samozrejme, aj ostatným ľuďom budú vyplácať dôchodky. Ja tento môj príspevok trošku pojmem zo širšieho hľadiska a budem nezvyčajne asi, tento príspevok nezvyčajne dlhý na môj, teda na môj obyčaj hovoriť teda k veci, ale je to tak dôležitá téma, a budem mať dokonca tri pozmeňujúce návrhy, takže budem ich musieť vysvetliť, takže dovoľte mi teda ísť na to.
V prvej časti svojho príspevku chcem povedať zopár takých zásadných filozofických názorov vôbec na dôchodkový systém, respektíve na minimálny dôchodok. Ja, ináč, radšej používam termín základný dôchodok a nie minimálny, ale budiž, keď sa to ujme ako minimálny dôchodok. My, teda ja, samozrejme aj my ako strana sme dlhodobo konzistentne zástancom toho, aby existoval minimálny dôchodok. Samozrejme, čo sa týka, ako má vyzerať, vždycky to budú nejaké arbitrárne hranice. To znamená, že keďže ten systém, systém "pay as you go", alebo priebežný systém je prerozdeľovací, tak vždy jednoducho to bude treba robiť podľa nejakých vzorcov, nejakých arbitrárnych hraníc. Môžeme sa, samozrejme, baviť, že či ten dôchodok má byť od 30 rokov poistenia alebo 35, alebo 32 alebo, aby to mohlo byť variabilné, pretože, ja neviem, aj odchod do dôchodku sa bude posúvať. To znamená, že z tohto hľadiska by možno bolo aj minimálny dôchodok možné posúvať, alebo meniť tie hranice.
To iste platí o výške dôchodkov. Samozrejme, tam sú také percentá, môžeme, každý môže mať nejaké také iné, iný názor na to, ale musím povedať, že v princípe, v princípe tak, ako je zadefinovaný dôchodok, ja s ním nemám problémy, to znamená tie arbitrárne hranice, ako boli stanovené. Samozrejme, že každému je jasné, že bude to určitý zásah do verejných financií, to znamená, že verejné financie budú dávať vyššie, vyššie výdavky budú mať z hľadiska toho, že jednoducho bude treba financovať ten minimálny dôchodok, ale platí to, ako aj pri vianočných dôchodkoch, to znamená, zase sú výdaje verejných financií a vlastne to zaťažuje rozpočet, hej?
Ale v prípade, v prípade vianočných dôchodkov verzus minimálneho dôchodku, samozrejme, ja si myslím, že systémovo a legitímnejšie je správne, keď už dávať tie výdavky, tak najmä na minimálny dôchodok a nie na vianočné príspevky, ktoré sa jednoducho ad hoc menia každý rok a vláda sa tu hrá na nejakého deda Mráza alebo Ježiška, kde rozdáva peniaze a pritom vieme, že tých peňazí aj tak je málo. Ale dobre, neni to o vianočných dôchodkoch, ale o minimálnom dôchodku.
Takže to som myslel, že tie arbitrárne hranice, či chceme, či nechceme, vždy budú v dôchodkovom systéme a samozrejme, je dôležité, aby sme čo najväčšiu zhodu našli na tých arbitrárnych hraniciach a s tým, aby tie arbitrárne hranice čo najmenej zaťažovali tie verejné financie, zdôrazňujem, čo najmenej. To znamená, že treba brať aj ohľad na udržateľnosť toho systému.
Ja som teraz minulý týždeň zaregistroval správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde sa dosť tak kreslí katastrofický scenár, že pokiaľ sa nezmenia pravidlá, tak jednoducho príde v blízkom období k problémom, či už k zvýšeniu zadlženosti a tak ďalej, hovorím v strednodobom horizonte a samozrejme, aj v tejto správe bolo zdôraznené to, že tie problémy budú vznikať hlavne z toho demografického vývoja a prispôsobenie sa toho systému k tomu demografickému vývoju. To znamená, že ak sa neprispôsobíme, tak tým, že ľudia, chvalabohu, že žijú dlhšie, ale keďže máme taký systém, aký máme, to znamená ten priebežný systém, tak jednoducho ten systém bude čím ďalej, tým v horšom stave z hľadiska udržateľnosti a samozrejme, tu nejde len o dôchodky, ale aj o zdravotnú starostlivosť a tak ďalej. Je to v podstate velikánska výzva, ja tomu hovorím strieborná ekonomika.
To znamená, že my čelíme v strednodobom horizonte aj výzvam, ako sa prispôsobiť tomu, že budeme mať podstatne viacej dôchodkov, podstatne viacej starých ľudí a musíme porozmýšľať, strieborná, pretože šediny, hej? Budeme musieť porozmýšľať, akým spôsobom aj týchto, týchto seniorov zaujať do procesu tak, aby jednoducho mali plnohodnotný aj ten dôchodkový život a samozrejme prispôsobiť v značnej miere aj spôsob výpočtu dôchodkov.
No preto ja si myslím, že tento minimálny dôchodok, zdôrazňujem, ja tomu hovorím základný dôchodok, v budúcnosti by mal byť vlastne nosným systémom dôchodkového systému, pretože všetci vieme, pokiaľ by sme sa bavili na odbornej úrovni, že jednoducho takýmto spôsobom sa to nedá utiahnuť. Proste Sociálna poisťovňa, či by bol II. pilier, nebol, jednoducho je v deficite a to znamená, tie deficity sa stále prehlbujú. To znamená, stále vlastne dotujeme ten "pay as you go" systém a jednoducho ľudia, ľuďom treba povedať do budúcna aj pravdu v tom slova zmysle, že aby neočakávali príliš vysoké dôchodky zo štátneho systému a skôr by sa pozerali na to, že existuje tu ten základný alebo minimálny dôchodok a naopak, pokiaľ budeme chcieť udržať ten systém, aby fungoval a verejné financie, tak by sa postupne vlastne mali sme dostávať nie k zásluhovosti, ale naopak, k solidarite a skôr k tomu základnému dôchodku.
Ja som osobne veľký zástanca radikálneho zníženia odvodov a vymeriavacích základov a s tým, že tá diskusia a teda vyzývam na verejnú diskusiu, či by to vôbec bolo akceptovateľné pre túto spoločnosť, že povedať tým mladým ľuďom alebo budúcim generáciám, že nebudete musieť platiť také vysoké odvody, že radikálne vám znížime odvody a vymeriavacie základy, ale zase vy musíte akceptovať, že v prvom rade budete mať nárok len a len na základný dôchodok. Ja nehovorím, že s určitou mierou zásluhovosti, ale teraz to nie je, teraz len o filozofickom princípe, pretože radikálne odvody sa dajú znížiť len vtedy, keď sa zníži aj výdavková stránka. A ja som presvedčený, že každý vieme, že zostarneme a každý si máme, sa pripravovať na starobu a jednoducho máme si šetriť, či už v II., III., IV. pilieri, pretože existujú aj iné formy šetrenia si na dôchodok ako tri piliere.
Takže je to veľká téma, veľká diskusia. Samozrejme, niekde existuje, napríklad v Anglicku, takýto systém existuje vo Veľkej Británii, to znamená, skutočne je veľmi nízka miera náhrady zo štátneho systému. To znamená, to, čo hovorím, nie je niečo uletené, niečo radikálne, ale jednoducho je to to, že som presvedčený, že stojí za to diskutovať, či by teda bola vôľa v budúcnosti ísť na tento systém. Samozrejme, ja netvrdím, že tam nemajú byť nejaké transformačné periódy, pretože, samozrejme, ten, kto odchádza teraz do dôchodku, tak jednoducho jemu treba zohľadniť tie príspevky a podobne.
Takže neviem, či táto diskusia, ktorú som naznačil, či sme schopní ešte v tomto volebnom období absolvovať. Skôr si myslím, že už asi nie a že táto diskusia by skutočne mala byť, teda aké parametrické zmeny, zásadné parametrické zmeny urobíme v I. pilieri pravdepodobne, až keď sa rozdajú nanovo karty v širšom zoskupení odborníkov, aby sme sa mohli teda dohodnúť na týchto parametrických zmenách, o ktorých hovorím, že to nehovorím len ja, hovoria to, každý zodpovedný ekonóm, ktorý sa len trošku vyzná do sociálneho systému, volá po týchto zmenách. A zase musím povedať aj pravdu. Niektoré zmeny pán minister urobil. Parametrické, to znamená, aby vyvážil ten systém. To znamená odchod do dôchodku, valorizácia a iné veci. Takže nehovorím, že neurobil. Na druhej strane, samozrejme, sú aj nejaké vyššie výdavky. Takže ja pevne verím, že by sa dalo na túto tému diskutovať tak, aby ten systém bol udržateľný. Takže to je prvá téma, s ktorou som sa chcel podeliť s vami. No a teraz k tomu minimálnemu dôchodku.
Pravdepodobne najväčšia diskusia tohto dňa, možno aj zajtrajška, bude v tom, že či minimálny dôchodok má byť rovnaký pre dôchodcov, ktorí sú len v I. pilieri, to znamená v štátnom, alebo ktorí sú v dvojpilierovom systéme. To znamená, či má byť krátený. To znamená z titulu toho, že človek si odvádza časť do II. piliera, tak od štátu má menší nárok na dôchodok. Ja poviem od konca a potom budem vysvetľovať, hej?
Ja si myslím, že minimálny dôchodok pre dôchodcu, či je v jednopilierovom systéme alebo v dvojpilierovom, má byť rovnaký. A vysvetlím prečo. Prvá vec. Sú tuná dva návrhy a samozrejme, dám riešenie technické, ako to urobiť. To bude ten môj pozmeňovák.
Takže prvá vec. Vládny návrh navrhuje krátiť ľuďom minimálny dôchodok z titulu toho, že sú v II. pilieri. No, sú tu dve veci zásadné. Prvá vec je, že veľmi, veľmi a veľakrát minister alebo strana SMER vyslovene prispôsobuje si riešenia pohľadu videnia toho problému. Inými slovami, aha, nemám rád II. pilier, tak teraz jednoducho musím urobiť všetko možné, aby ľudia, aby ten II. pilier nebol taký atraktívny pre ľudí. A toto je zase typický príklad, hej? Jedenkrát napríklad máme povinný systém a keď ste urobili, povinný systém, to znamená dvojpilierový systém, tvrdíte, že je to povinný systém a z toho dôvodu ľudia musia si kupovať povinne, hovorím obrazne povinne, povinne životné poistky z titulu toho, že jednoducho len životné poisťovne môžu zabezpečiť doživotný, alebo poskytnúť doživotný dôchodok. Vtedy vám to vyhovuje a tvrdením, no, však je to povinný systém, tak preto povinne každý musí mať doživotný dôchodok, hej? Hoci, ja neviem, človek má 670 z I. piliera a poisťovňa mu ponúka 30 eur a vy ho nútite, aby tých 30 eur akceptoval, nenecháte ho ako vybrať si tie peniaze rôznym spôsobom. Vtedy vám to vyhovuje.
Ale zrazu, zrazu, keď jednoducho, teraz ste prišli k minimálnemu dôchodku, tak vy sa tvárite, že II. pilier, to je niečo iného, to je nejaké, čo to tam, riziko alebo morálny hazard a podobne? Tak sa musíte rozhodnúť. Jednoducho buď ten II. pilier budete považovať ako základný povinný systém a každý, kto odviedol rovnaké peniaze do základného systému, jednoducho musí mať základný minimálny dôchodok ten istý, pokiaľ to budeme považovať, alebo potom to nepovažujme za základný systém a bavme sa o tom, že ten II. pilier môže sa podobať viacej tretiemu, ale potom, prečo nútite tých ľudí kupovať si životné poistky? V III. pilieri každý vie, že jednoducho si našetrí a si tie peniaze môže vybrať, hej? Sú tam dávkové plány a nikto nikoho nenúti uzatvárať nejaké zmluvy nevýhodné so životnými poisťovňami.
Takže to je prvý problém. To znamená, že proste, ak niekto odviedol rovnaký počet odvodov, takisto, že morálny hazard. Však vy stále v kuse meníte tiež valorizáciu. Však už aj teraz sa od roku 2017 bude zase valorizovať. Teraz sme valorizovali, ja neviem, teraz nekritizujem, že či to bolo správne, či nie, ja len poukazujem, že aj ten I. pilier sa v kuse mení a jednoducho niekde sú pevnou sumou valorizované, potom raz švajčiarskou metódou, potom hentakou metódou, potom proste, ja neviem, niekomu započítate, nezapočítate. Hovorili sme o tých federálnych dôchodcoch, k tým sa vrátime. Jednoducho stále sa to mení. A je morálny hazard byť v I. pilieri? No podľa toho ako tiež je nejakým spôsobom byť morálny hazard, samozrejme, to myslím ironicky, pretože jednoducho nikto nevie, aký zase vzorec my tuná vymyslíme a aký to bude mať nejaký dopad na niekoho, hej? Takže to je prvá vec.
Druhá vec je, to znamená, že ten problém, hej, že vôbec to proste oddeľovať.
Druhá vec je, že nespravodlivé krátenie. No krátenie dôchodku z titulu, že som niečo previedol do II. piliera, je správne. Krátiť ako všeobecne, nehovorím o minimálnom dôchodku. Všeobecne. Len problém je v tom, že pri tom krátení krátite ten dôchodok z toho I. piliera podstatne viacej, ako by ste mali. Toto je téma, ktorú som vlastne, už veľmi dlho otváram a bude zase pozmeňovací návrh, ktorý budem tretíkrát predkladať a k tomuto kráteniu sa ešte vrátim na konci môjho vystúpenia. To znamená, že iným spôsobom, že
a) neakceptujete, že ten II. pilier je tiež súčasťou základného poistenia,
b) keď to krátite, tak krátite viacej, ako by ste mali.
To znamená, že tomu, ani tomu človeku, ktorý má málo peňazí, lebo málo odvádza, malé poistné, tak jednoducho ten istý človek odvádza do toho rezervného fondu, to znamená 4,75, tak by ste aj v tomto prípade pri minimálnom dôchodku, ak to chcete nasilu presadiť, hej, tak jednoducho aj by to krátenie malo byť ináč a nie tak, ako navrhujete. Takže dva problémy.
Ako vyriešiť túto situáciu? No existuje tu, existuje tu aj, alebo bude existovať pravdepodobne, keďže vystupujem prvý, ale počul som o tom, aj opozičný návrh, že proste sa nebude krátiť nikomu a každý bude mať minimálny dôchodok. Len potom tu vyvstáva otázka, že teraz hovorím kyvadlovo, to znamená, hovorím, že strana SMER podľa mňa nesprávne to robí, a teraz kyvadlovo niektorí opoziční poslanci navrhnú pravdepodobne systém, že každému bude rovnako, ale vtedy zase vychádza otázka, čo s tým človekom, ktorý je nízkopríjmový, dostane minimálny dôchodok alebo základný dôchodok a vlastne by mal ešte navyše v II. pilieri nejaké peniaze, ktoré by si svojím spôsobom mohol čerpať? To znamená, či už formou dočasného dôchodku, postupného vyberania alebo programového výberu.
No a to riešenie, riešenie je ani jedno, ani druhé. A to, čo chcem navrhnúť ja, a skutočne, ja viem, že politika je politika a v zásade nikdy netreba podporiť opozičných poslancov, ale skutočne si myslím, že by ste sa mohli zamyslieť nad tým, pán minister, nad tým mojím riešením, ktoré navrhujem, a to je, znamená to, že priznať minimálny dôchodok z titulu toho, že je to povinný systém všetkým nízkopríjmovým, ale v tom prípade ten druhopilierový dôchodca, keď chce mať minimálny základný dôchodok od štátu, musí previesť tie našetrené peniaze z II. piliera do Sociálnej poisťovne. To znamená, všetky odvody, čo platil do povinného systému, by vlastne boli v Sociálnej poisťovni a vtedy by nebol problém s minimálnym alebo základným dôchodkom pre každého, to znamená aj pre prvopilierového a druhopilierového dôchodcu.
Ja si myslím, že by to bolo elegantné riešenie. By sme sa vyhli pravdepodobne Ústavnému súdu, lebo každý asi cíti, že táto otázka bude smerovať, že pokiaľ to takto prijmete, že jednoducho pravdepodobne sa budeme musieť opýtať Ústavného súdu, že či sa takto dajú rozdeľovať dôchodcovia. A hovorím, týmto riešením, a ja si myslím, že je to zrozumiteľné, jasné, nikto by tomu nemohol nič vyčítať, hej, a si myslím, že je to spravodlivé.
Samozrejme, totálnu spravodlivosť nikdy nebudeme mať v dôchodkovom systéme, pretože sme si povedali, že je to arbitrárny systém. To znamená, že vždycky bude nejaký vzorec, vždycky bude nejakých tridsať rokov a hentaký násobok a hentaký násobok, pardon (rečník pozrel na hodinky). Takže ja až nakoniec prečítam ten pozmeňovací návrh, pretože je dlhý, k tejto téme.

A dovoľte mi ešte sa vyjadriť k tomu, čo ste hovorili, takže k tým federálnym dôchodcom. Ten federálny dôchodok, ten federálny dôchodok je zásadná vec, samozrejme, nie pre nás, ale pre tých, koho sa to týka. Ono vždycky sa ľahko rozhoduje pre niekoho, keď sa to ma netýka, hej? Ale jednoducho ide o tisícky ľudí, ktorí vlastne utrpia tým, že sa rozdelila republika a tak, ako ste spomínali správne, že ste zobrali hranicu dvadsaťpäť rokov, ale správne v tom, že zase je to tá arbitrárna hranica, hej, proste, a prečo dvadsaťpäť rokov? Pretože Česi? No, hej? Ale teraz to nie je ako výčitka, jednoducho vždy je nejaká arbitrárna hranica, ale faktom je to, že ako niekto pred, dvadsaťpäť rokov pred rozdelením hádam si nemyslel, že sa rozdelí republika, hej? To akože ja som neveril tomu ešte pomaly do poslednej chvíle, hej? Ale jednoducho vznikli skutočne skupiny dôchodcov, ktoré nemôžu za rozdelenie. Dokonca pracovali na Slovensku, aby som vysvetlil kolegom, pracovali na Slovensku pre federálne firmy, ja neviem, Bohunice a tak ďalej a po rozdelení mnoho z týchto federálnych firiem sa stalo, malo sídlo v Čechách, ale pokračovali v podnikaní na Slovensku, pokračovali v zamestnávaní tých ľudí. A títo ľudia jednoducho dostanú iný dôchodok, ako keby robili pre slovenskú firmu. Hovorím to, samozrejme, zjednodušene, tak, lebo ja to potom prečítam, aj to odôvodnenie. Takže samozrejme, oni sa cítia diskriminovaní. Niektorých ste ešte neriešili.
Vyriešili ste cirka do 1 000 ľudí? Tak plus-mínus s tým, tým dvadsaťpäť rokom? Ale stále sa tam, proste je tam tri, štyri, päťtisíc ľudí, ktorých treba nejakým spôsobom doriešiť a ja dám na túto tému tiež pozmeňujúci návrh.
No a dovoľte mi teda, keďže sa blíži hlasovanie, tak sa vrátiť potom, potom na záver, alebo ja neviem, po prerušení prečítam tie pozmeňovacie návrhy, lebo budú dlhšie. Ale na záver chcem ešte povedať niečo k tomu tretiemu pozmeňovaciemu návrhu, a to je tzv. krátenie dôchodkov. Vieme, že týmto zákonom je otvorený aj zákon o starobnom sporení, to znamená, že dajú sa dať aj zmeny, čo sa týka II. piliera a ja opätovne tretíkrát, tretíkrát dávam návrh na to, aby sa spravodlivejšie krátil dôchodok pre ľudí, ktorí sú v dvojpilierovom systéme. Inými slovami, tí dôchodcovia, ktorí budú mať dvojzložkový dôchodok, pretože sú v II. pilieri, dostanú podľa môjho návrhu viacej peňazí z I. piliera, pretože sa započíta aj to, čo sa má. To znamená, 4,75 %, tzv. Rezervný fond solidarity, ale ktorý jednoducho na nič iného nejde a nikdy ani nemal ísť a ide čisto len na starobné poistenie.
To znamená, akokoľvek to nazveme, ja dávam taký príklad. Keď nazveme, ja neviem, fond, je to fond na podporu mieru a tie peniaze idú čisto na podporu terorizmu, jednoducho nikdy to nebude fond na podporu mieru a vždycky to budú peniaze na podporu terorizmu. Áno, ja som to, trošku som to pritiahol, ale samozrejme, tým chcem povedať, že ak tie peniaze, čo odvádzam do, do rezervného fondu, idú na vyplatenie dôchodkov, starobných dôchodkov, jednoducho treba to započítať, že to ide na starobné dôchodky a, samozrejme, potom to krátenie, čo je samo o sebe správne, ale už by nebolo také a potom to mení celú situáciu.
Ja som mal jedného, jedného dôchodcu, ktorý, som na konkrétnom príklade uviedol, že keď sa to bude počítať podľa toho, ako to navrhujem ja, tak zarobil na tom, že vstúpil do II. piliera, ale žiaľbohu, dostal výpis teraz taký, pretože mu krátili neúmerne ten dôchodok, tak vlastne prerobil. Je to skutočne zásadná vec. Každý to bagatelizuje, ale ten zákon, ktorý je o výplate anuít, ktorý som teda povedal, že je to najhorší ministrov zákon, ja trvám na tom, že je najhorší ministrov zákon, pretože jednoducho diskriminuje ľudí, zásadne mení podmienky a nepriznáva im to, čo by mal priznať.
Takže ja vzhľadom na čas, sám poprosím o prerušenie, pretože potom budem mať pozmeňováky, aby sme stihli hlasovanie.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.5.2015 9:01 - 9:13 hod.

Chmel Rudolf Zobrazit prepis

2.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, som presvedčeným zástancom myšlienky, že štát má pozitívne povinnosti pri ochrane ľudských práv a tieto svoje povinnosti má napĺňať aj vytváraním, udržiavaním, či vylepšovaním vhodného inštitucionálneho rámca. Takisto nemám pochybnosti o tom, že štát má plniť svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikovaných medzinárodných dohovorov, vrátane plnenia odporúčaní monitorovacích orgánov.
Predložený vládny návrh zákona má za cieľ posilnenie inštitucionálneho rámca ochrany ľudských práv a zároveň sa prostredníctvom neho mali plniť naše záväzky vyplývajúce z Dohovoru o ochrane práv dieťaťa a Dohovoru o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že základným rámcom pre prípravu návrhu boli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z príslušných dohovorov OSN. Všetci, čo čítali záverečné odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa, a napokon je to zrejmé aj z odôvodnenia návrhu, vedia, že tu nejde o nejaký striktne sformulovaný predpis. Jednoducho sa od nás požaduje, aby sme mali nezávislú národnú inštitúciu pôsobiacu v oblasti ochrany práv detí, resp. z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vyplýva potreba existencie inštitúcie dohliadajúcej na implementáciu tohto dohovoru. Je potom na rozhodnutí zmluvných strán, ako si inštitúciu zriadia, či si zriadia novú inštitúciu, alebo rozšíria kompetencie existujúcich inštitúcií a podobne.
O rozmanitosti možných riešení vypovedá napríklad webové sídlo európskej siete ombudsmanov pre deti. Sieť, členmi ktorej sa môžu stať inštitúcie z členských krajín Rady Európy, má v súčasnosti 41 členov z 33 krajín, z toho 22 krajín Európskej únie. Iba menšia časť z nich sa rozhodla pre samostatnú inštitúciu, napríklad Rakúsko, Belgicko, Island, Nórsko, či Švédsko a Fínsko. Treba dodať, že to nie sú parlamentní ombudsmani. Sú to ombudsmani, spôsob menovania ktorých ustanovuje zákon. Zákonom je zabezpečená aj ich nezávislosť pri výkone činnosti, ale sú menovaní príslušnými vládami a svoje zistenia správy predkladajú vládam, nie parlamentom. Ich postavenie je teda jasne odlíšené od parlamentného ombudsmana. V niektorých krajinách, ako napríklad Cyprus, či Veľká Británia, sa nazývajú komisármi, ale čo do právomoci a prepojenosti na vládu sú v podstate totožní so špecializovanými vládnymi ombudsmanskými inštitúciami.
V ďalších krajinách sú orgány zodpovedné zo sledovania dodržiavania práv detí začlenené do štruktúry iných ľudsko-právnych inštitúcií, najmä ombudsmanských. Deje sa to buď formou ustanovenia zástupcu ombudsmana špecializujúceho sa na túto oblasť, alebo jednoznačným uvedením v oblasti detských práv, resp. práv osôb so zdravotným postihnutím medzi kompetencie všeobecného ombudsmana.
V súčasnosti máme na Slovensku jednak parlamentného ombudsmana, verejného ochrancu práv, jednak Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Obe inštitúcie majú štruktúru a právomoci, ktoré novelizáciou príslušných zákonov sa dajú prispôsobiť tak, aby vyhoveli novým požiadavkám. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa v tejto súvislosti uvádza, že, citujem: "Akékoľvek riešenie v rámci súčasných inštitútov verejnej ochrany práv by vyžadovalo legislatívne zmeny a zodpovedajúce nároky na štátny rozpočet s neistým výsledkom splnenia nezávislosti v rámci samotných inštitútov."
Pokiaľ ide o prvú časť argumentácie, isteže by boli potrebné legislatívne zmeny. Legislatívne zmeny, a to dokonca vo väčšom rozsahu si však vyžaduje aj ponúknuté riešenie. Ako potvrdzujú príklady z mnohých krajín, splnenie požiadavky nezávislosti a špecifického zamerania vôbec nemusí byť neisté. Tu si dovolím nesúhlasiť. Veď práve prerokúvame celkom nový zákon s osobitným rozpočtom, čiže tejto argumentácii nie celkom rozumiem. Naopak, som presvedčený, že by si zasluhovali, ba priam vyžadovali novelizáciu väčšieho rozsahu.
Naše existujúce ľudsko-právne inštitúcie pritom už roky zápasia s obrovským nedostatkom financií a pri každej diskusii o zákone o štátnom rozpočte, ako sa pamätáte, sú zamietané návrhy o navýšenie ich rozpočtu. Poznáme veľmi dobre kalváriu, ktorou prešli napríklad pri hľadaní sídla, pričom štátne orgány neboli nejako extra nápomocné, aby som sa vyjadril celkom jemne.
Je preto veľmi odôvodnená otázka, ako vznik nových inštitúcií ovplyvní rozpočet tých jestvujúcich a kde budú sídliť? Bude prístup vlády iný k týmto orgánom, ako je k tým už existujúcim?
Suma sumarum, nespochybňujem konštatovanie navrhovateľa, že plánované nové orgány komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v zmysle predloženého návrhu zákona budú spĺňať podmienky kladené na nezávislé špecializované inštitúcie.
Zároveň však tvrdím, že pre fungovanie už jestvujúcich inštitúcií je nevyhnutná aj ich zákonná novelizácia, ako aj presnejšie prepojenie na novovzniknutých komisárov. Aký bude vzťah komisárov a verejného ochrancu práv, ktorý je ukotvený aj v ústave? V § 22 zákona o komisároch je uvedené, že komisár môže podnet odložiť, ak
a) podnet je neopodstatnený,
b) anonymný,
c) ak vzal podnet späť a
d) ak vo veci, ktorej sa podnet týka, už koná, alebo konal verejný ochranca práv alebo iný komisár a tak ďalej a tak ďalej.
Znamená to teda, že vo veci prípadov týkajúcich sa detí bude môcť naďalej konať verejný ochranca práv?
Súčasná verejná ochrankyňa práv pani Jana Dubovcová aj v týchto veciach konala a koná. Poukázala vo svojich zisteniach na problém diskriminácie rómskych detí v školách. Zistila porušenia základných ľudských práv detí v reedukačných zariadeniach, ich právo na vzdelávanie. Taktiež na základe svojej doterajšej činnosti a zistení definovala aktuálne odborné otázky a priority pre svoju činnosť na rok 2015, a to sú aj, ako uvádza vo svojej webovej stránke, citujem: "napríklad bezbariérový prístup do verejnej budovy, či do verejných budov a vo verejných budovách, v ktorých sídlia orgány verejnej správy". Ide teda o pokračovanie všeobecného prieskumu bezbariérových prístupov do budov, v ktorých sídlia orgány verejnej správy a samosprávy, pričom sa chystá na nový prieskum bezbariérovosti budov zameraný na sídla úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Opäť sa preto pýtam, ako bude systémovo vyriešené prekrytie takýchto tém s komisárom pre zdravotne postihnuté osoby? Toto, obávam sa, nie je úplne jasne doriešené a vychádzajúc z faktu, že, bohužiaľ, aj samotná Národná rada odmietla mimoriadnu správu ombudsmanky a vláda, ani poslanci, ani dotknuté ministerstvá nereagujú na jej odporúčania uvedené v správach, ktoré predložila, ako budú mať zaručené komisár pre deti, ako aj komisár pre zdravotne postihnutých, ktorí, opakujem, nie sú ústavní činitelia, tak ako je to v prípade ombudsmanky, ako budú mať zaručené, že ich inštitúcie štátnej a verejnej správy nebudú naďalej ignorovať?
Aj z povedaného vari vyplýva potreba prepojenia oboch spomínaných legislatív verejného ochrancu práv a stávajúcich komisárov, ako aj ďalších inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv, teda Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Centrum právnej pomoci a ich regionálne zastúpenia.
Keď som v roku 2011 predkladal správu o činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva v kontexte inštitucionálnej ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, poukazoval som na viaceré nedostatky existujúcich ľudsko-právnych inštitúcií od ich nefunkčnosti, nízkej efektivity až po finančnú poddimenzovanosť a uvádzal som možné riešenia na zlepšenie inštitucionálneho zázemia ochrany ľudských práv, medzi nimi aj možnosť zriadenia ombudsmana pre deti a iné špecifické oblasti, ako inde v Európskej únii. Aj v tomto kontexte považujem preto za dôležité prepojenie jednotlivých inštitútov a riešenie ich situácie takpovediac v jednom balíku.
Ďakujem vám za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2015 10:22 - 10:24 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán kolega Blaha, ja len jednu takú trochu ironickú poznámku, že tie zbrane, ktoré zo Západu, ktoré zaplavili Afriku a Blízky východ, sa nápadne podobajú na kalašnikov. Ale to je len taká drobná poznámka.
Niečo k tej, k tomu prapôvodu tých konfliktov. No, množstvo galiby, ktorú narobili ešte z čias proste imperialistického pokrytia afrických krajín a tak Francúzi, Briti, je naozaj veľké. Napríklad medzi mnohé príčiny konfliktov patrí i to, ako relatívne svojvoľne nakreslili hranice budúcich štátov a ignorovali napríklad demografické reality, etnické a náboženské. Ale rozhodne by som pôvod dnešných konfliktov a dnešných vojen nehľadal pred, niekde pred polstoročím. Tá príšerná genocída, ku ktorej prišlo vraždením Tutsiov Hutuami v Rwande, nemala s kolonizátormi dovedna nič spoločného. To bolo sektárske, etnické násilie. Podobne, podobne ako súčasné krvavé boje medzi v podstate sunnitskými a šiitskými frakciami sú iba znovu zobudením čohosi, čo možno spalo stáročia a v tejto podobe sa teraz zobudilo. A nemá zmysel rekriminovať ďalekú minulosť, ak sa chceme dopátrať po príčinách, keď sa chceme príčin toho, čo sa tam deje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2015 10:05 - 10:07 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Pán kolega Kolesík, všetky médiá, neviem, asi by ste mohli trochu čítať noviny, ale všetky médiá, také serióznejšie, predsa publikovali otvorene aj sumu peňazí, ktoré Národný front francúzsky, teda Marine Le Pen dostala z Ruska na podporu svojej politickej činnosti. Keď sa budete rozprávať s kýmkoľvek v Maďarsku, oni vám povedia, ako je to s tým Jobbikom. Šéf Jobbiku a ďalší, Gábor Vona a ďalší sú častými hosťami v Kremli a v Rusku, a teda ja som vám nepovedal nič tajného. To, že vo svojej reči som neposkytol písomné dôkazy, to je síce pravda, ale vaše tvrdenie, že žiadne dôkazy neexistujú, je jednoducho smiešne.
A čo sa týka toho tvrdenia v súvislosti s tou demonštráciou proti českému prezidentovi, preboha, ako to súvisí s témou narastajúceho negatívneho postoja voči Európskej únii? Čo je to za nezmysel, čo ste povedali? A odkiaľ, a vy máte skutočne nejakú vedomosť, že s tým odporom proti českému prezidentovi majú niečo Američania alebo americká ambasáda? Veď to je konšpiračná blbosť, ktorá je šírená presne z tých istých zdrojov, ako sa šíria všetky tie negatívne veci okolo Európskej únie.
No a Jurajovi Blanárovi by som chcel povedať, že presne tak som to myslel, že, áno, že človek sa potkýna v slovenských mestách o pozitívne dôsledky toho, že sme v Európskej únii. Ja som to myslel tak, že, a napriek tomu proste narastá, narastá v podstate akýsi odpor, ktorý ale podľa mňa je živený po prvé nevedomosťou a po druhé propagandou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.5.2015 9:56 - 9:58 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Ferko Šebej, v plnej miere s tebou súhlasím a chcem nadviazať na tú časť, kde si poukázal na to, že Slovenská republika podľa teba, a aj podľa mňa, málo je pripravená na predsedníctvo, ktoré bude od 1. júla 2016.
Podľa mojich informácií na mnohých rezortoch rezortní ministri a vedúci pracovníci sa k tomu stavajú, že však my tu už aj tak nebudeme, lebo to bude po parlamentných voľbách, a považujem to za veľmi zlý spôsob komunikácie a prístupu.
Tak ako kolega Huba pred chvíľkou povedal, že boli tu snahy už niekoľkokrát otvoriť túto tému na pôde Národnej rady, pretože toto nie je, a aj s ním súhlasím, že nie je to úloha len a len vládnej strany, alebo tých, ktorí sú vo vláde, ale celého parlamentu. Pretože pokiaľ to bude blamáž na budúci rok, tak to nebude blamáž jednej politickej strany, ale bude to blamáž tejto krajiny.
A snáď jedno vysvetlenie, prečo vládny SMER odmieta diskutovať na túto tému? Pretože jednak aj čerpanie eurofondov je nízke. Mnohokrát eurofondy, ktoré sa aj čerpajú, sa čerpajú za vysokej a veľkej korupcie. Asi toto sú tie dôvody, prečo o tom vláda nechce diskutovať.
Ale naše členstvo v Európskej únii je aj o hodnotách a orientácii tejto krajiny a ja si myslím, že o tom by sme mali aj na tejto pôde rokovať a mali by sme urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika bola personálne, odborne aj logisticky pripravená na vstup, na predsedníctvo v budúcom roku po parlamentných voľbách.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2015 9:39 - 9:54 hod.

Šebej František Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že takýto obsiahly materiál asi nebude to, čo čítajú všetci poslanci. Ja som si to prečítal, lebo si myslím, že to je eminentne dôležitá téma.
Poviem rovno na začiatok, že je to dobre urobený materiál a ja by som sa zachytil v rámci toho materiálu na dvoch veciach. Jedna z nich je tá, o ktorej už hovoril aj pán podpredseda vlády, a síce príprava slovenského predsedníctva na druhú polovicu roku 2016, a teda konkrétne parlamentná dimenzia.
No, ja viem, že formálne sa parlament na tých, na tej príprave predsedníctva zúčastňuje nejakým spôsobom, ale z tohto miesta chcem povedať, že na rozdiel od ministerstva zahraničných vecí absolútne nedostatočne. A ja vidím, že ministerstvo v dostatočnom predstihu pochopilo, že v podstate predsedníctvo predstavuje dosť veľký logistický problém, že bude potrebné zamestnať nie málo ľudí, aby sa to dalo zvládnuť organizačne. Každý, kto sa zúčastnil nielen samitov, ale aj stretnutí napríklad na parlamentnej úrovni, či už je to COSAC, alebo či je to stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných, európskych výborov, to sú obrovské podujatia, ktoré potrebujú organizačne zabezpečiť a okolo ktorých pracuje veľmi veľa ľudí. A ja som zatiaľ nepostrehol, že by s výnimkou tajomníkov našich výborov, teda európskeho a zahraničného a niektorých ďalších, na tie stretnutia vždy v hlavnom meste predsedajúcej krajiny, napríklad teraz naposledy v Rige, že by bol nejaký iný úradník alebo napríklad kancelár účastný, aby sa opýtal svojich parlamentných kolegov, ktorí to organizujú v tej predsedajúcej krajine, že čo všetko treba urobiť a ako to treba urobiť, ako je to ľudsky náročné, koľko ľudí treba zamestnať a koľko to bude stáť prostriedkov. Slovenský parlament, pokiaľ viem, nič podobného zatiaľ nerobí a neurobil a podľa mňa to nie je veľmi zodpovedné.
Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby kancelária slovenského parlamentu využila už to ďalšie predsednícke obdobie, to, myslím, bude predsedať Luxembursko, a poslala tam, aby tam išiel kancelár osobne, aby tam išli pracovníci zahraničného oddelenia a počas tých jednotlivých schôdzí, ktoré majú odborný obsah, napríklad stretnutie ako COSAC alebo ako stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných výborov, aby počas toho získali čo najviac informácií z kancelárií toho parlamentu predsedajúcej krajiny. Pretože bez takýchto informácií a bez takýchto skúseností nám hrozí, že budeme šialene improvizovať. Slovensko bude predsedajúcou krajinou od 1. júna, pardon, od 1. júla 2016. Tuto budú na našich miestach sedieť možno niektorí z nás, ale strašné množstvo nových poslancov, niektorí skúsení, niektorí úplne neskúsení a nie je dobré ani rozumné nechávať na tých, čo prídu po nás, len tak v podstate prípravu práce, lebo nás sa už nemusí týkať. No nás sa to bude týkať v každom prípade ako krajiny, ako ľudí, ktorí sú angažovaní v politike.
Takže využívam prerokúvanie tohto materiálu na to, aby som upozornil, že je najvyšší čas, aby aj, by som povedal, lobisticky a informačne, aby sa dôslednejšie začal pripravovať aj slovenský parlament, bude sa nás to týkať, a to tak, že veľmi intenzívne. Nerád by som, aby Slovensko v tomto smere vyšlo ako krajina, ktorá si nevie poradiť a ktorá zlyhala, bola by to hrozná hanba. To je jedna vec.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcel dotknúť, je to, čo sa je možné dočítať na, hneď to poviem, na strane 9 tohoto materiálu, kde sa píše, že: "Podľa štúdie Eurobarometer z jesene 2014 už nie je podpora voči EÚ vyššia ako priemer Európskej únie. Dôvera v inštitúcie je podľa prieskumu v EÚ 43 %" a tak ďalej. Tieto čísla a nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu bývajú často interpretované ako prejav akejsi vzdialenosti európskych inštitúcií a orgánov od obyvateľov, ako akýsi demokratický deficit alebo deficit legitimity. Ale v tomto materiáli som neobjavil a ani v žiadnom inom som neobjavil niečo, čo ale kľaje (správne "kole") do očí, že časť zníženej dôvery voči Európskej únii ako takej a voči európskym inštitúciám je výsledkom vedomej propagandistickej dezinformačnej činnosti, ktorá celoplošne pôsobí v Európe. Je to, stalo sa alternatívnym a módnym spochybňovať demokratickosť Európskej únie, stalo sa alternatívnym a módnym nadávať na Európsku úniu, rozprávať o diktatúre, rozprávať o cenzúre. Všeobecne hostilné postoje voči Európskej únii a európskej integrácii proste doslova zaplavili prostredie a začína vzrastať vplyv politických strán, zatiaľ našťastie nie až tak veľmi na Slovensku, ale v Európe, vplyv politických strán a váha politických strán, ktoré sú svojím profilom vyslovene antieurópske. Či už je to United Kingdom Independence Party vo Veľkej Británii, uvidíme, dnes sú tam voľby, že ako dopadnú, alebo je to napríklad Jobbik v Maďarsku a čiastočne aj vládna strana v Maďarsku Fidesz, zaznieva z jej strany sem a tam niečo, čo teda sa jednoznačne nedá interpretovať ako priaznivý postoj k Európskej únii, alebo je to Front National vo Francúzsku Marine Le Pen, ktorá vraj mimochodom včera vraj rečnila v českom parlamente. To všetko sú signály, že sa tu deje niečo, čo má možno externý zdroj.
Chcem vás upozorniť na to, že tieto subjekty sú finančne a organizačne sponzorované z Ruska, tieto politické subjekty. Chcem vás upozorniť na to, že protieurópska rétorika je a protieurópske dezinformačné kampane majú jeden a ten istý zdroj. Ten zdroj sú centrály, ktoré sa špecializujú na tento typ informačnej vojny s cieľom rozvrátiť Európsku úniu, s cieľom oslabiť lojalitu a dôveru ľudí, ktorí obývajú Európsku úniu, občanov Európskej únie voči Európskej únii, s cieľom jednoducho opäť atomizovať Európu na jednotlivé, v podstate iba svojimi záujmami hnané národné štáty, ktoré, samozrejme, že sú omnoho ľahšou korisťou akýchkoľvek expanzívnych alebo vplyvových snáh.
Takže za týmito číslami, za tým poklesom podpory pre Európsku úniu ja čítam práve toto. Nemôže to byť nič iného. Pretože keď sa poobzeráte okolo seba, tak stopy pomoci Európskej únie nájdete všade, potkýnate sa o vynovené námestia slovenských miest, potkýnate sa o všetky možné projekty, ktoré proste menia a zlepšujú prostredie Slovenska. Ľudia ako priamu osobnú skúsenosť s Európskou úniou, s jej legislatívou a s jej orgánmi nemajú takú, aby logicky z toho mohla vyplynúť klesajúca podpora pre Európsku úniu. Čiže jediné vysvetlenie je postupný korodujúci, rozkladajúci účinok protieurópskej, protizápadnej propagandy a dezinformačných kampaní.
Chcel som na to upozorniť, že budeme sa tým musieť zaoberať, lebo sa nám veľmi ľahko môže stať, že počas zaoberania sa vznešenými projektami a, ja neviem, našimi povinnosťami v rámci predsedníctva budeme konfrontovaní s naším vlastným obyvateľstvom, ktoré si vlastne vo väčšinovej miere prestane priať našu európsku identitu a to by som považoval za veľkú katastrofu.
No a k tým, krátko by som komentoval aj to, čo už Jozef Mikloško komentoval, s tými vlnami utečencov. No tak to, čo povedal ako analýzu príčin, tak by som povedal, že to nie je ani veľmi vhodné nejakého podrobného komentára, ale za bolesti a biedy afrického kontinentu a Blízkeho východu v tejto chvíli naozaj nemôže ani Európska únia, ani Spojené štáty americké. Za vraždenie sa, za vraždenie kresťanov moslimskými proste extrémistickými organizáciami v Nigérii, preboha, nemôžu Spojené štáty, ani Európska únia. A tie vlny utečencov naozaj v podstate prichádzajú cez Líbyu, ale tí, čo čakajú na líbyjských brehoch, nie sú z väčšej časti Líbyjčania a môžu pochádzať z Eritrey po Mali a Nigériu až po Somálsko. A oni neprichádzajú len zo smeru Líbye, oni prichádzajú, samozrejme, aj po Stredozemnom mori z východu, z Turecka, z Libanonu.
Ja chcem oceniť ináč zdržanlivý postoj našej diplomacie v tomto smere, pretože objektívne vzaté problémy, ktoré má v danej chvíli, tie tragické, humanitárne, ľudské problémy, ktoré má Afrika, nie je možné vyriešiť tým, že sa Afrika presťahuje do Európy. Proste to nie je možné. Tým ľuďom, ktorí už sú tu, a tým ľuďom, ktorí sa topia niekde vo vodách Stredozemného mora, tým ľuďom treba pomôcť, to je naša povinnosť. Ale treba vyriešiť zdroj tých problémov a ten je na africkej pôde, ten nie je vo vodách Stredozemného mora.
Nemám na to recept, ale viem si predstaviť, že prostriedky akokoľvek by boli veľké na trebárs aj vojenské riešenie problémov na africkej pôde, by boli rozhodne menšie ako ďalšie miliónové vlny utečencov na európsku pôdu. Tie by sme nezvládli, to si jednoducho Európa nemôže pri všetkom svojom bohatstve dovoliť.
Inak to je všetko. Detailne to je veľmi obsiahly materiál, detailne, myslím, že nemá zmysel sa tým zaoberať, je to štandardný, dobre spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2015 17:45 - 17:56 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, parlament zaviazal, politicky zaviazal aj hlasmi poslancov za stranu SMER vládu Slovenskej republiky, aby priniesla do parlamentu zákon, ktorý bude riešiť schránkové firmy tak, aby museli odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, to znamená konečného užívateľa a nielen formálneho majiteľa, aby riešila narábanie s verejnými prostriedkami plošne, to znamená celé spektrum verejných prostriedkov vrátane zdravotného poistenia, pri privatizácii, v eurofondoch, jednoducho nielen pri verejnom obstarávaní, aby zabezpečovala verejnú kontrolu a vymáhateľnosť týchto pravidiel.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní tieto kritériá nespĺňa, a to v situácii, keď naozaj neprejde týždeň, neprejde týždeň, aby sa nejaká kauza nespájala s nejakým škandálom, v pozadí ktorého stojí schránková firma. A môžem menovať a menoval aj pán kolega Zajac, či je to nákup CT prístroja, či sú to rôzne žaloby voči Slovensku, ktoré sa týkajú vymyslených súm, či je to najnovšie prípad Carga, či je to reštrukturalizácia Váhostavu.
Keď sa pozrieme naozaj len na reštrukturalizáciu Váhostavu, tak tam už pomaly nevieme ani posúdiť, kto je v skutočnosti veriteľom a kto je v skutočnosti dlžníkom v tej celej kauze Váhostavu a kto koho záujmy v tejto reštrukturalizácii vlastne háji. Škody, ekonomické škody, ale aj politické škody; keď hovorím o politických škodách, myslím škodách na dôveryhodnosti politických elít tohto štátu; sú už dnes jednoducho priveľké. A pokiaľ nejaká dôvera voči politickým elitám má byť znovu obnovená, tak jednoducho parlament musí schváliť účinnú právnu úpravu, ktorá zabráni tomu, aby verejné zdroje v konečnom dôsledku tiekli do schránkových firiem, o ktorých nevieme nič, respektíve verejnosť nevie, kto je konečným užívateľom tých prostriedkov, ktoré z okruhu verejných zdrojov plynú. A pokiaľ to nie je pripravená urobiť vláda SMER-u teraz, tak to jednoducho urobí nasledujúca vláda, pretože tento stav je dnes jednoducho neúnosný.
Ja viem, že dnes moc má v rukách SMER a bez hlasov 83 poslancov strany SMER žiadny zákon v tomto parlamente jednoducho neprejde. Je zvláštne, že v tejto situácii a v tejto politickej klíme, nielen po kauze cétečko, ale aj po reštrukturalizácii Váhostavu a po všetkom tom, čo vyplynulo na povrch v tejto kauze, si vláda dovolí predložiť návrh zákona, ktorý nespĺňa tie kritériá, ku ktorým ich zaviazal parlament. Svedčí to o priorite alebo váhe, ktorú tejto téme vláda Slovenskej republiky prikladá.
A ja musím spraviť teraz aj takú odbočku a musím sa spýtať ministra spravodlivosti, že ako je to vlastne v tejto vláde a kto vlastne v tejto vláde voči parlamentu, voči parlamentu zodpovedá za právnu úpravu verejného obstarávania, pretože mali sme tu pred dvomi rokmi veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predkladal minister vnútra, pri ktorej tvrdil, že žiadne schránky vo verejnom obstarávaní už nebudú, že tento problém je vyriešený. Nestalo sa tak. V každom prípade ale to bol minister vnútra, čo tu deklaroval obrovskú ochotu na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi v rámci verejného obstarávania. Dnes túto novelu predkladá minister spravodlivosti a ja sa nemôžem zbaviť dojmu, že je to proste preto, že keď si treba urobiť PR, tak príde minister vnútra, a keď treba urobiť špinavú robotu, príde minister spravodlivosti. Je mi to ľúto. To pred týždňom ste tu sedeli so škandálnym skráteným konaním na reštrukturalizáciu Váhostavu a teraz ste tu s novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktoré jednoducho nenapĺňa kritériá, ku ktorým vládu Slovenskej republiky politicky zaviazal parlament aj hlasmi za stranu SMER.
Tento zákon nespĺňa kritériá, ku ktorým sme vládu zaviazali, a tento zákon preto nebude účinný, pretože pokiaľ sa register konečných užívateľov výhod nerozšíri aj na všetky oblasti nakladania s verejnými financiami, nielen na verejné obstarávanie, tak jednoducho príliš veľký okruh verejných zdrojov nebude chránený pred schránkovými firmami. Pomôžem si číslami, s ktorými pracuje nadácia Zastavme korupciu, kde podľa jej výpočtov len 20 % štátnych výdavkov je týmto návrhom zákona chránených pred schránkovými firmami, 80 % verejných výdavkov týmto zákonom pokrytých nie je. A po všetkých tých kauzách, ktorých sme teraz svedkami, je to jednoducho neprijateľné a absolútne nezodpovedné a je to zahrávanie si s dôveryhodnosťou inštitúcií tohto štátu voči verejnosti.
Musím povedať, že aj predseda Národnej rady, ktorý v decembri prevzal nad napĺňaním uznesenia parlamentu vlastne akúsi politickú záštitu, doteraz nevysvetlil jednoznačne verejnosti, prečo sa nedodržali parametre uznesenia, ktoré boli v tomto pléne schválené. A neargumentujte mi nejakou pripravovanou smernicou Európskej únie, ktorú budú musieť potom štáty zakomponovať do národných právnych poriadkov o ďalšie dva roky. Tá smernica má iný účel. Má sa týkať výlučne len prania špinavých peňazí. My máme absolútne voľné ruky si urobiť náš vlastný systém, ako chrániť verejné zdroje pred tým, aby plynuli do schránkových firiem spôsobom, že nevieme, komu vlastne plynú, a pritom sú tu vážne podozrenia, že plynú do zákulisia politických strán.
Preto za stranu MOST – HÍD chcem povedať, že nebudeme predkladať vlastný návrh zákona. V pléne sú predložené ďalšie návrhy zákona. Nie, nebudeme ich predkladať, pretože dnes si myslím, že ten problém nie je v tom, že by tu nebolo dosť nápadov alebo dosť riešení, ako schváliť dobrý a účinný zákon, ktorý zabráni tomu, aby verejné zdroje tiekli do schránkových firiem. Ten problém je jednoducho nedostatok vôle zo strany vlády a poslancov strany SMER takýto návrh schváliť a tu naozaj pomôže len tlak a verejný tlak a ja tu musím pripomenúť, o 9 či 10 mesiacov sú voľby a keď to nebude schválené teraz, tak to bude schválené o 10 mesiacov, ale naším spoločným záujmom by malo byť vytvoriť taký verejný tlak, aby ten zákon v účinnej podobe platil čím skôr.
A po druhé, chcem za stranu MOST – HÍD povedať, že strana MOST – HÍD nepodporí taký návrh zákona, ktorý nebude odkrývať toho, kto za schránkovými, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, ktorý nebude riešiť narábanie s verejnými zdrojmi všetkými, to znamená nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj v zdravotnom poistení, pri privatizácii, v eurofondoch, a môžem pokračovať, ktorý zabezpečí verejnú kontrolu a ktorý zabezpečí aj reálnu vymáhateľnosť pravidiel, ktoré budú prijaté.
Ďakujem veľmi pekne.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2015 15:14 - 15:16 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Áno, ja sa chcem tiež pridať k pani poslankyni Nicholsonovej v tej časti, v ktorej hovorila o navrhovanej právnej úprave obmedzenia alebo limitovania možnosti presťahovania sa s dieťaťom do iného okresu, že sa k tomu vyžaduje súhlas druhého rodiča, resp. rozhodnutie súdu. Naozaj vnímam túto právnu úpravu v tejto časti ako veľmi problémovú. Súhlasím s tým, že isté obmedzenie v prípade striedavej starostlivosti má svoje opodstatnenie, ale ako plošne zavedená právna úprava, obávam sa, myslím si, že tie riziká aj zneužitia sú pomerne veľké, o to viac, ak to nie je sprevádzané možno aj nejakou veľmi striktnou právnou úpravou lehoty, v ktorej súd by prípadne mal o takejto veci rozhodnúť. Takže tuto nabádam, aby v rámci druhého čítania sme sa vážne na túto tému rozprávali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis