Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť za klub MOST - HÍD k tejto tak závažnej téme. Ja si dovolím predsa len trošku, trošku ináč ponad túto tému, pretože už teraz si pingpongujeme konkrétne veci, ale predtým, ako si začneme konkrétne veci pingpongovať, by som ešte zopár poznámok vôbec k fondom ako-takým v spôsobe čerpania, kto za čo môže.
V prvom rade chcem povedať, že aj keď to bude vyzerať trošku od Adama, ale má to zmysel, čo poviem. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak pred tými jedenástimi rokmi, tak v podstate platili tie pravidlá, že tie nové členské krajiny jednoducho budú dostávať formou eurofondov peniaze na určité projekty a v podstate od začiatku bolo jasné, že tie nové členské krajiny sú čistí poberatelia. To znamená, že do tej Európskej únie dajú menej, ako od nej dostanú. Problém, samozrejme, je v tom, že v budúcnosti sa tento pomer zmení a z čistých poberateľov budeme čistými platcami a obrazne povedané, naveky, alebo teda pokiaľ bude existovať Európska únia.
Existuje veľa teoretických názorov na zmysel týchto eurofondov a samozrejme, že sú rozdielne. Niekto to berie proste ako "mešec, potras sa", niekto to berie ako nejaký dar, zase iní ekonómovia tvrdia, že je to danajský dar. Jednoducho, tie spôsoby teoretické na to, že čo sa s tým dá urobiť a čo nie, sú rozdielne, aj, samozrejme, potom názory. To znamená, že je veľmi, aj kontroverzné názory na to, ako sa to vlastne má používať a či práve na tento operačný program a či nie na tento a podobne.
A tu chcem zakotviť, teda aj poznamenať, že nielen eurofondy, ale povedzme aj dotačná politika v poľnohospodárstve je rozdielna a tiež si dovolím trúfnuť, kontroverzná.
Keď hovoríme, že načo sa tie fondy majú používať, tak ja som zástanca toho, že v prvom rade by to malo ísť na verejné investície, to znamená hlavne infraštruktúru. To už je jedno, či teraz hovoríme o diaľniciach, železniciach a tak ďalej, ale pravdou zase je to, že veľakrát sa aj tieto fondy neefektívne využívajú a ja dokonca tvrdím, že aj filozoficky neefektívne, keď jednoducho v rámci konkurencieschopnosti dotuje sa jeden podnikateľ a samozrejme ten druhý, ktorý nedostane tú dotáciu, má logickú, logickú nevýhodu voči tomu, kto to dostane, hej? A keďže dopyt po peniazoch, po dotáciách je vždycky väčší ako ponuka, tak proste to je základ alfa - omegy korupcie, pretože jednoducho už z prirodzeného toho, čo som povedal, že dopyt je väčší ako ponuka, tak musia byť, je tam korupcia, alebo miera, určitá miera korupcie jednoducho vzniká už len z tohto.
Takže, samozrejme, tých problémov je viacej. Mňa vždycky, len keď spomeniem eurofondy, každý, samozrejme, má nejaký iný príklad, ja si spomeniem na lavičky za 200-tis. korún, keď sa pýtali, že no a prečo tak draho tie lavičky? No tak, keď to tie eurofondy umožňovali? Proste, hej? Alebo prednedávnom sme z jednej televízie boli presvedčení, aby sme viacej kaprov jedli. No neviem, či ich teraz jeme, tých viacej kaprov, alebo nie. Jednoducho pravdou je to, že skutočne časť tých peňazí, ktoré sú v eurofondoch, sa využíva, nazvem to, menej efektívne alebo do niektorých oblastí idú, že do ktorých by vôbec nemuselo, nemuseli ísť.
Ale existujú a samozrejme, každá minca má dve strany, to znamená aj proti, aj za. A jednoducho, je to pravidlo fungovania tej Európy a treba zase povedať, že keď to už je, tak treba, obrazne povedané, brať a utekať. Jednoducho, keď máme možnosť z toho pravidla vyčerpať, teda minúť, ale to "minúť", to nemám rád, ani to slovo "vyčerpať", skôr "použiť" na niečo rozumného, hej, tak samozrejme treba využiť v maximálne možnej miere, zdôrazňujem, v maximálne možnej miere, aby sme túto možnosť využili. Či ju využijeme, či nevyužijeme, stále v budúcnosti budeme potom čistými platcami a nebude na to mať vplyv, či sme, koľko sme čerpali od tej Európskej únie, ale jednoducho budeme čistými platcami. To znamená, aj z tohto dôvodu treba tieto fondy použiť skôr ako nenávratnú pôžičku, ktorú, samozrejme, v budúcnosti zaplatíme iným spôsobom.
Ja by som snáď dovolil ešte povedať teraz tú druhú stránku mince, že faktom zostáva to, že tuto som si len tak pre úvod povedal, že zástupca Európskej únie, keď začiatkom mája hodnotil význam, tak, eurofondov, tak povedal, že v podstate z európskych fondov sme získali dvojnásobok, aby bolo jasné, dvojnásobok viacej, ako sme vlastne zaplatili. To znamená, že viacej ako 50 % príjmov. To znamená, v tejto správe bolo 14, vyše 14 mld. sme dostali a odviedli sme 6,8, šesť miliárd osemsto miliónov.
V tejto správe bolo konštatované, že za tieto peniaze sa postavilo vyše 107 km diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo cca 1 430 km ciest I., II. a III. triedy, 105 km železníc. Z peňazí EÚ môže Slovensko získať 61 nových vlakov, Bratislava 120 nízkopodlažných trolejbusov - teraz nebudeme sa baviť o tom, či majú klímu, či nie - 45 električiek a tak ďalej. Deväťsto tridsaťosem obcí a miest bolo, v 930 obciach a mestách boli obnovené z eurofondov verejné priestranstvá a v 300 sídlach verejné osvetlenie. Zase teraz neriešim lavičky a podobne, ale jednoducho je to fakt, že tieto mestá by ináč tieto zdroje nedostali. Takže podporu EÚ získalo 26 priemyselných parkov, 788 malých a stredných podnikov, 570 zariadení cestovného ruchu. Slovenskí poľnohospodári získali k tomu dátumu tej správy 4 848 miliónov.
Bez pochyby, pokiaľ teda existuje nejaký mechanizmus, tak, toho čerpania alebo použitia tých fondov, tak existuje aj nejaká zodpovednosť a primárna zodpovednosť, samozrejme, za čerpanie alebo použitie tých fondov má jednoznačne vláda a ja som si, a preto ako hodnotiť, že ako čerpá tie, tá vláda tie fondy, jednoducho vždycky, pokiaľ pôjdeme do konkrétnosti, tak si tu budeme pingpongovať, ale nespochybniteľné, zdôrazňujem, nespochybniteľné je porovnávanie s inými krajinami. To znamená s inými krajinami členských krajín, teda EÚ, ale samozrejme aj tých nových krajín.
Ja tu mám čerpanie eurofondov, ktoré vlastne je aktuálne z Európskej komisie a vlastne sa to aktualizovalo k včerajšiemu dňu. Je tu trošku iná tabuľka, ako kolega Zajac ukazoval, ale princíp, samozrejme, je iný, je čerpanie eurofondov, priebežne aktualizovaný stav, percentuálny podiel vyčerpaných peňazí z celkového objemu finančných prostriedkov, ktorý bol pridelený jednotlivým štátom. Takže z tohto, z tejto tabuľky k tomuto dátumu Slovensko čerpalo 62,2 % a sme na chvoste o veľmi, veľmi málo, menej čerpalo Rumunsko a nová krajina Európskej únie Chorvátsko, ktorí jednoducho ešte vôbec sú totálnymi nováčikmi. Takže zreteľne, jasne, zrozumiteľne sme skoro najhorší. To, že proste sme o 0,8 % lepší od Rumunska, myslím si, že to len svedčí, že v tejto oblasti hráme úplne poslednú ligu.
Samozrejme, príčin môže byť viacej, prečo to tak je, hej? Rôzne programy, však čo sme aj rozoberali s pánom ministrom Vážnym, aj na výbore pre európske záležitosti, aj výbore pre financie, samozrejme rôzne operačné programy, rôzne dôvody a podobne, ale ak by som mohol zhrnúť zopár takých zásadných dôvodov, že vláda jednoznačne a jasne nesie zodpovednosť za systémové nedostatky, ktoré vedú k nízkemu čerpaniu alebo použitiu fondov. Je to nekvalitný zákon o verejnom obstarávaní, nedostatočná kontrola, neefektívnosť verejnej správy, nestabilita personálnej politiky verejných orgánov.
Takže aj podľa analytikov, aj analytikov, aj Európskej komisie, len vymenujem zopár dôvodov, že aké sú problémy. Subjekty sa nevedia efektívne zapájať do obstarávania, procesy treba opakovať, súťažia proti sebe s nereálnymi nízkymi cenami, často voči sebe namietajú, vysoká citlivosť verejnej správy na politický cyklus vedie k omeškaniam a pozastaveniam, nedostatočná kontrola a korupcia, následné zastavenie čerpania zo strany EK, ešte raz zdôrazňujem, to nie je môj názor, to ja čítam z dokumentu, absencia vlastných prostriedkov žiadateľov, ktorí nemajú na spolufinancovanie.
Treba si uvedomiť aj ďalšiu vec, že prichádza pre programové nové obdobie 2014 - 2020 na Slovensku, bude alokovaných 15 mld. eur, pričom keby sme to prepočítali na hlavu obyvateľa, lebo skutočne tu boli také výčitky pri pingpongovaní, skutočne my musíme pozerať aj na veľkosť krajiny, počet obyvateľov a samozrejme, aj na časť rozpočtu, to znamená do akej miery, v pomere, vždycky treba v pomere. Takže v pomere na hlavu obyvateľa ide u nás na jednu, o druhú najvyššiu alokáciu prostriedkov. Pritom treba si jasne uvedomiť aj jednu vec, že nezávislí konzultanti vypočítali, že keby sa čerpali tieto fondy na úrovni okolo 90 %, tak by to zvýšilo ekonomický rast o cca 0,3 do 0,8 %. To znamená, že aj samotné toto použitie prostriedkov, keď to nevyužijeme, jednoducho sa vzdávame časti toho ekonomického rastu.
Takže na záver tohto úvodu, samozrejme, aj kolega Simon sa vyjadrí ako, keďže bol ministrom, takže z praktických skúseností a má aj praktické čísla, aj pri tých porovnaniach. Na záver chcem povedať, že jednoznačne bez najmenších pochýb, najmenších pochýb, pretože všetky tie krajiny boli na rovnakej štartovacej čiare, teraz to hovorím, tie nové krajiny na rovnakej štartovacej čiare, môžeme sa baviť, že o nezamestnanosti, že je to trošku ináč, ale pri čerpaní fondov všetci na rovnakej čiare. Tak my patríme na chvost tohto pelotónu a za to musí niekto niesť politickú zodpovednosť. To si nemôžme pingpong hovoriť a ty môžeš za to a ty si tam niečo nedal a ty si bol rok a ja už tri roky a podobne. Jednoducho to je fakt a treba z toho vyvodiť konkrétne, aj politické dôsledky, samozrejme, treba aj diskutovať na tému, že ako minimalizovať škody, ktoré tak či tak už budú spôsobené a jednoducho sa snažiť možno spoločnými silami, že ako znížiť tieto škody, ale tie škody budú významné a sú otázky, len do akej výšky budú.
Ďakujem.

Iste, ale o tom som hovorila, že keď vidíme, že sa nám niečo deje v tom systéme, že sa nám mení skladba vecí, tak musíme reagovať v rámci toho systému. O tom hovorím, že proste musíme vedieť, koho pridať, či sudcov alebo úradníkov. Musíme pohnúť s elektronizáciou, možno nám to niečo pomôže a možno na ten stav musíme niektorými procesnými pravidlami aj inak zareagovať, ako čisto štandardne teoreticky, proste musíme niečo urobiť. A to, že musíme niečo urobiť, vieme, vieme to tie 3 roky a v tomto smere sme neurobili v tejto republike nič.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja možno veľmi krátko, lebo pozmeňovací návrh nemám a v zásade, čo som chcela povedať, som povedala v prvom čítaní, aj keď vyjadrím sa k niektorým otázkam, aj k niektorým pozmeňovacím návrhom, ale vystúpiť ma inšpiroval pán spravodajca včera svojou vetou, kde formuloval, že táto, ako ste to povedali? Táto vláda ako jediná nabrala odvahu robiť reformy. Tak to nie je v súvislosti s týmito kódexami a práve preto chcem na to zareagovať, pretože zase nemôžeme nechať len tak šíriť mýty. Takže najskôr ku kódexu a potom k tej odvahe robiť reformy, pokiaľ ide o túto vládu v oblasti justície, pretože je to zjavne potrebné.
Pokiaľ ide o občianske súdne, Občiansky súdny poriadok, resp. jeho rekodifikáciu, tak môžem zopakovať to, čo som povedala v prvom čítaní, a síce, že principiálne som rada, že tie kódexy tu sú. Myslím si, že je dobré, že rekodifikácia je pripravená a bude schválená, pretože áno, som presvedčená, že s ďalšími novelami Občianskeho súdneho poriadku by sme sa ďalej nedostali a asi by sme zvyšovali len chaos v právnom poriadku. Zároveň treba povedať, že je to vlastne v pokračovaní, tieto rekodifikácie sú v niečom pokračovaním v určitých tendenciách, ktoré boli zrejme už aj pri novelizáciách Občianskeho súdneho poriadku, a síce odklon od materiálnej pravdy k formálnej pravde, príkon k väčšej koncentrácii konania, plus mohla by som ďalšie tendencie naznačovať. Tuto sú formulované v koncentrovanej podobe, a by som povedala v takej čistej, skoro čistej podobe a myslím si, ja osobne, lebo je to vždy aj vec názoru, podľa mojej mienky to je dobré, takže povedali to aj moji predrečníci a myslím si, že je na mieste, aby som to povedala aj ja, že treba sa poďakovať všetkým odborníkom a spolupracovníkom, ktorí na tej rekodifikácii pracovali a že sú tieto kódexy na stole.
Zároveň treba povedať aj to, že máme pred sebou spoločnú správu, ktorá má naozaj stovky bodov, časť z nich legislatívno-technických. O niečom to v istej miere svedčí, ale zároveň treba povedať, že aj v spoločnej správe sú zmeny, s ktorými, vecné zmeny, s ktorými som stotožnená a myslím si, že časť tých diskusií, ktoré sme mali, boli v tomto zmysle užitočné, pretože aj do spoločnej správy, cez pozmeňovacie návrhy na výbore sa dostali do spoločnej správy zmeny, ktoré sú podľa mojej mienky užitočné a či už sú to otázky obmedzenia toho pingpongu medzi okresným súdom a odvolacím súdom, prípadne, keď už nie je vôľa obmedziť mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, tak predsa len to limitovanie lehotou, to sú veci, ktoré, myslím, sú krokom vpred. Zároveň musím povedať, že som presvedčená o tom, že sú tam aj veci, ktoré sú pre nás zase krokom späť a myslím tým na mnou často spomínanú tému doručovania platobných rozkazov do vlastných rúk, pretože som presvedčená o tom, že vymáhaniu faktúr to jednoducho nepomôže.
My sme sa včera tak trošku krátko rozprávali s pánom ministrom, keď sa pýtal, ako budeme hlasovať, alebo budem hlasovať o týchto kódexoch. Priznám sa za seba, som v niečom mierne zdržanlivá a tá moja zdržanlivosť ani nepramení z toho, ako ste to vyhodnotili, pán minister, nechať si voľné ruky do budúcnosti, to ani tak nie. Skôr pramení z toho, že áno, sú veci, s ktorými som stotožnená, sú veci, ktoré sú pre mňa alebo z môjho pohľadu dôležité pre vymožiteľnosť práva a tie nie sú riešené spôsobom, s ktorým ja som stotožnená a áno, tým základným momentom pre mňa je otázka doručovania a je otázka platobných rozkazov, lebo ja som stále presvedčená o tom, že niečo vieme urobiť systémovo a čas ukáže, či sme to urobili dobre alebo zle, ale sú otázky, ktoré dnes sú absolútne kľúčové z hľadiska vymožiteľnosti práva a hovoríme o tomto dlho.
To, čo je kľúčové z hľadiska vymožiteľnosti práva dnes, je minimálne to, že keď mám nespochybniteľnú pohľadávku, je to vymáhanie faktúr, tak proste to musí ísť rýchlo. Keď nič iné nepôjde rýchlo, tak toto je vec, ktorá proste jednoducho musí ísť rýchlo a tu ja nevidím posun, nie je to len otázka rekodifikácie, je to, samozrejme, aj otázka ostatného prostredia. Súhlasí to aj s tým, že elektronické doručenie sa aj týmto plénom odložilo o ďalší rok, čiže vnímam, že je to v niečom v nedohľadne. Náhradné riešenie dovtedy nemáme. Neponúkajú nám ho ani rekodifikácie a z môjho pohľadu je to absolútny kľúčový problém, najmä pre tých, ktorí sú najslabší z hľadiska vymožiteľnosti práva, preto do istej miery tá opatrnosť.
Možno druhý dôvod istej opatrnosti alebo zdržanlivosti z mojej strany spočíva v tom, že môžeme predávať kódexy akokoľvek chceme a môžeme hovoriť o tom, že prispejú k efektívnosti a rýchlosti konania a do istej miery to môže byť aj pravda, ale to základné, čo si musíme uvedomiť pri procesných predpisoch, že procesné predpisy sú vlastne nástroj. Nástroj pre súd, nástroj pre sudcu a uvidíme, ako budú schopní sudcovia a súdy ako také tento nový nástroj uplatňovať, ako sa s ním stotožnia, ako s ním budú vedieť pracovať a od toho v skutočnosti bude závisieť, či budú tieto kódexy nástrojom na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania alebo nie. Takže to sú asi tie základné poznámky, ktoré mám k týmto kódexom a tým som chcela aj zdôvodniť svoj postoj pri hlasovaní.
Zároveň sa chcem vyjadriť aj k niektorým pozmeňovacím návrhom. Niektoré pozmeňovacie návrhy som aj podpísala. Podporujem to riešenie zmenkového platobného rozkazu, ktorý predložil pán poslanec Kadúc a podporujem aj obidva pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil pán poslanec Lipšic. Za seba hovorím, a v tejto súvislosti asi by som tiež mala deklarovať konflikt záujmov ako zapísaná advokátka, aj keď praktizujúca minimálne, že sa zdržím pri pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka zastúpenia, keď bude predložený. Predpokladám, že bude predložený, očakávam to. Tak uvidíme, či bude predložený. Ak bude predložený, ja budem zdržanlivá. Viem, že niektorí kolegovia vyjadria svoj názor inak, ale myslím si, že to je v poriadku. Takže toľko taký zásadný a zároveň zdržanlivý postoj k rekodifikáciám ako takým.
A k poznámke pána spravodajcu, k tej odvahe robiť reformy a neviem, čo ste mysleli, keď ste hovorili o odvahe robiť reformy, pretože ja novelu ústavy a previerky za reformu nepovažujem a vzhľadom na to, že teda ani zatiaľ nemáme žiadne výsledky toho celého, tak o to viac to za reformu považovať nemôžem. Časť je na ústavnom súde a o výsledkoch tej druhej časti, ktorá sa týka previerok budúcich sudcov, nevieme nič a vôbec nevieme, čo nám to zatiaľ spraví, čo nám to do budúcnosti spraví.
Ale keď už o odvahe robiť reformy, tak chcem povedať, že tú odvahu robiť reformy by sme asi mali mať do budúcnosti, pretože začíname mať problém. Tu už totižto jedna vláda, ktorá mala odvahu robiť reformy v justícii, bola. A ja sa chcem vrátiť k rokom 2002 - 2006 a možno nejaké krátke obdobie predtým, ktoré je spojené aj s naším prístupovým procesom a je spojené aj so zmenami, ktoré možno aj s ústavnými zmenami a zmenami, ktoré mali garantovať nezávislosť justície, ktoré možno sa ukázali, že predbehli dobu v našom prostredí, ale ja chcem hovoriť o inom type reforiem, ktoré sa viažu na efektívnosť súdneho konania a celý manažment systému ako taký, pretože bez toho v zásade, keď ten celý systém z hľadiska praktického a efektívneho nakladania so zdrojmi, ktoré má, kapacitami, ktoré má a normálnou organizáciou práce, keď toto nebude fungovať, tak efektívnosť konania jednoducho nedosiahneme a rovnako nedosiahneme asi ani zásadné zrýchlenie súdnych konaní.
Ja mám pred sebou tabuľku o priemernej dĺžke súdnych konaní od roku 2004 do roku 2014, čiže to je dekáda, v rámci ktorej sa prestriedali rôzne vlády a treba povedať, že z hľadiska dĺžky konania asi ten kulminačný bod, kedy súdne konania na Slovensku trvali najdlhšie, bol rok 2004. Pracujem s občiansko-právnymi spormi a obchodno-právnymi spormi, možno spormi, ktoré sa týkajú maloletých, ale hlavne tie občiansko-právne a obchodno-právne sú takpovediac na stole položené pravidelne, keď rokujeme aj s podnikateľmi, pretože otázka vymáhateľnosti práva a efektívnosti súdneho systému je dnes aj podmienkou toho, ako k nám budú prúdiť investície. Tak si myslím, že občas je dobré povedať si aj čísla a fakty, keď už teda hovoríme o reformách.
Ja začnem asi tam, kde tie čísla sú možno najdramatickejšie, a síce chcela by som povedať niečo k priemernej dĺžke konania v obchodných veciach. Opakujem, sú to roky 2004 až 2014. Kulminovala tá priemerná dĺžka konania z hľadiska toho, kedy bola najdlhšia, v roku 2004. Vtedy priemerná dĺžka súdneho konania v obchodných sporoch bola 22,6 mesiacov. Od roku 2004 permanentne priemerná dĺžka konania klesala. Klesala až do roku 2011, kedy dosiahla priemernú dĺžku 13,7 mesiaca. Odvtedy stagnácia a jemný nárast. Za rok 2014 to je 14,6 mesiaca. V občiansko-právnych konaniach v roku 2004 ten kulminačný bod bol 17,6 mesiaca. Zase od roku 2004 každým rokom priemerná dĺžka súdneho konania klesala až do roku 2011 - 11,4 mesiaca, 2012 už sme mali 11,6, 2013 - 11,3, čiže stagnácia. V 2014 zase mierne predĺženie priemernej dĺžky konania 12,1 mesiaca. Ten istý trend alebo tento istý graf sa týka aj sporových konaní, ktoré sa týkajú maloletých detí.
V roku 2002 až 2006 sa robili reformy v justícii, pán poslanec Susko, a tie reformy spočívali v tom, že sa naozaj zmenila zásadným spôsobom aj štruktúra zamestnancov v justícii. To bolo obdobie, kedy sa tlačil na súdy ten tzv. súdny manažment, čo nebola len otázka zavedenia počítačov na súdy, ale bola to aj zmena organizácie práce na súdy, ktorá bola spojená aj s tým, že sa zaviedol inštitút vyššieho súdneho úradníka. V rokoch 2002 až 2006 prišlo pod tlakom týchto reforiem na súdy 800 vyšších súdnych úradníkov postupne. Každý rok ich pribúdalo po 200. Čiže to je obdobie, kedy naozaj sa niečo zásadné urobilo, aj prišli do toho systému, nejaký zásadný impulz v podobe nejakých finančných prostriedkov a nejakých nových kapacít, čo sa prejavilo, čo sa prejavilo na tom, že začala klesať dĺžka súdnych konaní a klesala až do toho roku 2010, 11, 12. Tam je badateľné, že niekde ten systém už nestačí ďalej s tým, čo bolo nastavené v rokoch 2002 až 2006. Teda s tým systémom treba niečo robiť.
Keď si odmyslím, že prvé kroky, ktoré robilo ministerstvo spravodlivosti za Radičovej vlády, bolo riešenie otázok súvisiacich s dôveryhodnosťou justície, a síce tlak na transparentnosť všetkého, čo sa v justícii deje, tak zároveň boli reagujúc na to, že s kapacitami z roku 2002 - 2006 už nevystačíme a už odvtedy neboli zásadne navýšené tie kapacity, sa reagovalo tým, že boli pripravené projekty, veľké projekty na elektronizáciu justície vrátane tých dátových schránok, vrátane toho, že áno, treba sa zaoberať aj procesnými pravidlami, ale zároveň, že treba sa zaoberať aj inými procesnými pravidlami a jeden veľký balík s tým súvisiaci sú procesné pravidlá exekúcií. Zároveň sa treba zásadným spôsobom pozrieť, ako sa mení skladba agendy a čo vlastne v tej justícii potrebujeme, či viac sudcov, či viac úradníkov, alebo ako ďalej. Pretože v rámci týchto kapacít zásadný obrat proste očakávať nemôžeme.
Zároveň platí, že organizácia práce, ktorá bola nastavená v rokoch 2006, tiež nemusí byť vyhovujúca, nehovoriac o tom, že vieme o tom, že je zásadným spôsobom rozmalnená, ani to, čo fungovalo, sa nepoužíva.
Čiže my sme v situácii, a ukazujú nám to tie výsledky 2010, 11, 12, že musíme niečo zásadné urobiť a výsledky 2013 - 2014 nám ukazujú, že je to akútne. Takže nie. A tieto zásadné zmeny sa neurobili jednoducho. Tie nie sú urobené. V tých projektoch sa pokračuje, ale tie, kedy budú spustené, tie projekty vo výsledku, to je v nedohľadne. Pretože keď si pozriem veľmi v tichosti prebehnutú koncepciu modernizácie a stabilizácie justície, ktorá prešla už aj súdnou radou a keď si pozriem tie opatrenia, keď si pozriem tie opatrenia, tak tak, ako sú nastavené tie opatrenia, krátkodobé, dlhodobé, strednodobé a dlhodobé, no tak proste musím povedať, že týmto tempom, ako je to naplánované, tak máme, máme problém ešte ďalších 5 až 10 rokov.
Pretože v zásade všetky tie projekty, o ktorých sa začalo uvažovať, alebo začali spúšťať niektoré ešte v roku 2010, keď sa začali projektovať a začali na nich zháňať peniaze, no tak sú v harmonograme na roky 2015 - 2016, čiže táto vláda nič, táto vláda má už len pol roka na to, aby niečo reálne urobila, alebo spustila a či to urobila dobre, uvidíme až v rokoch 2016, 17, 18, 19. A keď si pozriem na strednodobé opatrenia 2015 - 2020 a dlhodobé opatrenia, no tak sa pýtam, či zavedenie spoločného systému hodnotenia kvality 2015 - 2020, prehodnotenie spôsobu obsadzovania voľných miest sudcov 2015 - 2020, zavedenie efektívneho modelu hodnotenia práce sudcu 2015 - 2020 posilňovanie alternatívnych foriem 2015 - 2020. To je fajn, že úkolujete zásadnými reformami budúcu vládu, ale nesedí vaša veta, že táto vláda nabrala odvahu urobiť zásadné reformy.
A prečo to hovorím v súvislosti s Občianskym súdnym poriadkom? Hovorím to aj preto, pretože sú to spojené nádoby. Keď Občiansky súdny poriadok je akokoľvek dobrý, je len nástrojom na to, nástrojom pre sudcu na to, aby mohol efektívne konať, tak bez toho, aby tento materiál, ktorý prišiel pol roka alebo trištvrte roka pred voľbami, čo je hanebné, a to fungovať jednoducho nebude mať ako, lebo to nebude mať, nebude mať na čom fungovať a s kým fungovať. Pretože prostredie nie je pripravené a kódexy budú účinné od pol roka v roku 2017.
Nechcela som túto otázku otvoriť ani takto skratkovite v súvislosti s rekodifikáciami Občianskeho súdneho poriadku, keby ste neboli povedali vetu, ktorú ste povedali a ktorá jednoducho nesedí, Boris, jednoducho nesedí. Apropo, keďže koncepcia modernizácie a stabilizácie súdnictva je dizajnovaná na roky 2015 až 2025, čiže úkoluje budúce dve vlády, ale nie už túto, pretože táto vláda, čo doteraz neurobila, už neurobí, tak by som očakávala a budem to teda požadovať, aby vláda tú koncepciu doniesla do parlamentu, pretože pokiaľ, pokiaľ si ju neosvoja parlamentné politické strany do budúcnosti, tak tá koncepcia je zdrap papiera na to, aby ste mohli povedať a urobiť si fajku z programového vyhlásenia vlády, ale sú to úlohy pre budúce vlády. A my nevieme dnes, ako to budúce vlády budú vidieť, ibaže by v tomto parlamente sa našiel konsenzus, že toto je dobrá koncepcia modernizácie a stabilizácie justície. Ďakujem veľmi pekne. A možno naozaj poznámku, pán minister, stálo by za to tú koncepciu do parlamentu priniesť podľa mojej mienky. Považovala by som to skoro za samozrejmosť, keďže je to koncepcia do roku 2025.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Kolega Lipšic, no musím povedať, že súhlasím s vami, a keď kolegovia zbierali podpis na kolegu Žilinku ako nomináciu na šéfa NKÚ, tak ja som patril medzi tých, ktorý som povedal najskôr, že nepodpíšem, pretože som nechcel pristúpiť na hru Roberta Fica rozdeľovať opozíciu. Ale keď som videl, že celá tá opozícia teda sa dokáže zjednotiť pod týmto menom, tak som dal ten podpis a nikdy som si nepomyslel, že medzi tými, ktorí to podpíšu, a v opozícii aj šéf SDKÚ, že by sa rozhodol ku kroku, že sám bude rozbíjať opozíciu a bude nápomocný SMER-u.
Ja chápem, že pre Roberta Fica je nepríjemné mať človeka na poste šéfa NKÚ, ktorý dokáže aj veci zistiť, aj verejne pomenovať. Toto by mal robiť šéf NKÚ. On tam chce človeka, ktorý mu pôjde po ruke a budúcich desať mesiacov bude strážiť, aby ani jedna jediná kauza premárnených, vyhodených, skorumpovaných peňazí, ktoré boli zneužité počas tejto vlády, aby sa nepomenovali. Ja chápem.
Ale ja by som chcel vyzvať kolegov Freša, Kvasničku aj Kuffu, nech ešte raz pouvažujú nad tým, čo de facto robia, ako pomáhajú Robertovi Ficovi a ako budú žiť a ako budú sa tváriť pred občanmi tejto krajiny, že oni boli práve tí, ktorí pomáhali Robertovi Ficovi. Ale ja osobne si myslím, že kolega Frešo si robí záslužnú prácu. To je posledný klinec do rakvy SDKÚ.

Ďakujem pekne. Myslím, že treba jasne povedať, že táto voľba alebo tento výber nie je o lepšej alebo o horšej odbornosti. Opozícia má dobrého kandidáta na pozíciu šéfa NKÚ, ktorého podporuje, a platí, že máme jedného opozičného kandidáta a, žiaľ, musím to tak povedať dvoch kandidátov strany SMER.
Asi to treba povedať, tak nech to odznie. Bola som na stretnutí s predsedom, ešte vtedy predsedom Pavlom Paškom, je to dva roky dozadu, keď Ľudová platforma kandidovala Maroša Žilinku aj s ďalšími opozičnými kolegami, zástupcami poslaneckých klubov a vtedy za poslanecký klub SDKÚ - DS mi predseda parlamentu Paška ponúkal nomináciu pána Mitríka a pýtal sa ma, prečo s tým nechce klub SDKÚ - DS súhlasiť. To je moja osobná skúsenosť, preto musím zopakovať, že máme tu jedného opozičného kandidáta - a tým je pán Žilinka, je to dobrý kandidát - a dvoch kandidátov strany SMER.

Ďakujem. Pán poslanec Susko, o dva roky uvidíme. Bohužiaľ, nič iné vám neviem povedať, že o dva roky uvidíme, lebo ja som nepovedal, že nie sú tu nové veci. Sú tu, ale aj v tých 90 pozmeňujúcich zákonoch, ktoré zmenili starý Občiansky súdny poriadok, aj tam boli nové veci, čiže kvôli tomu nebolo potrebné predložiť. Akurát má to význam, že sa to rozdelilo na tie 3 samostatné kódexy. Koncentrácia, super vec, len treba, aby aj ostatné veci boli k tomu priradené.
Pod hospodárnosťou konania nič na súdoch, nič iné nevidím, len sťaženie vymoženia spravodlivosti pre účastníkov konania a v jednom prípade to nebolo použité vtedy, že spojíme vec, aby bolo hospodárne pre účastníkov, pre rýchlosť konania.
A hovorím, že počkajme tie dva roky, ale po dvoch rokoch sa nám tento problém vráti ako bumerang.

Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka a vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď na úvode musím povedať, že skôr budem mať politické ako odborné vystúpenie, pán spravodajca, lebo každé odborné vystúpenie z tohto miesta je v zásade aj politické. Sme politici, tak sa nehrajme na mačku a na myš, ale priznajme si, že ide aj o politiku, o vec verejnú, kvôli ktorej teraz vystupujem, ale musím povedať, že som v hlbokom konflikte záujmov. Mám na veci osobný záujem, nakoľko som praktizujúci advokát. Ale toto vyhlásenie dávam v tom ponímaní, že aby každý vedel, že som v konflikte záujmov, ale budem hlasovať pri prerokovaní týchto zákonov, budem hlasovať potom o týchto zákonoch podľa najvyššieho svedomia a vedomia.
Pán poslanec Kadúc, vlastne neviem, asi nám písal niekto spoločne naše vystúpenie, lebo, dá sa povedať, dotkol sa všetkého, ktorého som sa chcel dotknúť aj ja. Ale jednu vec musím, v zásade reagovať na to, čo povedal pán spravodajca, aj tá odvaha tejto vlády.
Odvaha bola, keď sa naraz predložil pred pár rokmi Trestný kódex. Trest, hmota aj proces. To bola odvaha. To bola zásadná zmena a tie zákony prežili a sú dobré a sa aplikujú a maximálne sa vylepšujú. Toto nepovažujem za krok alebo za úkon odvahy. To skôr svedčí o tom, že určití ľudia majú ambíciu sa pustiť do reformy, čiastočnej reformy civilného práva, aj si to presadili, aj to tu máme, ale v zásade ten historický moment, o ktorom tu viacerí rozprávate, nestane. Ja som myslel, že to bude historický moment asi do 45-50 minút, keď som začal študovať tieto materiály. Potom som to nečítal, potom som to rýchlo listoval, že kde je to, čo hľadám, kde je tá zásadná zmena, hlavne čo sa týka Civilného sporového poriadku, kde je tá reforma, tá zásadná vec, ktorá nám zmení súdne konanie, zrýchli súdne konanie, vnesie tam viac spravodlivosti namiesto aplikácie suchých právnych textov. To tam stále nie je. Čiže to nie je o odvahe, to je o vyfajknutí nejakej úlohy, lebo ide v zásade o facelift OSP. Rozdelili sme 50-ročný Občiansky súdny poriadok do troch samostatných kódexov a v niečom sme vniesli nejaké novinky.
Tie novinky na druhej strane aj vítam, ale nebavme sa pri týchto kódexoch o nejakých zásadných zmenách. A ako povedal pán poslanec Kadúc, ja sa bojím toho, že tieto kódexy nebudú mať dlhú životnosť, lebo nám sa nič nezmení na tom, že súdne konania budeme mať naďalej dlhé. Sudcovia chcú rozhodovať, sudcovia chcú aplikovať právo, aplikovať spravodlivosť. Ale sudcovia nechcú byť administrátormi, sekretárkami, asistentmi. A čo sa deje na súdoch teraz v posledných mesiacoch, tak to je práve o tom. My sme išli naspäť.
Platobné rozkazy, ktoré tvoria gro návrhov na plnenie, namiesto vyšších súdnych úradníkov zas vydávajú sudcovia. Zo sudcov sme zas spravili administratívnu pracovnú silu. Včera som mal rokovanie v Maďarsku - aj medzinárodný platobný rozkaz vydávajú notári. U nás sme to nenechali ani u vyšších súdnych úradníkov, ale priamo sme to preniesli naspäť na sudcov. Setsakramentsky to spomalilo celé konanie a budeme mať prieťahy aj v ostatných konaniach, lebo títo sudcovia, ktorí teraz musia študovať tieto návrhy na platobné rozkazy, majú v agende, majú pridelené aj súdne spisy závažnejšieho charakteru.
Najväčším nedostatkom dnes 50-ročného Občianskeho súdneho poriadku je jednak pingpong medzi rôznymi zložkami štátnych úradov, jednak aj rôznymi inštanciami súdov, ale je to aj problém doručovania. Ani jeden z týchto problémov sme zásadne nevyriešili. Doručovanie bude stále problematické, ťažkopádne, stále zostáva na sudcoch, aby zistili pri fyzických osobách presné bydlisko, čiže zas budú robiť administratívu. Síce mi bolo povedané, že to je judikát. Judikát je troška inak nastavený. Čiže stále sme na tom, že tie závažnejšie veci, to osie hniezdo sme nevyriešili. A to by mala byť tá odvaha.
Pán minister, treba na vláde predložiť návrh. Ako si to daňováci vedeli vybaviť, že majú elektronickú adresu na doručovanie? Máme teraz zákon o registri adries. Treba presadiť to, aby sme mali zavedený register adries, a tam by sme fikciu doručovania už vedeli predstaviť v plnej miere. A potom by sme nemali to, že jedna zásielka sa nám vracia 30-40 dní, adresát neznámy, nezastihnutý, nesprávne vyplnená adresa a tak ďalej a tak ďalej.
A čo sa týka pingpongu. Som vyslovil názor, že druhoinštančný súd, druhý stupeň, čiže odvolací súd by mal mať možnosť zrušiť rozsudok nižšieho súdu, len ak sám nemôže vykonať dôkazy. Už hneď. Návrh je, keď sa to prvýkrát vráti, tak druhýkrát už odvolací súd bude musieť sám rozhodnúť, poprípade aj vykonať dôkazy. Druhýkrát to už bude vedieť, už tam nebudú až také problémy druhýkrát vykonať dôkazy, prvýkrát by to bolo problematické. O. K., kebyže ideme na to, že až druhýkrát bude musieť s konečnou platnosťou rozhodnúť druhoinštančný súd, tak som navrhol, aby už pri prvom zrušení odvolací súd napísal povinne svoj právny názor. Nie odkaz na zákon, ako to robia dnes, že tam z toho vyberú, čo chcú: "Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva." "Konanie má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci." "Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam." To sú méty, ktoré sú v každom rozhodnutí o zrušení rozsudku. Právny názor vyslovuje možno každý desiaty senát. Čiže ten pingpong naďalej zostáva, naďalej ak sa dopracuje účastník konania k rozsudku povedzme na okresnom súde, ešte minimálne trikrát môže rátať s tým, že bude chodiť po súdoch. Na kraj, potom naspäť na okres a ešte raz na kraj. Ďakujem pekne za takú spravodlivosť, ktorá bude veľmi rýchla a veľmi efektná. A stále sa bavíme o odvahe, o veľkej reforme.
Ja som veľmi vďačný predkladateľom, pánu ministrovi, že aspoň niektoré veci akceptovali. Ja som, pán poslanec Kadúc ma citoval z prvého čítania, ad absurdum bola absolútne tá 30-dňová lehota na plnenie. Teraz sa už opravilo na tri dni. Ale to nikoho nenapadlo, že akú to vec predkladáme? No však aj výsledkom je, že Civilný sporový poriadok má 186 bodov v spoločnej správe, Civilný mimosporový 103 a Správny súdny poriadok 140. Ja dúfam, že nebudeme hlasovať hneď, lebo ako som už videl, zas sa už robia nejaké pozmeňujúce návrhy, aby sme sa s nimi vedeli oboznamovať priebežne. Dobre. Uvidíme.
Lenže tie spoločné správy reagovali asi na najväčšie nedostatky predložených návrhov, kódexov, ale hovorím, že stále tam dostáva dosť tých vecí. Stále tam zostal: mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry sa znížila lehota na dva mesiace, zmenkový platobný rozkaz kvôli spotrebiteľom, ale dal som návrh, že ako by sa to dalo pri spotrebiteľoch. Ale už s tými spotrebiteľmi fakt preháňame, lebo tie naše inštitúty niektoré právne kvôli spotrebiteľom sú vyškrtnuté, vyčiarknuté, prerobené, a ako povedal pán poslanec Kadúc, my tu máme aj iných účastníkov konania, nielen spotrebiteľov. My spotrebiteľov, samozrejme, musíme vyriešiť, nedá sa, aby zo spotrebiteľského vzťahu bola uplatnená zmenka. Ale nie je riešenie, že zrušíme ako také inštitút zmenkového platobného rozkazu. To sa dá vyriešiť, len si treba vyhrnúť rukáv. Lebo áno, súhlasím s tým, že v spotrebiteľských sporoch nemá byť predložená zmenka, ale hovorím, že je ix sporov. Nie je ich veľa, nie je ich veľa, ale aj kvôli tomu ich nie je veľa alebo zmenka je veľmi dobrý inštitút na to, aby som svojho dlžníka vedel spratať do kože.
Nechcem vystupovať, nechcem opakovať myšlienky pána poslanca Kadúca, lebo že ja som takto škrtal, že už pán poslanec Kadúc toto a toto povedal, ale nedá mi ešte nepovedať o tejto "odvážnej" socialistickej vláde, sociálne cítiacej, o kauzálnej príslušnosti niektorých súdov, a to napríklad pracovnoprávne spory. Kde, na ktorom súde sa budú rozhodovať? Ja som z Trnavského kraja, ten kraj je krásne načrtnutý, ide z juhu až na sever okresu Senica. V Piešťanoch sa budú rozhodovať všetky pracovnoprávne spory, ktoré vzídu z kraja. Z južných obcí dunajskostredského okresu alebo zo severných obcí senického okresu, viete, ako máte prístup k Piešťanom? Zaznela jedna argumentácia však do Piešťan vedie diaľnica. Z Bratislavy áno, ale tiež, ale nie zo Senice, ani tiež nie z Dunajskej Stredy. Ako sme sociálne cítiaci? Aká je táto socialistická vláda, keď takto sťaží zamestnancom, podriadeným, aby si uplatnili svoje práva na súde, keď kvôli tomu budú musieť cestovať do Piešťan. Tých sporov až tak málo nie je. A sama tá skutočnosť, že sa budú musieť účastniť pojednávania až v Piešťanoch a v týchto zamestnaneckých sporoch zamestnanec je donútený, aby sa zúčastnil toho súdneho pojednávania. Tak bude musieť chodiť do Piešťan. Také dve hodinky pocestuje. Super, odvážny krok. To je fakt odvážny krok z tejto vlády.
A čo sa týka pozmeňovákov. Tu bola taká, že taká lamentácia, že pozmeňováky, pozmeňovacie návrhy neboli zmetené zo stola. No moje boli s tým, však ich priprav. No ale som sa poučil, panie poslankyne, páni poslanci, predkladať vám niečo, čo nemá dopredu povedané, že dobre, O. K., budeme za to hlasovať. Však predlož, to už poznáme. Už odmietam, už odmietam sa hrať na túto hru, že my tu predkladáme návrhy a 83 poslancov slepo, bez štipky odborného posúdenia naše, naše návrhy zmietajú zo stola.
Pán minister, máte pravdu, politikárčim. A ja som aj povedal... A ja som aj povedal, že každé vystúpenie z tohto miesta musí a má politický podtext. Pán minister, ja som rozprával o tom, že ix zákonov, ich návrhov pozmeňujúcich, ktoré mali absolútne hlboký odborný a pre spoločnosť žiaduci fahr element, nebolo schválené osemdesiattrojkou. Už dopredu, keď nie je niečo, nie je schválené touto časťou pléna (rečník rukami ukazuje na pravú časť zasadacej sály), je zbytočné tu predkladať. A my sa bavíme o tom, že ten predchádzajúci kódex prežil 50 rokov. Deväťdesiat zmien, vyše deväťdesiat zmien bolo schválených za tých 50 rokov, ale napriek tomu výsledný efekt je ten, že každý, aj ten najcivilnejší civil, ktorý ešte ani na súdoch v živote nebol, vie, že súdy sú pomalé, spravodlivosť je kostrbatá a súdiť sa niekedy je zbytočné. To vníma verejnosť aj vďaka teraz platnému Občianskemu súdnemu poriadku, napriek tomu, že prežil 50 rokov. Neviem, koľko bude prežívať v takomto, v takejto forme Civilný sporový poriadok, ale ja sa bojím, že dlhej životnosti sa nedožije. Bodaj by som sa mýlil. Ale hovorím, že ja tu nevidím ten základ..., tú základnú zmenu, tú, čo na to už čakáme, že, hej, že zrýchli konanie, že vidím, že to pôjde, že pôjde návrh na súd, o dva, o tri mesiace budem mať už právoplatný rozsudok. A keď tá strana dobrovoľne neplní, tak cez tiež, cez rýchlu exekúciu sa dostanem k výkonu rozsudku a rozhodnutia. Toto tu nevidím. (Reakcie z pléna.) Máme ešte čas?
Bude dlhá legisvakančná doba, budú sa musieť sudcovia pripraviť, ale viete sami, keď sudcovia, sudcom sa to veľmi rýchlo čítalo, lebo gro paragrafov jednotlivých ustanovení sa nezmenilo. Tak až také základné, ako až tak ich vyškoliť z týchto nových kódexov ani nebude treba. Apelujeme stále na to, sme v druhom čítaní, že takéto kódexy, takéto zmeny potrebujú širokospektrálnu spoločenskú, ale aj politickú podporu. A tá politická podpora z tejto pravej strany (rečník rukou ukazuje na ľavú časť zasadacej sály), z opozičnej strany, však my sa bavíme medzi sebou, daná nie je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Prijatie týchto procesných kódexov podľa môjho názoru bude určite takým menším historickým medzníkom. Po 50 rokoch totiž majú nahradiť Občiansky súdny poriadok a rekodifikácia procesného práva má, resp. mala rozhodne viac ambícií a iba čas ukáže, že či sa tieto ambície naplnia, alebo nie.
Pán kolega, ja sa tiež netajím názorom, že právny predpis, akokoľvek dobre a starostlivo pripravený, môže plniť svoju úlohu len vtedy, ak sa dostane do dobrých rúk. Sudcovia, ale aj celá právnická obec po prijatí týchto kódexov bude čeliť určite veľkej výzve. Musíme si naštudovať a naučiť sa aplikovať dosť rozsiahlu novú právnu úpravu. Ako vieme, zvyk je železná košeľa a priznám sa, že z tohto dôvodu mám trošku strach aj obavu, ako budeme schopní začať využívať túto novú zákonnú úpravu.
Som toho názoru, že dobrý sudca ani dnes nemá problém rýchlo rozhodnúť vec podľa súčasne platného Občianskeho súdneho poriadku. Častým argumentom je, že súdy nestíhajú rozhodovať z dôvodov veľkého množstva žalôb a zbytočných súdnych sporov, avšak súdy aj teraz môžu výchovne pôsobiť na sporové strany a pred vydaním rozhodnutia im môžu oznámiť svoj právny názor na riešenie veci, čím by sa mohlo urýchliť, samozrejme, konanie. Chce to však kvalitného rozhodcu, kvalitného sudcu, kvalitného právneho zástupcu, ak taký nebude, nepomôže žiadny najstarostlivejšie pripravený zákon.
Myslím si však, že pri týchto kódexoch by sme nemali politikárčiť. Súdia sa tak voliči opozície, ako aj voliči vládnej strany. Myslím si, že sme mali naozaj dostatočný priestor na to, aby sme sa k týmto kódexom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No, pán poslanec Martvoň, ono len reagujete na niečo, o čo sa postarala už matka príroda. Na konci každého z našich chromozómov je umiestnená taká časť, ktorá sa volá teloméra a ktorá vekom ubúda, to je to kazítko. A my starneme, až nakoniec to kazítko spôsobí, že zomrieme, pretože tá replikácia buniek, prirodzená, sa jednoducho prestane diať. No, proste jednoducho naše bunky zomrú a časom aj my, to je také tak strašne zákerné kazítko, ktoré, môžete povedať, nainštalovala priamo evolúcia alebo Hospodin, alebo niekto.
Teraz poviem niečo ale vážneho. Mnohými slovami ste zopakovali iba celú hromadu konšpiračných blábolov z internetu. A ak niekto verí konšpiračným teóriám, je to podľa môjho názoru prejav istej kognitívnej disfunkcie, takže nezostáva mi, len skonštatovať, že proste tento legislatívny akt je kognitívna disfunkcia alebo konšpiračná teória premenená na legislatívu. Proste nijak ináč to nedokážem charakterizovať. Zvyšok povedal za mňa kolega Droba.
Jednoducho si neviem predstaviť, že by v nejakom rozsiahlom meradle firmy, ktorým ide o to, aby predávali svoje výrobky, naozaj vedome inštalovali kazítka, aby skrátili životnosť svojich produktov. To je ťažko dokázateľné. Ak tam namontujú súčiastky čínske, ktoré nie sú také dobré ako originálne, je to pravdepodobne preto, lebo sú lacnejšie. A to nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, aj ja sa chcem tentokrát poďakovať pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vystúpenie, lebo myslím si, že ten obsah bol veľmi trefný. Áno, ten hlboký pocit nespravodlivosti, ktorý v tejto krajine mnohí majú, pramení práve z toho, že nerozhoduje to, kto čo vie, nerozhodujú pravidlá, ale rozhodujú primárne vzťahy.
A ja tu nemôžem reagovať na predrečníka, ale na rozdiel od predrečníka som presvedčená o tom, že proti tomu musíme bojovať. A ten, kto má tú moc tento, možno, trend meniť, sú práve elity a politické elity vo svojom rozhodovaní, pretože tie určujú to, čo bude určujúcim smerovaním Slovenska, a mali by to byť pravidlá, malo by to byť to, čo kto vie, a nie primárne vzťahy. Súhlasím.