Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, na úvod k tomu spájaniu tých tried. V tejto snemovni je kopec ľudí, pri všetkej úcte, skôr narodených, než som narodený ja. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že ja to nepociťujem ako nejakú nevýhodu, že som chodil na do tried jedna až štyri spolu v Padarovciach. A považoval som to za výhodu, že som mohol chodiť do školy v mieste svojho bydliska. Škoda, že dnes to tam nie je. Možnože toto je jediný spôsob, ako zachrániť tie málotriedne školy a dať im ešte možnosť, aby ako-tak existovali.

Ale v podstate hlavne k tej ďalšej časti, teda k tomu financovaniu a právu veta, zasahovaniu zo strany samosprávy, primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov do vetovania týkajúceho sa výberového konania riaditeľov škôl.

No dovoľte, aby som povedal, že každý, kto vykonáva v tejto Národnej rade mimo poslanca aj túto funkciu, podľa zákona o výkone verejných funkcií by mal oznámiť, že je v konflikte záujmov a vyjadruje sa k veciam, ktoré sa priamo jeho dotýkajú. To je po prvé. Nemôžeme očakávať, že tí, ktorí sú starostovia, sa dnes budú vyjadrovať k veciam a v neprospech toho, aby oni mali väčšie kompetencie. A práve preto by som bol nesmierne rád, keby každý primátor, starosta a predseda vyššieho územného celku , ktorý k tomuto zákonu a k tomuto bodu konkrétne sa bude vyjadrovať, splnil si svoju povinnosť zákonnú a uviedol, že je v konflikte záujmov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem s tebou súhlasiť v tom prvom bode, samozrejme, keď hovoríš o tom, že sa idú školy spájať alebo nespájať alebo radšej zrušiť. Prosím ťa, keď si vieš predstaviť, keď v malej obci zrušia školu, zrušia kostol a krčmu, tá obec prestane fungovať.

Ale vrátim sa k podstate veci v tom smere, ak zrušíš málotriedky, nebude to fungovať, lebo bude tam tak málo detí, v úvodzovkách povedané, tak nebude žiadna kultúra zabezpečená, bude vyľudňovanie obcí, lebo ľudia sa odsťahujú tam, kde sú veľké školy, možnože sa potom nenasťahujú do malých obcí, pričom chceme ich mať v malých obciach. Prečo by sa každý mal sťahovať do veľkomesta alebo do veľkých obcí a neostať niekde na vidieku?

A hovorili ste o socializácii. Sú tu aj iné formy, to si nespomínal, napríklad kluby, krúžky a, samozrejme, šport. Tam je možnosť socializácie týchto detí, keď vyjdú z málotriedok.

Ale povedzme si ešte vec. Áno, ja som povedal, že nie je systémové to, čo sa teraz rieši, spájanie týchto tried, súhlasím s tým. Treba nájsť ten systém, ktorý by mal fungovať a dlhodobo fungovať, a nie meniť vždycky tento zákon č. 245/2008 Z. z.

Ale chcel som povedať len to, že priorita tohto celého je, a tu súhlasím s pánom Petrákom, s tým, čo povedal, že jednoducho aj obce vnášajú veľké finančné prostriedky do týchto škôl, aby školy fungovali, ostali a boli činné.

A dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku. Nie je jednoduché zrušiť všade málotriedky, pretože väčšina málotriedok a malých škôl bola zrekonštruovaných z financií Európskej únie. A tam platí päťročná lehota, že musia existovať za tým účelom, za akým účelom dostali finančné prostriedky. Ak by sme ich teraz zrušili možno, som presvedčený o tom, že štát by mal tieto peniaze vrátiť Európskej únii. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som nehovoril o žiadnych typoch škôl, či to sú súkromné, cirkevné alebo štátne. Ja som povedal, že ide o nedemokratický spôsob, ktorý už tu bol pred rokom 1989. Bol tu aj za éry pána Mečiara, keď ten spôsob nebol dobrý. Hovoril som o tejto jednej veci.

Na druhej strane si nemyslím, že je to dobré. Ale môžeme sa k tomu vrátiť. Nebudem sa brániť tomu v druhom čítaní. Ktorý je najlepší model voľby riaditeľa školy? Jednofarebnosť niekde, kde vy hovoríte, že budú v zastupiteľstvách a tak ďalej, čiže vidím v tom, politické možnosti, politické nominácie namiesto riaditeľov škôl a ostatných inštitúcií, kde platí tento zákon. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, teraz mi dovoľ, aby som niekoľkými slovami ešte doplnil tvoje vystúpenie, hlavne o nedostatkoch predkladanej novely z hľadiska národnostného školstva.

V čase ministrovania pána poslanca Čaploviča v decembri v roku 2013 sa pred budovou Národnej rady konala spoločná demonštrácia maďarských organizácií vrátane politického zastúpenia ohľadne zavedenia minimálneho počtu žiakov na základných školách. V dôsledku zmeny zákona, ktorá vstúpi do účinnosti práve teraz v septembri v roku 2015, budú totiž ohrozené tzv. málotriedne školy na vidieku. Asi nemusím pripomínať, že naviac sa toto rozhodnutie dotkne národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov. Ale netýka sa to len výlučne týchto škôl. Podobne sa to citlivo dotkne aj slovenského regionálneho školstva. Tento problém si všíma aj predkladateľ zákona, pretože zavádza možnosť zlúčenia viacerých ročníkov na prvom stupni základnej školy predpokladajúc, že sa tým celá záležitosť ohľadne minimálneho počtu žiakov vyrieši. Musím vás však sklamať, to opatrenie toto vôbec nevyrieši, ba, naopak, nastoľuje ďalší problém ako bude možné v 21. storočí pri súčasnom množstve učiva a rozsiahlom obsahu zabezpečiť vyučovanie viacerých ročníkov naraz, keď na to neexistuje učebný plán, technická podpora a pedagogická metodika. Pán minister, čo si myslíte, koľko rodičov bude súhlasiť s tým, aby ich deti chodili do takejto integrovanej triedy za súčasných podmienok? Ďakujem za slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ďakujem, že sme si vyjasnili to, čo sa stalo. Dovoľte mi, aby som vystúpil k tejto téme aj ja.

Hneď na úvod by som chcel vyjadriť, že predložený vládny návrh zákona nepovažujem za dobrý, myslím si, že predkladateľ mal dostatok času, aby pripravil kvalitný zákon, ktorý bude riešiť závažné problémy v školstve, ktorý bude problémy riešiť systémovo aj do budúcnosti. A hovorím to o tom, pretože vy ste, pán minister, nastúpili teraz nedávno, ste pánom ministrom, ale od toho, keď sme prijímali alebo novelizovali zákon č. 245/2008 Z. z., už roky uplynuli. A vtedy sme tiež bojovali o to, aby ten zákon nebol v tej forme prijatý, v akej bol prijatý. Ale to nevadí.

Myslím si, že oceňujem váš návrh zákona. Rieši otázku spájania viacerých ročníkov tried prvého stupňa základnej školy, aby sa zabránilo zániku škôl, kde nastal výraznejší pokles počtu žiakov, tento problém vo výraznej miere sa dotýka málotriednych škôl a je oveľa citlivejší pre národnostné školy, som ale toho názoru, že navrhované riešenie nie je systémové a je len krátkodobým riešením. Prečo to hovorím? Vieme, že sa to dotýka viac ako dvesto slovenských málotriedok. Vieme, že sa to dotýka dosť veľa škôl národnostných menšín. A myslím si, že teraz nie je na to veľká politická vôľa, aby sme spravili zákon, ktorý pred voľbami by asi nedopadol či na jednu, či na druhú stranu dobre.
Ale v predlohe predkladaného návrhu je právo veta, ktoré návrh zákona dáva zriaďovateľovi školy pri kandidátoch na post riaditeľa školy v rámci prvého návrhu rady školy. V osobitnej časti dôvodovej správy návrhu zákona sa uvádza: „Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, že vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberového konania.“ Pýtam sa, prečo je teda rada školy zložená zo zástupcov rodičov, žiakov a pedagogických zamestnancov, keď v zákone je návrh, ktorý iste vzišiel z rozvážneho rozhodnutia nie jedného, ale viacerých jej členov, priamo zákon dáva priestor na jeho negovanie. Pýtam sa, prečo je to prvý návrh, napríklad nie druhý alebo tretí. Odpoviem si sám. Je to preto, lebo je to úplne jedno. Tak ako nie je dôležitý prvý návrh, tak nie sú dôležité ani tie ostatné návrhy. Toto ale nie je podstata problému. Svojím návrhom rada školy navrhne kandidáta na riaditeľa školy, tento však nemusí hneď prvýkrát vyhovovať zriaďovateľovi školy. Jeho odmietnutím právom na odmietnutie prvého návrhu má zriaďovateľ čas a priestor presvedčiť niekoho, aby v druhom návrhu bol navrhnutý ten správny a vyhovujúci kandidát na post riaditeľa školy, pretože ten druhý návrh bude zo zákona záväzný, takto by to mohlo byť aj tretí, štvrtý alebo neviem koľký raz, ale tak by to už asi okato zaváňalo manipuláciou a tvrdým okliešťovaním kompetencií rady školy, alebo v rámci druhého kola výberového konania si riaditeľ školy určí sám zriaďovateľa.
Vážení predkladatelia, vážení kolegovia, je úplne jedno koľký návrh v poradí bude pre zriaďovateľa školy záväzný. Je to hrubé a neodôvodnené zasahovanie do kompetencií rady školy. Umožňujeme tak zriaďovateľovi dosadiť svojho preferovaného alebo vopred určeného toho správneho kandidáta.

Je aj nemenej zaujímavosťou skutočnosť, že odmietnutie návrhu nie je zriaďovateľ školy povinný zdôvodniť. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré akákoľvek úradná autorita vydá, obsahuje aj časť odôvodnenie. V tomto prípade je zriaďovateľ školy nielenže od takejto povinnosti priamo zo zákona oslobodený, ale dokonca nabádaný, aby ani elementárnu slušnosť voči rade školy neuplatnil, pretože akékoľvek odmietnutie aj v bežnom živote je slušné odôvodniť. Ja viem, že zákon odôvodnenie nezakazuje, ale prečo by niekto odôvodňoval neodôvodniteľné, najmä keď to robiť nemusí, na čo je právom rady školy navrhovať kandidáta na riaditeľa školy? Je to potom jednoduchšie direktívne zákonom povedať, že riaditeľa školy určuje jej zriaďovateľ. Takýto model sme tu už mali pred rokom 1989 a potom v roku 1995 za pána Mečiara. Bolo by to ešte čestnejšie, i keď ďaleko od demokratických princípov, bolo by to jednoznačne povedané, že ten, kto školu zriadi, ten si v nej aj menuje svojho človeka, ktorý bude voči nemu lojálny, bude plniť jeho príkazy a pokyny. Bude inak bábkou v rukách tých, ktorí majú tú právomoc rozhodnúť, kto bude riaditeľom. Nepodstatnou sa tak stáva otázka kvality riadenia škôl, ktorá bezprostredne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí. Do tejto oblasti, v ktorej ide o budúcnosť, politikárčenie rozhodne nepatrí, tak ako tam nemá miesto ani napĺňanie osobných ambícií.
Na základe uvedených skutočností navrhujem podľa rokovacieho poriadku vrátiť zákon predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem, skončil som.

118.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, budem stručný. Nebýva zvykom, že výbor predkladá návrh, ale stáva sa už pomaly pravidlom, že výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tak ako v každom volebnom období, učiní minimálne raz. Predkladám v mene výboru návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení a doplnení niekoľkých zákonov v znení neskorších predpisov a zmien. Zákon má jeden jediný cieľ, zamedziť, aby ministerstvo obrany mohlo na bývalom území vojenského obvodu Javorina predávať cesty a komunikácie až do ukončenia reštitúcií a to preto, aby v reštitučnom procese sme neurobili väčšiu škodu, že vlastníci dostanú pôdu, ale už nebudú mať prístupovú cestu, lebo tá bude medzičasom predaná a vzhľadom k tomu, že takéto riešenie je aj v ostatnej časti lesného hospodárstva, sa nazdávame vo výbore bez rozdielu politickej príslušnosti, že je to potrebné riešenie. Preto navrhujeme takéto riešenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, na vašom vystúpení ma zarazilo, len jedna taká maličkosť. Spomínate tu rok 2004, teda viac, už 11 rokov dozadu. Za posledných deväť rokov v tejto krajine vládne, z deviatich rokov vládne SMER. Teda mali ste jedno celé funkčné obdobie a teraz už takmer druhé funkčné obdobie s rozdielom jeden a pol roka, nie celých dvoch rokov vlády Ivety Radičovej. Niekoľkokrát ste sa dotkli systému II. piliera, I. piliera, menili ste to niekoľkokrát. A dneska ešte stále sa vyhovárate na to, čo bolo v roku 2004. Keby ste to vedeli robiť, tak dnes táto schôdza a tento zákon tu nemusí byť, lebo už je to v poriadku. Ale ja osobne si myslím, že II. pilier je o tom, že ten má vyplácať tomu, kto robí a odvádza. A vy chcete, aby I. pilier, teda tí, ktorí zarábajú, všetci aj do budúcna, platili len do I. piliera a stade sociálny systém, aby vyplácal aj tým, z priemernej mzdy, podotýkam z priemernej mzdy Slovenskej republiky dôchodok tým, ktorí nikdy neplatili do dôchodkového systému. Pretože, tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, tí majú ešte nižší dôchodok a s tým sa vôbec nezaoberáte. Ďakujem.

87.
Ďakujem. No ja by som len chcel podčiarknuť tú myšlienku toho minimálneho dôchodku. Predsa evidentne vidno, že to neni ani ľavicová alebo pravicová, to má jednoducho, solidarita nemá ani ľavicový, ani pravicový nádych. Jednoducho solidarita je solidarita. A ten minimálny dôchodok je solidárny a je to hlavne pre nízkopríjmové skupiny. Zdôrazňujem, nízkopríjmové skupiny. A v skutočnosti nevidím najmenší logický dôvod niekoho diskriminovať, ten, kto má málo, kto zarába málo. Však z tých peňazí, to, čo som navrhoval jednoducho, ak máte problém, že má niekto naviac tie peniaze, tak jednoducho, ak chce mať ten minimálny dôchodok, nech prevedie, nech prevedie tie peniaze do... (Ozval sa zvuk rušiaci mikrofón.) Ja sa ospravedlňujem, hej? Do Sociálnej poisťovne a zase, povedzme si rovno, to nebude veľa peňazí, ako tam, keď priznáte ten dôchodok, minimálny dôchodok aj dvojpilierovému dôchodcovi, to nebude veľa štátu stáť, pretože už tie 4 %, čo tam odvádza, jednoducho to bude skutočne strašne malý podiel, to znamená, strašne malý doplatok bude, alebo relatívne malý doplatok pre toho dvojpilierového dôchodcu, keby mal nárok normálne na minimálny dôchodok.
Ja si myslím, na tom neni nič zlého. Jednoducho, nechajte si to uležať v hlave. Ja si myslím, že pokiaľ skutočne vám záleží aj na tých nízkopríjmových skupinách, tu nejde o to hazardovanie, nehazardovanie. Tak ako som vám vysvetlil, nie každý vie, ako sa bude jeho životná trajektória chovať. Jednoducho niekto môže mať veľa detí a jednoducho a tak ďalej, tých prípadov je veľa. A skutočne by ste vyslali normálny dobrý signál. A hovorím, že keby sme to urobili spolu, tak to by bol krásny signál aj pre ľudí, jednoducho, že sa vieme dohodnúť na nejakej základnej solidarite vo forme minimálneho, respektíve základného dôchodku.
Ďakujem.

Tak ďakujem za koment kolegov. No kolega Muňko teraz vyšiel, no sme sa nepochopili, ja som zástanca minimálneho dôchodku a sa teším, že 75-tis. ľudí dostane vyšší dôchodok, teda minimálny dôchodok, ako by mali doteraz a možno by som bol aj radšej, aby to nebolo len 75-tis., možno viacej. Ale pravdou je to, že keď sa niekedy hovorí, že sú ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, v II. pilieri, no ono ťažko niekedy, kto má, kto nemá, keď vstupuje do pracovného procesu, on nevie, aký plat bude mať, hoci je to vysokoškolák, môže ísť aj, môže sa stať nepredvídaná udalosť. Vieme veľmi dobre, že 80 % ľudí sa, tí, čo sa narodili, sa nedožijú dôchodkového veku, môžu proste mať vysoký plat a ja neviem a potom mať nízky alebo niekam odcestujú. Jednoducho toto nemôže byť kritérium, súčasný plat, či vstúpiť, či nie.
Takže a čo sa týka tých dôchodcov CZ a ten Ústavný súd, no pozerajte, nie ja to hovorím, ale tí dôchodcovia, ktorí za mnou boli. Však každému je jasné, že oni u mňa lobovali, však ja sa za to nehanbím, tí federálni dôchodcovia, a oni sami proste jednoducho vidia jedinú možnosť a jak to neprejde, že jednoducho sa to dá na Ústavný súd. A ten Ústavný súd, ako berte tak, že však ja nehovorím, aj zlý zákon nemusí byť protiústavný, nikdy som to nepovedal, hej? To, že proste si myslím a že je legitímne právo sa opýtať Ústavného súdu, že či je to v súlade, či nie.
No a čo sa týka pani kolegyne Vaľovej, tam viacej vecí bolo, ale vzhľadom na čas, len poviem len tie výsledky transakcií. No viete, kto najviac ublížil hodnote tých príspevkov ľudí? No tzv. Madejova novela, aj keď viem, že to nebol kolega Madej, že mu to podstrčili, ale to najviac ublížilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

69.
Ďakujem. Tak vážení budúci dôchodcovia, teda aj gymnazisti budú určite budúci dôchodcovia, dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude aj vás týkať a budú to tri pozmeňujúce návrhy. Keďže musím to presne prečítať kvôli záznamu, tak možno trošku budem nudný, ale teda poďme na to.
Takže prvý pozmeňujúci návrh bude k tomu minimálnemu dôchodku. Takže ho prečítam.
Pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh:
Bod 1. V čl. I bod 13 § 82b odsek 2 písmeno b) znie:
"b) by poistenec mal uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu 1), dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu 1), alebo by mu mala byť vyplatená suma podľa osobitného predpisu, 56aa), ak poistenec je sporiteľ, alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu 1)".
Bod 2. V čl. I bod 13 § 82b ods. 2 písm. c) bod 3 sa za slová "pozostalostného dôchodku" vkladajú slová "vo výške predpokladanej".
Bod 3. V čl. I bod 13 úvodná veta znie: Za § 82a sa vkladajú § 82b a § 82c, ktoré vrátane nadpisu § 82b znejú: a za § 82b sa vkladá § 82c, ktorý znie: Takže znenie § 82c.
"§ 82c
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b sa suma podľa osobitného predpisu, 56c), prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za poistenca, ktorému zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, 56c), sa považuje za poistné zaplatené na starobné poistenie za obdobie jeho účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu 1).
(2) Starobný dôchodok poistenca, za ktorého bola prevedená suma podľa odseku 1, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení neznižuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 56c znie:
"56c) § 123as zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Bod 4. Čl. IV sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
7. Za § 123ar sa vkladá § 123as, ktorý vrátane nadpisu nad § 123as znie:
"Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2015.
§ 123as
(1) V prípade zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa osobitného predpisu, 93c), zaniká fyzickej osobe
a) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti,
b) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a
c) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, skutočnosti podľa odseku 1.
(3) Ak nie je v odseku 4 ustanovené inak, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.
(4) Ak boli sporiteľovi odpísané z osobného dôchodkového účtu dôchodkové jednotky z dôvodu vydania certifikátu a dôchodková správcovská spoločnosť nepripísala na osobný dôchodkový účet sporiteľa dôchodkové jednotky podľa § 45 ods. 4, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovne podľa odseku 2
a) previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z povinných príspevkov,
b) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu uvedenú v certifikáte tvorenú z dobrovoľných príspevkov,
c) vyplatiť fyzickej osobe podľa odseku 1 sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu, ak má na svojom osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky pripísané z dobrovoľných príspevkov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 93c znie:
"93c) § 82b a 82c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č..../2015 Z. z.".
Vynímam na osobitné hlasovanie body 4 a 5 bod spoločnej správy.
Odôvodnenie. Hlavným účelom navrhovaného pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je v súvislosti so zavedením inštitútu tzv. minimálneho dôchodku riešenie možného "sanovania" strát vznikajúcich v Il. pilieri a zároveň odstránenie diskriminácie sporiteľov, ktorí uzatvorili s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení vo vzťahu k tým sporiteľom, ktorí túto zmluvu neuzatvorili, takže tá diskriminácia medzi dvojpilierovým a jednopilierovým dôchodcom.
Navrhuje sa, aby dôsledkami zvýšenia sumy starobného dôchodku alebo sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na úroveň sumy minimálneho dôchodku bol zánik (i) účasti fyzickej osoby na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku jej prvej účasti, (ii) právneho postavenia sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a (iii) zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. To znamená to, čo som tvrdil, že jednoducho tie peniaze, čo si ušetril, vlastne mu zaniká celé sporenie a všetko, čo odviedol do DSS, by mal odviesť naspäť do Sociálnej poisťovne.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti je Sociálna poisťovňa bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou mal sporiteľ uzavretú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Vzhľadom na význam daných skutočností v ďalšom procese vyplácania minimálneho dôchodku sa navrhuje písomná forma.
Zároveň som navrhol upraviť postup dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že by nedošlo k vydaniu certifikátu, a to tak, že dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa doručenia písomného oznámenia Sociálnou poisťovňou, previesť na účet Sociálnej poisťovne sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej.
Na základe navrhovanej právnej úpravy teda v prípade, že ak dôjde k zvýšeniu sumy starobného dôchodku a sumy invalidného vyplácaného do dovŕšenia dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku, dôchodcovská správcovská spoločnosť je povinná previesť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Táto suma sa tak stane súčasťou systému sociálneho poistenia.
Takže toto je ten prvý pozmeňujúci návrh, ktorý by teda podľa môjho názoru a nášho názoru vyriešil ten spor, do ktorého sa, samozrejme, ako som spomínal, pravdepodobne opozícia s vládou pohrnie teda, čo sa týka diskriminácie tých dvojpilierových dôchodcov ohľadom toho minimálneho dôchodku a zdôrazňujem, že myslím si, že by to mohlo byť elegantné, vzájomne vyhovujúce riešenie, ktoré by v podstate nikomu ani z ideologických, ani z nejakých iných dôvodov nemalo vadiť.
Druhý pozmeňovací návrh, ktorý predkladám, je o tých federálnych dôchodcoch a v podstate zase ten pozmeňovák bude veľmi jednoduchý a prečítam potom odôvodnenie.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, č. tlače 1424, predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva len v jednej vete.
V čl. 1 v bode 5, § 69b ods. 1 písm. a) sa slová "25 rokov" nahrádzajú slovami "3 roky".
To je, čo som vo svojom vystúpení hovoril o tých arbitrárnych hraniciach. Takže ja navrhujem nie hranicu 25 rokov, ale 3 roky, a ktorá, samozrejme, vplyvom tejto hranice by vlastne zasiahla to kvantum dôchodcov, ktorých by sa skutočne týkalo. Takže odôvodnenie, prečítam odôvodnenie.
Vyrovnávací príplatok upravený v navrhovanom § 69b zákona rieši finančnú ujmu tzv. "federálnych" dôchodcov, t. j. slovenských dôchodcov, ktorí ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky pracovali síce na území Slovenskej republiky, ale u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo podľa obchodného registra v Českej republike. Na týchto dôchodcov sa vzťahuje režim medzinárodnej Zmluvy o sociálnom zabezpečení, ktorú v súvislosti s rozdelením federácie uzatvorili v roku 1993 Slovenská republika a Česká republika. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považuje za doby zabezpečenia tohto zmluvného štátu, na ktorom území mal zamestnávateľ sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR. Priamym dôsledkom aplikácie tejto medzinárodnej zmluvy na "federálnych" dôchodcov je tá skutočnosť, že všetky doby dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb, bez ohľadu na to, ako dlho pracovali pred rozdelením ČSFR pre "českého" zamestnávateľa, dosiahnuté do rozdelenia federácie sa považujú za české doby, i keď ide o občanov Slovenska, ktorí reálne celý svoj produktívny pracovný život pracovali v Slovenskej republike a všetky doby dôchodkového poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa považujú za doby slovenské.
Výsledkom sú dva dôchodky, český - poberaný od Českej správy sociálneho zabezpečenia a slovenský - poberaný od Sociálnej poisťovne. Súčet týchto dvoch dôchodkov je v mnohých prípadoch i o niekoľko 100 eur nižší, zdôrazňujem, niekoľko 100 eur nižší, ako tzv. teoretická suma dôchodku, na ktorú by mal dôchodca nárok, ak by sa mu všetky doby dôchodkového poistenia započítali ako doby slovenské podľa slovenských právnych predpisov.
Majetkovú krivdu, ktorá federálnym dôchodcom vzniká, by mal odstrániť nový inštitút v zákone o sociálnom poistení, ktorý je obsiahnutý v navrhovanej novele zákona v § 69b, tzv. vyrovnávací príspevok. Mal by sa týkať však iba časti federálnych dôchodcov a to tých, ktorí splnia podmienku uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) navrhovanej úpravy a teda tých, ktorí získali pred 1. 1. 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré im bol po 31. 12. 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. V skutočnosti tak nárok na vyrovnávací príspevok vznikne iba tým slovenským dôchodcom, ktorí sa narodili do roku 1952.
Navrhujem preto nahradiť podmienku získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 25 rokov pred 1. 1. 1993, podmienkou získania československého obdobia dôchodkového poistenia v trvaní najmenej 3 roky. Zakotvením najmenej trojročného obdobia by sa ujma, ktorá vznikla takzvaným "federálnym" dôchodcom na ich dôchodkoch odstránila plošne, a nie iba u časti z nich.
Do obdobia československého dôchodkového poistenia sa majú zahrnúť podľa navrhovanej úpravy i náhradné doby. Náhradná doba spočívajúca v období sústavnej prípravy na budúce povolanie začala plynúť poistencom nástupom na stredoškolské štúdium. Absolventi najkratšieho možného stredoškolského štúdia, máme na mysli trojročné štúdium na odborných učilištiach bez maturity, sa mohli v roku 1992, kedy československá federácia zanikla, zamestnať u zamestnávateľa so sídlom v ČR po skončení školského roka 1991/1992, t. j. je predpoklad, že im zamestnanie u českého zamestnávateľa mohlo vzniknúť najskôr od 1. 7. 1992.
Sme toho názoru, že už i títo poistenci by mali mať nárok na vyrovnávací príplatok, ak im v čase odchodu do dôchodku vznikne mínusový rozdiel súčtu dôchodkov poberaných z Českej a Slovenskej republiky, proti teoretickej sume slovenského dôchodku. Keďže títo poistenci dosiahli pred nástupom do zamestnania obdobie dôchodkového poistenia 3 roky z titulu náhradnej doby - prípravy na budúce povolanie, navrhujeme v § 69b ods. 1 písm. a) slová "25 rokov" nahradiť slovami "3 roky". U tých poistencov, ktorí dosiahli do 1. 1. 1993 menej ako tri roky československého obdobia dôchodkového poistenia, nie je potrebné vyrovnávací príplatok ustanoviť, nakoľko tí sa v čase zániku federácie ešte len sústavne pripravovali na budúce povolanie a teda logicky nemohli mať zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.
Takže toto je druhý pozmeňovák. Ja len zdôrazním to, ako som tú zásadnú vec povedal, vždycky proste v tom sociálnom systéme sú arbitrárne rozhodnutia. Vidíme, že to je 25 rokov, ja navrhujem 3 roky, samozrejme, môžeme sa pýtať, prečo 3 roky, prečo nie iné roky? Ale jednoducho, to je systém prerozdeľovania a je to na nás, na vláde a na poslancoch, do akej miery tie skrivodlivosti, ktoré vychádzajú, ale z rôznych druhov, nehovorím len v tomto prípade. Ja stále tu spomínam donekonečna omieľaných starodôchodcov a novodôchodcov. Akonáhle jednoducho to necitlivo urobíme, vždy proste potom ľudia sa budú cítiť dotknutí a toto je pre nich tak závažná vec, že ja predpokladám, že pokiaľ sa toto neprijme, pravdepodobne tiež budeme uvažovať o tom, že sa opýtame Ústavný súd, že či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To nie je ako vyhrážka, samozrejme, ale myslím si, že pre mnohých tých, ktorí cítia tú skrivodlivosť a je to pár tisíc ľudí, že, a zdôrazňujem, to neni problém ministra a tak ďalej, pretože jednoducho je pravdou to, že sú rôzne systémy, český systém je iný, slovenský iný je, žiaľbohu, za tých pár desiatok rokov sme sa tak rozdelili v tom ponímaní, ako chápeme napríklad aj dôchodkový systém, takže len pravdou je to, že tí ľudia jednoducho majú pocit, že sa im to zlým spôsobom vypočítava. Takže tu je druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh je symbolický, pretože ho predkladám už tretíkrát, takže (povedané so smiechom), takže tretíkrát predkladám k II. pilieru, pán minister už vie asi, o čo ide teda, už stále to dookola hovorím, o tom krátení dôchodkov pre dvojpilierových dôchodcov. Ja by som ešte len k tomu povedal, že to neni nová téma a neni to, že by som to ja vymyslel ako, ja jednoducho ako trvám na tom, že je to veľmi dôležité a o tomto probléme vedia v podstate všetci. Vie o tom rozpočtová rada pre zodpovednosť, vie o tom ministerstvo, jedno, druhé, NBS-ka, nezávislí ekonómovia o tom hovoria roky a roky, môžem spomenúť INECO, INES, ktoré, mimochodom teda, druhýkrát ešte opätovne, pokiaľ máte niekto záujem si podebatovať na túto tému, tak na 12.30 hod. som zorganizoval prednášku Ďuranu, ktorého považujem za odborníka v tejto problematike a na konkrétnych príkladoch ukážeme vám, že akým spôsobom vlastne tí ľudia kvôli tomuto prichádzajú o značnú časť toho dôchodku a potom, samozrejme, tá atraktívnosť dvojpilierového systému je úplne niekde inde.
Takže ja ešte spomeniem predtým, ako to prečítam, je to aj na Ústavnom súde, už teraz, ja neviem, do kedy to rozhodne. Samozrejme, aj tá formulácia na Ústavný súd musí byť trošku iná ohľadom toho rezervného fondu, ale v podstate len ide o to, čo teraz prečítam, že akým spôsobom sa vlastne bude krátiť, lebo navrhujeme, aby sa krátil ten dôchodok z I. piliera pre dvojpilierového dôchodcu. Bude to trošku dlhšie, pretože sú tam nejaké zlomky, ale musel som to napísať v zlomkoch.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podávam tento pozmeňujúci návrh.
Bod 1. V článku I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
5. § 66 odsek 6 znie:
"(6) Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a) pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b) od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
c) od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d) od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
e) od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
f) od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 21/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
h) od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
i) od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom
dôchodkovom sporení,
j) po 31. decembri 2023 zníži o 24/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.".
V článku I sa doterajšie body primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Predloženou novelou zákona o sociálnom poistení sa nadväzuje na zrušenie povinnosti platiť poistné do rezervného fondu solidarity v zmysle § 128 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. Na základe tejto zmeny nebude mať zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená zárobková činnosť a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba povinnosť platiť poistné vo výške 4,75 % ich vymeriavacieho základu, ktorá im vyplýva zo súčasného znenia. Účelom rezervného fondu solidarity je v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výlučne úhrada dávok, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde a na úhradu škôd podľa osobitného predpisu.
Takže pôvodný pomer krátenia vychádza z pomeru povinného odvodu do II. piliera, povinného odvodu do I. piliera. Navrhovanou úpravou dochádza k zvýšeniu povinného odvodu do I. piliera o 4,75 %, ktorý tvorí poistné pôvodne alokované v rezervnom fonde solidarity.
Ja ešte na dovysvetlenie, prečo sú tie zlomky, lebo ten pomer vlastne je v tom, že nikdy, nikdy to nebolo 9 na 9, aj keď stokrát to môžu médiá a ľudia hovoriť, že pomer je 9 na vlastný účet a 9 k štátu, jednoducho vždycky to bolo tak, že bolo to 9 do II. piliera a 9 plus 4,75, to znamená 13,75 do I. piliera. A ešte pri tom abstrahujem od toho, že existujú krížové dotácie, to znamená, že ešte z mnohých iných fondov, ktoré sú tzv. prebytkové, sa dávajú peniaze na dôchodkové sporenie, teda dôchodkové poistenie. Takže si myslím, že aspoň takúto podľa mňa triviálnu nespravodlivosť v tom krátení jednoducho treba vyriešiť a hovorím, že ešte abstrahujem od toho, že časť peňazí ide z krížových dotácií.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť a teším sa na vaše faktické poznámky.