Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

11.2.2015 o 16:34 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

11.2.2015 16:34 - 16:35 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Poprosím, otvorte rozpravu, pani predsedajúca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11.2.2015 15:41 - 15:43 hod.

Vörös Péter Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1375. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.2.2015 14:05 - 14:14 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, štyria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Piati, šiesti so mnou.

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Áno? Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám za stranu MOST – HÍD novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá je vlastne dopracovaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú sme prvýkrát predložili do Národnej rady v apríli minulého roku. Predložili sme ju v apríli minulého roku preto, pretože v tom čase už prebiehal proces reštrukturalizácie Doprastavu a bolo známe, že s veľkou pravdepodobnosťou reštrukturalizácii podľahne aj Váhostav.
Priznávam, že je to svojím spôsobom účelová novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá naozaj chce cielene reagovať na existujúci stav reštrukturalizácií v týchto podnikoch a im podobným podnikoch bez nároku na to, aby predstavovala nejaké systémové riešenie reštrukturalizácií ako takých. Táto novela rieši v zásade len dva body, a síce, aby nezabezpečení veritelia, čo sú spravidla veritelia z obchodného styku, nemohli byť vyšachovaní z hry tým, že nebudú môcť hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, pretože ich pohľadávky budú popreté. Síce nakoniec nebudú ukrátení, ale nebudú môcť spolurozhodovať o tom, ako ten reštrukturalizačný plán bude vyzerať.
To bol ten prvý cieľ, ktorý mala táto novela a má ju aj dnes v znení, v akom som ju predložila v apríli predchádzajúceho roku. Už vtedy som v rozprave hovorila, že pravdepodobne, keď ten vývoj reštrukturalizácií týchto podnikov bude vyzerať tak, ako vyzerá, že pravdepodobne bude treba do zákona dať nejakú minimálnu hranicu uspokojenia pre týchto nezabezpečených veriteľov. Preto ten druhý bod tohto návrhu je, aby tá hranica minimálneho uspokojenia pre nezabezpečených veriteľov predstavovala 50 percent.
Rovno hovorím, táto novela nemá ambíciu zásadne riešiť reštrukturalizácie na Slovensku. Táto novela má záujem naozaj riešiť len dve otázky, aby tí, ktorí nie sú zabezpečení, nemohli byť len tak ľahko vyšachovaní z hry o schvaľovanie reštrukturalizačného plánu. A za druhé, aby dostali nejakú hranicu uspokojenia, ktorá je fér.
Priznám sa, že ja návrhy, ktoré hovoria 100-percentné uspokojenie a podobne, tieto názory nezdieľam, pretože vychádzam z toho, že ak by dlžník bol schopný na 100 % uspokojiť všetkých svojich veriteľov, tak pravdepodobne by nebol v reštrukturalizácii. Tak aj o tom je reštrukturalizácia, primárne o tom je reštrukturalizácia, že sa rieši úpadok dlžníka, to znamená, on už nevie vyplatiť svojich veriteľov v plnej miere všetkých. Toto je cieľ tohto návrhu zákona.
Ja si uvedomujem, už som to dnes povedala, že pravdepodobne v budúcnosti bude sa treba pozrieť na ten proces reštrukturalizácie, či je dobre nastavený na základe skúseností, ale nejaké zásadné riešenie podľa mojej mienky vyžaduje naozaj vládu, to znamená, s nejakým zásadným riešením musí prísť vláda.
Dve reakcie chcem na prebiehajúcu diskusiu. Keď sme predložili tento návrh zákona do parlamentu, tak reagovalo aj ministerstvo spravodlivosti a reagovalo tým, že však ono chcelo túto situáciu riešiť a len akurát to nevyšlo, pretože tá novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii bola v parlamente súčasťou balíka zmien novely Obchodného zákonníka. Po prezidentskom vete sa nenašla znovu väčšina, aby ten zákon bol schválený, ergo preto nie je riešenie na svete.
Chcem povedať tu z tohto miesta, že to nie je pravda, pretože vládna novela Obchodného zákonníka, ktorou sa menil aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii, vôbec neriešila hlasovacie práva nezabezpečených veriteľov, riešila výslovne a len hlasovacie práva alebo aby sa nezneužívalo popieranie pohľadávok voči tým veriteľom, ktorí majú priznanú pohľadávku rozhodnutím súdu, a voči tým veriteľom, ktorí majú uplatnené zabezpečovacie právo. Čiže vlastne úplne iné kategórie veriteľov, čiže nie tých, ktorí sú nezabezpečení, ktorí nemajú súdne rozhodnutie, a síce tí, ktorí sú naozaj tí, ktorí sú bezbranní, o ktorých tu dnes celý deň alebo nejakú časť dňa už sme hovorili. Takže to je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Keby vláda mala záujem riešiť 1 300 veriteľov Váhostavu a tisíc neviem koľko veriteľov Doprastavu, tak prišla by do parlamentu so skráteným legislatívnym konaním, ktorý by predstavoval nejaké minimálne riešenie tejto situácie v týchto dvoch podnikoch. Prečo? Normálne zákony neprijímame kvôli dvom podnikom, ale v tomto prípade z jednoduchého dôvodu preto, pretože to, že tá situácia nastala, je zodpovednosťou vlády. Pretože niekto tie zákazky Doprastavu, Váhostavu dal a niekto sa nestaral o to, či tie peniaze tečú ďalej alebo netečú ďalej. A niekto tú situáciu toleroval. A musím znova dnes zopakovať, aj spolu s bankami, ktoré tie transakcie financovali. Čiže preto bolo namieste, aby vláda túto situáciu v týchto dvoch podnikoch jednoducho riešila a riešila ju, keď treba, tak aj legislatívnou cestou.
My sme s predsedom strany MOST – HÍD oslovili premiéra Fica, aby schválil skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona. Nestálo mu to ani za odpoveď. Ani takú odpoveď, že poslanecké návrhy si nevšímame, ale pripravujeme vlastné riešenie. Ani za formálnu odpoveď mu to nestálo. Takže toľko vzťah vlády k veriteľom firmy Doprastav a Váhostav. Takže keď dnes kolegovia zo strany SMER budú hlasovať proti tomuto návrhu, tak áno, hlasujú proti tomu, aby sa týmto veriteľom pomohlo. Doprastav má schválený reštrukturalizačný plán, čiže tam to je už pasé. Váhostav je pred predložením reštrukturalizačného plánu. Ten termín je 22. marec, ak som si dobre pozrela verejné zdroje, dokedy má Váhostav predložiť reštrukturalizačný plán. Toto je procesná norma. Jej schválenie v skrátenom legislatívnom konaní alebo akejkoľvek inej zajtra, by sa tým do tohoto procesu mohlo ešte vstúpiť. To ticho zo strany SMER a hlasovanie proti bude znamenať, že vláda nemá o to záujem. A opakujem, tá zodpovednosť vlády je tu zrejmá, pretože vláda vedela, komu tie zákazky dáva.
Čiže toľko k tomuto návrhu zákona. Prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 12:07 - 12:09 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. A nadviažem aj na to, čo povedal pán poslanec Lipšic, k tomu smeroval ten môj príspevok, že áno, máme asi niekde inde zásadné problémy, ktoré treba riešiť, ktoré nám potom vytvárajú prostredie, ktoré vytvára priestor pre možné podvodné konania, ale nemôžme s tým znegovať inštitút, ktorý právny poriadok potrebuje, aby sme ho mali.
Na pána poslanca Hudackého, tie čísla, ja som si to pozerala, dnes nie sú ešte štatistiky za rok 2014, ale k stavu ku koncu roku 2013 bolo prebiehajúcich cez 2 300 konkurzov a prebiehajúcich 150 reštrukturalizácií. Čiže tam je nepomer, môžeme sa rozprávať o tom, že či 150 je príliš veľa alebo je to nadužívaný inštitút, ale, samozrejme, že konkurz je mnohokrát mnohopočetne viac užívaný inštitút na riešenie úpadku dlžníka. A môžem zopakovať len to, čo som hovorila aj v mojom vystúpení. Myslím, že reštrukturalizáciu riešiť treba, ale znova by som s veľkou opatrnosťou len na základe príkladu Doprastavu a Váhostavu robila opatrenia, ktoré by mohli znefunkčniť ten inštitút pre možné iné prípady, ktoré budeme niekedy potrebovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

11.2.2015 11:52 - 12:01 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Máme tu úplne legitímne, podľa mojej mienky, pretože najmä tie reštrukturalizácie Doprastavu a Váhostavu, samozrejme, vzbudili pozornosť, sú obrovským problémom a upozornili na právnu úpravu reštrukturalizácií, respektíve prax, ktorá sa odvinula okolo reštrukturalizácií ako takých, a máme tu teraz iks návrhov, respektíve očakávame aj ďalšie návrhy, ktoré sa budú týkať tejto témy.
Ja tak mám potrebu možno povedať, že sa mi javí, že aj v tomto prípade ako keby sme spätne cez parciálne úpravy jednotlivých inštitútov sa snažili riešiť to, čo nefunguje preto, pretože nefunguje podstata systému, ak to mám takýmto spôsobom nazvať. Za normálnych okolností, keď je podnikateľovi iný podnikateľ dlžný, a to je teraz jedno, v akom je to vzťahu a či je to Váhostav, ktorý je dlžný živnostníkovi, alebo je to medzi inými dvomi podnikateľmi, tak podnikateľ, ktorý je veriteľ, pokiaľ ide o takýto bežný vzťah, podá návrh na platobný rozkaz, ten platobný rozkaz by mal mať v ruke najneskôr do mesiaca, na základe toho by mal začať exekúciu a do dvoch mesiacov by mal mať peniaze na účte. To je fungujúca situácia, ktorá vylúči tieto situácie, ktorým dnes čelíme. A my sa situáciám, ktorým dnes čelíme, snažíme čeliť rôznymi zásahmi do právnej úpravy reštrukturalizácie.
Vopred predosielam, že to nie je tak, že ja by som teraz chcela tvrdiť, že právna úprava a reštrukturalizácia je skvelá a že po skúsenostiach po iks rokoch netreba do nej vstúpiť. A keby všetky podniky na Slovensku boli ako Váhostav a Doprastav, tak by som dokonca možno povedala, že reštrukturalizáciu v našom právnom poriadku možno ani nepotrebujeme, pretože v skutočnosti sú to firmy, ktoré nie sú tí najväčší zamestnávatelia na Slovensku, a sú to firmy, ktoré sú strašne rýchlo nahraditeľné, pretože je to segment, kde je obrovská konkurencia, hej? Takže aj keby zbankrotovali, tak prídu iní a nakontrahujú v zásade asi tých istých ľudí, ktorí tie činnosti vykonávajú.
My reštrukturalizáciu potrebujeme mať v právnom poriadku asi kvôli iným podnikom a síce tým, ktorí sú naozaj veľkí zamestnávatelia. Ja neviem, poviem U. S. Steel alebo Podbrezová, hej? Že tam keby sa niečo stalo, tak stojí za to zachraňovať ten podnik cez reštrukturalizáciu a potom nemá zmysel ani hovoriť o tom, že veritelia nezabezpečení musia dostať 100 % úhrady svojej pohľadávky. Nie, tam sa bude hľadať ten balans, aby zamestnanosť ostala, aby zamestnanci dostali svoje platy a bude sa hľadať balans medzi uspokojením veriteľov, či zabezpečených, nezabezpečených alebo tých ostatných. Na to potrebujeme inštitút reštrukturalizácie.
Sledujúc niektoré vstupy do tej právnej úpravy pod dojmom Váhostavu, Doprastavu, mám pocit, že dokonca by sme sa mohli dostať do právnej úpravy, ktorá nám v tých prípadoch, kedy to budeme potrebovať, môže vážne skomplikovať reštrukturalizáciu, a opakujem, nie som tá, ktorá si myslí, že reštrukturalizácia nepotrebuje vážne preorať. Bola som pri tvorbe toho návrhu zákona, viem, s akými úmyslami bol tvorený. A myslím si, že v tomto priestore nefungujúcich inštitúcií vymáhateľnosti práva v zásade aj banky, ktoré majú pomerne silnú pozíciu jak v konkurzoch, tak v reštrukturalizácii, bola im daná cielene kvôli tomu, aby tá ich istota vymožiteľnosti pohľadávky bola vysoká, aby sa to prejavilo na úrokových sadzbách et cetera, čiže to malo svoj dôvod, že tú pozíciu vo veľkej miere zneužívajú predovšetkým v reštrukturalizácii. Pravdepodobne sú motivované tým, že keby také firmy ako Doprastav a Váhostav naozaj zbankrotovali, tak by sa ukázalo, že pravdepodobne ich miera zabezpečenia je pomerne slabá, čiže oni potrebujú udržať tú firmu, čiže je tam nejaká asi kolízia medzi týmito, kolúzia medzi týmito dlžníkmi a bankami.
Čiže som presvedčená o tom, že reštrukturalizovať bude treba, a myslím si, že to pozadie práve týchto reštrukturalizácií, o ktorých hovoríme, Doprastav a Váhostav, je pozadie firiem, ktorých má záujem niekto držať, dáva im štátne zákazky a zároveň je tu kolúzia s bankami. To chcem povedať, pretože od týchto dvoch reštrukturalizácií sa v zásade odvíjame a potvrdzuje mi to v zásade aj fakt, že táto vláda napriek tomu, že vedela, že Doprastav ide do reštrukturalizácie, že Váhostav ide do reštrukturalizácie, neurobila ale vôbec nič, lebo táto vláda dokáže prísť so skráteným legislatívnym konaním hocikedy s hocičím. Ale tentokrát neprišla so skráteným legislatívnym konaním. Ani s takým, aby povedala, reštrukturalizácie treba riešiť, ale teraz nám niečo padá na hlavu, tak tam dajme aspoň to minimum, že to minimum, nejaká suma tu bude, ktorú budú musieť tí dodávatelia dostať.
Neprišla a mohla s tým prísť, hej? Mala na to iks príležitostí.
Ja predkladám tiež návrh zákona, ktorý sa nesnaží riešiť reštrukturalizácie ako celok. Snaží sa naozaj riešiť len tento jeden malý výseč a prvýkrát som to predkladala v apríli minulého roku, to ešte nebol schválený reštrukturalizačný plán Doprastavu a Váhostav ešte nebol v reštrukturalizácii, len sa vedelo, že do nej pôjde.
Myslím si, že to, čo je kľúčový problém týchto dvoch reštrukturalizácií, je naozaj, že táto vláda drží Doprastav a Váhostav... (reakcie z pléna), končím, ... drží Doprastav a Váhostav, pretože má na tom nejaký záujem a je tu kolúzia aj s bankami. A druhou vážnou príčinou, prečo dodávatelia sú bezmocní, je, že počas týchto troch rokov sa absolútne nič nespravilo s rýchlosťou súdnych konaní, pretože to, čo má fungovať, jednoducho nefunguje. To som chcela k tomu principiálne povedať a možno aj preto, pretože priznám sa, že s týmto návrhom v niektorých bodoch nesúhlasím. Pretože ja vidím zmysel v tom, že keď mám jednu pohľadávku, tak si jednoducho riešim túto pohľadávku exekúciou a keď mám, keď existuje viac pohľadávok, tak potom na to je už konkurz, pretože zase, šijeme to nejakou ihlou na súčasné pomery, ale keď to takýmto spôsobom uvoľníme, tak si pamätám aj situácie vážneho zneužívania bankrotovej legislatívy aj na ako keby poškodenie konkurencie alebo až vydieranie. Mám pohľadávku, tak dám návrh na vyhlásenie konkurzu a už máš problémy. Takže ten balans tu proste jednoducho hľadať treba podľa mojej mienky, a preto som mala to entrée, pretože si uvedomujem, že všetky tieto návrhy prichádzajú z nejakej situácie, v dobrom úmysle, ale znovu sa musím vrátiť k tomu, že podstata problému ostáva nedotknutá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

11.2.2015 11:50 - 11:51 hod.

Žitňanská Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2015 11:24 - 11:25 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja budem len stručný. Dovoľte mi teda aj v mene strany MOST – HÍD podporiť tento návrh a, samozrejme, ho aj ja podporujem. A dovoľte mi ešte zopár takých poznámok, ale skôr takého všeobecného rázu, ktoré sa, samozrejme, vzťahujú aj k tomuto návrhu zákona.
No, v prvom rade chcem povedať, že druhotná platobná neschopnosť je pliagou tejto spoločnosti, ale nie je len to, keď jednoducho dlžník je celebrita a neplatí. Ja by som tuná spomenul jednu takú zásadnú vec, že kedysi, keď bol vznik kapitalizmu ešte v osemnástom storočí, tam tzv. Dickensonov kapitalizmus, ktorý vznikal v Anglicku, tak musím povedať, že vtedy, vtedy pri vzniku kapitalizmu platilo to, že keď niekto nezaplatil niečo, tak išiel okamžite do väzenia. Vtedy, keď niekto vypísal nejaký dlžný úpis a nezaplatil ho, hneď sudca vydal príkaz a dotyčný išiel do väzenia a mal nielen hanbu on, ale aj celá jeho rodina. Vtedy, keď začal vlastne ten kapitalizmus, tak vymožiteľnosť práva bola oveľa väčšia, ako je teraz.
Ešte by som chcel poznamenať, že, samozrejme, my by sme mali nielen tento návrh zákona brať vážne, ale ja navrhujem dokonca celú komplexnú úpravu vymožiteľnosti práva v tejto republike, pretože ako vieme, vo všetkých tých rebríčkoch, či sa jedná o index ekonomickej slobody, konkurencieschopnosti, doing business a ďalších, najväčšia výhrada, keď zoberiem všeobecne naprieč týmito rebríčkami, najväčšia výhrada je vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.2.2015 11:11 - 11:11 hod.

Šebej František
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegovia zo zahraničného výboru, dovoľte, aby som pripomenul, že o dvanástej zasadá výbor.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11.2.2015 10:25 - 10:26 hod.

Švejna Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh výbory prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2015 9:29 - 9:30 hod.

Simon Zsolt Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Hlina, za vaše vystúpenie aj za taxatívny odpočet krajín, kde by sa Slovenská republika zaradila prijatím tohto návrhu. Myslím si, že aj toto vaše vystúpenie dostatočne poukázalo na to, prečo nie je možné sa pozerať na Ústavu Slovenskej republiky ako na trhací kalendár. A podľa toho by sme sa mali správať v tejto krajine. Veľakrát, keď sa ústava menila účelovo, tak stále v dlhodobom horizonte sa preukázalo, že tá zmena bola chybná a zlá a nepremyslená. A nie je možné si predstavovať, že dnes máme prezidenta, ktorého si naozaj väčšina tejto krajiny želala a že by to bolo dobré, keby to tak zostalo na dlhšie obdobie, ale po ňom sa môže vrátiť prezident typu Gašparovič a toho by sme si asi väčšinou tu nechceli. Takže práve z týchto dôvodov ani ja tento návrh nepodporím.
Ďakujem.
Skryt prepis