Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo dnes už druhýkrát. Teraz upozorňujem všetkým kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, že nebudem spievať žiadnu hymnu, nemusia sa obávať, nebudem už nič spievať, mám tu nateraz materiály, z ktorých vám budem citovať niekoľko vecí.
Prvým materiálom je Právna a vecná analýza novely vodného zákona týkajúca sa právnej úpravy, prepravy alebo prevodu vody. Nebudem ju čítať celú, pán minister určite vie o tomto materiáli, vypichnem z nej len niektoré body.
Predkladateľ novely zákona vychádza z nesprávneho výkladu európskych pravidiel a predpisov o fungovaní EÚ tým, že tvrdí, to je zo záznamu z rozporovaného konania, podľa Súdneho dvora je voda tovarom. Znamená to, že ide o voľne obchodovateľnú komoditu. Ten, kto má alebo získa povolenie na odber vody, a to bez rozdielu na účel jej využitia, má podľa európskych platných právnych predpisov právo na vývoz vody do štátov Európskej únie, zákaz množstevných obmedzení a všetkých opatrení s rovnakým účinkom vývozu a dovozu tovarov medzi členskými krajinami. Vstupom Slovenska do Európskej únie je Slovenská republika viazaná podmienkami Európskej únie o voľnom pohybe a obchode tovarov a služieb. To znamená, že Slovensko nemôže zakázať vývoz vody do zahraničia. Predkladateľ zákona odmieta akceptovať a presadzovať základný princíp vodnej politiky obsiahnutý v právne záväznej rámcovej smernici o vode, že voda nie je komerčný výrobok. Ten princíp predkladateľ odmieta zakomponovať do novely vodného zákona. Zavedenie pojmu preprava alebo prevod vody, ktorý nie je vodohospodárskou službou, nie je v súlade s Rámcovou smernicou o vode, pričom sa porušujú jej viaceré články (5, 9 a 14). Tam sú potom ďalšie časti.
Čo je však zaujímavé, to sú tie ďalšie k § 74 vodného zákona. Hovorilo sa tu o tom, že vraj dochádza k nejakému vývozu do zahraničia v súčasnosti, na základe platného zákona. Pokiaľ orgán štátnej vodnej správy postupoval pri povoľovaní odberu podzemnej vody v súlade s podmienkami zakotvenými v existujúcom vodnom zákone, nemôže dôjsť k situácii, aby niekto mohol legálne vyvážať podzemnú vodu do zahraničia. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak by došlo k pochybeniu orgánu štátnej vodnej správy, napríklad ak nie je v rozhodnutí konkretizovaný účel odberu alebo zásobovacia oblasť alebo ak subjekt nakladá v rozpore s vydaným povolením. V obidvoch prípadoch však ide o porušenie zákona. Však, pán minister? Ak sú obavy, že k takýmto prípadom dochádza, je potrebné to riešiť, avšak do úvahy prichádzajú efektívnejšie potupy riešenia, napríklad vykonať komplexnú kontrolu správnosti povolení orgánov štátnej vodnej správy vydaných na odbore podzemnej vody a požiadavku zakomponovať do prechodných ustanovení vodného zákona, do § 21 existujúceho vodného zákona doplniť podmienku v znení: „Povolenie na odber podzemných vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) 1. bodu platí pre územie Slovenska." To je hneď návod na riešenie.
Preskočím teraz tieto state, lebo pre bežných občanov by to bolo nudné čítanie. Dostanem sa však na záver, kde sa konštatuje hodnotenie § 17a, o ktorom sa tu dnes asi najčastejšie hovorí. Z analýzy ustanovenia navrhovaného § 17a vyplývajú nasledovné závery. Vývoz vody bude povoľovaný na základe údajov vodnej bilancie, ktorá neobsahuje údaje o prírodných zdrojoch a reálnych využiteľných množstvách podzemnej vody a množstvách pitnej vody. Bez odborného prístupu, zohľadnenia stupňa nepresnosti bilancie poklesov množstiev vôd a bez rešpektovanie metodických dokumentov Európskej komisie pre hodnotenie využiteľných zdrojov podzemnej vody bude dochádzať k drancovaniu vodných zdrojov. Zvlášť poukazujeme na laické hodnotenia nadbytočných množstiev, ktorými sa argumentuje v médiách. Štát prenáša zodpovednosť za viaceré úlohy, za ktoré v zmysle Rámcovej smernice o vode je zodpovedný kompetentný orgán. Teda kvantitatívny stav prognózy vývoja potreby vody prenášaj teda na žiadateľa o vydanie povolenia na vývoz vody, čo je fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba. Nie je zaručené nezávislé odborné posúdenie odborných materiálov, ktoré má vypracovávať poverená osoba podriadená Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Novela vodného zákona neupravuje možnosť operatívne obmedziť alebo dočasne prerušiť zakontrahovaný odber pre vývoz vody do zahraničia v prípadoch nepredvídaných okolností, ktoré môžu tak ovplyvniť zásobovanie domácich odberateľov. Používajú sa terminologicky nesprávne výrazy, ktoré majú svoj odborne ustálený význam. Zamieňanie týchto výrazov bude dôvodom pre spochybňovanie povolení na prepravu alebo prevod vody vydaných orgánom štátnej vodnej správy.
Návrh je vypustiť z návrhu novely vodného zákona novelizačnú zmenu 4, teda § 1 ods. 4, novelizačnú zmenu 25, písm. k) § 17 ods. 1, aby ste nehovorili, pán minister, že sme tento zákon nečítali, viete, on je zložený preto nie, že som si to preložil teraz, ale preto, že ho nosím sem, odkedy vyšiel v tlači pre Národnú radu, a teraz neberiem § 17a do úvahy, ale beriem § 17, kde ste doplnili dve písmená, a tam najmä ma zaujalo písmeno k), kde sa teda píše o nakladaní s vodami, nakladanie s vodami je, a teraz písmeno k) hovorí, využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, to znamená, že tu legalizujete prepravu alebo prevod vody, je to legalizácia práve týmto ustanovením, samozrejme, nehovorím o celom § 17a, a novelizačnú zmenu 26, teda § 17a, ktorý upravuje prepravu alebo prevod podzemnej vody do zahraničia.
Po ďalšie. Do novelizačnej zmeny 1 návrhu novely vodného zákona navrhujem doplniť v § 1 na koniec odseku 1 vetu v znení, že voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a s ktorým treba nakladať ako takým, ako som už hovoril, chýba tu možnosť operatívne prerušiť alebo obmedziť už zakontrahovaný vývoz vody v prípadoch nepredvídaných okolností, teda keď je prevádzková alebo ekologická havária, nastane pokles hladín podzemnej vody v dôsledku klimatických zmien, najmä v období sucha a podobne, tak, aby nebolo ohrozené zásobovanie domácich odberateľov, toto je to ohrozenie, o ktorom som hovoril vo svojom prvom príhovore, a, po ďalšie, možnosť bezodkladne zrušiť alebo obmedziť platné povolenie orgánu štátnej vodnej správy na prepravu alebo prevod vody z dôvodov nepredvídaných okolností. Toto všetko tomu zákonu chýba, aby skutočne chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)
Ako som už hovoril, sú tu sporné paragrafy. A ste hovorili, že nie sú tam žiadne licencie. O akých licenciách hovoríme, vysvetlil vám to kolega Kaník. Nehovoríme tu ani o privatizácii, ani o vydávaní licencií, pretože všetko sa to deje skrytým spôsobom, sofistikovane, ako sa dnes hovorí. To znamená, že ak prevod majetku štátu prejde na inú právnickú osobu, tak môžeme to nazvať privatizácia, môžeme to nazvať prevod majetku štátu na inú osobu, ale stále je to len ochudobňovanie štátu, pretože jeho majetok prejde na niekoho iného. Vlastníctvo všetkých nás je voda. A túto máte možnosť previesť na niekoho iného. Fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba podáva žiadosť o vydanie povolenie na využívanie vody na prepravu alebo prevod vody, takže na prepravu alebo prevod vody, nie na zásobovanie obyvateľov vodou. Tu vy presne definujete prevod alebo prepravu vody. Vysvetlite mi, čo to má spoločné so zásobovaním obyvateľov vodou. Keby ste napísali, že je to prevod vody do inej časti na území Slovenska, kde je vody nedostatok, beriem to. Ale to tu napísané nie je, pán minister. Nie je to tam.
No a, samozrejme, už sme hovorili o podmienkach, ktoré musí splniť daný záujemca, žiadateľ, ktoré si to dáva vypracovať tretej osobe, nie orgánu štátu, aj keby, počuli sme správne analýzy, je to riešené nedostatočne. A opäť je to priestor na korupciu, pretože, ako som povedal vo svojom prvom vystúpení, ak si niekto ide budovať biznis, veľmi rád si zaplatí tých, ktorí majú mu pripraviť podklady ku žiadosti. Tomuto však zákon nezabraňuje.
Možno dám do pozornosti pre občanov Slovenskej republiky zaujímavý materiál. Charakteristika verejných vodovodov podľa akciových spoločností je to. Tiež by som mohol začať čítať „Bratislavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Trnavská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, Západoslovenská vodárenská spoločnosť, akciová spoločnosť, a tak ďalej.“ Budem ešte v tejto súvislosti používať tento materiál, resp. budem spomínať tieto spoločnosti.
Sme hovorili o tom, že máme prebytky vody a máme bohatý Žitný ostrov. Už som v úvodnej reči spomínal v tom svojom prvom prejave, že tieto podzemné vody máme ohrozené. Z nich niektoré sú už kontaminované a niektoré už museli byť na základe kontaminácie odstavené.
Veľmi zaujímavým materiálom je materiál, ktorý bol na jednom seminári, ktorý má názov Ohrozenie vodných zdrojov na území Bratislavského samosprávneho kraja antropogénnou činnosťou v ochranných pásmach. A teraz vám prečítam veľmi zaujímavé veci z tohto materiálu.
Jedna kapitola, jeden slajd, Žitný ostrov, chránená s otáznikom vodohospodárska oblasť. Aktualizoval sa vodný zákon, chránená vodohospodárska oblasť v § 31 ods. 4 písm. f). „V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazujú ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska.“ Sú tam zahrnuté firmy Schering, Holcim s tromi otáznikmi, s tromi výkričníkmi.
Poďme k tomu konkrétne.
Hovoril som dnes v úvodnej reči o ohrozenom vodárenskom zdroji Šamorín, výstavbe 350 domov v ochrannom pásme II. stupňa. Myslíte si, že to s tými podzemnými zdrojmi nepohne, pán minister? Vy ako minister životného prostredia, ochranca životného prostredia, čo to urobí so životným prostredím, čo to urobí s II. pásmom ochrany výstavbou 350 domov? (Potlesk.)
Vodárenský zdroj Kalinkovo, 850 litrov za sekundu. Deväť studní z desiatich má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. To je tá kontaminácia, o ktorej hovoríme. A spomínal to už aj kolega zo strany MOST. Áno, a povedal som to už aj ja, vyplýva to zo vzdutia hladiny na základe Vodného diela Gabčíkovo. Tomuto obehu vody sa nedostáva kyslík, ktorý potom neumožňuje rozpúšťanie mangánu a železa v takej forme, ako je to potrebné. Preto sa to tam usadzuje vo zvýšených hladinách a nachádza sa to tam v rozpustnom množstve. To znamená, že tieto studne sú kontaminované. Ešte raz opakujem, deväť z desiatich studní má tam nadlimitný obsah mangánu a železa. Tieto studne sú už nepoužiteľné pre pitné účely. Boli by na ne použiteľné, keby sa použila drahá technológia na odstraňovanie mangánu a železa. Kto do toho zainvestuje, pán minister?
Vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky – Mokraď, 2 650 litrov za sekundu, golfové ihrisko v pásme ochrany II. stupňa. Ako je to možné, že sa golfové ihrisko môže dať postaviť v II. pásme ochrany? Samozrejme, investori deklarovali, že nebudú tam hnojiť žiadnymi hnojivami. Ako potom chcú udržiavať ten perfektný golfový trávnik, aby boli in vo svete golfu? Možno to deklarovali na začiatku, áno, budú dávať prieskumy. Nič sa tam z toho nedalo. Potom sa na to zabudne, o päť, desať rokov, puf, puf, puf, nasypú tam hnojivá a vodárenský zdroj Rusovce – Ostrovné lúčky môžeme zavrieť. Prídeme tak o 2 650 sekundových litrov.
Vodárenský zdroj ostrov Sihoť, 900 litrov za sekundu, otvorenie pásma ochrany I. stupňa verejnosti cyklotrasou. Vieme, že ľudia sa nesprávajú vždy ako ľudia, niektorí sa správajú ako prasce, preto naozaj môže dochádzať k ohrozeniu tohto vodného zdroja. Toto je v I. pásme ochrany, cyklistická trasa. (Reakcia z pléna.) Nie, ja len hovorím o ohrození vodných zdrojov. To nevytýkam vám, pán minister.
Vodárenský zdroj Pečniansky les, pozemky v ochrannom pásme II. stupňa vymedzené na pozemky v Šiatorskej Bukovinke, ďalší ohrozený zdroj. A vieme, že sa tam už tlačí developer. O tom by vedel rozprávať pán Hlina.
Niektoré ďalšie vodárenské zdroje Bratislavského samosprávneho kraja.
Vodný zdroj Čunovo, 43 litrov za sekundu, ochranné pásmo II. stupňa zastavané obytnou zónou Mladé Čunovo. Tento vodný zdroj mal byť odstavený do roku 2013.
Vodný zdroj Maruša, 95 sekundových litrov, výstavba domov v ochrannom pásme II. stupňa na základe účelovo upravených hraníc o pásma ochrany v územnom pláne obce Píla. Ešte by som si tam posvietil na korupciu, pretože ináč sa to asi zmeniť nedalo.
Vodný zdroj Rybníček, 31 sekundových litrov, ochranné pásmo I. stupňa pochybne prevedené do súkromného vlastníctva, v ochrannom pásme II. stupňa nad prameňom postavená rezidencia v rozpore s územným plánom a rozhodnutím o ochrannom pásme.
Vodný zdroj Vajar, 78 litrov za sekundu, v celom ochrannom pásme II. stupňa intenzívna ťažba karbonátov firmou Holcim, plánovaná ťažba až do 30 metrov nad úroveň zachyteného prameňa, paráda.
Vodný zdroj Vývrat, 30-sekundových litrov, v ochrannom pásme II. stupňa puklinového prameňa, výstavba súkromného rekreačného zariadenia, 30 metrov od prameňa.
Toto všetko, prosím, sú ohrozenia, ktoré nám môžu ohroziť vodné zdroje len na území Bratislavského samosprávneho kraja. Nehovoríme pritom o ďalších vodných zdrojoch, ale takéto štúdie by som si rád pozrel aj na iných územiach, kde došlo k výstavbe v II. pásme ochrany.
No a tuná už len na záver obrázok smutného, smutnej skúsenosti, vodného zdroja Podunajské Biskupice. (Ukázanie obrázku.) Pán minister, ešte raz sa vás opýtam, lebo som sa na to pýtal ráno, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Tam 1 100-sekundových litrov bolo kedysi. Už to tam nie je. To bolo už dávno. (Reakcia z pléna.) Koľko ste boli pri vláde? SMER za to nemôže. Jasné, vy za nič nemôžete, vy ste len vo vláde, vy sa len riadite tým, čo je teraz, super. (Reakcia z pléna.) Dobre, ja som sa len pýtal, pán minister, čo ste urobili pre to, aby Slovnaft neznečisťoval. Ja som sa vás nepýtal, či ste príčina toho, že Slovnaft znečisťuje podzemné vody. Ja som sa vás pýtal, čo ste urobili pre to, aby k tomuto nedochádzalo. (Reakcia z pléna.) Ja zavádzam ľudí? (S úsmevom povedané.) Ja som sa vás opýtal a pýtam sa vás ešte raz, teda odpovedajte mi, pán minister, čo urobila vláda Roberta Fica, aj tá prvá, aj tá súčasná, pre to, aby Slovnaft nekontaminoval podzemné vody na Žitnom ostrove? Nič.
No a teraz by som sa pozrel trošku na vodárenské spoločnosti a na možný plán, ktorý môžete nazvať konšpiráciou, pretože nie je vylúčený. Možno teraz sa budeme smiať, ha, ha, ha, čo to tu ten rozpráva, a o pár rokov si povieme, do prčíc, ten mal pravdu. Dúfam, že k tomu nedôjde, pretože naozaj, je to hororový scenár, neprajem si ho a neprajem ho pre moje deti a pre mojich vnukov. Aký bude najbližší scenár obchodovania s vodou?
Taký zaujímavý plátok volá sa Vodárenské pohľady, asociácie vodárenských spoločností. V ňom sa píše – OSN: Najbližšie vojny budú o vodu. Na pozadí toho, že celkový objem vody na zemeguli je konečný, teda nemení sa, s narastajúcim počtom obyvateľov v súvislosti s rastúcim priemyslom, dopravou a tak ďalej je jej stále menej, resp., inak povedané, je voda čoraz viac znečistená, vo svete narastá boj o pitnú vodu. OSN upozornila, že najbližšie vojny sa už nebudú viesť o ropu či pôdu, ale práve o zdroje pitnej vody. Aký je z tohto pohľadu názor analytikov? To sa môžete dočítať tu v tomto článku.
Jeden z názorov je, zvyšovanie cien vody je nezvratný trend, zaujímavá skutočnosť. Dostanem sa ku nej neskôr.
Ďalší názor. Najväčšie otázniky súvisia s Afrikou, ktorá postupne preberá ekonomický rast, aký bol nedávno charakteristický pre Áziu. Aktuálne žije na čiernom kontinente každý siedmy obyvateľ planéty, v roku 2100 už bude podľa najmiernejších odhadov OSN každý piaty človek Afričan. Tam populácia porastie ešte viacej. Aký tam bude dopyt po vode? To znamená, že v prvom rade sa budú veľkí hráči na svetovom trhu, ktorí už v súčasnosti majú záujem o vodu, snažiť o získanie infraštruktúry, postupným krokom k tomu dospeli. Vstupom Slovenska do Európskej únie spadli sme pod jednu veľkú koľajnicu, pod spoločné zákony a musíme sa nimi riadiť. Predali sa tak vodárenské spoločnosti, aj keď teda akcionármi väčšiny z nich sú teda mestá a obce. Ale pod nimi vznikali dcérske spoločnosti a vznikajú alebo teda sú vzniknuté dcérske spoločnosti, ktoré robia servis vodárenských zariadení, potrubí, kanalizácií, kompletnej infraštruktúry, čiže nie samotné vodárenské spoločnosti, ale ich dcérske spoločnosti, ktoré si za to, samozrejme, nechajú mastne zaplatiť. Tam odtekajú peniaze občanov, pozor, pretože servis nie je lacná záležitosť, aj keď si niekto povie, že je kvalitný. Zároveň môžeme citovať. Ja nehovorím, že to vymyslel Fico alebo vláda, to, skrátka, už je. Takýmto garantom pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť je firma Infra Services, ktorá v tomto naozaj je špecialistom a naozaj ponúka kvalitné služby. Budeme sa zaujímať, ako kvalitne si dá za ne zaplatiť. To bol prvý krok k našej predpokladanej schéme.
Ďalším krokom je získanie práv k vode, áno, to sa deje práve teraz, ako obchodníci píšu, zabezpečiť si budúcu dodávku a cenu cez opcie, forwardy, futures. A to tu môžeme citovať, pretože už sa špekuluje, že budú špekulanti, ktorí na vode budú chcieť zarobiť. Ponúka sa tu otázka, na pozadí globálneho nedostatku vody je nerovnomerné rozdelenie aj vzhľadom na zvyšujúce sa náklady na jej výrobu a distribúciu, je možné, že časom sa bude na svetových burzách obchodovať s vodou ako s jednou z komodít? To je možné, názor, ale vyžadovalo by si to lepšiu organizáciu na strane ponuky a dopytu. Dnes napríklad krajiny s nedostatkom vody namiesto dovozu investujú obrovské prostriedky do odsoľovacích zariadení morskej vody. Ak by mal začať fungovať zahraničný obchod s vodou, musela by sa upraviť spotreba vody v krajinách s jej dostatkom. Vznikol by tak globálny trh. Takže by sa priblížila cena vody medzi jednotlivými krajinami z hľadiska dopytu a ponuky. Čiže my, ktorí máme zatiaľ vodu zadarmo, lebo platíme len za jej službu dopravy, tak zrazu nám stúpne niekoľkonásobne tá cena. V Portugalsku napríklad stúpla 400-násobne, o 400 %.
Ďalší názor, podstatnú časť komoditných obchodov tvorí snaha zabezpečiť si budúce dodávky a cenu cez spomínané opcie, futures, forwardy. A na tejto potrebe zarábajú aj mnohí špekulanti. Aby sa voda dostala na komoditné burzy, musel by v určitom časovom úseku, napríklad rok, existovať nesúlad medzi jej ponukou a potrebou. Takisto je dôležité, aby existovali legislatívne a technické možnosti na jej presun. Čo definujeme v tomto zákone? Je to prevod vody? Perfektné. Takže, ako som hovoril, už sa to deje. Na to je potreba novelizovať zákon? Áno, tu sa o tom píše.
Potom sú na rade investori. Investorov do infraštruktúry určite máme. Nedávno boli u nás partneri z Číny, ktorí sa vyjadrili, že by radi u nás investovali. Etablovala sa u nás nedávno pobočka čínskej banky, aby investície mohli ísť cez niekoho, ale aj iní, ktorí to už dávno pripravovali a sú v pozadí celého biznisu, VEOLIA, Coca-Cola, Nestlé. Robia to sofistikovane. Vyhliadnu si v daných malých krajinách lobistov. Nebudú predsa tými, ktorí to budú rozoberať. U nás je to, povedzme, Penta, J&T, pán Kmotrík so svojimi zástupcami, ktorí im zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov, pretože dlhodobo spolupracujú s takouto vládou. A my vieme, že s vami tieto skupiny spolupracujú, pretože ste pre tie skupiny pripravili už niekoľko zákonov, čo je dosť smutné a nie do smiechu práveže. To znamená, že zabezpečia priechodnosť potrebných zákonov a zároveň aj kúpu a v tomto prípade aj infraštruktúry a následne aj vody. Ako som spomínal, potom nastúpia komoditné burzy, určí sa tá cena a zjednotí sa na určitej úrovni. Ale keďže niekde je toho nedostatok, bude tá cena vyššia pre tých, ktorí vodu zatiaľ mali dostupnú len za cenu služby dodania, čiže ako u nás. Akonáhle sa začne s vodou obchodovať na burze, tak naši občania to pocítia. A kruto to pocítia.
A teraz sa dostávame možno k takej teórii, čo môže a nemusí prísť. Ale tá teória je dosť pravdepodobná, pretože v iných štátoch Európskej únie už taký systém funguje, to je systém duálneho zásobovania vodou. Píše sa totižto, že v krajinách strednej a východnej Európy máme ešte luxus v zásobovaní vodou, pretože na splachovanie a kúpanie používame pitnú vodu. V niektorých krajinách Európskej únie je už bežné, že majú duálny systém zásobovania vodou. To znamená, že majú zvlášť potiahnutú trubku na pitnú vodu studenú a potom majú zvlášť trubku na úžitkovú vodu. V malých domácnostiach sa to, samozrejme, ohrieva samostatne, takže to nebudeme riešiť. Ale majú na to dve trubky. Vo veľkých mestách sa potom robí aj teplá úžitková voda, teda to je tretia trubka. Európska únia časom môže dospieť pod tlakom lobistov k tomu, že napíše zákon, ktorý bude povinný pre všetky členské krajiny Európskej únie na používanie duálneho systému zásobovania vodou. Máme my nejaký plán alebo spravený projekt tohto duálneho systému? Pokiaľ viem, tak ho nemáme. My nemáme takýto projekt. A keď príde tá povinnosť, my to budeme musieť naplniť, lebo inak budeme dostávať pokuty. To je logické. A to je jedno, či vtedy pri vláde bude SMER alebo niekto iný. To znamená, že môže sa stať, že Európska únia nám nariadi duálny systém toho zásobovania a my ho budeme musieť zaviesť do praxe. A, teraz, kto to bude platiť? Dostal som pomenovanie, blázon, uvidíme to. No platiť to nebudú tie súkromné spoločnosti určite. Budú tlačiť na vodárenské spoločnosti, ktorí robia servis vodárenských zariadení. Ale povedia: „My vám to vieme postaviť, ale zožeňte nám na to peniaze.“ Samozrejme, vodárenské spoločnosti sú v rukách obcí a miest a tie prídu za vládou: „No dajte nám na to peniaze, lebo my to budeme potrebovať, my to nemáme z čoho zaplatiť.“ No tak vláda čo urobí? Tak bude musieť pritakať, pretože inak to nepôjde. A keďže vláda nemá na to financie a už je dosť zadlžená, tak sa zadlží ešte viacej a vydá dlhopisy. Je to jedno z možných riešení. (Reakcia z pléna.) Smiešne je to. Že? Jasné. Hovorím, že niekto to môže teraz nazvať rozprávkou alebo utópiou. Ale uvidíme, kto sa bude smiať potom. A ja by som sa nechcel do toho štádia dostať. Ale je to jedna z možných teórií. Preto tie postupné kroky smerujú aj k tomuto. Teda vydáme dlhopisy a niekto nám ich, samozrejme, zaplatí, niekto do toho zainvestuje. A mňa by napríklad zaujímalo, či štát doteraz skúmal pri vydaných dlhopisoch, akými peniazmi boli už splatené, zaplatené tieto dlhopisy (Totiž splácať ich bude štát potom následne?), či náhodou neboli to peniaze z trestnej činnosti. To skúmal niekto niekedy? Ale na to sa opýtam skôr ministra financií, nie vás, pán minister, to sa vás netýka. No a keď sa získajú peniaze z týchto štátnych dlhopisov, zadlží sa štát, zadlží sa krajina, zadlžíme sa až na ďalšie generácie dopredu. Potom príde tá realizácia. To znamená, že prídu tí investori, o ktorých sme hovorili. Samozrejme, nebudú to realizovať oni. To budú realizovať tie spoločnosti, o ktorých sme tu hovorili, že sú lobistami v našej krajinke, malej krajinke, ale tuná robia len realizáciu niektorých vecí. To urobia, zveľadia a predajú mnohonásobne drahšie. Tak to robí Penta, J&T a ďalší. Prídu sem, spravia to a potom nastane splácanie dlhopisov. No a toto už bude potom ďalší horor, pretože sa pýtam, do akej miery chceme zadlžovať tento národ. A toto môže prísť, ako som hovoril, v niektorých krajinách to už je. A keď to Európska únia vyhlási za povinnosť, my to budeme musieť realizovať. Kedy to príde? Tu nepoznáme čas ani hodiny, či sa to schváli. Možno sa naozaj proti tomu postaví vlna odporu, tak ako sa postavila proti predaju vody.
Takže naozaj bude zaujímavé ešte sledovať tento vývoj, ale v každom prípade, tak ako som hovoril a argumentoval, tak tento predložený zákon ministerstvom životného prostredia sa tvári, že chce ochraňovať vodné zdroje, ale práveže dáva priestor na predaj našej vody mimo nášho územia. Jasné, pán minister, vy si stále budete hovoriť, že to nie je pravda, ale pokiaľ tam v tom paragrafe bude svietiť prevod vody, tak to pravda bude, či chcete, či nie. To vám odkazujú právnici. Samozrejme, my vieme, že ste si túto novelu dali pripraviť tendenčne, respektíve vám ju pripravili vodárenské spoločnosti, ako ste sa vyjadrili, že spolupracovali na tomto návrhu. Samozrejme, kto iný by to mohol pripraviť, keď to je pre tieto spoločnosti biznis nachystaný. Takže ešte raz opakujem, ide tu o nás všetkých, ide tu o našu vodu, o naše budúce životy.
A keď sme ešte hovorili o tej štúdii, predstavte si, takáto knižočka sa dá kúpiť za 20 eur na internete, vydala ju jedna spoločnosť, ktorá má zastúpenie a pobočku aj na Slovensku. A predstavte si, tu sa nachádzajú naozaj rozpracované štúdie vody na celom svete. Myslím si, že keď si to dokáže zaplatiť takáto firmička, mohli by sme to realizovať aj u nás a prehľadným spôsobom to ukázať občanom, nie tak, aby si to našli na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Ako som hovoril, tam sú tie bilancie, ale nie ja tam zakotvená tá potreba. Okrem tejto vody sú tu aj energie. To už len dávam do pozornosti. Nesúvisí to s týmto zákonom. Ďalšia z knižočiek, ktorá sa dá kúpiť, súvisí s energiou celosvetovou.
Ako som už spomínal, aj napriek tomu, že pán minister si furt bude tvrdiť svoje, pretože iné mu neostáva, lebo sú za ním lobisti, tento zákon nie je dobrý a nie je dobrý presne v tých paragrafoch, ktoré sa tu už pomenovali. A nepomenoval som ich len ja. Pomenovali ich aj ďalší opoziční poslanci. A ja by som ich nenazval pravicovými poslancami. Ja nie som pravicový poslanec, pán Číž, a tiež som vystúpil proti tomuto zákonu. Ja som tu za občanov Slovenskej republiky a chránim a bránim ich záujmy. A keď je pochybnosť o tom, že tieto zákony môžu byť pošliapané, tak ja sa tu budem vyjadrovať a budem sa tu vyjadrovať aj kriticky, aj keď sa vám to nepáči a bude sa vám to nepáčiť aj do budúcnosti, pretože som tu naozaj na to, aby som chránil občanov tejto krajiny. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, páni kolegovia, tým, čo ste na mňa reagovali.
Takže, pán poslanec Bublavý, je jasné, keď máš takúto skúsenosť som rád, dá sa to aj lepšie nejakým spôsobom spravovať. Budem držať palce, hovorím, nikdy nie je neskoro. Takže keď sa to dá, tak naštartujme iné spoločností vodárenské. A ja sa budem len tešiť, pokiaľ budú mať z toho úžitok naši občania a bude to chodiť k nám do našich domácností, naši to pocítia. A tým pádom myslím, že by to malo byť alfou a omegou každého poslanca v Národnej rade.
Pán Bobík, ja ďakujem veľmi pekne, že ste tiež reagovali prvou faktickou asi v tomto parlamente. Takže ako odborník, samozrejme, ja sa skláňam pred odborníkmi, ktorí sú v Národnej rade. Myslím si, že ešte bude dosť, dúfam, podnetov na to, aby sme aj odborne nejakým spôsobom aj niečo aj pripravili a povedali, že dá sa to, pokiaľ je vôľa.
Pán Simon, samozrejme, ja to beriem. Uvidíme, ako na to zareagujú. Uvidíme, čo to vlastne prinesie. Ja hovorím jedno, že pokiaľ tu nebude ministerstvo životného prostredia, tak to potom môžeme zrušiť všetko, lebo ministerstvo životného prostredia hovorí o celej krajine. A pokiaľ ho zrušíme, tak tým pádom povieme, že my tu vlastne nechceme ani byť, ani žiť a nič tu nemať. Takže pre mňa to je strategické.
A, kolega Mičovský, áno, to sú tie hradenia bystrín. Ja som mal dokonca na vysokej škole skúšku z toho, takú mini, jednosemestrálku. A som sa to rád učil, boli sme aj v teréne. A myslím si, že práve to nám teraz chýba, že znovu ideme do tých veľkých stavieb a tie mini stavby nám chýbajú. A pokiaľ to zachytíme hore na tých hrebeňoch, ani tá rýchlosť tej vody nebude taká, že nám bude spôsobovať záplavy dole a že nám to celú osadu zmetie, pretože to je o tom utlmení aj vlny, ktorá ide ako povodňová a likviduje dole tie dediny. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec Martin Fecko, že si pripomenul niečo, čo jasne zaznievalo z tvojich úst, že akýkoľvek spôsob zadržania vody v krajine je vlastne prístupový kód k tomu, aby bilancia vody, aby kolobeh vody v krajine bol zachovaný. A to je naozaj veľká pravda. Tu každý spôsob je dobrý a nemusíme ísť rovno cez tie veľké betonárske zámery, ktoré tu boli spomínané. Ale pekne si pripomenul, že tu existuje lesnícky stav, ktorý má už stáročnú tradíciu v takzvaných HB-čkach hradenia bystrín, keď vieme veľmi citlivo zachytávať vodu na horných tokoch lesných porastov a dokážeme nahradiť veľmi významným a efektívnom spôsobom to, čo sa mnohokrát snažíme druhotne urobiť veľkými priehradami. Ja nehovorím, že veľké priehrady sú a priori vždy zlé, ale to, že sme v posledných desaťročiach zabudli na veľmi dobrú tradíciu zadržiavania vody v lese pomocou hradenia bystrín, že ak voľakedy v minulosti sme dávali na to stovky tisíc, ak nie teda miliónov starých korún, dnes nedávame nič, nulu. Takže tu je možno tiež jedna z vecí, ktorú treba uchopiť, ak chceme urobiť to, čo sme si tu viackrát dnes povedali, zachovať vodný režim tak, aby to úžasné perpetuum mobile produkoval pitnú vodu aj do budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia na balkóne, trochu aj ja prispejem do tejto diskusie, pretože voda je to, bez čoho žiť nemôžeme. Bez ropy môžeme, bez vody nemôžeme žiť. To si musíme uvedomiť na začiatku, aby to bolo jasné, čo je surovina pre nejakých Kuvajťanov a čo je surovina pre nás strategická. Pred dvoma mesiacmi mi bolo tlmočené ako občanovi Slovenskej republiky jedným cudzincom: „Martin, veď vy ste rajom na zemi.“ Bol tu na návšteve jeden kolega z Blízkeho východu a povedal, že sme rajom na zemi, tu máme všetko, oni keby to mali, tak skáču pod strop. A ja som si uvedomil, aké bohatstvo tu máme, aká je tu krása, tak ako to už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že nemáme problém s tým základným. A to je tá voda a od toho sa odvíjajúca ďalšia príroda, krajina, človek, žitie, bývanie, všetko, čo s tým súvisí. Máme raj na zemi daný Bohom. Slováci majú takúto krajinu. To tvrdím ja obyčajný človek. A budem to tvrdiť stále. A musíme sa k nej správať tak, ako, myslím si, nás učili naši predkovia, ktorí ju nezapredali. A máme ju aj dneska. Keby oni boli už sprivatizovali a rozkradli tú vodu, tak dneska ju tu nemáme.
A ja sa veľmi čudujem, že po dvadsiatich dvoch rokoch my sa ešte stále nevieme dostať z toho megalomanstva socializmu. Ja som tiež, samozrejme, vyrastal v tom. Aj my sme študovali v tomto, boli sme, žiaľ, v takejto dobe. A tak ako Sovietsky zväz bývalý hovoril, že rozkážeme vetru, dažďu, otočíme rieky, budú tiecť do vrchu, tak ja hovorím, že už by sme sa mali z toho trošku vymaniť.
A veľmi ma prekvapilo vystúpenie kolegu Zajaca, že zase ten Tichý Potok ide do hry. Ja sa pýtam, veď my už väčšie ako veľké stavby nepoznáme? My to nevieme rozdeliť na drobné? Stále pri každej vláde počúvam o rozvoji malého a stredného podnikania, menšom, menšom, menšom a na druhej strane je to stále veľké, veľké, veľké. No tak už si povedzme, čo vlastne chceme, lebo vyzerá to, že pri jednom je to tak, pri druhom je to tak a stále je to veľké, veľké, veľké.
Pán minister, táto novela zákona má 127 bodov. No je to veľká novela, samozrejme. A musím povedať, že ešte sme ju nemali tu. Ani ja som ju zatiaľ tu nezažil. Takže prvýkrát mám tú česť oponovať tejto novele vodného zákona alebo sa k nej vyjadriť.
Pán minister, dobre ste povedali vo vašom úvodnom slove, to vám kvitujem, že treba chrániť vodu ako nenahraditeľný zdroj. To beriem, voda je a musí byť pod kontrolou. Pán minister, ja sa pýtam, pod kontrolou koho má byť? Ja hovorím, má byť pod kontrolou občanov Slovenskej republiky, nemá byť pod kontrolou nikoho iného. (Potlesk.) To znamená, keď idem rozhodovať o tak vážnom momente akým je nakladanie s vodou, to sme už povedali, čo to pre nás znamená, kto o tom má rozhodnúť? Ja hovorím, v referende občania Slovenskej republiky majú o tom rozhodnúť. (Potlesk.) Keď v iných veciach sme vedeli referendá iniciovať, v tomto nie sme v tom stave? My sa bojíme našich občanov, aký budú mať názor? Ako my si môžeme uzurpovať tak vážny moment, naložiť s takouto strategickou surovinou, ktorá môže byť aj to, že skončíme tu, kým ju nebudeme mať, dať o nej rozhodnúť iba úzkemu okruhu ľudí, môže to byť vláda, parlament, môže to byť neviem kto, ak to nemá byť v referende? Ja si neviem proste toto predstaviť, to moja hlava nevie pochopiť. A keď mi niekto povie, koľko sme tu mali referend a aké boli tie referendá úspešné, neboli úspešné, tak ja to viem. No ale však predsa máme tu, hovoríme, súdnych, vzdelaných slovenských občanov, ktorí, predpokladám, nie sú „mentálne retardovaní" a prídu na referendum a prejavia svoju vôľu, ako nakladať s ich strategickou surovinou, ako je voda na Slovensku. Tak toho sa, dúfam, nebojíme. Veď oni nám dali mandát a sú našimi voličmi. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby sme o takejto vážnej otázke rozhodovali až vtedy, keď bude nejaké to referendum. A myslím, že bolo by úspešné. Neverím, že by nebolo úspešné, že by sme tým nedosiahli 50 % a viac účasti.
Poďme teraz ďalej.
Hovorilo sa, ako máme, nemáme zadefinovaný tovar nie ako tovar. Pred mesiacom zhruba sme tu veľmi lamentovali, že pri prístupových rokovaniach naša pôda išla do kapitálu aj ako tovar. Vtedy sme oponovali, že v našej ústave ju nemáme ako národné bohatstvo, tým pádom to už nemôžeme vrátiť späť. Keď si pozrieme, čo máme uvedené o našom národnom bohatstve v ústave, tak podzemné vody a vodné toky sú tam. To znamená, sú naším národným bohatstvom. Tak sa potom pýtam, aký je problém, že hovoríme, že je to tovar. Tak potom buď klameme tu, alebo sme klamali tam. Alebo potom ústava nemá váhu? Ja hovorím, že má tú najväčšiu váhu. Takže, vážení, to by sme si mali tiež ujasniť. A ja tvrdím, ako povedal Braňo Škripek, náš kolega už teraz v europarlamente, nevykrádajme obsah významu slov, ešte raz, nevykrádajme obsah významu slov. Nech mi niekto povie, čo znamená vlastniť podzemné vody a vodné toky v reálnom živote. Na to by som chcel odpoveď, pretože každý si na to odpovedá, ako chce. A nakoniec ten občan bude ťahať vždy za ten kratší koniec. Tak to tu bolo povedané, čo z toho bude mať ten občan. Čo z toho bude mať ten občan, keď je to vo vlastníctve Slovenskej republiky? To mi stále prechádza hlavou a nemôžem sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať a budem to stále pripomínať.
Keď hovoríme, máme veľa, málo, toľko kubíkov, toľko litrov sekundových vody, ja sa pýtam, myslíte si, že naším momentálnym gazdovaním, nakladaním s vodou, správaním sa k našej vode, ktorú tu máme na Slovensku, všetkými občanmi našimi, ktorí majú či už biznisy, či poľnohospodármi, je to jedno proste, ktorí sú tu, že kvalita našich vôd sa zlepšuje alebo zhoršuje? Ja si myslím, že sa tá kvalita zhoršuje. Bolo tu ale povedané, ako sa šíri ten mrak podzemný, kontaminácie, zo Slovnaftu na náš Žitný ostrov a podzemnú vodu. To je zmonitorované. Koľko zmonitorovaných nie je takýchto? To je lokálne, to môže byť v Trebišove, to môže byť na Orave, to môže byť v Žarnovici. Nemáme to zmonitorované. To znamená, tvrdím, že teraz ak hovoríme, koľko my tu máme vody a môžeme si dovoliť s ňou nejakým spôsobom teda uvažovať o odpredaji, podľa mňa ešte nie sme v takomto štádiu a malo by sa to podrobiť riadnej, teda akože nejakej tej štatistike, resp. riadnym výskumom.
Pán minister, vaša strana mala logo vo voľbách do Národnej rady, že budete stranou istôt. Ja by som bol veľmi rád, aby tie istoty tu boli aj naozaj tiež životného prostredia, aby občania nemuseli hovoriť, že nemáme ministerstvo životného prostredia. Tak ako sme ho kreovali, keď bolo zrušené. Za vlády tej minulej, pani Radičovej, bolo znovu vytvorené. A bol vytvorený na to aj výbor, ktorý je spolu s pôdohospodárskym v jednom. Tak chcem veriť, že ste ministrom životného prostredia, ktorý sa bude k tej životodarnej vode správať tak, že ju budete chrániť. A keď už ju budete chrániť, tak by to malo byť úplne, ja hovorím, tak ako bolo povedané mnohými predrečníkmi, že mali by sme úplne zakázať jej predaj, lebo nevieme, čo sa stane pri súčasnej globalizácii otepľovania ďalších vonkajších vplyvov, ktoré nám môžu spraviť to, že náš kraj, naša Slovenská republika nebude tým rajom na zemi. Podľa štatistík, opravte ma, ak zle hovorím, sme po Maďarsku druhou svetovou mocnosťou, čo sa týka objemu vody k výmere územia ako našej republiky. Tak ja si myslím, že to by sme si mali zachovať a nemali by sme to v žiadnom prípade negovať a nechať to aj ďalším generáciám.
Ja by som sa chcel ešte trošku vyjadriť k tým našim poľnohospodárom, samozrejme, pretože, hovorím, sú dosť gniavení. Platia za svoj výrobný prostriedok daň z pôdy, pokiaľ idú gazdovať, teraz vyzerá, že budú platiť ešte aj za vodu. Pán minister, som rád, že ste to posunuli až od 1. 1. 2017, ako ste povedali, dúfam, že je to pravda a že môžem vás brať za slovo. Taká bola aj požiadavka mojich kolegov, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, že momentálne nás nič netlačí, aby sme to hneď zajtra mali, že stačí to až od toho 1. 1. 2017. No a keď hovoríte, že to bude ešte ponížené na 0,1 centa teda, takže je tu ústretovosť, podľa toho tu mi nejako vychádza, že je tu nejaká, hoci v Českej republike to majú bezplatne a dokonca majú to akože na vyrovnanie dlhového deficitu, sa nemusí vôbec nič platiť.
Na jedno by som chcel ešte upozorniť, a síce už priamo v zákone. Chcel by som sa poinformovať, akým spôsobom je definovaný ten paragraf, ktorý už tu spomenul kolega Hlina predo mnou, § 78 Platby za užívanie vôd, kde sa hovorí v ods. 3 písm. a) o odberoch povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 tisíc metrov kubických ročne alebo 1 250 metrov kubických mesačne na, on povedal, uspokojovanie osobných potrieb domácností, a druhé je tam uvedené, podnikateľskú činnosť a iné využitie. A ešte je tam jedno uvedené, zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. To a iné využitie, to čo je? Čo pod tým sa chápe? Totiž žiadny odkaz tam nie je. A to je veľmi všeobecne povedané. To si neviem teda ani predstaviť. Samozrejme, to množstvo môže byť. Áno, množstvo nejakým spôsobom obmedzuje. Ale iné využitie tak proste niekto si tam pustí. Ja neviem, čo si tam niekto pustí, asi bude tak vytápať niekto suseda, jeho pivnicu. A bude to tam niekto púšťať. Iné využitie toho by som teda rád nejakým spôsobom mal zadefinované, čo tým legislatívci mysleli.
Ďalej by som sa chcel ešte pristaviť pri jednom, a síce, že povinnosť platby sa nevzťahuje na odbery povrchovej vody. To je § 78 ods. 5 písm. d). Hovorí o zavlažovaní v záhradkárskych osadách. Ja nemám nič proti záhradkárskym osadám, hoci sme tu mali ten zákon, ktorý bol nejakým spôsobom možnože kritizovaný. Prečo sa to týka iba toho, a nie iného. No ja sa pýtam proste, momentálne to budú tie záhradkárske osady, ktoré ešte existujú pod Slovenským zväzom záhradkárov, alebo to budú všetky záhradkárske osady, akým spôsobom to bude definované, lebo v súčasnosti po tejto novele zákona, ktorá bola prijatá, a sa pritom prehodnocuje finančné oceňovanie a vysporiadanie pozemkov pod záhradkárskymi osadami, to vyzerá, že už polovica takých osád neexistuje. Sme ich tu mali zhruba 1 640, ostalo z nich len možnože 400, z 200-tisícového portfólia záhradkárov je teraz možnože 50 tisíc. Tak teraz aby to bolo jasné, treba zadefinovať záhradkársku osadu cez nejaký ten zákon, čo je záhradkárska osada, pretože ináč je podľa mňa vágne toto, tá záhradkárska osada. (Reakcie z pléna.) No hovorím. Takže bol by som rád, keby tam odkaz bol, keď máme odkaz na nejaké ohrozenie štátu, tak nech to tam proste je. Dobre, takže berme to tak, že toto je ešte ďalšia moja nejaká taká legislatívnotechnická pripomienka, že by som bol rád, keby sme k tomu nejakým spôsobom zaujali stanovisko.
Čo sa týka toho prepojenia v rámci smernice, ktorá sa tu tiež často omieľa, že musíme ju implementovať, lebo bude problém, tak viac-menej budem to citovať. Koncepcia vodohospodárskej politiky, ktorá bola schválená Radou Európy, teda pre životné prostredie, 17. decembra 2012, ku nákupu a predaju práv na prístup k vode, hovorí asi toto: „Administratívne náklady sú pomerne vysoké a tento systém by bol nákladovo výhodný pravdepodobne len na úrovni povodí, a nie ako iniciatíva na úrovni celej Európy. Mohlo by to však pomôcť v boji proti nedostatku vody a pri zvyšovaní jeho efektívnosti, a preto Komisia navrhuje vytvoriť metodický dokument spoločnej implementačnej stratégie pre členské štáty, ktoré chcú túto možnosť využiť.“ A tento metodický pokyn podľa mojej informácie ešte neexistuje. To znamená, ideme ako pionieri zase do niečoho nového, čo proste akože je. Rada Európy pre životné prostredie, môžem ešte k tomu povedať, zaviazala Európsku komisiu i členské štáty, aby robili v oblasti vodného hospodárstva konkrétne body, ktoré majú sa toho týkať, ako majú naložiť s touto agendou. A jedným z nich je tam napríklad opatrenie na prírodné zadržiavanie vody a obnovu ekosystémov. To znamená viac-menej tú legislatívnu schopnosť tej krajiny ešte zvyšovať, aby sme to nepúšťali, ako sa hovorí, proste dolu Dunajom, nech to všetko odtečie hneď a rýchlo, viac-menej ešte ju zadŕžať. A myslím, že to je tá stratégia, ktorú by sme tu mali každopádne na Slovensku v prvom rade implementovať a pri ktorej by sme si mali povedať, áno, keď sme tou strechou Európy a máme ten dar, že tú vodu máme tak, že sa nemusíme toho kohútika báť, či nám voda pôjde alebo nepôjde, tak mali by sme tú akumuláciu nášho územia ešte zvýšiť, lebo lesy to všetko nepojmú, to je jednoznačné, pri súčasnej stratégii, ako kolega Mičovský povedal, máme holoruby a k tomu všetko možné a tá špongia naša je na určitej časti Slovenska vysychajúca už, žiaľ, je to tak. Nehovorím tu o kalamitách, ktoré máme aj teraz a s ktorými je veľký problém. Tak bol by som veľmi rád, keby sme začali robiť znovu tie vodozádržné opatrenia, nie makro-, ale mini- , to znamená, aj na tých záhonoch aby voda nám odtekala čo najpomalšie, aby tá infiltrácia do pôdy bola čo najdlhšia, aby sme tú vodu očisťovali, pretože keď ju infiltrujeme, tak sa aj zároveň očisťuje, to znamená, potom aj tie podzemné vody sú čistejšie. Takže, vážení, ja by som apeloval, aby sme aj tu, v tejto oblasti, čo nám ukladá smernica, sa na to zamerali a mohli si povedať, že, áno, snažíme sa k tej vode správať dôstojne, tak ako si to zasluhuje.
Pán minister, nechcem sa veľa rozvádzať v ďalšej veci a dávam návrh. Samozrejme, v takto postavenom zákone, ako ste ho priniesli, je tam § 17a. Síce vy ním hovoríte, že ideme vodu chrániť, ale ja hovorím, mal by tam byť zákaz ju predávať vôbec. A žiadna debata by tak o tom nemusela byť, mohli by sme sa tak tomu vyhnúť. A myslím si, je tam veľa dobrých opatrení, tomu nebudem nejakým spôsobom odporovať, ale myslím si, že keď takto máme vziať to ako vcelku, tak, žiaľ, ten § 17a je veľmi zlý, a preto ja navrhujem, aby sme stiahli tento návrh zákona a nepokračovali v rokovaní o ňom v Národnej rade. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne aj pánovi Mičovskému, aj pánovi Pucimu. No ja vám to teda ešte raz vysvetlím. Pán minister navrhuje, aby sa do zákona, do jeho úvodného ustanovenia dala táto veta: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktoré má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorého nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva.“ Je to pekné, výpovedné, čo ale tá veta znamená? V zákone sa hovorí v podstate o niečom úplne inom. Hovorí sa tam o prevode vody. Kedy sa môže tá voda prevádzať? Toto ustanovenie dáva zákonu účel, dáva mu nejaký význam, v akom duchu sa má ten zákon niesť.
A tie dva odkazy, ktoré sú tam, ešte raz, ten zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. To úplne mení charakter toho ustanovenia. Aspoň tak sa to javí. Čiže naozaj v dobrom ak chcete vyvrátiť pochybnosti, poďme do toho, dajte preč tie odkazy pokojne alebo vysvetlite mi, kvôli čomu sú tam, a dajme, ukotvime to do takej právnej normy, ktorá nebude zmeniteľná jednoduchou väčšinou. Fakt v dobrom to hovorím. Vyvrátite akékoľvek pochybnosti týmto. Ak to neurobíte, tie pochybnosti minimálne na mojej strane určite budú.
A na to, že to ešte nikto nepovedal, vám proste odpovedať neviem. Ja to čítam tak, ako to čítam. A čítam to ako zlé.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kadúcovi, ktorý veľmi kultivovaným a elegantným spôsobom povedal to, čo možno trápi nás viacerých. A možno nemáme takú rétoriku ako on vycibrenú, právnickú. Ale, pán minister, ja myslím, že ste počúvali pozorne. A verím, že to, čo povedal, je pre vás istým návodom. On naozaj poukázal na to, čo sme sa možno snažili aj iní povedať, že vy máte dnes v rukách možnosť dokázať, že to, čo ste mysleli, dávate do zákona. Teda sledujete záujmy občanov Slovenska. A obávate sa toho, že s vodou sa bude kupčiť. Tak aj prostredníctvom návrhu, ktorý pán poslanec Kadúc povedal ohľadom ústavného zákona, ktorý máte plne v rukách, veď viete, že to dokážete, dokázali ste to aj nedávno, no urobte to. Naozaj škoda nášho času, ak je toto jediný problém a vieme sa zhodnúť, že niektoré veci sú v poriadku v zákone, len toto nás trápi ako vrchol starostí, ktoré tu v tejto chvíli verejne prejavujeme, dajte to prehlásenie, navrhnite toto riešenie a vy nám normálne zoberiete z rúk, nenazvem to tromf, proste tú obavu. Máte to plne v rukách, dokážte, že sa mýlime.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení občania na balkóne, keď som sa pripravoval na toto vystúpenie, uvažoval som, ako to uchopiť, ako k tomu pristúpiť. A, samozrejme, z pozície opozičného politika by som mal ísť veľmi kriticky. A aj tak pôjdem.
Mrzí ma, že práve vládni poslanci, ktorí by mali hľadať tie pozitíva, ich nenachádzajú alebo minimálne nevystupujú. A podľa mňa by mali vystúpiť. Čítam to tak, že asi nie sú tam. Ale ja vám poradím, tie pozitíva v tom zákone predsa len sú, lebo tá novela je pomerne rozsiahla.
Ale tie negatíva by som zhrnul do celkom arbitrárnych povoleniek pre dispozíciu s vodou, ďalej, nie je žiadna garancia pre občanov, že nebude voda predaná, prevedená, akokoľvek sprivatizovaná voda mimo občanov. Toto prevažuje nad tými pozitívami, ktoré v tom zákone v závere ja som našiel.
Ako prevažná časť legislatívnej iniciatívy v poslednom čase vyvierajúca z dielne strany SMER, a to hovorím o reforme justície, hovorím teda o previerkach, o ochrane spotrebiteľa, o ochrane poľnohospodárskych pozemkov, rovnako aj novela zákona o vodách absolútne nahrádza odbornosť a verejné blaho, a to vládnym záujmom. Áno, vládny záujem by mal byť totožný s tým, čo chcú ľudia, teda so záujmom ľudí a voličov strany SMER, avšak platí to, čo tu už naznačil jeden z predrečníkov, jeden z tých, myslím, že to bol pán Frešo, a podobne aj pán Chren, ktorý povedal, že nejde len o to, čo sa hovorí, ale aj o to, kto robí a čo kto už urobil. Ide teda o elementárnu dôveru k tomu, čo je predložené, a k tomu, kto to predkladá.
Tak ja len pre pripomenutie, nebudem to rozvádzať, urobili to už kolegovia, spomeniem si na tri veci a to sú emisné povolenky, teda predaj „teplého vzduchu", kde Slovensko prišlo údajne o 50 mil. eur, pripomeniem kauzu dotovanej energie zo slnka, teda solárne panely, kde Slovensko bude prichádzať o 300 mil. eur ročne 15 rokov, ako aj obmedzenie nakladania s poľnohospodárskymi pozemkami v prospech najväčších družstiev, kde škody sa teraz vyčísliť podľa mňa ešte nedajú. Toto je možnože na dotvorenie obrazu o tom, kto nám tento zákon predkladá. A to všetko, pán minister, bolo vždy robené pod rúškom toho, že sa chráni občan. Vždy sa chránil občan, ten bol na prvom mieste, to bolo povedané, výsledky toho boli ale iné. Ľudia ako keby zabudli, ale zdá sa, že nezabúdajú a zabúdať nebudú na to. Možno zaslúžene, možno nie zaslúžene ten hriech dopadne aj na vás, pretože ste členom vlády Roberta Fica, ktorý pri týchto kauzách bol. Čiže naozaj je to aj vaše maslo na hlave a musíme sa na vás pozerať minimálne z pozície toho, že toto nie je úprimná snaha o to, pomôcť občanom.
Čelní predstavitelia strany SMER sa neorientujú na spravodlivé váženie sociálneho dobra, solidarity a presadzovania spoločensky najviac vyžiadaných hodnôt, ale na pripisovanie si politických bodov v tom lepšom prípade a koristnícku ideu v tom pravdepodobnejšom. Rovnako rozhorčený ako minule, keď som na tomto mieste vystúpil k správe o pôsobení nebankových spoločností, kde som sa trápil s fatálne formálnymi nedostatkami a neodbornými podkladmi, musím vystúpiť aj k tomuto bodu. Aj pri ňom je zrejmé, že tá potreba nevyviera z odborných analýz a poznatkov, ale sleduje odlišné ciele. Tak možno označiť tento návrh zákona za nekompetentný, sociálne dezorientovaný a pri najhoršom možnom variante aj za koristnícky. Žiaľ, tak sa to javí.
Ak aj pripustíme, že odplatný vývoz slovenskej vody za hranice môže slovenskému spoločenstvu priniesť úžitok prostredníctvom prerozdelenia takto získaných prostriedkov, prvé, čo na tomto mieste napadne aj päťročné dieťa, bude, či máme tej vody dosť. Ak to tak nie je, niekde sa stala chyba, pretože čo potom ostane nám? A to je to, na čo som sa vás pýtal vo faktickej, pán minister. Koľko je tej pitnej vody, to nevieme povedať, nemáme žiadnu perspektívnu analýzu do budúcna, či jej bude dosť aj o jeden rok, dva roky, päť, desať, päťdesiat rokov. Iste sa nikto triezvo rozmýšľajúci nevzdá vody v čase, keď jej máme relatívny dostatok, spôsobom, ktorý z nej môže v budúcnosti spraviť podpultový tovar. To, či sa tak stane, neviem, a otvorene priznávam, že nemám to ani na základe čoho vedieť, a pre mňa Slovenský hydrometeorologický ústav niečo poskytol, ale z toho sa nedá vyčítať to, čo je naozaj v tejto chvíli potrebné. Z toho vyčítame akurát vodnú bilanciu. A tu ma opravte, ja sa nepasujem za odborníka v tejto časti, takže nechám sa poopraviť. Ste mi neodpovedali na faktickú, žiaľ, som sa nedozvedel odpoveď na to. To je fakt. Myslím si, že neviete to povedať ani vy, pán minister, keďže tá výpovedná analýza podľa tých poznatkov, ktoré mám ja, neexistuje.
Ja nerozumiem jednej veci, prečo sa nevieme správať strategicky, prečo naše rozmýšľanie smeruje iba po najbližšie voľby. Napríklad keď si zoberieme také Holandsko, kde ich trápi stúpajúca hladina mora, oni tam musia rozmýšľať pár rokov dopredu. A preto musia nastavovať stratégiu naprieč politickým spektrom tak, aby sa im, poviem to tak zjednodušene, nič nestalo. Myslia strategicky. Tým, ako tu pristupuje tento parlament k niektorým otázkam, sa javí, že voda pre nás nie je strategická vec, surovina, tovar, akokoľvek nie je to strategická vec, ktorou by sme mali nejako nakladať.
Preto sa pýtam, či je to, alebo nie je to strategické, a vy mi možno na to odpoviete, že v predloženom návrhu zákona hneď, myslím, upravuje sa § 1 ods. 1 alebo 2, citujem: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,“ je tu odkaz 1, to je veľmi dôležité, k tomu sa vrátim, „a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva,“ je tu odkaz 1a, „alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu." Toto je naozaj všetko veľmi pekné, je to uvedené v úvode zákona, v takom nejakom uvádzajúcom ustanovení, možnože preambule, ktorý má určiť účel toho zákona, až na tie odkazy pod čiarou.
A, dámy a páni, počúvajte, čo sú tie odkazy pod čiarou. Prvý odkaz pod čiarou je odkaz na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a druhý odkaz hovorí o zákone o hospodárskej mobilizácii a o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a tak ďalej. Tieto všetky odkazy naznačujú, pripúšťam to, že odkaz nemá záväzný charakter, ale keď hovoríme o úvodnom ustanovení, kde sa má vyjadriť účel toho zákona, to, že voda je strategická surovina, platí iba vo výnimočných situáciách. Teda... (Reakcia z pléna). Páni a dámy, tak to tam máte napísané. Cez tie odkazy sa k tomuto účelu, tzv. teologickému výkladu úplne v pohode dostaneme. To je obrovské riziko. Ja vám tu dám aj riešenie. Teda v momentálnej situácii a podľa mňa ani po prijatí tohto zákona nebudeme v krízovej situácii. Čiže podľa tohto výkladu, ako som to povedal, nebude voda strategická surovina. Pre mňa je toto obrovský problém. A to je práve to, čo trápi ľudí, aj nás tu poslancov, ktorí ten zákon čítame. A miestami je naozaj neprehľadný a nevieme, aké práva a povinnosti z neho vyplývajú. Ale to nie je teraz predmetom môjho vystúpenia.
Ešte možno k tej neprehľadnosti a nejasnosti. Práve ak formulujeme takto právne normy, môže nastať veľmi nepríjemná situácia, teda pre niekoho možno bude príjemná, keď vytvoríme priestor pre argumentáciu, veď to nebolo v rozpore so zákonom, alebo ešte inak: „Ja som nič protizákonné neurobil, pretože moja povinnosť jasne z toho nevyplýva.“ Takéto formulácie, aké sú tam, presne toto umožňujú, umožňujú povedať: „Ja mám čisté ruky, konal som v súlade so zákonom.“ Myslím, že tohto by sme sa mali vyvarovať.
Pán minister, ak skutočne chceme hovoriť o tom, že voda je pre nás strategická surovina, a mala by ňou byť, ukotvime vetu, to je prvý, myslím, bod, ktorý som citoval, do ústavného zákona a možno aj do ústavy, je tak výpovedná a má tak všeobecný charakter, že by do tej ústavy naozaj patrila, presne takýmito princípmi ukazujeme, aký charakter má náš štát, takých viet v tej ústave už je, ak chcete vyvrátiť všetky pochybnosti, a ja teda budem za to veľmi rád hlasovať a budem presviedčať aj svojich kolegov, aby za to hlasovali, dajme vetu do ústavy, ja ju ešte raz prečítam: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva.“ Ak toto bude v ústave a bez odkazov, myslím si, že veľa diskutujúcich už vystupovať napríklad nebude, nebude mať na to dôvod, pretože tá hrozba, ktorá tu je tým, čo je predložené, minimálne pre mňa pominie.
Ešte sa na moment vrátim k strategickému mysleniu.
Keď som prišiel do parlamentu pred dvomi rokmi, ja som bol až celkom zhrozený, že časť poslancov tu rozmýšľa v intenciách volebného obdobia, teda štyroch rokov. A v zásade mi je ľúto výroku „po nás potopa“. Nedávno vyšla správa z Dánskeho kráľovstva, kde oni sa opäť naprieč politickým spektrom zhodli, že do roku 2050 budú mať všetku energiu stopercentne z obnoviteľných zdrojov. Vedeli sa na tomto uzhodnúť. Ja priznám sa, v tejto klíme čo tu je, neviem si predstaviť, aby sme sa my na takomto niečom dohodli. Toto je to strategické rozmýšľanie, toto je tá kooperácia, nejaké konsenzuálne, možno teda kompromisné riešenie pri takejto závažnej veci, akou voda nepochybne je.
Čo sa týka, keď sa vrátim k vode, tých kapacít, momentálne existujúce dohady, je to len z tzv. vodnej bilancie, o ktorej sme už hovorili. A aj keď sa podľa nich môže zdať, že zásoba vody na Slovensku je to číslo, pán minister ma, dúfam opraví, ak bude chybné, 79 tisíc litrov vody za sekundu, pričom spotreba je 11 000 litrov za sekundu, nemôžme im pripísať inú ako chabú výpovednú hodnotu, preto, lebo sa nezohľadňuje reálny stav, neevidované odbery vody zo studní či podzemných prameňov, napríklad. Ak k tomu ďalej pridáme veľmi dôležitý faktor kvality vody, môžeme sa dopracovať k záveru, že porovnávame export slovenských halušiek s exportom potravín všeobecne, kde kvalita je určite odlišná. Inými slovami povedané, nevieme dnes relevantne povedať, koľko exportne spôsobilej vody máme a aké následky na domáci dopyt po nej bude umožnené jej vývozu mať. Pritom objem vody, ktorú Slovensko nepotrebuje a môže bezpečne predať, nie je nikde odborne vyčíslený, ale povedané nebráni súčasnej vláde strieľať čísla od pása a podľa objednávky, kde skutočná orientácia ostáva aj naďalej po tom všetkom pochybná.
Ak aj pristúpime na to, že Slovensko má prebytok pitnej vody, vôbec to nemusí znamenať, že sa jej hneď má aj zbavovať. Benefity, ktoré by z odplatného vývozu vody mohlo slovenské spoločenstvo mať, môžu byť totiž prevažne negatívnymi dopadmi, ak by sme sa naozaj na to pozreli trhovo. Ja nie som, musím sa priznať, človek, ktorý by bol za to, aby sme úplne zakázali predaj vody, pokiaľ jej máme dostatok, pretože voda bude mať v budúcnosti určite veľkú hodnotu. A ak vieme sa správať podnikateľsky a vieme z tej vody vyťažiť tak ako iné štáty napríklad z ropy, prečo to neurobiť? Ale k tomu sa treba aj postaviť tak, teda trhovo. Teda pokiaľ je po nej dopyt, tá cena musí sledovať krivku dopytu. Čím je dopyt vyšší, tým tá cena musí ísť vyššie. To tento zákon absolútne nerieši a, pokiaľ viem, nebude to riešiť ani to nariadenie, o ktorom ste hovorili, že bude v septembri.
Nielenže voda môže zdražieť, ale aj môže sa začať s kvalitnou vodou kupčiť alebo, toho sa hrozím, čo pozorujeme už pri slovenských potravinách, nemusí byť dostatok kvalitnej vody doma. Toto je ďalšie veľké riziko pre obyvateľov tejto krajiny a pre, myslím, budúcu mladú generáciu, pre ktorú bude mať tento zákon fatálne dôsledky.
Dámy a páni, dnes sa po prvýkrát vôbec zavádza možnosť vyťažiť slovenskú pitnú vodu, vyviezť ju a za hranicami ju použiť. Ak by sme prijali, že máme dostatok exportne spôsobilej vody a jej vývoz negatívne neovplyvní domáce spoločenstvo, takýto proces musí byť nanajvýš transparentný, už len preto, že voda je skutočne nad zlato v mnohých kútoch sveta. Pritom sa takou rýchlo môže stať aj u nás doma. To by však nemohlo ísť o legislatívnu iniciatívu z dielne strany SMER. SMER nám totiž žiadnu súťaž neponúka, ale vnucuje nám on svoje rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o udelenie povolenia s následkom, ktorý je pre SMER obzvlášť charakteristický, čo potvrdzuje, žiaľ, historická skúsenosť, teda že ku kupčeniu s vodou sa dostanú znova práve a len tí vyvolení. A to nehovorím o účastníkoch televíznej šou.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ostanem vo vecnej rovine. Vysvetlili ste mi, že za osem minút ste zistili teda zo stránky SHMÚ, aká je bilancia, teda že úloha toho potenciálneho podnikateľa, ktorý by chcel požiadať o povolenie na vývoz vody, je jednoduchá, pretože poverenou osobou na to je SHMÚ. Ak je to teda tak, tak tu potom je dačo, čomu nerozumiem a prosím o vysvetlenie, pretože ak je to také jednoduché, že netreba na to Nobelovu cenu, ale že sa stačí pozrieť na stránku SHMÚ a zistíme, aká je tá súčasná i výhľadová bilancia takej zložitej veci, o ktorej tu rozprávame, ako sú zásoby vody pod zemou i na zemi, tak prečo potom v § 17a ods. 5 dávate tomu potenciálnemu podnikateľovi úlohu prostredníctvom tej poverenej osoby, teda SHMÚ, ako som sa dozvedel, urobiť aj návrh rozsahu spôsobu frekvencie a miesta monitorovania podzemných vôd. Záujemca o toto povolenie má toto všetko urobiť. No ak to SHMÚ robí, ak je to jednoduché naklikať za osem minút, tak potom nerozumiem tomu, prečo takéto zložité riešenie, ktoré spočíva v monitorovaní, určení jeho rozsahu, spôsobu frekvencie a miesta, sa dáva ešte za úlohu tomuto podnikateľovi. Azda ten bude ešte raz navrhovať to, čo má dokonale SHMÚ pokryté? No asi nie. Vy týmto pripúšťate, že je to veľmi zložité a že preto aj žiadate od toho podnikateľa, aby to monitoroval. Bude to monitorovať podnikateľ prostredníctvom poverenej osoby? Keď za osem minút to zistíte z SHMÚ, na čo mu treba dávať takúto ozaj sizyfovskú prácu, nekonečnú, pretože to nie je jednoduché, hovoríme o všetkých vodných zdrojoch na Slovensku, vy to dávate tomu jednému malému človiečikovi za úlohu, ktorý sa bude uchádzať o to povolenie? Zdá sa mi, že tu je nejaký obrovský nesúlad. Len reagujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, ľudia, myslím, nemajú strach o vodu ako takú, ale o pitnú vodu. Majú strach o to, že pitnej vody nebude dostatok, ak sa tá voda predá.
Vy ako osoba zodpovedná za ministerstvo životného prostredia ste aj teraz hovorili o nejakých štatistikách, ak sa nemýlim, o vodnej bilancii podľa SHMÚ. Čo ma ale zaujíma, je, či mi viete povedať z tejto štatistiky alebo z akejkoľvek inej, to je konkrétna otázka, na ktorú sa dá konkrétne odpovedať, o koľko viac máme pitnej vody, ako je jej spotreba? Je to reálna otázka. Myslím, že by ste mali na ňu odpovedať. Ja pracujem s poznatkom, že takáto analýza neexistuje. Hovorím pritom o pitnej vode. Čiže ak existuje, naozaj to môže, aspoň teda mne, vniesť viac svetla do tohto celého.