Videokanál klubu

81.
Ďakujem pekne. S týmto návrhom ja, samozrejme, súhlasím, aj keď teda fanúškom regulácií som až taký neni, ale, žiaľ, keď opäť niektorí sa nevedia správať a nemajú mieru pri spravovaní či svojich domácností alebo v tomto prípade podnikov, tak, žiaľ, musí prísť takáto regulácia. Ja teda neviem si ani predstaviť, že by od kolegu Mičovského, od kolegu Hubu prišlo niečo, s čím by som ja nesúhlasil, čo sa týka ich oblasti životného prostredia alebo celkovo úprimnosti toho návrhu, čiže som úplne, úplne že za.
Ale chcel by som hlavne reagovať na tú prvú poznámku, Maňo, čo si dal v tej komornej atmosfére, a tým si asi veľa nepomôžem, keď to poviem, a to je, že je faktom, že práca poslanca nie je iba sedieť v pléne, je aj naozaj komunikovať s ľuďmi, byť v budove, byť v kancelárii a pracovať na či zákonoch alebo rôznych iných, inej poslaneckej činnosti. Ale pre piatky je naozaj príznačné to, že táto budova je nie poloprázdna, ale je naozaj skoro prázdna a je to dosť, dosť žalostné. Myslím si, že by sa to nemalo stávať, pretože minimálne to má jeden dôsledok, a to je, že poslanci vládnej strany si nevypočujú tie opozičné návrhy, ktoré spravidla bývajú práve v piatok, nepamätám si, že by bol nejaký vládny návrh v piatok a potom, samozrejme, nemôžu ani argumentovať, ak nevedia v zásade, o čom sa hlasuje, a je to dosť nešťastné.
Čiže, možno dávam občanom do pozornosti stránku www nrsr.tv, kde si môžte kedykoľvek pozrieť, ako a kto teda sedí a kto počúva v parlamente. A čo sa týka mňa, mne môžete kedykoľvek napísať a opýtať, či som alebo čo robím. Myslím, že to platí aj pre veľkú časť kolegov z opozície alebo minimálne u nás v klube určite.

75.
Dobrý deň, ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážení občania, je známe také jedno zvolanie v istých chvíľach, keď sa povie: Nalejme si čistého vína. Dovolím si urobiť takú voľnú analógiu a poviem teda tu v sieni zákonnosti, že pustime si sem trocha čistého vzduchu.
Nie je to náhodou, tá analógia celkom pasuje, pretože opäť tu máme na programe zákon, ktorý bude pojednávať práve o čistote vzduchu, ktorý dýchame, alebo keď to pozrieme z toho opačného, negativistického pohľadu, tak o nečistote vzduchu, ktorý niektorí občania na Slovensku musia dýchať. A naozaj je niekoľko oblastí, ktorých sa náš zákon, ktorý predkladáme spolu už po tretíkrát s pánom poslancom Mikulášom Hubom, dotýka, niektorých veľmi citlivo zasiahnutých oblastí. A to je zákon o čistote ovzdušia, ktorý si dovoľujeme rozšíriť – nie v súlade s tým, že sme si hľadali tému, ale v súlade s akútnou potrebou niektorých oblastí – o otázku zápachov. Je to otázka, ktorú doteraz náš zákon – ani tento spomínaný o ovzduší, ani žiadny iný – neriešil a je to na prekvapenie, pretože oblasti, ktoré sú napríklad v okolí Hencoviec, Bukóza Vranov, okolité dediny sú už dlhodobo zaťažované niečím, čo sa nedá nazvať vôňou, ale zápachom, alebo v tom takom šťavnatejšom vyjadrení smradom.
Ale nie je to len okolie Bukózy, už sme tu viackrát spomínali jeden z veľmi ťaživých problémov stredného Slovenska: Ružomberok, čistička odpadových vôd, jedna z najväčších v strednej Európe, dlhodobo zaťažuje obyvateľov najmä miestnej časti Hrboltová neznesiteľným zápachom, alebo znesiteľným, ale za podmienok, ktoré by nikto z nás s týmito ľuďmi nemenil.
Vzduch v našej krajine, a teraz to myslím v tom ozaj fyzikálnom zmysle, naozaj nie je v poriadku. Pravdepodobne ste viacerí zaregistrovali nie tak dávnu štatistiku, ktorá pojednávala o čistote ovzdušia, nie síce z hľadiska zápachov, ale z hľadiska množstva prachových častíc, a to najmä tých mikročastíc, ktoré voľným okom nevidíme, ani ich veľmi necítime, ale ktoré majú tú vlastnosť, že dokážu preniknúť všetkými obrannými valmi našich organizmov a dostávajú sa ťaživým spôsobom do ľudských tiel. V tomto štatistickom prehľade sme obsadili veľmi nelichotivé jedno z posledných miest a je to otázka, ktorú teraz neriešim, pretože sa ja vrátim k tým zápachom. Ono existuje tu dvojitý pohľad, že teda zápach ako obťažujúci prvok a on teda môže byť nebezpečný práve takou dvojcestnou, dvojcestným prístupom do našich organizmov. Jednak ten zápach nie je sám osebe nejakým len zápachom, on je prejavom čohosi, čo môže byť látka toxická pre organizmus. Ale povedzme, že aj existujú zápachy, ktoré nemusia byť vnesené takýmto toxickým nosičom, ale vôbec ešte lekárska veda nedala odpoveď na to, či samotný zápach ako taký, hoc by bola teda jeho intenzita spôsobovaná niečím, čo neni samo osebe pre ľudský organizmus toxické, nie je tým, čo ohrozuje ľudské zdravie.
Takže otázka zápachu nemôže byť posudzovaná len z pohľadu toho, že zaťažuje životné prostredie mnohých občanov, a je to možno spôsobené aj niečím, čo by sme mohli nazvať, že samotný zápach je prvkom, ktorý ohrozuje našich občanov. Musíme si uvedomiť, že nie všetci na Slovensku môžu v prípade, že sa dostanú do prostredia, kde takýto zápach sa vyskytuje, urobiť to také tradičné, že podržať nos a rýchlo pridať do kroku, čím skôr sa zbaviť toho nepríjemného pocitu, pretože oni tam jednoducho bývajú, musia tam žiť, pracovať, musia vetrať svoje miestnosti a to sú všetko veci, ktoré im určite nikto nezávidí a málokto alebo nik by sa s nimi nemenil. Ak by sme im dali cynické odporúčania, no, nuž nech sa stadiaľ odsťahujú, určite by to bol cynizmus nevídaný, tí ľudia žijú vo svojich domovoch a majú záujem v nich žiť tak ako všetci občania, ktorí nie sú vystavení takémuto smradľavému tlaku, a preto si myslím, že náš zákon je veľmi potrebné nielen prerokovať, ale konečne už aj prijať, tobôž že on nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet, on len hovorí, že treba sa voči občanom chovať na úrovni doby.
A teraz vám stručne popíšem charakteristiku toho zákona a pôjdem si sadnúť na miesto pre predkladateľa, aby mohla byť zvyšná časť, tá možno šťavnatejšia, predložená v rozprave. Takže akým spôsobom chceme riešiť túto netradičnú otázku zápachov, pretože ozaj meranie zápachov je problémom.
Náš zákon, a to je možno jeho jadro, podstata stanovuje prípustnú mieru zápachu v prostredí, v krajine, keďže ozaj stanoviť takúto mieru je ťažké, tak sa hovorí, a je to teda vec, ktorá bola prelúskaná právnikmi a boli sme aj ochotní zobrať si poučenie z iných krajín. Hovorí sa tam, že je to, tá miera ešte môže byť prípustná, ktorá je spôsobená producentom, veľkým alebo stredným, ktorý využil všetky technické možnosti, ktoré daná doba ponúka a umožňuje použiť, a ak ich použije a tá miera zápachu, ktorá vyjde po takomto technologickom inovatívnom modernom použití, tu existuje, tú možno považovať za prípustnú.
Stále tu ešte ostáva otázka subjektivity, že keď aj teda daný producent takéhoto zápachu použil modernú technológiu, čo urobiť s tým, čo pociťujú občania naďalej vo vzduchu. Nuž v takomto prípade náš zákon uvažuje s tým, že najmenej 20 ľudí z postihnutej oblasti musí namietať, že tento stupeň zápachu považuje za neprimeraný. Za druhé, súbežne musí byť splnená podmienka, že zákon o ovzduší nejakým spôsobom producent porušuje. A za tretie, je tam ešte aj podmienka, že obecné zastupiteľstvo z regiónu, ktoré je takýmto zápachom zaťažené, musí sa stotožniť s tým subjektívnym pocitom najmenej dvadsiatich občanov. Ak tento prípad nastane a kumulatívne všetky tieto tri podmienky sú splnené, v tom prípade má povinnosť orgán životného prostredia prejednať otázku pokutovania takéhoto producenta, a to pokutovanie je pri stredných znečisťovateľoch možné v rozpätí do 6 700 eur a pri veľkých až do 33-tisíc eur.
Môžete sa spýtať oprávnene, no tak dobre, zaplatia pokutu a budú naďalej produkovať zápach, občania tým nič nezískajú. No nie je to celkom tak, pretože v takomto prípade, a to už neni súčasťou nášho návrhu, to už je súčasťou doteraz prijatého zákona o čistote ovzdušia, umožňuje po roku opäť si pozrieť na otázku znečisťovania ovzdušia, v tomto prípade produkovania zápachov, a ak sa neurobila náprava, ktorú umožňuje technológia dobe primeraná, tak je možné pokutu buď zdvojnásobiť, to znamená už 13 400 alebo u veľkých až 66-tisíc eur, alebo dokonca prevádzku obmedziť alebo zakázať.
Tu chcem povedať, a tým úvodnú reč skončím, že vôbec neni naším cieľom likvidovať prevádzky. Vieme, že títo producenti zápachov nespôsobujú zápach pre nejaké potešenie alebo nedajbože ako svoju hlavnú činnosť, ale že je to mnohokrát vynútená sprievodná stránka ich výrobných procesov. Takže my ich nechceme postaviť do role ľudí, ktorí majú byť vyháňaní z regiónov, pretože sú to mnohokrát alebo vždy zamestnávatelia a mnohokrát nie zanedbateľní, ale veľmi radi by sme ich teda posunuli do role využívačov moderných technológií, to znamená, aby tá miera zápachu bola len v rozsahu, ktorý je prípustný, tak ako to náš zákon špecifikuje.
Toľko, vážená pani podpredsedníčka, v mojej úvodnej reči, teraz chcem sa len prihlásiť do rozpravy, v ktorej by som chcel vystúpiť ako druhý. Ďakujem pekne.

54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja tento návrh zákona podporím, ja som ho podporil aj pred pol rokom, pamätám si to veľmi dobre. Myslím si, že tie správne poplatky pri tých možno darovacích zmluvách, kúpnopredajných zmluvách, naozaj sú veľmi vysoké. Tých 66 eur, tá suma je skutočne vysoká. Myslím si, že treba sa nad tým zamyslieť, lebo tá rozdrobenosť pozemkov v našej krajine je naozaj veľmi veľká a veľakrát sú to jednoduchí ľudia, ktorí možno by aj chceli predať tie pozemky alebo resp. kupovať a proste tie prevody a posuny keby boli, ale nemajú na tie správne poplatky.
Jedna vec, ktorú mi nedá, aby som si ju tu neodpustil, tak ja to pripomeniem, a to budem pripomínať stále, až kým sa ten zákon nezruší, a to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sme prijali viac než pred rokom, ktorý považujem za diskriminačný. Je možné v podstate tuná, ja som to minule, pán kolega, spomínal, že aby si tam dal tú výmeru do 2 000 štvorcových metrov, nie do 2 001, lebo do 2 000 štvorcových metrov nemusí byť tá peripetia, ktorá v podstate je prijatá tým zákonom o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku. Občania do 2 000 štvorcových metrov poľnohospodárskeho pozemku výmery môžu kupovať bez toho, že by prechádzali tými registrami, a register, ktorý je vedený ministerstvom poľnohospodárstva, teda pôdohospodárstva.
Navrhovaný zákon aj ja podporím a odporúčam kolegom, aby sa nad tým naozaj zamysleli, z vládnej strany, a aby tento návrh zákona podporili. Ale myslím si, že tá drobná úprava by tam mohla byť.
Ďakujem.

40.
Ďakujem za slovo. No ja som jeden z tých menej šikovných poslancov, naozaj mám úctu pred všetkými, ktorí dokážu urobiť veľa. Keď som tu nastupoval, tak som si teda povedal, že už nemôžem robiť ani znalca, aj eseročku, ktorá 10 rokov mala nulový obrat, aj tú nie prepisom na manželku, ale predajom úplne preč, teda bezodplatným predajom, a tak isto aj dokonca odborného lesného hospodára, jednoducho nie som dostatočne šikovný na to, aby som ešte popri tejto práci dokázal si udržiavať aj tieto aktivity. Ale súhlasím, že v mojom veku už ani neni to otázka tá, že po návrate z parlamentu by človek pociťoval potrebu byť aktívny na všetkých týchto poliach.
Takže ak sa niekto rozhodne byť jedným zo 150, to znamená tými tromi stotisícinami percenta z 5 miliónov Slovákov, asi by si mal uvedomiť, že je potrebné aj čohosi sa vzdať. A obhajovať teda svoje práva na podnikateľské aktivity sa mi zdá v tejto súvislosti nenáležité.
Ale, Martin, súhlasím s tou podstatou, čo vyznela z tvojho vystúpenia, ak podmienky, tak rovné pre všetkých, absolútna transparentnosť. A súhlasím aj s tým, že asi žiadať od niekoho, kto má dnes 40 rokov a 20 rokov budoval firmu, aby teraz po vstupe do politiky bola jeho povinnosť všetkého sa vzdať asketicky a ostať teda len poslancom, asi tiež neni reálne, takže podporujem tú myšlienku, čo si povedal. Absolútne urobiť podmienky jasné pre všetkých, čo chcú byť v politike, a nemôžme selektívne riešiť raz advokátov, raz učiteľov a potom zase ešte niekoho, pretože tých aktivít je veľa a každý má isté profesionálne pozadie a históriu, takže treba v tom urobiť jasno. Takže oceňujem to, čo si povedal, tá podstata je dôležitá.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

38.
Ďakujem. Sa nevieš pripraviť, pán poslanec, keď ideš vystúpiť? Tu do opozície rýpeš a nie, aby si urobil reklamu nejakým smeráckym týmto potentátom. Napríklad ja tu len tak, keďže ma to nikdy nezaujímalo, ale teraz pozerám, ja som nevedel, že minister vnútra podnikal vo firme FoRest, s. r. o., aj s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií v jednej eseročke, a možnože by tvoj, volá sa FoRest, keď už tu tak rozprávame, a potom FoRest vlastní Foodwest. A tak ďalej, čiže tieto, ja rozumiem, ale čo chceš povedať alebo chcel si povedať a nakoniec to tam celkom nezaznelo. Proste urobme, nalejme si čistého vína a urobme medzi všetkými rovno.
Mne sa nepáči tá cesta, že poďme to teda zakázať úplne všetkým, ale poďme s tým úplne všetkým von. Toto čo som citoval, tieto dve námatkovo firmy, to sú tie, ktoré nie sú v tých schránkach ešte, čiže tu máme obrovský problém toho, že podľa mňa tu sedia politici, ktorí, o ktorých nebudeme nikdy vedieť, že niečo vlastnia, pretože sa ukryli za schránky. A potom aj celá táto téma je viac-menej taká smutno-smiešna, že jedno povolanie, ktoré sa vykonáva teda aj na základe osobitného predpisu v právnickej osobe, tu dnes budeme pertraktovať a hnať ho na zodpovednosť.
Podľa mňa by sme mali ísť úplne opačnou cestou a ísť po tom, že skutočne nájsť nástroj na to, aby sme vedeli, kto z čoho a kde má presne prospech, ak vykonáva verejnú funkciu. Myslím, že to tam nejak na konci zaznelo, že ak chceme mať rovný prístup, tak to uvoľnime a snažme sa potom pýtať, že keď niekto vykonáva verejnú funkciu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

36.
Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať na to, čo povedal pán Poliačik, ale zároveň sa odrážam od toho, čo povedal pán Hlina.
Áno, súhlasím s tým, čo povedal, že ak to chcete robiť poriadne, teda poslaneckú prácu, nemáte toľko času a rovnako, ak to chcete robiť poriadne, ja nie som právnik, ale venujem sa obhajobe práv obetí trestných činov, advokácii, v zastupovaní, už vôbec nie v takej miere, v akej som to robila, len predostieram, nie som v konflikte záujmov, robím to už roky zadarmo, ale keď to chcem robiť, ja ten prípad nosím so sebou všade v hlave, čiže ako toto je moja výhrada k tomu, že nie je činnosť ako činnosť.
A vrátim sa znovu ešte k tomu plateniu, neplateniu a práci poslaneckej. Po revolúcii sa vlastne zaviedol úplne nový systém. To my do revolúcie sme mali v parlamente aj dojičky, aj kapitánov priemyslu, aj neviem koho, akože tzv. reprezentatívne zastúpenie obyvateľstva, začali sme budovať túto novú parlamentnú demokraciu tak, aby ten parlament bol aj funkčný, aj kvalifikovaný, aj aby nezvádzal k tomu zháňať si niekde inde na živobytie prostriedky. A ja si myslím, že dosť jednoduchý recept by bol na to, ak chce niekto zostať spojený so svojím povolaním, ako to robia lekári, ktorí sú tu v parlamente? Tak nech to tak robia aj advokáti a nech sú spojení bezplatne. Akože nech sa páči, ja nemám vôbec s tým žiadny problém a nevidím dôvod, prečo by sa to tak nedalo urobiť.

Pán poslanec Přidal, ja rozumiem tej vašej snahe, legislatívnej iniciatíve očistiť a zamedziť možnému konfliktu záujmu pri vykonávaní advokátskeho povolania, advokácie a zároveň pri výkone poslaneckého mandátu. A poviem vám pravdu, že zamyslela som sa nad týmto zákonom v tom kontexte, že viem si predstaviť, že advokáti, ktorí sú zároveň aj poslancami a vstupujú do prípadov, riešia mnohé dielčie, nie politické spory, či už v občianskom práve alebo v obchodnom práve, tak majú záujem aj pre svoje profesionálne dôvody, pre možnosť vstupu do legislatívy uchovať si živý kontakt s reálnymi prípadmi, so svojimi klientami. Riešiť konkrétne prípady, aby tak mohli nie ako teoretici, ale ako praktici vstupovať do systémových úprav jednotlivých zákonov.
Avšak v tej časti a pri tých príkladoch, ktoré ste konkrétne uvádzali, paroplyn, ja s vami súhlasím. Naozaj považujem za nevyhnutné, aby ak poslanec vykonáva poslanecký mandát, sa zdržal konaní, nevstupoval do konaní, ktoré sú tak citlivého rozmeru, ako ste vy spomínali, kde sa bije ochrana verejného záujmu so záujmom vybraných obchodných alebo iných záujmových skupín. Ak by toto rozlíšenie vo vašom návrhu bolo, ja by som nemala vôbec žiaden problém takýto návrh zákona podporiť. Keď mi v tom dnes niečo bráni, je to práve to, že chápem argumenty advokátov, ktorí riešia dielčie spory a práve pre efektívnu činnosť, účinnú činnosť a výkon svojho poslaneckého mandátu nechcú stratiť kontakt so živou advokátskou praxou.

10.
Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, predkladáme zákon, ktorý v podstate by sme ani nemuseli, pretože už sa realizuje jeho časť, ale aby sme zadosťučinili praxi, ktorá sa už vykonáva, a dopĺňame, alebo teda máme záujem doplniť určitú časť, ktorá sa zatiaľ ešte v Národnej rade nerealizuje.
Súvisí to s nahrávaním, archivovaním obrazovo-zvukových záznamov, ktoré sa už v súčasnosti dejú v rámci vystúpenia, alebo teda v rámci rokovaní Národnej rady. Vieme, že už niekoľko volebných období sú zaznamenávané alebo teda produkované online obrazovo-zvukové záznamy z vystúpení Národnej rady, ktoré, samozrejme, potom preberá aj verejnoprávna RTVS a zo záznamov ich púšťa v rámci programu na programe č. 2.
Čo však dopĺňame, v zákone je zatiaľ určené, že tieto záznamy sa archivujú po dobu 6 mesiacov. My tam dávame novú možnosť, aby sa archivovali aspoň alebo teda minimálne jeden rok, samozrejme, horná hranica nie je určená, pretože vieme z praxe, že tie záznamy sú archivované naozaj už tretie volebné obdobie, takže s týmto určite problém nie je. A zrejme s tým nemá nikto problém, žiadna doterajšia vláda, takže myslím si, že tuná nevzniká ani žiadny precedens, ani žiadne politikum.
Čo však dopĺňame a bolo by to vhodné, aby naozaj občania mali úplný prehľad o tom, ako sa rokuje v Národnej rade Slovenskej republiky, tak dopĺňame vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov z jednaní výborov. Vieme všetci z praxe tuná, že niektoré výbory zasadajú súčasne a dokonca aj dva-tri, a človek nemôže byť naozaj na všetkých. Potom nevie, kde sa čo prerokovávalo, nie všade môže mať svojich asistentov, takže je dobré, keď si človek môže potom pozrieť zo záznamu rokovanie výborov, najmä napr. také, kde sa predstavujú rôzni kandidáti do volených funkcií, ktoré potom tu odhlasujeme. A keďže zvyčajne nebola vôľa, aby sa prezentovali v pléne Národnej rady, zvyčajne sa prezentovali len na príslušnom výbore, tak bolo by dobré, aby naozaj poslanec mal vedomosť o tom, čo sa na danom výbore dialo.
Opäť je to taká naozaj drobnosť a takisto sa tam vlastne dáva podmienka, aby tieto archívne záznamy obrazovo-zvukové boli archivované po dobu najmenej jedného roka. Takže je to naozaj taká, by som povedal, nevinná novela, ale v každom prípade by mohla byť pozitívnym prínosom najmä pre občanov, ale aj ku práci poslancov Národnej rady.
Čo by som chcel teda zdôrazniť a týka sa to hlavne teda toho bodu 2, zopakujem len, že v nadväznosti na archivovanie záznamov po dobu jedného roka priamo z rokovaní Národnej rady sa precizuje, aby sa vlastne nahrávali alebo vyhotovovali aj záznamy z rokovania výborov ako iniciatívnych a kontrolných orgánov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré, samozrejme, až na zákonom stanovené výnimky sú verejné, a preto existuje spoločenská požiadavka na to, aby sa aj z týchto zasadnutí vyhotovovali videozáznamy. Na výboroch sa napríklad vypočúvajú kandidáti na zastávanie vysokých postov vo verejnej správe, o ktorých až následne prebehne voľba v pléne Národnej rady, odôvodňujú sa tam návrhy zákonov ministrami alebo inými zamestnancami ministerstiev, pričom vzniknutá diskusia je často obsiahlejšia ako následná diskusia priamo na schôdzi Národnej rady. Prerokúvavajú sa zásadné otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky a ďalšie. V dnešnej modernej dobe by malo byť samozrejmosťou, aby boli zo zasadnutí výborov, ktorých výsledky ovplyvňujú chod celej Slovenskej republiky, vyhotovované obrazovo-zvukové záznamy, ktoré budú archivované po dobu aspoň jedného roka. Podrobnosti o tejto archivácii, ako aj o vyhotovení obrazov, zvukových záznamov by mala rovnako ako pri schôdzach Národnej rady upraviť Kancelária Národnej rady v zmysle § 143 ods. 10 rokovacieho poriadku.
V doložke vplyvov máme, samozrejme, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale máme za to, že tento môže byť vykrytý úplne v pohode zo súčasného rozpočtu Kancelárie Národnej rady, pretože to určite nebude vysoká položka. Koniec koncov, ak by sme tuná dali aj konkrétne vyčíslený vplyv, teraz nechcem byť nejaký veľmi dotieravý, ale vieme, ako veci fungujú, že my by sme povedzme dali, že negatívny vplyv bude, ja neviem, desaťtisíc eur a niekto sa dokáže vysúťažiť aj za dvadsať. Takže v tomto by sme sa určite vedeli mýliť, aj keď si nemyslím, že by to bolo zahodno škriepiť sa práve o takomto. Myslím si, že toto je riešenie, koniec koncov médiá majú prístup na výbory, so svojimi vlastnými kamerami si robia svoje vlastné obrazovo-zvukové záznamy, nie však z priebehu celého rokovania, zvyčajne len to, čo ich zaujme, to potom predostrú verejnosti vo svojich buď reportážach, alebo v správach. A my si myslíme, že tieto záznamy by mohli byť vyhotovené naozaj z celého priebehu rokovania. No a ako som spomínal, keďže rokovania výborov prebiehajú aj paralelne, tak by sa vyhotovovali nie online prístupom, ale len do archívu Národnej rady, kde by boli potom prístupné verejnosti.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Určite nie je jednoduché riešiť aj zamestnanosť v našej krajine. Ja sa skôr prikláňam aj možno k tej konkrétnej časovej situácii, v ktorej sa naša krajina dnes nachádza, som tak skôr za rozvoj tých drobných a stredných firiem, podľa možností našich. Samozrejme, je to proces dlhodobejší, nie je to také jednoduché, ale si myslím, že aj zo strategického hľadiska je to o čosi lepšie. Ja sa teším, že máme tu aj tie automobilky, ale bezpochyby prináša to isté riziká a boli sme toho svedkami, keď bola tu tá kríza, ktorá tu bola a zatriasla v podstate aj celým svetom, aj našou krajinou a toto je veľké riziko. Naša ekonomika ak bude stáť len na niekoľkých veľkých firmách, tak sa zosype, môže sa to stať, ale ak bude stáť naozaj na drobných, malých firmách, stredných firmách, oveľa lepšie bude to, strategicky keď je to rozložené.

Pán kolega Andrej Kolesík, chcem ti povedať toľko, že predkladateľ tým myslí susediace katastrálne územia, ale nie je to uvedené v tom návrhu zákona, lebo tam sa hovorí, strategickým parkom je súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov. Muselo by to byť uvedené v tom zákone, ale nie je to tam. To znamená, že teoreticky to môže byť aj tak, ako som to povedal. Z toho katastrálneho územia, hej, keď si to vyhliadnem, tak môže byť časť tu, časť tu, pričom keď to zrátam všetko dohromady, tak musí to byť tých 250 hektárov. Musí sa to uviesť do tohto zákona. Prosím, môžete to opraviť, však sme v prvom čítaní, V tom druhom čítaní zamyslite sa nad tým. Ale ja to chápem tak, že to sa môže poskladať aj v rámci celej našej krajiny. Nemusí to byť len tak, ako si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na asi tri veci.

Po prvé. Dobre si spomenul, že pôda je tá, ktorá nás živí. A ja to doplním tým, že pôda je neobnoviteľný zdroj, ktorý neurobíme v skúmavke, a keď tú pôdu stratíme, tak skončíme aj s potravinami, so všetkým možným ako s výživou.

Ďalej, spomínal si, že investor si niekedy vyberá aj exteriér, kde bude umiestnený, ako vlastne bude mať aké pozadie vo svojej fabrike alebo toho svojho podniku, ktorý umiestni. A ja sa pýtam, ako sa tak propagujeme vo svete, ako ten investor vie, že nejaké Slovensko existuje, a nepomýli si nás so Slovinskom, resp. s inými krajinami. A by som apeloval potom na pána ministra, pretože on sedí vo vláde, aby sa prakticky tá propagácia cez naše veľvyslanectvá a zastupiteľstvá, ktoré máme v rôznych krajinách, trošku zlepšila, pretože bol som na niektorých veľvyslanectvách a musím povedať, že mali tam 5 malých brožúr o Slovensku. Nič viacej, nič menej tam nemali. Keď takto si predstavujeme propagáciu, aby sme nejakých investorov prilákali, tak to je asi o ničom. Myslím, že na propagáciu Slovenska išlo v rozpočte na tento rok 58 mil., keď si dobre pamätám. Chcel by som vidieť, ako to bolo využité. Ja som to spomínal pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Lajčákovi, aby na to prihliadol, tak dúfam, že aj vy, pán minister, budete na neho takto nejako apelovať. Čiže je to o tom, aby o nás svet vedel. Niektorí si Slovensko ešte mýlia s Českou republikou, so Slovinskom, so všetkými možnými krajinami.

A ešte jedna vec, tá hrozba možných reštitučných nárokov, čo aj teba, pán kolega, trošku udivila. Ja by som to dal vtedy, keby ešte bol nejaký termín otvorený, reštitučný, s tým dokedy sa môže niekto prihlásiť. To je to riziko, že niekto bude o to žiadať, že tam to padne. Ale tu už termíny nie sú, už máme ukončený stav. Takže iba vieme, čo to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)