Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne uviesť v mene poslaneckého klubu strany SMER niekoľko slov k Programovému vyhláseniu vlády, programovému vyhláseniu, ktoré včera relatívne podrobne uviedol predseda vlády. Chcem zdôrazniť, že tento program je aj program nášho klubu. Podporujeme ho, sme s ním stotožnení. Samozrejme, budem pozorne sledovať diskusiu a s príslušnými závermi. Takže, vážené kolegyne, kolegovia pre najbližšie štyri roky vláda zadefinovala 10 kľúčových úloh, ktoré vyjadruje hodnotový rámec, isté hodnotové východiská pre posúdenie aktuálnej situácie štátu, hierarchiu problémov so základnými nástrojmi na ich riešenie. Charakter vzťahov k Európskej únii a nášmu pôsobeniu v nej, svoje vnímanie aktuálnych strednodobých a strategických potrieb krajiny, ako aj vzťah k občianskej spoločnosti, charakter politických nástrojov, vo vzťahu ku ktorej bude ju používať pre svoje úlohy a podobne.
Ďalej ten vecný zoznam programového vyhlásenia má zhruba sedem programových bodov, ktoré sa už potom primerane podrobne rozvádzajú jednotlivé oblasti správy štátu. Špecifikujú sa vecné kritériá ako aj predpokladané praktické kroky k dosiahnutiu programových cieľov. Jednotlivé riešenia uvedené v programovom vyhlásení budú iste predmetom kritickej pozornosti aj našich kolegov, ale aj opozičných partnerov a je, vážené kolegyne, kolegovia, na nás, či táto diskusia, ktorá prebehne bude podnetná, či vytvorí predpoklady pre potrebný konštruktívny politický dialóg. Jej charakter, tejto diskusie iste predurčí aj budúci povedzme, že politický boj, ktorý môžme v parlamente očakávať. S jednotlivými časťami programového vyhlásenia vlády sa iste budú zaoberať aj ministri, ktorí zaujmú stanovisku k diskusie v rámci svojich kompetencií. Mne preto dovoľte iba niekoľko zovšeobecňujúcich úvah o východiskách, ktoré nesporne museli ovplyvniť tvorbu a charakter programového vyhlásenia.
Aby sme hľadali kľúčové slová, ktoré charakterizujú toto programové vyhlásenie, tak musíme dospieť k slovám ako je pragmatizmus, politický realizmus, rovnomerné rozdelenie nákladov na sanáciu dôsledkov svetovej krízy na všetky vrstvy spoločnosti, korporativizmus, posilňovanie strategických záujmov našej krajiny, ústavná hodnotová orientácia na udržateľný sociálno-trhový mechanizmus ako aj ekologický rozmer a rozvoj hospodárstva a tiež aj upevňovanie životných potrieb našich obyvateľov. V mnohom sa zhodneme, že pre dobré hodnotenie účinnosti tohto programového vyhlásenia je dôležitý spôsob chápania v akých sociálno-ekonomických podmienkach sa naša krajina nachádza. Aká je intenzita vplyvu globálnych faktorov na život v našej krajine? Aké sú reálne možnosti národného štátu realizovať zmysluplnú národohospodársku politiku a v neposlednom rade aj vnímanie toho, čo spôsobilo súčasný krízový stav a ako realizovať európsku hospodársku stratégiu zameranú na škrty a úspory s cieľom dramaticky znížiť kritické zadlžovanie sa niektorých krajín eurozóny.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto vláda preberá politickú moc po predchádzajúcich voľbách, keď vláda koaličných pravicových strán nepreukázala schopnosť zmysluplne spravovať krajinu. Predsa výsledky volieb jednoznačne vystavili nespochybniteľné vysvedčenie. V našej krajine naďalej prevláda mainstreamové myslenie, v ktorom cítiť dozvuky neoliberálnych koncepcií, ktoré sú výdatne živené aj mediálnym prostredím napriek tomu, že v európskom prostredí zaznievajú hlasy o potreby zásadnej zmeny hodnotení ekonomických, ekonomických teórií. Známy ekonóm Drucker dokonca hovorí v tejto súvislosti, že v podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať. Takýto je citát a kto trošku pozná prostredie a diskusiu v Európskej únii, vie veľmi dobre, že toľko protikladnosti, nejednoznačnosti a rozdielnych pohľadov na riešenie krízy doteraz možno za posledných 30 až 50 rokov nebolo. Žiadna zhoda nepanuje ani v otázkach, akým spôsobom zvládať ekonomickú krízu. Časť niektorých ekonómov, ako spomeniem Stiglitza ako nositeľa Nobelovej ceny, hovorí, že škrty vedú Európu k sebevražde, a tvrdí, že neexistuje žiadny úspešný program niektorých väčších krajín Európy, kde by bol takýto program škrtov úspešný. Na druhej strane ďalší ekonómovia ako je Foster a Magdoff, napríklad uvediem týchto, uvádzajú, že proti klasickej stimulácii ekonomiky stoja minimálne dva faktory. Po prvé dlhové bremeno väčšiny vyspelých krajín spojené s faktorom, že príliš veľká dlhová zaťaženosť výrazne znižuje stimulačný dopad na ekonomiky.
Pred vládou preto stojí úloha disponovať naozaj premyslenou ekonomickou stratégiou, ktorá zohľadní národné špecifiká, a to predovšetkým podrobnou analýzou charakteru nášho dlhu, jeho národohospodárskej konotácie a zvládne aj efektívnu kombináciu úsporných a stimulačných opatrení. Je samozrejmé, že nemôžme utrácať peniaze, ktoré nemáme, ale rovnako je potrebné sa vyvarovať ideologickej, myslím teda neoliberálnym motivovaným škrtom, ktoré nemajú základ v hĺbkovej analýze slovenského hospodárstva a možnostiach našej ekonomiky. Známe udalosti, napríklad hnutie Occupy Wallstreet alebo Hnutie 99 % naznačujú veľmi dôležitú otázku. Do akej miery budú ľudia podporovať štát, ktorý ich programovo a cielene ožobračuje? Jednostranná politika škrtov okrem dramatických sociálnych dopadov má predsa aj antirastové dopady. Skúsenosti z krajín ako je Írsko, Grécko alebo aj Veľká Británia jednoznačne ukazujú, že nepremyslené škrty smerujúce k zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva následne zvyšujú nezamestnanosť a dramaticky zvyšujú náklady štátu. Írska nezamestnanosť, a to Írsko patrí ku krajinám, ktoré dôsledne splnili požiadavky Medzinárodného menového fondu, je 15 %. Prvýkrát sme zaregistrovali nedávno, že napríklad v tak priemyselnom meste ako je Liverpool je plnohodnotne nezamestnaných 30 % obyvateľstva. Zásadnú potrebu prehodnotenia vykazujú aj kontroverzné rozhodnutia našich predchádzajúcich vlád. Povedzme, že nezodpovedné rozhodnutie o zavedení druhého piliera v tej podobe, aký bol zavedený, ziskovosti zdravotných poisťovní a úplné utlmenie verejných financií, verejných diskusií o daňovej etike. Nebezpečnou tendenciou je i prudké roztváranie nožníc majetkovej diferenciácie.
Priestor pre verejnú diskusiu potrebujeme i k otázkam mechanizmom štátnej regulácie, a to nielen vo vzťahu k finančnému kapitálu a bankám. Ukazuje sa totiž, a to v nezanedbateľnej miere intenzity, že trhový systém, kde nad všetkými možnými spoločenskými dohodami monopolne dominuje súkromné vlastníctvo, nemôže byť funkčný. Vyhlásenia dneska najbohatších mužov sveta to potvrdzujú. Miliardár Buffett žiada príslušné národné štáty o zdanenie bohatých. Svetové štatistiky ukazujú čoraz menšiu kúpnu silu väčšiny obyvateľstva, ktorá čelí čoraz väčšiemu objemu tovarov. Výrazne zo svetových štatistík vyplýva, že klesá pomer mzdy, hodnoty mzdy vo vzťahu k hrubému domácemu produktu.
Toto budú teda otázky, s ktorými sa vláda bude zaoberať, preto potrebuje tvorivý dialóg, a je veľmi zaujímavé v tomto smere a je to potrebné oceniť spôsob, akým zvolila komunikáciu s verejnosťou. Nie je už vôľa politických strán, ak pán predseda KDH kritizuje korporativizmus, je to naozaj nepochopiteľné. Čo je totiž základnou vlastnosťou konsenzuálej demokracie? To je práve to, že princíp väčšiny nie je základným prostriedkom rozhodovania. Paritná demokracia odkazuje na dosiahnutie dohody na základe kompromisu s tým, že vťahuje do správy štátu všetky relevantné sily spoločnosti, vrátane politickej opozície. Predsa tento moment, ktorý dáva šancu vláde, že sa prvýkrát stane skutočne vládou národnou, a je to prvýkrát v našich slovenských krátkych dejinách, to je princíp, ktorý by sme mali odsúdiť?
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte povedať, že... a vyzvať vás predovšetkým k tomu, smerujme k skutočnej vecnej diskusii. Poďme hľadať odpovede na rozporné otázky a poďme pripraviť našim občanom možnosť, aby v najbližšom období cítili aspoň trošku zlepšenie svojich osobných statusov. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
