Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, keďže som vedela, že budete vystupovať, tak som si pozrela programové vyhlásenie vlády z obdobia, kedy ste boli poslankyňou, za ktoré ste hlasovali. Keďže ste od začiatku začali, že toto programové vyhlásenie týkajúce sa školstva je iba na šesť strán, tak ja vám poviem, že to vaše bolo na päť strán. A tak isto s tou vágnosťou rôznych pojmov a riešení, prečítajte si pozornejšie vaše programové vlády týkajúce sa oblasti školstva. Myslím, že nemá zmysel takto sa prekárať, vágne, nevágne, určité, skôr si uznajme, že školstvo sa dostalo do stavu totálneho zlyhania. To vám povedia ľudia z praxe, nehovorím teoreticky. Ja sama som pedagóg už ozaj dlhé roky, viem, o čom hovorím a celý profesionálny život komunikujem so všetkými pedagógmi. To, čo momentálne v školstve je, tak to ozaj nemá obdobu.
Nemala by som reagovať na pána poslanca Poliačika, ale neodpustím si, pán kolega, sú dve rozdielne kategórie - jedna kategória rovnosť a druhá rovnakosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Chmel, ja by som chcel na vás reagovať vzhľadom na to, že som sa veľmi tešil na toto vaše vystúpenie vo vzťahu k ľudským právam.
Dovolím si poukázať na to, že vy tu kritizujete vládu Roberta Fica ohľadom jeho vzťahu k ľudským právam. Trošku vám chcem pripomenúť niektoré veci, čo ste vy urobili, alebo lepšie povedané, neurobili ako vicepremiér s pani premiérkou Radičovou. Dovolím si konštatovať, že jediný výsledok v oblasti ľudských práv, ktorý občania mali možnosť cítiť, bolo asi to, že ste zreformovali teda tie rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktoré boli viaceré, a vytvorili ste jednu s jej výbormi, kde ste úplne dosadili iba ľudí, ktorí boli blízki vám a pani Radičovej.
Na druhej strane asi jediná vec, ktorú ste urobili, bola tá stratégia ochrany ľudských práv, ktorú ste prijali, a ktorá sa nezačala ešte ani poriadne napĺňať. Z toho mal som dokonca pocit, že vy sa iba stále pripravujete na to, že sa pripravíte. Aby ale vaša pamäť bola úplne čerstvá, tak spomínali ste Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, že sa brojí s problémami v súčasnosti. Áno, brojí sa a kvôli tomu, že vaša vláda v roku 2011 znížila rozpočet SNSĽP o jednu pätinu, teda o 114 617 eur, teda o 3,5 milióna korún. To drastické zníženie rozpočtu nielen Stredisku pre ľudské práva, ale aj pre iné, dá sa povedať, občianske združenia, ktoré boli vyradené z grantovej schémy na vašom ministerstve, boli to aj niektoré rómske združenia, ktoré zastupoval povedzme napríklad pán Richter, ktorý bol členom predchádzajúcej rady pre národnostné menšiny, tak jednoducho stratili absolútnu šancu sa venovať ľudským právam alebo s veľkými problémami. Čiže toto chcem iba pripomenúť, že vy ste sa iba pripravovali na to, že sa pripravíte urobiť niečo pre ľudské práva za tých osemnásť mesiacov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, súhlasím s tým, že jednou zo základných vecí, ktoré by podporilo viacej zadelenie sa rómskej komunity do života, je zamestnanosť. A ja môžem na konkrétnom príklade teda potvrdiť, že je to naozaj tak. V roku 2007 bol v rámci nášho mesta Hnúšťa podporený projekt priemyselný park, ktorý, kde investor mal záujem vytvoriť 300 pracovných miest. V súčasnosti je vytvorených 1 200 pracovných miest, z toho je asi jedna tretina, z tých pracovných miest, obsadená našimi rómskymi spoluobčanmi. A aj keď za nie nejaké extra veľké mzdy robia. A keďže ja som povolaním učiteľ, mnohí z nich prichádzajú aj ku mne a hovoria, že chcú žiť aj ináč a že táto práca im trošku umožňuje sa odčleniť od tej horšej časti komunity v tom zmysle, že si chcú spraviť nejakú tú svoju vlastnú rodinu a nejaký ten svoj vlastný život. Takže áno, myslím si, že zamestnanie a práca, myslím si, že mnohých podporí. Hlavne takých teda, čo chcú pracovať a nechcú len využívať náš sociálny systém.
A ešte mi dovoľte takú malú výzvu, ktorú som dostal aj od niektorých mojich voličov, ktorí mi volajú, aby sme trošku v rámci tejto snemovne kúštik racionálnejšie rokovali, pretože mnohokrát sa vybíjame na témach polhodinu, trištvrte hodinu, hodinu. A si neviem predstaviť, keby obecné alebo mestské zastupiteľstvo sa malo takto dlho zaoberať niektorými témami, ako by sme mohli potom v mestách alebo v obciach pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že teraz poruším možno trošku rokovací poriadok. Pán poslanec Hlina, ja tomu rozumiem. Môžeme si to vysvetliť, vysvetlím vám to potom podrobne.
Ale na pána poslanca Poliačika, Polláka, pardon, v jeho vystúpení. Pán poslanec, vy ste už spomínali na výbore, na našom riadnom zasadnutí výboru, že tento zákon veľmi vážne plánujete predložiť. Mám teda na mysli zákon o vysporiadaní pozemkov s tým, že ja predpokladám, že sme sa pochopili na tom výbore, kde si myslím, že predloženie takejto legislatívnej novely bude treba, myslím si nejaká politická zhoda širším politickým spektrom. A predpokladám, že tak ste to aj mysleli vo svojej rozprave.
Ale chcel by som povedať jednu vec, že spomínali ste, vysoká miera nezamestnanosti, podmienenosť sociálnych dávok rómskych spoluobčanov na vykonávanie verejnoprospešných prác a tak ďalej a tak ďalej. Spomínate rómsku menšinu iba z toho pohľadu, alebo pripadalo mi to, že skutočne je to len z toho pohľadu znevýhodnenia. Chcem vás upozorniť na jednu skutočnosť, že nezamestnanosť v Slovenskej republike stúpla na rekordné číslo za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, na rekordné číslo a v tom čísle nezamestnaných nie sú iba Rómovia, sú tam aj nerómovia. A chcem sa spýtať, či sa aj ich niekto pýta na to, akým spôsobom chcú riešiť svoju situáciu? Tých chcem povedať iba jedno, aby sme sa pochopili, že keď zastupujete túto skupinu v Národnej rade Slovenskej republiky, čo je zjavné a robíte tak a je to veľmi dobré a vnímam to pozitívne, možno treba smerovať aj medzi našich rómskych spoluobčanov ich iniciatívu, aby trošku pracovali aj na sebe, aby sa vzdelávali, aby sa snažili. Nečakali iba to, čo im štát dá a ako sa o nich štát alebo obce, regióny postarajú. Aj oni musia prejaviť záujem o to, uplatniť sa v spoločnosti v rámci republiky.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zopakovali ste nám programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, podľa vás plné konkrétností, pekné, len pri vyhodnotení tohto plnenia z vášho konkrétneho volebného programu ste vyhodnotili štyri, šesť konkrétne splnených úloh. Na tých 18 mesiacov, veľa či málo, ťažko povedať.
Hovorili ste aj o tom, o zrušení poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskej pôdy, ktoré bolo zavedené. Ja si myslím, že to bolo veľmi zlé opatrenie. A stále to budem tvrdiť a som rada, že máte ten istý názor ako ja, lebo ste povedali, že keď sa znova zavedie poplatok za vyňatie z pôdneho fondu, že budete zaň všetkými desiatimi. Veľmi sa na to teším, pretože nechcem, aby Slovensko vyzeralo na najlepších pôdach zastavané búdami, ktoré nazývajú logistickými centrami. Jasná vec, že všetko je o ľuďoch, aj o tom, ako sa kto postaví k plneniu svojich pracovných príležitostí a pracovných úloh.
Pán poslanec, máte široké a veľké skúsenosti z funkcie štátneho úradníka, ktorý pôsobil na úseku pozemkového práva. Myslím si, že aj vaše analýzy, ktoré tu zazneli, ale mnohým aj naším kolegom asi moc nepovedali, pretože nemajú také informácie, čo sa týka ROEP-u, čo sa týka ostatných vecí týkajúcich sa pozemkov a takisto aj reštitúcií.
Konštatovali ste, že keby ste išli takým tempom ako za týchto posledných osemnásť mesiacov, tak by ste reštitúcie ukončili za šesť rokov. Preto sa vás pýtam, prečo žiadate od tejto vlády, aby to stihla za štyri?
Hovorili ste o Slovenskom pozemkovom fonde, o tom ako sú vybavené zmluvy. No, možno sa ešte budeme čudovať nad tým, ako boli niektoré reštitúcie vybavené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fecko, v podstate ja znova zopakujem to, čo som už povedal, že programové vyhlásenie vlády má byť a je o cieľoch vlády v nasledujúcom volebnom období, a nie je to plán legislatívnych úloh vlády. Vyčkajte si na plán legislatívnych úloh vlády a tam sa dozviete podľa mňa viac.
Čo sa týka daného vášho vystúpenia, musím ho ohodnotiť v podstate asi v tom zmysle, že ide o vysokú odbornú analýzu, čo uznávam. Fakt, venovali ste sa tomu poctivo, ale dovolím si skonštatovať, že niektoré vaše praktické riešenia alebo vaše predstavy si trošku predstavujete ako Hurvínek válku. V podstate budem v niektorých veciach konkrétny, vzhľadom na ten čas, tak iba zopár.
Citujem odborníka na pozemkové právo pána Geisbachera, čo sa týka pozemkových úprav, komasácií, ROEP a reštitúcií ide o dlhodobý proces. Ten dlhodobý proces bol naštartovaný, tak ako ste vy povedali, pri niektorých prípadoch pred dvadsiatimi rokmi, v niektorých prípadoch pred nejakým, teda určite desiatky rokov. Tieto procesy reštitúcií boli naštartované za pána Mečiara a neskôr za pána Dzurindu. Dovolím si poukázať ale na to, že tak ako vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády uviedla, že tieto procesy chce urýchliť, tak je to namieste, lebo nemôžete vy niečo dať do programového vyhlásenia vlády, že to ukončíte, keď je to dlhodobý proces. Sám ste poukázal na to, že od roku 2010 do roku 2012 bolo ukončených, keď som si to vypočítal, okolo sedem tisíc reštitučných nárokov ako takých, zostalo ešte nejakých štrnásť tisíc osemsto. Dovolím si upozorniť na to, že pri čísle 83 295 trvalo teda skoro dvadsať rokov, kým sa desaťtisíc reštitučných nárokov vybavilo. Čiže sám musíte uznať, že nejde o krátkodobý proces. Kebyže si vláda dá, že to ukončí, tak sama by klamala.
Na druhej strane poukážem na to, čo ste vy povedali pri záhradkových osadách, že bývalá vláda ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Tak najprv by som odpovedal pánovi poslancovi Froncovi tak, že vyrovnané hospodárenie v košickej nemocnici za posledné štyri mesiace vládnutia bývalého riaditeľa je mínus 16 mil. eur. Mínus 16 mil. eur, sú to oficiálne čísla.
Po druhé, ďakujem pekne pani poslankyni Horváthovej, lebo myslím si, že prehovorila ako zdravotník z terénu. A možno stačí si zapamätať jednu vetu, nikdy nebola taká tenzia zdravotníctva, ako je teraz. A to nehovoril ani poslanec SMER-u, bol to človek, ktorý prišiel z terénu, a naozaj tak to je.
A dovoľte mi, aby som zareagoval na pána exministra. Naozaj nedá mi nič iné, ako parafrázovať vyjadrenie bývalého maďarského premiéra, lebo to, čo ste robili osemnásť rokov, to zhrnul pán bývalý premiér Gyurcsányi, keď povedal, že: Klamali sme ráno, klamali sme na obed, klamali sme večer. Naozaj, vy ste osemnásť mesiacov klamali zdravotníkov a zavádzali legislatívne normy, ktoré vôbec neboli ničím podložené, a naozaj toto pôsobenie je sprevádzané iba kauzami a biznismi, ktoré boli v zdravotníctve robené, či to bol poradca za 15 mil. eur na štyri roky, čiže poradca za 10 tisíc eur na deň, čo sa zrušilo až po nátlaku a až po rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva, či to bol problém s firmou Pfizer, kde náhodou robil váš brat a ktorá získala za 24 hodín nenáležitú výhodu. Alebo naozaj plat Faktora, kde opakovane tu zdôrazňujem ešte raz, plat s odmenami bol dvakrát väčší, ako mala bývalá generálna riaditeľka a terajšia ministerka Zuzana Zvolenská, dvakrát väčší, v priemere takmer 12 tisíc eur. Alebo pôsobenie šéfky kategorizačnej komisie, pani Cesnakovej, kde čírou náhodou jej príbuzný, vtedy teda nastupujúci, toho času manžel, získal zákazku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Raši, som rád, že si znova vysvetlil podrobne vládny program niektorým pánom, ale konkrétne aj pánovi poslancovi Uhliarikovi, aj pánovi poslancovi Novotnému, čo táto vláda ide robiť, ako ide riešiť zdravotníctvo.
On to stále nepochopil, kde dohnal zdravotníctvo za tých osemnásť mesiacov, čo tomu šéfoval. A ani chlapsky sa nebol schopný postaviť, aby povedal lekárom, sestrám veci, že odkiaľ tie mzdy zoberie. Stále hovorí, že ušetrí. Neviem, kde ušetrí, pretože na platy treba, rezerva vlády je 50 mil., na platy potrebuje 170 mil., aby zdravotníctvo neskolabovalo, čiže nová ministerka potrebuje ďalších 200 mil. na to, aby prakticky pokryla tie náklady, ktoré ste tam nechali.
To, čo tu povedal presne pán Raši, že aké zadlžovanie nastalo. Takže je zbytočné hovoriť. A to, čo som tu povedal predtým, za tým si stojím, že v roku 2010 zdravotníctvo dostalo pôžičku 168 mil. eur. Takže prakticky zadlžovanie pokračovalo za vás ďalej. Je akademicky vôbec, že diskutujeme na túto tému.  Zajacova reforma a pokračovanie Zajacovej reformy tak, ako ste znova začali robiť, ženiete zdravotníctvo do tej situácie, do ktorej ste ho dostali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážený pán predseda Národnej rady, ctená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, začnem svoje vystúpenie teda trochu netradične, nie k zdravotníctvu, ale ku kultúre. A využijem túto chvíľu tiež trochu netradične, aby som sa ako primátor mesta poďakoval ministrovi kultúry, bývalému, Danielovi Krajcerovi za podporu tohto projektu, lebo naozaj, bez ohľadu na to, že sa vlády menili, tá podpora voči mestu bola a si to všetci vážime. Na druhej strane chcem povedať, že aj nový minister kultúry Marek Maďarič, ktorý bol pri zrode projektu v roku 2008, keď bol ministrom kultúry Slovenskej republiky, ako prvé vyjadril podporu tomuto projektu. Poslal mi list, tento list som odovzdal aj na monitorovacom výbore v Bruseli ako oficiálnu deklaráciu podpory a kontinuity v projekte. Čiže aj keď sa tá slovná zmienka v programovom vyhlásení nenachádza, táto podpora bola vyjadrená oficiálne a ja som ju takto oficiálne aj predstavil v Bruseli a tiež to bolo prijaté veľmi kladne, že tá kontinuita podpory ostala. Takže ja dúfam, že naozaj ten projekt bude tým, čo od neho všetci očakávame.
A teraz dovoľte, aby som sa venoval programovému vyhláseniu vlády, časti Starostlivosti o zdravie - zdravý občan, vyliečený pacient a spokojní zdravotníci. Možno ste postrehli, že pri vystúpení k programovému vyhláseniu vlády pána exministra zdravotníctva odznelo, že teda vláda, že pre vládu, túto vládu asi nie je asi ministerstvo zdravotníctva prioritou, lebo zmienka o starostlivosti o zdravie sa nachádza až na 56. strane. Myslím si, že naozaj to zdravotníctvo v tomto programovom vyhlásení malo začať hneď prvou stranou a malo to byť ospravedlnenie sa nastupujúcej vláde za všetky, dovolím si povedať, zverstvá, ktoré boli na pacientoch páchané počas pôsobenia minulej vlády. Naozaj to, čo si pacienti a zdravotníci museli odtrpieť, malo byť asi deklarované ospravedlnením hneď na začiatku. Mimochodom, podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej začínalo zdravotníctvo na 29. strane a programové vyhlásenie bolo kratšie.
Mnohokrát tu odznieva, že programové vyhlásenie vlády aj v našej časti neobsahuje žiadne čísla, že obsahuje, a neobsahuje nič konkrétne, tak, dovoľte mi, ešte raz uviesť jeden fakt z programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej, kde jediným číslom ohľadom zdravotníctva bolo, že sa stanovia priority v systéme na desať rokov o jeho systéme, organizácii a financovaní a dokonca na to bola zvolaná aj odborná komisia alebo odborný poradný orgán, ktorý naozaj tak dôveroval predkladaným zmenám, že na posledných rokovaniach nebol ani uznášaniaschopný a nie je z toho žiaden konkrétny výsledok, pretože nemal žiadnu relevantnú podporu.
A dovoľte mi, aby som stručne prešiel programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo, ktoré podľa mňa je úplne konkrétne a ktoré hovorí o krokoch, ktoré sa budú robiť a ktoré robené doteraz neboli. Hneď po úvodnej časti sa uvádza, že sa obnoví otvorená a systematická komunikácia s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami a všetky zásadné systémové zmeny budú výsledkom odbornej a spoločenskej dohody. Aj toto programové vyhlásenie vlády bolo prekonzultované so stavovskými aj s profesnými organizáciami, a keď ste si všimli, neboli k nemu vznesené žiadne zásadné pripomienky. Bolo to prekonzultované so všetkými relevantnými subjektami, ktoré boli vďačné za to, že po takmer dvoch rokoch, konečne niekto s nimi začal opäť komunikovať.
Bola tu aj výhrada, že v programovom vyhlásení je skonštatované, že čo sa neurobí. Je tu skonštatované, že sa neuskutoční transformácia univerzitných nemocníc. Áno, transformácia univerzitných nemocníc bola základnou traumou, ktorá vyústila do štrajku a k neposkytovaniu zdravotnej starostlivosti našim pacientom, a bolo potrebné to tam dať, aby naozaj bolo všetkým zdravotníkom jasné, že nemocnice, ich zamestnávatelia nebudú ponúknuté biznisu, pretože, pokiaľ by transformácia prebehla, už v súčasnosti by boli univerzitné a fakultné nemocnice v konkurze, lebo po oddlžení, keď mali hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, vytvorili dlh 169 mil. eur. A to je ešte len apríl. Akciová spoločnosť, akciové spoločnosti s takýmto dlhom musia ísť do konkurzu a to by skončilo samozrejme sprivatizovaním lukratívnych častí a zaniknutím častí, ktoré sú stratové.
Vláda deklaruje komplexný prístup k starostlivosti o zdravie občanov s podporou národných programov, národných preventívnych programov, ako je preventívny program ochorenia srdca a ciev či onkologický program. Tiež je to úplne konkrétne a veľmi dôležité, pretože počas minulej vlády sa z národného programu prevencie srdca a ciev zosekali finančné prostriedky o takmer dve tretiny. Bol to program, ktorý za nás fungoval, ktorý bo dotovaný, ktorý robili odborníci, ktorého výsledkom má byť zníženie chorobnosti, pretože na srdcovocievne ochorenia zomiera 50 % všetkých pacientov. Tento program bol finančne zredukovaný a bolo to za tejto vlády. Preto je to dôležité a je to konkrétne, aby to tam bolo. Takisto je tu podpora onkologických programov a onkologických pacientov. Všetci si pamätáte, pani ministerka to určite na niektorých z tlačových konferencií, ktoré budú v rozsahu Dietlovho seriálu nasledovať v budúcnosti, spomenie, onkologickí pacienti prvý raz v histórii nemali lieky, nemali lieky. Spotreba onkologických liekov v niektorých kategóriách klesla o 30 %. Tak hádam si nemyslíme, že onkologickí, že o 30 % ľudí bolo liečených, že 30 % ľudí bolo liečených onkologickými liekmi zbytočne?
Po ďalšie, ochrana nefajčiarov. Možno si spomínate, ako tu bolo deklarované, posledný zákon na ochranu nefajčiarov bol prijatý za poslednej vlády Roberta Fica, predkladal som ho myslím, že v apríli 2009. Od začiatku volebného obdobia bývalej vlády bolo deklarované, že ochrana nefajčiarov sa posilní, možno ste počuli vyhlásenia, že už sa nebude fajčiť ani v nákupných centrách. Neurobilo sa nič, žiaden zákon nebol za dva roky predložený a nešlo ani o financie. Išlo len o vôľu dať ho do parlamentu. Neurobili nič. Preto je dôležité, že sa v tom bude pokračovať, a to, čo sme neurobili v prvom zákone, budeme chcieť dotiahnuť teraz.
Po ďalšie, že sa budú zavádzať štandardné diagnostické a liečebné postupy a kontinuálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Každý tu hovorí o DRG, lebo celé minulé dva roky boli iba o peniazoch. Ale DRG je platba za diagnózu a urobenie systému spravodlivým. To je v poriadku. Ale my musíme zavádzať aj štandardné diagnostické a liečebné pokusy práve preto, aby sa jedna diagnóza neliečila iným spôsobom v jednej a druhej nemocnici. Posledné zavádzanie štandardných diagnostických a liečebných postupov bolo do roku 2010. Od vtedy nič, nula. Je to konkrétna vec, ktorú treba robiť, ktorá sa absolútne minulé dva roky neuplatňovala.
Ďalej je to ohodnocovanie pracovníkov. To, čo sa udialo, bolo výsledkom nekomunikácie, výsledkom napätia a teda schválenie zákonov bolo výsledkom tenzie a krajného riešenia, ktoré tu bolo. Nekomunikáciou, v ktorej sme dosiahli, alebo, respektíve, ktoré ministerstvo zdravotníctva pod bývalým vedením dosiahlo systematickým ignorovaním a nekomunikáciou. Máme pred sebou riešenie platov sestier. Tí, čo ste tu boli v minulom období, si spomínate, ako pán minister Uhliarik deklaroval, že peniaze na platy sestier sú, akurát, že nikto, ktorý teraz poskytuje zdravotnú starostlivosť, nevie, že kde sú. Všeobecná zdravotná poisťovňa nula, žiadna rezerva, žiadne úspešné hospodárenie, nula. Jediné, čo nám vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni po minulej vláde ostalo, bola krátka deklarácia tridsiatich miliónov eur na účtoch zdravotnej poisťovne, tie tam boli len v ten deň, keď sa to oddeklarovalo, druhý deň tam už neboli. Celá úspora v systéme bola dosiahnutá na úkor zdravotných poskytovateľov a zlatou čerešničkou bolo odmeňovanie generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Mali sme ho na zdravotníckom výbore. Deklaroval, že mal presne taký istý príjem, ako bývalá generálna riaditeľka, terajšia ministerka Zvolenská, čo vychádzalo zhruba do úrovne 6 000 eur aj s odmenami. Teraz za 19 mesiacov generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostal na plate a na odmenách 220 000 eur, je to takmer 12 000 eur mesačne, z toho po páde vlády za posledný polrok to bolo s odmenami 16 000 eur mesačne. Tak na jednej strane poskytovateľom nedáme nič a na druhej strane generálny riaditeľ má za posledné mesiace, v priemere to vychádza približne 16 000 eur. Ako naozaj môžeme rozprávať o šetrení koľko chceme, toto sú fakty.
Po ďalšie, deklarujeme, že sa budeme starať o to, aby sa dodržiaval Zákonník práce. Je to tiež úplne konkrétny fakt, pretože Zákonník práce, keď sa spýtate v ktorejkoľvek nemocnici, v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení, neustále majú zamestnanci aj zamestnávatelia, zamestnávatelia sa snažia hľadať cesty, ako udržať prevádzku, zamestnanci sa sťažujú na to, že Zákonník práce nie je dodržiavaný. Keby Zákonník práce bol všade dodržiavaný, nie je potrebné ho dať do programového vyhlásenia vlády.
Lekárska služba prvej pomoci. Je to posledný návrh na riešenie lekárskej služby prvej pomoci, sme dali my na obrovský odpor opozície, že ideme obmedziť zdravotnú starostlivosť pacientov, nakoniec v parlamente prerokovaný nebol. Za dva roky nič, ani návrh, nič, v parlamente sa neobjavilo nič, na vláde nebolo schválené nič. Ďalšia konkrétna vec, ktorú musíme vyriešiť, pretože lekárska služba prvej pomoci nie je organizovaná optimálne. Sťažujú sa pacienti, sťažujú sa poskytovatelia a lekári, ktorí tam chodia slúžiť.
Je tu zmienka, že vláda zavedie prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, na čo bolo povedané, že jediná, jediný správny alebo jediná forma kontroly hospodárenia nemocníc je forma akciových spoločností. No ja som to opakovane hovoril, po nástupe vlády Ivety Radičovej boli vymenení všetci manažéri, predpokladám, že tam dal minister ľudí, ktorým verí a ktorí sú schopní, výsledkom toho bolo, že zadržovanie v rezorte bolo rekordne vysoké. Možno si spomínate na články v médiách. Za prvé tri mesiace roku 2011 dlh nemocníc narástol o 30 mil. eur. Nikdy v živote takéto zadlžovanie nemocníc nebolo ako za minulej vlády aj s jej geniálnymi manažérmi.
Ďalšia konkrétna vec z programového vyhlásenia vlády, úlohou je dobudovanie urgentných príjmov a traumatologických centier. Spomeniete si, pán minister sa chválil, že zrušil tri tisíc lôžok. No zrušenie tri tisíc lôžok bez toho, aby bola, aby bola pripravená logistika, kde ten pacient potom má ísť a kto ho má ošetriť, je úbohý krok. Nie je predsa možné zrušiť lôžka a pacienta nechať na ulici, nech zavolá do nemocnice, kde sa má ukázať. Bolo to jedno biznisové riešenie, aby sa ušetrili financie pre súkromné poisťovne bez toho, aby sa myslelo na to, že pacient ostáva na ulici. Rušili sa geriatrické lôžka. Tak vieme, že populácia starne a vieme, že máme problém s umiestňovaním pacientov. Keď sa pozrieme na akúkoľvek internú kliniku alebo oddelenie, väčšina pacientov je v seniorskom veku, sú nad 65 rokov. A my, miesto toho, aby sme vytvárali zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru a pripravovali pacientom prechod v tomto seniorskom veku z nemocnice do domáceho prostredia, zrušíme geriatrické lôžka. Asi preto, lebo tí starí pacienti najmenej kričia.
Ďalej je to koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zdravotníctvo musí mať verejný charakter a štát musí vedieť garantovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, ktoré má v koncovej sieti a ktoré musia existovať. Myslím si, že musí existovať sieť poskytovateľov pod kontrolou štátu, ktorý bude existovať a ktorý bude pripravený riešiť akútne situácie, ktoré v medicíne vznikajú, či už sú to hromadné úrazy, infekčné ochorenia alebo epidemiologické problémy. Pokiaľ máme súkromného poskytovateľa a nemáme nikoho, komu vieme doslova a do písmena niečo prikázať, ohrozujeme zdravie našich obyvateľov. Preto si myslím, že aj univerzitné, aj fakultné nemocnice musia byť pod priamou kontrolou štátu a zároveň aj po, aj pod zodpovednosťou štátu.
Rázsochy. Pán poslanec Novotný zvykne hovoriť, že miesto Rázsoch by urobil osem krajských nemocníc. Verte mi, že ako Košičan, keď tvrdím, že Rázsochy treba dostavať, tak má to iba medicínsky rozmer. Bratislavské zdravotníctvo. Bol som tu riaditeľ nemocnice, bol som minister, keď sa Rázsochy nevyriešia, bratislavské zdravotníctvo u nás skolabuje kompletne, skolabuje nám starostlivosť o 40 % mimobratislavských pacientov, ktorí sú liečení v bratislavských nemocniciach, a skolabuje nám starostlivosť o výnimočné diagnózy, ktoré sa robia iba na jednom mieste na Slovensku, pretože by nebolo efektívne, aby sa niektoré špecifické nádory mozgu alebo špecifické ochorenia pľúc liečili na viacerých miestach. Ak Rázsochy nebudú, je len otázka času, kedy sa nenájde hygienik, ktorý by podpísal, ktorý by sa podpísal pod povolenie na prevádzku na Mickiewiczovej a na Kramároch.
E-Health, informatizácia zdravotníctva. Aj bývalá vláda deklarovala, že informatizáciu zdravotníctva bude podporovať. Potom v druhom kole vravela, že informatizácia je predražená. Zastavila ju. Výsledkom rečí o predražení a neefektívnosti informatizácie bolo to, že nakoniec sa vrátila k úplne pôvodnému modelu, nič nezmenila. Zistila, že na tom nevie urobiť nič, kde by viacej ušetrila, čiže nenašla žiaden problém, iba sa stalo to, že časť prostriedkov stadiaľ unikla a celý systém sa oneskoril o deväť mesiacov.
A posledný bod z programového vyhlásenia vlády, zariadenia zdravotno-sociálneho charakteru. Naozaj každý, kto v zdravotníctve pracuje, vie, že najväčší problém je pacient, ktorý už nevyžaduje zdravotnú starostlivosť v nemocnici a zároveň ešte nie je schopný byť sám doma. Pretože nie každý, nie každá rodina vie robiť túto starostlivosť doma, čiže nie je ani na pobyt v nemocnici, nie je ešte schopný ani byť doma. Treba vytvárať zariadenia, kde sa bude, na ktorých bude participovať aj zdravotníctvo, aj sociálne veci, aby sa urobil plynulý prechod najmä pre starých občanov z nemocničného do zdravotného zariadenia.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, bez ohľadu na to, čo tu kto povedal, keď si niekto prečíta programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo a keď si porovná to, čo sa robilo za posledné dva roky, a stav, aký v našom zdravotníctve bol zanechaný, pochopí, že aj bez použitia konkrétneho čísla sú to konkrétne opatrenia, ktoré jednoznačne budú na prospech zdravia našich pacientov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Fronc, no určite oživenie v sále príde vtedy, keď minister školstva Čaplovič bude hodnotiť ten skvelý svetoznámy tandem Fronc-Tóth, ktorý tuná bol v istom čase a ktorý tuná v istom čase robil školskú politiku. Tak to bude naozaj oživenie v sále. Na to sa teším. Ja si to netrúfam, hoci vtedy som bol vo výbore pre školstvo a kultúru. A mohol by som, pán poslanec, mohol by som, ale určite kolega, minister školstva bude mať viacej informácií aj zo šuplíka.
No a k tomu, k tomu, čo hovoril pán exminister Krajcer, k tej konsolidácii verejnoprávnych inštitúcií a k tomu prijatému zákonu o tých koncesionárskych poplatkoch, resp. o zrušení koncesionárskych poplatkoch. Áno, máte pravdu, ktorý stále platí, ale, ktorý, chvalabohu, ešte nemá tú, nemá tú výkonnú pragmatickosť, aby sme sa s ním stretli. A dúfajme, že vôbec nebude mať preto, lebo ani tá vaša vláda ho jednoducho nechcela a mala na to iste dôvody. No a čo sa týka konsolidovaných, verejnoprávnych médií, tak podľa toho rozpočtu, ktorý ste navrhli, tie médiá by boli asi najviac konsolidované vtedy, pán exminister, keby nevysielali. To je tá teória, o ktorej ste nehovorili, a, chvalabohu, že ten zákon sa nedostal do praxe, lebo dnes asi by sme už hovorili o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii v minulosti.