Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, mne ako spravodajcovi, myslím si, už nepatrí hodnotiť diskusiu. Myslím si, že veľmi podrobne ju zhodnotil pán minister a po vecnej stránke je to jednoznačne v jeho kompetencii. Možno s troškou zveličenia poviem, že tieňový spravodajca, pán poslanec Kuffa, zhodnotil diskusiu za opozíciu včera.
Ale k tej štatistike. Vystúpilo v diskusii 18 vystupujúcich, poslancov Národnej rady, boli z toho viac ako dve desiatky faktických poznámok, diskusia trvala jeden deň a jednu hodinu. To znamená, že táto Národná rada venuje veľkú pozornosť oblasti školstva. A myslím si, aj vzhľadom na to, že je to priorita vlády, že je to celospoločenská priorita, tá pozornosť je adekvátna. A verím, že rovnaké budú aj výsledky.
Zaznamenal som ako spravodajca dva doplňujúce návrhy k zneniu uznesenia, o ktorých dám okrem predloženého návrhu, ktorý máte v spoločnej správe, hlasovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. V tejto rozprave sme viedli dlhú diskusiu o správe, ktorú prevažná väčšina diskutujúcich poslancov nielen vo výbore, ale aj teraz v pléne zhodnotila ako profesionálne vypracovanú, obsažnú a z hľadiska ďalších analýz potrieb školstva veľmi potrebnú. Potvrdil to nakoniec aj pán kolega Viskupič.
Oceňujem snahu pána ministra podať širokej verejnosti objektívnu informáciu o tom, v akom stave sa nachádza naše školstvo. V neposlednej miere táto informácia ponúka našim odborníkom z vysokých škôl a vedeckých inštitúcií v oblasti pedagogiky, didaktiky, pedagogickej psychológie a ďalším profesionálnym odborníkom vo vede a výskume na úseku školstva množstvo podnetov na ich vedecké bádanie či hľadanie progresívnych alternatív vo výchove a vzdelávaní mladej generácie. Pre každého z nás je jasné, že podľa toho, aká kvalitatívna legislatíva sa za predchádzajúce roky prijímala, tak sa školstvo svojím obsahom a organizáciou formovalo. Zaiste mnohých mrzí, že aj neprofesionálne politické zásahy do procesu vzdelávania dostali naše školstvo do stavu, s ktorým dnes nikto nie je spokojný. Preto zastávam názor, že kritika súčasného ministra z dôvodu, že nedostatočne reaguje v predloženej správe na riešenie tohto stavu, je neadekvátna. Každý, kto pracoval vo funkcii ministra alebo štátneho tajomníka, vie, že tieto nahromadené problémy v priebehu jedného volebného obdobia bude aj ťažké odstrániť.
Ak chceme byť kritickí a zároveň objektívni k nášmu regionálnemu školstvu, musíme ale konštatovať, že nie je všetko až tak zlé, ako to hovoríme, a naše školstvo prešlo aj mnohými pozitívnymi zmenami, myslím si ale, že najväčší problém boli finančné prostriedky.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja len možno dve krátke poznámky poviem.
Prvé, vaše pochybnosti, či chce byť vláda len udržiavačom systému alebo architektom budúcich zmien. Ja si myslím, že rozsah správy, spôsob jej predloženia úplne jasne ukazuje, že vláda má ambíciu byť architektom zmien, a mne sa žiada dodať, architektom zmien, ktoré budú širšie spoločensky akceptované a nebudú podliehať módnym trendom každé štyri roky pri zmene vládnej garnitúry. Takže to je odpoveď, ktorú dáva táto správa.
Vaša poznámka, čo a prečo. To znamená, tá obsahová časť budúcich zmien nejakým spôsobom absentuje v správe, že ju musí dorobiť spoločnosť. No ja hovorím, to nie je otázka toho, že by vláda nemala svoje predstavy. My považujeme akademickú obec, pedagogický zbor za intelektuálnu špičku spoločnosti. My si nemyslíme, že máme patent na rozum a že ľudia, ktorých považujeme za najvzdelanejších a najschopnejších v tejto krajine, nám nestoja za to, aby sme sa s nimi poradili o tom, ako sa má systém usporiadať, tobôž, keď sa ten systém týka ich samotných. Takže pozerajte sa, prosím vás na tento problém aj z tohto pohľadu, že politici nie sú tí, ktorí majú patent na rozum, ale politici sú tí, ktorí sa majú radiť aj s občanmi. Vy to vnímate možno politicky v tom, že ak je vláda, tak automaticky opozícia je hovorcom všetkých tých ostatných. Dnes sa snažíme dostať do polohy, aby aj vládna garnitúra sa nestretávala len na koaličných radách, čo v našom prípade sa ani nedá, ale sa radila s ľuďmi tých, ktorých sa zmeny týkajú.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, správa o súčasnom stave v školstve Slovenskej republiky je obsiahly materiál, to viacerí povedali, ktorý si vytýčil ťažkú úlohu, pozrieť sa do minulosti, poučiť sa z nej a systémovo pozitívne zmeniť budúcnosť. Je chvályhodné, že sa do toho minister Dušan Čaplovič pustil. Je to vôbec prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, čo tu tiež veľakrát zaznelo. Je zrejmé, že každému nevyhovie, ani vyhovieť nemôže, čo vidno aj na viacerých vystúpenia, čo bolo vidno aj na viacerých vystúpeniach.
Na rozdiel od politikov, ktorí iba glosovali a glosujú situáciu v školstve, však minister Dušan Čaplovič si uvedomuje vážnosť situácie. Situácia v školstve je skutočne zlá. Dnešný stav je výsledkom toho, že sa preferovali čiastkové, úzke záujmy pred záujmami spoločnosti ako celku. Mnohí si zo školstva urobili výnosný biznis a máme tu výsledky. Ale zdravie a vzdelanie nemôže byť vo vyspelej spoločnosti biznisom.
Na základe konzultácií a rozhovorov s odborníkmi, učiteľmi a rovnako na základe vlastných, viac ako dvadsaťročných skúseností vo svojom vystúpení sa sústredím na tie zlomové rozhodnutia z minulosti, ktoré priniesli dnešný úpadok školstva a zapríčinili, že systém doterajšieho slovenského školstva možno právom označiť ako chorý.
Prvým zlým krokom bolo odtrhnutie odborného vzdelávania z gescie príslušných ministerstiev a konkrétnych podnikov a zaradenie výlučne do gescie ministerstva školstva. Toto bolo ale ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Najväčším úderom však bolo nastavenie súčasného systému financovania v roku 2004, teda financovania na základe normatívu na žiaka. Filozofia, nositeľom peňazí je konkrétne dieťa, začala postupne deformovať systém vzdelávania. Boli samozrejme aj pozitíva, napríklad prestal sa navyšovať počet učiteľov pri klesajúcom počte žiakov, ale to nevyváži fakt, že normatív bol klinčekom do rakvy finančne poddimenzovaného školstva. Tento fakt som verejne prezentovala už v prvom období, keď som sa stala poslankyňou, a teda konzistentne v ňom neustále pokračujem.
Rozprávala som sa s mnohými učiteľmi. Všetci mi potvrdili, že práve normatív spôsobil, že oni sami sa začali cítiť veľmi nekomfortne. Boli, snažili sa byť spravodliví a teda, ak niekomu mali dať päťku a pod silou toho, že dieťa bude z tejto školy odhlásené a prihlásené na inú školu, kde budú učitelia benevolentní, tak potom aj štvorkárovi zmenili známku na trojku, trojkárovi na dvojku. A k čomu to smerovalo? K neustálemu znižovaniu kvality školstva. Už pán poslanec Osuský povedal, každý človek ide cestou, teda väčšina ľudí ide cestou menšieho odporu.
Pán poslanec Vašečka hovoril o tom, že najmä rodičia vidia, ako s dieťaťom postupovať. Áno, máte pravdu, ale veľakrát milujúci rodič, na škodu dieťaťa, ho zapíše do školy, kde dostáva všetko ľahko, lebo je veľmi príjemné, keď dieťa má dobré známky. Ale práve v tomto veku, v tomto základnom veku dieťa nasáva vedomosti ako špongia. Preto je veľmi dôležité, aby práve v tomto veku bolo dieťa vedené čo najprísnejšie, aby sa mu dávali čo najprísnejšie podmienky, aby osobnostne rástlo.
Následným problémom bol väčší počet voľných miest na stredných školách, ako bol počet žiakov končiacich základné školy. Opäť to viedlo k zníženiu snahy u žiakov. Veď si boli istí, že na nimi preferovanú strednú školu sa bez problémov dostanú, aj keď ich vysvedčenie nie je najlepšie. A to ešte bolo zjemnené, ako som už predtým rozprávala, faktorom normatívu. Preto vítam, že snahou ministerstva, čo explicitne z tohto materiálu vyplýva, je to tam veľakrát pomenované, je optimalizácia siete škôl. Teda analyzujme minulosť, poučme sa z nej a vytvoríme systém efektívneho vzdelávania. To nepôjde samozrejme bez uzatvorenia ventilov, cez ktoré unikajú financie zo systému, jednak bez potrebného efektu a jednak neoprávnene. Teda treba optimalizovať siete škôl.
Ďalej ministerstvo pripravuje ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré majú zracionálniť, zefektívniť tento systém.
Veľakrát tu zaznelo, zaznela kritika na otázky ohľadne centra voľného času. Ja som už vo faktickej poznámke jeden príklad uviedla. Pán poslanec Beblavý v reakcii na mňa povedal, že aj médiá píšu, že centrá voľného času zráža zákon na kolená. Ja som si pozrela podrobne toto centrum voľného času, počas toho, ako som čakala na vystúpenie, kde písali, že majú 183 krúžkov, ich webovú stránku. A čuduj sa svete, bolo tam 55 krúžkov, napríklad mimo iné aj žonglérsky krúžok a sedem nových. Teda nech počítam, ako počítam, dokopy je to 62. A keď to spojím s tým, čo tu rozprávala pani poslankyňa Jana Vaľová, tak myslím si, že každý súdny človek si urobí obraz. Len škoda, že tu už nie je pani poslankyňa Jana Žitňanská, pán poslanec Beblavý, ktorí často, permanentne, nielen teraz v sále, ale v médiách hovoria o likvidácii centier voľného času ministrom Dušanom Čaplovičom, čo jasne nie je pravda.
Dotknem sa na záver situácie okolo vysokých škôl, keďže pôsobím ako vysokoškolský pedagóg, táto problematika mi je najbližšia. Bolo povedané, že je veľmi dobré, ak je veľa vysokých škôl a nech sa ľudia majú možnosť vzdelávať, vyberať. Situácia je ale taká, že my musíme vzdelávať ľudí v prvom rade tak, aby boli títo ľudia umiestnení na trhu práce. Teda treba vychádzať z potrieb trhu práce. A zo správy som si pozrela jeden údaj v znení: "V rámci súkromných vysokých škôl je 83 % študentov študujúcich spoločenské vedy, náuky a služby." Ale keď si vezmeme voľné pracovné miesta v rámci Európskej únie, tak kde je najviac neobsadený sektor? Už teraz chýba na trhu milión odborníkov v oblasti informačných technológií. Nechýbajú v oblasti spoločenských vied a tak ďalej.
Problematika vysokého školstva je ozaj na Slovensku bolestivá. Na toto malé územie je tu príliš veľa vysokých škôl. Je to môj osobný názor, ktorý takisto neustále spomínam. Máme na Slovensku 20 verejných vysokých škôl, 3 štátne, 12 súkromných vysokých škôl. Máme o sto tisíc obyvateľov menej ako Dánsko. Dánsko v súčasnosti, dnes som si to pozrela, má 8 univerzít. Dánsko má momentálne 34 percent vysokoškolsky vzdelanej populácie, ale podotýkam, dve tretiny z tohto sú na úrovni bakalárskeho stupňa vzdelávania. Teda vysokoškolské vzdelávanie úrovne inžinier, respektíve magister a doktor je podstatne v menších percentách.
Záverom dovoľte podotknúť. Je dobré, že správa vznikla. Ide o materiál, ktorý poslúži širokej odbornej, laickej verejnosti, aby získali plastický pohľad na momentálny stav školstva. Zároveň sú načrtnuté krátkodobé, strednodobé i dlhodobé kroky na systémové ozdravenie rezortu školstva. Správa o súčasnom stave v školstve SR kladie veľmi potrebné a žiaduce základy pre tvorbu vízie ohľadom slovenského školstva, po ktorej všetci voláme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, v prvom rade chcem, aby ste vedeli, že si o vás myslím, že ste veľmi dobrý človek a že myslíte úprimne to, čo hovoríte.
Zase nedá mi, aby som nepovedal, že vás naozaj veľmi pozorne počúvam. Mám taký pocit, že už poznám celú vašu rodinu, všetky vaše príbehy v rámci rodiny. No však nakoniec ešte sme len v prvom roku volebného obdobia, tak predpokladám, že ešte niekoľkokrát vystúpite, a ako budem ešte bohatší o tieto skúsenosti.
Ale to, čo ste, to, čo ste vy povedali, to bola taká klasická spravodajská informácia. To bol súhrn debaty. Neviem, či ste to takto mysleli. A myslím si, že kolega Petrák už vôbec nemusí vystupovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Vaľová, vy ste úplne presne pomenovali problém centier voľného času. Ja chcem povedať, že dlhodobo komunikujem túto tému, spravodajcoval som tento návrh zákona. A musím povedať, že ako členovi školského výboru mi tento problém aj leží na srdci. Rozprával som sa s viacerými kolegami, takmer so všetkými kolegami, ktorí sú starostovia, primátori v Národnej rade Slovenskej republiky, a všetci mi potvrdili, že pri vykonaní hĺbkového auditu, napriek tomu, že nepredpokladali takýto vývoj, tá skutočnosť a realita zodpovedá vašim skúsenostiam v plnej miere a miera vykazovania čiernych duší sa väčšinou hýbala minimálne na úrovni 50 percent. Čiže toto je realita, ktorá je.
Ja som dneska nestihol zareagovať na vystúpenie jedného kolegu a nechcem ísť do nejakej osobnej konfrontácie. Je to obec, ktorá vykazovala v centrách voľného času počet prepočítaných žiakov, to znamená cez koeficienty, vyše 19 tisíc, takmer 20 tisíc. Nemenovaný kolega dneska hovoril, že majú triedy, málotriedku v zásade, ktorá má v jednej triede 8 žiakov, v druhej triede 12 žiakov a tak ďalej.
Ja si len fakt kladiem otázku, ak sa niekto bije hlava-nehlava o centrá voľného času a povie v živom vystúpení v parlamente, že majú v triede 8 žiakov a majú vyše 19 tisíc prepočítaných žiakov v centre voľného času, no je to na zamyslenie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čo sa týka, o správe školstva, ktorá bola predložená do parlamentu na verejnú diskusiu, vnímam ju ako veľmi dôkladne prepracovaný materiál. A vnímam, že veľmi konkrétne pripravený materiál, z ktorého sa skutočne aj laik, nielen poslanci v parlamente, dokáže dočítať, že aký je skutočný stav a čo v školstve plánujeme.
Ak je to predložené na verejnú diskusiu, tak je možnosť o tejto správe ešte diskutovať a možno ju, možno aj doplniť. A v tomto prípade odmietam kritiku, ako ju uviedol pán poslanec Beblavý, ktorá vzišla z rozpravy, že by mala rovno priniesť nejaké nemenné závery. A práve preto oceňujem, že aj sám názov tejto správy uvádza možnosť diskutovať ešte o tejto správe, pretože školstvo sa permanentne vyvíja, permanentne sa vyvíja aplikačná prax a nemôžem povedať, že niečo musí byť nemenné. Pretože ak je niečo nemenné, tak vývojom sa to stane skostlivené.
Vrátim sa k pripomienkam z diskusie, hlavne k takým, s ktorými, si dovolím povedať, že sa s nimi pravidelne stretávam v pôsobení v samospráve. Prvá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je poznámka v správe, ktorú kritizovali opoziční poslanci, že by malo dôjsť k zmene menovania riaditeľov škôl, ktorí si to vysvetľujú tak, tá opozícia teda, že riaditeľa školy bude menovať jeden človek. Tak to tu zaznelo v diskusii. Zrejme majú na mysli primátora alebo starostu. Nemyslím si, že pán minister mal na mysli zrušenie rady škôl. Myslím si, že asi by uvažoval asi tak, aby primátor a starosta mohol do tejto voľby zasiahnuť svojím názorom. Pretože úrad mesta najlepšie vidí počas školského roka hospodárenie danej školy. Rovnako disponuje počtami žiakov, resp. prijíma podnety a sťažnosti buď na vedenie školy, alebo na školu ako takú.
Mrzí ma, že dochádza k interpretácii v parlamente, že primátor alebo starosta, to je človek, ktorý asi zrejme bude svojvoľne rozhodovať. Veď si povedzme, že primátor alebo starosta, je pravda, že je to jeden človek, ale dostal mandát od občanov, aby presadzoval ich názory, v priamych voľbách tento mandát dostal, a samozrejme určite nevnímam to tak, aby primátor alebo starosta sa snažil rozhodovať proti občanovi. Pretože, ako hovorím, dostáva mandát a vždy ho tí občania musia voliť. A samozrejme, ak prijíma permanentne zlé rozhodnutia, tak samozrejme nemôže čakať, že bude vo voľbách opätovne zvolený. Aj keď nemôžeme možno v ojedinelých prípadoch vylúčiť subjektívne vnímanie a posudzovanie človeka, tak nemôžme to vylúčiť ani v tomto prípade.
Chcem povedať, že dnes sa rada školy skladá zo zamestnancov danej školy. V zákone sa uvádza, že môže mať rada školy od piatich do jedenástich členov. Aj keď si to ľudia, alebo si to daný, aj keď si to volí, táto rada, medzi sebou, tak je to veľmi úzka skupina, z ktorej rada školy pozostáva, a myslím si, že je najviac ovplyvniteľná práve riaditeľom školy.
Keď sa zamyslíme nad jej zložením, tak rada školy, uveďme si príklad, pozostáva najmenej z piatich ľudí. Sú to napríklad dvaja zamestnanci, ktorých priamym nadriadeným je riaditeľ školy, určuje im plat, osobné príplatky a odmeny. Myslíte si, že títo ľudia úplne objektívne ohodnotia stav svojej školy a stav nadriadeného, ako túto školu riadi? Dávam otázku do pléna.
Rovnako sú tam povedzme dvaja rodičia, ktorí, pripúšťam, že majú záujem, aby škola sa pozitívne vyvíjala, veď predsa tam túto školu navštevujú ich deti. Ale zase pripusťme, že rovnako je pre nich dôležité, aby ich deti mali dobré výsledky, a samozrejme tiež nie celkom objektívne pristupujú k hodnoteniu svojich detí.
A potom je na rade riaditeľ. Nechcem nikoho podozrievať, iba navádzam modelovú situáciu z praxe. A ešte povedzme, že poväčšine máme takéto skúsenosti v samospráve, že do školskej rady si volia rodičia, alebo sú navrhnutí takí rodičia, ktorí možno môžu sponzorsky alebo finančne pomôcť škole alebo majú určitý spoločenský vplyv. No a predstavme si, že poslednými členmi školskej rady sú poslanci alebo dvaja poslanci alebo poslanec, väčšinou tí poslanci, a mám takú skúsenosť so správou, pardon, zo samosprávy, ktorí chcú ísť tam, kde chodia ich deti, alebo chcú byť zvolení v mestskom zastupiteľstve, že budú v školskej rade tej školy, ktorú navštevujú ich deti. Nechcem posudzovať objektívnosť alebo neobjektívnosť týchto ľudí, ale pýtam sa: ak sa človek v tejto škole, ak sa čokoľvek v tejto škole bude diať, alebo riaditeľ bude vo svojej funkcii aj 15, 20 rokov, čo je úplne bežné v praxi, nemal by mať primátor alebo starosta tiež možnosť vyjadriť sa k jeho menovaniu? Keď pravidelne spolu spolupracujú a riaditeľ školy spravuje majetok mesta.
Netvrdím, aký model je najlepší, či ten, ktorý majú cirkevné školy, pretože my tu už nový model máme, a to, že ak školská rada zvolí riaditeľa, môže ho primátor, respektíve starosta potvrdiť, alebo nepotvrdiť a nevymenovať do funkcie, a opäť nastáva to, že rada školy si volí nového riaditeľa. Keď som sa rozprávala v kuloároch na chodbe, tak mi kolegovia povedali, že sú aj také prípady, primátori, kde na základe kontroly bol odvolaný riaditeľ, ale školská rada si opätovne zvolila toho istého riaditeľa. Pýtam sa, čo s tým? Čiže ten riaditeľ, ktorý mal zlé výsledky kontroly, ktorý zle riadil majetok, si ho opätovne zvolila rada školy. Starosta, primátor sa k tomu nemôže vôbec vyjadriť. A starosta, primátor, ak si povieme v meste, tak nikto nepovie, že rada školy zvolila tohto riaditeľa. Každý povie: no ten primátor má ale, alebo je nemožný, alebo má zviazané ruky, lebo to nikto ani nevie, pretože nedokáže s týmto riaditeľom školy, proste, jednoducho to hospodárenie zlepšiť. Pretože ak raz to mesto našlo, že sú tam porušené veci, opätovne si ho školská rada zvolila.
Alebo možno model, kde bude väčšie zastúpenie samosprávy v školskej rade. Neviem. A práve preto ma teší, že práve táto správa je daná do diskusie, aby sme sa naozaj všetci zamysleli a povedali si naprieč politickým spektrom, aký model bude ten najsprávnejší. Myslím si, že v tejto správe je správne uvedené, že táto situácia si vyžaduje zmenu. A tak ako správa uvádza, že je na verejnú diskusiu, považujem na mieste o tom diskutovať a považujem na mieste to, že prax sa vždy mení a zákony, ktoré vyhovovali pred niekoľkými rokmi, už nemusia vyhovovať dnes.
Druhú vec, ktorej sa chcem dotknúť, je opäť kritika zo strany opozície, a to vo financovaní centier voľného času. Nehovorím, že mestá a obce by nechceli viac peňazí. Kto by nechcel? Určite aj moje mesto by chcelo, aj moji občania, aj vaši občania. Určite áno. A budem sa určite za to prihovárať, aby sa nám tých peňazí na voľnočasové aktivity dostalo viac. Ale zároveň poviem, že zmenou pravidiel financovania v roku 2013, prideľovania finančných prostriedkov, dôjde určite k nastaveniu a vyčisteniu, poviem v úvodzovkách, tzv. čiernych oviec, ktoré možno urobili zlé meno centrám voľného času. Boli zvyknutí na množstvo finančných prostriedkov, za ktoré nevykonávali kvalitnú prácu.
A uvediem opäť príklady, pretože možno niekedy sa aj v tomto parlamente polemizuje zo strany opozície, že prečo tu sedia primátori, prečo tu sedia starostovia. Ja sa pýtam, prečo tu sedia lekári, prečo tu sedia poľnohospodári? Veď predsa každá profesia v tomto parlamente musí byť zastúpená, aby sme vedeli sa vrátiť do praxe, aby sme tu nesedeli za týmito stenami a nevedeli, čo sa vonku deje. Nehovorím, že nechodíme medzi ľudí, ale ja sa nemôžem miešať do medicíny, pretože som v živote nikoho neliečila, a neviem postupy v praxi. Takže zase poviem, opäť to, čomu rozumiem, a viem, že keď som primátorka, tak sa bežne s týmito problémami stretávam, mám ich na stole, a tak isto s problémami školstva.
A uvediem príklady zo svojho mesta. V meste Humenné máme mestské centrum voľného času, štyri centrá voľného času pri základných školách a súkromné centrum voľného času. Keď sme vykonali kontroly na fungovanie centier voľného času, k čomu, musím povedať, že nás sčasti motivovalo a motivoval nový zákon a teda nové rozdelenie finančných prostriedkov, aj pán minister, doslova poviem, nehovorím, že sme to nekontrolovali, ale možno sme tomu nevenovali takú povinnosť, pretože sme dostali peniaze, tie peniaze sme rozdelili a tie peniaze jednoducho slúžili na to, že dostali sme toľko peňazí, koľko sme dostali v štatistike, že je zapísaných detí. Ale teraz to bolo ináč. Teraz to bolo na žiaka. Tak vám poviem pravdu, že my sme si s tým skutočne lámali hlavu možno aj, aj, aj tri mesiace, lebo my sme všeobecne záväzné nariadenie prijali až v apríli, aby sme neurobili chybu, aby sme nikoho nepoškodili.
Takže sme vykonali kontroly. A urobili sme to tak, že tieto kontroly vykonali v čase dvoch dní, aby sa nikto z centier nemohol na to pripraviť, aby boli objektívne. A zistili sme, že v jednom centre voľného času zo šiestich krúžkov fungoval iba jeden, iba jeden. Mali byť, šesť krúžkov, prišli sme, reálne bol jeden, boli tam štyria žiaci. A toto centrum voľného času v minulom roku malo v rozpočte, vážení, pridelených 145 000 eur. Myslím si, že slušná čiastka, v úvodzovkách poviem, na podnikanie. A tak ako povedala kolegyňa pani Olinka Nachtmannová, tak si vypočujte názvy krúžkov, ktoré sme, skutočne, skutočne ostali prekvapení od danej pani, ktorá bola poslankyňa mestského zastupiteľstva, ktorá bola teda šéfkou toho centra voľného času. A ja vám naozaj prečítam takú, takú, takú normálne úsmevnú vec, lebo nehovorím, že nekontrolujeme, všetky mestá kontrolujú, ale vždycky kontrolujeme, máme toľko agendy, že vždycky kontrolujeme to najdôležitejšie.
Ale teraz vám prečítam krúžky, tak ako povedala Olinka Nachtmannová, to sú skutočne, ja by som povedala, umelecké výtvory, ako tieto krúžky nazvali, aby mali čím viacej peňazí. A teraz čítam: športové všeličo 1, športové všeličo 2, športový krúžok, športový krúžok B, športový krúžok G, športový turistický, turistický, turistický krúžok. A teraz ďalej: PC-grafika, PC-boj priateľ-nepriateľ, PC IKAS, počítačový E, počítačový, počítačový T, internet a počítače, internetový; anglický jazyk - materské školy, anglický jazyk o krok ďalej, anglický jazyk pokročilý, anglický jazyk, angličtina B, angličtina hravá. Toto malo jedno centrum voľného času, vážení. Ja som z toho, sypem si popol na hlavu, že som to tak isto nedala odkontrolovať rok predtým, ale viete, ako sa hovorí, že niekedy vás veci posúvajú dopredu. Čiže myslím si, že aj tento zákon nás posunul dopredu.
Takže asi takéto sme našli veci. Tak, vážení kolegovia, myslím si, že je to na zamyslenie. Verím tomu, že tohto roku sa vody prečistia v centrách voľného času. Centrá voľného času budú viesť ľudia, ktorým naozaj záleží na voľnočasových aktivitách, pretože takých ľudí je skutočne mnoho. A ja ich obdivujem. A obdivujem aj tých učiteľov, ktorí zostávajú poobede, aby sa venovali žiakom, pretože možno skutočne majú nejaké zručností, ktoré tým žiakom chcú odovzdať.
A obce možno aj po takomto vyčistení, ak dostanú viac finančných prostriedkov, o čo sa určite budem ja u pána ministra prihovárať, aby sme ich dostali, tak skutočne tieto prostriedky vynaložia už práve možno na takéto centrá a na takéto krúžky, ktoré naozaj po tomto prečistení budú reálne fungovať, a zostanú tam ľudia, ktorí to s mládežou myslia vážne.
Vážení kolegovia, toto bol taký krátky exkurz do praxe, s ktorou sa pravidelne stretávame primátori, starostovia, učitelia, tí, ktorí tu sedíme a ktorí sa tejto problematike venujeme. A určite zastávam názor, že veci a zákony treba meniť, následne ich analyzovať, aby nám prinášali efektívnosť a kvalitu. A určite aj do školstva.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, prepáčte, ale musím povedať, hovorili ste o všetkom a o ničom. Z vášho vystúpenia nebolo zrejmé vlastne, čo chcete povedať. Ja si dovolím povedať pravý opak.
Máme pred sebou správu, ktorá je analytická, obsahuje nesmierné množstvo údajov. A kto chce, vie si z nej vybrať to, čo potrebuje. Na druhej strane povedzme si, ide o najvyšší prejav parlamentarizmu, keď bola daná na verejnú diskusiu, a to myslím do konca mesiaca júna, ak sa nemýlim, čiže je možné sa k nej vyjadrovať.
A ja si nemyslím, tak ako povedal pán Beblavý, že by malo ísť o niečo nemenné, trvalé a povedať, ako ďalej, pretože školstvo sa vždy bude vyvíjať. Aj teória poznania sa vždy svojím spôsobom bude meniť a mení sa. A treba reagovať na skutočnosť. Treba reagovať na aplikačné poznatky z praxe, dopĺňať. Čiže mal by to byť otvorený dokument, do ktorého je možné zasahovať.
Takže, vážené dámy, páni, poďakujme ministrovi, že skutočne predložil takúto správu. Prvú, ja si takúto komplexnú správu nepamätám v tomto parlamente, že mal tú odvahu prísť s takouto správou, a nekritizujme za obrovské more práce a námahy, ktorú si tento materiál zaslúži. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Bolo to dlhé vystúpenie, ktoré sa týkalo viacerých oblastí. Budem reagovať na tri.
Prvá oblasť, čo sa týka málotriedok. Ja neviem, no ja mám taký pocit, že asi, pán poslanec, si nás nepočúval. My sme práve boli za tie málotriedky, nie teda, že ich chceme zrušiť. My sme boli proti zrušeniu. Zrušiť ich chcel kolega Hlina. Čiže tie málotriedky, to, čo sme tu počúvali, v podstate myslím si, že nebolo to vhodné, lebo jednoducho my sme úplne opačného názoru. My podporujeme málotriedky, kde to treba, samozrejme.
Čo sa týka centier voľného času, no ja som toho názoru, že nie je dobré, keď niekto, čo mal nejaký osobný záujem na centrách voľného času, alebo v podstate je v konflikte záujmov, keď k tomu vystupuje. Alebo to treba aspoň potom uviesť, lebo potom fakt sa môže stať to, čo nám tu pán poslanec Beblavý mnohokrát vykrikoval, že proste sme v konflikte záujmov už len preto, že sa lekári vyjadrujú k lekárskym zákonom. No ale tu to bolo fakt osobné, čiže všetci vieme prečo.
No a tretia oblasť, čo som chcel povedať, práve táto správa dáva priestor na debatu. Však táto správa zostane ako taká ďalej. Ja som to povedal hneď, ešte doobeda, že táto správa ide do Rady vysokých škôl, do Študentskej rady vysokých škôl, bude sa s ňou pracovať alebo sa s ňou pracuje, ešte sa zbierajú pripomienky. A myslím si, že keď už toto pán minister urobil, už nie je väčší dôkaz ako práve táto správa, že má záujem on diskutovať. A samozrejme je to pracovný materiál, ktorý môže byť o rok zmenený, ktorý môže sa vyvíjať a ktorý môže fakt potom zlepšiť toto školstvo ako také. Čiže ja chválim, že ako jeden z ministrov alebo prvý z ministrov po desiatich rokoch vystúpil s takouto správou aj s víziami pred parlament ako taký.

Ďakujem pekne. Keďže ja nie som pracovník školstva, ja budem rozprávať len z praxe. Som členom jednej školskej rady, kde mám osobné skúsenosti s riaditeľom. Riaditeľ si neplní svoje povinnosti, je naňho podané trestné oznámenie, ale školská rada ho aj znovu zvolila do funkcie, lebo je spoľahlivý a plní im všetky záväzky, ktoré od neho očakávajú. Takže ja len toľko. A určite podporím návrh ministra školstva k školským radám.
Ďakujem.