Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Súhlasím s kolegom, že to bolo v mnohom úsmevné vystúpenie, ale čo sa týka centier voľného času, ktoré teda tak radi spomínate, tak k 1. januáru zanikli dve centrá obecné, v Dolnom Kubíne a v Prakovciach. V Dolnom Kubíne však naďalej zostávajú pôsobiť ďalšie štyri obecné centrá voľného času a v Prakovciach zostáva jedno centrum voľného času. A takisto zanikli tri súkromné centrá voľného času. Tak, čo tu rozprávate, že dobreže nie každý týždeň zaniká centrum voľného času?! Áno, niekomu sa stúpilo na otlak, možno ho to, niekoho bolí, ale toto prerozdeľovanie možno poteší všetky deti, nielen tých 260 tisíc, ktorých bolo v jednotlivých krúžkoch.
A v podstate vystupovali ste okolo 25 minút. Ja si myslím, celkove bolo to nekompetentné vystúpenie, plné táranín, krčmových rečí a hlavne vašich pocitov. A dvoma slovami by som vaše vystúpenie charakterizoval ako, jednoducho 25 minút zabitý čas.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, je toho skutočne veľa, na čo by som mohol reagovať, ale ja sa obmedzím na jednu parciálnu poznámku. Nuž, trošku som sa aj pousmial a chcem vám povedať, že sa hlboko mýlite, keď si myslíte, že dneska stačí, aby trebárs do tej automobilky, ktorú som spomínal, sa postavil nekvalifikovaný človek a bude stláčať gombíky, ako ste to povedal. To ste ale riadne uletel. Pokiaľ si pamätám a spolu sme diskutovali, ste tiež stavbár, ste stavebný inžinier, no a musíte vedieť a určite viete, že len vyškolenie napríklad takého zvárača, čo to dá času, čo to dá peňazí. A to ešte aj dneska, v čase skutočne automatov zváracích. Takže pozor! Dnešný priemysel si skutočne žiada, aby školy pripravovali a servírovali na trh také profesie, o ktoré je dneska záujem, a, naopak, aby sa tlmili také programy, ktoré produkujú tých absolventov, o ktorých práve tento trh záujem nemá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že máme asi polčas rozpravy za sebou a ja by som si dovolil zareagovať pár slovami na jej priebeh.
Myslím, že všetci, alebo väčšina a drvivá väčšina vystupujúcich sa zhodla na tom, že správa je obsažná. Po obsahovej stránke je aj dobre spracovaná a predovšetkým analytická časť má vysokú výpovednú hodnotu, ktorú hodnotili všetci vystupujúci. Tým, že má dobrú výpovednú hodnotu a súčasne ponúka aj východiská, ktoré samozrejme môžu byť kontroverzné, alebo môžu byť vnímané z jednej strany politického spektra inak, ako sú vnímané z inej strany politického spektra, vytvárajú aj priestor pre to, ako sa táto správa volá, to znamená správa pre verejnú diskusiu.
Ja by som si dovolil zareagovať na pár poznámok, ktoré tu doteraz zazneli.
Financovanie školstva. Problém, ktorý sa v zásade opakuje vo všetkých, vo všetkých vystúpeniach. A treba povedať, že slovenské školstvo je podfinancované, ale zase na druhej strane je treba povedať, že je jasne deklarované aj v tomto materiáli, aj vo verbálnych vystúpeniach predstaviteľov vlády, či už ide o predstaviteľa ministerstva školstva pána ministra Čaploviča alebo premiéra Fica, že vláda má eminentný záujem a hľadá všetky voľné dostupné zdroje na to, aby školstvo bolo dofinancované v horizonte roku 2020 do šiestich percent DPH. Ja na druhej strane chcem povedať to, čo som povedal vo faktickej poznámke. Mohli by sme sa tu všetci tváriť ako populisti, mohli by sme povedať, teraz uvoľníme z akýchkoľvek finančných prostriedkov, či už ide o ročné zvyšovanie o 0,2 alebo o 0,3 % HDP, či to budeme vyjadrovať v absolútnych číslach 200 - 300 mil. eur ročne. Len narazíme na zákon o dlhovej brzde a o rok, o dva, o tri, môžeme sa dostať do reálnej situácie, že bude potreba vytvárať vyrovnaný štátny rozpočet, nie rozpočet s deficitom 2,9, 2,6 alebo 1,5 percenta, a tým pádom sa niekde bude musieť skokovo zobrať a bude sa musieť skokovo zobrať aj v oblasti školstva, čo je nezodpovedné.
Ak by sme hovorili o financovaní originálnych kompetencií v školstve, tak ja vám chcem len pripomenúť rok 2011 a prípravu štátneho rozpočtu na rok 2012, vystúpenie pána ministra Mikloša, ktorý prišiel s tým, že podiel dane z príjmov fyzických osôb a v tom aj financovanie originálnych kompetencií v oblasti školstva sa znižuje zo 70,3 na 65,4 %, a nikoho sa nepýtal na to a nikto z vás, kolegovia z opozície, sa nepýtal na to, aký to bude mať dopad na školstvo. Jediná odpoveď bola, štátny rozpočet potrebuje peniaze, to znamená, najľahšie sa nám zoberie z obcí, miest a regiónov a jednoducho tie peniaze vám berieme a nejak sa s tým vyrovnajte. Takže dneska, ak hovoríte o tom, že sú nedofinancované aj originálne kompetencie v oblasti školstva, tak hľadajte vinníka aj medzi sebou.
Otázka, otázka etatizmu a politizácie školstva. Ja osobne nevnímam a nezaznamenal som problém politizácie školstva. Podľa mňa školstvo je odpolitizované a v tejto oblasti nikto nechce robiť ani žiadne zmeny. To, čo otvára vášne, je otázka spádových škôl. Áno, otázka spádových škôl môže otvárať vášne. Ale na druhej strane si musíme povedať, odpovedať zodpovedne aj na otázku: v prípade, že máme veľké demografické výkyvy a máme pred sebou obdobie populačných, populačného nárastu ročníkov, zhruba o viac ako 50 000 detí do roku 2020 až 2024 v oblasti základného školstva, to je na jednej strane, kde potrebujeme navýšiť, výrazne navýšiť kapacity v základných školách; máme tu populačný boom v oblasti vekovej kategórie 0 až 6 rokov, kde potrebujeme výrazne navýšiť kapacity v oblasti materských škôl; a na ďalšej strane tu máme oblasť prebytkových kapacít v oblasti stredného školstva, kde je takmer 100-percentný prebytok kapacít, jednoducho aj tuto musia nastať jednoduché, jednoduché pohyby. A potom musíme hovoriť o tom, že ak niekde treba tie zdroje dať, tak nezabezpečí nárast priestorov normatívne financovanie, ale musíme nájsť nejaké doplnkové zdroje. A tie doplnkové zdroje môžme v krízových situáciách hľadať buď tým, že povieme, že vy, kde nevieme aktuálne zabezpečiť základnú školskú dochádzku a nechceme prejsť na dvojsmennú prevádzku, budete chodiť do spádových oblastí, alebo musíme nájsť dodatkové zdroje tým, že celkový balík peňazí, ktorý je určený na regionálne školstvo, sa určí nejaká časť na financovanie týchto krízových potrieb a bude sa rozdeľovať rovnomerne na normatívy tá ostatná časť. Aj toto je riešenie. Ale tuto môžme otvoriť úplne kľudne celospoločenskú diskusiu a tento problém si vydiskutovať.
Ďalšia téma, ktorá v zásade významne rozčerila hladinu verejnosti alebo kolegov v tejto sále, je otázka menovania riaditeľa zriaďovateľom, alebo otázka otvorenosti, slobody školských rád a otázka toho, že je potrebné, aby vo zvýšenej miere rozhodovali rodičia. Viete, pravda je niekde uprostred. Ja súhlasím s tým, že starosta, ktorý ukončil šiestu triedu základnej školy a má zriaďovateľskú pôsobnosť základnej školy, nemôže kvalifikovane riadiť túto základnú školu a byť zriaďovateľom. Plne s týmto súhlasím. Na druhej strane vám poviem príklad zo svojej obce, kde bola málotriedka, kde sme sa snažili o to, aby deti dostali nadštandardné vzdelanie individuálnym prístupom. A to znamená, ak sme videli, že dieťa má problémy, je zo sociálne slabšieho prostredia, rodičia nemajú adekvátnu vzdelanostnú štruktúru doma a nie sú schopní zabezpečovať rast dieťaťa v tej miere, na čo to dieťa má, tak pani učiteľka jednoducho zabezpečovala vo vlastnom voľnom čase dovzdelávanie týchto detí a robila si s nimi úlohy. Viete, aký bol výsledok? Niežeby sa tí rodičia tešili, že nemusia s deťmi robiť úlohy doma, desať detí zo štrnástich zobrali preč zo základnej školy a povedali, že ich deti nie sú hlúpe a nepotrebujú dodatočné vzdelávanie a doučovanie. Aj takáto je pravda, ak hovoríme o tom, že si povieme pravdu celú, tak si musíme povedať aj toto. Slovenské prostredie dneska ešte nedorástlo celkom na to, že kvalita vzdelania je to, čo by všetci ľudia vnímali ako niečo, čo je potrebné a čo im prináša prospech v budúcnosti.
Ďalšiu otázku, ktorú by som chcel otvoriť, je otázka tézy, ktorú postavil pán kolega Hlina, a povedal: "Lepšie sú kvalitné montérky ako zlý diplom." (Výkrik z pléna: Nekvalitný!) Alebo nekvalitný diplom. Áno, ja som nedopovedal vo faktickej poznámke celú vetu. Pán kolega, museli by ste mať vybudované učňovské a stredné odborné školstvo, aby ste toto mohli uviesť do praxe, čo tvrdíte. Dneska, a používať opäť slovo dneska, dúfam, že opätovne zaznamenala aj pani kolegyňa Vášáryová, lebo k tomuto slovu sa ešte raz dostanem, je situácia taká, že učňovské školstvo takmer neexistuje a stredné odborné školstvo vychováva viac všeobecne vzdelaných maturantov ako odborne vzdelaných maturantov. A v tomto vidím základný problém. Ja plne súhlasím s tým, čo povedala pani kolegyňa Žitňanská. Ak budeme mať 50 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nebude to na škodu tejto spoločnosti. Lebo, a to nie je cieľom tejto vlády a verím, že to nie je cieľom žiadnej politickej strany a ani žiadneho politika v tejto sále, sa hovorí, že najlepšie sa ovláda hlúpy a chorý národ. A nemôže byť naším cieľom, aby sme mali hlúpy národ, ktorý sa ľahko ovláda, aby sme mali nekvalitné zdravotníctvo a tí ľudia boli v úplnom područí. Toto nemôže, nie je a nebude naším cieľom. A ak hovoríme o tom, že pôjdeme na barikády, tak za túto tézu určite pôjdeme na barikády my zo strany SMER - sociálna demokracia.
Poslednú poznámku k vystúpeniam, ktoré tu dneska odzneli, bude otázka spisovnej slovenčiny, ktorá sa používa v tejto sále.
Pani kolegyňa Vášáryová, ja som si dal jazykovedcami vypracovať, alebo dať, aby mi dali stanovisko k používaniu slova "dneska". Ja vám prečítam stanovisko: "Slovo "dneska" je hovorové slovo a hovorové slová v slovenskom jazyku patria medzi spisovné slová. Slová štylisticky príznakové sa delia na hovorové slová a knižné slová, podľa toho, či sa vyskytujú v ústnej alebo písomnej reči. Hovorové slová predstavujú základ lexiky v hovorových, konverzačných a spontánnych prejavoch." Verím, že moja faktická poznámka sa dá úplne jasne zaradiť medzi spontánny a konverzačný prejav. A ja vám nevyčítam, že vy ste celý život naučená hrať podľa scenárov, to znamená, skôr používate knižný jazyk. Nechcem to povedať pejoratívne, ale chcem povedať tým, že používate celý život knižný jazyk. A v tomto sa možno líšime.
Ale čo chcem dodať, to, ako ste vystúpili, je, problém vidím v tom. Lebo problém je v neznalosti, vašej neznalosti rokovacieho poriadku Národnej rady, lebo vo faktickej poznámke sa reaguje na predrečníka, ktorý vystúpil v rozprave, a nie na predrečníka, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. To znamená, ak je váš život úzko spojený s knižnou podobou, ktorú si naštudovávate počas celého života, ja vám venujem jeden rokovací poriadok, aby sme si vyjasnili aj tieto otázky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, aj ja by som, ak dovolíte, len jednou poznámočkou reagoval práve na tie vaše posledné slová, kde ste tak trošku ironizovali. A ja, samozrejme, nesúhlasím s tým, ako to bolo kedysi, len na druhej strane určite som za to, a to práve chýba v dnešnom, v dnešnom systéme, si myslím, že treba svojím spôsobom regulovať. Treba regulovať, prosím vás pekne, potreby, pretože potom ten výsledok je taký, aký, žiaľbohu, dneska vidíme. Na, dneska na trhu je veľa, a to je nešťastie, veľa stredoškolákov, veľa vysokoškolákov, o ktorých trh nemá záujem, a naopak, trh žiada, hľadá takých absolventov, ktorých je treba do bezprostrednej praxe, a takých niet.
Minule som mal takú možnosť s pánom Holečkom z asociácie automobilových, tých pracovníkov v automobile, automobilovom priemysle, no a ten, ten hovorí: "My skutočne máme obavu o pár rokov, s kým tu budeme prakticky pracovať." A ja to vždy rád pripomínam, že tie veľké firmy prišli na Slovensko preto, pretože tu bola skutočne dobrá, nechcem povedať, že aj lacná, ale kvalifikovaná sila pracovná. Čiže v tom automobilovom priemysle, ktorý je ťahúňom celej ekonomiky, dneska skutočne chýbajú. Kto, kto, prosím vás pekne, pripraví profesie sústružník, tokár, klampiar, automechanik, lakýrnik? Jedným slovom niet.
Na druhej strane sú tu skutočne stovky a tisíce ľudí, ktorých vyprodukoval tento školský systém, o ktorých záujem není. Takže prosím, ja myslím, že to bol, a vy ste to, aby ste to, samozrejme, príklad, troškou iróniou naservírovaný, ale na druhej strane chcem zdôrazniť, áno, regulovať treba, pretože škola má pripraviť toho študenta pre život a nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja budem taktiež pokračovať tam, kde skončil kolega Petrák. Čo sa týka tých málotriedok ako takých, zasa, pán poslanec Hlina, dovolím si vás upozorniť na to, že v podstate sú aj regióny, ako je Orava alebo na východe Slovenska, kde ten populačný ročník ako taký klesá alebo stúpa, proste kolíše. Jeden rok tam máte 20 deti, ďalší rok tam máte 4 deti. A kvôli tomu, že jeden rok je to horšie alebo lepšie, nebudete rušiť školu. Však samozrejme tá škola má nejakú tradíciu. Nehovoriac o tom, že ten prístup môže byť problematický. A myslím si, že takisto, či sú to deti v Mútnom, meste Tatry alebo Humennom, majú rovnaký prístup z ústavy na vzdelávanie. Čiže jednoducho treba na to prihliadať. A práve to je aj sociálna úloha štátu, že zabezpečiť to vzdelanie aj na miestach, kde v podstate raz je viac študentov, raz je menej, alebo tam v podstate, kde tie dediny vymierajú.
No a čo sa týka vašej poznámky na moju osobu, no na to si už zvykám. Ja som rád, že pán minister vystúpil s touto správou, ktorá, dá sa povedať, že za posledných dvadsať rokov na oblohe slovenského školstva je takým jarným slnkom, ktoré prichádza. A myslím si, že na vás môžem reagovať iba už asi tým spôsobom, že zvykám si, že vy sa vyjadrujete od jadrovej energie pomaly až po vesmírny výskum. A myslím si, že už nás ničím neprekvapíte.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem pokračovať tam, kde skončila kolegyňa Žitňanská. Pán kolega, ja si tak isto nedovolím kvalifikovať alebo zatrieďovať školy, že malé školy rovná sa nekvalitné školy. Malé školy sa môže rovnať aj individuálny prístup, môže sa rovnať aj individuálny prístup a veľmi dobré výchovno-vzdelávacie výsledky
Pokiaľ budeme hovoriť o efektívnosti, to je už druhá otázka. Ale samozrejme otázkou efektívnosti sa zaoberá rad garnitúr na ministerstvách už dlhšie obdobie. Pokiaľ si dobre pamätám údaje, náklady na málotriedky predstavujú zhruba 2 % nákladov na regionálne školstvo. A potom máme na druhej strane postavenú otázku politickej roviny, lebo významná časť málotriedok sa nachádza na jazykovo zmiešaných územiach. Ak začnete rušiť maďarské, poviem to takto, tak sa dostanete do sporu s Európskou úniou. Budete odsudzovaní za potláčanie ľudských práv a tak ďalej. Ak na tomto území začnete rušiť slovenské, budete označovaní iným spôsobom.
Bola tu dneska otvorená otázka od dvoch predrečníkov, od kolegu Érseka aj od pána Chmela, ktorí povedali, že sú zásadne proti zlučovaniu alebo vytváraniu spoločných škôl na jazykovo zmiešaných územiach. Jednou z ciest je aj toto, že čiastočne to vyrieši ekonomiku a môžme to posunúť dopredu, ale ekonomicky je to štatisticky v zásade málo významné. Ale babka k babce, budú kapce, ako som ochotný o tom hovoriť.
Téza "lepšie kvalitné montérky ako zlý diplom" môže znieť len ako módny doplnok, lebo na to, aby ste mohli tie kvalitné montérky používať, musíte získať vzdelanie. Ak sa pozriete na učňovské a stredné odborné školstvo, tak zrazu zistíte, že pomaly to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo naozaj prepracované a zdá sa, že ste sa pripravovali dosť významne, pretože tam bolo množstvo citácií a bolo tam dokonca aj množstvo ďakovaní osobnostiam v minulosti, ktoré povedzme prispeli k vzdelávaniu. A preto ja by som sa práve vrátil k tomu, čo je teraz a tu práve dôležité, a chcel by som práve poďakovať pánovi ministrovi Čaplovičovi, že konečne dokázal dať dohromady takúto jednu komplexnú správu o stave školstva, čo sa nepodarilo, naozaj, v minulosti žiadnemu ministrovi takéto niečo urobiť.
A dnes môžeme naozaj nahliadnuť možno aj do mnohých vecí, ktoré doteraz boli len predmetom takého, by som povedal, odhadovania. Dnes je tam množstvo analytického materiálu a je teraz len na nás, aby sme spoločne dokázali urobiť tie najdôležitejšie úpravy. Pretože ja by som veľmi nedehonestoval tie rôzne reformy, ako ste to vy nazvali, že každý prišiel, nejakú reformu dal. Prosto, život sa vyvíja neustále a práve v oblasti vzdelávania je potrebné sa prispôsobovať. Je to demografická krivka a množstvo iných vecí, ktoré na to pôsobia. Rovnako zmena povolaní, zmena vôbec orientácie hospodárstva a tak ďalej, čiže to je živý organizmus.
A preto v tomto prípade chcem naozaj pánovi ministrovi poďakovať, lebo je tu niečo, o čom môžeme diskutovať a hľadať nejaké východiská. A hlavne celospoločensky všetky zväzy, ktoré sa týkajú, profesné, zamestnanci, učitelia, profesori môžu diskutovať a dávať podnety, na základe ktorých môže aj ministerstvo školstva prísť s návrhmi, ktoré môžu posunúť školstvo dopredu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, otvorili ste tu v zásade politicky citlivú otázku národnostného školstva. Ja osobne žijem, v zásade od svojho narodenia, na jazykovo zmiešanom území a mnohé problémy, ktoré sa navonok pertraktujú ako politické problémy, v zásade nepociťujem.
Ak ste vo svojom vystúpení hovorili, že národnostné školstvo je výrazne finančne poddimenzované, tak mne sa tak nevdojak dáva do hlavy otázka: veď normatív na žiaka voči štandardným slovenským školám je 108 percent. To znamená normatív, normatív na žiaka v škole s iným vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je vyšší. To znamená, aká je efektivita využitia týchto prostriedkov?
Je pravdou pravdepodobne to, čo hovoril kolega Fronc, že väčšinou sa jedná o málotriedne školy, a tam potom už to financovanie zjavne nestačí, ale je to na oboch stranách.
Ja osobne nechápem takisto problém obavy zo zlučovania škôl z tej administratívnej stránky. Poviem príklad Gymnázia v Senci, kde v jednej budove sídli gymnázium s vyučovaním jazykom maďarským aj slovenským a nikomu to neublížilo. Tie dve školy normálne koexistujú, fungujú normálne, bez akýchkoľvek problémov desaťročie. Tieto, tieto obavy sa mi zdajú vyslovene ako účelovo politické a nevidím ich reálny základ.

Jednu poznámku logickú, ja som nikdy nepovedal, ani nehovorím, že, že každý na vysokú školu. To ja som v živote nepovedal. Ja len som poopravil znova tie cifry, druhý a poslednýkrát, že často sa to na môj vkus možno využíva, že sa operuje číslami, percentami bez porovnania s iným. Každá skutočnosť je zaujímavá v porovnaní s inou skutočnosťou. To znamená, preto len hovorím, že mňa to dosť mrzí, že niekedy ten náš národný šport je taký, že sa robíme pápežskejší tam, kde by sme sa nemali, a zbytočne skromní tam, kde zas nemusíme byť skromní. Takže ja som len chcel uviesť tie cifry a fakty na pravé miesto.
Samozrejme, že totálne porovnávať, Kanada a my, nie, ale s tým Holandskom, Fínskom, áno, to sa môžme. S tým, že vôbec som, opakujem, nepovedal, že každý. Vôbec nie, vôbec nie. Ja všade, kde som bol, na každej fakulte alebo škole, aj keď ten uchádzač, kde ich nebolo veľa, tak sme robili prijímacie pohovory vždy. Aj vždy, keď budem mať na to vplyv, aj budem, aby bola selekcia. Takže každý isto nie, to sme sa nerozumeli.
Ale to percento nie je hororové, vysokoškolákov. A opakujem, zdravých a múdrych ľudí nikdy nie je dosť, samozrejme, limitovane, nie bezbreho. To súhlasím, súhlasím. Lebo zase, "my vse učiteľnice, inženeri", to ja som nepovedal.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja si, naopak, myslím ako, že celý tvoj príspevok a celé tvoje vystúpenie malo logiku, malo nadhľad a malo hlboké životné skúsenosti z riadenia predovšetkým vysokého školstva po dobu niekoľko, niekoľko desaťročí sa dá povedať.
Takže ja by som to celé zosumarizoval možno jedným jediným konštatovaním: v spoločnosti v minulosti vedeli, prečo si do svojho čela stavajú radu starších, lebo vedeli, že tam prichádzajú so šedinami aj múdrosť a životné skúsenosti, ktoré tú spoločnosť posúvajú dopredu.
Ďakujem.