Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 355), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 16. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 z 25. februára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 z 31. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 186 z 26. februára 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 117 z 5. marca 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 67 zo 6. marca 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh:
V čl. II sa slová "1. apríla" nahrádzajú slovami "1. mája".
Zároveň v čl. I v treťom bode v § 40 slová "1. apríla" sa nahrádzajú slovami "1. mája" a slová "31. marca" sa nahrádzajú slovami "30. apríla".
Tento návrh však gestorský výbor odporúča neschváliť.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať o bode 1 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uznesení uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 338), schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 78 z 12. marca 2013 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na obžalobu prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 12. marca 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na obžalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 133 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 133 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na obžalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča bolo podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, poslanci hlasovali, boli, všetci poslanci si prevzali hlasovacie lístky. Zo 133 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných.
Zo 128 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za návrh na obžalobu hlasovalo 45 poslancov, proti návrhu na obžalobu 78 poslancov a zdržalo sa hlasovania 5 poslancov.
Na schválenie návrhu na obžalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní návrh na obžalobu na prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky nebol schválený.
Ďakujem.

Mieru vo všetkom, to je potrebné mať pred očami a tak aj skutočne treba žiť. A s tým s kolegom Štefanom naozaj musím súhlasiť. A keď sa zamyslíme nad dnes, čo spomínané periodikum vydalo, tak naozaj tú mieru prestrelilo. A to je fakt.

Pán poslanec Škripek, po tom všetkom, čo tu odznelo, a myslím si, že ani netýka sa toho, čo vy navrhujete, mi dovoľte, aby som povedal zopár slov ako rodič, aby tu vôbec neboli nejaké tie liberálno-politické a neviem aké postavenia. Ako rodič, ktorý má deti a má záujem, aby sa deti vyvíjali podľa mňa v základných princípoch slušnosti a všetkého, čo k tomu patrí, vyznávajúc hodnoty. Ako rodič, ktorý urobí všetko, čo môže v rámci možností, ale nemôže byť stále so svojimi deťmi, a napriek tomu jednoducho už bezmocný urobil všetko možné, a napriek tomu dieťaťu sa dostávajú práve v období, kedy by to ešte nemalo byť, do rúk veci, ktoré nemá k dispozícii mať.
A ako rodič zároveň musím povedať, že má to rovnako trápi. Tak ako vás. A uvedomujem si, že možnože ten návrh, ktorý predkladáte, nie je úplne dokonalý. Ale kto je a čo je úplne dokonalé? Ale zároveň viem, že médiá urobia všetko pre to, aby nejakým spôsobom využili aj túto časť na marketing a na predávanie svojich produktov. Preto si myslím, že ani váš návrh nie je nejakým obmedzujúcim, je regulujúci, pretože jasne hovorí, ak chcete niekto takéto niečo robiť, tak máte formu, ale musí to byť takto a takto označené.
Čiže ako rodič si myslím, že je to konečne aspoň trošku krok dopredu.
Ďakujem.

Pán kolega Škripek, aby sme si rozumeli, ja som rovnako ako vy znechutený z konzumnej spoločnosti, napísal som o tom viacero publikácii. Ale môj názor je, že riešením nie je to, aby štát teraz zakazoval, prikazoval a nastavoval to, čo si ľudia majú myslieť, to je ten rozdiel medzi nami.
My sa zhodneme v tom, že degradácia ženy je zlá, my sa zhodneme v tom, že konzumná spoločnosť je zlá, poďme robiť všetko pre to, aby to bolo inak. Ale toto je sféra občianskej spoločnosti a nie sféra nejakého štátu, ktorý, ak by toto chcel robiť, by bol podľa mňa do veľkej miery, by hazardoval s totalitným myslením.
Celý stredovek a novovek bol plný rôznych šialených mníchov, ako Torquemada, Savonarola, ktorí hovorili o totalitných spoločnostiach, o tom, že všetci si majú myslieť to, čo chcú oni. A ja sa bojím toho, že začne to zákazmi nahoty v médiách a skončí to tým, že budete prikazovať ľuďom, aby každý z nás mal kríž v spálni a podobne. Toto ja odmietam.
Ja si osobne myslím, že naša morálka medzi nami dvoma je veľký rozdiel. Vaša morálka je morálka konzervatívna, to sa zhodneme. Moja morálka je liberálnejšia. Ale podľa mňa priestor pre štát je v tom, aby vytváral priestor pre porozumenie medzi nami, pre toleranciu, a nie preto, aby sa zasadzoval za to, aby vaša morálka zvíťazila a diktovaná bola všetkým ostatným ľudom. V tom je ten rozdiel.
A preto hovorím, štát má ľuďom pomáhať ekonomicky, aby si mohli kupovať veci, ktoré si chcú kupovať, to má štát robiť, ale nie prikazovať im, čo si majú kupovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa, aj keď neviem, či sa mi to podarí, zostať iba čisto v odbornej rovine, i keď je paradox, že práve na Valentína práve tu rozoberáme takúto tému.
Pán poslanec Škřipek (pozn. red.: správne má byť "Škripek"), keď ja sa pozriem na ten návrh zákona, práve to, čo si poukázal a ukázal si tú brožúrku z určitého denníka, tak v zmysle toho, ako to je naformulované v § 1, alebo teda v bode 1 návrhu, tak práve ten vydavateľ tlače by obišiel tvoj návrh zákona. Máš tam uvedené okrem toho všeobecného, že "ohrozením mravnosti sa rozumie" teda niečo, "ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať" a všetko to tam máš popísané.
No v tomto prípade ten vydavateľ môže jasne argumentovať, že jeho jediným cieľom toto nebolo, jeho hlavným cieľom, môže tvrdiť, bolo vzdelávanie v oblasti povedzme času, lebo ja som si pozrel tú brožúrku, pozeral som si ju z toho obsahového hľadiska, lebo tie fotky, no, tá žena je tam dosť škaredá, ale v každom prípade budú to argumentovať, že to je na vzdelávacie účely. A tu práve nastáva problém, že tak ako je to naformulované, by to viaceré denníky alebo viacerá tlač vedela obísť.
Tu potom asi zostáva otázka, či neuvažovať nad zavedením inštitútu k deťom alebo mládeži prístupnej tlače, alebo deťom alebo mládeži neprístupnej tlače a priamo to zadefinovať, že kde už pri predaji alebo šírení tej tlače alebo kníh by bolo jasné, či to vôbec môže dieťa alebo mládež zobrať do ruky a študovať.
Čiže myslím si, že s myšlienkou, s ktorou prichádzaš do parlamentu a s ktorou si prišiel, tá myšlienka ja zaujímavá, dobrá, je pravda, že v zahraničí sa takto bežne, teda vo vyspelých európskych krajinách, s takýmto nestretávame. No na druhej strane, tak ako je to urobené, ja osobne z toho právneho hľadiska myslím si, že budú to vedieť jasne, krásne obchádzať práve cez inštitút vzdelávania a šírenia povedzme nejakých teda iných myšlienok a iných cieľov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja súhlasím s pánom poslancom Hlinom, že zásada "všetko s mierou" je správna zásada, a myslím si, tak ako som si to myslel, aj keď pán poslanec Škripek predložil návrh zákona do prvého čítania, myslím si to stále, že je to zákon, ktorý pomáha nájsť tú mieru v tom verejnom priestore. Lebo ja sa nemôžem pozerať na to, čo sa vo verejnom priestore deje, ako je zašpinený, zahumusený. Je to doslova katastrofa, je mi z toho zle. Takže ja vítam túto dobrú misiu pána poslanca Škripeka a podporím ju.
Pán poslanec Škripek vždy, keď vystúpil v tomto parlamente, hovoril bez nenávisti, hovoril zo svojho pohľadu ako kresťan a nehanbí sa za to. A mne to bolo sympatické, že ukázal, ako sa má robiť kresťanská politika, teda politika bez nenávisti, aj preto podporím jeho návrh.
Uznávam konzervatívne hodnoty, ktoré aj on tu reprezentuje, to neznamená, že som dokonalý človek, práve možno naopak, ale sám cítim, že tieto hodnoty, tieto hodnoty sú osvedčené hodnoty, tieto hodnoty vnášajú pokoj do života, a preto to podporím a verím, že nebudem sám.

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, mňa takisto veľmi mrzí degradácia ženy, ale úprimne povedané, mne vadí tá filozofia tohto návrhu. A aby diktoval to, čo je morálne, a to, čo je správne Škripek, tak, prepáčte, žijeme v roku 2012 a nie v roku 1212 (reakcie z pléna), 2013, už ´13, pardon, a ak chcete plakať, plačme nad tým, akí sú ľudia na Slovensku v ťažkej životnej situácii z hľadiska ekonomických nastavení, v sociálnej ťažkej situácii, nad tým by som plakal ja, ale nie nad tým, že nie sme krajina stredoveku. Nad tým určite nie.
Pán kolega, viete, na jednej strane tieto veci má riešiť občianska spoločnosť. Štát nemá diktovať ľuďom, ako sa majú správať v spálni. Štát nie. Toto má riešiť občianska spoločnosť. Toto pán Škripek môže riešiť v kostole, môže to riešiť doma, môže to riešiť na ulici, toto nemá riešiť štát. Štát by mal vytvárať priestor, ale nemal by rozhodne prikazovať a zakazovať ľuďom, ako sa majú správať.
Mňa v podstate mrzí to, že dneska tu riešime to, kto je ako bigotný, lebo pán Škripek očividne je viac bigotný, ako som ja, ale toto máme riešiť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky? Nie. Nemyslím si.
Rozdiel medzi liberálmi a konzervatívcami je naozaj v tom, že sa líšia v tom, že či sa má starať štát do ľudí a ako sa má starať do ľudí. Liberáli hovoria: štát, nestaraj sa do ľudí. Konzervatívci hovoria: štát, staraj sa do ľudí. Viete, čo hovoria socialisti? Nejde o to, či sa má štát starať do ľudí, ale má sa starať o ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja, práve naopak, by som chcel podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Matovič ohľadne tej regulácie printových a elektronických médií. Jedno je pravda, že je veľký rozdiel medzi, to je škaredé slovo, regulácia, ale je veľký rozdiel medzi zákonmi, ktoré fungujú pre printové médiá, ktoré fungujú pre elektronické médiá. Ono je to spôsobené aj tým, že zákon o vysielaní a retransmisii bol prijatý v inom období ako ten tzv. tlačový zákon. Hoci tieto dva zákony boli na programe prijatia zhruba v jednom čase. Nestalo sa tak. A tak vlastne elektronické médiá sú regulované, opäť to škaredé slovo, iným spôsobom ako printové médiá.
Kým pri Rade pre vysielanie a retransmisiu nikto nemá nejaké vážne rozpory s tým, keď rada vyhlási v tomto zmysle čosi pre elektronické médiá, či už verejnoprávne, alebo súkromné, u printových médiách táto regulácia neexistuje. Tlačový zákon tieto veci rieši, ako vidíme aj z návrhu tohto zákona, len čiastočne.
A ďalší problém, ktorý je, že dnes ponímaná regulácia určite takou reguláciou nebola pred 5, 7, 10 rokmi. Jednoducho to slovo sa mení aj obsahovo. To, čo ešte pred tými 10 rokmi sa nám zdalo ako prirodzené, že teda istým spôsobom mohlo a malo byť regulované, resp. usmernené, dnes to považujeme často za dokonca nedemokratické, dokonca spôsobuje to vážnu traumu tým, ktorí hovoria o slobode slova a tak ďalej atď., t. j. veľmi sa tento pojem relativizuje. V každom prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)