Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja teraz len veľmi stručne. Tento náš návrh v podstate sleduje jediný cieľ. Posilniť skutočný charakter a výkon parlamentnej demokracie v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože vidíme, kolega to tu kvantifikoval, 35 poslancov vystúpilo z politických klubov strán, za ktoré boli do Národnej rady zvolení. To znamená, viac ako jedna pätina, viac ako jedna pätina Národnej rady proste sa vysmiala svojim voličom a jednoducho si povedala, že nejaký záväzok voči voličom je nič a idú si robiť, idú si robiť z toho anarchiu a nejakú osobnú, osobnú politickú dráhu.
Keď si uvedomíme, aké postavenie dnes v Národnej rade majú poslanecké kluby oproti, povedzme, napríklad nezaradeným poslancom, pričom nezaradený poslanec ako taký, nikto nebol za nezaradeného poslanca zvolený do Národnej rady, pretože vidíme, aj v ústave je to jasne napísané, že prostredníctvom politických strán vykonávajú, vykonávajú občania svoju vôľu, tak keď si teda porovnáme poslanecké kluby a nezaradených poslancov, tak vlastne vidíme, že poslanecký klub ako taký nemá v podstate, až na pár výnimiek, žiadne nejaké, povedal by som, výraznejšie práva alebo možnosti, a že členstvo poslanca v poslaneckom klube tomu poslancovi neprináša, neprináša, nieže nejaké výhody, ale nejakú spolupatričnosť alebo inú komparatívnu porovnateľnú vlastnosť, nenazvem to výhoda, ale vlastnosť, oproti poslancom, ktorí v poslaneckom klube v akomkoľvek, akomkoľvek nie sú.
Myslíme si, že ak by boli sprísnené pravidlá na to, akým spôsobom sa poslanci zaraďujú a vyraďujú z poslaneckých klubov, akým spôsobom to bude previazané so stratou poslaneckého mandátu, tak by to v každom prípade pomohlo znížiť mieru korupcie v radoch poslancov, znížiť mieru korupcie v radoch Národnej rady Slovenskej republiky. A o tej korupcii, to nie sme my, kto o tom hovorí, o tej korupcii sa dnes rozpráva verejne. O kupovaní poslancov, o kupovaní poslancov sa dnes hovorí verejne, hovorí sa o nej v súvislosti s tými najvážnejšími rozhodnutiami, v súvislosti s tými najdôležitejšími legislatívnymi aktami na Slovensku. Čiže asi na tej korupcii aj v radoch Národnej rady niečo bude.
A tým, že budú úplne jasne nastavené pravidlá aj v oblasti poslaneckých klubov, a aj v oblasti toho, kedy, kto a ako získava, stráca mandát v súvislosti s činnosťou alebo členstvom v poslaneckom klube, tak tým si myslím, že tej korupcii môžme iba skomplikovať situáciu. Jasne skomplikovať situáciu. A tí poslanci, ktorí to korupčné volanie budú chcieť využiť, budú ho chcieť vypočuť, tak budú mať omnoho ťažšiu, omnoho ťažšiu situáciu.
Nevidím dôvod, prečo by sme nemali naplniť naozaj ústavu do detailu aj v oblasti politickej reprezentácie občanov. Keď raz je to v ústave napísané a tá ústava platí a rešpektujeme ju a ja dúfam, že ju teda všetci rešpektujeme, tak potom ju treba rešpektovať celú, aká je. Celú, aká je. A to aj v súvislosti s tým, akým spôsobom sa reprezentuje vôľa občanov, akým spôsobom sa má vykonávať mandát poslanca Národnej rady.
Jedna vec je sloboda poslaneckého hlasovania, sloboda výkonu poslaneckého mandátu a druhá vec je príslušnosť ku strane a politickým myšlienkam a hodnotám, s ktorými a za ktoré bol poslanec do Národnej rady zvolený. Asi nie je totiž celkom v poriadku, ak sa z liberála stane konzervatívec alebo z konzervatívca liberál a tvári sa, že je to všetko v poriadku, ale tie hlasy tých ľudí, tých voličov mu, tomu človeku, konkrétne poslancovi išli s tými pôvodnými, pôvodnými hodnotami. Asi nie je celkom v poriadku, keď niektorá strana pred voľbami rozpráva niečo iné a po voľbách má zas úplne iný program. A podobne, podobne analogicky by sme to mohli prispôsobiť aj na správanie a hodnoty a hlasovanie jednotlivých poslancov.
Keď to poviem tak skrátene, trošku viac disciplíny by v radoch Národnej rady asi nezaškodilo. Hlavne v tom prípade, ak by tá disciplína súvisela s odstraňovaním korupčného správania a s minimalizovaním priestoru na to, aby akýkoľvek poslanec takýmto pokusom bol vôbec vystavený. Pretože ak by poslanci neboli vystavení korupčným pokusom, tak by tým pokusom nemohli ani podľahnúť. A ak by im nepodľahli, tak by sa dnes v médiách nerozprávalo o tom, že v Národnej rade sa dá za, neviem koľko, stotisíc eur kúpiť poslanecký hlas pre nejakú vec.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Stano, perfektne si to rozobral. A dovolím si rozšíriť tvoju reč. Uvediem príklad z praxe. Ráno som si našiel na stole návrh na schválenie utvorenia poslaneckého klubu, poslanecký klub Demokratickej strany. Sú to odídenci zo strany SaS. No, pokiaľ viem, taká strana tu nebola zvolená v tomto parlamente a neviem, čo to má znamenať. Ale presne to ilustruje, to je príklad na to, prečo tento zákon by mal byť schválený. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, pri hodnotení tohto návrhu zákona je potrebné mať stále na zreteli, že návrh zákona nezavádza imperatívny mandát. Poslancov vylúčených z klubu sa navrhovaná strata mandátu netýka, pretože opustenie poslaneckého klubu sa neudialo z ich podnetu. Rovnako sa netýka ani poslancov, ktorým klub zanikol.
Ku dnešnému dňu opustilo poslanecký klub minimálne 35 poslancov. Sú aj takí, ktorým sa podarilo opustiť aj dva poslanecké kluby. Napríklad nastúpili za SIEŤ, pokračovali v MOST-e – HÍD a odišli aj odtiaľ. Samozrejme, nie všetci 35 poslanci odišli z poslaneckého klubu sami. Sú prípady, keď boli zo svojho poslaneckého klubu vylúčení. Problémom sú hlavne tie prípady, keď sa poslanec dostane do parlamentu na kandidátke jednej strany, tú potom opustí z vlastnej vôle a dokonca svoj mandát uplatňuje v mene inej strany, a to aj v strane hodnotovo výrazne odlišnej od tej, cez ktorej kandidátku sa dostal do Národnej rady Slovenskej republiky. Tu už ide naozaj o zradu na voličovi.
Samozrejme, je náročné ostať v klube strany, ktorá robí úplný opak svojich predvolebných sľubov a tým posiela svojho voliča tam, kde chrbát stráca slušné meno. Z roku 2016 poznáme predvolebné heslo S Ficom nikdy! a vieme, ako to potom dopadlo s jeho realizáciou po voľbách, koľko dní má také predvolebné nikdy. Ale riešením pre poslanca nie je zdupkať z poslaneckého klubu a tým si symbolicky umyť ruky ako Pilát Pontský. Poslanec by mal zostať v klube a pôsobiť na ostatných poslancov klubu, aby plnili to, čo sľúbili svojmu voličovi. Buď uspeje, alebo ho z klubu vylúčia, čím sa vyhne pôsobnosti tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jednotlivých kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, alebo do takého klubu ani nevstúpi a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa tak nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Takýto poslanec tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takéhoto správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často aj ako bezcharakterné korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdal členstva v pôvodnom poslaneckom klube alebo do tohto klubu nevstúpi, zamedzuje takémuto konaniu. V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu alebo nevstúpenie do poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca.
Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu, práve preto, aby nebol obmedzený výkon jeho mandátu. Predkladaný návrh ústavného zákona prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady širokou verejnosťou.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predmetnej novely je úprava straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v prípade jeho vystúpenia alebo nevstúpenia do poslaneckého klubu. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, my opakovane dávame tento návrh zákona, ktorého cieľom je posilniť práva poškodeného v trestnom konaní v Slovenskej republike. A viete prečo? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Nie je totiž nikto viac motivovaný na spravodlivom a patričnom odsúdení páchateľa ako práve ten poškodený človek, ktorému bola spôsobená konaním páchateľa ujma, či už majetková alebo na zdraví alebo na živote jeho blízkych. Jednoducho neexistuje, neexistuje žiadny prokurátor, neexistuje ani žiadny sudca, neexistuje akýkoľvek zástupca alebo zamestnanec, zamestnanec štátu, ktorý by bol motivovanejší ako samotný poškodený. Je pre nás nepochopiteľné, ako doteraz nemohla vzniknúť nejaká iniciatíva občanov poškodených trestnými činmi práve k tomu, aby zvýšili postavenie, svoju moc v trestnom konaní.
Asi najvypuklejšie je možnosť, alebo je teda tú situáciu bezmocnosti poškodeného v trestnom konaní, možnosť vidieť pri poškodení zdravia, teda pri násilných trestných činoch. Mnohokrát, a bolo to tu už dnes spomenuté, a ja považujem za potrebné to zdôrazniť, tí samotní poškodení s nemým údivom, s úžasom ako Alenka z ríše divov sledujú proces uzatvorenia dohody o vine a treste medzi páchateľom, ktorý im zničil zdravie a mnohokrát do konca života poznačil celý ich život, a zástupcom štátu, prokurátorom, ktorý by mal čo najviac sa snažiť teda hľadieť na to, aby páchateľ bol spravodlivo potrestaný. A títo poškodení iba bez akejkoľvek možnosti aktívne do procesu zasiahnuť sledujú, ako možno vďaka aj nejakému korupčnému správaniu, prokurátori súhlasia nieže s trestom, s dohodou o vine a treste, ale s výsmechom do očí samotných poškodených. Za trvalé následky finančná pokuta, za ťažké ublíženie na zdraví podmienka a podobné, podobné nezmyselné dohody.
Potom sa nemôžme čudovať, že takíto ľudia, poškodení, nevinní ľudia odchádzajú zo súdov totálne frustrovaní, totálne sklamaní, znechutení a povedia: ako má ten štát, ako ma ten štát chráni? No a my tu dnes stojíme a hovoríme, že my nie sme naivní a nechceme, aby zrazu všetci tí prokurátori boli zapálení úplne za každú vec toho poškodeného, za každého jedného a bojovali ako levy. Práve naopak, my túto možnosť bojovať sám za seba chceme dať tým ľuďom. A veľmi rýchlo, veľmi rýchlo by sme všetci zistili, veľmi rýchlo by sa aj na tých súdoch ukázalo, kto v skutočnosti lepšie zastupuje práva poškodeného. Či sú to prokurátori alebo je to samotný poškodený.
Myslím si, že aj tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je odpoveď úplne jasná, je úplne odpoveď jasná. Však zoberme si príklad, stiahnime si akúkoľvek modelovú situáciu priamo na seba. Bude sa za ublížení na zdraví komukoľvek z vás biť viac prokurátor alebo vy samotní? Jednoduchá odpoveď. O to viac, že ak sú aj prípady, že okresný dozorový prokurátor naozaj si spis naštuduje do detailu a naozaj, ako sa hovorí, sa do toho vloží a snaží sa dokázať a v tom konaní nejako presvedčiť aj toho sudcu potom, aby tí páchatelia boli spravodlivo potrestaní a aby jednoducho ten poškodený mal ten pocit tej spravodlivosti, lebo aj takí sú prokurátori, tak keď ide odvolanie na krajský súd, tak viete veľmi dobre, že máloktorý krajský prokurátor sa už do prípadu tak osobne vloží. Máloktorý krajský prokurátor naozaj tak podrobne si naštuduje celý ten spis, podrobne si naštuduje tú vec, podrobne si naštuduje dôsledky, povedzme, toho ublíženia na zdraví, trvalé následky, dopady na život, na prácu, na spoločenské uplatnenie daného poškodeného človeka, aby sa ako lev bil za jeho práva pred krajským súdom. Málokedy, výnimočne, naozaj veľmi vzácne. Ale ten poškodený človek so zničeným zdravím, s trvalými následkami, ten príde aj na krajský súd bojovať za svoje práva. No ale dnes, keď je odkázaný alebo je vylúčený iba na tú časť, aby ako poškodený mohol sa vyjadriť k náhrade škody, tak si sám povie, že načo, tak si sám povie, že načo.
A tieto prípady, o ktorých rozprávam, tie máme my priamo z praxe. Pomáhame poškodeným rodinám, dávame im právnu pomoc a je to veľmi, veľmi ťažké, aby ste mohli aj formou zástupcu poškodeného sa nejakým spôsobom zapojiť do diskusie, do debaty o spravodlivom treste pre konkrétnych páchateľov. Sú to veľmi výnimočné prípady, hoci tí ľudia, hoci tí samotní poškodení majú naozaj motiváciu, chuť, energiu, dajú aj peniaze, pricestujú aj na krajský súd možno úplne aj z iného kraja. Niekedy, keď je to vecne príslušná alebo miestne príslušná vec, tak aj z iného kraja. Prídu, lebo im na tom záleží.
Prečo, prečo im nechceme dať takúto príležitosť? Prečo im nedáme možnosť naozaj využiť, využiť to vnútorné volanie po spravodlivosti a získať procesné postavenie pred tými súdmi. Veď je to absolútne prirodzená vec. Nikomu by sa tým neublížilo, štát by to v podstate nič nestálo a mnoho, mnoho ľudí by pocítilo zlepšenie legislatívneho prostredia na Slovensku. Tejto iniciatíve, nechápem, z akého dôvodu je možné sa brániť. Komu by mohlo vadiť to, že poškodení ľudia na Slovensku budú mať od účinnosti tejto nami navrhovanej novely Trestného poriadku väčšie a účinnejšie práva a budú mať efektívnejšie možnosti na obhajovanie spravodlivosti na súdoch. Spravodlivosti konkrétnej, nie nejakej všeobecnej, nejakej virtuálnej, nejakej legislatívnej, ale konkrétnej spravodlivosti v každom jednom konkrétnom prípade, prečine, zločine.
Však ak my dnes v súdnom konaní, v trestnom konaní vyznávame rovnosť strán, tak predsa nemôžme povedať, že ten poškodený človek, na ktorom sa ten zločin udial alebo trestný čin, že vlastne nie je stranou tohto procesu. Však vlastne on tam ani neni. Prokurátor bude dve hodiny rozprávať o ňom, polícia si na tom robí, ja neviem, niekedy niekoľkomesačnú robotu a nakoniec keď, keď dôjde vec pred súd, tak ten, na kom sa celá tá vec stala, spáchala, tak vlastne ten tam ani nie je. Toho tam úplne vygumujeme len preto, aby sme mu nemuseli priznať procesné postavenie strany v trestnom konaní.
Takže, kolegyne, kolegovia, týmto, touto novelou naozaj nikomu neublížime, nič to štát stáť nebude. Jediné, čo tým dosiahneme, bude totálne prehĺbenie práva na spravodlivý súdny proces a priznanie práva procesnej strany aj pre poškodených. Tí, ktorí žijete na východe, tí, ktorí žijete na strednom Slovensku, viete, aká je problematická situácia aj s útokmi agresívnych asociálov a aké smiešne a nízke tresty sa potom za takéto útoky vynášajú. A títo ľudia, ktorí sú napadnutí a zmrzačení, jednoducho potrebujú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnom právnom poriadku sú obete trestných činov prakticky len bezmocnými štatistami v súdnych procesoch, kde ich zastupuje štát. Ešte viac je to vidieť na dohodách o vine a treste medzi páchateľom a prokurátorom, kde poškodený často výsledok dohody číta s úžasom, či je to niečo také v demokratickom štáte vôbec možné. V dnešných dňoch sa do verejnosti dostávajú nahrávky Gorily, správy z aplikácie Threema a podobné informácie. Nechcem v tejto chvíli citovať z týchto zdrojov a spomínať konkrétne krivdy a konkrétne mená. Nevieme, či sú zverejnené materiály v celom rozsahu pravé, nemáme istotu, či sa tam s niečím dodatočne nemanipulovalo, alebo dokonca aj niečo nevyfabrikovalo úplne od základu. Preto dnes len všeobecne. Ak by takýto alebo podobný návrh zákona bol podaný pred mnohými rokmi, mnohé z tých vecí, kde sa zneužila štátna moc na páchanie krivdy voči občanovi, by sa možno buď ani neudiali, alebo by to mali nepoctiví zástupcovia štátnej moci oveľa ťažšie.
Možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste alebo odvolať sa aj proti rozsudku zvyšuje šancu, že ten, kto prípad bude riešiť na vyššej inštancii, bude odolný voči rôznym vonkajším vplyvom. Nevidím rozumný dôvod, prečo by poškodený mal byť bez práva odvolať sa voči rozsudku, prečo v tejto veci by mal len bezmocne sledovať, či sa prokurátor odvolá alebo nie. Tlaky na ovplyvňovanie policajtov, prokurátorov, sudcov boli, sú aj budú všade na svete. Úlohou nás poslancov Národnej rady je, aby sme vytvorili právne prostredie, v ktorom sa veľmi ťažko bude dať zneužívať štátnu moc alebo robiť nespravodlivé rozhodnutia len z lajdáckosti a pohodlnosti. Doba to naozaj vyžaduje. Niet s čím otáľať a navyše svet sa globalizuje.
Zo zahraničia poznáme prípady páchateľov násilnej trestnej činnosti akože s psychickými problémami, chvíľkovou nepríčetnosťou, vďaka ktorej vyviaznu s malými trestami a dokonca aj bez trestu aj z ťažkých násilných zločinov. Miestna verejnosť to často vníma ako nespravodlivé rozhodnutia, ktoré vznikli vďaka tomu, že tamojší prokurátori a sudcovia podľahli tlaku politických mimovládok, riadených a platených zo zahraničia, či liberálnych politikov. Spomínam to preto, že často vzniká dojem, že len my na Slovensku máme v tejto oblasti problémy a že všetci ostatní sú v tom či onom vpredu a my tu sme nejaký zlý svet. Nie sme. Mnohé problémy sú v zahraničí podobné a mnoho ešte väčšie ako u nás.
Tento návrh zákona je príležitosťou urobiť, síce malý, ale veľmi dôležitý krok k návratu spravodlivosti na Slovensku a tým urobiť náš slovenský právny poriadok o niečo lepší.
Ďakujem za pozornosť.

Panie poslankyne, páni poslanci, položme si spoločne hneď na úvod tejto rozpravy otázku. Čo je jeden z najväčších problémov, ktorý trápi občanov Slovenskej republiky? To, že to je nízka životná úroveň, nezamestnanosť, sociálna nespravodlivosť, nefunkčné školstvo či zdravotníctvo, tak to o tom asi nikto z nás nepochybuje. No k týmto problémom môžme bezpochyby zaradiť aj problém kriminality. Jednoducho to, že občania Slovenskej republiky sa nemôžu cítiť ani vo svojej vlasti, ani vo svojich vlastných domovoch bezpečne, že sa môžu stať ľahko a aj sa stávajú obeťami trestných činov. A predovšetkým ak sa stanú obeťami trestného činu, že sa častokrát nemôžu dovolať spravodlivosti, teda spravodlivého trestu pre zločincov, ktorí im ublížili, a to veľakrát tak, že im doslova zničili celý život. Mnohí ľudia majú jednoducho pocit, že vláda viac ochraňuje zločincov ako samotné obete trestných činov. A nejde tu pritom len o smiešne nízke tresty za mnohé závažné trestné činy, ani o väzenský systém, ktorý u nás absolútne nemá odstrašujúci účinok. Napokon stačí sa pozrieť na počet recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú trestných činov aj napriek tomu, že už boli v minulosti trestaní. To ale nie je predmetom tejto rozpravy ani nášho návrhu zákona.
Náš návrh zákona je o tom, aby kriminálnici nemali v trestnom konaní väčšie práva ako obete trestných činov. Aby sa obete trestných činov mohli v trestnom konaní efektívne brániť. Pretože dnes je Trestný poriadok postavený tak, že poškodení, teda obete trestných činov, môžu v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky, a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor proti trestnému rozkazu, však môžu poškodení podávať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôžu napadnúť rozsudok, ktorým súd buď oslobodí zločinca, takisto nemôžu napadnúť smiešne nízky trest pre človeka, ktorý im ublížil, a nemôžu napadnúť ani to, keď odsúdený zločinec dostane len podmienku, namiesto toho, aby šiel spravodlivo a naozaj zaslúžene rovno sedieť.
Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tak tieto poškodený nie je oprávnený podávať absolútne vôbec. Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom ako veľmi rýchlo vybaviť trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. A dokonca ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor ho môže jednoducho navrhnúť, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces alebo iné konanie. A práve tento fakt, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode o vine a treste je takmer celkom vylúčený, je jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia, stačí ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste, a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu potom schváli. Keďže poškodený nemá žiadne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov prakticky už na prvostupňovom súde. To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť stačí, že sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený sa odvolať vo veci viny a trestu, ako som už hovoril, nemôže.
Realita na Slovensku je, žiaľ, taká, že pri tom, ako je nastavený súčasný systém, sa naozaj nemožno spoliehať na, len na prokurátora a na to, že bude vždy a za každých okolností hájiť práva poškodených. Keby sme sa naňho spoliehali, boli by sme asi rovnako naivní, ako keby sme verili tomu, že vláda a jej úradníci nikdy neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú nikým podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, naopak, znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, keby ju zločinci chceli zastaviť už na samom začiatku trestného konania na súde.
Kolegyne, kolegovia, všetci dobre vieme, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie, pritom je to práve jeho život, jeho zdravie, jeho majetok a česť, ktoré má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov, prečo sa, prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčiny najrôznejších zločincov, asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte. Súčasne je to hlavným dôvodom, prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom. Prečo neveria v to, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré ich neodradia od pokračovania v trestnej činnosti, a to veľakrát aj voči ich pôvodným obetiam. Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania, naháňania, jednoducho kriminalizovania ľudí len za ich politické názory, čoho sme svedkami čoraz častejšie, ak by namiesto toho naháňala skutočných zločincov. Keby najrôznejšie mimovládky, platené zo zahraničia, sa starali viac o pomoc obetiam trestných činov ako o to, ako polícia zachádza s asociálmi.
Naozaj je načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme teda trestný systém tak, aby bol každý jeden kriminálnik, každý jeden zločinec spravodlivo potrestaný a aby sa žiaden slušný človek nemusel báť ani o svoj život, ani o svoje zdravie, ani o svoj majetok. Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k takejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie spravodlivosti.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, teda Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Peter Krupa predkladajú v tomto volebnom období už po tretíkrát návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z., teda Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto nášho legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívny a spravodlivejší proces. Sme presvedčení, že to v konečnom dôsledku povedie k nižšej miere kriminality, väčšej vymožiteľnosti práva a predovšetkým vyššej bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky. Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

K financovaniu tejto podpory v nezamestnanosti by som chcel ešte podotknúť, že tuná sa nejedná ani tak veľmi o solidaritu, o ktorej bola reč pred chvíľou, do tohto fondu si prispievajú zamestnanci a ich zamestnávatelia. Peniaze z tohto fondu nie je možné použiť na iné účely, len na vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Čiže je to vlastne určitá forma šetrenia, ktorú si tí zamestnanci a zamestnávatelia vykonávajú, a potom teda po splnení podmienok z tejto pokladničky, z tohto fondu sú im, je im vyplácaná. Takže neni tam napojený žiadny, žiadny štátny rozpočet, sú to ich našetrené peniaze.
Ďakujem.