Videokanál klubu
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
15.6.2016 o 15:47 hod.
Mgr.
Miroslav Sopko
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ako sme počuli, momentálne začnem tak možno netradične, aj hlasno, nálada je zrejme dobrá, pretože vedieme 2:0 v tomto zápase. Keby som to bol vedel skôr, možnože tiež by som prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, aby sme tým učiteľom naozaj pridali, keď je tak dobrá atmosféra, ale keďže som zachytil trošku aj mediálne výstupy, aké zazneli k tomu, čo prerokúvame dnes, odhodlal som sa vystúpiť, aj keď tak kratšie k tomu, aby som jasne povedal, že nemá byť ten mediálny výstup o tom, že tu bol nejaký spor o tom, že či učitelia si zaslúžia alebo nezaslúžia vyššie platy. Respektíve akí učitelia si zaslúžia vyššie platy, či všetci, alebo iba tí kvalitní, pretože to by sme najprv museli tú kvalitu zadefinovať, museli by sme mať trošku jasno v tých pojmoch.
Ale úplne v úvode, ešte skôr by som rád uviedol na pravú mieru to, aby sme sa nepozerali na tých učiteľov, ktorí sa verejne prezentovali a ozývali za svoje práva, ako na ľudí, za ktorými niekto stál. Ja ich dobre poznám a viem veľmi dobre, že robia to, čomu veria. Možnože sme už všetci tak nastavení, že nevieme úplne si priznať, že sú v dnešnej dobe ešte ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva, že nesedia, nešomrú len, ale aktívne sa do niečoho zapájajú. Môžeme mať na to názor, rôzne názory, ale pokiaľ chceme, aby učitelia boli tým vzorom pre naše deti a my chceme od našich detí, aby ich budúcnosť, aby v tej budúcnosti, budúcej krajine sa zúčastňovali na aktívnom menení tejto krajiny, tak aký vzor pre nich môže byť jasnejší ako človek, ktorý sa vie za seba postaviť a ozvať? Kto nečaká, čo mu kto zhora dá, kto ide za svoje práva bojovať?
Myslím si, že aj ja osobne, aj mnohí iní ľudia sú v poslednom čase svedkom našej mladej generácie, že to je nejaká generácia Y, ktorá je príliš zahľadená možno do seba a neviem, či je to tými sociálnymi sieťami, modernými technológiami, akosi uniká tej realite, ako keby tou realitou iba ako tak chcela preplávať. Nemajú veľmi záujem o to, čo sa okolo nich deje. My naozaj ich musíme motivovať, aby sa začali mladí ľudia viacej angažovať v tom priestore a potom bude dobre s touto krajinou.
Možnože si myslíme, že tí ľudia sú niekým riadení. A oni naozaj nie sú, ja ich poznám a viem, že robia len to, čomu veria. A pokiaľ chceme a myslím si, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že aktívne občianstvo je jedna z vecí, ktorá nás môže zachrániť pred názormi, ktoré teraz v Európe začínajú dominovať a ktoré, nebojím sa nazvať, ukazujú temnú stranu ľudských pováh, kde ľudia sa už nevyjadrujú, respektíve skôr prispôsobujú tomu, čo povie niekto iný. Mali by sme ich skôr vyzývať, aby sa zúčastnili debát o smerovaní slovenského školstva.
Za svojej niekoľkoročnej skúsenosti v Slovenskej komore učiteľov sme síce zažili veľa pozvaní, ale častokrát sme z nich mali rozporuplné pocity. Áno, boli sme pozvaní, rokovalo sa, boli sme vypočutí a nakoniec sa nič z toho, čo sme presadzovali, nedostalo do záverečných riešení.
Ak by sme chceli aj argumentovať tým, koľkí vlastne boli zapojení do týchto protestných aktivít, ukazuje nám to ešte jednu stranu mince. Slovenský učiteľ v súčasnosti už veľmi neverí, že sa niečo s jeho sociálnym, alebo socioekonomickým postavením môže meniť. Je v akejsi dezilúzii. Na každé zmeny, ktoré sa udejú zhora, pozerá s veľkým podozrením, čo sa to zase na mňa chystá, aká znova reforma? Ako nič v zlom, pán minister, ale oni niektorí fakt tak zareagovali, že najväčšia reforma za 25 rokov, čo to bude?
Ťažko, keď máme nejakú negatívnu skúsenosť, a poznáme to aj so svojho osobného života, sa nám znova chce začať veriť, že môže byť lepšie. Pritom námety boli stále dávané a tých námetov je veľa.
Ďalšia vec, ktorú by som tu chcel poznamenať, je, že nemali by sme zabúdať aj na tých starších učiteľov. Je pravdou, aj keď o tom hovoria štatistické údaje, čo som pozeral, že zhruba za 5 rokov nám klesol počet učiteľov do 30 rokov o 35 % a dokonca do 25 rokov o 60 percent. Na rozdiel od toho u učiteľov nad 60 rokov to stúplo až za 71 percent. To znamená, rastie nám priemerný vek slovenského učiteľa a musíme s tým niečo urýchlene urobiť. Ale práve preto treba oceniť tých, ktorí vydržali. Čiže nehovoríme tu o tých úplne najstarších, ale hovoríme o tom strede, ktorí to ťahajú a naozaj oni držia chrbticu tohto školského sveta, ktorý je tak dôležitý pre naše deti.
Oni sa tiež už napočúvali dosť sľubov a tiež častokrát je to tým štýlom, že fakt tá viera u nich začína sa vytrácať. A čo im môžeme ponúknuť? Okrem toho, že urýchlene by bolo dobré sa začať s nimi baviť na tieto témy, mali by sme im ponúknuť aj systém, o ktorom som napr. o niektorých návrhoch čítal aj v materiáloch Inštitútu vzdelávacej politiky Bez kreditov neodídem, odporúčam všetkým, nech sa naňho pozrú, ktorý prichádza s konkrétnymi návrhmi, ako napraviť to, k čomu dospel kreditový systém.
Len v krátkosti, kreditový systém sa minul svojmu účinku hlavne preto, lebo ten plat bol nižšie, ako je ten štandard, ktorý je potrebný pre človeka, aby mohol slušne žiť v rámci toho svojho postavenia ako učiteľa v rámci tej spoločnosti, a využíval sa skôr na to, aby sa dorovnával plat, a tam sa popustili trošku uzdy toho, kto bol poskytovateľom tohto vzdelávania. Áno, bohužiaľ, učitelia sa začali správať trhovo, pokiaľ sa vyskytli poskytovatelia, ktorí umožňovali relatívne rýchlo dostať sa k prostriedkom, tak to využili. A preto sme aj videli ten nárast prostriedkov, ktoré išli do tohto systému vzdelávania.
Ale ak im vieme predložiť alternatívu, kde dokážeme pozdvihnúť ten základný plat, ten základný príjem a nastavíme naozaj systém kariérneho rastu, ktorý bude, momentálne pozostáva v kategórii začínajúci učiteľ, učiteľ s prvou atestáciou, druhou, ak to rozšírime a nastavíme tým spôsobom, že preňho ten kariérny postup bude aj výrazným finančným prilepšením, verím tomu, keď budeme s ním o tom diskutovať, že dosiahneme zhodu, pretože treba myslieť do budúcnosti.
A ešte k jednej veci. Už tu boli spomenutí nepedagogickí pracovníci. Tí nám akosi možnože unikajú a ani si neuvedomujeme, hovorím aj za seba, akí sú dôležití pre to školstvo, ako oni pri tých svojich príjmoch robia veľmi veľa pre tie školy, častokrát ja mám osobné skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú aj zapojení v krúžkovej činnosti, pomáhajú, spoluorganizujú množstvo aktivít na tých školách za tak nízke ocenenie. A tí, čo máte skúsenosti s riaditeľmi, a sú tu aj tu v pléne, tak vedia, že je to ťažko týmto ľuďom vysvetľovať, že sa na nich stále akosi zabúda, a treba o tom hovoriť aj tu, na tejto pôde, a keď sa bude riešiť financovanie, ak sa budú riešiť platy pracovníkov, všetkých zamestnancov teda, ktorí pracujú v školstve, nesmie sa na nich zabudnúť. A to už je skôr aj výzva pre nich, aby aj oni za seba vedeli viac možno zabojovať a byť možno viac dôraznejší.
Každopádne slovenské školstvo a slovenský princíp, slovenské vzdelávanie potrebuje nevyhnutné systémové zmeny. Potrebuje, aby sa zadefinovala tá kvalita s merateľnými ukazovateľmi, a tak ako som už aj spomínal v mojom, v jednom z mojich vystúpení, teda v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, ten systém, ktorý nastavíme, musí byť dostatočne jednoduchý, aby sa dal aplikovať čo najskôr. Je nevyhnutný čas zabezpečiť príjem učiteľom taký, aby naozaj slušne žili, aby si mohli dovoliť cez dovolenku, kedy žiaci majú prázdniny, si aj poriadne oddýchnuť, pretože za ten školský rok, ktorý sa za chvíľočku skončí, majú toho naozaj dosť, aby sa nepozerali nad potreby, resp. aby to nebol pre nich nejaký neprekonateľný problém sa zrekreovať a dať si naozaj tú dovolenku, ktorá ich dá do poriadku, pretože prichádzajú pre nich nové výzvy.
Predpokladám, že sa bude niečo musieť urobiť aj s obsahom vzdelávania, pretože pri tých inováciách, ktoré sme zažili, ktoré nemáme ešte vyhodnotené, bude treba zasiahnuť a nastaviť ich tak, aby sme miesto len formulovania nejasných bodov, resp. aby sme sa posunuli aj ďalej v tom zmysle, že nebudeme sa tu baviť o predmetoch, ale budeme sa tu baviť aj o zmene výučby. Budeme sa tu baviť, aj ako spomínalo sa, o zmene klímy a budeme sa snažiť ich podporovať vo všetkých tých veciach. Napríklad teraz ma napadá upraviť aj inštitút experimentálneho overovania, aby tie školy, ktoré sa vedia postaviť k veci iným, inovatívnym spôsobom, neboli nejak hatené nejakými byrokratickými zásahmi.
Čiže aby som to naozaj zhrnul, no vidíte, nebol som až tak krátky, ako som pôvodne chcel. Som nesmierne šťastný, že je tu tak široká zhoda a že naozaj učitelia si zaslúžia pridať, ale v každom prípade mali by sme si uvedomiť, že oni sú veľmi dôležitou silou, ktorá túto krajinu môže zobudiť, túto krajinu môže kamsi posunúť, túto krajinu môže zachrániť, pretože – dúfam, že sa mýlim – prichádzajú ťažké časy.
Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 18:57 - 19:00 hod.
Fecko MartinKolegovia navrhovatelia, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no znovu vieme to ohnúť, že? Aj dobrú myšlienku, ktorá by mala niečo riešiť aj pre našu prírodu, my ziskuchtiví ľudia, ekonomicky bez bariér, vieme spraviť z toho taký biznis, že až budeme pozerať. A potom sa čudujeme, že kde to vlastne naše Slovensko kráča, čo vlastne chceme robiť, kam chceme ísť.
Rastliny nás...
Kolegovia navrhovatelia, kolega spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, no znovu vieme to ohnúť, že? Aj dobrú myšlienku, ktorá by mala niečo riešiť aj pre našu prírodu, my ziskuchtiví ľudia, ekonomicky bez bariér, vieme spraviť z toho taký biznis, že až budeme pozerať. A potom sa čudujeme, že kde to vlastne naše Slovensko kráča, čo vlastne chceme robiť, kam chceme ísť.
Rastliny nás nepotrebujú, my potrebujeme rastliny. To si uvedomte. A pokiaľ si niekto myslí, že sa mu to raz nevráti, tak sa to vráti a bojím sa, že to, čo sa teraz deje s tým výrubom, ja hovorím hlava-nehlava, to je všetko možné, už nehovorím ani o lesných ťažbách, kde sú podľa lesných hospodárskych plánov ťažby plánované, ešte aj holoruby, a teraz sme vlastne dali možnosť, aby aj tá zeleň, ktorá je mimo lesov, je na poľnohospodárskej pôde, respektíve v parkoch, jak bolo spomenuté pánom kolegom, remízky, biokoridory, ešte aj to budeme rezať. No neskutočné! A pritom zákon, ktorý teraz máme, zákon o obnoviteľných zdrojoch, ktorý má nejaké číslo 309/2009, to znamená, to neni zákon z minulého storočia ani zákon z 23. storočia, tisícročia, ale to je teraz pred ôsmimi rokmi, šiestimi rokmi prijatý zákon, hovorí jasne, čo môže byť brané za bi-o-ma-su, čo sa môže spa-ľo-vať.
A tak ako budem konštatovať, v každom odvetví, kde všetko je o ľuďoch, o príslušnej kontrole, ako ju vykonávajú tí príslušní kompetentní, áno, aj do svojho hniezda si budem kafrať na Pozemkovom úrade, kde sme ochranu pôdneho fondu zanedbali a sme neišli dávať pokuty, keď tam to niekto nechal zarastené a neobrobil to, keď to bola orná pôda ako orná pôda, keď to bola, tétépéčko ako TTP, keď to bol les ako les, a nedali tú pokutu, tak bojím sa, že to isté sa deje aj pri tom ÚRSO a pri ďalších kontrolných orgánoch, ktoré majú niečo do toho povedať, čo sa vlastne spaľuje.
A ja by som bol veľmi rád, keby som mohol, áno, som si vedomý, je 19. hodina, takže, pán predsedajúci, nestihnem to, že prerušíme a ráno by som pokračoval.
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 18:51 - 18:55 hod.
Budaj JánChcem teda stručne ešte doplniť, že na Slovensku podľa satelitného snímkovania ubudlo od roku 2000 760 kilometrov štvorcových lesa. Je to naozaj obrovské územie a v súčasnej dobe sa ťaží na Slovensku takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely. Popritom sa, samozrejme, ťaží aj drevo na spracovanie a tak ďalej. Ale 4 mil. kubíkov sa ťaží na energetické účely. Ale celková únosná ťažba na...
Chcem teda stručne ešte doplniť, že na Slovensku podľa satelitného snímkovania ubudlo od roku 2000 760 kilometrov štvorcových lesa. Je to naozaj obrovské územie a v súčasnej dobe sa ťaží na Slovensku takmer 4 mil. metrov kubických dreva na energetické účely. Popritom sa, samozrejme, ťaží aj drevo na spracovanie a tak ďalej. Ale 4 mil. kubíkov sa ťaží na energetické účely. Ale celková únosná ťažba na lesných aj nelesných plochách je maximálne 5,8 až 6 mil. metrov kubických dreva. Z toho celkom zreteľne vyplýva, že buď sme na hranici únosnosti alebo ju rok čo rok prekračujeme. Najmä v posledných mesiacoch sme svedkami, aj tu priamo v Bratislave, že sa rúbe naozaj šokujúco rýchlo. Mnohí ľudia jednoducho aj z dôvodu dlhotrvajúcich ťažkostí umiestňovať drevo na zahraničných trhoch, kde na mnohých trhoch panovala kríza, inde sú zase rôzne iné problémy, začali drancovať doslova lesy, v ktorých sú vlastníkmi, a pokiaľ im to lesohospodárske plány umožňujú, urýchlene vyvážajú a predávajú drevo ako energetické.
Samozrejme, ministerstvo sa v minulosti snažilo a takisto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa snažil kontrolovať a prešetrovať, že či podľa vyhlášky č. 490/2009 sa naozaj na spaľovňu vozí iba drevo od kategórie č. 6, čiže menej kvalitné alebo naozaj štiepka. Lenže v skutočnosti sa zistilo, ÚRSO potvrdil, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdil, že vo viacerých prípadoch došlo a dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva, dokonca aj dreva kvalitatívnej triedy č. 3, čo je už naozaj drevo, z ktorého sa dá vyrobiť nábytok, z ktorého sa dajú vyrobiť dlážky, ktoré sa jednoducho dá zhodnotiť oveľa väčšou mierou pridanej hodnoty, než je spálenie v elektrárňach.
Všetky tieto skúsenosti doterajšieho už dlhoročného účinkovania tohto zákona varujú a upozorňujú, že v reálnom živote, že síce vyhláška si to iste úprimne priala, ale v reálnom živote sa nedarí zabezpečiť dodržiavanie kvality spaľovaného dreva a kapacity existujúcich elektrární, tam, kde sú elektrárne a teplárne spolu, výrazne prekračujú v reáli množstvo disponibilného dreva 4. triedy, ako aj odpadov z drevospracujúceho priemyslu. Jednoducho celý tento sektor energetiky je nastavený na takú veľkosť, že je nemožné ho zásobiť iba drevom kategórií, ktoré umožňuje vyhláška ministerstva hospodárstva. Toto samé je už dôkazom toho, že keďže prevádzky bežia, mnohé na viaczmennú prevádzku, že sa tam spaľuje aj drevo vyšších bonít a lepších kvalít, než umožňuje vyhláška.
Náš návrh, o ktorom budú podrobne hovoriť aj moji kolegovia, chce tomuto urobiť koniec a dosiahnuť, aby sa naozaj nespaľovalo drevo tejto kategórie a aby budúce merania nezistili zo satelitov, že Slovensko sa zo zelenej krajiny stalo púšťou.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2016 18:44 - 18:49 hod.
Budaj JánDámy a páni, návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, reaguje na akútnu spoločenskú situáciu a trúfam si povedať, že aj ekonomickú situáciu. Pred viacerými rokmi Slovenská republika začala uplatňovať zákon, ktorý podporoval energetické spaľovanie odpadov a odpadov dreveného charakteru, dreva, a mnohí sme dúfali, že sa nám vyrojí celá armáda spomedzi povedzme nezamestnaných ľudí alebo málo...
Dámy a páni, návrh zákona, ktorý spolu s kolegami predkladáme, reaguje na akútnu spoločenskú situáciu a trúfam si povedať, že aj ekonomickú situáciu. Pred viacerými rokmi Slovenská republika začala uplatňovať zákon, ktorý podporoval energetické spaľovanie odpadov a odpadov dreveného charakteru, dreva, a mnohí sme dúfali, že sa nám vyrojí celá armáda spomedzi povedzme nezamestnaných ľudí alebo málo kvalifikovaných pracovných síl a začne sa čistiť, začnú čistiť slovenské lesy, že sa dobre zužitkuje odpad drevospracujúceho priemyslu a ďalší odpad, ktorý má energetickú bonitu a ktorý pomôže Slovensku zvýšiť podiel alternatívnych zdrojov energie.
Ako viete, naozaj Slovensko má veľmi vysoký podiel jadrovej energetiky, a preto je žiaduce, aby sme sa dostávali čoraz viac zo závislosti od zahraničných energetických zdrojov a aby sme nachádzali vnútorné zdroje, medzi nimi aj, medzi nimi to malo byť aj spaľovanie biomasy. Praktická realita ale, ako aj v iných podobných prípadoch, dopadla inak. Pripomínam medzi tými inými podobnými prípadmi vysoké dotácie na využívanie slnečnej energie, ktoré boli napokon demystifikované a boli pomerne zavčasu zrušené, pretože sa stali obyčajným tunelom na bezpracné zisky.
S biomasou odhalili občianski aktivisti a odborníci, že v mnohých prípadoch prichádza k podobnej situácii. Namiesto čistenia lesov sa začala likvidácia lesov. Podľa odhadu odborníkov neuplynulo by ani desaťročie a Slovensko by bolo odlesnené skoro podobným spôsobom, ako sú odlesnené niektoré priemyselné západoeurópske krajiny. Slovenské lesy, často remízky, rôzne aleje niekedy v rukách naozaj malých vlastníkov, ale stávajú sa teraz rýchlym terčom skoro okamžitých ziskov. Vysoká dotácia štátu totiž prevyšuje nákupnú cenu. Tá nákupná cena aj stúpla, ale napriek tomu ešte stále dotácia prevyšuje nákupnú cenu, čiže každý ochotne, a verte, že to prebieha veľmi rýchle, rúbe lesy a odváža ich rovno na spálenie.
Aktivisti odhalili vo viacerých prípadoch porušovanie súčasných predpisov, kde isté kategórie kvality, bonity dreva by naozaj nemali byť spaľované. Žiaľ, sa to v masovom merítku deje.
Zákon, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Zemanovou, pánom Klusom a pánom Feckom, všetci ako členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, reaguje na túto urgentnú situáciu a – ako sa iste vyjadria aj oni alebo ďalší poslanci v rozprave, reaguje spôsobom, ktorý by nás mal všetkých spojiť pri hlasovaní. Nerušíme, samozrejme, naďalej podporu štátu v tom zmysle, aby sa strácali naozaj dubiózne, dubiózna biomasa, aby sa využívala, tam myslím, sa strácala, aby mizla z lesov dubiózna biomasa, aby sa využívalo odrezky alebo zvyšky dreva vo fabrikách drevospracujúceho priemyslu. Ale chceme urobiť koniec tomu, aby sa kvôli dotáciám likvidovali zdravé lesné porasty, pretože to naozaj hlboko deformuje trhovú situáciu.
Na Slovensku zaniká spracovanie dreva, lebo vlastne najvýhodnejšie je jednoducho nebabrať sa s tými stromami a rovno ich pichnúť do pecí a nielenže získate vysokú dotáciu, ale navyše aj elektrická energia, ktorá z toho vyplýva, je vaším ziskom. Takto zvýhodnená výroba elektrickej energie ide na úkor životného prostredia a budúcnosti zeleného Slovenska, ktoré dodnes patrí k tým málo štátom Európskej únie, ktoré sa môžu pýšiť, že naozaj sú zelené, že majú lesy a že majú naozaj bohatú a pestrú, a pestré prírodné bohatstvo.
Viac sa k tejto téme potom vyjadrím v rozprave. Prosím, aby ste ju otvorili, pán predsedajúci.
Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 17:48 - 18:24 hod.
Fecko MartinPani ministerka, teda, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu tu máme po roku, v mojom prípade, myslím, že to už je aj šiesta správa Slovenského pozemkového fondu, a nakoľko som pozemkár, tak myslím si, že budem sa vyjadrovať k tomu, k čomu rozumiem a myslím, že rozumie aj pani ministerka, ktorá bola štyri roky riaditeľka Slovenského pozemkového fondu a spolupracovali sme. Takže...
Pani ministerka, teda, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, znovu tu máme po roku, v mojom prípade, myslím, že to už je aj šiesta správa Slovenského pozemkového fondu, a nakoľko som pozemkár, tak myslím si, že budem sa vyjadrovať k tomu, k čomu rozumiem a myslím, že rozumie aj pani ministerka, ktorá bola štyri roky riaditeľka Slovenského pozemkového fondu a spolupracovali sme. Takže viac-menej myslím si, že spolupráca s Národnou radou a s naším výborom bola dobrá a svedčí to o profesionálnom prístupe v spravovaní tohto orgánu.
Aby bolo jasné všetkým občanom aj ministrom, že Slovenský pozemkový fond neni pozemkový úrad, to budem hovoriť stále. Musíme vychovávať národ. Slovenský pozemkový fond je ten, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov a má ju v správe, majú nakladať s ňou, a nemýľte si to s pozemkovým teraz odborom a lesným, lebo ten je ten prvostupňový, ktorý rieši, aj reštitúcia nasleduje potom, ak sa nedajú pozemky vydať, tak ide tam Slovenský pozemkový fond. Nakoľko Slovenský pozemkový fond vlastne spravuje štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, to znamená, každý z nás v tej štátnej pôde má 5,4 milióntinu svoj podiel. Preto mne sa zdá, že každý by sa mal zaujímať, ako je ten jeho majetok spravovaný cez tie inštitúcie, ktoré to majú tuná cez radu fondu a cez generálnu riaditeľku a jej námestníka.
Takže ja by som sa dovolil, tak ako v minulých rokoch prejdem postupne, správa neni dlhá, a vypichnem určité veci, čo sa týka konkrétnych čísel, aby si ľudia vedeli urobiť obraz, že ktoto čoto.
Správa ma celkove nejakých 37 strán, tak, myslím, neni až taká veľká, dalo sa tam, je tam aj tabuľkové pekne spracované. Myslím, že kto chce, aj po okresoch si to môže tam pozrieť. Ale ja by som vypichol určité veci, ktoré mne sa zdajú, že by mali občania aj takto počuť, lebo nie každý má chuť čítať nejaké siahodlhé litánie a tabuľky a všecko možné. Tak s takou obyčajnou rečou, keď dovolíte, zosumarizujem aspoň to, čo som si myslel, že by malo byť v tejto správe tu povedané.
Pani riaditeľka to vzala trošku tak statočne, jednoducho, ale, pani riaditeľka, ja to trošku rozviniem, keď dovolíte, pani ministerka teda, a ideme na to. Takže tých 12 zasadnutí rady bolo, môžem povedať, že mal som tú česť menovať týchto členov rady ako za výbor, keď nastúpili. Rada fondu je 11-členná a musím povedať, že asi plnili to, čo majú v svojom štatúte, to znamená, aby robili a odsúhlasovali tie veci, ktoré im prichádzajú z regionálnych odborov. Celkove ako tu bolo spomenutých, zasadala 12-krát a prejednávala 3 450 právnych aktov. Z toho bolo 3 417 právnych aktov akože odporúčaných. Z toho bolo 1 755 nájomných zmlúv, 1 072 kúpnych zmlúv a 590 plnenie reštitučných nárokov. To znamená, tie reštitúcie boli zhruba polovica, respektíve tretina z tých nájomných a kúpnych zmlúv. Takže v takomto asi pomere s tým, že 30 právnych aktov bolo stiahnutých a tri právne akty bolo neodporúčacie stanovisko rady fondu. Tým pádom z toho vyplýva, že rada fondu neni, by som povedal, taká, že všecko, čo tam príde, sa schváli. A som rád, že, dúfam, že aj takýto štatút a takúto právnu nejakú činnosť si tam budú držať, aby nie všecko, čo im predloží regionálny odbor, bolo automaticky schválené. Držím v tom palce, aby spravovali štátnu pôdu a neznámych vlastníkov tak, aby sme nedochádzali k úbytku, ale skôr k nárastu tohto počtu.
Takže Slovenský pozemkový fond má 22 regionálnych odborov a 7 samostatných pracovísk. Samostatné pracoviská sú v okresoch Vranov, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Senica, Levice a Prievidza. S tým, že celkový počet zamestnancov 261, z toho vyzerá, že 60 % je žien, 40 % je mužov. A mňa prekvapil, som hovoril aj na výbore, že máme odbornosť, priemerná dĺžka praxe zamestnancov Slovenského pozemkového fondu je 22,5 roka. Tak ja som bol milo prekvapený týmto konštatovaním, pretože pokiaľ tam je odborník, ktorý to už 20 rokov robí, tak mal by vedieť, čo robí. A u nás na pozemkovom úrade, lebo som pracovník pozemkového úradu, sme takéto šťastie v mnohých prípadoch nemali a skôr nám tí pracovníci odchádzali aj možno z toho, že boli možno aj finančne podhodnotení. A vyzerá, že Slovenský pozemkový fond je na inej stupňovej báze, a vyzerá, že tých 22,5 rokov praxe, tak to už je prax, ktorá by mala hovoriť o kvalite práce. Chcem veriť, že bude to aj takto v budúcnosti a že Slovenský pozemkový fond nebude zatracovaný a že bude velebený, že dobre spravuje majetok našich občanov.
Samozrejme, je tu aj časť kontroly. NKÚ nebolo na kontrole v roku 2015 na Slovenskom pozemkovom fonde, posledná kontrola bola robená v roku 2011, takže prakticky boli robené iba kontroly, čo sa týka vnútorných kontrol, a z týchto kontrol boli predbežné finančné, samozrejme, bolo tam prebratých niekoľko, by som povedal, odporúčaní, respektíve niekoľko aj nejakých tých opatrení.
Urobilo sa 27 kontrol a boli zistené 1 664 nedostatkov. Kontrolóri, teda vnútorní kontrolóri, ktorí sú pracovníkmi fondu, navrhli 98 odporúčaní, aby boli nejaké urobené nápravne opatrenia, 89 takýchto opatrení bolo vedúcimi pracovníkmi prijaté. Či sa to splnilo, tu sa neuvádza, verím, že sa to splnilo, takže mohlo by to byť dobré.
Ďalej, čo sa týka vybavovania sťažností. Strana 11, ak niekto to ešte takto sleduje, mali celkovo 200 podaní z uvedeného počtu 65, to znamená, tretina iba spĺňala kritérium, že je to sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, toho zákona 9/2010. Konštatuje sa tu, že je to pokles o 25 podaní, to znamená zhruba o 27 percent. Ostatných podaní 135 bolo viac-menej, malo charakter preskúmania, platenie požiadaviek, urgencie, dopytu, podnetu a podobne. To znamená, že iba tých 65 bolo uznaných. Z týchto 65 sťažností boli ale iba dve opodstatnené. 27 bolo neopodstatnených, 7 bolo odstúpených ďalšiemu, vrátené inej kompetentnej osobe a 29 sťažností bolo odložených z rôznych dôvodov, napríklad že neboli doložené splnomocnenia, vo veci koná súd alebo prokuratúra, ubehlo 5 rokov a ďalej. Takže taká je štatistika aj týchto podaní, čo sa týka sťažností a ďalších vecí, občania, aby ste vedeli, že ku majetku sa na Slovenský pozemkový fond dostávajú aj sťažnosti a petície občanov a musia to riešiť.
Ďalej dochádzame k právnej agende a to je prakticky súdne spory fondu. Aj pani ministerka to spomínala, že v koľkých konaniach fond koná, čo sa týka súdnych sporov. Tak v roku 2015, vážení kolegovia a kolegyne a občania Slovenskej republiky, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond bol účastníkom 2 257 súdnych sporov, to znamená, to sú tisíce sporov, ktoré sú rozohraté, a iba v 27 z týchto prípadov vystupoval na strane navrhovateľa. V ostatných prípadoch bol skôr odporcom, to znamená, že on bol akože žalovaný a on musí dokazovať, že nebol porušený zákon. Fond v súčasnosti vedie 63 súdnych sporov, pri ktorých neúspechu by bola úhrada povinnej sumy, ktorú by musel fond zaplatiť, vo výške viac ako 10-tisíc eur, je vlastne 60 takýchto súdnych sporov. Je to v prílohe č. 1 , ja som si ju takto zhruba pozrel, že kde vlastne sa to tam súdime na tom Slovenskom pozemkovom fonde, a zhruba vám takto poviem, že súdime sa v Poprade, Trnave, Prešove, Bratislave, Žiline, Dunajskej Strede, v Senici. A hneď ten prvý súdny spor, ktorý je na 60 mil. eur proste vzbudzuje hrôzu, ďalšie sú 23 mil., na 15 mil., 2 mil., 400-tisíc, 69-tisíc, 700-tisíc, proste sú tu rozpísané všetky tie pohľadávky, ktoré by teda, pokiaľ by Slovenský pozemkový fond prehral, tak museli by si to uhrádzať, sú to dosť veľké sumy. No, dúfam, že bude Slovenský pozemkový fond úspešný.
Ďalej sú tu súdne spory s nepeňažným plnením, kde je tiež na 10-tisíc, tých je tiež, keď si pozriem, je ich zhruba 49 a tiež viac-menej máme to cez Komárno, Pezinok, Malacky, Bratislava, Nové Zámky, Poprad, Kežmarok, takže naprieč Slovenskom, takže aj tieto súdne spory prakticky ešte má Slovenský pozemkový fond a bude musieť sa s nimi vysporiadať nové vedenie, ktoré nastúpi.
Z celkového hľadiska, citujem, najväčší, takto; fond bol zaviazaný v roku 2015 k náhrade súdnych trov vo výške 31-tisíc, v roku 2014 to bolo 5 120 iba eur, takže prakticky trošku navýšenie tých súdnych trov, ktoré veci sa tam akože museli zaplatiť. Ďalej tu boli, je tu stať o pohľadávkach fondu po lehote splatnosti a tu vyzerá, že z tohto hľadiska fond eviduje v systéme fondu GIS pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 6 507 395 eur, pričom ku koncu roku 2014 predstavovala táto suma 5 mil. 614-tisíc. To znamená, došlo k nárastu o 916 412 eur, pričom podstatnú mieru v tomto zohrávajú pohľadávky kúpnych zmlúv. Pohľadávky po lehote splatnosti sú vo veľkej miere vymáhané súdnou cestou. Takže asi tak. Takže to vedzte, že sú tam dosť veľké pohľadávky.
Súdne pohľadávky, ktoré boli vymáhané, celkový objem predstavoval 4 mil. 801-tisíc, to znamená vymáhaných k 31. 12. 2015, a došlo aj k odpusteniu od vymáhania pohľadávok v sume 303 454 eur. Bolo to nejakých 29 zmlúv. Bolo to na základe pokynu generálneho riaditeľa. Takže v takomto duchu sa viedli tieto pohľadávky a zo súdne vymáhaných pohľadávok bola v roku 2015 vymožená suma 50 854 eur.
Veľmi ma potešila stať na strane 17, vydržanie nehnuteľností podľa notárskeho poriadku. Lebo viete, že u nás je vydržanie národný šport a každý chce vydržiť, osvedčiť, prísť k majetku, keď je ešte neznámych vlastníkov, tak super, a tam nastupuje, samozrejme, Slovenský pozemkový fond. A momentálne v správe za rok 2015 sa hovorí, že v roku 2015 bolo vydaných 292 vyjadrení o osvedčeniach a vyhlásení o vydržaní, pričom z týchto 292 osvedčení Slovenský pozemkový fond nepodporil, dal záporné vyjadrenie v 260. To znamená, iba v 32 dal súhlasné vyjadrenie k vydržaniu a predstavuje to výmeru 11 hektárov necelých. To znamená, žiadne desiatky alebo stovky hektárov, ani tisíce, je to iba 11 hektárov.
Takže, pani ministerka, ďakujem, že držíte aj túto platformu, aby nedochádzalo k zbytočnému napätiu aj medzi občanmi, aj medzi majiteľmi pozemkov.
Ďalej nastupujeme nájom, ten je asi, má podstatnú časť, pretože z nájmu prakticky Slovenský pozemkový fond nemôže sám podnikať, musí dávať do prenájmu, takže dáva do prenájmu aj štátnu pôdu, aj pôdu neznámych vlastníkov. A ako sa konštatuje na strane 19, k 31. 12. 2015 bolo evidovaných na fonde 5 298 nájomných zmlúv a to boli zmluvy, ktoré boli na poľnohospodárske využitie a na poľnohospodárske účely týchto pozemkov, pritom celková prenajímaná výmera predstavovala hodnotu 461-tisíc hektárov. Z toho vo vlastníctve fondu bolo 164 318 a vo vlastníctve nezistených vlastníkov 296 761 hektárov. Tu som rád, že Slovenský pozemkový fond za rok 2015 navýšil túto prenajímanú výmeru o 45 917 hektárov, to sa tu konštatuje, z toho vo vlastníctve Slovenskej republiky sa navýšila výmera o 27 971 hektárov a to myslím, že je dobrý základ pre ďalšie nakladanie s týmto majetkom, čo sa týka aj ochrany prírody alebo reštitúcií, alebo záhradkárskych osád, som veľmi rád, a nezistení vlastníci nám pribudli vo výmere 15 976 hektárov.
Ako mohli pribudnúť? Tak boli ukončené registre, boli ukončené nejaké aj pozemkové úpravy, dochádzalo k zápisu vlastníckeho práva na základe priznania známych vlastníkov. Takže prakticky sú rôzne, by som povedal, akty, ktoré stále sa cibria a stále tento pohyb tam bude, pokiaľ to nebudeme mať, nechcem povedať za koľko rokov ukončené, ale stále tam bude vidieť nejaký pohyb a tomu ani my nebudeme môcť zabrániť, pretože je to realita a tým pádom ja som rád, že takto to ako funguje.
Cituje sa tu, že plnenie nájomného za rok 2015 predstavovalo 95 % z celkového možného objemu. To znamená, 95 % na poľnohospodárske účely Slovenský pozemkový fond nájom ale zobral, zúčtoval a bol to vlastne aj výsledok toho, čo pani ministerka hovorila, že bol v kladnom čísle, to znamená, že mali kladný hospodársky výsledok. Na nepoľnohospodárske účely tam bolo 2 955 nájomných zmlúv a prenajímala sa výmera 2 075 hektárov. V správe fondu bolo 1 048 a neznámych vlastníkov 1 027, to je zhruba rovnako. S tým, že aj tu sa zvýšila výmera o 629 hektárov, takže myslím, že tiež dobre. A tu bola vymožiteľnosť, by som povedal, toho nájmu v percentuálnom vyjadrení, koľko fond dostal, 84,74. Takže tiež pohybujeme sa nie v 60, ale 87, 90 %, takže si myslím, že tiež dobrý výsledok.
Ďalej, samozrejme, máme skupinu pozemkov, ktorá sa cez Slovenský pozemkový fond dostala aj do rúk poľovníkov, a tam sú aj poľovné revíry a nájom za právo poľovníctva. Tak, občania Slovenskej republiky a vlastníci pozemkov, berte na vedomie, že Slovenský pozemkový fond evidoval 1 906 takýchto zmlúv a je to nárast o 273. Celkove to predstavovalo výmeru 596 768 hektárov a vymohol na nájme za poľovníctvo, za výkon práva poľovníctva 371 701 eur, to znamená zhruba 98,68 percenta. To znamená aj tu veľmi vysoké číslo, čo sa týka vymožiteľnosti nájmu od poľovníkov.
Ďalšia je prenájom spoločných nehnuteľností pozemkových spoločenstiev. Tu bolo evidovaných 472 zmlúv o celkovej výmere 11 385 hektárov, znovu nárast tých zmlúv o 112 oproti roku 2014. A tieto nájomné zmluvy stúpli o 297 hektárov a tiež vymožiteľnosť tu bola dokonca na 99 % a z nájmu urbariátov nám prišlo, teda štátu prišlo 271 657 eur. To znamená, myslím, zase dobré čísla, ktoré hovoria o fungovaní fondu.
Prevod správy, strana 22, vlastníctva, tu vyzerá, že bolo o prevode správy vlastníctva na fyzické a právnické osoby celkove uzavretých 1 050 zmlúv o celkovej výmere 347,81 hektárov v objeme 31 665 156 eur. To znamená, bolo to 347 hektárov, ktoré prechádzali teda z vlastníctva fondu na iné právnické a fyzické osoby, či už správ o vlastníctvo a z toho, samozrejme, bol tiež ten veľký nárast, čo sa týkajúci konečnej bilancie, že koľko financií prakticky fondu ostáva. To je 31 mil., berte na vedomie, občania, išlo z toho prevodu 347 hektárov.
Ja hovorím jedno, že, a to som povedal aj pani riaditeľke, keď ešte bola na fonde, aby sme tie hektáre, ktoré štát predáva a sa ich doslova, už neodvratne akože stráca ich, aby to neboli tisíce hektárov, lebo mali sme nejakých 135-tisíc hektárov doteraz, teraz sa niečo navýšilo, je to okolo nejakých 165-tisíc a tieto potrebujeme, štát to potrebuje na plnenie svojich domácich úloh, ako som povedal, reštitúcie a záhradkárske osady.
Takže v roku 2015 to bolo 348 hektárov, ktoré takto nám pošli, myslím, že v minulom roku to bolo asi 150, keď si dobre spomínam, nejakých 400 tam bolo, takže zhruba sa pohybujeme v tých istých údajoch ako v minulých rokoch.
Ďalej sú tu jednotlivé špecifikácie uzatvorených zmlúv na strane 23 podľa rôznych kritérií a to sú tie, ktoré boli uzavreté podľa nariadenia, že môžu byť kúpne zmluvy s právnickými osobami. Bolo ich prijatých 667. Potom tu máme uzavreté zmluvy, s ktorými fond nakladá v hospodárskych dvoroch, to znamená, to sú celkové, by som povedal, rôzne tie špecifikácie, ja neviem, zmluvy o prevode práva majetku štátu, nebudem všetko citovať, aspoň poviem, že koľko tu tých portfólií je, zmluvy otvorené, týkajúce sa napríklad na štátne cesty, na ťažbu alebo iné úkony vo verejnom záujme, takže Slovenský pozemkový fond mal dosť veľa takýchto zmlúv, je to na strane 24, 25, nebudem to všetko čítať, lebo by sme tu strávili ďalšiu pol hodinu a nemám to v úmysle.
S tým, že musím povedať, že boli tu aj zriadené zmluvy o vecnom bremene, aj v tomto duchu Slovenský pozemkový fond musí zastupovať svojich občanov a bolo uzavretých 170 zmlúv na výmeru 8 hektárov v celkovej hodnote 283 511 eur. Väčšinou sa udeľuje právo prechodu alebo nejakého toho uloženia inžinierskych sietí a ďalších potrebných vecí, to znamená Slovenský pozemkový fond aj tu bol nápomocný v ôsmich hektároch.
Zmluvy o budúcich zmluvách, aj tu je niekoľko, je ich 18 uzavretých a uvidíme, aké z toho budú príjmy. Čo mňa prekvapilo v tejto správe, neviem, možnože bolo to aj v minulej, zatiaľ som ju nezaregistroval, že na strane 26 boli zmluvy na predaj drevnej hmoty. To znamená, Slovenský pozemkový fond predáva aj drevnú hmotu. Áno, aj ja sa učím, bolo mi to vysvetlené na našom výbore, že pokiaľ sa jedná o poľnohospodársku pôdu, na ktorej vyrástol porast a neni v lesnom poraste a dochádza k rekultivácii tejto pôdy cez toho užívateľa, ktorý proste teraz ju ako má v nájme, viac-menej tento ako zisk z tejto drevnej hmoty ide Slovenskému pozemkovému fondu. No a v minulom roku, občania, berte na vedomie, Slovenský pozemkový fond cez 15 zmlúv dal do spoločnej kasy 28 908 eur. Takže to je ďalší bod, ktorý myslím, že je tiež zaujímavý.
Potom tu máme privatizáciu štátneho, teda majetku štátu. To sú tie opomenuté veci, ktoré nám tu stále ešte nejakým spôsobom rezonujú, a musíme povedať, že boli dve zmluvy uzavreté. A čo sa týka obchodnej verejnej súťaži a predaj majetku štátu, to znamená plnenie dohodnutých splátok, tak vyzerá, že je to asi jedna z posledných, a to bola firma Europartner v roku 2015, ktorá splnila svoju pohľadávku vo výške 20 746 eur a tým pádom všetky, by som povedal, že povinnosti dlžníkov skupiny zmlúv z privatizácie boli tým pádom uzavreté. Takže Slovenský pozemkový fond má ďalšiu kvačku, že je to vybavené.
No a dostávam sa do oblasti, ktorá je mi blízka, to je plnenie reštitučných nárokov. A chcem oznámiť, lebo aj pre mňa je to novota, všetkým občanom Slovenska, že pokiaľ ste si uplatnili náhradu za živý a mŕtvy inventár, ktorá svojho času bola plnená ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, teraz, v súčasnej dobe, tak už to neplní, ale plní to Slovenský pozemkový fond. Takže, občania, obracajte sa naň a je to tu aj citované, že prakticky toto plní Slovenský pozemkový fond. Som veľmi rád, že som to našiel, lebo mám aj ja takéto podnety a to sú ešte 90. roky, ktoré neboli splnené, a ľudia nevedia, kam majú písať. Takže ďakujem veľmi pekne, že máme aj tu taký fond, ktorý je v zisku a možnože bude to aj plniť, keď príde na lámanie chleba, že tí ľudia sa znovu oživia a budú žiadať doplnenie.
Ďalej je tu hovorené, koľko tých žiadostí neni, dá sa povedať, splnených, čo sa týka reštitúcií. Takže celkove na Slovenskom pozemkovom fonde cez obidva zákony reštitučné, 229 aj 503, bolo doteraz zaslaných 28 754. Toto bola celková, by som povedal, že potreba, ktorú Slovenský pozemkový fond mal riešiť doteraz od existencie fondu v roku ´91. Toto všetko mal zatiaľ na svojich bedrách, z tohto v minulom roku poriešil 888 a tým pádom sa dostal na cifru 20 644 týchto reštitučných podaní vybavených. Je to v percentuálnom vyjadrení zo všetkých, čo tam majú, 72,8 percenta. To znamená, ešte im tam zbýva nejaká jedna štvrtina, ktorú ešte by mali urobiť. A fond evidoval zhruba tých 10 014, že vraj ešte nevybavených a, samozrejme, stále tam prichádzajú a vyzerá, že je zhruba 3 200 podľa starej dvestodvadsaťdeviatky a 6 761 podľa päťstotrojky. Takže je to všecko aj v prílohe 7 a 8.
A aby občania mali aj prehľad, že v ktorých okresoch zhruba to ako vyzerá, tak ja som si vybral tých, ktorých je najviac nevybavených a najmenej nevybavených. Takže aj to musím povedať, pretože my sme NR SR. Takže aby každý občan si vedel uhrať zhruba, má to potom v tých tabuľkách, ale aspoň spomeniem, že ktoré okresy, resp. takto, ani nie okresy, ktoré regionálne odbory Slovenského pozemkového fondu, lebo ony majú niekoľko okresov pod sebou, ktorý regionálny odbor má ešte najviac na riešenie.
Tak najviac na riešenie podľa zákona 229, to znamená zákona o pôde toho z roku ´91, najviac na riešenie ešte má regionálny odbor Košice. Druhý v tomto počte je regionálny odbor Bratislava a tretí je regionálny odbor Žilina. Tí, čo pri tej dvestodvadsaťdevine na riešení stoja najlepšie, tak sú v takomto poradí: Prvý je Lučenec, regionálny odbor. Druhý je Trebišov, regionálny odbor a tretí je rožňavský regionálny odbor. Samozrejme, nie každý odbor má rovnaké okresy, nemá rovnaké veľkosti, takže tam neni to merateľné, ale aspoň aby ste vedeli proste, že v ktorých oblastiach sa pohybujeme. A rádovo je to tak, že keď Košice nemajú vybavených 639, tak Lučenec nemá vybavených 9. Takže v takýchto pomeroch sa pohybujeme. To znamená, to sú rádove stovky nevybavených oproti tým, čo majú akože ukončených alebo vybavených. Takže to je ďalšia tabuľka. To je podľa toho 229.
A podľa päťstotrojky, to znamená z roku 2003, to je ten, ja hovorím, druhý reštitučný zákon, ktorý už možnože nemal tu byť, ale dobre, je tu, tak musím ho tiež riešiť. Tak aby ste boli v obraze, že najlepšie na tom; alebo takto, idem od tých najhorších. Znovu to vyzerá tak, že Košice regionálny odbor, Bratislava a Trnava, tu je trošku zmena, aj Trnava tu nám trošku hapruje. A najlepšie na tom sú znovu Trebišov, Rožňava a Rimavská Sobota. Rádovo, porovnám prvého z jednej aj druhej strany, rádovo najhoršie Košice 1 010 ešte nevybavených a Trebišov má 25. Takže prakticky tiež rádovo tam sú veľké rozdiely v stovkách. Takže, občania, aby ste vedeli zhruba, že ako je to aj po tých regiónoch, ako to tam stojí.
A môžme ísť ďalej. Je tu, samozrejme, veľa zmlúv týkajúcich sa ďalších poskytnutých náhrad, lebo okrem toho, že rieši, v pozemkoch rieši aj, samozrejme, finančné náhrady. Takže vo finančných náhradách fond realizoval platobnými príkazmi 704 nejakých tých podaní v celkovej hodnote 483 mil. 696 eur (pozn. red: správne má byť "483 696 eur"), vážení občania . Z toho bolo zhruba 56, zhruba na 50 % podľa 229 a 50 % podľa 503/2003.
Jedno, aj to je, samozrejme, v týchto tabuľkách, nebudem to už ďalej čítať, ideme k reštitúciám, čo sa týka cirkví a náboženských spoločností. Tu som povedal aj pani ministerke, že mi chýbalo, že nevieme, koľko vlastne ešte neukončených, koľko vlastne ich máme. Niektoré sú aj na súde, áno, beriem, ale vieme, že sú na súde. To znamená, že vedeli by sme povedať, že máme, neviem, 510, neviem. Momentálne neviem. Z tejto správy sa vieme akurát dočítať to, že 6 dohôd bolo v roku 2015 ukončených v celkovej hodnote 1 310 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Náboženské obce, dostali tí, čo mali náboženské reštitúcie, cirkevné uplatnené. Takže pani ministerka sľúbila, že v budúcej správe aj tento údaj, že koľko vlastne ešte máme riešiť, bude uvedený.
Toto by mohlo zhruba, blížime sa už do záveru, takže nebudem to ďalej naťahovať. Aby ste boli v obraze, koľko vlastne toho ten Slovenský pozemkový fond, tých pozemkov, vlastne teraz má. Takže celkove k 31. 12. 2015, občania Slovenskej republiky, váš majetok, ktorý je na liste vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, predstavuje výmeru 269 506 hektárov. Z toho je 97 503 ornej pôdy, 51 244 hektárov trvalých trávnych porastov, 65 861 hektárov lesnej pôdy a 33 768 hektárov ostatnej plochy. Toto má Slovenský pozemkový fond na svojom liste vlastníctva. To je váš majetok, občania. Toľko máte momentálne v správe Slovenského pozemkového fondu a takýto majetok spravuje Slovenský pozemkový fond.
Je tu aj kategória neznámych vlastníkov, ktorí, dúfam, že jedna vláda, či už bude štyri roky, dva roky alebo tri roky, mne je to jedno, dúfam, že sa dožijem, že raz tých neznámych budeme mať urobených známymi vlastníkmi aj s pričinením štátu, nie iba že budeme čakať, ako si to občania budú za drahé peniaze, ale aj štát musí pridať pomocnú ruku. A v súčasnosti vyzerá tak, vážení občania, že štát spravuje Slovenský pozemkový fond neznámych vlastníkov na výmere 457 422 hektárov, z toho je 265 783 hektárov ornej pôdy, 107 948 hektárov trvalých trávnych porastov, 66 921 hektárov lesnej pôdy a 6 958 hektárov ostatnej plochy.
Takže, vážení, pokiaľ vám budú niektorí hovoriť, že nemáme pôdu na reštitúciu, keď máte nárok na ňu, tak tej pôdy vyzerá, že je. A zdá sa mi, že je aj v tom okrese, pretože, ako viete, môže sa dávať v tom istom území, v susednom a v celom okrese. Takže tých hektárov tu je dosť a chcem veriť, že bude aj na vaše riešenie a nie iba podľa toho, že kto má akého kamaráta, ale skôr podľa toho, kedy ste ho mali riešiť. A podania, ktoré boli pred 20 rokmi, už musia byť vyriešené. Nemôžu byť, že sa rieši rok 2015, ´14 a neriešia sa roky ´93, ´98, 2000. Tak to by som tiež apeloval aj nové vedenie fondu.
Na záver ešte to, čo je boľačka. Samozrejme, Slovenský pozemkový fond rieši aj ROEP-y, rieši aj záhradkárske osady. Tam boli tiež určité výdavky. Napríklad na tie záhradkárske osady, ktoré možno sa stretávate aj vy s nimi, tam Slovenský pozemkový fond vyzerá, že mal výdavky zhruba nejakých 45-tisíc eur, 46-tisíc, ktoré išli na zhotovenie technických podkladov, aktualizáciu RPS a ďalších vecí. Takže aj tam, samozrejme, drží svoj prápor. Dokonca aj v rámci záhradkárskych osád vyrovnávame, ale aj nedoplatok ceny u tých osadách, kde Štrasburg rozhodol, že Slovenská republika má z tých tri koruny ísť na normálnu trhovú cenu alebo teda vyhláškovú cenu, a Slovenský pozemkový fond na základe novely z roku 2011 za Zsolta Simona prakticky dopláca rozdiely týmto vlastníkom. A berte na vedomie, občania, že v roku 2015 takto bolo 264 platobnými príkazmi uhradené vlastníkom pozemkov pod záhradkárskymi osadami, ktoré sú už vysporiadané, v hodnote 1 206 391 eur. To znamená, aj tu má Slovenský pozemkový fond takúto nejakú čiastku, ktorú treba akože z týchto peňazí, ktoré má zo zisku, riešiť.
Za daň z týchto pozemkov, ktoré má v správe, resp. vlastní za minulý rok, to vyzerá tak, že Slovenský pozemkový fond vyplatil celkove daň správcom dane, to znamená samosprávam, vo výške 89 265 eur. Z toho za pozemky vo výške zhruba 73 800 eur. Takže to je aj na dani, ktoré, samozrejme, ako vlastník pozemku a správca musí hradiť.
A na záver som si nechal to, čo je boľačkou aj pani ministerky, a síce odvodnenie pozemkov drenážou, kde Slovenský pozemkový fond po rozpadnutí ŠMS-ky, Štátnej melioračnej správy, dostal do správy aj územia, v ktorých sa nachádzajú odvodňovacie detaily a celé odvodňovacie, by som povedal, zariadenia, ktoré tam fungovali. A aby ste, možnože ste to dočítali, možnože nie, takže nachádza sa to v 48 okresoch a v 449 katastrálnych územiach na Slovensku. To neni, že sa hráme v dvoch, troch, piatich. Je to 449 katastrálnych území a je to na celkovej výmere 60-tisíc hektárov. To je veľká výmera, ktorú má Slovenský pozemkový fond na svojich bedrách a momentálne v účtovnej evidencii to predstavuje hodnotu 17 858 000 eur. To znamená, to je veľká čiastka, ktorú sa budú snažiť nejakým spôsobom tými odpismi nejako dostať postupne a momentálne to bolo tak, že po odpise ku koncu minulého roku sa znížila na sumu 14 329 224 eur. Takže berte takto, že áno, je tu aj odvodňovací detail, ktorý momentálne v krajine je, vybrať sa nedá, lebo je tam zabudovaný a musí to niekto znášať. Znáša to Slovenský pozemkový fond, takže aj o to sa musí starať a musí to nejakým spôsobom sanovať. Takže to je k tomu.
No a, samozrejme, že na záver by som povedal iba jedno, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond bude mať rozumných hospodárov, tak bude rozumné hospodárenie aj s majetkom našich občanov, aj nás všetkých, ktorí sme tu, tých 5,4 mil. národa. Chcem veriť, že nový riaditeľ, ktorý neviem, či už je alebo neni menovaný, možnože mi niečo ušlo, keď už je, tak budem rád, keď mi to pani ministerka povie, že kto je tam, príp. z akej nominácie vzišiel. A chcem veriť, že bude pokračovať minimálne v jej šľapajach a že Slovenský pozemkový fond nebudeme vidieť v červených, ale v čiernych číslach. A pokiaľ takto bude spravovať sa majetok štátu, tak ja to beriem a všetkými desiatimi ich budem podporovať. A ešte raz budem apelovať, aby predaj, neni problém predať, to je najmenej, predať dokáže hocikto, ale udržať a urobiť si domácu úlohu, čo ešte voči občanom máme zo štátneho, tak to je už problém. To je už problém, už sa týka 25 rokov sa to ťahá a furt a furt nie tú domácu úlohu si splniť. Takže budem aj budúceho generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu k tomu nabádať. Dúfam, že aj vy, kolegovia, aby sme si tento Slovenský pozemkový fond a naše vlastníctvo v pôde nerozpredali, aby naši ľudia dostali zadosť aj v tomto reštitučnom konaní.
Takže veľmi pekne ďakujem za predloženie tejto správy. Neni tam viac-menej čo jej vytknúť. To, že mal kladný výsledok, takže ešte raz to prečítam. Z hľadiska ekonomických parametrov Slovenský pozemkový fond dosiahol za rok 2015 kladný hospodársky výsledok vo výške 26 434 862 eur, čo je nárast oproti roku 2014 o 3 379 710 eur, o 14 percent.
Takže ďakujem pekne, vážení kolegovia a kolegyne, že ste ma vypočuli. Možnože to bolo trošku dlhšie, ospravedlňujem sa, ale myslím si, že je to majetok všetkých nás a musíme vedieť, ako je spravovaný, aké financie idú, aké nejdú. Takže to bolo taká zhruba, niečo som aj vynechal, ale ospravedlňujem sa.
No a na záver budem končiť tak, ako končím ja stále, že, vážení občania, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Pokiaľ takto budeme žiť, tak tú šancu, ktorú sme dostali na tejto Zemi, že vôbec tu môžme žiť, sme ju využili a nebudeme sa raz tam hore hanbiť, ako sme tú šancu, či už sme boli v parlamente alebo doma, v robote, ako sme s ňou naložili. Takže ďakujem pekne.
A nakoniec predsa len ešte vyzvem pána ministra Kaliňáka, keby bol tak dobrý, vstúpil si do svedomia a využil tú možnosť a odstúpil, pretože tento spôsob sa mi veľmi nevidí.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 17:25 - 17:32 hod.
Jurinová ErikaVážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, teraz neviem, že či sa mám prihovárať k vám ako ku generálnemu riaditeľovi alebo ku kolegovi poslancovi. Každopádne hneď v úvode, aby som nezabudla povedať, že prosím vás, odkážte pánovi ministrovi vnútra Kaliňákovi... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne a...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, teraz neviem, že či sa mám prihovárať k vám ako ku generálnemu riaditeľovi alebo ku kolegovi poslancovi. Každopádne hneď v úvode, aby som nezabudla povedať, že prosím vás, odkážte pánovi ministrovi vnútra Kaliňákovi... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne a hlavne páni poslanci, nevyrušujte pani poslankyňu, lebo ani ja nepočujem, čo ona hovorí, a vy už duplom nemôžte potom. Prosím vás, tí, ktorí nechcú počúvať vystupujúceho, aby opustili tento vzácny priestor, aj menovite by som mohol.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Tak teda, aby som zopakovala ten úvod, že prosím vás, pán generálny riaditeľ a pán kolega poslanec, odkážte pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, aby naozaj nabral odvahu a odstúpil, bude to oveľa lepšie a morálnejšie pre celú spoločnosť a celé Slovensko, ak sám dobrovoľne odstúpi. Poprípade ak tak neurobí, tak požiadajte pána premiéra, aby ho odvolal. To je druhá možnosť. (Potlesk, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Cigániková, kričať nemusíte. (Reakcia z pléna.) Nie, v tejto, v tomto priestore nie, môžte v krčme, keď chcete, ale tu nie. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.
Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi kratučko sa vyjadriť aj k Sociálnej poisťovni, veľa tu toho bolo povedané alebo teda bolo povedaných veľa čísel. Ja si teda z toho vyberem len veľmi kratučký úsek, výsek až odsek a viem, že v podstate to, čo poviem, je s pohľadom na budúcnosť, viem, že riešime vlastne minulý rok, ale aj napriek tomu si to dovolím povedať.
Bolo povedaných, že do Sociálnej poisťovne pritieklo práve otvorením druhého piliera, ktorý minulý rok spôsobil naozaj taký dosť veľký, dosť silnú, búrlivú situáciu, štvrté otvorenie druhého piliera, a teda takýmto spôsobom natieklo do Sociálnej poisťovne 567 mil. euro, hej. To znamená, že viac ako pol miliardy euro. Tieto boli použité, samozrejme, na sanovanie výdavkov, ktoré boli už vyplatené. Počuli sme, že časť zostala, a je zaujímavé, akým spôsobom, alebo sledovať, akým spôsobom bol použitý ten zbytok, tých 12 a pol milióna. To nám, predpokladám, že pán generálny riaditeľ a náš kolega zároveň vysvetlí ešte.
Možnože len taká malá vsuvka do tohto, že to navýšenie správneho fondu alebo správy Sociálnej poisťovne možnože súvisí aj práve s verejným obstarávaním, ktoré prebehlo a na ktoré upozornila naša kolegyňa, kde vieme, že bola podpísaná zmluva s firmou BONUL na služby pre Sociálnu poisťovňu, tak že či aj práve to navýšenie nesúviselo s takouto zmluvou, poprípade so zmluvou na obstarávanie informačných technológií.
Keď sa vrátim k peniazom, ktoré prišli zo správcovských dôchodcovských poisťovní, mňa tam upútala jedna vec. Dobre, tieto peniaze boli využité na sanovanie, neboli využité peniaze štátneho rozpočtu, ktoré na to mali byť určené. To je v poriadku. Ale vieme, že v podstate náš záverečný účet alebo v záverečnom účte sa táto suma podľa Eurostatu nemohla ani dať ako príjem do štátneho rozpočtu, čo vlastne to, čo sa chcelo robiť, že sanovať štátny rozpočet, ani nepodarilo. Že ten deficit štátneho rozpočtu týmto nebol znížený, to znamená, že v podstate bol navýšený.
Ale viem, že štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí je pán Švejna. A tu si dovolím takú krátku politickú poznámku. Pán Švejna je dlhodobo veľmi silným bojovníkom, bol a javil sa tak všetkým kolegom, veľmi silným a zástancom druhého piliera. Okrem toho, teda všetci dúfame, že týmto bude tá jeho pozícia upevnená práve skutkami, ktoré povedú možno k navýšeniu platieb do druhého dôchodkového piliera. Ale mňa zaujíma a možnože mi to tiež budete vedieť povedať ako vládny poslanec, takou prioritnou témou alebo jednou z prioritných tém aj MOST-u – HÍD práve v predvolebnom období bolo odstránenie krívd starodôchodcov. A bola by som veľmi rada, keby boli možnože tieto peniaze nasmerované, ktoré prišli z druhého dôchodkového piliera, nasmerované práve na sanovanie tejto oblasti. Viem, že je to vec len peňazí.
Táto vláda, pokiaľ som vnímala, čo sa rozprávalo po zložení vlády, uvažuje o sanovaní starodôchodcov len navýšením vianočných dôchodkov. To znamená, že opäť starodôchodcov chceme riešiť vianočnými dôchodcami. A to znamená, že budú poriešení naozaj len tí starodôchodcovia, ktorí majú najnižšie príjmy. Chvalabohu, aspoň to.
Ale je mi záhadou, prečo takúto silnú tému, s ktorou sa naozaj MOST – HÍD prezentoval v predvolebnej kampani, sa nepodarilo pretaviť do programového vyhlásenia vlády v takej forme, aby starodôchodcovia, ktorí, povedzme si úprimne, sú naozaj vo vysokom veku a mám niekedy pocit, že štát ráta s tým, že časom vymrú, je mi ľúto, že takúto, že toto musím povedať, a je mi ľúto, že takýmto spôsobom sa to pretavuje aj do pôsobenia tejto vlády. Takže rada by som vedieť, aký názor má na to aj pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Keďže vieme, že pravdepodobne dôjde k zmene na tomto poste, tak by ma zaujímal preto jeho názor.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 16:53 - 16:58 hod.
Gaborčáková SoňaVážení kolegovia, vážené kolegyne, ja som si teda, ja som už aj vravela na sociálnom výbore, kde som členkou, že som si teda spracovala také priemerné mesačné výšky vyplácaných dôchodkov za roky 2013, 2014 a 2015. Tak by som sa len podelila o také možno skúsenosti alebo fakty a možno upozornila aj na tieto veci. Samozrejme, ja si uvedomujem časovanú bombu práve tým, že narastá počet ľudí, ktorí...
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja som si teda, ja som už aj vravela na sociálnom výbore, kde som členkou, že som si teda spracovala také priemerné mesačné výšky vyplácaných dôchodkov za roky 2013, 2014 a 2015. Tak by som sa len podelila o také možno skúsenosti alebo fakty a možno upozornila aj na tieto veci. Samozrejme, ja si uvedomujem časovanú bombu práve tým, že narastá počet ľudí, ktorí odchádzajú do dôchodku. Ale musíme hľadať vhodné mechanizmy na to, aby bol systém udržateľný. Ale na druhej strane máme tam ľudí, ktorí sú zraniteľní a skôr tejto oblasti sa ja dotknem.
Ja som si vybrala také kategórie, ako sú siroty a vdovci. Suma sirotského dôchodku od roku 2004 do roku 2006 bola teda 30 % a od roku 2006 je 40 %, buď predčasného, starobného, alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa. Za roky 2013 a 2015 mal počet novopriznaných sirotských dôchodkov klesajúcu tendenciu. Čiže keď som si pozerala roky 2013, 2014 a 2015, tak počet sirôt, ktorým sa priznal dôchodok, mal skôr klesajúcu tendenciu, ale počas tých troch rokov, keď aj mal klesajúcu tendenciu, priemerná mesačná výška sirotského dôchodku sa zvýšila o jedno euro desať centov. To znamená, za tri roky sme zvýšili sirotám 1 euro 10 centov podľa valorizácie.
Valorizácia sirotského dôchodku na rok 2016 bude o 60 centov naviac a ak sa vypláca v sume jednej polovice, tak bude 1,20. To znamená, že za štyri roky im dáme 1,70. Dávam to do pozornosti, aby sme si uvedomili, že priemerný mesačný sirotský dôchodok bol za rok 2015 131,58. A keď si zobereme do úvahy, že naozaj ide o ľudí, ktorí so slobodnými matkami sa dostávajú naozaj častokrát na hranicu chudoby, tak príjem tohto dieťaťa, ktorý je 131,58, a tá mama nemôže mať neviem koľko zamestnaní, tak je naozaj veľmi nízky, ak bereme do úvahy tri roky.
Počas troch rokov sa priemerná mesačná výška vdoveckého dôchodku zvýšila priemerne o 6,92. Ja mám aj teda podnety od vdov a vdovcov, ktoré som aj teda dávala. Pán Muňko bol naozaj promptný, a teda dával aj odpoveď na to. Fakt je, že tí ľudia sa cítia možno aj teda stanovením toho minimálneho dôchodku takí ukrivdení a tá suma naozaj u nich za tých, za tie tri roky je 6,92. Ak vezmeme do úvahy, že sú to častokrát aj dôchodcovia, kde sa zohľadňuje ten vdovský, tak naozaj z veľmi nízkych príjmov žijú a mnohokrát nemajú, majú problém zaplatiť aj miestne dane za odpady.
Vzhľadom na vopred povedané dávam do pozornosti, že aj slabý rast cien bol dôvodom nízkeho zvyšovania týchto dôchodkov a práve preto by sme mali podľa mňa po prvé dohodnúť, že v časoch inflácie by malo byť presne stanovené, o akú sumu sa musia valorizovať dôchodky. Aby teda naozaj za tri roky tie siroty nedostali takú sumu, ako som vravela. Po druhé tiež, či by sme sumu sirotských dôchodkov nestanovili z 40 na 50 %, keďže od roku 2004 do roku 2016, t. j. 12 rokov, sa posunula suma naozaj u týchto zraniteľných detí iba o 10 percent. To sú podnety pre nás všetkých, pravých, ľavých. A hľadali možnosti, ako naozaj tým ľuďom pomôcť.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 16:08 - 16:10 hod.
Sopko MiroslavĎakujem všetkým za naozaj aj pochvalné, aj konštruktívne príspevky.
K tým kreditom. Možnože zámer na začiatku bol naozaj správny, aby sa zabezpečil spôsob, akým dať priestor učiteľovi sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe. Ale musím sa podeliť s vami so skúsenosťou, ktorú som mal z jedného rokovania, kde som sa dozvedel, že jedným zo zámerov v skutočnosti bola úplne taká jednoduchá motivácia,...
Ďakujem všetkým za naozaj aj pochvalné, aj konštruktívne príspevky.
K tým kreditom. Možnože zámer na začiatku bol naozaj správny, aby sa zabezpečil spôsob, akým dať priestor učiteľovi sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe. Ale musím sa podeliť s vami so skúsenosťou, ktorú som mal z jedného rokovania, kde som sa dozvedel, že jedným zo zámerov v skutočnosti bola úplne taká jednoduchá motivácia, že nuž ako dostaneme čím viac učiteľov na vzdelávania. Tak, že im ponúkneme peniaze. Myslím si, že ak niekto plánoval tento spôsob ďalšieho vzdelávania alebo kontinuálneho vzdelávania na takomto základe, tak to niekam unikalo úplne inde.
Myslím si, že úplne na začiatku tam tie nastavenia, kedy naozaj sa vyberalo, kto bude poskytovateľom toho daného vzdelávania, to bolo, išlo sa dobrou cestou. Len potom časom zrejme, a toto je možno ten problém, na ktorý musíme narážať a budeme narážať, zvíťazil akýsi ten duch toho, aby sme mali výsledky čím skôr, lebo sme neboli trpezliví a čakali sme, že sa to prejaví v konkrétnych číslach a v konkrétnych grafoch. Ono niekedy niektorým veciam treba dať čas. Verím tomu, ak budeme spoločne pracovať, teda presnejšie spolupracovať pri vytváraní tej vízie, ktorá tu má byť a s konkrétnymi riešeniami, ten čas, ktorý využijeme, bude naplnený.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 16:04 - 16:06 hod.
Gaborčáková SoňaTak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi, že teda zastal sa učiteľov ako ľudí, lebo boli časy, kedy maďarská národnosť bola u Slovákov nejako nie veľmi obľúbená, lebo to vytvorili politici. A obávam sa, aby sa to nestalo s učiteľmi, že my v rámci takého našeho voľne diskutujúceho fóra sa rozhodneme, že teda budeme diskutovať, či je správne alebo nesprávne a koľko tým učiteľom pridať. A mám pocit, že tí učitelia sa už...
Tak v prvom rade chcem poďakovať kolegovi, že teda zastal sa učiteľov ako ľudí, lebo boli časy, kedy maďarská národnosť bola u Slovákov nejako nie veľmi obľúbená, lebo to vytvorili politici. A obávam sa, aby sa to nestalo s učiteľmi, že my v rámci takého našeho voľne diskutujúceho fóra sa rozhodneme, že teda budeme diskutovať, či je správne alebo nesprávne a koľko tým učiteľom pridať. A mám pocit, že tí učitelia sa už hanbia v obyčajnom obchode niečo kupovať, lebo v podstate im všetci hovoria, čo vy chcete, veď máte prázdniny, a teda dávajú vám 6 percent. Ale ja sa obávam, že toto robíme my politici. Naozaj je potrebné konštruktívne diskutovať, netreba jedni druhých napádať, lebo v konečnom dôsledku tí učitelia budú vnímaní verejnosťou ako, niekedy ja to tak vnímam, ako bola maďarská národnosť a hoci to ľudia na tých územiach vôbec nevnímali, obávam sa, že aj voči učiteľom teda môže nastať takýto stav.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 16:02 - 16:04 hod.
Budaj JánChcem naozaj vážne oceniť výkon pána poslanca Sopku, tak nielenže patrí k tým, ktorí neprebehnú pozerať futbal, to platí aj pre pána ministra, ten ale nemôže, poslanec by mohol odísť, ale pán Sopko a to isté Oto Žarnay aj ďalší poslanci, ktorí majú aj dlhoročné skúsenosti aj cítia silný záväzok voči celému vzdelávaciemu systému, tak pokračujú v práci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že však je všetko...
Chcem naozaj vážne oceniť výkon pána poslanca Sopku, tak nielenže patrí k tým, ktorí neprebehnú pozerať futbal, to platí aj pre pána ministra, ten ale nemôže, poslanec by mohol odísť, ale pán Sopko a to isté Oto Žarnay aj ďalší poslanci, ktorí majú aj dlhoročné skúsenosti aj cítia silný záväzok voči celému vzdelávaciemu systému, tak pokračujú v práci. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že však je všetko dobojované, a predsa veď vládna koalícia si urobí, čo chce, ale myslím, že aj predstavitelia vládnej koalície, aj pán minister si uvedomuje, že títo poslanci stále dúfajú, že vecné argumenty a vecná diskusia nájdu ocenenie aj u vás.
Polemika o tom, že či všetci si zaslúžia, všetci učitelia zvýšenie platov, je podľa mňa márna polemika. No nie je takého hlupáka, ktorý by tvrdil, že neschopný pedagóg si zaslúži vôbec nejaký plat. To je psia povinnosť celého systému, aby malo schopnosť, aby mal ten systém schopnosť očisťovania, neustáleho zlepšovania. Ale práve kým budú nízke platy, tak na mnohých školách budú musieť držať jednoducho takého pedagóga, ktorý je vôbec ochotný za tie peniaze robiť, a o zvyšovaní kvality nebude nikdy ani len začiatok diskusie. Nemožno čakať, že by povedzme firma IBM zriadila tuná pracovisko a vyhlásila by, že očakáva, že za 500 eur tam budú robiť špičkoví odborníci a až sa to pár rokov bude dariť, tak potom bude uvažovať o zvýšení platov. Nemožno proste najprv žiadať, aby sliepka porodila praženicu, a potom čakať, že bude z toho vajíčko.
Vystúpenie v rozprave 15.6.2016 15:47 - 16:02 hod.
Sopko MiroslavAle úplne v úvode, ešte skôr by som rád uviedol na pravú mieru to, aby sme sa nepozerali na tých učiteľov, ktorí sa verejne prezentovali a ozývali za svoje práva, ako na ľudí, za ktorými niekto stál. Ja ich dobre poznám a viem veľmi dobre, že robia to, čomu veria. Možnože sme už všetci tak nastavení, že nevieme úplne si priznať, že sú v dnešnej dobe ešte ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva, že nesedia, nešomrú len, ale aktívne sa do niečoho zapájajú. Môžeme mať na to názor, rôzne názory, ale pokiaľ chceme, aby učitelia boli tým vzorom pre naše deti a my chceme od našich detí, aby ich budúcnosť, aby v tej budúcnosti, budúcej krajine sa zúčastňovali na aktívnom menení tejto krajiny, tak aký vzor pre nich môže byť jasnejší ako človek, ktorý sa vie za seba postaviť a ozvať? Kto nečaká, čo mu kto zhora dá, kto ide za svoje práva bojovať?
Myslím si, že aj ja osobne, aj mnohí iní ľudia sú v poslednom čase svedkom našej mladej generácie, že to je nejaká generácia Y, ktorá je príliš zahľadená možno do seba a neviem, či je to tými sociálnymi sieťami, modernými technológiami, akosi uniká tej realite, ako keby tou realitou iba ako tak chcela preplávať. Nemajú veľmi záujem o to, čo sa okolo nich deje. My naozaj ich musíme motivovať, aby sa začali mladí ľudia viacej angažovať v tom priestore a potom bude dobre s touto krajinou.
Možnože si myslíme, že tí ľudia sú niekým riadení. A oni naozaj nie sú, ja ich poznám a viem, že robia len to, čomu veria. A pokiaľ chceme a myslím si, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že aktívne občianstvo je jedna z vecí, ktorá nás môže zachrániť pred názormi, ktoré teraz v Európe začínajú dominovať a ktoré, nebojím sa nazvať, ukazujú temnú stranu ľudských pováh, kde ľudia sa už nevyjadrujú, respektíve skôr prispôsobujú tomu, čo povie niekto iný. Mali by sme ich skôr vyzývať, aby sa zúčastnili debát o smerovaní slovenského školstva.
Za svojej niekoľkoročnej skúsenosti v Slovenskej komore učiteľov sme síce zažili veľa pozvaní, ale častokrát sme z nich mali rozporuplné pocity. Áno, boli sme pozvaní, rokovalo sa, boli sme vypočutí a nakoniec sa nič z toho, čo sme presadzovali, nedostalo do záverečných riešení.
Ak by sme chceli aj argumentovať tým, koľkí vlastne boli zapojení do týchto protestných aktivít, ukazuje nám to ešte jednu stranu mince. Slovenský učiteľ v súčasnosti už veľmi neverí, že sa niečo s jeho sociálnym, alebo socioekonomickým postavením môže meniť. Je v akejsi dezilúzii. Na každé zmeny, ktoré sa udejú zhora, pozerá s veľkým podozrením, čo sa to zase na mňa chystá, aká znova reforma? Ako nič v zlom, pán minister, ale oni niektorí fakt tak zareagovali, že najväčšia reforma za 25 rokov, čo to bude?
Ťažko, keď máme nejakú negatívnu skúsenosť, a poznáme to aj so svojho osobného života, sa nám znova chce začať veriť, že môže byť lepšie. Pritom námety boli stále dávané a tých námetov je veľa.
Ďalšia vec, ktorú by som tu chcel poznamenať, je, že nemali by sme zabúdať aj na tých starších učiteľov. Je pravdou, aj keď o tom hovoria štatistické údaje, čo som pozeral, že zhruba za 5 rokov nám klesol počet učiteľov do 30 rokov o 35 % a dokonca do 25 rokov o 60 percent. Na rozdiel od toho u učiteľov nad 60 rokov to stúplo až za 71 percent. To znamená, rastie nám priemerný vek slovenského učiteľa a musíme s tým niečo urýchlene urobiť. Ale práve preto treba oceniť tých, ktorí vydržali. Čiže nehovoríme tu o tých úplne najstarších, ale hovoríme o tom strede, ktorí to ťahajú a naozaj oni držia chrbticu tohto školského sveta, ktorý je tak dôležitý pre naše deti.
Oni sa tiež už napočúvali dosť sľubov a tiež častokrát je to tým štýlom, že fakt tá viera u nich začína sa vytrácať. A čo im môžeme ponúknuť? Okrem toho, že urýchlene by bolo dobré sa začať s nimi baviť na tieto témy, mali by sme im ponúknuť aj systém, o ktorom som napr. o niektorých návrhoch čítal aj v materiáloch Inštitútu vzdelávacej politiky Bez kreditov neodídem, odporúčam všetkým, nech sa naňho pozrú, ktorý prichádza s konkrétnymi návrhmi, ako napraviť to, k čomu dospel kreditový systém.
Len v krátkosti, kreditový systém sa minul svojmu účinku hlavne preto, lebo ten plat bol nižšie, ako je ten štandard, ktorý je potrebný pre človeka, aby mohol slušne žiť v rámci toho svojho postavenia ako učiteľa v rámci tej spoločnosti, a využíval sa skôr na to, aby sa dorovnával plat, a tam sa popustili trošku uzdy toho, kto bol poskytovateľom tohto vzdelávania. Áno, bohužiaľ, učitelia sa začali správať trhovo, pokiaľ sa vyskytli poskytovatelia, ktorí umožňovali relatívne rýchlo dostať sa k prostriedkom, tak to využili. A preto sme aj videli ten nárast prostriedkov, ktoré išli do tohto systému vzdelávania.
Ale ak im vieme predložiť alternatívu, kde dokážeme pozdvihnúť ten základný plat, ten základný príjem a nastavíme naozaj systém kariérneho rastu, ktorý bude, momentálne pozostáva v kategórii začínajúci učiteľ, učiteľ s prvou atestáciou, druhou, ak to rozšírime a nastavíme tým spôsobom, že preňho ten kariérny postup bude aj výrazným finančným prilepšením, verím tomu, keď budeme s ním o tom diskutovať, že dosiahneme zhodu, pretože treba myslieť do budúcnosti.
A ešte k jednej veci. Už tu boli spomenutí nepedagogickí pracovníci. Tí nám akosi možnože unikajú a ani si neuvedomujeme, hovorím aj za seba, akí sú dôležití pre to školstvo, ako oni pri tých svojich príjmoch robia veľmi veľa pre tie školy, častokrát ja mám osobné skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú aj zapojení v krúžkovej činnosti, pomáhajú, spoluorganizujú množstvo aktivít na tých školách za tak nízke ocenenie. A tí, čo máte skúsenosti s riaditeľmi, a sú tu aj tu v pléne, tak vedia, že je to ťažko týmto ľuďom vysvetľovať, že sa na nich stále akosi zabúda, a treba o tom hovoriť aj tu, na tejto pôde, a keď sa bude riešiť financovanie, ak sa budú riešiť platy pracovníkov, všetkých zamestnancov teda, ktorí pracujú v školstve, nesmie sa na nich zabudnúť. A to už je skôr aj výzva pre nich, aby aj oni za seba vedeli viac možno zabojovať a byť možno viac dôraznejší.
Každopádne slovenské školstvo a slovenský princíp, slovenské vzdelávanie potrebuje nevyhnutné systémové zmeny. Potrebuje, aby sa zadefinovala tá kvalita s merateľnými ukazovateľmi, a tak ako som už aj spomínal v mojom, v jednom z mojich vystúpení, teda v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, ten systém, ktorý nastavíme, musí byť dostatočne jednoduchý, aby sa dal aplikovať čo najskôr. Je nevyhnutný čas zabezpečiť príjem učiteľom taký, aby naozaj slušne žili, aby si mohli dovoliť cez dovolenku, kedy žiaci majú prázdniny, si aj poriadne oddýchnuť, pretože za ten školský rok, ktorý sa za chvíľočku skončí, majú toho naozaj dosť, aby sa nepozerali nad potreby, resp. aby to nebol pre nich nejaký neprekonateľný problém sa zrekreovať a dať si naozaj tú dovolenku, ktorá ich dá do poriadku, pretože prichádzajú pre nich nové výzvy.
Predpokladám, že sa bude niečo musieť urobiť aj s obsahom vzdelávania, pretože pri tých inováciách, ktoré sme zažili, ktoré nemáme ešte vyhodnotené, bude treba zasiahnuť a nastaviť ich tak, aby sme miesto len formulovania nejasných bodov, resp. aby sme sa posunuli aj ďalej v tom zmysle, že nebudeme sa tu baviť o predmetoch, ale budeme sa tu baviť aj o zmene výučby. Budeme sa tu baviť, aj ako spomínalo sa, o zmene klímy a budeme sa snažiť ich podporovať vo všetkých tých veciach. Napríklad teraz ma napadá upraviť aj inštitút experimentálneho overovania, aby tie školy, ktoré sa vedia postaviť k veci iným, inovatívnym spôsobom, neboli nejak hatené nejakými byrokratickými zásahmi.
Čiže aby som to naozaj zhrnul, no vidíte, nebol som až tak krátky, ako som pôvodne chcel. Som nesmierne šťastný, že je tu tak široká zhoda a že naozaj učitelia si zaslúžia pridať, ale v každom prípade mali by sme si uvedomiť, že oni sú veľmi dôležitou silou, ktorá túto krajinu môže zobudiť, túto krajinu môže kamsi posunúť, túto krajinu môže zachrániť, pretože – dúfam, že sa mýlim – prichádzajú ťažké časy.
Ďakujem.