Videokanál klubu

Áno, ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ako som povedal, trošku to rozvediem v rozprave, aby ste mohli, kolegyne a kolegovia, reagovať, pretože o tom to má byť, aby sme si tu vykonzultovali, či tento problém, ktorý každý zákon, ktorý sa tu predkladá, lebo tá novela zákona v prvom čítaní, by mal byť nejako rozobratý plénom Národnej rady, či je to problém alebo neni. Ja tvrdím, že tento problém, ktorý idem riešiť, je problém a uvedomili si to aj kolegovia z vládnej strany SMER, ktorí v prvom volebnom období, teda v prvom, v druhom. V prvom, v ktorom ja som ich mohol zažiť ako vládnucu stranu, to znamená v roku 2012, hneď pánom Podmanickým, bol to jeden z prvých ich návrhov zákonov, na ktorého som ja reagoval. A prakticky plejádu svojich návrhov zákonov, ktoré budem, chcem veriť, že v tomto volebnom období predkladať, začínam tak ako v minulom volebnom období, to znamená, reagujem na tento podľa mňa neúplný, na túto neúplnú novelu zákona, ktorá bola prijatá zo strany vládnych vtedy poslancov SMER-u.
Myslím si, že štát by mal zabezpečovať v prvom rade bezpečnosť svojich občanov. Optimálne by bolo, keby štát veril ľuďom, ľudia verili štátu. To by bolo super, to je asi ideál, ku ktorému každá politická strana alebo politické vedenie, ktoré v tejto republike aj v iných krajinách je, by malo smerovať. Pýtam sa, ak váš sused sa rozhodne chovať krokodíla a vy bývate vedľa neho, aké máte šance, aby ste mu v tom zabránili? Povedzte mi, aké? Žiadne. Keď bude chovať jedovatých hadov v bytovke byt oproti, aké máte šance, aby to nechoval? Žiadne. Je to jeho rozmar, jeho hoby. Áno, beriem, každý sme nejak ladený. Každý máme nejaký svoj životabudič. U mňa je to tiež ornitológia, takže áno, každý niečo máme. Ale musím povedať, pokiaľ začínate ohrozovať bezprostredné okolie, a to nielen tým, že možnože ho stresujete, ale dokonca idete na život a na zdravie, tak to už je veľmi vážne. A som bol veľmi rád, že poslanci vládnej strany SMER zareagovali na levy, pandy, proste triedu cicavcov, že áno, treba to riešiť. Pokiaľ nedá súhlas obec, nemá tam čo robiť, aby sa to tam chovalo.
Žiaľ, to, čo nám vyčítajú, ako opozičným návrhom, nie ste komplexní, nie ste systémoví. Páni kolegovia, teraz z vládnej koalície, toto je komplexné, systémové? Veď predsa naša vyhláška, ktorú máme v našej republike, my sa nemusíme presviedčať, čo je nebezpečný živočích, vyhláška 143/2012 hovorí, čo Slovenská republika zadefinovala pod nebezpečnými zvieratmi. Tu to máte. Je tam šesť tried živočíchov, ktoré prakticky by mali následne v každých nejakých zákonoch, ktoré sa týkajú nebezpečných zvierat, mali byť úplne komplexne presunuté do týchto noviel, ďalších zákonov, ktoré o nebezpečných zvieratách hovoria. Tu sa stalo to, že ste vytiahli z tých šiestich tried, vytiahli ste triedu cicavce a triedy pavúkovce, paryby, obojživelníky, plazy ste vôbec do tejto novely zákona nedali. Tak sa pýtam, sme komplexní, alebo nie sme komplexní? A ja dvojkoľajnosť nemám rád. Dvojkoľajnosť u mňa nemá zmysel, pretože potom sa to začne, rôzne výnimky, rôzne špekulácie. A myslím si, že občania si to nezaslúžia.
Nechcem obmedzovať žiadnych a myslím, že touto novelou nebudem obmedzovať žiadne, by som povedal, nejaké možnosti chovu, ale aby boli tam, kde nebudú ohrozovať bezprostredne život našich ľudí a hlavne susedov, ktorí pri danom nejakom chovnom zariadení budú, samozrejme, musieť bývať. Rodinu si nevyberieme, tam sa narodíme, susedov si už vybrať môžme, ale niekedy je to problém. Niekedy je to problém a pokiaľ ste celý život možnože budovali nejaký dom a naňho šetrili a máte tam už nejaké to zázemie, zrazu príde nejaký zbohatlík alebo ten, ktorý, pre ktorého takéto hoby je akože prvoradé, tak viete, akú máte šancu, aby ste to svoje úsilie toho vášho bývania pokojného, nejakým spôsobom pokračovali, alebo vás doslova, že vyštve, a musíte sa vysťahovať.
Takže, vážení, myslím si, že pokiaľ chceme robiť dobro a nechceme ďalej nejak tú strunu trpezlivosti našich občanov napínať, mali by sme sa zamyslieť, či táto novela, ktorú predkladám, má politické razenie alebo má obyčajné ľudské razenie. Obyčajné ľudské razenie, ktoré hovorí o tom, že zabezpečme, aby si tí občania mohli povedať cez to obecné zastupiteľstvo, či budú mať alebo nebudú mať takýto chov nebezpečného živočícha umiestnený v danej obci. Samozrejme, keď to bude niekde v extraviláne, ak sa obec uznesie, niekde na nejakých opustených pozemkoch, možno, bude to mimo, nech sa páči, som za. Ja som tiež choval papagáje, neboli síce nebezpečné, musel som sa pýtať susedov, či môžem. Lebo aj ony otravovali krikom. Áno, mal som súhlas dookola všetkých, áno, môžte, pán Fecko, chovať papagáje. Mal som ich 650. Nebolo to ani 10 ani 20, mal som 650 dvadsiatich druhov. Takže prakticky bol som si vedomý, že otravujem okolie. Otravujem okolie svojím koníčkom. A to je o tom, či sa vieš vžiť do, by som povedal, pozície toho tvojho suseda, tvojho blížneho, s ktorým tu máš spolunažívať alebo nespolunažívať. A preto ja hovorím, že pokiaľ chceme tu vytvoriť normálnu funkčnú spravodlivú spoločnosť, mali by sme túto, by som povedal, ja tvrdím, že nedokonalosť pri tejto novele, ktorá bola, hovorím, už raz, tento zákon bol novelou schválený, aby sme ju doplnili úplne, aby všetky triedy, či už plazy, jak som čítal, pavúky, paryby, aby aj ony boli podmienené, ak ich niekto chce chovať, súhlasom samosprávy.
Apelujem aj na svedomie vtedajších ešte opozičných, teraz vládnych, teda koaličných poslancov, ktorí za môj zákon, lebo ho nemením, novelu zákona, ja ho nemením, to je to isté, čo som dával v minulom volebnom období, akurát meníme časové horizonty účinnosti, respektíve kedy je potrebné nejak dať, dokedy môže dať ten, čo už chová na ten, na tú obec, to povolenie, aby mal, tak apelujem aj na ich svedomie, aby teraz, keď sú pri koaličnej, koaličnom zoskupení, aby si prehodnotili, či ich svedomie bude za alebo proti. Konkrétne vyzývam kolegu Gála, kolegu Bugára, kolegu Hrnčiara, kolegu Šebeja. Pretože od nich som dostal za, tak som zvedavý, ako sa teraz k tejto otázke postavia, lebo nič iné, nič viacej, nič menej, len to, čo som dával, dávam znovu a budem to dávať do nekonečna. Každý polrok. Ja nie som z tých, ktorý keď sa problém nevyrieši, necháme ho tam niekde v kúte, lebo tento problém tu je a bude stále a ja by som bol veľmi rád, aby naši občania pocítili tú silu štátu, že štát ťa chráni.
Áno, každý by si mal uvedomiť, že ako chce spolunažívať so svojím okolím. A pri tejto príležitosti musím povedať ešte jednu vážnu vec. Hovoril som to aj pri programovom vyhlásení vlády, keď som pani ministerke dával nejaké podnety. Netýka sa to síce nebezpečných, ale je to tiež ako nejaké nebezpečie. Mám podnet. Päťárová rodinná zástavba, to znamená, dom na dome a v strede máte chovateľa holubov. Má päťsto holubov. A vy bývate vedľa neho. Sa pýtam, aký máte pokojný rodinný život, keď vyňdete na ten svoj päťárový, na tú nejakú trojárovú záhradku, dvojárovú záhradku a začnú vám tam nalietavať holuby? V zastavanej zóne, nie niekde na konci obce, v zastavanej zóne a každé vaše prádlo, ktoré vyvesíte, keď periete, každý váš, možnože návšteva vašej záhrady sa končí nejakým tým znečisteným trusom.
Aj to je veľká podľa mňa nejaká otázka, ktorú by sme mali riešiť, možnože aj v tejto novele zákona, ktorú keď by ste to posunuli do druhého čítania, samozrejme, budem veľmi rád, keď to, akože ešte aj to poriešime. Zatiaľ som to apeloval na ministerstvo už štyri roky, zatiaľ sa to neriešilo vôbec, ale aj to by som chcel teda nejakým spôsobom pripomenúť, že možnože aj takýto spôsob, doslova, že otravovania života svojich susedov, by mal štát nejakým spôsobom riešiť, či už cez tú samosprávu alebo cez ten nejaký iný orgán, ktorý má čo do toho povedať. A myslím si, že zákon a zákony, ktoré my tu prijímame, majú čo povedať do toho. Kto iné? Kto iný, ak nie zákony? Pretože zatiaľ sme sa ešte podľa Desatora Božích prikázaní nenaučili žiť a sa ani nenaučíme, takže musíme tu mať zákony. Že sú nedokonalé? Áno, aj my sme nedokonalí ako ľudia, ale mali by sme sa o tú dokonalosť snažiť, či sa nám to páči alebo nepáči. To je jedno, či ste veriaci, neveriaci, kresťania, katolíci, protestanti, ateisti. Mali by sme sa o tú dokonalosť, každý, nejakým spôsobom pokúšať a hlavne, že by ten váš spôsob života, neišlo na úkor vašich blížnych, aby neišlo na úkor vašich blížnych. Preto bez toho koníčka prežiješ, ale bez toho, že by možnože si mohol ten človek v pohode ísť domov, kľudne, bez nejakého stresu, že mu tu vybehne nejaký krokodíl a doslova ho na ulici zje, tak toto, myslím, že už má trošku vážne grády. A mali by sme sa nad tým zamyslieť, aby sme našich občanov takýmto spôsobom nestresovali.
Takže, vážení kolegovia a kolegyne, nechcem to ďalej naťahovať. Chcem veriť, že vaše svedomie sa prebudí a urobíme ďalšie gesto k tomu, aby občania v náš štát a v náš zákonodarný zbor začali veriť, začali očisťovať si svoje mienky o ňom, čo my tu robíme, čo my tu stvárame. A chcel by som vás naprieč politickým spektrom poprosiť o potvrdenie postúpenia tejto mojej novely zákona do druhého čítania, aby sme tú komplexnosť zabezpečili, keď už v minulom období to bolo trošku nekomplexné, tak teraz aby sme to zavŕšili.
Takže budem končiť tak, ako zvyknem: žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobrý deň. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte, aby som zdôvodnil moje pohnútky, ktoré ma viedli k tomu, aby som dal novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. V úvode to poviem v krátkosti a potom ešte v rozprave to rozoberem trošku podrobnejšie.
Takže v našom okolí samozrejme, že žije veľa nebezpečných živočíchov a môžu svojím správaním, stavbou tela, obsahom jedovatých látok spôsobiť veľmi, by som povedal, že zlé stavy človeka, až dokonca ho zabiť. Preto 31. 7. 2012 bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Táto novela, ktorá bola prijatá za druhej vlády Roberta Fica, keď sa začínala táto vláda, dostala číslo v Zbierke zákonov 242/2012 a prakticky zaoberala sa požiadavkami na chov alebo držbu niektorých druhov nebezpečných zvierat, pričom takýto chov alebo držbu podmienila súhlasom obecného zastupiteľstva, súhlasom obce. Tento súhlas bolo potrebné doložiť na vydanie rozhodnutia o zriadení chovného zariadenia na chov alebo držanie niektorých zvierat, ktoré bolo potrebné, aby bolo vydané orgánom veterinárnej správy. Novela takto prijatá, tohto zákona, však prebrala definíciu druhov a tried nebezpečných zvierat z platnej vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vyhlášky č. 143/2012, avšak iba v triede cicavce. To znamená, iba ak sa chov týkal napríklad držby šeliem, Pandy veľkej a iných cicavcov, iné triedy, ktoré v tejto vyhláške boli, prakticky neboli pojaté do tejto novely zákonov, ktorá bola prijatá ešte v roku 2012.
Takže cieľom môjho návrhu zákona je rozšíriť právomoc obce, obecného zastupiteľstva udeliť súhlas s chovom alebo držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov a to nielen triedy cicavcov, ale všetkých tried tak, ako je to v príslušnej vyhláške uvedené.
Povinnosť chovateľa alebo osoby, ktorá má v držbe nebezpečného živočícha sa bude vzťahovať aj na platné rozhodnutia o schválení alebo povolení chovu alebo držby takéhoto živočícha, pričom povinnosť dotknutej osoby požiadať obec o súhlas bude stanovená do 30. apríla 2017. Konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona sa dokončí a samozrejme podľa doterajších platných predpisov.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, ako sa k tomu vyjadrilo aj ministerstvo financií, môže mať negatívny sčasti dopad na podnikateľské prostredie, ale vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac sa ešte vyjadrím k rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Takže, pán predsedajúci, skončil som. Nech sa páči, nech príde pán spravodajca.

Dobré ráno alebo dobý deň, podľa toho, ako sme vstali všetci. Ja možno by som na záver zhrnula vlastne zákon, ktorý predkladáme. Ja som človek, ktorý vlastne, čo mu dajú pod ruky, tak jednoducho podpíše alebo s tým automaticky súhlasí. A preto som vlastne sa pozrela trošku podrobnejšie na tento zákon, keďže tento návrh novely bol už podaný ako pozmeňujúci návrh pri veľkej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá išla 17. decembra 2013. Vtedy bol vlastne prísľub, že túto, ako aj mnohé iné skupiny, budú riešiť v zákone o sociálnom poistení ako balík viacerých opráv. Neskôr sa tento zákon predkladal ešte 22. mája 2015 a 25. novembra 2015. Rozmýšľala som nad tým, ako teda možno z mojej strany motivovať ľudí, lebo keď to prvýkrát neprešlo, tak je veľká pravdepodobnosť, že to ani asi snáď neprejde. Tak som rozmýšľala, kde nájsť vlastne možno podklady preto, že teda je to naozaj dobrý zákon. Teda hľadala som. Naozaj ide o dôchodcov, ktorí, ktorým štát jednoducho umožnil hlavne medzi rokmi 2001 a 2003 pracovať popri starobnom dôchodku. Samozrejme, keď pracovali, museli odvádzať aj odvody do Sociálnej poisťovne, avšak nikdy sa im to nepremietlo. Naozaj tam vzniká diskriminácia, ktorú túto ľudia vnímali ako niečo s veľkou krivdou, a ja si myslím, že majú pravdu.
Predstavme si, že chceme niečo nakúpiť. Nakúpime ten tovar na faktúru a jednoducho očakávame, že ten tovar príde domov, lebo sme tu faktúru vyplatili. Lenže zavolajú nám z tej predajne, že jednoducho ten tovar teda nám nedodajú, lebo už sa nevyrába, ale peniaze nám nevrátia, lebo tovar sa už nevyrába a oni za to nemôžu, že sa nevyrába. Ako by sme sa cítili? Naozaj je to, je to veľmi ťažké. A ja si myslím, že je tu množstvo šikovných ľudí, ktorí sa zaoberajú sociálnym poistením, ako je pán Mihál, ale aj pán Švejna, ale aj pán Burian. Naozaj sú tu ľudia, keby dali hlavy dohromady, aby sme naozaj tú diskrimináciu tých dôchodcov, ktorí za to nemôžu, že im dovolili jednoducho pracovať popri starobnom dôchodku, odstránili a možno by sme naštartovali takú novú éru komunikácie s verejnosťou pri tých všetkých turbulenciách, ktoré sa tu dejú v politike, a ľudia naozaj strácajú nádej, že sa niečo zmení. Ak by sme sa naozaj pozreli na týchto dôchodcov tak spoločne a dali hlavy dohromady všetci odborníci, verím, že by sme im pomohli.
Sme tu ľudia z východného, stredného aj západného Slovenska. A ja som sa pozerala aj na to, že či to teda je len nejaká taká politická agenda tých dôchodcov, ktorých chceme presadiť, a lebo naozaj tí ľudia sa cítia diskriminovaní, cítia sa smutní z toho, že štát k nim takto pristupuje. A preto som hľadala nejaké také spojivko s tým, aby aj ja sama som seba presvedčila, že jednoducho nie je to len nejaká politická agenda, ale je to naozaj doslova kričanie tých ľudí za spravodlivosťou. Dospela som vlastne k takým sporom Krajského súdu v Bratislave, lebo máme zástupcov naozaj západného Slovenska, Krajského súdu v Banskej Bystrici aj Krajského súdu v Košiciach, kde sa sťažovatelia teda súdili so Sociálnou poisťovňou práve vo veci nášho zákona.
Ja by som možno pre Západoslovákov povedala, že je tu prípad pána, ktorý v roku 1994 po dovŕšení veku zákonného odchodu do dôchodku odišiel teda do dôchodku, pričom neprestal pracovať. Do dôchodku odišiel z rodinných dôvodov. V tom čase pri štyroch deťoch, keď už manželka bola na dôchodku, zabezpečoval ešte dve deti, ktoré študovali na vysokej škole. Ako živnostník mal nepravidelné zmluvy a úhrady faktúr. Na začiatku roka bol pravidelne tri až štyri mesiace bez príjmu, no napriek tomu vždy platil všetky zákonné odvody. Tento človek na odvodoch do Sociálnej poisťovni odviedol v jednotlivých obdobiach spolu 171 318 slovenských korún, lebo si myslel, že sa mu to vráti v jeho dôchodku. Nestalo sa.
Ďalší prípad. Navrhovateľ síce splnil podmienky nároku na vyplácanie starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, po vzniku na starobný dôchodok bol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2013 a poberal starobný dôchodok. Uvedenú dobu nie je možné hodnotiť ako dobu zamestnania pre zvýšenie starobného dôchodku vzhľadom na zákon. Zase tento človek odviedol spolu 150 569 slovenských korún Sociálnej poisťovni, zase v domnienke, že sa mu to raz v jeho dôchodku vráti.
Ďalší navrhovateľ opäť platil teda v Banskej Bystrici, pracoval, aby teda trošku pomohol tej svojej rodine. Poberal starobný dôchodok, aj pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba a platil aj odvody do Sociálnej poisťovne. No navrhovateľ však poberal v tom uvedenom období starobný dôchodok, a preto sa aj jeho odvody nebudú započítavať do jeho dôchodku.
Máme tu stredné, východné aj západné Slovensko. Ľudia sú smutní, znechutení, apatickí na Slovensku, že jednoducho ľudia, ktorí nepracujú, solidárne dostávajú nejaký príjem zo strany štátu, a na druhej strane ľudia, ktorí poctivo odvádzajú dane, tým, že sa prijme nejaký zákon, ktorý prijímame my, lebo nikto iný ho nemôže prijímať, jednoducho sa stávajú obeťami možno našich nedobrých zákonov, nedokonalých, lebo niekedy si človek neuvedomí, že naozaj môže vzniknúť nejaká skrivodlivosť. A preto je naozaj potrebné, aby sme sa takých vecí... Sú to ľudia, ktorí teda naozaj majú už pomerne vysoký vek a žijú s tými krivdami. Hovoria, že pre tento štát naozaj odrobili pomerne dosť. A ja tiež som mala podnet od teda predsedu Jednoty dôchodcov jednej miestnej organizácie, ktorý naozaj tiež mi napísal, že doporučuje "riešiť starodôchodcov, lebo môj starobný dôchodok je 457,90, ale podľa zákona 461/2003 by bol 589,73, čo je viac o 131,83. Som toho názoru, že sa čaká, keď nás, starodôchodcov, bude len ako šafranu, alebo pozomierame s nízkymi dôchodkami. Dovoľujem si uviesť, že som vzdelaný človek. Som ekonóm a viem posúdiť, čo je diskriminácia. Lebo na mne sa to aplikuje, čo úradníci ministerstva nevedia a ani nemôžu doposiaľ pochopiť".
Ja som sa rozprávala aj s kolegyňami z iných politických strán a ja som nemala pocit, že tie ženy by nechceli podporiť tento zákon. Skôr bola otázka, že naozaj akým spôsobom. Ak naozaj týchto troch ľudí, ktorí, si myslím, že sa vyznajú do sociálneho poistenia, by sme združili a dali dokopy, ja verím, že by sme týmto ľuďom pomohli. Takže naozaj chcem vás poprosiť o podporu tohto nášho predkladaného zákona. Pokiaľ nie, aby si naozaj koalícia privlastnila možno vyrovnanie skrivodlí, ktoré naozaj nastali pre tých seniorov, ktorí už dneska dožívajú, nevedia, či rok, či dva, či tri. Ale čakajú, že ešte vždy existujú ľudia, ktorí majú srdce a ktorí im pomôžu. Takže prajem pekný deň a verím, že dáme hlavy dohromady.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, áno, keď si tu prišla prvýkrát a si povedala jedno slovo, že, alebo vyslovila jednu vetu – Martin, vieš, koľko sa tu dá urobiť dobra? – ja som si vtedy uvedomil, že tu je tá sieň zákonnosti, tu je to priehrštie dobra, ktoré môžeme našim občanom doslova, že rozdávať. Za 25 rokov sa z toho stalo priehrštie niečoho iného, nie toho dobra. A apelujem, ja som veriaci, máme tu, myslím, že veľa veriacich v tejto rokovacej sále zo 150-tich poslancov, a, vážení kolegovia, kto vie robiť dobro a nerobí, hriech má. A ja hovorím a som o tom presvedčený, že každý človek vie robiť dobro, lebo to mal vštepené v srdci, keď sa narodil, od vašich rodičov. Chcete mi povedať, že vaši rodičia vás učili kradnúť, klamať? Neverím. Preto vyzývam vás, dajte to dobro, priechod, aj pri tomto zákone, aby ste robili dobro.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tiež by som chcela požiadať kolegov, aby podporili tento návrh zákona, ktorý skutočne má jedinú snahu v tom, aby odstránil ďalšiu diskriminovanú skupinu, ktorá vznikla novým zákonom o sociálnom poistení. Sú to dôchodcovia, ktorí sú už v staršom veku, zväčša sú to dôchodcovia, ktorí pracovali, odvádzali, mali povinnosť odvádzať a toto odvádzanie sociálneho dôchodkového poistenia sa im nikde nepremietlo. Je to naozaj nespravodlivosť, ktorá by mala byť odstránená. A ak hovoria niektorí, že nejde to, tak ja ich vyzývam, aby konali, aby našli ten spôsob. Rovnako vraveli, že to nejde aj pri vdovách a vdovcoch, že to je veľká skupina, a po pár rokoch sa to podarilo odstrániť. Takže naozaj vyzývam tých, ktorým záleží na nespravodlivostiach systému, ktorý bol nastavený, bohužiaľ, aby priložili ruku k dielu a pomohli odstrániť diskrimináciu.

Prajem vám všetkým dobrý deň, vážený pán predsedajúci, aj vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, študenti. Vrátim sa k včerajšiemu vystúpeniu a k nášmu návrhu, ktorým chcem doplniť zákon o sociálnom poistení.
Cieľom nášho predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nezapočítali.
Nový zákon o sociálnom poistení nemyslel na zvýšenie starobných dôchodkov pre starobných dôchodcov, ktorým bol tento starobný dôchodok pred 1. januárom 2004, a ktorí v období, priznaný, a ktorí v období do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku súčasne pracovali a mali povinnosť platiť si povinne dôchodkové poistenie. Toto obdobie, keď si platili povinné odvody do dôchodkových fondov, sa im naozaj v skutočnosti nikdy nepremietlo a v porovnaní s pracujúcimi dôchodcami po 1. januári 2004 sú tieto osoby diskriminované.
K tomuto problému nám naozaj píšu ľudia, občania, dôchodcovia a problém bol naozaj viackrát na programe, ale napokon dostali prednosť akoby iné priority a záujmy. Píše nám jeden pán dôchodca, že "asi štát a Sociálna poisťovňa dúfa, že čoskoro vymrieme a bude po problémoch". Dúfam, že niečo takéto sa nestane. A títo občania sa naozaj na nás dívajú, pozerajú, vzhliadajú na nás ako na nádej, že táto diskriminácia sa odstráni. Urobiť takúto diskrimináciu ešte aj v homogénnej skupine, to je už naozaj síce výkon ale vždy to môžeme napraviť.
Chcem vás požiadať, páni poslanci a panie poslankyne, aby sme naozaj nenechali tento problém odumrieť a aby sme odstránili túto diskrimináciu a nespravodlivosť. Je to také jednoduché, naozaj stačí zahlasovať iba za.
Alexander Tomský hovorí, že politika je najväčšie dobro. Dobre počujete, najväčšie dobro. A pritom v našej krajine sa hovorí o politike medzi nami, medzi občanmi, že politika je najväčšia špinavá vec. Veľa som o tom rozmýšľala a súhlasím s tým, že politika nemôže byť špinavá vec, len ľudia môžu byť špinaví a môžu robiť svoju prácu zle. A naozaj po tejto krátkej skúsenosti v parlamente vnímam, že politika je naozaj najväčšie dobro, pretože veľmi jednoducho môžeme robiť pre ľudí dobre. Nemusíme čakať na nový veľký zákon, lebo naozaj môže prejsť viac rokov. Odstráňme túto diskrimináciu pre dôchodcov už teraz. Ako poslanci, chcela by som tak apelovať, si musíme uvedomovať, že ľudia čakajú, že po každom našom hlasovaní sa im zlepší život. Tak vás prosím, aby ste, a žiadam a prosím, aby ste si naozaj predstavili pri hlasovaní pred sebou týchto diskriminovaných občanov-dôchodcov, ktorí na nás vzhliadajú v nádeji.
A ešte k tomu, keď som už povedala, že politika, je najväčšie dobro, tak chcem sa tiež pridať k tomu, aby som v tento deň hneď ráno ako prvá vyzvala pána premiéra, aby vyzval svojho ministra, aby odstúpil a aby naozaj v našej krajine sa upokojila situácia, ktorá tu je, a aby sme mohli robiť ďalej dobro pre našich občanov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, takisto vítam, že sa robí ďalší krok k narovnaniu dôchodkových výplat. Dlhoročné nespravodlivé rozdelenie na dva druhy dôchodcov bolo naozaj veľkou chybou.
Dovolím si nasvetliť tú situáciu menej matematicky a menej z hľadiska štátneho rozpočtu a skôr z hľadiska atmosféry spoločnosti. Po novembri 1989 ľudia, ktorí už mali nejaké roky a smerovali k tomu dôchodku, tak naozaj sa ocitli v dosť stresovej situácii. Dá sa povedať, že v podstate ľudia, ktorí vtedy boli vo veku nad 35, 40 rokov, boli už vopred vyradení z ktovieakej súťaže. Nemali potrebné znalosti pre novú dobu. Neovládali spravidla jazyk, minimálne ho neovládali prakticky, necestovali nikde, prežili život skoro v nehybnom svete totalitného režimu a zrazu tu bola situácia trhu a mali sa oháňať. Oni sa teda mnohí oháňali a na konci vznikal, samozrejme, často pocit, že zažili veľa podrazov, stresov, šokov, častokrát aj zo strany štátu, ktorý menil podmienky, privatizoval tak, že všetky majetky zmizli. Tí ľudia mali pocit, že pracovali celý život a v rukách im často nič nezostalo alebo zostalo veľmi málo. Neučil ich nikto k tomu, že sa majú zabezpečiť, že majú mať nejaké piliere dôchodku alebo majetky. Na konci dňa zostáva nádej, že všetko zrovná tá staroba. A tam prišlo k tejto nespravodlivosti. Vlastne tá atmosféra rôznych prehier sa zavŕšila tým, že sa vytvorili starodôchodcovia a novodôchodcovia. Ďakujem, že to odstraňujete.

Ďakujem za slovo. Ja vám ďakujem, pán kolega, lebo naozaj si vás vážim ako experta práve v tejto téme a v tejto oblasti.
Ďakujem vám aj ta to povzbudenie, aby sa naozaj odstránila táto diskriminácia retroaktívne, lebo naozaj asi už ide o takú malú skupinu občanov, o malú skupinu dôchodcov a naozaj by pre toto štát asi neskrachoval.
A taká nejaká výzva je taká zároveň prosba, že aby sme tento problém túto nespravodlivosť naozaj odstránili, aby sme ju nenechali umrieť, lebo naozaj nám píšu dôchodcovia o tom, že asi už len čaká sa, kedy všetci zomrieme.
Takže ďakujem za podporu a ja verím, že pôjde návrh zákona do druhého čítania.

Ďakujem pekne za slovo. Tak ja naozaj chcem poďakovať kolegovi Mihálovi, lebo považujem ho za odborníka. A teda aj keď pred rokmi, keď som pôsobila teda v sociálnych službách a navštívil naše zariadenie, tak som mala z neho pocit, že teda je to naozaj fundovaný človek. A teda vedel sa vyjadrovať či už k chráneným dielňam alebo sa stretol aj s rodičmi na našej pôde, ktorí mnohokrát mu kládli rôzne otázky, na ktoré by možno niektorí potrebovali mať poradcov. Ale teda kolega z fleku teda odpovedal.
A naozaj tým, že zhodnotil tento zákon, tak potvrdil teda aj naše videnie, že nie je to len srdcom, ale je to aj o spravodlivosti. A teším sa z toho, že naozaj hoci mnohokrát SaS-ka vidí veci naozaj ekonomicky, tak teraz vnímam, že bola prepojená odbornosť kolegu teda s tým srdcom a zanietením pre tie veci.
A ja chcem len jedno povedať. Nikomu z nás by sa nepáčilo, keby sme šli niekde, nakúpili teda nejaké veci, kde by nám vystavili faktúru, tú faktúru by sme zaplatili, ale ten tovar by sme nikdy nedostali, lebo by nám povedali, že: „Viete čo, vy ste síce tie peniaze dali, ale tie veci už nemáme, ale keďže ste to už zaplatili, tak my už s tým nevieme nič robiť, lebo ten tovar už neexistuje.“ A k tým peniazom ani k tovaru by sme sa tak nikdy nedostali. Takže naozaj treba to vnímať aj vo vzťahu k... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne aj za podporné stanovisko, pretože si myslím, že pán kolega Mihál je jeden z mála ľudí, ktorý sa naozaj v sociálnom poistení vyzná nadmieru dobre, tak ma to teší, že ma takýto postoj.
Mňa len teda zarazila tá odvaha, s akou kolega hovorí o tom, že by išiel aj retroaktívne do tohto návrhu, že by ešte doplnil to, o čom my hovoríme teda naschvál, aby sme teda nešli dozadu, aby sa Sociálna poisťovňa až tak nebála tých nákladov. Tak sa mi páči tá jeho odvaha, že by teda išiel s tým, že nech sa to rovno doplatí tým ľuďom vlastne za celý čas, kedy nepracovali. Priznám sa, že takúto odvahu sme naozaj nemali. Budem rada teda, ak by kolegovia sa rozhodli podporiť tento návrh, pretože tak ako celých 12 rokov sa postupne odstraňujú diskriminácie tohto zákona, tak opäť by sme prispeli malou mierou k tomu, že ďalšia skupina by sa necítila v našom štáte podcenená a oklamaná, pretože sami uznáte, že ak platíte do systému, tak automaticky očakávate aj, že tá služba, ktorú si predplácate, bude zúročená v tomto prípade vo forme dôchodku.
Ďakujem pekne.