Videokanál klubu

Ďakujem. Myslím si, že je vysoko vhodné v tomto type rozpravy takpovediac personalizovať niektoré momenty kauzy, ktorej čelíme. Oba, obe vizuálne pomôcky, oba dva príklady, obidve zainteresované osoby jednoducho k tejto rozprave patria. Áno, aj z hľadiska pamiatky pána prezidenta Kováča by sa mali poslanci a poslankyne tohto pléna zamyslieť, akým spôsobom sa k vyrovnaniu a k spriechodneniu spravodlivosti, resp. vyrovnaniu cez nespravodlivosti, ktorú Mečiarove amnestie spôsobili, je možno aj prejavom úcty voči zosnulému pánovi prezidentovi a rovnako to vnímam aj voči matke, ktorá dve dekády čaká, akým spôsobom sa volení zástupcovia, resp. toto plénum postaví k výzve a k vyrovnaniu sa s minulosťou. Preto vítam, že možno jeden z posledných rečníkov, ktorý mohol použiť vizuálne pomôcky, boli použité vhodne a takpovediac spersonalizovaný moment vyrovnania sa s minulosťou je presne to, čo ste mali, pán poslanec, dúfam, na mysli.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Toto si nemôžem nechať ujsť.
Dámy a páni, ktorí ste v sále a ktorých zaujíma príbeh týchto ľudí, týchto ľudí, ktorí boli obeťou studenej vojny z 90. rokov, studenej vojny o smerovanie Slovenska. Ja viem, nebola tu taká vojna, ako v bývalých štátoch Juhoslávie, kde sú masové hroby. Ale to, že zločincov z 90. rokov súdi haagsky súd a haagsky tribunál, má hlboké opodstatnenie a tvorí aj pre tie štáty novú šancu pre budúcnosť. Tvorí pre celú Európsku úniu šancu, že spravodlivosť nie je možné udusiť spiknutím v jednom z členských štátov Európskej únie.
Dámy a páni, ja prednesiem pozmeňujúci návrh do deklarácie, ktorá ale ak nemá byť iba falošným placnutím veslom do vody, musí byť spojená aj s vôľou zrušiť, zrušiť Mečiarove amnestie. Preto už vopred avizujem pánovi spravodajcovi, že pri hlasovaní pokiaľ neprejde návrh, ktorý už v predošlej diskusii predložil poslanec Dostál, pozmeňujúci návrh, tak ho prosím, aby o mojom pozmeňovacom návrhu nedal, nedal hlasovať, pretože neprajem si, aby sa potom taká deklarácia, ktorá má slúžiť iba na zalepenie očí pozostalých po Remiášovi, ktorými sme svojím spôsobom my všetci, my všetci sme aj pozostalí po Michalovi Kováčovi a po tejto rane demokracie, ktorá sa pred našimi očami stala.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Na vystúpenie...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ešte nie.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Jaj, pardon. Ja som si myslel, že ste skončili. (Povedané s úsmevom.)
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Do deklarácie navrhujem za podmienky, že prejde doplňujúci návrh návrhu deklarácie, ktorý predkladá pani Zimanová, Dubačová a Dostál, navrhujem doplniť: "Text deklarácie sa v druhom odseku doplní vetou: Ako aj trestných činov, ktoré súviseli so zavlečením Ing. Michala Kováča, mladšieho." Tým chcem do tejto deklarácie dostať aspoň takto implicitne vraždu Róberta Ramiáša, ktorá bez všetkých pochybností je práve takým trestným činom, ktorý nebol vyšetrený a jeho vinníci neboli odhalení práve pre tieto amorálne amnestie. Je nevyhnutné, aby v prípade, že chce Národná rada vyjadriť nad niečím poľutovanie, nevynechala práve prípad vraždy Róberta Remiáša, aby v tejto forme ho spomenula.
Text deklarácie ďalej, vážené poslankyne a poslanci, chcem doplniť o odsek, ktorý by znel: "Amnestie vtedajšieho predsedu vlády vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili potrestaniu vinníkov zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997." Tento návrh aj s podpismi 17 poslancov, ktorí ho spolu so mnou predkladajú, odovzdávam. Odovzdal som ho aj na sekretariáte a ako som už zdôraznil, spájam ho s tým, že prosím, aby ho pán spravodajca predložil iba v tom prípade, že prejde doplňujúci návrh spomínaných dvoch poslankýň a poslanca, v ktorom sa dopĺňa znenie, že Národná rada by touto deklaráciou potom vyjadrila vôľu vyrovnať sa s dôsledkami týchto hanebných činov schválením ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Ešte raz, dámy a páni, toto je vizuálna pomôcka asi 10 x 12,5 cm (rečník prezentuje plénu obrázok) a predsa predstavuje príbeh vyše dvadsiatich rokov, pred ktorými vyhasol život 26-ročného človeka, ktorý uhorel v ťažkých bolestiach, žiaľ, zaživa v osobnom aute ako obeť atentátu temných síl, ktoré sa snažili v 90. rokov zabrániť vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho.
Tento skromný a na tejto fotografii už starší muž (rečník prezentuje plénu fotografiu) je náš prvý prezident, ktorý čakal dvadsať rokov na vyjadrenie tejto snemovne. Nielenže amnestie sú amorálne, podlé, špinavé, ktoré deklaruje deklarácia. Čakal na spravodlivosť, nie na placebo, ale na otvorenie dverí pre spravodlivosť. Veľakrát som s ním o tom hovoril a on, teraz pred pár minútami som hovoril s Annou Remiášovou, matkou zavraždeného mladého muža. Obaja mali naozaj na mysli to isté. Minulosť nikto nevráti a najmä Anne Remiášovej nikto nevráti jej milovaného syna, ale aj ona hovorí: "Ja toto robím a čakám na nastolenie právneho štátu. To je všetko, čo od Národnej rady žiadam. Nechcem žiadne odškodné, ale ani falošné slová." Falošné ospravedlnenie, ktoré by nebolo sprevádzané právnym aktom, aby sa otvorili v Národnej rade dvere vyšetrovaniu a potrestaniu vinníkov únosu a vraždy.
Vedený dobrou vôľou predložil som teda, vážené dámy a páni z koalície, návrh doplňujúceho uznesenia, ktoré myslím, že vhodným spôsobom vylepšuje návrh deklarácie, ak ju myslíte vskutku ako cestu a súčasť zrušenia amnestií. Lebo vskutku by bolo na mieste a urobili sme to aj pri minulom predkladaní zrušenia amnestií, že samotné to administratívne zrušenie je sprevádzané aj vyjadrením nejakého hodnotového postoja a tým by bolo práve toto vyjadrenie poľutovania nad tým, že Slovenská republika ako mladý štát a jej inštitúcie sa nechali vtiahnuť do organizovaného zločinu. Preto jedno bez druhého je celkom iné a najmä deklarácia bez samotnej podstaty, bez nápravy veci, čiže bez zrušenia amnestií je celkom zbytočná.
Preto ani môj pozmeňovací návrh, prosím, aby nebol hlasovaný v prípade, ak by mala byť prijatá zbytočná a vlastne klamajúca deklarácia na zavedenie tých pozostalých a na zavedenie nás všetkých, ktorými sme priamo či nepriamo žili s týmto príbehom.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si aj druhýkrát vystúpiť k téme jednak deklarácie a zároveň aj zrušenia amnestií, ktoré sú v poradí už ôsmykrát predkladané do Národnej rady.
V tom prvom vystúpení som sa viac možnože zamerala na taký morálny apel, na porovnanie s tým, čo chce dosiahnuť deklarácia v porovnaní s tým, čo chceme dosiahnuť zákonom. Poukázala som na ten rozdiel a možno zbytočne vznešené slová, ktoré sú použité v deklarácii, ale ich účinok bude takmer nulový.
Mnohým nám ide práve o to, aby sa Mečiarove amnestie, t. j. amnestie udelené bývalým predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta v roku 1998, zrušili. Neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je určite také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré má byť založené na úplne prirodzenej spravodlivosti a slušnosti. A nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.
No keď sa pozrieme na práve spomínané amnestie premiéra Mečiara, ktorý len v tej dobe vykonával len niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, vyvoláva to veľké podozrenie, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov, ktoré súvisia práve so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Tie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali práve štátne orgány. Na tejto trestnej činnosti sa pravdepodobne podieľali zamestnanci štátu. Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a aj slušnosti. Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú Mečiarove amnestie, bolo poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike. Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení Mečiarových amnestií, ktoré už boli predložené, a vlastne boli predkladané od roku 2011, ktoré sú obsahovo identické, hovoria len o tom, že naozaj niekto má veľký záujem tutlať veci.
Verejnosť je aj dnes po toľkých rokoch stále presvedčená o tom, že Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou Vladimíra Mečiara vyšetriť poriadne únos Michala Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s tým súvisia. Ale tzv. Mečiarove amnestie ostávajú napriek tomu v právnom poriadku Slovenska po dnes. Najhoršie je, že nie iba ostávajú, ale ony účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania, aj únosu Kováča ml., ale aj vraždy pána Remiáša.
Mečiarove amnestie bránia objasneniu zločinov napriek tomu, že desaťročia uplynulé od zločinov nevyvrátili podozrenia z účasti štátnych orgánov na týchto trestných činoch, skôr naopak. Vo veci vraždy dokonca médiá v apríli tohto roka publikovali, že sa prihlásili aj noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu, ale tzv. Mečiarove amnestie môžu spravodlivosť opäť zastaviť. Ja stále verím tomu, že neni medzi nami žiaden poslanec, ktorý by si neprial, aby sa dovyšetrovali tieto skutky a tieto činy.
Možnože treba pripomenúť, že ani takto koncipovaný zákon nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Má možnože pozitívny sociálny vplyv, ale najmä má veľký pozitívny vplyv na svedomie každého jedného poslanca. Mečiarove amnestie zaviedli nebezpečný precedens. Nimi naozaj nastal rozklad právneho štátu. Pre mňa sú Mečiarove amnestie v nesúlade s právom a pokiaľ niečo nebolo v súlade s právom, je našou povinnosťou tento akt zrušiť.
Právo udeľovať amnestie je v právomoci prezidenta a nezabúdajme, že Mečiar bol poverený zastupovať prezidenta v niektorých veciach. Čo je to za zachovávanie právnej istoty, na ktorú tu niektorí vyzývajú. Ideme obhajovať, tak ako to dnes vidíme, pána Bašternáka alebo iných jemu podobných alebo právnu istotu, alebo chceme obhajovať právnu istotu, že občania sa domôžu spravodlivosti voči štátnej moci?
Pre mňa je smutné, že škatule sa začali hýbať až po smrti pána prezidenta. Doteraz akoby prezerali jeho túžbu o nastolenie spravodlivosti a až im memoriam idú odsúdiť akt zavlečenia občana Slovenskej republiky i amnestie touto vládou.
Boli predstavené aj pozmeňovacie návrhy. A som veľmi zvedavá ako, alebo teda neviem, či už pán Budaj predstavil druhý pozmeňovací návrh, ale som zvedavá, ako sa postaví aj vládna koalícia k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli a budú prednesené v súvislosti s deklaráciou.
Chcem sa spýtať, že či naozaj chýba odvaha koalícii a čo ich vedie k tomu, že chcú kryť a prekrývať takéto činy. Deklaráciou, akú ste predstavili, chcete, aby sa témou Mečiarových amnestií hádam išlo niekde do stratena? Ale to myslím, že nie je riešenie. Preto chcem vyzvať poslancov vládnej koalície, aby najmä podporili zákon o zrušení Mečiarových amnestií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem za reakciu. Pán poslanec Hrnko, ja vôbec nemám krvavé oči, absolútne. A teda, keď pán Mečiar a ostatní tvrdia, že to bolo všetko inak, nech sa to preukáže. Nebráňme tomu, aby sa to preukázalo. To je celé.

Ďakujem pekne za slovo. Každý z nás môže mať svoj citát. Odporcovia zrušenia amnestií môžu citovať Machiavelliho, ja budem citovať Henryka Sienkiewicza, poľského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý povedal: "Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať." Tento jeho citát udrie každému do očí, kto vkročí do budovy archívu bezpečnostných zložiek v Českej republike v Prahe. Ide o inštitúciu, ktorá je, dalo by sa povedať, porovnateľná archívu nášho Ústavu pamäti národa.
Takže kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Pozná Slovenská republika svoju minulosť v kauze únosu Michala Kováča mladšieho? Je dnes dostatočne preukázané, že syna slovenského prezidenta zavliekli násilím do cudziny naše štátne orgány? Naše štátne orgány? Nie. Chýba k tomu trestnoprávna bodka, spravodlivá bodka. Vyšetrovanie bolo ukončené, obžaloba bola podaná, chýba však rozsudok kvôli Mečiarovým amnestiám.
Z vyšetrovania vyplýva, že únos zorganizovala slovenská tajná služba, že jej riaditeľ telefonicky podával informácie o priebehu akcie privatizérovi blízkemu vtedajšiemu premiérovi Mečiarovi. A dokonca na úrade vlády sa v ten deň na dvadsať až tridsať minút osobne stretol s Vladimírom Mečiarom medzi štyrmi očami. A čo na toto všetko hovorí Vladimír Mečiar? Všeličo. Najmä, že s tým nemá nič spoločné, že to bolo všetko inak, že vie poskytnúť riaditeľovi SIS alibi, že on osobne má záujem na vyšetrení únosu a tak ďalej a tak ďalej. No výborne, tak poďme zrušiť tie amnestie. Je to dokonca ešte aj v záujme Vladimíra Mečiara a všetkých, ktorých slovenská verejnosť roky asi neprávom obviňuje, že zorganizovali akt štátneho teroru. Pomôžme tomu Mečiarovi, Lexovi a ostatným sa očistiť.
Dámy a páni, tí, ktorí odmietate hlasovať za zrušenie amnestií, vravíte, že to právne nie je možné. Tak to je zaujímavé. Inokedy, keď sa to hodí, vravíte, že my tu nie sme sudcovia, že my tu nie sme vyšetrovatelia. Tak prečo to teraz neplatí? Veď ak nie je možné zrušiť amnestie, nechajme to najprv na prezidenta Kisku, či tento návrh podpíše. Alebo to nechajme na súdy, aby povedali, či bolo alebo nebolo možné amnestie zrušiť. A viete, čo si myslím ja? Že tie Mečiarove amnestie sa zrušiť dajú. V opačnom prípade by nikto nehľadal výhovorky, prečo tie amnestie tu v Národnej rade nezrušiť.
A na záver sa už len krátko vrátim k tomu, čo som povedal na úvod. Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený si ju zopakovať. Obávam sa, že kým nepotrestáme najhrubšie zneužitie štátnych orgánov v našich novodobých dejinách, budeme odsúdení si našu minulosť zopakovať. Kým budú platiť Mečiarove amnestie, každá jedna garnitúra v tomto štáte bude môcť veselo zneužívať svoju moc s vedomím, že sa jej aj tak nikdy nič nestane.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi len krátko, pretože už tu veľa vecí odznelo a ja teda môžem len povedať, že som vďačný za to, čo tu aj z úst opozičných poslancov odznelo na túto tému, na tieto dve témy, ktoré tu máme, jednak deklarácia a jednak zrušenie amnestií. Ja práve to, o čom sa tu bavíme, mi nedá nevystúpiť a nepovedať k tomu len pár ďalších slov.
Ešte by som chcel nadviazať na kolegu Hrnka, ktorý vlastne povedal, že už to je tak staré, že už to pôjde do zabudnutia. A osobne si myslím, že toto je práve tá tragédia, že opäť je tu niečo, čo nechávame zostarnúť a proste až do takého momentu, kedy už o to nikto nemá záujem. Ale v skutočnosti to tak nie je. Občania Slovenskej republiky, ľudia pozerajú a čakajú na to, kedy sa na Slovensko vráti spravodlivosť, ktorá platí pre všetkých.
A práve aj táto deklarácia, a ja vám z nej prečítam, pretože hneď prvé vety sú úplne úžasné v tom, ako si protirečia s tými ďalšími, ktoré nasledujú. Takže tá deklarácia hovorí, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana inžiniera Michala Kováča mladšieho. Tu samo, vlastne Národná rada deklarujeme, že dlhodobo, deklarujeme, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie. Toto je jasný signál, ktorý tu my deklarujeme, že áno, stále si to ľudia uvedomujú, deklarujeme to, že sú z toho znepokojení, to, že to bolo neobjasnené a nepotrestané. A čo ideme urobiť? Ideme len zadeklarovať, že odsudzujeme tento skutok. Ale my v tej prvotnej formulácii hovoríme, že ľudí neznepokojuje len to, že sme ho neodsúdili. Ich znepokojuje to, že to je neobjasnené a nepotrestané. Čiže táto deklarácia je nedostatočná z tohto dôvodu, pretože v úvode jasne má ambíciu reagovať na situáciu v slovenskej spoločnosti, ale skutkom to nedokazuje. Čiže tu jednoznačne chýba a môžeme si povedať, že buď tu chýba odvaha alebo je to proste iba narýchlo ušité a v skutočnosti to má byť ignorácia, pretože práve tu oceňujem to, že pán Budaj opäť prináša, iniciuje vlastne tú myšlienku zrušenia amnestií, pretože to je skutočný skutok, ktorý môže navrátiť nielen právnosť tohto štátu, ale môže navrátiť nádej ľuďom, že áno, na Slovensku sa dočkáme jedného dňa situácie alebo teda nie situácie, prostredia, v ktorom spravodlivosť platí pre všetkých. A preto v tejto deklarácii chýba to, že nielenže teda odsudzujeme vybrané akty, aleže žiadame vyšetrenie, žiadame spravodlivosť, žiadame objasnenie a apelujeme na vládu, aby tak konala.
Takže toto len opäť potvrdzuje, že potrebujeme zrušenie amnestií, pretože ja si osobne pamätám tú dobu vlády Vladimíra Mečiara, pána Vladimíra Mečiara a naozaj to bola veľmi, keď to tak poviem jednoducho, divoká éra. Už som bol dospelý, áno, už som bol v tom čase dospelý a pamätám si presne tie praktiky, ktoré jeho vládnutie uvoľnili do fungovania spoločnosti a boli to praktiky, ktoré boli naozaj, ktoré by sme tu už nikdy nechceli. A myslím si, že aj tí, ktorí sa vtedy pohybovali či už v podnikateľskom prostredí alebo asi v podnikateľskom, to viem tak najviac posúdiť, by tieto praktiky už určite nechceli.
Takže ja len na záver poviem, že práve vtedy, keď pán Vladimír Mečiar bol vo vláde, sa hazardovalo s dôverou občanov. Dnes takouto deklaráciou opäť hazardujeme s dôverou občanov, pretože vidíme, že tá dôvera je veľmi silne naštrbená a už, ako by som povedal, visí na poslednom vlásku, ktorá práve táto deklarácia môže byť tými nožnicami, ktorý ten vlások odstrihne a my môžeme úplne stratiť dôveru ľudí v to, že na Slovensku bude niekedy právny štát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja teda ďakujem za faktické poznámky. Ja by som len chcela ešte dopovedať, teda možno všetkým, že aj pán premiér povedal, že udelenie amnestií je morálny suterén. A tým nám vlastne povedal, že ich udelenie nie je spravodlivé, to je odkaz. A chcela by som sa ešte vrátiť k tomu Gustávovi Radbruchovi, právnikovi uznávanému. V podstate vychádza z premisy, že právo pozostáva z troch hodnôt: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. A všetky tieto tri hodnoty musia byť v rovnováhe. Ak medzi nimi rovnováha nie je, môže nám podľa Radbrucha vzniknúť zákonné neprávo. A my sme povinní vlastne teraz napraviť všetky krivdy, máme tú možnosť zrušiť Mečiarove amnestie a konečne sa vysporiadať s touto minulosťou. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne sa vyjadriť a pridávam sa k pani poslankyni a ku všetkým poslancom tejto snemovne, ktorí apelujú: zrušme nemorálne Mečiarove amnestie. Vyrežme tento nádor z našej spoločnosti, rakovinu, ktorá každému na Slovensku komunikuje, že mocný v tejto krajine môže všetko, aj keď je to nemorálne.
Pani poslankyne, páni poslanci, odhodlajme sa urobiť tento historický krok, ktorý je nevyhnutné urobiť. Keď to neurobíme dnes, jedného dňa to určite urobia iní namiesto nás. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu.
Keďže som počúval všetkých predrečníkov vrátane pána navrhovateľa, ale aj poslancov, ktorí sa pýtali niektoré otázky, skúsim teda opätovne, keďže veľmi správne, myslím, že Ondrej Dostál hovoril o tom, že či a kto zlyhal. Ja si myslím, že, a možno to bude paradox, že naozaj tu máme skrátené legislatívne konanie, pretože môžu nastať škody. Škody obrovského významu a toto sme predpokladali, keďže tento posun termínu, aby bolo jasné, o čom sa rozprávame, tento posun termínu sme tu nemali tak dávno, už to zažili aj noví páni poslanci a vtedy sme sa pýtali, či je posledný. A boli sme ubezpečení, že viac-menej áno, pretože prebehne masívna reklama alebo teda informačná kampaň a nebudeme sa musieť rozprávať o zavádzaní dátových schránok alebo zavádzaní, tak ako to ľudovo je pomenované, povinných štátnych e-mailov opäť.
Preto sa pýtame všetci a znova, či polročný termín bude stačiť, pretože asi máme viacerí plné schránky e-mailov od podnikateľského sektora o tom, že či štát zvládne vydať povestné čítačky. Ja mám len dnes tri e-maily o tom, že tento proces nemôže zbehnúť do 1. 1., pretože pri zmene občianskeho preukazu a najlepšej možnej vôli konateľov firiem, s ktorými má štát komunikovať povinne, to jednoducho z kapacitných dôvodov nestíha štát.
Čiže pán kolega Galek neobviňoval, ani rečnícky by som sa nepýtal, do akej miery zlyhali podnikatelia. Tuná jednoznačne zlyháva štát. Čiže neviem, kto obstaráva tie čítačky, ale jednoznačne napríklad na trnavskom úrade, môžem vám, pán navrhovateľ, tie e-maily preposlať, jednoducho ich nemali k dispozícii a ten čas na to, aby si mohli zabezpečiť vôbec tú najzákladnejšiu pomôcku na to, aby mohli so štátom elektronicky komunikovať, jednoznačne štát nezabezpečil.
Myslím si, že skrátené legislatívne konanie nateraz podporíme, pretože si myslím, že existujú škody, ktoré ale podnikateľom spôsobil štát. Aspoň tu si nalejme čisté víno a zamyslime sa nad tým a dúfam, že v priebehu prvého aj druhého čítania dostaneme odpoveď, či ten polročný termín stačí a či radšej si nepovieme tu opäť raz pravdu, že mala by byť vyššia časová kapacita, keďže sa tu deje povinné zavádzanie komunikácie so štátom.
Myslím si, že pri skrátenom legislatívnom konaní je asi potrebné povedať len toľko, a keď o tom teda budeme teraz hlasovať, tak majme na pamäti to, že podľa mňa s obrovskou sumou alebo s obrovským množstvom podnikateľských subjektov na Slovensku by sa mala hrať čistejšia hra. Čiže povedzme, prichystajme, informujme, zreklamujme, využime aj médiá, verejné služby, keď už sa štát po prijatí zákonov rozhodol ísť týmto smerom a jednoznačne tento proces zvládnime. Pretože tak ako zavádzame štátne e-maily, tak ak by sme mali príručku najlepších možných riešení, toto by bolo jednoznačným príkladom, ako sa to robiť nemá.
Ďakujem.

Áno. Pre budúcnosť, prosím, ja nevznášam, že žiaden návrh, pre budúcnosť nedávajte reklamu. Tu je zakázaná reklama značiek, treba si to zvážiť, pán predseda.