Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.9.2017 o 10:29 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 11:29 - 11:31 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Štyri krátke poznámky. Tá prvá, tieto audity, o ktorých hovoríme, často slúžia len ako alibi, či už pre samosprávu alebo pre ministerstvá pri rôznych zákazkách a verejných obstarávaniach, ako alibi, akým spôsobom vypísať daný tender práve tak, ako treba. Veď vidíte, to nám poradila renomovaná spoločnosť. To je prvá poznámka.
Druhá, čo sa týka tých šetrení, tak ja ponúkam ešte jedno šetrenie, ktoré nie je v tomto materiáli, a to šetrenie vidím napríklad aj na strane povinných osôb, ktoré nebudú musieť platiť za trovy konania v prípade, že sa dostane pred súd žaloba, tak ako je to v spomínanom príklade z hlavného mesta, kde ak hlavné mesto prehrá, pretože som presvedčený o tom, že už dnes musí zverejniť ten audit, tak bude zrejmé, ak tak rozhodne súd, musieť platiť aj trovy konania.
Tretia poznámka, k tým pripomienkam by som už len zopakoval, že podľa môjho názoru sú už dnes povinné osoby povinné zverejňovať tieto audity a je smutné, že tak robia len pod hrozbami súdnej žaloby.
A posledná poznámka, čo sa týka tej malej ambicióznosti, tak v tom spomínanom druhom čítaní radi pridáme v ambicióznosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 11:08 - 11:11 hod.

Grendel Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keď počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu vznikol zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak jeho autori ho prezentovali mottom, čo nie je tajné, je verejné. Po sedemnástich rokoch sme sa však dopracovali do stavu, kedy toto heslo potrebujeme preformulovať asi takto: čo je verejné, je naozaj verejné. O tom je táto novela. Špekulanti, ktorí sa snažia obísť svoju zákonnú povinnosť zverejniť informáciu, totiž vykladajú paragrafy, už dnes platné paragrafy infozákona, po svojom. A vykladajú ich tak, aby nezverejnili to, čo by mohlo prekaziť nejaký ten biznis v pozadí. Aby som nehovoril len vo všeobecnosti, poviem aj svoju konkrétnu skúsenosť.
Hlavné mesto Slovenskej republiky čaká tento rok najväčšia zákazka počas funkčného obdobia súčasného úradujúceho primátora pána Nesrovnala. Ide o tender na verejné osvetlenie za približne 140 mil. eur. Každý doterajší primátor Bratislavy vedel, že dvadsaťročná zmluva spoločnosti Siemens vyprší 31. decembra 2016 a každý doterajší zodpovedný primátor by v takejto situácii urobil to, že by vypísal súťaž, aby ju stihol aj vyhodnotiť tak, aby nový prevádzkovateľ mohol nastúpiť hneď na druhý deň po vypršaní zmluvy, to znamená 1. januára 2017. Primátor Nesrovnal mal na toto dva roky. Fakt je však taký, že dnes už bez súťaže od januára tohto roka pokračuje spoločnosť Siemens v prevádzkovaní verejného osvetlenia v Bratislave. Fakturuje si za to zhruba 130-tisíc eur mesačne, pretože do 31. decembra 2016 nielenže nebola vyhodnotená súťaž, ale ani len nebola vypísaná na prevádzkovanie verejného osvetlenia.
Ako to súvisí s touto novelou zákona? Ešte pred vypísaním 140-miliónovej súťaže si magistrát hlavného mesta objednal audit stavu verejného osvetlenia, a to od spoločnosti Deloitte za 130-tisíc eur. Tento audit, na ktorý sa poskladali Bratislavčania zo svojich daní, primátor Nesrovnal niekoľko mesiacov odmietal zverejniť. Mohli si ho na magistráte pozrieť iba mestskí poslanci, ale aj to len pod podmienkou mlčanlivosti. Pred širokou verejnosťou zostal tento audit utajený. Ja som s takýmto prístupom samozrejme súhlasiť nemohol, preto som požiadal magistrát o sprístupnenie tohto auditu podľa infozákona, ale bolo mi to odmietnuté najprv na úrovni riaditeľa magistrátu a potom aj v rámci odvolacieho konania primátorom Nesrovnalom. Nezostalo mi teda nič iné ako podať na hlavné mesto žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a, čuduj sa svete, po podaní žaloby primátor zmenil názor a aspoň čiastočne tento audit zverejnil.
Zaujímavé však boli hlavne argumenty hlavného mesta, prečo konalo tak, ako konalo na prvom stupni aj na druhom stupni. Tie argumenty považujem za nezákonné, takto sme argumentovali aj pred súdom, ktorý zatiaľ teda o tejto žalobe nerozhodol, a tie argumenty hlavného mesta boli nasledovné: "Paragraf 11 odsek 1 písm. a) info zákona, ktorý znie: Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť neukladá a ktorá písomne oznámila, že so sprístupnení nesúhlasí." Tento dôvod však z môjho pohľadu neobstojí, pretože tento istý § 11 hneď v ďalšom odseku hovorí, že, citujem, "ustanovenie písm. a) sa nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov". Čiže stačí, aby bola splnená jedna podmienka, ale v Bratislave v prípade verejného osvetlenia sú splnené obidve podmienky, pretože išlo o informácie, ktoré boli získané za verejné prostriedky a týkajú sa používania verejných prostriedkov. Je teda nepochybné, že audit za 130-tisíc eur bol zaplatený z verejných prostriedkov.
Dôvod č. 2 magistrátu na nesprístupnenie sa týkal § 11 ods. 1 písm. c), a síce: "Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva." Lenže ani audítorská spoločnosť Deloitte, ani spoločnosť Siemens prevádzkujúce verejné osvetlenie neuviedli žiadne konkrétne informácie, ktoré by sa mali týkať duševného vlastníctva, a začali sa jedna spoločnosť vyhovárať na druhú. Spoločnosť Deloitte uviedla, že so sprístupnením auditu v zmysle mojej žiadosti súhlasí, ale len pod podmienkou, že s tým bude súhlasiť spoločnosť Siemens. Spoločnosť Siemens sa na otázku magistrátu vyjadrila, že so sprístupnením auditu by aj súhlasila, ale nevidela ten audit a tým pádom nevie, ktoré informácie tvoriace tajomstvo duševného vlastníctva obsahuje, a preto so sprístupnením súhlasiť nemôže.
Ako som uviedol už predtým, môj názor je, že platí, že ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné prostriedky alebo sa týkajú používania verejných prostriedkov, tak tieto výhovorky jednoducho na úplné utajovanie určite neplatia. A ak má niekto problémy s duševným vlastníctvom, tak nech sa podľa toho zariadi už pri vypracovaní takejto analýzy.
Čiže aby som to zhrnul, som presvedčený, že takýto postup samosprávy bol v rozpore s infozákonom, ale ak to niekto potrebuje po lopate dostať do zákona, tak to ponúkame v tejto novele.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.9.2017 11:04 - 11:06 hod.

Grendel Gábor
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 11:00 - 11:01 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa zúčastnili rozpravy. Bola naozaj veľmi výdatná, aj polemická, aj veľmi odborná. Ďakujem aj poslancom koalície, ktorí viacerí z výboru pre životné prostredie si vypočuli tieto argumenty. Verme, že v koalícii si uvedomia, že toto je problém nás všetkých. Je to problém našich detí. Vynikajúco to zhrnul bývalý predseda tohoto nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pán Fecko, ktorý upozornil, že sme povinní odovzdať krajinu v dobrom stave, nie zúboženú, nie s vyholenými stráňami, aké vidíme teraz. Ak rýchle zasiahneme, spoločnými silami vytvoríme pravidlá a schválime, hoci aj ústavnou väčšinou, to som presvedčený, zmenu k lepšiemu, aby sa nič takéto nemohlo stať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 10:55 - 10:57 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, pekne ste to zhrnul a, samozrejme, tiež súhlasím s vami, aby sa zverejňovali tie plnenia na ťažbu dreva. Veľký problém po osemdesiatom deviatom vznikol v tom, že časť lesných pozemkov išlo či už urbariátom, fyzickým osobám alebo právnickým osobám a zhruba z výmery dva miliónov hektárov, čo máme lesa na Slovensku, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zhruba milión, 900-tisíc hektárov užívajú oni. To znamená, viac-menej na to máme dosah. Už veľký problém je s tými súkromníkmi a musím povedať, že niektoré urbariáty sa správajú veľmi macošsky ku svojmu majetku, ktorý teda zdedili v rámci svojich predkov, a tam je tá kontrola neskutočne ťažká, ako to vlastne skontrolovať. Už nehovorím o tých nočných kadejakých výjazdoch, kde vetriesky a plné autá pod rúškom tmy odvážajú drevo, a mám veľa hlásení ľudí, ktorí, viac-menej im to tiež drása srdce.
Ja som sa pýtal aj keď tu bolo programové vyhlásenie vlády, ako si jednotliví ministri predstavujú udržateľnosť ich rezortu. Udržateľnosť ich rezortu aj v tom lesníctve a nech povedia tie svoje kritériá ako to odovzdáme ďalšej generácii. Ako ste povedali, Slovensko je zelené a myslím, si, že nemáme právo, aby naše deti žili v horších podmienkach, ako sme my zdedili od našich rodičov alebo našich prarodičov. Sľuby, ako vidíte, boli tu už veľa a riešenie problémov, som rád, že ste to povedali, nech si to vezmú aj oni. Nech si to vezmú, tie naše rozumy, ktoré my im dávame. Ja hovorím, že oni momentálne, tí, čo sú veriaci, vo vládnej koalícii hrešia tým, že zanedbávajú dobro. My sa snažíme im, v dobrej viere im dať návod, že riešte to, lebo je to veľký problém, a oni to zanedbávajú. No raz, ja ako veriaci hovorím, raz sa budeme hore spovedať a budeme si to komunikovať, čo sme tu robili my, vy, opoziční, koaliční. No a chcem vedieť ako to budú zdôvodňovať, že toto neprijali alebo tieto naše dobre mienené rady pod svoju vlajku nevzali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 10:40 - 10:55 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Dámy a páni, veľmi pekne ďakujem všetkým poslancom za mimoriadne kvalitné vystúpenia, ktorými ilustrovali jednak šírku záberu a jednak aj tento detailný problém, ktorým je, to je dielčím problémom, lebo tá šírka záberu je obrovská. Je to náš vzťah k zdedenému prírodnému dedičstvu. Je to ale aj vzťah vlády k občanom, pretože tu vidíme stav, kedy vláda má nejaké vládne projekty, napríklad podporu majiteľov týchto elektrární na drevnú štiepku, alebo podporu hnedouhoľných baní na Hornej Nitre. Tieto vládne projekty sú veľmi drahé. To sú luxusné veci. Podporovať baníkov obrovskými dotáciami, ide o 400 mil. eur, si ale vláda vie ušetriť, ak účtuje túto podporu cez účty elektrickej energie. Čiže energetika v prípade nášho hnedého uhlia naozaj ekologicky zničujúca, táto energetika je platená pod titulom ekologických poplatkov ukrytých v tarifách cien elektrickej energie. Takáto veľká šírka problematiky pred nami stojí. Postoj k prírodnému dedičstvu, postoj k občanom, z ktorých len málokto si dokáže zistiť, čo to vlastne spôsobuje, že Slovensko má stále vysoké ceny elektrickej energie, najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov.
Čím je toto spôsobené?
Pritom máme vystavené Gabčíkovo za obrovské spoločenské náklady, čo je lacná energia. Máme vystavenú jadrovú elektráreň, ktorá tiež svoje náklady do istej miery amortizovala. Mala by to byť, ak platia sľuby energetikov a atomčíkov, mala by to byť veľmi lacná energia. Kam teda miznú v tejto krajine, ktorá je treťou najatómovejšou krajinou, pokiaľ ide o energetiku? Kam miznú všetky tieto lacné zdroje, že my máme stále najdrahšiu energiu z krajín postkomunistického bloku? Najdrahšiu z V4, nepomerne, teda samozrejme, tým pádom drahšiu než krajiny, ktoré som menoval, ktoré majú lacnejšiu než my, napríklad Francúzsko alebo Veľká Británia, pri ich platoch a príjmoch, či už dôchodcov alebo odkázaných ľudí. Ako je možný tento enormný rozdiel?!
Chcel by som apelovať na príslušné koaličné sily. Objasnite občanom v účtoch, môže to rozhodnúť ÚRSO, dá sa to rozhodnúť aj zákonom, dá sa rôznymi cestami na to ísť, koľko vlastne platia v účtoch za elektrinu na vládne programy. Ja neupieram vládnej koalícii právo na ich programy. Ak jeden z tých programov brutálne odlesňuje Slovensko tak, že v deň, keď sme začali prerokovávať túto novelu, ktorá tomu bráni, vydalo výzvu rešpektované združenie odbornej verejnosti Slovenský ochranársky snem, keď zároveň laická verejnosť si s desom fotografuje pri vychádzkach svahy našich hôr, kde nedávno boli lesy a dnes sú holoruby, a keď táto verejnosť robí veľké petície, kde je reakcia politikov?
Zverejnite povolenia na ťažbu! Už to zaznelo, že aj v niektorých balkánskych štátoch sa zverejňujú povolenia na ťažbu dreva. Ľudia tam, kde žijú, by si vedeli pozrieť, kto to vlastne odváža to drevo, aké objemy sú toho a aký dopad to má na krajinu. Informácia slovenskej verejnosti sa zatiaľ vždy ukázala ako tá najlepšia cesta k tomu, aby štát hospodáril fair play a aby sa nerobili protekcionistické alebo korupčné zásahy. Čiže informujme verejnosť o tom, aké sú povolenia na ťažbu dreva.
Tretia výzva, samozrejme, je logická. Napravte tento chybný zákon, jeden z viacerých, ktoré sa týkajú drancovania slovenských lesov! Toto opatrenie na štiepku sa preukázalo ako neefektívne, príjmy nestúpajú, my sme týmito dotáciami spôsobili iba pokles cien dreva a tým pádom vlastne čím viac sa bude ťažiť, tým väčší hlad bude. Ak necháme bežať tento zákon, od minulého roku, ako hovorí a priznáva aj zelená správa, o ktorej kvalite tu bola polemika, oprávnená, musím povedať, ak teda od minulého roku z 9,1 to stúplo na 9,2, tak potom to pôjde ďalej a prekročíme aj 10 mil. metrov kubických ťažby dreva. A stále sa nespamätáme?! Naozaj chceme odlesniť Slovensko a urobiť z neho krajinu bez stromov?!
Ďalšia výzva je, prestaňte prenášať ťarchu vašich vládnych programov mimo štátny rozpočet, mimo kontrolu poslancov! My nevieme ovládnuť to, s čím sa dohodne na ÚRSO, ktoré by malo byť nezávislým inštitútom, ale kam ste nominovali práve bývalého ministra Jahnátka. A ako tu bolo spomenuté, práve za jeho ministrovania prišlo k brutálnej deformácii cien, resp. pravidiel pri alternatívnej energii smerom k zvýhodneniu fotovoltaiky alebo k výberu vopred vybratých záujemcov o fotovoltaiku. A práve tento muž sa teda stáva strážcom nezaujatosti. Cením si, že pán kolega v tom vidí aj šancu na to, že by oľutoval svoje hriechy, napravil sa a naozaj bol nezávislým. Kiež by, tiež si to prajem.
Napokon vyzývam, určite limit, tak ako je to v susednej Českej republike, kde po katastrofických skúsenostiach s protekcionizmom pri fotovoltaike sa takisto spamätali, ale urobili aj opatrenia na ochranu občanov pred podobnými výtržnosťami, že by štát začal cez ich účty za elektrinu siahať do ich vrecka vlastne nepravými daňami, takými skrytými daňami. Urobili opatrenie v tom zmysle, že určili limit, koľko sa smie dávať do účtov a zvyšok, ak štát realizuje energetickú politiku, zvyšok musí hradiť zo štátneho rozpočtu. My takýto limit nemáme, čiže hry na záchranu hnedouhoľných baní sa ľahko pánovi premiérovi sľubujú. Nedávno tam, pred nejakým polrokom sfáral a sľúbil, že do roku 2030 bude dotácia pokračovať. Lenže to je dotácia nie z vládnych peňazí. To je dotácia cez naše účty.
Mimochodom, podľa čísiel, ktoré mám k dispozícii, tá veľká dotácia, ktorá je de facto 2 200 eur na jedného baníka pracujúceho v týchto neefektívnych baniach, sa nakoniec pretaví jemu na ruku v sume 600, 700 eur. Nie je to teda veľká sláva a celá tá finančná vec končí aj ťarchou na životnom prostredí a nie je to, nie je to veru veľký cieľ. A udržateľnosť týchto baní do roku 2030 iba dosvedčuje, že vláda nemá rekvalifikačný program a nevie, nevie vyriešiť tento problém a tlačí ho pred sebou.
Ale hovoríme tu o zákone o drevnej štiepke a vrátim sa k tej základnej otázke. Padali tu mená a spomínať by sa mali mená pána Žigu, pána Jahnátka, pána Fica, ale tu dnes mal sedieť a reagovať na celú túto diskusiu poslancov, odbornej verejnosti a na petíciu pán minister Solymos. My sme s trpezlivosťou, aj ktorí sme vo výbore – je tu pán minister? – my sme s trpezlivosťou vnímali, že je teda politickým nominantom a nechyrovať o jeho environmentálnych odborných znalostiach, postojoch, ktoré by boli pred rokom 2016 niekde zaznamenané, že mal záujem o životné prostredie viac než len o kosenie svojho trávnika pred domom. Brali sme to ako daň za ten spôsob, akým koalícia vznikala. A aj ja som trpezlivo čakal, že sa pán Solymos prejaví nejakými svojimi iniciatívami a sa v novom úrade osvedčí. Dnes ale nereaguje na tieto výzvy odbornej verejnosti. Ešte raz chcem za to poďakovať, že v piatok vydal ochranársky snem výzvu a osobitne Mikulášovi Hubovi, aj ostatným osobnostiam a odborníkom, ktorí dlhoročne zápasia o ochranu prírodného dedičstva. Nereagujú ani na predkladanie zákona už opakované. Sľuby o tom, ešte pán minister Žiga sľuboval, že napríklad k týmto dotáciám sa tzv. vrátia. "Prinesieme verejnú diskusiu s podnikateľskou sférou, zamestnávateľmi, s verejnosťou a niekoľko návrhov o tom, aký spôsob si zvoliť." V každom prípade tieto slová, takisto aj slová Roberta Fica, že bude vládna koalícia predkladať riešenia aj napríklad proti odlesňovaniu Slovenska, sa zatiaľ nesplnili.
Pán Solymos, zastavte odlesňovanie Slovenska! Poslanci Národnej rady vám tu ponúkajú na tácke hotový text. Hodiny a hodiny zdôvodňujú a vysvetľujú argumenty, možnože nás pozeráte niekde vo svojej kancelárii, ale do Národnej rady ste diskutovať neprišli. Nezaznievajú tu ani žiadne argumenty, a predsa skúsenosť hovorí, že zákon, ktorý takto mlčky odprevádzate, tak ho chcete odprevadiť znovu preč z parlamentu, zhodiť ho, neodhlasovať ho.
Ale toto naozaj nie je opozičná agenda. Prevezmite si to! Prevezmite, ja neverím, že SMER, SNS a MOST by boli nejakými nepriateľmi slovenských lesov. Už to predkladám druhý raz. Tak si to ukradnite, ako sa tomu povie, proste zoberte si to a uznajte, že ide o vážny spoločenský problém. Čo vás presvedčí? Iba keď naplníme námestie SNP? Tak my to urobíme, ak chcete, za ochranu slovenských lesov. Nemyslite si, že to nie je téma, ktorá by nemobilizovala.
Je to veľká škoda, že neprebieha odborná diskusia. Pán minister na túto tému neprišiel ani do výboru. Ten výbor, ako už spomenul kolega Fecko, stále zostáva nerozdelený, stále je tam na jednej kôpke aj problematika pôdohospodárstva, aj životného prostredia. O to viac by mal pán minister usilovať, aby jeho témy a jeho problémy na výbore zaznievali a aby polemizoval, viedol odbornú diskusiu aj o takých návrhoch, aký som predložil.
Dámy a páni, šírka tohto zákona, ale nakoniec dnes nie som v tom jediný, mnohí z vás, ktorí predkladáte novelizácie zákonov, zisťujete, že sa týkajú celej škály neriešených problémov. Problematika tohto zákona sa v prvom pláne týka jedného písmena v zákone o energetických témach, ktoré písmeno spôsobilo pohromu v slovenských lesoch, alebo spôsobuje pohromu, pretože štát nevie, zákon je tak napísaný, že už vopred malo byť jasné, že štát ani nebude vedieť vynucovať dodržovanie kontroly tohto zákona. Dnes teda po toľkých rokoch je to x-krát potvrdené, a predsa akoby vplyv tých majiteľov bol väčší, než je vplyv voličov, ktorí volajú, a odborníkov, ktorí volajú po náprave.
Prosím vás, pošlite tento zákon do druhého čítania. Ak máte koncepčné riešenia, budeme mať v tom druhom čítaní šancu o nich diskutovať a možno aj o súvisiacich problémoch, ktoré som, niektoré z nich si dovolil, na ktoré som si dovolil upozorniť.
Slovenská republika je zelená republika. Prosím vás, nech takou zostane aj po existencii vlád Roberta Fica.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 10:29 - 10:30 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa tak zamýšľam nad tým, že kvôli čomu sa deje to, čo sa deje, a takýmto spôsobom sa tvárime, že nevidíme problémy, ignorujeme ich. Možno že som práve Slovenskému ochranárskemu snemu teraz vykonal kvázi veľkú službu tým, že som to spomenul a prečítal tu, pretože môže dôjsť teraz k obvineniu, že sa ide spolitizovať tento odborný problém. Ja si myslím, že treba to hovoriť už priamo a rázne. Tieto veci sú nad všetkým. Pretože ide tu o naše bohatstvo, ide tu o to, čo nám má byť všetkým sväté. Takže skončíme pozerať na to, že kto z akej strany je a začnime naozaj rázne riešiť problém, pretože ten problém nás všetkých prerastie a potopí, ako je to spomínané pri tých povodniach. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 10:27 - 10:29 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, škoda že tu nemáme kolegu Mičovského, ktorý bol v minulom volebnom období, ktorý bol lesák dušou aj srdcom, a ten prakticky márne sa snažil aj v minulom volebnom období iniciovať nejaké vládne opatrenia, ktoré by tie naše krásne slovenské lesy udržali pri životaschopnom a udržateľnom rozvoji.
Áno, ako si konštatoval, ochranári píšu petíciu. Musím povedať jedno, keď sme tu robili ešte aj s kolegom pánom Mikulášom Hubom konferencie v rokovacej sále v minulom, teda v rokovacej v kinosále tu Národnej rady, a tých konferencií bolo možnože niekoľko, nad desať 100 % za tie štyri roky, tak musím povedať, ochranárskych, tak musím povedať, že z rezortu životného prostredia, respektíve pôdohospodárstva buď nikto, alebo človek, ktorý nemal príslušnú kompetenciu sa vyjadrovať za ministerstvo. Takže aj teraz vnímam, že rezort životného prostredia je stále na chvoste chvosta, pred ním je trošku rezort pôdohospodárstva. A tak ako bol aj náš výbor spojený, ako kolega Budaj tiež žiadal, aby bol aj výbor pri Národnej rade pre životné prostredie a pre pôdohospodárstvo samostatne, čo sa doteraz nedeje, tak prakticky do je výsledkom toho, že ako pristupuje vláda k týmto sektorom. Áno, lesy sú pre nás to, že ony nás nepotrebujú, ale my ich potrebujeme, tie rastliny. Pokiaľ ony tu nebudú, tak aj my budeme mať problém prežiť na tejto zemi. Takže samozrejme že urobme maximum, aby sme zabránili výrubu a to hlavne v tom duchu, aby sa to rúbalo, ten objem, iba ten nevyhnutný, ktorý udrží tu obnovu lesného porastu. Žiadne holoruby, ale výberkový spôsob hospodárenia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 10:20 - 10:27 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto, k tomuto návrhu zákona. Skôr moje vystúpenie bude k tomu duchu zákona, o čo nám by malo všetkým ísť predovšetkým, a to je, ochrany našich lesov, ochrany stromov. Pán Budaj už vo svojom vystúpení spomínal, že máme petíciu, ktorá bola odignorovaná. Bola to petícia, prečítam celý jej názov, za okamžité zastavenie plošných a líniových výrubov stromov v poľnohospodársko-urbárnej krajine, ako napr. pri vodných tokoch, v parkoch, lesoparkoch, alejách a cestách na celom Slovensku.
V súčasnej dobe je tam cez 14-tisíc podpisov v rámci on-line petície. Petícia ešte predtým bola podaná, tak ako aj spomínal kolega Žarnay, a ide ju predložiť výboru pre životné prostredie.
A ja sa verejne pýtam, kvôli čomu práve táto petícia má určitý problém v rámci tej komunikácie, pretože som videl na ich webovej stránke, petičného výboru, akým spôsobom s nimi bolo komunikované, či je to požiadavka, ktorú predložili, aby bolo vydané okamžité moratórium na plošný a líniový výrub stromov v poľnohospodársko-urbárnej krajine do doby, kým nebude schválený, aplikovaný do praxe národný generel ochrany verejnej zóny na ozdravenie klímy Slovenskej republiky? Alebo bol taký problém, požiadavka vytvoriť národný generel ochrany verejnej zelene a participáciu zainteresovaných občianskych iniciatív na Slovensku? Prípadne problematickou požiadavkou bolo vypracovať národný program obnovy poškodenej krajiny a ozdravovania klímy za účasti zainteresovaných občianskych iniciatív?
Neviem, možno, že hlavným problémom bolo, že žiadali priamo v tejto petícii zabezpečiť prešetrenie oprávnenosti všetkých plošných líniových výrubov v Slovenskej republike za posledné štyri roky a vyvodiť trestnú zodpovednosť za neoprávnené výruby, prípadne zabezpečiť prešetrenie všetkých kúpnopredajných a iných zmlúv vzťahujúcich sa k týmto výrubom a vyvodenie prípadnej trestnej zodpovednosti.
Ale v piatok minulý týždeň bola zverejnená ďalšia výzva alebo bola zverejnená výzva vláde Slovenskej republiky, ktorú zverejnil Slovenský ochranársky snem, kde je podpísaných množstvo slovenských, ale aj zahraničných odborníkov a organizácií. A dovoľte mi, aby som vám prečítal z tejto výzvy, pretože stav je naozaj vážny a treba ho okamžite riešiť.
"Slovenský ochranársky snem a ďalšie dolupodpísané organizácie a osoby vyjadrujú hlboké znepokojenie nad masívnou ťažbou a výstavbou lesných ciest v horských lesoch Slovenska. Posledné zvyšky nerozdrobených prirodzených a prírodných lesov miznú bezprecedentnou rýchlosťou, a to aj v najvýznamnejších veľkoplošných chránených územiach v národných parkoch. Spolu s lesmi strácame aj jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo. Nadmernou ťažbou a chaotickou výstavbou ciest zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, prispievame k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ničíme biologickú rozmanitosť, turistický potenciál našich hôr a tiež charakteristický ráz krajín hlbokých západokarpatských horských lesov. Prejavy deštrukcie sú jasne viditeľné a odborne nespochybniteľné. Naposledy tu boli povodne pod rúbaniskami v Nízkych Tatrách. Stav populácií niektorých chránených druhov je vďaka ťažbe a doprave dreva kritický. Tetrov hlucháň, symbol prirodzených horských lesov, je na pokraji vyhynutia. Niet divu, že situácia vážne znepokojuje verejnosť.
Vláda Slovenskej republiky dlhodobo ignoruje tento problém. Nerieši ho nielen na súkromných, ale ani na štátnych pozemkoch. Regulácia ťažby a výstavby ciest v národných parkoch je len formálnou možnosťou, väčšinou bez reálneho použitia formou zákazu týchto činností či trvalejšie formou vyhlásenie prísne chránených zón. Zodpovednosť za obrovské škody vzniknuté zničením našich najhodnotnejších ekosystémov je jednoznačne na strane vlády Slovenskej republiky a vecne príslušných ministerstiev. Majú dostatok informácií o následkoch rozsiahlej ťažby a všetky nástroje na jej reguláciu. Nečinnosť vlády a ministerstiev preto vyvoláva obavy o to, čie záujmy ochraňujú. Sú to záujmy všetkých ľudí a ich ústavou deklarované práva na priaznivé životné prostredie, alebo záujmy úzkej skupiny ľudí, ktorých krátkodobý profit sa realizuje na úkor dlhodobých strát celej spoločnosti?
Vyzývame vládu k okamžitým krokom na zastavenie ničenia horských lesov. Vláda by mala použiť dostupné legislatívne nástroje na bezodkladné zastavenie ťažby a výstavby ciest v posledných zvyškoch pralesov, ako aj vo všetkých lesoch, kde dodnes prežil Tetrov hlucháň, aby sme predišli vyhynutiu tohto druhu.
Vláda by tiež mala prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území na najmenej 5 % z rozlohy Slovenskej republiky a na prijatie zonácie národných parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií. Práve bezzásahové územia a zladenie využívania krajiny s ochranou prírody prostredníctvom zón ochrany sú nevyhnutnými predpokladmi pre dosiahnutie minimálnych štandardov dobrého spravovania národných parkov."
Takže toľko výzva, ktorá bola adresovaná vláde. A čo my môžeme urobiť pre to? Pre to, že naozaj tento problém treba začať riešiť, je potrebné začať pristupovať k takým opatreniam, ako spomínal aj pán kolega Galek, Galko, pardon Galek, aby sme prijímali konkrétne kroky, ktoré dokážu, dá sa povedať, že toto šialenstvo zastaviť. Ešte je čas. Takže žiadam všetkých v tejto sále, aj všetkých, ktorí tu nie sú, aby sa podporil tento návrh zákona a aby sme začali prijímať také opatrenia i tu v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré môžu tomuto nebezpečenstvu zamedziť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.9.2017 13:41 - 14:01 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No sme vo zvláštnej časovej situácii, ale ak mi to prepáčite, kolegyne a kolegovia, problém napriek tomu, že je pol druhej alebo už trištvrte na dve a o štrnástej hodine má zasadanie končiť, problém so slovenskými lesmi je vážny. Medzičasom odkedy som predkladal po prvýkrát tento zákon v tomto volebnom období, tak vznikla petícia občanov, už ju podpísalo viac ako 14-tisíc ľudí, vznikla nová Zelená správa, ktorá potvrdila, že sa ťaží vyše 9-tisíc metrov kubických, 9,2 mil. m3 drevnej hmoty a že oproti minulému roku to, teda oproti minulej správe, lebo to je správa za rok 2016, to znovu stúplo. Zároveň táto správa potvrdila, že hektické rúbanie slovenských lesov postupne znižuje cenu drevnej suroviny. A tak sa zisky už v podstate nezvyšujú. Čiže máme to zúfalé perpetuum mobile, v honbe za udržaním aspoň týchto príjmov budú vlastníci rúbať čoraz viac a viac stromov. Pokiaľ nezmeníme zákon, časť tých stromov nebude vyvezená do zahraničia, ani sa nepremení na výrobky z dreva, ale bude spálená v elektrárňach, ktoré platíme my sami cez účty za elektrinu. Až pätina týchto účtov je za náklady, ktoré súvisia s obnoviteľnými zdrojmi.
Z tohoto sa ale nestal zákon na to, že by masy ľudí chodili po lesoch, dajme tomu nezamestnaní alebo neprispôsobiví občania, a zbierali naozaj drevnú štiepku, že by zbierali konáre a nimi by plnili elektrárne. Nie. Takisto sa nedodržiava zákon, ktorý dnes zakazuje kategórie, ktoré, kategórie dreva, ktoré sú využiteľné na drevené výrobky, aby boli takto ničené a spaľované ako energetické drevo. Lenže kontroly, ktoré vykonávalo, vykonávali príslušné orgány, potvrdili, že prakticky pri každom raze sa dá nájsť ktorýkoľvek dátum na Slovensku, dá sa nájsť elektráreň na drevnú štiepku, ktorá má na sklade aj drevo, ktoré by tam mať nemala. To dokazuje zákon v tejto podobe. Nechcem tu maľovať čerta na stenu, že bol od začiatku vytvorený zámerne zle, ale v tejto podobe je nevymožiteľný. Nevieme zaručiť, aby sa nadmerne neodlesňovalo a aby nesmerovali na skládky spaľovní drevá aj také kmene, ktoré by si to, ktorých zhodnotenie by si zaslúžilo úplne iné miesto.
Dneska je dotácia taká významná, že nielenže si na nej mnohí postavili lukratívny biznis, sú tu aj také elektrárne, ktoré majú takú vysokú dotáciu, že prakticky im uhradí celé náklady, celé náklady. A všetko, čo vyrobia ako energiu, je ich ziskom. Ale zároveň táto vysoká dotácia deformuje ceny dreva, deformuje trh a spôsobuje, že vlastne sa neoplatí vyrábať až tak veľmi drevené výrobky s vyššou pridanou hodnotou, ktorých odbytu bráni konkurencia, ak môžeme drevo a dostať zaňho teda peniaze, ak môžeme drevo takpovediac zhodnotiť tým, že ho spálime.
Nepochopiteľne štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky teraz do výšky až okolo 58 eur za tonu, čo urobilo naozaj spracovanie iných foriem dreva alebo teda spracovanie dreva do iných foriem ekonomicky nezaujímavým. Len na okraj, že len v Prešovskom a Košickom kraji napríklad v rokoch 2004 - 2012 sa dalo alebo rozdalo tým, ktorí využívajú dendromasu na energetické účely, 56 mil. eur. Čiže peniaze naozaj nie zanedbateľné.
V Zelenej správe o lesnom hospodárstve, ktorú prerokovala vláda, sa konštatovalo, že na Slovensku sa vyťažilo ešte viac dreva, než doteraz. Ceny pritom klesajú, ako hovorí Zelená správa, už od roku 2012. Čiže už päť rokov vieme, že čoraz väčšia ťažba neprináša väčšie zisky, že skutočne iba prichádzame o zelené Slovensko a cena neustále padá. Zelená správa nás chlácholí, isteže, že výmery, výmery lesných porastov neklesajú. No tak výmery lesných porastov, všetci vieme, sú vecou, teda premenenie lesného porastu na nejaký iný druh pôdy sú vecou úplne iného procesu a výmera lesných porastov ešte neznamená zalesnenie. Z tých 5 mil. m3, ktoré sme ťažili v minulosti, povedzme pred 15 - 20 rokmi, je dneska, bolo v roku 2013 7,8 mil. eur. To bolo po prijatí zákona o tejto drevnej štiepke. V roku 2015 to bolo 9,2 mil. m3, pardon, opravujem sa, predtým teda v roku 2013 to bolo 7,8 mil. m3 dreva. Potom v roku 2015 9,2 mil. m3 dreva a minulý rok už 9,3 mil. m3 dreva. Z toho organizácie štátnych lesov vyťažili viac ako 5 mil. m3 a zvyšok pripadá na obce, mestá, súkromníkov a urbárne spoločnosti.
V niektorých krajoch Slovenska, kde je finančná núdza výraznejšia, než v Bratislave, kde netvrdím, že sa rovno rúbe drevo z cintorínov a Slavína alebo z parkov, naozaj prichádza k tomu, že ľudia popredajú, čo majú poruke, preto sú to rýchle peniaze, ktoré môžu za svoje drevo získať, pokiaľ ho uplatnia podľa predpisu, ktorý určuje zákon, ktorý navrhujem zmeniť.
Celá táto elektroenergetika sa nám už raz nevyplatila. Bolo to v prípade fotovoltaických panelov, ktoré boli podobným tunelom pre vybratých podnikateľov. Tí, ktorí zavčasu vedeli, že bude prijatý takýto predpis a takáto dotácia na podporu fotovoltaiky si už dopredu zabezpečili na to príslušné pozemky, zabezpečili si úvery. Získali tak podnikateľskú výhodu a skutočne istú dobu získavali výborné príjmy práve z toho, že prezentovali a vlastne kamuflovali, že Slovensko smeruje k tomu, že bude mať energiu aj z obnoviteľných zdrojov. Odvtedy sa stále táto požiadavka Európskej únie, aby Slovensko zvyšovalo - samozrejme, v Európskej únii veria tomu, že to chceme a dokážeme zvyšovať aj bez toho, aby sme kamuflovali - táto požiadavka Európskej únie, aby sme zvyšovali energetickú sebestačnosť a najmä, aby sme zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie, táto požiadavka je znovu a znovu teda využitá na to, aby zakryla podnikateľský plán. Vytvorila sa vlastne elektrická daň, ktorá financuje politické zámery, ktoré by inak boli financované z rozpočtu. Táto daň je vlastne súčasťou, súčasťou platieb za energiu. Uvádza sa to pod názvom tarifa za prevádzkovanie systému. Pod týmto názvom sa ukrýva, ukrýva práve vytváranie fondu, z ktorého sa prepláca dotovanie spomínanej biomasy, spaľovanie biomasy.
V tomto prípade nielen ako environmentalista, ale aj ako liberál zdôrazňujem, že znovu sa ukazuje, že dotačná energia alebo takáto nejaká zdanlivo rafinovaná cenová regulácia vždy sa nakoniec, vždy má nakoniec aj druhú stranu mince. Tá palica má dva konce. A v tomto prípade teda pred Európskou úniou sa tvárime, že sme zvýšili ekologickú stabilitu Slovenska, pretože máme o nejaké percento viac zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov a pritom ten hlavný poklad, ktorý nás odlišuje od odlesnenej západnej Európy, zelené svahy a zelené kraje Slovenska, ten strácame tak, že to občania aktivisti dennodenne zverejňujú, kedykoľvek sa pozriete na internete alebo na sociálnych sieťach, kde sú porovnateľné miesta pred rokom, pred piatimi rokmi a dnes, kde vidíme známe kopce a známe časti Slovenska, ktoré sú ničené holorubmi.
Dôležité je teda podľa môjho hlbokého presvedčenia ukončiť umelé zásahy v tomto prípade, pretože sa ukázalo, že nie sme v stave kontrolovať všetky tie prevádzky spaľovania biomasy, aby sme dosiahli, že skutočne tam pôjde len drevná štiepka, nejaké konáre alebo nehodnotné drevo. Nie sme schopní to ukontrolovať. A zvyšovanie ťažby, ktoré spôsobil tento zákon, je už preukázateľne tak veľké, že nie je možné tvrdiť, že les sa obnovuje. Podľa odborníkov na obnovovanie lesa pri slovenských výmerách zelených plôch, teda lesa a lesného hospodárstva by ťažba nesmela prekročiť 7 až 7,2 mil. m3 ročne. My sme ale za deviatimi miliónmi. Čiže najmenej 2 mil. m3 ročne ťažíme viac, než unesú naše biosystémy.
A presne toto je alebo približne toto je kvantum, ktoré ničíme ako biomasu, ničíme a meníme na tzv. drevnú štiepku. Existujú o tom dôkazy v analýzach, napríklad iné sú, alebo aj médií, ktoré poukazujú, že občan si toto vlastne sebaničenie krajiny platí v účtoch pod názvom tarifa prevádzkovania systému až do výšky 21 % všetkej ceny, ktorú platí za elektrickú energiu. Čiže štruktúra ceny pre neveľkú domácnosť, ktorá by mala spotrebu 2,3 MW vo vysokej tarife pri sadzbe D2 a bola by tá cena 373 eur ročne, tak by išlo o pomerne ešte nie až takú hroznú, ale pomerne významnú cenu okolo 60 eur. V prípade ale kúrenia už tu hovoríme ročne o 500 eurách, ktorými by každý občan prispieval podnikateľom, ktorí podnikajú v oblasti biomasy.
Treba povedať, že vláda, teda ako som povedal, ktorá mala už v minulosti, teraz nehovorím, ktorá vláda alebo čia vláda, ale slovenská vláda mala už v minulosti tendenciu ukrývať dane napríklad v účtoch za elektrickú energiu, vtedy teda dane, ktoré išli z titulu fotovoltaiky, podpory fotovoltaiky, tak teraz dosahuje týmito pätinovými poplatkami, že Slovensko má pomerne vysoké ceny za elektrickú energiu. Máme ich najvyššie zo všetkých postkomunistických štátov okolo nás. Najvyššie z V4-ky. A pritom naše príjmy sú naopak jedny z najnižších v Európskej únii. Ale aj štáty s vysokými príjmami, ako je Veľká Británia a dokonca Luxembursko alebo Fínsko, ba dokonca Francúzsko majú lacnejšiu elektrickú energiu, než má Slovensko. Ešte tragickejšia a dramatickejšia situácia je v cenách energií pri elektrickej energii pre priemyselných odberateľov so spotrebou povedzme 2 000 MW za rok, kde sme štvrtí najdrahší v celej Európskej únii a vysoko prevyšujeme priemer európskej dvadsať osmičky.
Dámy a páni, ľudia platia veľa za energiu. Aj keď žijeme obdobie konjunktúry, kedy sa, kedy sa ceny energií pri súťaži, aká v Európskej únii, našťastie, existuje, nedajú tlačiť donekonečna, aj v tomto období platíme za elektrinu priveľa. Ale ako chceme odôvodniť takúto situáciu pre budúcnosť, keby prišlo k akémukoľvek otrasu alebo zmene ekonomického cyklu? Tie firmy majú vystavané fabriky a budeme naďalej platiť teda pätinu, ak nemalá časť týchto peňazí má ešte ten spätný, spätnú, spätný výsledok, že ničí slovenské lesy? Argumenty, ktoré sa na prvý pohľad nedajú vlastne vyvrátiť, lebo zo strany vás, ktorí ste minule nepodporili tento môj návrh, nezazneli ekonomické, teda nech mi je prepáčené a ja som ich nepočul, žiadne ekonomické alebo politické argumenty, prečo táto daň za biomasu, prečo ju majú občania ďalej platiť, keď vedie k devastácii vlastne toho, čo má chrániť. Pretože, pretože obnoviteľné zdroje sa skloňujú v Európskej únii a my ich chceme zavádzať práve preto, aby sa zlepšilo životné prostredie, nie aby sa vykántrili lesy.
Prečo vlastne by aj strana SMER, MOST a SNS nesúhlasili s takouto úpravou? Nenavrhujeme žiadne definitívne zrušenie dotácií smerom k obnoviteľným, obnoviteľným zdrojom. Iba nápravu tejto očividnej chyby, ktorá celé roky zvyšuje kšeft pre malú, relatívne malú skupinu ľudí a pritom na úkor, úkor prírodného dedičstva a na úkor peňaženiek občanov, ktorí si takto platia, sami si platia nadmerné ničenie prírodného dedičstva. No isteže, je v tom, je v tom napríklad, v tej pätine, aj dotácia našich neefektívnych baní na Hornej Nitre, je v tom do istej miery alebo popri tom ešte aj dotácia na jadrovú energiu.
Otvorte aj vy o tom diskusiu a povedzme si, že ktoré tieto dotácie majú zmysel. V Európe v lete ceny elektriny už išli k 20 eurám za MW/h a my sme stále privysoko s tým, že nechceme o tom diskutovať. Nechce sa mi veriť, že by tých niekoľko prevádzkovateľov elektrární orientovaných na biomasu malo takú politickú ochranu, že by strana SMER v tomto období, v ktorom hovorí o boji s korupciou, nechcela otvorene zdôvodniť, prečo by mala naďalej zostávať dotácia, ktorá je zničujúca pre slovenské lesy, ktorá kazí ceny, kazí ceny dreva, ktorá vyťahuje občanom z peňaženiek peniaze, ktoré nesmerujú na ten dobrý cieľ, na ktorý by smerovať mali, ak hovoríme o obnoviteľných zdrojoch. Tvorme za verejné zdroje alebo peniaze spotrebiteľov elektrickej energie také projekty, ktoré budeme môcť obhájiť aj verejne, na ktoré sa zhodne koalícia aj s opozíciou, ktoré posmerujú nie k zničeniu prírody, ale k jej ochrane a ktoré nebudú občanov oberať o peniaze, ktoré neslúžia práve týmto verejným cieľom.
Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte diskusiu. (Potlesk.)
Skryt prepis