Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo aj za ocenenie mojej láskavosti. Tých láskavostí bude ale teraz viacej, pretože týmto návrhom zákona nerobíme láskavosť len spolupredkladateľom, za ktorých prednášam veľmi rád tento zákon, ale robíme napr. tým láskavosť aj vláde, aj strane SMER a úplne špeciálne pánu Robertu Ficovi. Ak ste zvedaví, že čím, tak ja to potom lepšie alebo viac rozvediem v rozprave, do ktorej sa potom ako prvý hlásim.
Ale tak technicky, o čo ide? Je to návrh zákona o príplatkoch za prácu cez víkend. My veľmi jednoducho navrhujeme, aby tí, ktorí sú nútení, resp. ktorí pracujú cez víkendy, teda v sobotu a v nedeľu, aby dostali za to príplatok vo výške 100 % svojho priemerného zárobku. To odôvodnenie aj o tej láskavosti, potom viac v rozprave. Takže teraz som skončil a potom sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja len veľmi krátko, okrem toho, že vás chcem opätovne požiadať, nielen tých, čo ste tu, ale aj tých, ktorí nás počúvajú, o podporu tohto návrhu zákona a vysvetliť, že ten samotný mechanizmus tých dvoch rokov, tam je možnosť opakovane uzatvárať tú zmluvu. Dva roky boli určené kvôli tomu, pretože áno, pozeral som sa na to z pohľadu človeka, ktorý sa pohybuje hlavne v regionálnom alebo pohyboval sa v regionálnom školstve, a vieme, že v súčasnosti máme dvojročné odbory, kde môžu adepti na učiteľskú profesiu za tie dva roky si danú kvalifikáciu a odbornosť nadobudnúť.
A pokiaľ je to, a čo je pre mňa dosť dôležité, týmto návrhom zákona zároveň chcem aj zvýrazniť dôležitú úlohu riaditeľa, resp. toho, ktorý je, má na starosti alebo, alebo má tú zodpovednosť v rukách, aby mal možnosť rozhodovať o tom personálnom obsadení. V súčasnosti majú tie ruky, dá sa povedať, skôr zviazané, nemajú úplne takéto možnosti a my musíme vytvárať pre nich podmienky pre to, aby mali väčšiu, áno väčšiu možnosť. Fakt nastavovať kritériá pre ten kolektív, ktorý manažujú, a samozrejme, aby sme sa im aj venovali ako tým lídrom, ktorí vedú ten kolektív, pretože na nich to všetko stojí a padá.
Bez naozaj výnimočných vedúcich zamestnancov, ktorí majú tie správne páky, v školstve nepohneme s ničím. To si musíme všetci uvedomiť, ako sme tu. Takže budem veľmi vďačný, ak nezdieľate moju skepsu, resp. my ju budete chcieť vyvrátiť a podporíte tento návrh zákona, pretože ide o naše deti, ide o ich vzdelanie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď som pozorne počúval pána poslanca Žarnaya, tak ma napadlo, že, ajhľa, učiteľ. Bolo povedané všetko, čo bolo treba povedať k tomu, aby každému bolo jasné, čo obsahuje profesia učiteľa. A to, že vyjadril podporu tomuto návrhu, za to mu osobne ďakujem.

Tak v prvom rade je mi to veľmi ľúto, pán poslanecký kolega Kresák, že na vašu konkrétne faktickú som bol veľmi zvedavý. Ďakujem za pochvalu.
K tomu konkrétnemu, či som myslel, respektíve či sme mysleli alebo nemysleli. Veď v samotnom paragrafovom znení je uvedené, že to neplatí, ak dôjde k predĺženiu pracovného pomeru dohodou o zmene pracovných podmienok. Takže my sme sa snažili vytvoriť možnosť voľby v prípade naozaj potreby daného zamestnanca, aby skutočne tu bola zachovaná kontinuita, aby jednoducho nedošlo k jednoduchému vyhodeniu človeka len preto, že uplynul ten vek, pretože naozaj sa musíme snažiť vytvárať podmienky, možnosti. Všetko je umením možného a ja som maximálne otvorený, pokiaľ by sa stala možno nepredstaviteľná vec, že motyka vystrelí a bol by tento návrh podporený aj koaličnými poslancami, som maximálne otvorený ďalším a ďalším úpravám, ktoré toto opatrenie môžu doviesť, nechcem povedať k dokonalosti, také asi zákony nemáme, ale môže vytvoriť čo najlepšie riešenie k prospechu všetkých zamestnancov v školstve.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, milí hostia, nie je to tak dávno, kedy som tu na pôde tohto pléna vyhlásil, aký som veľký optimista. Nuž, ale určité udalosti spôsobili a spôsobujú, že možno mal by som takéto odvážne výroky prehodnocovať a v duchu sa stotožňujem s výrokom britského filozofa Rogera Scrutona, ktorý svojho času povedal: "Optimista s prehnanými očakávaniami má po viacnásobnom sklamaní sklon znechutenia, rezignovať. Naopak, skeptik, ktorý nemá ilúzie ani nadmerné očakávania, sa nenechá odradiť a vo svojom snažení vytrvá." Preto som tu zase spolu s mojimi kolegami s ďalším návrhom zákona.
Je to návrh zákona, ktorý nie je úplne nový. Priznávam rovno, ako som už naznačil aj pri odôvodnení, že neobjavili sme žiadnu Ameriku. V súčasnosti už ustanovenia o vekovom strope máme v našej legislatíve, veď sme ho prijímali, toť, nedávno. V paragrafe, nachádza sa v zákone č. 55/2017 o štátnej službe, konkrétne ide o § 82 ods. 1, kde je presne citácia: "Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí v bode k) posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov. To neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u)." A keď som pri tom písm. u), v inom paragrafe, tak tam to znie takýmto spôsobom, alebo tak je to naformulované: "Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je v bodu u) predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕši vek 65 rokov, na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov. V rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane."
Pretože hlavnou pointou napriek tomu, ako, jemne povedané, už minulý týždeň bolo informované v médiách, nie je natvrdo ukončiť alebo vyhnať starých učiteľov na dôchodok, ale je tu hlavne šanca vytvárať priestor pre učiteľov, ktorí v mnohých regiónoch Slovenska majú problém nájsť si pracovné miesto. Zase naopak, pokiaľ samotný šéf, to znamená, keď samotný riaditeľ školy nemá na daný odbor kvalifikovaného zamestnanca, aby mal tú možnosť uzatvoriť zmluvu s kvalitným pedagógom, ktorý je osvedčený, preto je tam uvedená tá dvojročná doba, pokiaľ sa nenájde na jeho miesto náhrada, ktorá by ho dokázala plnohodnotne nahradiť.
Inak, toto obmedzenie máme predsa aj vo vysokoškolskom zákone. Paragraf 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách predsa hovorí: "Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 70 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov. Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 70 rokov veku uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, najdlhšie na jeden rok. Takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane."
Samozrejme, v diskusiách, keď sme o tomto návrhu hovorili s riaditeľmi aj učiteľmi, často vystávala práve problematika toho veku 65 rokov. A pokiaľ by som chcel pristupovať k tejto problematike zvoľna a až možno populisticky, tak možno by som navrhoval nižšiu vekovú hranicu. Ale vieme, aký je skutočný stav a vieme, čo môžeme od našej ekonomiky očakávať. Ak by protiargumentami mali byť nejaké formulácie o prípadnej možnej diskriminácii, dovolím si uviesť niekoľko faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe. Konkrétne súlad čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde zamestnanecký pomer skončí až v prípade dosiahnutia nároku na dôchodok v minimálnej výške stanovenej zákonom. Presná citácia, ako určite poznáte, je, že: "Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa." A aj preto sme nepristúpili k zadefinovaniu nižšej vekovej hranice, pretože bol by som veľmi nerád, ak by nám hrozil stav, ako sa to stáva v prípadoch matiek, ktoré majú viac detí, že ak idú do dôchodku, ten dôchodok nie je v dostatočnej výške.
Ďalším faktom je, že zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje aj niektoré prípustné formy rozdielneho zaobchádzania. V danej súvislosti je smerodajné ustanovenie § 8 ods. 3 písm. a), podľa ktorého sa za diskrimináciu nepovažuje ustanovenie minimálnej alebo maximálnej vekovej hranice ako podmienky na vstup do zamestnania, pričom takéto opatrenia musia byť objektívne odôvodnené, nevyhnutné a primerané s ohľadom na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Sme v prvom čítaní. Vieme veľmi dobre, že v minulosti už boli pokusy v tomto pléne definovať rôznymi spôsobmi vekový strop. Možno sú tu aj pamätníci návrhu pána poslanca Kadúca, sú tu možno ľudia, ktorí si ešte pamätajú na návrh, ktorý predkladala vtedy poslankyňa, ešte v minulosti poslankyňa Gibalová, čiže tých pokusov bolo v minulosti viac. A uznávam, že ide o veľmi citlivú tému. Citlivú tému, ktorá sa dá komunikovať rôznymi spôsobmi. Spôsob, ktorým chcem túto tému a chcem o nej rozprávať, je ale ten, že musíme o tomto hovoriť. Musíme prichádzať s takými návrhmi, ktoré budú neustále zdôrazňovať, tak ako som uviedol na začiatku, dôležitosť pedagogickej profesie. Zároveň budem stále a neustále hovoriť o tom, ako sa v súčasnosti spoločnosť stavia k adekvátnemu ohodnoteniu pedagogických zamestnancov. Dneska sme v médiách predsa čítali, čo dosiahli odborári v Českej republike. Pre tých, ktorí nevedia, vyrokovali navýšenie platu od 1. 11. o 15 percent. Musíme sa rozprávať o tom, akým spôsobom chceme umožniť mladých pedagógov pritiahnuť do zamestnania. Určite ste postrehli správy v médiách, aký je kritický stav práve v Bratislave a okolí. Sú to všetko vážne veci.
A v neposlednom rade treba hovoriť aj o tom, ako je možné, že vekový automat končí len pri 32. roku života a ďalej nepokračuje. A práve tí starší zamestnanci sa cítia právo opomínaní, pričom aj oni na sebe pracujú, i keď možno nestíhajú, pretože naozaj ide o náročné zamestnanie, tak ako na fyzickú, i psychickú kondíciu.
Preto zhrniem. Tento návrh je tu a prichádzam s ním aj kvôli tomu, aby táto diskusia sa otvorila a aby sme potlačili kompetentných na ministerstve, ministerstvách, aby tieto, túto problematiku riešili. Z pozície opozície poznám parlamentnú matematiku, asi na viac sa nedá, i keď ktohovie, vyhlásil som predsa, že z optimistu sa stáva skeptik a tento skeptik mieni vo svojom snažení vytrvať. Teším sa na diskusiu, na vaše príspevky a budem rád, keď táto téma prerazí tieto múry a dostane sa von a bude sa o tomto v našej spoločnosti rozprávať a hlavne bude sa vyvíjať snaha, aby sme mohli dať pedagogickej profesii, stavu učiteľskému naozaj adekvátnu hodnotu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv v úvode ako krátko odôvodniť predmetný návrh zákona. K jeho podrobnejšiemu potom vysvetleniu by som pristúpil v rozprave, kde sa, samozrejme, hlásim ako prvý.
Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Práca s ľuďmi je všeobecne považovaná za jednu z najťažších. Okrem toho, že taká práca kladie vysoké nároky na odbornosť, pohotovosť či príjemné vystupovanie zamestnanca, predstavuje daný zamestnanec spravidla aj tzv. nárazníkovú zónu medzi problémami klienta s inštitúciou, pre ktorú pracuje, čo len zvyšuje riziko vypätých a stresových situácii. Pedagogický zamestnanec je ukážkovým príkladom zamestnanca, ktorý vyššie popísané nároky bezpodmienečne musí spĺňať a zároveň dennodenne čeliť uvedeným rizikám. Vyššia miera trpezlivosti voči žiakom, či neraz aj strpenie bežne neakceptovateľných situácií a do istej miery často aj nahrádzanie rodičovských povinností len zvýrazňujú náročnosť tohto povolania. Dôkladné a svedomité plnenie povinností pedagogických zamestnancov si bezpochyby vyžaduje dobrú fyzickú aj psychickú kondíciu. Práca pedagóga sa od určitého momentu stáva s pribúdajúcim vekom čoraz náročnejšia. Bez zveličovania pritom možno konštatovať, že s dosiahnutím istého veku sa už vykonávaná práca stáva neefektívnou a dokonca aj kontraproduktívnou.
Na základe uvedených skutočností sa preto navrhuje stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne jeho učiteľský pracovný pomer. Z dôvodu možných negatívnych následkov takéto, takéhoto skončenia pracovného pomeru sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie dva roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane. Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku je nezavedenie vekového stropu pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov. Navrhnutá právna úprava nie je v slovenskom právnom poriadku úplne nová, čo uvediem potom neskôr aj v rozprave.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, a to bez vplyvov na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie.
Toľko na úvod. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán Rajtár núka koalícii dohodu o tom, ako by mali byť využívané tieto výbory, vyšetrovacie výbory, o ktorých hovorí novela. Pripomenul nám, že minulý týždeň nám všetkým, ktorí počúvame tento veľmi, tú veľmi dôležitú tému, lebo samozrejme vyšetrovacie výbory, to by bola kvalitatívna zmena vo vzťahu vo výkone kontrolných právomocí poslancov a Národnej rady, pripomína nám to, to jeho fifty:fifty a to doslova a do písmena to, čo tu minulý týždeň povedal koaličný predseda výboru, keď hovoril a apeloval na opozíciu, aby podporila zrušenie dlhovej brzdy. Ponúkal presne taký orgán dohody, ako majú byť využívané tie prípadné peniaze, ktoré by sa úverovali po zrušení dlhovej brzdy. Ja aj iní poslanci sme ale poukázali, že proste liať peniaze do niečoho, o čom sa obávame, že je deravý hrniec, nedáva veľký zmysel a poukázali sme na to, že nedôvera medzi opozíciou a koalíciou je veľmi vysoká, je nadštandardná a zmierniť by ju mohlo napríklad prijatie takých opatrení protikorupčných, ako je obnovenie vyšetrovacích výborov.
Čiže sme tu vlastne na krok od dohody. Vy hovoríte, že na ešte väčší rozvoj Slovenska treba využiť nízko úročené úvery, a my hovoríme, dajte nám garancie, že sa tu nekradne a že sa korupcia nezahryzne aj do týchto peňazí. Čiže urobme stôl ,diskutujúci o tom, že keď z obidvoch strán je vôľa, tu je napríklad zákon o vyšetrovacích výboroch, samozrejme ja hneď za seba hovorím, že to nie je začiatok a koniec všetkých protikorupčných opatrení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Naozaj iba jedna stručná faktická poznámka. Pán poslanec, neverili by ste, s kým bol jeden z tých prokurátorov, ktorých ste spomínali, minulý pondelok v Albrechte na obede.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, tento, táto malá novela informačného zákona prináša na pôdu Národnej rady tému hlavného mesta, lebo priznajme si, toto je zákon alebo novelizácia, ktorá priamo súvisí so skúsenosťami z komunálnej politiky v hlavnom meste. Tak ako ryba smrdí od hlavy, tak Slovensko naozaj od komunálnej politiky hlavného mesta. Tam hrozí repríza korupčnej drámy, o ktorej bolo divadelné predstavenie Karpatský triler. To hralo až do minulej sezóny, scéna, naša hlavná scéna, Slovenské národné divadlo. Áno, pred 20. rokmi sa prideľovali zákazky priamo, natvrdo a podozrenia s korupciou okolo zákazky na bratislavské osvetlenie na celých 20 rokov dopredu boli viac než oprávnené. Napriek tomu je to už také naše slovenské, tá zákazka aj popri divadelnej hre od môjho teda obdivovaného autora Eugena Gindla, aj popri veľkej návštevnosti a bravúrnych výkonoch hercov, ako je pani Fialová a podobní, ktorí spodobili tragédiu slovenskej korupcie, jej zakrývania a trikov okolo nej, napriek tomu zákazka vypršala, vypršala pred vyše rokom a súčasný primátor odvtedy robí všetko pre to, čo sa sústredilo na toto leto, aby tú zákazku vyriešil, to predĺženie alebo teda nový výber koncesionára urobil čo najmenej transparentne, aby nedbal na záujem poslancov o informácie, aby im sťažil prístup k rozhodovaniu a aby sa vlastne táto tragédia zopakovala v podobe akejsi frašky. Lebo skoro vždy to tak býva, že pokusy o zopakovanie nejakej tragédie končia nejakou fraškou. Verme, že tak skončí aj problém osvetlenia a že zaberú príslušné orgány, na ktoré poslanci podali sťažnosti, či je to prokuratúra alebo NKÚ.
Ale tu na pôde Národnej rady si z toho treba zobrať ponaučenie a som veľmi vďačný všetkým predkladateľom, že sa rozhodli pre istotu, lebo samozrejme verejný činiteľ by mal, presne, ako to pán Grendel odôvodnil, aj v tomto prípade zverejniť informácie o diele alebo z diela, ktoré vzniklo za verejné peniaze. Podpisovať nejaké utajenie je proste úbohý a nepoctivý trik. Predsa ale prinášame novelu. Som rád, že môžem byť pri tom. Bol som jeden z predkladateľov aj pôvodného zákona v roku 2000, aj jeden z jeho akoby teda ideových navrhovateľov a nakoniec sme sa spojili. Jednu verziu som navrhoval ja s Ivanom Šimkom, druhú Ján Langoš so svojimi ľuďmi. Nakoniec sme vytvorili jeden návrh zákona a tento zákon naozaj priniesol dobrý vplyv na náš vytrvalý zápas s tými neduhmi, o ktorých hovoríme, čiže s korupciou a s netransparentnosťou spravovania našich peňazí, či už na úrovni štátu, obcí alebo iných inštitúcií, ktoré žijú z verejných prostriedkov.
Ale treba súčasne upozorniť a povedať nahlas, že táto zákonná oprava, ktorá, ktorá sa má vykonať na zákone o informáciách je kvôli širšiemu problému. Totiž kauzy tohto leta si vynútili už dve mimoriadne schôdze Národnej rady. Tu v našom pléne sme toto leto mali to šťastie, že sme ho prežili bez mimoriadnych schôdzí, ale v mestskom parlamente, tam taký kľud nebol. Poslanci vskutku dvakrát prišli, čo sa nestalo ešte v dejinách bratislavskej samosprávy, rokovali dokonca v trojpätinovej väčšine, aby prelomili primátorove neustále úsilie zabrániť informovaniu, napríklad aj o tomto, o tomto tendri na výber nového koncesionára osvetlenia.
Čo sa ale stalo? Primátor ohlásil, že aj po prelomení jeho nepodpisu, čiže to je taký jeho spôsob vetovania nášho uznesenia, bude naďalej pokračovať v tom, čo robí, bude naďalej vyberať podľa nášho názoru protiprávnym spôsobom dodávateľa akoby osvetlenia, nebude prihliadať na to, že tomu dodávateľovi zároveň ide odovzdať nemalý mestský majetok a nebude dbať o to, že mu to ide odovzdať a poskytnúť mu takúto objednávku za, podľa nášho názoru, nie veľmi výhodných pravidiel a podmienok, ktoré do tohoto tendra vložil. Vidíme teda, ako vyzerá činnosť a vidíme to nie prvý raz ako vyzerá činnosť politika, ktorý si je prakticky istý svojou neodvolateľnosťou.
Áno, dámy a páni, toto nie je len o zákone o informáciách, toto je aj o ďalšej chorobe samosprávy, že primátori väčších miest si prakticky môžu byť istí, že aj pokiaľ nezavraždia dieťa v priamom prenose na hlavnom námestí, čiže inak povedané, pokiaľ nepobúria na extrémne maximum celú verejnosť, tak ich výčiny, ktoré budú komentovať, dajme tomu, časť poslancov, ako to my robíme, sú úplne nepostihnuteľné. Pokiaľ majú pečiatku a majú štatutársky podpis, robia objednávky, rozhodujú v tomto prípade na ďalších 20 rokov. A dokonca nedbá, hoci sme ho na to upozorňovali, akým spôsobom boli popísané príbehy primátorov, ktorí toto spôsobili pred tými 20 rokmi, akým spôsobom vošli aj do slovenskej kultúry dokonca, pretože vždy keď slovenská politika zlyháva, tak, našťastie, tá kultúra zaberie.
Videli sme to aj nedávno vďaka tvorcom filmu "Únos" a ďalším, ktorí zabrali a zasadili sa za zrušenie Mečiarových amnestií. Podobnú ofenzívu kultúrna obec urobila vlastne aj v prípade tohoto lokálneho problému. Reaguje verejnosť, reagujú, pokiaľ im to pravidlá umožňujú, komunálni poslanci, ale tu sme na pôde najvyššieho zákonodarného nášho orgánu, a ten by mal uvažovať a začať diskusiu o reforme samosprávnych zákonov. Pretože pokiaľ, povedzme, v Bratislave v minulom volebnom období dosiahla účasť, volebná účasť 38 % a na primátora ešte menej, ako je možné, čo by mal urobiť, aby sa dalo zvolať k referendu viac ako 50 percent? Keď jednoducho tu za posledných 20 rokov 50 % pri voľbách nebolo nikdy.
Ako som to teda parafrázoval, mal by niekoho zabiť v priamom prenose? Primátori robia iné veci, oni zabíjajú naše mestá rafinovanejšie zlými zmluvami, utrácaním peňazí, korupciou. A tomu sa nedá zabrániť, to nevyvoláva takú mobilizáciu verejnosti, žiaľ, lebo je tých káuz milión. Jeden škandál prebíja ďalší. Opakujem, za toto leto boli dve tieto mimoriadne zasadnutia mestského zastupiteľstva. Samozrejme, že pán primátor si vybral, aby vyvrcholenie tej súťaže prebehlo práve v lete. No verme, opakujem, že tragédia sa nezopakuje a zmení sa na frašku, to znamená, že buď ustúpi, alebo, čo by ma naozaj zvlášť potešilo, zaberú tie kontrolné orgány, ktoré k tomu sú v našom štáte predurčené, NKÚ, prokuratúra a podobne.
Nech je akokoľvek, chcem vám v súvislosti so zmenu informačného zákona, chcem vás poprosiť, aby ste túto malú zmenu podporili. Je to v duchu zákona, je to, dá sa povedať, jeho spresnenie. Plne si osvojujem upozornenia alebo teda podporujem, teda podporujem tiež upozornenia pána Dostála, že v niektorých prípadoch návrh môže byť jednoznačnejší a taký prínosnejší, neskracovať tie obdobia zverejnenia, atď., myslím si, že to si bez problémov osvoja aj predkladatelia.
Ale myslíme na to, že táto novelizácia tejto ústavy občianskeho sektora, lebo informačný zákon, to je kapitálny zákon občianskeho sektora a tých ľudí, ktorí voči mocipánom, či v malej obci alebo vo veľkom štáte, majú naozaj len tie povestné holé ruky. Ak teda podporíme tento zákon pamätajte na to, čo ho spôsobilo. Jeden z dôvodov alebo hlavný dôvod, ktorý spôsobuje túto potrebu, je arogancia moci, ktorá vzniká vďaka tomu, že samosprávni politici vo veľkých mestách sú si istí neodvolateľnosťou. Jasné, za rok sú voľby a znovu budem počuť, že niektorí povedia, načo to navrhuješ, za rok sú voľby. Lenže to sa strieda už celé desiatky rokov, vždy sú o chvíľu voľby a Národná rada akoby nestihla sa zaoberať problematikou samosprávy, ktorá je zrelá, ak nemám povedať hnilá, zrelá a prezretá na to, aby sa o nej podnikla verejná diskusia so závermi na opravu chybných častí legislatívy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať aj za to, že si spomenul práve tento príklad, lebo presne to poukazuje aj na tú prax, ktorú dnes zažívame, a ten príklad práve s tou pani ministerkou poukázal na to, že, mne to prišlo, ako keby tu ani nebola snaha, že naozaj dnes tie analýzy vplyvov majú veľké medzery, a potvrdil to vlastne aj kolega Jurzyca, že je čo doťahovať. A myslím si, že je tu na to aj priestor. Jednak spôsobilostný, že sa to dá, vieme to dorátať a naozaj je potrebné, aby verejnosť mala omnoho viac informácií. Lebo tie informácie tu dnes sú a my aj z praxe vidíme, že mnohokrát ako keby vládna koalícia ani nechcela tie informácie poskytnúť, lebo sa obáva toho, že tým pádom by musela vysvetľovať, a to nie vždy chce. Takže ja len ďakujem za doplnenie.