Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť kolegyňu v tom, čo hovorila o deťoch, že je veľmi významné podchytiť rodinu do tých šesť rokov vrátane dieťaťa. A objavujú sa nám v našich sociálnych službách aj teda maloleté deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak je potrebné zohľadňovať aj pri personálnych štandardoch, aj pri finančnom ohodnotení sociálnych služieb, ktoré pracujú s deťmi, aby finančné prostriedky boli vzhľadom k tomu priratávané viac, ako je to u dospelého, keďže naozaj tie metódy práce sú finančne náročnejšie.
A tiež sa dotknem tej kvality, tak podľa štandardov kvality, ktoré budú platiť od 1. 1. 2018, bude postačovať 60 % kvality z tých troch procesov na to, aby poskytovateľ získal príspevok na sociálnu službu, čo teda určite nemotivuje poskytovať sociálnu službu kvalitne. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem veľmi dlho rozprávať, ale neobmedzím sa teda na jednu vetu podobne ako pán kolega Jožo Mihál, ale začnem presne tým, čím aj on.
Pán minister, nikto nepopiera, že v novele sa nachádzajú aj pozitívne veci, chvalabohu, lebo to by malo byť úplne normálne. Ale nesúhlasím s tým, že teraz neviem, či to bolo vami povedané, asi vami, lebo som si to tu poznačila, že novela je konsenzom. No som presvedčená o tom, že novela práveže nie je konsenzom a hlavne z toho dôvodu, ktorý pomenoval pán poslanec Mihál, pretože k tejto novele, k tejto novele bolo viac ako 600 pripomienok, ktoré vo väčšej miere, vo veľmi veľkej miere neboli zohľadnené a zapracované. Podľa môjho názoru ste nesplnili cieľ, ktorý ste si stanovili aj napísali do dôvodovej správy; čo že do dôvodovej správy, nie, do programového vyhlásenia vlády. Mali ste, nemám tu tú citáciu, ale mali ste priniesť aj podľa vašich predchádzajúcich slov, mali ste priniesť veľkú novelu, ktorá vytvorí a zabezpečí systém poskytovania sociálnych služieb. Naozaj podľa slov, ktoré ste prezentovali pred vypracovaním novely, očakávali sme, že príde konečne komplexná, veľká zmena, systémová zmena, ktorá upraví fungovanie poskytovania sociálnych služieb. Bohužiaľ, nedočkali sme sa.
Dočkali sme sa opäť len, možno nie kozmetických zmien, ale zmien, ktoré len v malom upravujú poskytovanie finančných prostriedkov a poriešite najmä pobytové služby. Tunak opäť pripomeniem, že áno, pobytové služby robili veľké vrásky hlavne poskytovateľom, pretože boli to služby, ktoré neboli dostatočne dofinancované. Jednej skupine možno v niečom prilepšíte, ale mnohé iné skupiny buď zostali úplne opomenuté, alebo dokonca majú vytvorené podmienky, ktoré sú likvidačné vôbec, nielen pre niektorých poskytovateľov, ale pre službu, poskytovanú službu ako takú.
Sľubovali ste zabezpečiť viaczdrojový systém financovania. Hovorili ste o ňom, ale je obava najmä zo strany poskytovateľov, že ste to nesplnili alebo tento svoj vlastný cieľ ste naozaj odignorovali, pretože neexistuje povinnosť poskytnúť financie zo strany samospráv alebo VÚC-iek iba možnosť, môžu poskytovať. Takže v tomto prípade tá obligatórnosť môže byť len zo strany samospráv žiadaná, vyžadovaná, ale oni si aj tak urobia, ako uznajú za vhodné. Budeme už len dúfať, že tieto samosprávy sú naozaj zodpovedné a pristúpia k poskytovaniu sociálnych služieb tak, ako im zákon ukladá.
Chceli ste to naviazať, tú dávku alebo teda ten príspevok, podľa stupňa odkázanosti. Už tu prebehla taká krátka polemika medzi kolegyňou Soňou Gaborčákovou a pánom poslancom Blanárom o tom, že veď príspevok na odkázanosť už v tomto zákone je. No áno, ale zabudli ste povedať, že ten príspevok na odkázanosť bol v jednej sume, že tak ako je teraz nastavený, chvalabohu, že aspoň to, že podľa stupňa odkázanosti je daný príspevok, ale na druhej strane nerieši to situáciu tak, ako keby sa bolo pokračovalo v myšlienke vytvoriť štátnu sociálnu dávku, ktorá pôjde naozaj za klientom, ktorá pôjde bez ohľadu na to, v akom zariadení sa nachádza, alebo či aj ak sa nenachádza v zariadení, bude opatrovaný doma. Takže naše riešenie jednoznačne zotrváva na pozícii, že oveľa jasnejšie, prehľadnejšie a spravodlivejšie by bola štátna sociálna dávka na odkázanosť, ktorú vy teda nerobíte.
Takže, pán minister, dobrý cieľ ste mali. Vybrali ste si nie dobrú cestu. Pokiaľ ste sa, no a teda veľmi vážna výčitka, že rozhodli ste sa ponechať proces posudzovania tak, ako bol nastavený doteraz. Nič ste nezmenili. To znamená, že zostanú štyri typy posudzovania, bude opäť pokračovať šikanovanie občanov, bude sa posudzovať podľa potreby. Proste tie problémy, ktoré sa dodnes vyskytujú v tejto praxi, budú zotrvávať aj naďalej. Pritom opäť, pamätám si, že ste mali ambíciu zahryznúť sa aj do témy posudzovania a vyriešiť ju. Bohužiaľ, za šesť rokov vašej činnosti sa neudialo nič takéto.
Bola tu znova spomenutá aj služba včasnej intervencie teda. Táto služba je poskytovaná pre deti do 6 rokov a čo; jako dobre, stanovili ste tam nové podmienky, stanovili ste proste podmienky, táto služba sa nachádza už v zákone veľmi dlho, ale stále neurobili ste nič v tom, aby to nebola len papierová služba. Nestanovili ste opäť žiadnu sadzbu, ktorá by presne stanovovala aspoň rámec, v akej by mala byť platená. Lebo pokiaľ nie je nastavené aj financovanie pri takomto type služieb, tak v tom prípade nemôžme ani hovoriť o tom, že služba sa má šancu ďalej rozvíjať. Opäť zostane len na papieri.
Podobne ako služba krízovej intervencie. Tak isto spomenuli ste, aké zmeny sa tu robili. Z môjho pohľadu sa tu neurobilo nič. Ani pre nízkoprahové služby, útulky. Tak ako to funguje, už dnes vlastne existujú len silou vôle a bude to, musia sa na to pripraviť, že to bude ešte horšie.
Nie ste zameraní, vôbec ste neboli zameraní vo svojej novele na komunitné služby a na prácu v teréne. Som veľmi zvedavá, ak prejde novela v takomto znení, však v podstate aj pán poslanec Antal upozorňoval na to, ak bude prijatá novela v takomto znení, tak je veľký otáznik nad celou sociálnou terénnou prácou. Ako bude ďalej postupovať, ako sa bude rozvíjať? Môžme si to povedať možno na nepríjemnom príklade, ktorý sa včera udial alebo ktorý včera bol spomínaný v televízii v jednej reportáži, príbeh matky, ktorá sa stará o dve maličké deti. Jedno niekoľkomesačné, sociálni pracovníci vedia o tomto probléme 14 mesiacov, nepamätám si presne tie detaily, ale proste tá matka, zdá sa, že nemá žiadnu šancu, pretože áno, sociálny pracovník tam bol, ale aj na tomto si treba uvedomiť, že to sprevádzanie terénnou sociálnou prácou terénnych sociálnych pracovníkov práve takýchto prípadov nie je v zákone, v novele nijako postihnuté, nijako rozšírené, nijako podporené.
Dôležité je povedať, že v celom zákone ako keby vôbec neexistovala prevencia. Na to, že pán premiér nás stále ubezpečuje o tom, že v našej krajine sa nedarilo nikdy lepšie, toto hovorí sám pán premiér, tak štát sa nevie postarať o najslabších. A práve príkladom tohoto, že štát sa nevie postarať o najslabších, je aj fungovanie terénnej sociálnej práce. Je chvályhodné, že síce na úradoch práce sa počet sociálnych terénnych pracovníkov navýšil, ide teda o projektových pracovníkov, ktorí sú v špeciálnom režime, to si rovno povedzme, v špeciálnom režime, niekde to funguje lepšie, niekde horšie, ale stále ani zmienka o tom, ako môžu túto krízovú intervenciu poskytovať aj organizácie, ktoré by rady poskytovali takúto službu, ale nemá im ich kto zaplatiť.
Veľmi často počujeme pripomienky takých zariadení ako domy na pol ceste, domy pre osamelých rodičov. Prečo boli tieto domy vypustené a doteraz sa vôbec nezačalo rozprávať o tom, že by bolo veľmi vhodné v rámci krízovej intervencie opäť pristúpiť na to, aby sme domy pre osamelých rodičov nanovo obnovili? Aj práve takýto spôsob sociálnej služby by práve rodine, ktorá bola popísaná vo včerajšom príspevku televíznom, pomohol.
Vieme, že existuje poradovník na poskytovanie sociálnych služieb pobytového typu, ktorý obsahuje viac ako 7-tisíc osôb. Pán minister, opäť v celom zákone nevidím ani zmienku o tom, aby bolo cítiť aspoň náznak prípravy na obdobie, ktoré nás čaká, to je na rozširovanie tých kapacít týchto zariadení, či už vznik nových zariadení, alebo rozširovanie tých starých, ktoré ešte nie sú mega, mega objemné.
Už som spomínala, že celá novela spôsobí kolaps ambulantných služieb, nevraviac o tom, že medzi ambulantné služby patrí aj denný stacionár. A tunak opäť by som vám chcela dať do pozornosti pripomienku, s ktorou sme už prišli aj na minulej schôdzi a rovnako aj keď ste mali, predkladali novelu o zákone o sociálnych službách, aby sa ambulantné služby rozdelili a platili zvlášť pre deti do 18 rokov a zvlášť pre dospelých klientov týchto ambulantných služieb, pretože zníženie financovania jednak zbrzdí rozvoj ambulantných služieb, a teda dúfam, že vám nejde o to, aby sa stratila takáto možnosť.
Ale čo je horšie, zabrzdí to aj rozvoj samotných detí, ktoré ešte v nízkom veku majú šancu na to, aby sa vedeli rozvinúť ich všetky možnosti a schopnosti do najvyššej miery. Ak vieme, že sú zdravotne postihnuté, so svojou chorobou alebo ich choroby prinášajú aj pre rodiny ďalšie problémy, je dôležité, aby sa štát aj v tejto, pri takomto probléme postavil čelom a snažil sa pôsobiť skôr preventívne, ako potom naozaj iba riešiť to cez domovy sociálnych služieb, ktoré už dnes sú preplnené.
A možnože jedna z posledných poznámok. Hovorili ste aj o dlhodobej starostlivosti. Až potom, ako bola novela podaná do pléna, ministerstvo začalo rozprávať o riešení problémov dlhodobej starostlivosti. Ak ma pamäť neklame, o tejto téme tuná hovoríme minimálne dva roky. Tak som rada, že po dvoch rokoch sa konečne ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí rozhodlo túto tému naozaj chytiť a rozpracovať. Dôležité je, ako budete jednotlivé rezorty spolupracovať, pretože bez toho to vôbec nebude možné. Nedávno, teda teraz v predchádzajúcom vystúpení kolegyňa Simona Petrík vyzývala na spoluprácu ministerstva školstva v rámci jasličkového zákona, keďže ste sa rozhodli úplne scestne dať aj jasličkový zákon alebo tú službu poskytujúcu deťom do troch rokov do zákona o sociálnych služieb, tak ja vás vyzývam tak isto na to, aby ste veľmi zodpovedne pristupovali aj k problému dlhodobej starostlivosti, ktorý bude narastať v našom štáte. Hovorili ste o navýšení financií zo zdravotného poistenia. Všetko chvályhodné, ale zatiaľ základný problém dlhodobej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti nie je vyriešený v tomto zákone.
A posledná vec. Novela je obsiahla, ale nijakým spôsobom sa nezameriava na kvalitu poskytovanej služby. Možnože si poviete, že však najskôr poriešme financie, o kvalite sa budeme rozprávať neskôr. No nie, pán minister. Jednoznačne musí ísť ruka v ruke dofinancovanie sociálnych služieb, ale všetkého druhu, spolu so zlepšovaním poskytovania tejto sociálnej služby v jednotlivých zariadeniach. Takže nepáči sa mi, že ste sa nejakým spôsobom nezamerali na sledovanie kvality poskytovaných sociálnych služieb.
Ďakujem veľmi pekne. Toto sú teda všetko dôvody, pre ktoré nie sme schopní novelu vami predloženú podporiť. Budeme dúfať, že sa nám podarí s vami vyrokovať možno aspoň niektoré zmeny, ktoré sa budú týkať financovania ambulantných služieb. Svoj zámer sme vám povedali, už sme ho aj viackrát debatovali. Kiež by ste boli aspoň v tomto ústretový. Ak nám dáte priestor rozprávať sa o zmenách, ktoré považujeme za dôležité pri predkladanej novele, budeme veľmi radi, ak spolu budeme môcť ďalej o tom rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pripomienky. V prvom rade chcem povedať, že vychádzala som z toho, že pán minister hovoril o reforme a na základe toho som posudzovala systém tejto novely, čo považujeme za reformu a validáciu zákona 448. Na základe toho som urobila aj teda referát. A čo sa týka zavádzania odkázanosti, tam som skôr myslela, že pán minister robí, zavádza vlastne v odkázanosti to, že pri rôznom stupni odkázanosti dostávate iný príspevok, čo doteraz nebolo. Takže vlastne asi v tom ponímaní ste to mysleli.
A ja si myslím, že, je to môj názor jednoducho, že sa nepohneme, ak neurobíme kľúčové veci v tých, v tomto. Pretože zase minister ostane najhorší, pretože naozaj nebude mať peniaze pre nových poskytovateľov, ale keďže máme čakateľov 7-tisíc, to znamená, kde pôjde ten tlak? Na neho. A pokiaľ neurobíme v tej, už v tejto reforme kroky, aby sme vedeli naozaj zobjektivizovať, kto to potrebuje a kto to nepotrebuje, tak jednoducho sa nepohneme ďalej. Bude to jeden začarovaný kruh, či tam bude Richter, či tam budem, ja neviem, Blahová alebo ja, alebo kto, jednoducho vždy ten problém tam bude. A preto som to povedala. Nie preto, že si tu naháňam politické body.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež budem možnože niektoré veci ešte viac rozoberať vo svojom príspevku. Teraz by som iba chcela podporiť kolegyňu v tom, čo povedala v závere, že naozaj tento návrh zákona nepovažujeme vôbec za reformný. Očakávali sme, pán minister, že po piatich rokoch, odkedy hovoríme o zmenách v sociálnych službách, o nedofinancovaní sociálnych služieb, o vytvorení nového systému fungovania a financovania sociálnych služieb, prídete naozaj s novým systémom. Po piatich rokoch ste prišli, vy to možno nazývate veľká reforma, ale, poviem, len s dofinancovaním sociálnych služieb pobytových. Vykašlali ste sa na komunitnú prácu, vykašlali ste sa na terénnu prácu, krízovú intervenciu, proste nič, tam ste len upravovali podmienky, ale to s financovaním; financovania ste sa nijakým spôsobom nedotkli. Aj toto je neudržateľné.
Takže súhlasím s kolegyňou, naozaj vôbec nepovažujeme túto novelu za veľkú reformnú novelu. Sklamali ste nás.

Ďakujem za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý teda som si dovolila rozobrať práve v oblastiach, ktoré vnímam, že nie sú koncepčné. Možno to nebude dobré na počúvanie, ale teda mám za to, že je potrebné pomenovať problémy.
Hneď na začiatku chcem povedať, že určite je tam aj množstvo dobrých vecí, pán minister, ktoré sa zavádzajú, ale sú tam aj veci, ktoré ak neporiešime, tak jednoducho sa to v budúcnosti odzrkadlí na problematike sociálnej pomoci, kde patria sociálne služby, a teda mám za to, aby som sa tomu povenovala práve trošku dlhšie.
Takže novela zákona, ktorá vyšla z dielne pána ministra, nie je prijatá na základe konsenzu odbornej verejnosti ani poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka pripomienok, tak bolo vznesených 950 a z toho zásadných 638. Ak to porovnáme napr. so zákonom o sociálnom poistení, tak; ktorý sme prijímali v rámci starodôchodcov, tam bol počet vznesených pripomienok 45, z toho zásadných štyri. To znamená, aj to je vlastne tá prvá veta, ktorú chcem povedať, že množstvo vecí je potrebné nejakým konsenzom zasadiť do systému.
Čo mňa mrzí, že sa neuskutočnila validácia zákona 448/2008 ohľadne posudkového systému, ktorý v aplikačnej praxi funguje ako na voľnochode, t. j. človek s jednou diagnózou sa posudzuje štyrmi inštitúciami, a teda úradom práce, obcou, VÚC-kom, Sociálnou poisťovňou, pre rôzne príspevky, ktoré súvisia práve s tým, že človek je odkázaný. Tým zvyšujeme riziko manipulácie v posudzovaní odkázanosti. Problém je, že posudková činnosť sa neopiera o medzinárodnú klasifikáciu chorôb, pretrváva problém s posudkovými lekármi, sociálne posudzovanie odkázanosti sa robí iba podľa odpovedí príbuzných a nie podľa skutočného hodnotenia zbytkových schopností.
To znamená, v praxi sa vám môže a bude stávať, pán minister, že tým, že ste dali ten príspevok za odkázanosť, každý sa bude snažiť dostať ten najvyšší a obávam sa, že ak sme nezmenili posudkový systém, bude ešte väčší nápor práve na vás. Čiže ak pán minister nemení posudkový systém a zavádza príspevok v odkázanosti, bude to znamenať, že nezavádza kontrolný mechanizmus na stupeň odkázanosti, ktorý posudzujú rôzne inštitúcie rôznymi technikami, a teda bude s tým do budúcnosti problém.
V zariadeniach sociálnych služieb bolo v roku 2015 41 500 ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, 41 500 ľudí máme.
V súvislosti so zavedením príspevku v odkázanosti vôbec nezavádza reformu do služieb, ktoré patria do kategórie dlhodobej starostlivosti. To znamená, absolútne neriešite zavádzanie novej typológie sociálnych služieb, ktoré by slúžili pre imobilných klientov pripútaných na lôžko. Čiže typizáciu do budúcnosti, aby sa to prepojilo vlastne s tým zdravotníckym systémom.
Nezavádzate pre týchto ľudí sieť sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať sociálno-zdravotné služby, ako som hovorila, s komplexnou KOS-kou, to znamená, komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, aby lepšie pán minister Drucker sa vedel napojiť na jednotlivé typy sociálnych služieb. A teda naozaj ten posudkový systém už bol zavedený dobre a nie cez špekulantstvo, čo sa týka odkázanosti.
Nezavádzate minimálne štandardy pre zdravotný personál tým pádom, ktorý by mal byť prítomný pri ležiacich klientoch v zariadení. My hovoríme len o tom, že tie sestry akú špecializáciu mali by mať, ale koľko tých sestier v rámci toho, že vy poskytujete sociálnu službu, kde je potrebná aj ošetrovateľská starostlivosť, tam nehovoríme o počte sestier. Tam vždy len hovoríme o počte personálu v rámci zariadenia sociálnych služieb.
Váš návrh nezavádza jednoznačnú lehotu, do ktorej má samospráva zabezpečiť dostupnosť pre odkázaných ľudí. To znamená, vyhli ste sa tomu, že preberiete priamu zodpovednosť za to, že rodina bude mať naďalej problém s presunom človeka z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť. Veď ste deklarovali, že zariadenia budú dostupné pre všetkých. Ak tam nedáte tú lehotu, ja viem, že je na vás tlak, ale ak ju nedáte, bude ešte väčší tlak na vás a nie na tých, ktorí to majú zabezpečovať. Jednoducho to si treba vybojovať, pán minister, aj keď to nebude populárny krok.
V súčasnosti je na čakacích listinách zariadení pre odkázaných 7 700 ľudí. To znamená, že aj keď by sme brali do úvahy, že niektorí môžu byť viackrát, aj tak je to dosť vysoký počet ľudí, ktorý je potrebné doriešiť, už za minulý rok sme mali toľko čakateľov. Zavedením zmeny v roku 2009, kedy sa zaviedlo zrušenie DSS-iek pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, to znamená na celoročný pobyt, ste dodnes nevyhodnotili a ani v novele neriešite problém, kde so štátnymi deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Dnes ležia v hospicoch pri umierajúcich deťoch alebo v detských domovoch bez ošetrovateľskej starostlivosti. To znamená, že po zavedení zmien, ktoré sa týkali zdravotne ťažko postihnutých detí, sa im poskytuje iná starostlivosť v inom type sociálnej služby, ktorá slúži na iný účel a ktorá nezohľadňuje zdravotné znevýhodnenie.
Nehovoriac, že nezavádzate rozdiely v poskytovaní sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím a pre dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím. Absolútne v zákone neriešite kľúčovú službu na komunitnom princípe, a to domácu opatrovateľskú službu. Tá ochranná lehota, to je dobrá vec, ale treba riešiť ďalšie náležitosti, lebo práve táto služba nám rieši zotrvanie seniora alebo ťažko zdravotne postihnutého invalida v domácom prostredí, čo nám šetrí financie zo strany štátu.
Nezavádzate odvážne zmeny, ktoré by stanovili percento podielových daní, ktoré budú musieť použiť samosprávy na účel komunitných sociálnych služieb. Zase veľmi nepopulárne, ale všetko sa bude vracať na vašu hlavu, ak to neurobíte. Ja viem, že ten tlak je veľký, ale ak neurobíme poriadok s tým, bude s tým do budúcnosti čo rok väčší problém, lebo už teraz máme čakateľov. Toto by nám šetrilo peniaze na pobytové služby a tým pádom by sme ich mohli presunúť do komunitných sociálnych služieb.
Vôbec ste nevyhodnocovali, nevalidovali, prečo je opatrovateľská služba prioritne zameraná nie na opatrovanie, ale na stravovanie a upratovanie. To je veľmi zlé smerovanie, čo sa týka odbornosti tejto sociálnej služby. A viete dobre, že na stravovanie máme iný typ sociálnej služby, a teda na upratovanie sú ďalšie, aby sme neplatili naozaj sociálnu službu tam, kde nemusíme platiť sociálnu službu.
V službe včasnej intervencie síce zavádzate nové odborné činnosti, čomu sa ja určite teším, aj personálny rámec pozostávajúci z odborného tímu, ale nezavádzate jednotnú výšku príspevku za hodinu takejto služby pre rodinu, kde sa narodilo dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, do veku šesť rokov dieťaťa. To znamená, ja viem, že poviete, že je to kompetencia VÚC-ky, ale ja vám poviem hneď, jak to môžte urobiť. Tým VÚC-kam dať, aby minimálne to dali do VZN-iek. Ak by ste to riešili takou právnou cestou, aspoň by bolo viditeľné, ktorá VÚC-ka koľko platí, a vy sa viete k tomu vyjadriť, jak ide na vás tlak.
Denné stacionáre likvidujete na základe monitoringu, ktorý ste vykonali. Avšak zaujímalo by ma, koľkým ste pozastavili vyplácanie príspevku na základe tohto monitoringu, lebo aj to musí byť odzrkadlené, do čoho ideme húfne a likvidujeme hlava-nehlava alebo máme na to argumenty.
Ďalšou hrubou chybou z mojej strany sa dopúšťate tým, že pri denných stacionároch nerozdeľujete stacionáre pre prijímateľov v dôchodkovom veku a pre deti. Tým pádom nezavádzate rozdielne financovanie. Odborné činnosti a formy práce s deťmi sú mimoriadne náročné aj pre odbornosť, aj pre pomôcky.
Absolútne si neuvedomujete, že ak ubúda denných záchytných služieb pre odkázaných, pribúda jednoznačne pobytových služieb. Je absurdné a neodborné, že personálny normatív stanovujeme pri ambulantných službách podľa počtu klientov a nie podľa odkázanosti, čo znamená, že zavádzanie počtu zamestnancov nesúvisí s náročnosťou úkonov, ktoré je potrebné vykonať pre klienta. Zariadenia s menej odkázanými klientmi budú mať rovnaký počet personálu ako tie, ktoré zabezpečujú služby pre ťažké stavy. Hádajte, čo to v praxi urobí, hej? To znamená, nastavíte nejaký model, ale v konečnom dôsledku tam, kde budú tie ťažšie postihnutia, bude aj veľa problémov s tým, že dôjde aj k rôznym dekubitom, pretože tí budú mať až prezamestnanosť a tí sa zase nevystarajú o tých klientov tak, ako by sa mali.
Zariadenia pre seniorov a ZOS-ky, opäť zavádzate obligatórnosť spolufinancovania na prevádzku cez VÚC-ky. Áno, hovoríte, že to má mať príslušnosť, zavádzate príslušnosť, ale opäť nedávate obligatórnosť v prevádzke, aby im museli dať tie peniaze. V praxi to bude vyzerať tak, že ak zariadenie bude mať klientov rôznych stupňov odkázanosti, dostanete príspevok v odkázanosti, ktorý v dobrej viere dávate, že dostanú viac, ešte menej ako doteraz, lebo tým, že budú mať rôzne stupne, oni im ten prevádzkový nedajú, tak v konečnom dôsledku dostanú ešte menej. Ale už teraz sa to nedá utiahnuť pri tých ľuďoch, ktorých tam majú, a vlastne im sa ešte môže znížiť ten príspevok. To znamená, mali by ste pripraviť aj nejakú prechodnú dobu, v ktorej zabezpečíte to, že dostanú vyrovnávaciu dávku, aby nedostali menej ako doteraz, to znamená, že aby sme garantovali aspoň to, čo majú, hoci budú mať nižší stupeň odkázanosti.
A nakoniec by som sa dostala k hodnoteniu zmien, ktoré zavádzate ako kľúčový mechanizmus pre sieťovanie sociálnych služieb. Zavádzate príspevok na odkázanosť. Ako som spomínala na začiatku rozpravy, nezavádzate však nový model posudzovania. Vzhľadom k tomu považujem príspevok v odkázanosti skôr za nejakú valorizáciu príspevku na odkázanosť, lebo žiadne kvalitatívne ukazovatele nezavádzate. Tým pádom dostanete len jednu hodnotu, že vyrovnáte peniaze, ale spätne kvalitu sa nebude vyžadovať. Valorizácia nebola zavedená od roku 2009, hoci minimálna mzda za tých osem rokov vzrástla zhruba o 20 %, hej?
To znamená, že aj tam máme rezervu a od toho vlastne ja tak odôvodňujem, že ta valoriza; ten príspevok za odkázanosť by som nazvala skôr valorizáciou, keďže nejdeme do kvality. Preto zariadenia opatrovateľských služieb a zariadenia pre seniorov financujete predsa vy dnes, hej? Nemožno hovoriť o systémovej zmene, keďže príspevok, ale nevalorizovaný, ministerstvo aj dnes platilo neverejným i verejným poskytovateľom. Podľa mňa je to správne, že ste to vtedy zobrali, lebo ktovie, kde by sme boli dnes, keby ste to vôbec nezobrali. Ale v podstate ako nič nové tam nie je, keď im nedáte obligatórnosť zase cez VZN-ká a tak ďalej.
Ak sa pozrieme na reálne mzdy v zariadeniach sociálnych služieb a prepočítame ich na klienta, zistíme, že klientovi sa priemerne venuje zamestnanec päť hodín denne. V tom sú zarátané už aj kuchárky, upratovačky a podobne. A tak v pobytovej službe, kde sú ľudia s V. a VI. stupňom odkázanosti, sa klientom venuje odborný personál jeden až dve hodiny denne.
Pán minister, do sociálnych služieb dnes smeruje 4 % z rozpočtu obce a z VÚC-iek 17 percent. Tlak je na vás. Pobytová služba nás stojí 800 až 1 000 eur. To znamená, že ak tam neurobíme niečo s tými percentami, my neudržíme cenu tej služby a bude vytváraný tlak na ministerstvo od všetkých. Toto všetko absolútne nevyrieši iba príspevok odkázanosti, ktorý bude prioritne vyplatený tým poskytovateľom, ktorí sú už teraz registrovaní. Noví poskytovatelia budú totiž financovaní iba podľa toho, koľko rozpočet dá. A to je preto, že sme neurobili iné mechanizmy.
Zavádzanie koeficientu 0,9 podľa počtu VÚC je nesprávny, lebo nezohľadňuje už dnes dva samosprávne kraje, ktoré majú akože nadpočet zazmluvnených klientov. A tiež 0,9 obyvateľstva by podľa vás mohlo vychádzať z celkového počtu kraja. Upozorňujem však aj na to, že jeden kraj má toľko odkázaných a starých ľudí a iný kraj má menej alebo viac. Nemožno preto vychádzať z celkového počtu obyvateľov v kraji. Veď napríklad na východe ostávajú starí ľudia a mladí odchádzajú preč v dvochtýždňových turnusoch alebo týždňových, alebo sú v Bratislave. To znamená, že aj toto tam nezohľadníte, hej? Čiže treba tam urobiť aj zmeny nielen v tom, že na celkový počet, ale určite podľa toho, čo to má riešiť, hej? Keď odkázanosť, poďme podľa čísiel odkázaných ľudí a nie celkového počtu, lebo sa nám urobia problémy veľké v jednotlivých krajoch.
Nakoniec poviem iba jedno, sociálne služby ako celý pilier sociálnej pomoci je potrebné reformovať a zaviesť také mechanizmy, aby boli efektívne, merateľné a finančne udržateľné. Táto novela je maximálne valorizáciou, ale nie reformou. Nezavádza žiaden nástroj, či sa kvalita sociálnej služby zlepšuje, či za rastúci objem peňazí získavame aj kvalitu. Lebo naozaj hovoríte, že dávate viac peňazí, ale merateľnosť alebo to, čo za to získa ten, ktorý tam je v tých zariadeniach, nemáme zmerané a nevieme, či získa kvalitu.
Nemáme ani poriadne údaje o dostupnosti služieb, hej, čiže aj tam treba poriešiť tieto veci, aby nám to súviselo, aby nám to tam blikalo. Jaký je problém, aby zbytočne, my tým, že dakde niekto zatlačí, aby sme sa nedali zmiesť inou cestou, ale to, čo naozaj je potrebné riešiť v tejto krajine.
Pýtam sa, či táto vaša novela zavádza mechanizmus na zvládnutie starnúcej populácie, ktorý je nezvratný. Či už keď prijímame vo vzťahu k teda valorizácii odkázanosti. Či celý tento systém, ktorý zavádzate, naozaj pozerá na zvládnutie starnúcej populácie. Ako sa rastúci objem peňazí odrazí v kvalite služby pre trpiaceho človeka, ktorý je odkázaný na lôžku v nejakom zariadení? Ako to pocíti? Ako vaša novela zákona odzrkadľuje požiadavku OSN o deinštitucionalizácii? To znamená sociálne služby na komunitnom princípe, ako ich rieši, aby boli udržateľné aj bez eurofondov. A nastaviť ten primeraný mechanizmus pobytových a komunitných.
Ako chráni vaša novela deti zo zdravotným znevýhodnením? Ako vaša novela podporí prácu odborníkov s deťmi s poruchami autistického spektra, ktorý sa poskytuje v službách zariadení sociálnych služieb? Vieme, že tých detí pribúda a rodičia sú bezradní. V školskom systéme majú napríklad tieto deti okrem odborníka, to znamená učiteľa, aj asistenta. Čo ste pre nich urobili vy ako minister sociálnych vecí a rodiny? Lebo je to veľmi náročná práca ich mať v zariadeniach sociálnej služby. V škole majú asistenta a my nemáme. Nám sa počíta to, jak keby to bol normálny klient, a pritom potrebuje aspoň troch ďalších zamestnancov. A pokiaľ to zase neudržíme my, tak tá rodina ho dá do pobytovky, lebo to psychicky nezvládne.
Prognóza hovorí, že v zariadeniach bude v roku 2035 približne o 15-tisíc ľudí viac nad 80 rokov, ako je ich dnes. Táto novela nie je reformou toho, čo čaká naše Slovensko na ďalšie roky. Vôbec nie je koordinovaná s rezortom ministerstva zdravotníctva, ktorý zavádza zmeny vo vzťahu k dlhodobej starostlivosti. Ale tým, že ten posudkový systém nie je nastavený priamo s ministerstvom zdravotníctva, kde sa vytypujú jednotlivé typy zariadení, že sa nastaví, že zazmluvní napríklad len 15-tisíc lôžok ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, či ešte...

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Už končím. Ak by sme to nastavili takto, aj tie peniaze, čo teraz pán minister Drucker teda zarezervoval, tak by boli efektívne. A tak sa obávam, že zase len budú plošne niekde stiahnuté a zase ten trpiaci človek na lôžku to nepocíti.
Takže ja v dobrom a teda v tom, že ja aj tak, pán minister, či to uznáte, alebo neuznáte, ja budem ďalej robiť na tých veciach, lebo v tom systéme je naozaj čo robiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Chcem pripomenúť váženým členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že sa stretneme na jedenástej schôdzi dnes o 12.30 na Západnej terase na -2. poschodí v miestnosti č. 213. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem tiež za vystúpenie, veď vlastne to je tvoj fach, takže máš to akože v krvi, by som povedal. A tak ako si úvodom povedala, že pán minister má ťažkú pozíciu, pretože pred troma rokmi sme ešte bojovali na jednej lodi spolu a teraz musí obhajovať to, čo viac-menej sme kritizovali, ale dobre, to už je jeho svedomie a vedomie, to už nechávam naňho.
Ale tak ako vtedy sa hovorilo, keď sa ten zákon prijímal, že hurá, super, musíme to spojiť, pretože máme odpady v rôznych zákonoch, ôsmich, desiatich zákonoch, dajme to do jedného zákona, bude to super, ukážeme, ako sa to dá všetko zladiť. Vyzerá, že ten hlas praxe, ktorý vtedy zaznieval, že pozor, pozor, je tam veľa nezrovnalostí, že trebalo by tento zákon ešte trošku oddialiť a vysporiadať sa s mnohými vecami, teraz reálny, jeho realizácia dáva to za pravdu. 226 bodov pozmeňujúcich v tejto novele plus tri nepriame novely ďalších zákonov hovorí o tom, že, jednak o komplikovanosti tohto zákona, ale aj o možnože tej, nechcem povedať, že slabej, ale možnože trošku podcenenej príprave pri jeho finalizácii. Že ešte možnože sa mohlo trošku počkať a ešte niečo vycibriť.
Nemám teraz, je to, samozrejme, prvé čítanie, takže nemám teraz žiadne pozmeňujúce návrhy, ale tiež budem niečo predkladať po debatách s odbornou praxou. A chcem veriť, že zákon, ktorý je tu teraz novelizovaný, bude následne mať aj vykonávacie vyhlášky. Neviem, pán minister, možnože by ste mi mohli odpovedať, či už nejaké vykonávacie vyhlášky sú, nesledoval som to až tak podrobne, zákon o odpadoch, pretože tam sa mnoho vecí môže vyjasniť, utriasť, a preto potom by to nemuselo byť v tom, v tej novele tohto zákona. Takže iba toľko a chcem veriť, že spoločnými silami pomôžeme sprehľadniť a zjednotiť tento zákon, aby prinášal čo najmenej problémov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No mohol by som o tom hovoriť podstatne dlhšie, pretože aj v súčasnosti mnohí zriaďovatelia majú konkrétne podnety na stole. Prídu za nimi učitelia, hovoria im o svojich problémoch a dostanú odpoveď štýlu: veď ono raz bude svietiť slnko. Takým spôsobom komunikovať s ľuďmi, ktorí sú pod permanentným tlakom, je podľa mňa neprijateľné. Ako som povedal, nepaušalizujem, nehádžem všetkých do jedného vreca. Myslím si, že i zriaďovatelia veľmi dobre poznajú tých svojich kolegov, ktorí by mali konať a nekonajú. Mali by sme spoločne tlačiť na to, aby sa tu dala vymôcť spravodlivosť.

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zase ako vždy, keď sa hovorí o školstve, je tu komorná atmosféra. Možno je to, možno je to naschvál, možno to tak má byť, ale dnes som tu už spomínal čosi o tom, ako sa z optimizmu dá prejsť ku skepse, v rámci toho ak človek má vo svojom snažení vytrvať. Zabudol som pritom dodať, veď napr. zdravú skepsu nebohý Július Satinský v svojich Divoch sveta považoval za jeden z vlastných siedmich divov sveta, a preto sme tu po roku zas s týmto návrhom zákona, ktorým chceme napraviť vec, ktorá podľa nás a podľa učiteľskej verejnosti nie je celkom v poriadku.
Repetitio est mater studiorum, hovoria starí Rimania, opakovanie je matka učenia, a preto pokiaľ si dobre pamätám predchádzajúcu diskusiu, väčšinou nebola o samotnom nástroji veta zriaďovateľa, ale skôr bola zo strany zriaďovateľov, ktorí v nej vystupovali, argumentačne podoprená ich slabými pákami, aké majú na riaditeľov, u ktorých dochádza k narušeniam zákona alebo ktorí jednoducho nevykonávajú svoj post tak, ako by mali.
Paradoxne, k tomu alebo k tejto situácii v mojej osobnej praxi mám množstvo podnetov, tak ako aj moji kolegovia, kedy skôr narážame na iný problém, kedy zriaďovatelia by mohli konať, ale nekonajú. Mohol by som tu rozprávať príbehy riaditeľov, ktorí sú v konaní, kde preukázateľne boli aj odsúdení, napriek tomu je tam problém.
Preto sa pýtam, čomu slúži potom takýto nástroj, ak v súčasnom stave vymožiteľnosti práva sa nevedia využiť všetky nástroje na to, aby sme vedeli očistiť život v škole od ľudí, ktorí tam viditeľne nemajú čo robiť? Alebo inak sa opýtam, prečo musíme v prípade viditeľných pochybení, ktoré sa vyskytujú v každej sfére spoločenského života, meniť systémy? Prečo skôr neposilňujeme kontrolné zložky? Prečo nevykonávame dôslednejšie kontroly a kontrolné zložky?
Sám som bol niekoľkokrát v komunikácii s pani hlavnou školskou inšpektorkou, ktorú asi všetci tu poznáme, a osobne nechápem, ako je možné, že v poslednom rozhovore pre Plus 7 dní uvádza takúto odpoveď na otázku: "A ako sa vám darí s nástrojom odvolania riaditeľa zlej školy?" Neviem, či ste ten rozhovor čítali. Dovoľte mi ho zacitovať, jej odpoveď v plnom znení, ako je, pričom podotýkam, nepaušalizujem, nechcem všetkých zriaďovateľov hádzať do jedného vreca, ale jej názor na základe dlhodobej praxe a praktických skúseností pri kontrolnej činnosti je mimoriadne cenný a je dôležité ho tu povedať.
Takže odpoveď na jej otázku bola: "Problém je v reakcii zriaďovateľov, najmä predsedov samosprávnych krajov na tieto návrhy. Zriaďovateľ dostal ohromnú personálnu právomoc. Vlastne je to on, kto rozhoduje o tom, na rozdiel od nedávnej minulosti, kto bude riaditeľom školy. Môže totiž vetovať návrh rady školy. Naťahovať to teda môže dovtedy, kým sa nestane riaditeľom osoba, ktorú preferuje. Právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie." Opakujem, právomoc má, ale zodpovednosť za kvalitu vzdelávania nenesie. "No a vyzerá to tak, že mnohí zriaďovatelia trpia syndrómom Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, a teda chcú na svojom území o osude svojich poddaných, rozhodovať iba oni sami. Nezávisle od toho, akú škodu títo riaditelia na vzdelávaní žiakov napáchajú. Jednoducho pohŕdanie zákonmi a nevyvodzovanie osobnej zodpovednosti za zlyhania ľudí, ktorí sú zodpovední za iných ľudí, je zažraté do pórov slovenskej spoločnosti. Potom je ťažké čakať v takej atmosfére nejakú podporu pre kvalitnú výchovu a vzdelávania." Koniec citácie odpovede.
Áno, ja som minule, minulého roku vystupoval v rozprave k tomuto pokusu o zvrátenie stavu a napraveniu a upozorňoval som na to, že kľúčovým slovom, ktoré by tu malo zaznieť a má zaznievať, je rovnováha. Rovnováha, ktorá ako argument zaznela i pri zmene zákona, keď bol prijímaný v roku 2015. Konkrétne, argumentovalo sa konkrétne faktom, že tu ide o nastolenie rovnováhy medzi školskou samosprávou, reprezentovanou radou školy, a územnou samosprávou. Pamätám si, v diskusii, teda v následných vystúpeniach, kde mi bolo to vyvrátené a povedané, že teraz, v súčasnosti rovnováha je. Tak neviem, aká to je potom rovnováha, keď zriaďovateľ má svojich zástupcov v rade školy a popritom má ešte aj tento nástroj? Nejak mi to, prepáčte mi, nesedí. Neviem si to dobre predstaviť. Ale asi to je môj problém.
Podľa môjho skromného názoru treba totiž nastaviť dva druhy rovnováhy. Tou prvou má byť rovnováha medzi školskou a územnou samosprávou, na tom sa zhodneme. A je tu ešte rovnováha medzi ekonomicko-manažérskou a pedagogickou spôsobilosťou. V tej druhej som vtedy spomínal, že mi je osobne blízky český model, pretože bol uverejnený aj v štúdii Parlamentného inštitútu a pomerne rozsiahle rozpísaný a v krátkosti ho popíšem, aby sme si ho pripomenuli. Organizačno-ekonomickú stránku má v plnej kompetencii územná samospráva. V pedagogických veciach má plnú právomoc riaditeľ školy, ktorý je pedagógom. Ďalej je nastavenie také, že riaditeľom školy je pedagóg a vo veciach ekonomických pracuje pod kontrolou samosprávy, ktorá mu nastavuje mantinely, a možno celá táto diskusia by sa mala preniesť na nastavenie týchto mantinelov.
Ale vráťme sa k tej školskej a územnej samospráve. Tu by sa nemalo zabudnúť na detail, ktorý tom už spomenul, že hlas zriaďovateľa školy je predsa v rade školy zastúpený. Má tam svojich zástupcov a je to takto aj v mnohých európskych krajinách. A zase v iných to takto nie je zabezpečené. Takže máme nastavenie, ktoré tu už má určitú tradíciu. A teraz je momentálne rovnováha vychýlená na stranu územnej samosprávy. Ak samospráva trvá na tom, že jednoducho toto právo veta v prípade voľby riaditeľa musí mať, potom ale musíme nájsť aj mechanizmus, ako umožniť veto nejakému pedagogickému odborníkovi v procese výberového konania. Napríklad inšpekcii, ktorá sa tiež zúčastňuje výberových konaní. Častokrát práve jej zásah v procese výberového konania dosiahol najlepšiu možnú voľbu.
Prešiel rok a neprišiel žiaden návrh, ktorý by upravoval jednak túto možnosť veta inšpekcie, alebo ktorý by upravoval právomoci rady školy. Stojíme na mŕtvom bode, vôbec sa nehýbeme. Ak sa spoliehame na to, že je relatívne ticho, že médiá neprinášajú každý týždeň alebo mesiac nejaké bombastické titulky o tom, že na tej škole došlo k takému porušeniu, na inej onakvejšiemu, tak vás musím ubezpečiť, že v školstve to funguje systémom, keď trpíš, tak buď ticho. A naozaj slovenskí učitelia nám trpia. Pretože je zaznamenaný počet rôznych podnetov pre ľudí, ktorí sa im profesionálne venujú. Nie, nejdú so všetkými svojimi prípadmi do médií. A možnože by mali.
Minulý rok som vyzýval z tohto miesta učiteľov, aby sa realizovali v komunálnej politike, ale teraz by som to skôr obrátil. Podľa mňa v prvom rade nesmú mlčať. Musia sa snažiť o svojich problémoch hovoriť verejne. Veď napokon aj dneska v Reportéroch má byť reportáž, ktorú vám všetkým odporúčam, aby ste nadobudli predstavu, ako to na našich školách funguje. Celkovo sme prestali aj tu v pléne spomínať tak pálčivý problém, ako je mobbing a bossing na pedagogických pracoviskách. Síce, a nielen na nich, je, je to rozšírená choroba tohto storočia a, bohužiaľ, bohužiaľ, pokiaľ sa budeme tváriť, že neexistuje, tak nebudem preháňať, situácia bude časom kritická.
Ja s obdivom sa skláňam pred všetkými ľuďmi, ktorí nadobudli odvahu a v prípade nátlaku, v prípade toho, že sa postavili na odpor a začali bojovať za svoje práva na pracoviskách, to nevzdali a ozvali sa. A v prvom rade je to aj naša povinnosť, aby sme ich vedeli vypočuť a poskytnúť im pomoc.
Opakujem ešte raz, je to stále zhoršujúci sa problém. Preto vás tu z tohto miesta vyzývam, naozaj minulá diskusia bola najmä o tom, aký je problém sa zbaviť riaditeľa, ktorý nezodpovedá, ktorý nesedí na tej správnej stoličke a ktorý zneužíva svoje právomoci. V poriadku, nastavme kritériá, dajme právomoci rade školy, vytvorme spoločne čo najlepšie podmienky. Ale spoliehaním sa na to, že takto, ako to je teraz, je to v poriadku, robíme obrovskú chybu.
Ako som už povedal, som skeptik, ale snažím sa byť zdravým skeptikom. A z tohto miesta hovorím, že neprestanem, tak ako ja, aj moji kolegovia, v tom snažení, aby sa o týchto problémoch nielen hovorilo, ale aby sa v nich aj s nimi niečo reálne urobilo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti uviesť tento návrh zákona, ktorý je tu už opätovne po roku. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je odpolitizovanie školstva vo veci výberu riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Podľa súčasnej právnej úpravy zavedenej novelou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z roku 2015, ktorá bola následne mierne korigovaná ďalšou novelou toho istého zákona v roku 2017, má zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia, napr. obec, vyšší územný celok, tzv. právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva.
Podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov. Pritom kompetencie rady školy ako orgánu školskej samosprávy, zastúpenej učiteľmi, nepedagogickými zamestnancami, rodičmi, zriaďovateľmi a na strednej škole aj samotnými žiakmi, by sa mali skôr posilňovať ako oslabovať, a preto sa navrhuje, aby bol v plnej miere rešpektovaný ten kandidát na obsadenie miesta riaditeľa, ktorý vzišiel z výberového konania, kde výberovú komisiu tvorí rada školy. Návrh zákona teda znamená návrat k právnej úprave v takej podobe, v akej platila pred septembrom 2015, keď bol zachovaný demokratický princíp rozhodovania školskej samosprávy.
Za účelom zvýšenia právnej ochrany pedagogických zástupcov, ktorí sú členmi rady školy, sa súčasne navrhuje predĺžiť ich výpovednú dobu o dva mesiace oproti výpovednej dobe iných zamestnancov. Táto právna úprava je potrebná k tomu, aby sa učitelia nebáli vyjadrovať svoje kritické názory počas zasadnutia rady školy, keď je tam prítomný ich nadriadený, ktorý by im mohol z týchto výstupov a názorov vyvodzovať následky v podobe skončenia pracovného pomeru.
Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ústavnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Dovolím si sa zároveň týmto prihlásiť do všeobecnej rozpravy a, pán predsedajúci, zatiaľ skončil som.