Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.10.2017 o 10:49 hod.

Ing.

Eduard Heger

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2017 16:01 - 16:08 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. K tomu zákonu ja už som tu vystupoval v rozprave, keď sme to v prvom čítaní predkladali naposledy. Odvtedy došlo k tomu, došlo k zmene a o chvíľočku aj poviem, ku ktorej.
Chcem ešte toľko povedať, že nemocnice, ktoré sú neziskovými organizáciami a majú tento prioritný majetok, tak keď boli zakladané niekde okolo roku 2002, tak to bolo ešte také obdobie, keď boli, boli problémy, a určite si budete pamätať, že bolo nebezpečie, že riaditelia alebo nejakí vedúci pracovníci by sa boli bývali zbavovali za nevýhodných podmienok či už budov, alebo nejakého majetku a hrozilo tam strata, hrozila tam strata pre, pre štát. Preto bol prioritný majetok veľmi výrazne chránený. A medzitým ale došlo k ďalším, k ďalším takým situáciám, že boli redukované, pretože sa hovorilo, že v nemocniciach je veľa postelí, zbytočné oddelenia, zanikali oddelenia, hlavne také, ako boli doliečovacie oddelenia, oddelenia dlhodobo chorých. Mnohým nemocniciam, nemocniciam patrili jasličky, ktoré boli pozatvárané a tak ďalej. Dokonca išlo aj o také veci, že dokonca hnuteľný majetok niektoré nemocnice mali ako prioritný majetok, takže napríklad v niektorej nemocnici bol kotol prioritným majetkom alebo sanitky boli prioritným majetkom. Tie sanitky dneska už sú, už sú rozpadnuté, v hrdzavom stave, oni ich majú stále ako prioritný majetok a musia ich držať niekde, niekde na dvore, tie kotle mnohé nemocnice už majú takisto vymenené a musia tam držať kusy železa, pretože to majú v prioritnom majetku. Dokonca priestory, ktoré dneska zívajú prázdnotou, sú nevyužívané, nemôžu byť prenajaté, hoci o mnohé z tých priestorov by aj bol záujem.
A teraz prídem aj k tomu, čo som povedal, k tej zmene proti tomu, čo sme to podávali minule. Mnohé nemocnice majú majetok, ktorý sa nedá ani využívať, nemôžu ho využívať a nedá sa využívať, nemôžu ho prenajať, ale niektorý ten majetok je v takom stave, že sa nedá ani, ani využívať, pretože na to, aby sa mohol využívať, by bolo treba investovať do rekonštrukcie veľké, veľké prostriedky, ktoré, samozrejme, tieto nemocnice nemajú, a bez toho, aby, aby do toho bolo zainvestované, aby sa to tam upravilo, tak to, tak to nikto, nikto neprenajme.
Aj teraz sa hovorí v tom zákone o tom, že takýto majetok môže byť, môže byť prenajatý niekomu inému na 5, na 10 rokov. Pokiaľ by tá investícia bola veľká, tak za tých 5 alebo 10 rokov sa, sa tie investície tej nemocnici ani nevrátia, takže v podstate ťažko sa s tým bude dať robiť. V tom predchádzajúcom návrhu - a to mi tu, to chýba a bude to na neprospech mnohých týchto organizácii - bol pomenovaný dubiózny majetok. A tohto majetku hnuteľného dubiózneho sa tieto NO-čky mohli zbaviť. Na základe, že boli, boli výhrady k tomuto, že by sa mohli zbaviť, že by štát prišiel o nejaký majetok, tak sa to tam odtiaľ muselo vypustiť, lebo ináč by to nebolo prešlo. Keď ten zákon prejde aj bez tohoto, tak bude to, samozrejme, prínos a nejaký plus pre tie NO-čky, ale ešte raz, nedá mi to, aby som to nepovedal.
Konkrétne poznám situácie, kde majú nemocnice dosť veľké, dosť veľké pozemky, na ktorých stoja budovy, ktoré sú v dezolátnom stave. Obývajú ich bezdomovci, požiare tam vznikajú, tie nemocnice musia platiť daň z nehnuteľnosti a zaťažuje ich to, nemôžu to, nemôžu to využívať, majú, sú zaťažené takýmito, takýmito nákladmi a nedá sa to ani prenajať, lebo medzitým je to už v takom stave, že to nikto neprenajme, ako som pred chvíľočkou povedal.
Takže je to, je to trošku škoda, že tam to z toho vypadlo, pretože keby som použil takú paralelu, určite si všetci spomeniete, že ministerstvo obrany a vnútra malo na Patrónke bývalú vojenskú nemocnicu. Tieto priestory boli prázdne, nevyužité, rozprávalo sa o tom alebo jedna z alternatív, kde postaviť novú univerzitnú nemocnicu, bola napríklad aj táto Patrónka. Len nakoniec, keď sa spravil, keď sa spravila štúdia realizovateľnosti tejto nemocnice, tak sa prišlo na to, že sa to tam nedá zrealizovať, bolo to malé, nevyhovujúce, takže pre štát a pre štátnu nemocnicu to bolo nevyhovujúce. Určite si spomeniete, že dosť dlho trvalo, kým sa to podarilo v podstate predať. Realizovalo to ministerstvo vnútra, ak sa pamätáte, bol tam spravený znalecký posudok, ktorý znel na nejakých 32 mil., myslím, že asi 3 kolá, v 3 kolách sa to pokúsili predávať, ani jedna z tých ponúknutých čiastok nedosiahla tých 32 mil., ak si dobre pamätám, v tom treťom kole víťaz ponúkol okolo 26 mil. Bol v podstate vyhlásený za víťaza, ale bola tam povedaná podmienka, že ak ešte aj po tomto treťom kole nejaký záujemca ponúkne viac ako tých 26 mil., tak to dostane ten. Určite si pamätáte, že to nakoniec teda dostal ESET.
Takže ja som presvedčený, keď sa toto dalo zrealizovať, že by sa to za dobrých, za dobrých podmienok bolo dalo realizovať aj pre tie nemocnice tak, aby štát nebol ukrátený a aby sa tieto nemocnice mohli tohto dubiózneho majetku, ktorý zaťažuje, zbaviť.
Takže len toľko, ale cez to všecko vás prosím... Ešte to by som povedal, že ten zákon bol konzultovaný aj, aj s Asociáciou nemocníc Slovenska, ktorá medzitým svojimi 74 nemocnicami má aj 21 takýchto neziskových organizácii, teda nemocníc, ktoré sú neziskovými organizáciami, a aj v takomto znení to bude prínos pre nich. Aj keď táto jedna vec, ktorú som spomínal, že sa nebudú môcť zbaviť, alebo teda odpredať nehnuteľný majetok, tak ešte ich to bude zaťažovať. Dúfam, že do budúcnosti sa podarí vyriešiť aj toto.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2017 15:59 - 16:00 hod.

Suchánek Alan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 712). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Návodnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán, pani predsedajúca, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2017 15:29 - 15:30 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolega Eugen, musím povedať, že na toto vystúpenie sa oplatilo počkať, a ďakujem zaňho. Obidva momenty podľa mňa boli úplne ukážkové a doplňujúce o tú mozaiku, keď sa bavíme o rozpočtovej zodpovednosti, a bolo to dôležité, aby to tu zaznelo.
A tá zmena úrokovej sadzby, presne tak to je, to, čo si povedal, to je ten kľúč k tomu, prečo nemôžme sa na dlh pozerať ľahkovážne a krátkodobo, a ten príklad s tým taxikárom, čo viac dodať, akože stručne, jasne, výstižne.
Vďaka.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 12.10.2017 14:54 - 14:56 hod.

Marosz Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Používate vo svojom prejave: „si myslím“, „starostovia“. Bol som aj na diskusii v obci Mýtna, kde hovoria, že už desiatky rokov bojujú za diaľnice. Na Kysuciach bojujú za diaľnice. Jednoducho trváme alebo voláme po tom, aby tomuto bol koniec. A preto ani ja vám nepoviem, že kde má byť štvorpruh, dvojpruh, kde sa má stavať diaľnica.
My len vám, pán minister, s úctou ako keby predkladáme ideu, že konečne sa na Slovensku dohodnime, že aký má byť ten dlhodobý nemenný dopravný plán priorít. Predložil vám plán napríklad aj Inštitút pre dopravu a hospodárstvo. My by sme naozaj privítali, keby ste relevantné slovenské odborné kapacity dali dohromady, môžte prizvať opozíciu, koalíciu a môžme sa spoločne dohodnúť na jednom dlhodobom, možno dvadsaťročnom pláne a potom už tieto veci jednoducho nemeniť.
Lebo to, čo vidíme teraz, z nášho pohľadu je to čisté rozhodovanie na základe toho, že kto je pri kormidle. Raz ideme čihy, raz ideme hota, to spôsobuje potom aj neistotu ohľadom tých prípravárov vo všetkých projektoch na Národnej diaľničnej spoločnosti a koniec koncov sa nám celá tá investícia do diaľnic a rýchlostných ciest nafukuje a predražuje. Musíme robiť nové štúdie, zmeny, výkupy pozemkov, sa vykúpia, ako napríklad pod tie kolektory, potom sa to nerealizuje a podobne.
Takže, pán minister, len keby ste možno na to zareagovali, že či ste za to, aby sme naozaj mali taký jednotný nemenný plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré už potom nebude dlhé roky nikto siahať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 12.10.2017 14:41 - 14:43 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je mi ľúto, že teda ste to zobrali, že je to sugestívne odôvodnenie, pretože ja skutočne pracujem 20 rokov s tými rodičmi a s tými deťmi. A skutočne sa množí počet hlavne detí s detskou mozgovou obrnou, ktorí potrebujú operovať šľachy, a naozaj je s tým problém a zbierajú tie peniaze.
Ak by som to nevidela z praxe, tak jednoducho úplne by to bolo zbytočne kladená otázka. Ale z toho dôvodu, že aj keď sa pozriete na portál Ľudia ľudom, tak skutočne tí ľudia potrebujú na tie operácie zozbierať peniaze nie preto, že nechcú byť operovaní na Slovensku, ale skutočne tie jednotlivé pediatrické centrá im hovoria o tom, že nedokážu odoperovať taký typ choroby alebo takýto úkon. Preto som sa to pýtala, aký je ten rozsah.
A čo sa týka preplácania tej Všeobecnej zdravotnej, tak mám ďalšie podnety, kde rodičia hovoria, že im napríklad neuhradia ubytovania, hoci to patrí k tomu, že keď ide o malé dieťa, tak musíte byť s ním aj pri tej hospitalizácii. Ale keďže napríklad v Poľsku to funguje úplne ináč, tak tá Všeobecná zdravotná poisťovňa im to vôbec neuhradí a nejde o malé peniaze. Tí ľudia aj rehabitáciu potom potrebujú. Čiže toto je prax.
Skutočne to nie je o tom, že ja potrebujem naháňať pána ministra Druckera, lebo, ja neviem, klásť mu nejaké otázky, aby som ho urážala alebo čo, ale toto je realita každého dňa, každého pondelka, keď som v našom zariadení.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

12.10.2017 14:18 - 14:19 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán premiér, podstatou je to, že zmluva bola uzavretá na sumu, akú bola, podstatou je, že ak by sa nevytiahla táto kauza na povrch, tak by bola vyplatená suma, z ktorej sa niekomu teší..., točí hlava, podstatou je, že za takú sumu by sa mohli napríklad zlepšiť poskytovanie sociálnych služieb alebo zariadiť oveľa lepšie nemocnice, a to je najväčšou podstatou, že takýchto zmlúv je oveľa viac ako len táto jedna, ktorá bola teraz vytiahnutá.
A ja vás naozaj prosím, aby ste prešli zmluvy, aby sa takto neplytvalo majetkom všetkým. Je krásne, že sa dostala späť elektráreň. Ja som tu vtedy nebola, bola som naozaj ešte príliš mladá na to, aby som sa venovala takýmto veciam a organizovaním mítingov v tomto duchu. Každopádne podstatou je dnes, že tá suma je nehorázna, konečne, až po prevalení tejto kauzy začal minister Žiga konať a na druhej strane stále hovorí o tom, ak si prepočítame tie percentá, ktoré uvádzala, ktoré by mohli byť, ešte stále sa mi to zdá viac ako spomínaná Brazília, ktorej sa vyplatila oveľa nižšia suma.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2017 10:49 - 10:51 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda finančného výboru, a ja teda tiež môžem povedať, že ten začiatok alebo vznik dlhovej brzdy bol príkladom, a myslím si, že konštruktívnej spolupráci opozície a koalície, a myslím si, že toto bol naozaj veľmi dobre nastavený trend, v ktorom treba pokračovať aj pri budovaní verejných, zdravia verejných financií.
Pri tom druhom trošku dovolím si nesúhlasiť, lebo to je presne ten uhol pohľadu. Vy sa pozeráte na výdavkové stropy ako na autopilot, ja, my sa pozeráme na výdavkové stropy ako na ručičku, kedy mi končí palivo v nádrži. A ja si myslím, že je dostatok možností, a práve a to je tá krása tej kreativity a šikovnosti a umenia ľudí zodpovedných za rozpočet, že vedieť využiť tú nádrž v tom aute na to, aby som prešiel čo najviac kvalitných kilometrov. Čiže to v žiadnom prípade nie je autopilot, ale je to, je to proste, lebo to vám povieme, aký má byť strop, ale to, ako majú byť využité, ako efektívne, to je to know-how o tom, čo z tých peňazí dokážem dostať. A to je práve tá otázka na tú efektivitu.
Takže my sa nepozeráme na výdavkové stropy ako na autopilot, ale ako na niečo, čo ukáže nám, že aha, už keď budem mať prázdnu nádrž, už to auto zdochne. A ja musím sa postarať na to, aby som tú nádrž, došiel do cieľu, kam potrebujem, ktorý som si vytýčil a ktorý so sľúbil ľuďom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2017 10:18 - 10:47 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pri tejto skvelej téme, ako je správa o rozpočtovej zodpovednosti s vami trošku pohovoril práve o rozpočte, možno aj o tej minulosti, ako sa nám darilo napĺňať rozpočtovú zodpovednosť, čo na to všetko vplýva a podobne. Lebo myslím si, že toto je taká dobrá téma, kedy sa dá možno trošku obšírnejšie o tom porozprávať.
Ja by som na úvod chcel veľmi poďakovať a oceniť prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Už len to, že táto rada vznikla, si myslím, že bola veľká vec pre Slovenskú republiku a bola to, by som povedal, takým veľkým posunom v tom, ako riadiť verejné financie zodpovedne, a taktiež chcem povedať, že som veľmi rád aj obsadením a kvalitou, teda obsadením tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vrátane vás, pán predseda, pretože myslím si, že to je práve odrazom toho, ako sú dneska verejné financie, v akom sú stave alebo ako sa vyvíjajú, je do veľkej miery váš podiel práve tou kvalitou tých správ, práve tou kvalitou vyjadrení a dozerania na, na naše verejné financie.
Takže ja osobne si myslím, že tento, vy ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť robíte aj dobrú prácu v tom, že naozaj ste neutrálni, ste apolitickí, ste vysoko odborní. A toto vítam nielen ja ako opozičný poslanec, pretože, myslím si, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu nie je ako nástroj pre opozičných poslancov, aby sa mohli, nejakým spôsobom mať nejaké kladivo na koalíciu alebo na vládu, alebo na ministerstvo financií, ale myslím si, že to veľmi oceňujú si napríklad aj minister financií, pretože sa môže oprieť o vaše návrhy, pohľady, vyjadrenia v rokovaniach s ostatnými ministrami.
Pretože tak, ako aj tento rok, ak ste postrehli debatu o rozpočte a vyjadrenia jednotlivých ministrov, tak tento rok som bol celkom milo prekvapený, že veľa ministrov povedalo, že nie je spokojných s tým, koľko dostali na svoju kapitolu. A to je dobre. Myslím si, že každý minister by mal chcieť viac, ale na druhej strane musí pochopiť, že je tu určitý rámec, do ktorého sa musí zmestiť, pretože, ako hovorí pán minister Kažimír, musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme, aby nám nohy netrčali. Ale dodáva teda, že, žiaľ, zatiaľ nám nohy vždy trčali. Takže tým chcem povedať, že tento nástroj, váš nástroj je, alebo teda váš nástroj, vy zastupujete ten nástroj, je veľmi dobrý na to, aby aj ostatní ministri mohli pochopiť, že je tu dôležité držať tú rozpočtovú zodpovednosť, je tu dôležité zameriavať sa na udržateľnosť verejných financií.
A myslím si, že je to dobré aj pre, z hľadiska toho európskeho rozmeru, pretože naozaj musíme povedať, že náš rozpočet a jeho, keby som tak povedal, obal, čiže parametre, ktoré za chvíľočku by som chcel spomenúť, lebo máme národné parametre a máme medzinárodné parametre, a nám sa, myslím si, že tie pravidlá darí do veľkej miery napĺňať, či už sú to národné pravidlá, ako ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o štátnom rozpočte a zákon o účtovníctve, ale potom je tu aj Pakt stability a rastu, to sú tie medzinárodné, smernica, čo je súčasť Paktu stability a rastu, a potom fiškálny kompakt. A teda vidíme, že náš rozpočet je vysoko oceňovaný za to, že napĺňa tieto pravidlá.
A to by som, ja osobne by som si teraz dovolil taký môj názor, že, myslím si, že toto je ten obal a že ten obal máme dobre nastavený, a myslím si, že v tomto je dobre, že sa neinšpirujeme možno vyspelými krajinami, ktorým sa nedarí, teda sú krajiny, ktorým sa nedarí napĺňať tieto pravidlá. A to nás nemusí trápiť. Ale pretože my naozaj môžeme byť v tomto aj ako malá krajina, ktorá môže ten rozpočet dobre uchopiť, príkladom a lídrom v tom, ako spravovať verejné financie.
A tu opäť to premostím na vás, lebo myslím si, že práve ten, ten human trust, alebo teda tie vedomosti, ktoré máme aj zastúpené v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, sú veľmi dobrým motorom toho, aby sme túto ambíciu naplnili, aby naozaj naše verejné financie mohli napredovať a byť príkladom aj pre ostatné európske krajiny.
Ale zase to druhé, čo by som povedal, je, súčasťou verejných financií nie je teda len ten obal, ale je aj ten obsah. A myslím si, že tuto ešte zaostávame dosť výrazne. A poviem to preto, lebo napríklad zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a vaša správa to tiež hovorí, že tak ako bol zavádzaný, tak boli zadané, v prvom kroku bolo zadané, nejaké stropy na dlh a sankčné pásma, čo bolo veľmi dobré na to, aby sme si uvedomili, že ten dlh je dôležitá veličina z hľadiska spravovania krajiny a z hľadiska spravovania verejných financií.
A toto je, si myslím, že to najkľúčovejšie, že my nemôžeme vytesniť otázku dlhu na perifériu a povedať si, že sú tu krajiny, ekonomiky, ktoré majú veľký dlh, v porovnaní s nimi máme omnoho menší dlh, čo sa my bojíme, veď zachránili Grécko, zachránia aj nás. Toto, si myslím, že nie je zodpovedný prístup, ak sa pozeráme na to jednotlivo a pozeráme sa na verejné financie, každý chce mať verejné financie proste..., teda no každý, myslím si, že dobrý hospodár chce mať dobré financie v poriadku, a preto dlh z hľadiska dlhodobej udržateľnosti financií, z hľadiska atribútov, ktoré naša krajina má, čiže rýchlo starnúca populácia, a o tom sa tu tiež hovorí a k tomu by som chcel tiež krátko potom niečo povedať, je veľmi dôležitý, a preto potrebujeme tento ukazovateľ veľmi podrobne sledovať.
Potrebujeme sledovať, ako ho znižujeme, či ho znižujeme zodpovednými opatreniami a zdravím tých verejných financií, alebo ho znižujeme jednorazovými opatreniami, alebo ho znižujeme tým, že nám rastie hrubý domáci produkt. Pretože toto je ďalšia kľúčová oblasť, ktorú, keď sa bavíme o verejných financiách, musíme si povedať, a z hľadiska dlhu, pretože dlh, aby sme tomu možno správne rozumeli, dlh, ak je kontrolovaný a je v správnych pásmach, tak nám môže byť veľmi dobrým pomocníkom. V čase, keď napríklad sme zažili krízu, tak ten dlh bol výrazne nižší a vďaka tomu sme my mohli ísť do hlbokých deficitov a robiť opatrenia na to, aby sme znovu naštartovali ekonomiku, aby sme sa dostali z tej recesie späť do konjunktúry. A preto teraz, keď sme v tej konjunktúre, keď sme v dobrých časoch, potrebujeme rozmýšľať nad tým, že ekonomika sa vyvíja tak, že sú cykly. Tomu sa, nezabránime. Nevieme možno úplne predpovedať, aký bude najbližší cyklus a kedy nás to zastihne, ale vieme, že ten cyklus príde a príde opäť obdobie, ktoré bude recesia. My ako malá ekonomika o to viac si potrebujeme, ktorá je zameraná na export, si potrebujeme túto veličinu strážiť preto, aby v čase, keď budeme potrebovať znovu ten dlh nafúknuť, aby sme si to mohli dovoliť, aby sme mali kam rásť. A myslím si, že práve tí odborníci, ľudia, ktorí v roku 2009 tvorili zákon o rozpočtovej zodpovednosti a navolili tie sankčné pásma, tak ich dávali veľmi zodpovedne, nie na základe nejakých pocitov a dojmov, ale na základe proste konkrétnych veličín, ktoré pre našu ekonomiku sú veľmi dobre stanovené.
Čo sa nestalo však, je, že sa nezaviedli ešte stále tie výdavkové stropy. Výdavkové stropy sú dôležitý nástroj práve na to, aby sme jednak donútili možno aj jednotlivé kapitoly, jednotlivé ministerstvá rozmýšľať nad tým, ako využívať svoje zdroje efektívne. Pretože politika sa snaží tlačiť na riešenia, ktoré sú dobré pre ľudí, a politika nevyhnutne, pokiaľ neni ekonóm, nezaujíma, aké to bude mať dopady na financie, pretože on to chce presadiť tým ľuďom a podobne. Ale preto sú dôležití ľudia ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ako môj kolega Eugen Jurzyca, na ktorého pozerám, ktorí sú proste skúsení, aj tuto kolega pán Kamenický, predseda finančného výboru, ktorí dozerajú na tie financie, a povedia: "Moment, páni politici, je tu určitý dopad, všetko niečo stojí a tie peniaze majú veľkú, veľkú rolu v tom, ako sa budú, ako sa budú míňať."
A preto tie výdavkové stropy sú dôležité práve pre také obdobia, ako sme teraz, pretože, vidíme, že my sme momentálne v dobrých časoch. A toto sú časy, kedy aj hovoria kvalifikovaní ekonómovia v našej krajine, na Slovensku, že je potrebné opäť konsolidovať a upratať ten dlh a pripraviť sa na tie časy a vyťažiť z tých peňazí, ktoré máme, čo najviac. A toto, vidíme, že sa nám nedarí, pretože samotný fakt, že sa odďaľuje strednodobý cieľ, že sa odďaľuje vyrovnaný rozpočet, znamená, že my stále hospodárime s deficitom, hospodárime s dlhom a my sa nemôžme uspokojiť s faktom – v dobrých časoch –, že náš dlh klesá, lebo nám rastie výrazne HDP. Pretože ak sa spoľahneme na toto, tak sme si vlastne zaujali takú tú polohu, lenivú polohu, že však ekonomika to urobí za nás.
Druhý dôležitý fakt, ktorý tu je, že máme výrazne nízky, ako hovoria kolegovia z koalície, nulové úroky, za ktoré si môžme peniaze požičiavať, a preto financovanie nášho dlhu, ktorý teda nie je malý a rastie v tých absolútnych číslach, lebo, viete, úroky z dlhov sa nepočítajú z percentuálneho dlhu a HDP, oni sa počítajú z absolútneho čísla, a preto tento údaj je dôležitý. Pretože vám vypočítajú, aký úrok máte z toho, akú masu peňazí dlžíte. A my vďaka tomu, že tie úroky sú také, aké sú, a vďaka tomu, aký máme kredit ako Slovensko, a to máme vďaka tomu, že sme tu zaviedli ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak vďaka tomu požívame ten komfort, že úroky nám výrazne nenavyšujú. V súčasnosti náš dlh a svojím spôsobom tá dlhová služba každým rokom, ak stagnuje, a myslím, že aj trošku klesá. Nemám tu presne tie čísla z rozpočtu, ale ak som pozeral, tak, tak myslím si, že to trošku klesá. A toto je výrazný fakt.
Čiže keď sa pozrieme na samotné deficity každého roku, ktoré prispievajú k nárastu dlhu, tak vidíme, že tie deficity v tom percentuálnom vyjadrení voči HDP klesajú preto, lebo nenarastá nám..., úroky, nenarastá nám..., teda platby za dlhovú službu, obce začali výrazne lepšie hospodáriť a toto je tiež, totižto verejné financie, pre možno kolegov, ktorí sa o to až tak nezaujímajú, ale vidím, že tých tu je menej, máme teda, ale aby sme to tu povedali, sú proste štátny rozpočet a potom sú samosprávy a tieto samosprávy začali podstatne lepšie hospodáriť, lebo sme zaviedli pravidlá aj na ne, aby ich začali uplatňovať, a oni sa to učia a musíme povedať, že počet obcí, ktoré sú nad 60 % dlhu, stále klesá, čo je dobrá správa, a musia sa to učiť naozaj hospodáriť. Oni tiež sa musia naučiť uplatňovať tie pravidlá, ktoré ich v skutočnosti vedú k finančnej disciplíne. A pretože doposiaľ tým, že oni začali každým rokom lepšie hospodáriť, tak minister financií mal ľahkú prácu, lebo ak sa spoľahol na rast HDP, to znamená, že hrubý domáci produkt rastie, pretože ľudia majú viac práce, viacej míňajú, prichádzajú sem investície a podobne, čiže toto všetko generuje vyšší hrubý domáci produkt a percentuálne voči percentu dlhu to spôsobí, že ten náš dlh v absolútnych číslach voči väčšej sume je automaticky menšie percento.
To, že obce hospodária každým rokom lepšie, je to, čo minister nemusí ovplyvňovať, ale zároveň to má ako darček, ako bonus do celkového deficitu a nenarastajúce úroky dlhovej služby. Toto tu, keď si aj pozrieme, keby sme si pozreli iba schodok štátneho rozpočtu, tak tam reálne môžme vidieť prácu ministerstva financií. Áno, deje sa to aj tam, ale nič výrazné to nie je. A nie je to výrazné. A teraz prečo to hovorím, že nič výrazné to nie je, hovorím to práve, chcem to dať do súvisu s tým, že teraz sme v tých dobrých časoch a teraz je ten čas, aby tie schodky už neboli, a pôvodne bol naplánovaný tento rok na deficit nulový, alebo resp. na vyrovnaný rozpočet... Či strednodobý cieľ? (Rečník sa obrátil na predkladateľa.) Až 2018 bol, teraz mal byť strednodobý cieľ naplnený a budúci rok má byť vyrovnaný. Ale vidíme, že sa to odďaľuje. Dokonca teraz sme počuli... (Reakcia predkladateľa.) ’19 mal byť až? Ale nie, v 2015., myslím, že už mal byť. V osemnástom. V 2015 bol prognózovaný. Áno, ale dobre, môžme zobrať aj ten fakt, ktorý hovorí koalícia, že to by bolo za predpokladu, že by bol SMER sám vo vláde, lebo tak si to naplánoval, ale prišla koalícia, ktorá teda to rozbila, lebo mala nejaké priority a nafúkla tie výdavky. Niektorých som vás s tým pobavil (povedané so smiechom), asi viem prečo.
Ale poďme teraz späť k veci. Čiže ten deficit sa nám teda navyšuje, odsúva a... Teraz som trošku stratil niť, ale... Čo som to chcel povedať? No, dobre. Hovoril som o tých obciach, úrokoch, náraste, náraste dlhu a idem teda ďalej, lebo aj tak som už veľa rozprával k tomu, čo už všetci vlastne viete, ale chcel som na to poukázať.
A chcem sa vrátiť teda späť k tomu obsahu a k tým rozpočtovým stropom, pretože tie rozpočtové, teda výdavkové stropy tlačia na to, aby jednotlivé výdavky v jednotlivých kapitolách boli efektívne, aby tie opatrenia, ktoré sa zavádzajú, viedli k udržateľným financiám z hľadiska vývoja alebo nastavenia vôbec toho, čo generuje príjmy a do čoho, či tie výdavky, ktoré máme, sú systematické a v konečnom dôsledku udržiavajú ekonomiku v chode a v raste. A toto je to najkľúčovejšie.
A keby sme sa pozreli teraz na... A ja vám odporúčam, ukážem túto správu (rečník zobral do rúk správu, ukazujúc ju plénu), lebo však to je dokument, o ktorom sa bavíme, ja vám odporúčam, aby ste si to pozreli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť robí veľmi dobré vizuály a je tam pár grafov, na ktoré chcem poukázať, a napríklad je tam medziročná zmena dlhu. A keď sa pozrieme na medziročnú zmenu dlhu od roku 2013 do roku 2020, tak vidíme, že v roku 2014, ’15, ’16, ’17 nám síce dlh klesal, ale klesal vplyvom jednorazových opatrení. Jednorazové opatrenia sú, že niečo urobím, aby som ten dlh jednorazovo zmenil, ale v skutočnosti som neopravil tú štruktúru tých financií, ktoré by v skutočnosti mali generovať a smerovať k tomu, aby sa mi dlh kontinuálne znižoval a zároveň aby som smeroval teda vďaka dobre nastavenému systému k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu, lebo to je ten cieľ.
A toto je, myslím si, že tá oblasť, v ktorej my ako štát zaostávame, a to je aj moja výtka, ktorú často hovorím aj ministrovi financií, a smerujem ju aj teraz na koalíciu, že toto je oblasť, v ktorej by ste mohli omnoho viacej možno počúvať aj rady, alebo odporúčania, alebo vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa snaží na to poukazovať, aby tie peniaze, naozaj verejné financie boli nastavené tak, aby jednotlivé opatrenia, ktoré robíme, aby priniesli, priniesli ten správny výsledok.
Pretože aj dnes vidíme, že po 20 rokoch v apríli skonštatuje vláda tohto roku, že regionálne rozdiely sa za posledných 20 rokov nielenže neznížili, ale výrazne zvýšili. A nemôžme sa teraz, vyhovoriť teraz, že to sa stalo samo, lebo vláda je zodpovedná za riadenie štátu. A zrejme tie opatrenia, ktoré robili, ktoré vláda robila, neboli dostačujúce na to, aby tieto regionálne rozdiely sa začali vyrovnávať a aby tie oblasti, ktoré sú teda tie menej rozvinuté, sú v skutočnosti zanedbané, aby sa naštartovali a aby proste aj ony generovali a prispievali k tomu rastu ekonomiky na Slovensku. A môžme to vidieť aj v tom, ako sa menili jednotlivé plány.
Ale zase je tam veľmi pekne vidieť, že vďaka tomu nárastu tej ekonomiky nám ten dlh klesol na iné úrovne, ako by sa stalo, keby to naše HDP nerástlo výraznejšie, ako sa možno pôvodne plánovalo. Takže toto je, toto podľa mňa to najdôležitejšie, čo potrebujeme pri verejných financiách si uvedomovať, že to zdravie nemôže ostať len v napĺňaní národných a medzinárodných pravidiel, ale že to zdravie musí ísť do toho, aby jednotlivé kapitoly dobre hospodárili, efektívne, a v tomto je veľký prínos práve Hodnoty za peniaze, ktorá podľa ešte stále je ako keby, poviem to tak, že v plienkach, že tá prináša riešenia, ale tá implementácia a nájsť ten spôsob, aby to efektívne fungovalo až do možno posledného eura, keď tak preženiem, tak to ešte stále sa tvorí.
A zároveň tu je veľká oblasť a to je to hospodárenie obcí, na ktoré sa musíme výrazne zamerať. Lebo keď si pozriete nejaké ďalšie grafy, ktoré tu máme v tej správe, o tom, ako, ako by ten dlh vyzeral, keby sa tie jednorazové opatrenia nerobili, tak to je odraz toho, čo ekonomika dokáže vyprodukovať. Ako ekonomika, a teda riadenie štátu v spolupráci s ekonomikou dokáže generovať prostriedky na to, aby sa ten dlh znižoval. Napríklad toto konštatovanie, ktoré ste aj vy hovorili, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 sa zatiaľ nepodarilo prijať také opatrenie, ktoré by viedli k zníženiu dlhu mimo sankčných pásiem. A toto je presne to, že vláda je zaviazaná aj týmto zákonom k tomu, že keď je v sankčnom pásme, má priniesť opatrenia, a zatiaľ, čo som ja postrehol za posledné dva roky, tak tie opatrenia boli takého charakteru, že veď nám, máme tu ekonomický rast, bude dlh klesať, tak viac-menej už len musíme počkať a dožiť to. A toto nie sú proste nejaké systémové vysvetlenia alebo systémové riešenia k tomu, aby sme sa k nim dostali. A toto je, myslím si, že nedostatočné, a myslím si, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám na toto poukazuje alebo poukazovala aj minulý rok, že takéto, takéto vyjadrenie na jednej strane pochopiteľné, ale na druhej strane nedostatočné práve z toho dôvodu, že ukazujete na to, že však my už len musíme počkať, kým tá ekonomika narastie, však prišli sem noví investori, vygeneruje sa viac peňazí, tak to nám, to nám musí stačiť.
Zároveň tu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť práve poukazuje na to, že záväzné výdavkové limity chýbajú v slovenskej legislatíve, a to je práve aj tá celá diskusia o dlhovej brzde a práve tie, ešte raz to zopakujem, tie výdavkové stropy sú dôležité pre tento čas, pretože my sme teraz v dobrých časoch, a tým, že ich nemáme, tak ministerstvá si popúšťajú ten opasok, idú na tej, by som povedal, populistickej vlne, že chceme ľuďom sľúbiť a urobiť všetko, ale práve tá nedostatočná zameranosť na nejaké konkrétne, pár priorít, v ktorých urobíme veľký úspech a ktoré sú z hľadiska aj budúcnosti investície, že budú generovať ďalšie príjmy, ako napríklad veda a výskum, ktorá má najvyšší ten možný rast prínosu, že je to proste, to má najvyšší multiplikátor, keď tak poviem, tá investícia do vedy a výskumu môže priniesť najvyšší multiplikátor, ak je dobre investovaná, tak toto sú veci, v ktorých vidíme, že vláda kontinuity a pokroku kríva.
Takže ďalej by som chcel poukázať na to, čo hovorí tiež Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a tu by som chcel možno zaujať také neutrálne stanovisko a to je, že štátny rozpočet ako taký si udržuje pomerne vysokú úroveň rezerv. My sme sa o tomto viackrát rozprávali pri rozpočte s pánom ministrom, zrejme sa o ňom budeme, o tom budeme rozprávať aj tento rok. Na jednej strane je to pochopiteľné, pretože tým, že vláda nerobí úplne systematické kroky, tak potrebuje mať určité ručné riadenia. A vyššie rezervy sú práve dobré na takéto ručné riadenie tých verejných financií. Na druhej strane, a to je zaujímavé, ako vytýka to tu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to berie tú právomoc parlamentu, aby mohol schváliť explicitne výdavky.
Ja musím za seba povedať, že tak ako fungujem v tomto parlamente rok a pol, tak si myslím, že, že vláda si nejaké veľké starosti s tým, čo si o tom pomyslí parlament, nerobí, pretože vidíme to aj z hlasovania. To neni výtka, to je proste súčasný stav, ktorý tu máme a ktorý, ktorého sme si vedomí, čiže, lebo v konečnom dôsledku tú zodpovednosť za ten vývoj verejných financií aj tak nesie vláda, takže ja to chápem, chápem aj ten argument pána ministra, že potrebuje v tomto trošku voľnejšie ruky, aby mohol v týchto turbulentných výdavkových časoch nejakým spôsobom sanovať a sanovať veci, ktoré, ktoré vyskočia.
Na druhej strane som chcel ešte povedať a teraz sa mi trošku tá myšlienka vrátila, že napríklad teraz sme počuli najnovšie, že deficit za minulý rok nebude teda ten 1,7, ale bude 2,2. A ja si pamätám, keď na jar sme sa tešili z toho, teda áno, tešili sme sa z toho výrazne nízkeho čísla a my sme teda naďalej hovorili, že to číslo malo byť už dávno nižšie, ale teda koalícia sa tešila z toho, aké je nízke. A dnes sa dozvieme, že ono vlastne také nízke nebolo! Viete, to jak keď dostanete darček a vy sa z neho začnete tešiť, začnete sa s ním hrať, a potom k vám prídu a povedia, viete čo, no musíme vám ho zobrať, lebo vlastne ten darček nebol pre vás. A toto mi príde niečo podobné. Pretože 2,2 už neni také krásne číslo, už to neni začínajúce jednotkou a podobne. A toto je to, čo sa tu deje, a opäť to ukazuje na to, akým spôsobom ten rozpočet bol natypovaný. Pretože my vieme, tie riziká že môžu sa stať, že nám Eurostat neuzná niektoré veci, a my, a ja to chápem, že my, môžem vždycky prinášať do parlamentu buď ten optimistický variant rozpočtu, alebo pesimistický, alebo neutrálny. A vláda sa teda snaží vždycky priniesť ten optimistický a potom v prípade prognóz a podobne sa tieto čísla zmenia, ale tomu už neni venovaná až taká veľká pozornosť. Takže v konečnom dôsledku sa môžme potešiť z tých dobrých čísiel, ktoré v konečnom dôsledku nie sú také dobré, ako sme si mysleli.
Takže tuto k tým, k tým, úrovni rezerv, myslím si, že veľmi dobre to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že na jednej strane hovorí, že vytvára sa priestor pre krytie rizík, na druhej strane to používa na dodatočné rozpočtované výdavky v prípade, že sa riziká nenaplnia. Takže myslím si, že toto je také férové zhodnotenie z hľadiska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo tu je podľa ma veľmi dobre zadefinované – a to by som chcel, aby tu odznelo možno, ja pre takúto širšiu verejnosť od toho pléna –, a to je, že podľa ústavného zákona by súčasťou návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom plnení za predchádzajúce roky, očakávaná skutočnosť, rozpočet bežného roka, ako aj rozpočtované položky v horizonte v nadchádzajúcich troch rokoch. Rozpočet verejnej správy mal teda obsahovať nasledujúce informácie: čiže konsolidovanú bilanciu rozpočtov verejnej správy, stratégiu riadenia štátneho dlhu, daňové výdavky, implicitné záväzky, podmienené záväzky, jednorazové vplyvy a hospodárenie podnikov štátnej správy.
A tuto je podľa mňa veľmi dôležité sa zamerať možno práve na tie implicitné záväzky, ktoré sa rozširujú a sprísňujú a kvantifikujú, lebo to sú práve tie, ktoré majú dopad na tú dlhodobú udržateľnosť financií, a tam je práve aj tá oblasť toho, aké výdavky budeme mať na starostlivosť o starnúcu populáciu a podobne, podobné opatrenia, a preto tu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí na to, že na utvorenie komplexnejšieho obrazu a cieľov vlády, najmä v rámci výdavkových politík, by bolo potrebné detailnejšie členenie výdavkov.
A toto tu chýba, to môžem povedať aj ja za seba ako opozičného poslanca, ktorý sa snaží vyjadrovať k financiám, že tieto detailnejšie by sme ocenili z hľadiska tej transparentnosti, pretože vtedy sa vieme aj kvalifikovanejšie baviť o jednotlivých problémoch rozpočtu, a nemusí to byť založené možno na nejakých dohadoch, ale môžem sa baviť o konkrétnych číslach na tých fórach, kde to je potrebné. A tým, že tieto informácie nie sú verejne úplne dostupné, a tak dávajú viacej priestor tým politickým argumentom, čo je, myslím si, že niekedy na škodu veci.
Takže pozitívne je tu, myslím si, že spomenuté aj to, a ja to vítam tiež pozitívne, že sa dopĺňa stále ten obraz o hospodárení, ako napríklad aj mimorozpočtových účtoch a podobne, čiže toto je pozitívum, ale zase je tu tiež spomenutá veta, že v minulosti poskytoval, tento vývoj verejných financií poskytoval hĺbkovú analýzu aktuálneho vývoja verejných financií, tak nejaký samotný dokument, ale dnes oproti pôvodnej správe je miera poskytnutých informácií výrazne zredukovaná. A toto teda považujem aj ja za nedostatok, a ako som sa vyjadril. Len aby ste, ak si chcete pozrieť implicitné výdavky, záväzky, sú veľmi dobre vyšpecifikované práve v tejto správe.
A na záver, keď čas mi už kráti, ale viac-menej už aj je koniec, čo by som chcel povedať, je práve to, že to oddaľovanie a tú myšlienku, jak som začal, tak chcem aj skončiť, že oddaľovanie toho deficitu práve v týchto dobrách časoch je naozaj premrhaná príležitosť. A toto je to najdôležitejšie, čo si musíme práve pri tejto správe uvedomiť, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nastavila veľmi dobré parametre, ktoré sa nedotiahli dokonca, ak by sa dotiahli do konca, dneska sme v lepšej kondícii a myslím si, že aj vládu by to nútilo do konkrétnejších oblastí, priorít a lepších riešení a sama by zažívala vyššiu, vyššiu efektivitu, pretože tam, kde nie je dostatočná kontrola, tak môže, teda môže byť ešte taká uvoľnenosť.
Takže to je asi na záver všetko, čo som chcel povedať, čiže dovoľte mi na záver sa ešte raz poďakovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že si plní svoju prácu veľmi dobre, poďakovať aj za túto správu, ktorá je kvalitne pripravená, poďakovať za jej obsah a zároveň vyzvať možno aj zástupcov vlády, aby pokračovali nielen teda v tom, že sa snažia zabezpečiť, aby sme spĺňali tie národné a medzinárodné kritériá a budovali ten obal, ale hlavne aby sme sa zamerali na ten obsah, pretože to je tá oblasť, ktorá, ktorú verejné financie potrebujú, aby boli zdravé a aby sme tu naozaj budúcim generáciám zachovali, a nieže zachovali, aby sme im vybudovali systém, na ktorom oni budú môcť stavať, a bude Slovensko naozaj takou výkladnou skriňou a môže byť výkladnou skriňou toho, ako verejné financie spravovať, riadiť a nastavovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2017 9:36 - 9:37 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegyni Edite Pfundtner. Od začiatku, keď sa zákon pripravoval, tak bolo veľmi dôležité pre nás, aby obsahoval oblasti: poskytovanie služieb, financovanie, odškodňovanie a vzdelávanie. To boli také základné štyri body.
Vieme, že tri body sú relatívne v zákone vsunuté alebo do zákona vtiahnuté. Služby, veľmi dobre, financovanie, je sľúbený balík peňazí, nevieme ešte, akým spôsobom sa teda dostane a pretaví do tých služieb, a odškodňovanie, k tomu som sa aj tak zabudla trochu vyjadriť, ale mi to pripomenula, ako rozprávala, pani kolegyňa Pfundtner, ak, ak sa nám podarí dosiahnuť, že tí sudcovia sa budú zaoberať aj odškodňovaním priamo už v trestnom konaní, že to nebudú odsúvať na občianskoprávne konanie, tak to bude tiež veľká vec alebo aspoň viac prípadov, ktoré rovno odškodnia, to bude úplne úžasná vec a aj toto sa dá, podľa mňa, dosiahnuť práve tým vzdelávaním, ktoré v zákone riešené nie je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2017 9:24 - 9:34 hod.

Jurinová Erika Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pár slov už iba k zákonu o obetiam.
Zopakujem, som nesmierne rada, že po toľkých rokoch uzrela svetlo sveta vládna novela. Mali sme ambíciu, ak by sa ministerstvo nebolo, ani toto ministerstvo, ani, alebo v tomto čase ministerstvo nepodujalo, určite sme už mali začaté aj vlastný, vypracovanie vlastného samostatného zákona, čo viete, že v podmienkach poslancov je to neporovnateľné s tým, aký aparát do toho dokáže vložiť ministerstvo.
Takže znova zopakujem, vďaka pani ministerke Žitňanskej sa podarilo túto tému dostať na úroveň ostatných tém na Slovensku, lebo mnohokrát ministri neprejavovali záujem nielen o tému, ale ani o samotnú ochranu obetí.
Je faktom, že tento zákon je maximom možného, čo sa dalo vyrokovať. Je to veľmi dobrý základ, na ktorom sa má stavať, a verím, že bude stavať. Je tam naozaj minimum sporných vecí. Sami sme predkladali aj do, do, sami sme predkladali na výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny pozmeňovací návrh, ktorý možno pre niekoho upravoval nie veľmi zásadné veci, ale pre tých, ktorí už majú skúsenosť s prácou v organizáciách, ktoré pomáhajú obetiam, to bolo dosť zásadné. Išlo o vyprecizovanie a zrozumiteľnosť dikcie zákona, aby nedochádzalo k chybnému pochopeniu sporu alebo rozporu v aplikačnej praxi. Zamerali sme sa teda iba na toto, v celom zákone sme nenašli nič vážnejšie, ako doopraviť, vyprecizovať znenie zákona tak, aby bolo jasné, že každá odborná pomoc bude poskytovaná vo forme poskytnutej služby. Sami uznáte, že ako opozičná poslankyňa, keďže nemám väčšie, náročnejšie nároky a spolupracujem vyslovene s najväčšími odborníkmi na Slovensku v tejto téme, tak opäť, možnože je to prehnané, ale ďakujem ministerke Žitňanskej, že ho takto, do takejto formy dostala.
Je veľmi dôležité, že obeť má právo na individuálny prístup, a to je týmto zákonom naozaj nastavené tak. Odborná pomoc sa poskytuje akoby všeobecná odborná pomoc a špecializovaná odborná pomoc. Aj to je veľmi pozitívne, že tá špecializovaná odborná pomoc je pripravená pre obzvlášť zraniteľné obete, teda je zadefinovaná skupina obzvlášť zraniteľných obetí, ktoré majú svoje špecifické požiadavky, potreby, a v rámci tohto zákona si nájdu to svoje aj oni, alebo teda, lepšie povedané, aj ľudia, ktorí poskytujú týmto, v sťažených podmienkach práve pre tieto ťažšie skupiny, to budú môcť robiť bez obavy, že by robili niečo, niečo navyše alebo proste nad plán. Naozaj aj táto skupina, je výborné, že aj táto skupina a služby pre túto skupinu zadefinované.
Možno trošičku... Nie, ešte, ešte jedna veľká, veľké ocenenie, tento návrh zákona, nový návrh zákona upravuje v ďalších..., v ďalších nie odstavcoch, ale ani paragrafoch, ale proste upravuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok. Možno viacerí viete, akým spôsobom sme sa snažili dostať do Trestného zákona premlčateľnosti trestných činov znásilnenia, sexuálneho násilia, týrania blízkej a zverenej osoby, detskej pornografie, a teraz sa to podarilo. Je pravdou, že sami sme to možno si nie dostatočne uvedomili v tom prvom čítaní, ale tak aj toto je veľká vec, ktorú vnímam ako veľké pozitívum, že cez nový zákon o obetiach trestných činov sa upravuje aj Trestný zákon, kde sa upravuje premlčateľnosť trestných činov sexuálneho znásilnenia alebo sexuálneho násilia od 15 rokov. To znamená, že my sme boli, my by sme boli veľmi radi, keby tam bola bez preml..., nemožnosť premlčateľnosti, ale veľmi vítame takúto právnu úpravu, ktorú ministerstvo zvolilo.
Takže celkovo aj úpravu toho Trestného zákona a Trestného poriadku vnímam ako civilizačný krok vpred, ako veľké plus v tom, ako sa civilizácia začala stavať, resp. naša spoločnosť začala stavať k právam obetí. Je všeobecne známe, že doteraz väčšie práva mali páchatelia ako obete. Ono sa to hovorilo, ale v skutočnosti najsmutnejšie je, že to bola naozaj aj prax.
Jediná vec, ktorú, ktorá vo mne zarezonovala možno nie celkom pozitívnym spôsobom, bolo, bola, bolo zavedenie pri odbornej spôsobilosti, určenie, že právne služby alebo právnu pomoc môže poskytovať len, v pôvodnom znení bolo bakalár práva a pozmeňovacím návrhom na výbore sa tam dostalo, že túto odbornú pomoc môže poskytovať len teda právnik, resp. advokát. Pani ministerka mi to vysvetlila ako naozaj taký kompromis. Áno, áno, je tam jasne napísané, že písm. a), b), to znamená podávanie informácie, ktoré súvisia aj s právnym, s právnou pomocou, môžu, môžu poskytovať aj teda ľudia s nižším vzdelaním ako advokáti.
Len stále sa mi tam vynára tá otázka, už som sa s tým tak uspokojila na jednej strane, ale na druhej strane stále sa mi vynára tá otázka, že či by naozaj nebolo dobré uvažovať, tak ako majú páchatelia možnosť požiadať štát o zastupovanie, o právne zastupovanie, že či by neexistovalo otvoriť aj diskusiu na túto tému, že aj tá obeť, ktorá je poškodená práve konaním páchateľa, by mala možnosť požiadať štát priamo, akoby ex offo, o advokáta. Tým by sa možno vyhlo, lebo súčasná prax je taká v tých organizáciách, že nie je nikde, doteraz nebolo napísané, že takúto právnu pomoc poskytujú len advokáti, a vieme, že mnoho prípadov im pomohlo zlé slovo, že zvíťaziť, ale pozitívne pomôcť, aj keď to boli ľudia, ktorí sa aktívne roky už venovali pomoci obetiam. Takže týmto, samozrejme, vždy, vždy, platilo, že ak našli právnika, ktorý mal ochotu pomáhať za veľmi nízku finančnú sumu alebo za žiadnu, tak vždy využili jeho služby. Tak aj keď je to vyprecizované tak, že týka sa to naozaj len priamo poskytnutia právnych služieb už, jednoducho povedané, na súde aj tak sa mi to zdá možnože ešte, že ešte nad hranicu. A tým vôbec nechcem degradovať prácu, prácu advokátov, je to dôležitá práca, ale keď som počula, akým spôsobom sa vyjadril bývalý minister, minister spravodlivosti pán Borec, ako obhajoval, že teda advokáti musia poskytovať tieto služby, tak mi bolo veľmi ľúto, pretože práve on bol takým brzdiacim článkom v príprave samotného zákona o obetiach.
Na záver už len, už len poviem, že je dobré, že týmto zákonom je garantovaný individuálny prístup k obetiam, že služby sú nie poskytované hromadne, ale naozaj veľmi sa dbá, niťou celého zákona sa vinie práve ten individuálny prístup k obeti. Som veľmi rada, že takúto ochranu budú mať obete trestných činov už aj na Slovensku, a verím, že toto naozaj bude slúžiť ako taká základná platforma, z ktorej sa budú odvíjať ďalšie, možnože aj lepšie, alebo precíznejšie vydefinované špecializované služby pre obete, a že tak, ako pani ministerka sľúbila, tak aj to vzdelávanie pomáhajúcich profesií bude nejak koordinované, aj keď cez jednotlivé ministerstvá, ale že sa bude, vytvorí taký koordinovaný postup v informovaní a vo vzdelávaní hlavne pomáhajúcich profesií, lebo častokrát tá pomoc obetiam zlyháva práve na tom, že samotné pomáhajúce profesie, policajti, prokurátori, sudcovia nie sú dostatočne vzdelaní v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis