Videokanál klubu

Ďakujem pani predsedajúca. Je 10.14 hod., o 11.00 hod. by sa malo hlasovať. Odzneli tu dva rozsiahle pozmeňujúce návrhy. (Reakcia z pléna.) Dneska sa nehlasuje, tak potom v poriadku.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k predloženej novele vládneho zákona, ktorý sme prijali v roku 2015, zákona o odpadoch. Mal som tú česť byť pri tom a bola tu dobrá turbulencia. Pán kolega, pán minister tiež si spomína, ako sme tu to prepierali sprava, zľava, zvrchu, zospodu, severozápad, juhovýchod, proste z každej strany a zmyslom malo byť, aby sme tie roztrieštené jednotlivé odpady, ktoré máme po rôznych zákonoch, aby sme to dali do jedného zákona, aby to bolo jednoznačné, že tento zákon to rieši, všetky možné odpady, a je to vybavené. Bolo hovorené, že bude to veľký problém, a vyzerá, že život nám dáva za pravdu, že tieto, to neboli kuvičie hlasy, ale boli to reálne, by som povedal, odborné hlasy, ktoré povedali, že: pozor, pozor, máme tu veľké problémy. Keby tu bola pani Košútová, ktorú pozdravujem z tohto miesta, poslankyňa vládnej strany SMER, ktorá mi stále vyčítala, že pokiaľ som mal viacej ako nejakých desať bodov v pozmeňujúcom návrhu, takže to už mal byť ministerský, ministerská novela, nie moja, poslanca.
Ja keď si tu teraz pozriem, že koľko vlastne bodov má vládny návrh, teda novela vládna, vyzerá, že sa pohybujeme v počte 226, 226 bodov, ktoré meníme vládnou novelou, a zároveň, keď sme to ešte prešli po tých výboroch, máme v spoločnej správe ďalších 50 bodov. To znamená 270 bodov sa mení v zákone. Ľudia boží, veď to ja neviem si predstaviť, akým spôsobom to, tá prax vôbec vstrebe a bude vedieť s tým nejak narábať! Však to je, to je katastrofa. Pán minister, nehnevajte sa, ja to takto hodnotím. Asi tá príprava toho zákona nebola tak až úplne zmysluplne logicko-odborná, ako sa hovorilo, že by mala byť. A teraz musíme robiť tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa mňa sú neskutočne, neskutočne vo veľkom objeme, a to nesvedčí o nejakom dobrom legislatívnom procese, ktoré my tu, zákonodarci, dávame tomu priebeh a hlasujeme o týchto zákonoch.
Pán minister, z dôvodovej správy, ako ste aj uviedli, aj píšete, a budem citovať, "nakoľko problematika odpadového hospodárstva je široká, nakladanie s odpadmi a predovšetkým uplatňovanie rozšírenie zodpovednosti výrobcov prináša množstvo nových podnetov". Vaše ministerstvo je "pripravené na širšiu diskusiu k pripravovanej novele zákona o odpadoch s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2019". To znamená, keď je to pravda, tak znovu pripravujeme ďalšiu novelu, ktorá by mala od 1. 1. 2019 dať asi znovu nejaký ten rámec priechodnosti odbornosti, neviem, čoho všetkého možného, aby ten zákon bol uplatniteľný v praxi. Pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby možnože aj na výbor prešli nejaké, keď budú sa vytvárať nejaké skupiny, ktoré budú ako pracovné v tejto veci, lebo nejak sa nestalo tradíciou, aby výbor a hlavne opoziční poslanci vedeli, kedy zasadá nejaká skupina k danému problému, takže keď môžem poprosiť z tohto miesta, keď bude tam k tej veľkej novele, ktorú avizujete s účinnosťou od 1. 1. 2019, keby prípadne na výbor náš pre pôdohospodárstvo a životné prišlo echo, že áno, vznikla skupina, pracujeme. Lebo myslím si, že každý poslanec z nášho výboru by mal zodpovedne pristupovať k svojej funkcii a k svojmu mandátu, a prakticky myslím si, že každý má aj nejakých tých odborníkov v odpadovom hospodárstve, ktorí by mohli niečo povedať do tejto pripravovanej skupiny, aby sme sa potom zase neškriabali poza uši, že, aha, ešte toto sme zabudli a neviem, čo všetko možné.
Samozrejme, ja sa nejakým spôsobom nedefinujem za žiadneho veľkého hyperodborníka na odpady, ale samozrejme prichádzam s nimi tiež v každej dobe do kontaktu ako každý človek. A veľmi som kvitoval, keď ešte v minulom volebnom období pán minister Žiga zaviedol možnosť tých divokých skládok, ktoré boli, a určitá, finančný obnos, teraz nechcem, neberte ma za slovo, niekoľko miliónov bolo v rámci Slovenskej republiky uvoľnených na tie divoké skládky. Lebo tam je veľký problém a musím povedať, že mnoho ľudí si z toho robí dobrý deň. Chodím po lesoch, chodím po poľnohospodárskej krajine, aj lesnej, aj horskej, aj nížinnej, a musím povedať, že niektoré veci, ktoré fotím, to je doslova na zaplakanie. Pretože neodveze to do zberného dvoru, keď je tam nejaký separovaný odpad, a odvezie to do najbližšej poľnej cesty, vysype to do priekopy, vysype do, do odvodňovacieho kanálu, vysype to proste, kde mu príde a, žiaľ, nevieme si s tým dať rady. A chcel by som zdôrazniť jednu vec, že tam sa nám dotýkajú také osobné záujmy. Starosta by mu mal dať pokutu. Keď zistí, že sú to vlastne jeho voliči, ktorých bude potrebovať počas volieb, hlas, tak povie: tak sorry, sorry, nejak to znesieme. A to je to, ktoré, ja hovorím, že to je, to je, neviem, to je farizejský spôsob života, ja tomu hovorím. Veď predsa nemôže z čerešní dole. Lebo je to náš chotár, naše katastrálne územie, naša obec, takže bolo by dobré, keby sme aj toto si ujasnili a tie pokuty, ktoré majú byť udelené, hoci sú tam aj nejaké dôkazy, by sa mali udeľovať.
To len tak na margo, pán minister, aby ste možno mali aj nejaký podnet. A ešte jednu vec by som chcel spomenúť. To sme dávali s kolegom Mičovským, keď sme tu boli, a s kolegom Hubom v minulom volebnom období. Asi viete, že zálohované fľaše týkajúce sa plastových fliaš, to by sme chceli, lebo to je tiež veľká pliaga. A vieme, koľko sa to rozkladá v prírode, ten plast. Viem, že sú tam rôzne, aj, kolega Antal, teraz ste spomínali, že akým spôsobom by tom tam navýšilo cenu. Ale myslím si, že táto cesta by mala tu ísť a mali sme sa s tým zaoberať, aby sme aj tie plastové fľaše z našej krajiny dostali von aj tým spôsobom, že budú zálohované a bude za to, hoci nejaká minimálna, cena, ale myslím, že aj naši spoluobčania, ktorých máme dosť na Slovensku, keď vedeli vybrať všetky železné predmety, ktoré sa nachádzali po ´89. v krajine a urobili si z toho, by som povedal, tiež nejaký zdroj príjmov, tak neverím, že keby toto sa dozvedeli, že každá fľaša má nejakú cenu, asi by to vyzbierali tiež. A tým pádom by sme možnože jednou ranou zabili dve muchy, že by proste mali zmysluplnú činnosť títo občania a zároveň by sa aj trošku prilepšili. Takže to je tiež jeden z mojich takýchto podnetov.
Ale poďme, dávam jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by som doporučil hlasovať o ňom pánovi spravodajcovi tak, že má päť bodov, takže prvé štyri body by boli v jednom hlasovaní a piaty bod na samostatné hlasovanie, pán spravodajca, keď môžem poprosiť.
A môj bod samozrejme, môj pozmeňujúci návrh vychádza tiež z aplikačnej praxe kolegov, ktorí sa venujú odpadom, a budeme hovoriť o možnosti vypovedania zmluvného vzťahu výrobcu vyhradeného výrobku s OZV-ečkom, kedy sa to môže ukončiť. Tam aplikačná prax dospela k tomu, že momentálne zákon umožňuje dve možnosti, prvá možnosť do 30 dní kalendárnych po zistení porušenia OZV vyplývajúcich z § 28 a tak ďalej, a ďalšie k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu. Vyzerá, že ods. 1 v praxi spôsobuje dosť veľa nejasností, komplikácií, takže v pozmeňujúcom návrhu dávam návrh, aby tento bod bol vypustený. Takže ostáva iba k 31. decembru kalendárneho roku bez udania dôvodu, tak ako je to v zákone.
A v ďalšom bode, kde hovoríme o špeciálnom kontrolnom orgáne vo vnútri organizácie zodpovednosti výrobcov, má sa tam stať členom aj jeden štátny nejaký orgán kontrolný, jeden nejaký zástupca štátu. Myslím si, že majú tam dosť tí ozetvečkári, majú tam dosť možností, ako ich štát zlikvidovať alebo ako ich kontrolovať, takže toto sa mi nezdá veľmi šťastné, aby sme tam dávali ešte ďalšiu osobu. Budem to potom čítať v odôvodnení prečo.
No a ďalší bod, ktorý dávam na to samostatné hlasovanie, je, aby tie zberové podiely, ktoré oni musia mať a musia nejakým spôsobom s nimi pracovať, aby sme ich vypočítavali k určitému dátumu, ktorý tiež uvediem v tom pozmeňujúcom návrhu, lebo to nebolo v pôvodnom znení zákona akceptované, resp. s tým sa asi nepočítalo a zatiaľ som to nevidel v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu boli predložené. Takže toľko k mojim nejakým úvahám, výhradám alebo doporučeniam k zákonu o odpadoch.
A teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon sa mení takto:
1. V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie:
"51. V § 27 ods. 14 písm. a) znie:
"a) výpoveďou, a to len k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 51 v § 27 ods. 16 prvej vete sa vypúšťajú slová "druhého bodu".
Odôvodnenie. Doplnenie výlučnej možnosti výpovede zo strany výrobcu (§ 27 ods. 14) sa v novele zákona o odpadoch s účinnosťou od 1. mája 2017 udialo poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní s odôvodnením, že táto úprava je v prospech samotných výrobcov. Doterajšie praktické skúsenosti s uplatňovaním tohto zákonného ustanovenia výrobcami však jednoznačne preukazujú, že takáto právna úprava nie je v ich prospech a je skôr neprimeraným obmedzením zmluvnej slobody, ktorú im zaručuje Obchodný zákonník, podľa ktorého sú zmluvy medzi výrobcami a OZV uzatvárané. Bod 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je legislatívno-technickou úpravou bezprostredne súvisiacou s úpravou navrhovanou v bode 1.
3. V čl. I bode 62 v § 28 ods. 12 písm. c) sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
4. V čl. I bode 78 v § 31 ods. 17 písm. d) sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
Odôvodnenie k bodom 3 a 4: Cieľom vládnej novely zákona o odpadoch je vytvorenie špeciálneho kontrolného orgánu vo vnútri organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len "OZV"), pričom jedným z členov tohto kontrolného orgánu musí byť aj osoba navrhnutá ministrom životného prostredia Slovenskej republiky (ako zástupca štátu v kontrolnom orgáne). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky však už teraz reguluje vznik a činnosť OZV prostredníctvom autorizácie. Následne má prostredníctvom Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ako aj ostatných štátnych orgánov, napríklad Finančná správa a pod., veľmi silnú pozíciu pri ich kontrole. V neposlednom rade, pokiaľ si OZV neplní svoje povinnosti, uvedené ministerstvo môže udelenú autorizáciu aj zrušiť, čím ukončí činnosť daného OZV.
Predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh ponecháva zriadenie kontrolného orgánu OZV, avšak vypúšťa podmienku, aby bol jeho členom aj zástupca štátu navrhnutý ministrom životného prostredia. Nominácia zástupcu štátu do súkromného subjektu predstavuje neprimeraný zásah do práv súkromných spoločností, čo v sebe prináša nasledovné riziká: a) negatívne ovplyvnenie hospodárskej súťaže, b) konflikt záujmov medzi zástupcom štátu v súkromnej spoločnosti a zástupcami orgánov štátnej správy, ktoré túto súkromnú spoločnosť kontrolujú, a c) potenciál zvýšeného výskytu klientelizmu a korupcie. Z rovnakých dôvodov sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vypúšťa podmienka, aby bol členom koordinačného centra zástupca štátu navrhnutý ministrom životného prostredia. Koordinačné centrum je tiež súkromným subjektom – právnickou osobou založenou pre vyhradený prúd odpadu (napr. pneumatiky, motorové vozidlá a pod.) a je tvorené organizáciami zodpovednosti výrobcov a výrobcami vyhradených výrobkov.
5. bod môjho pozmeňujúceho návrhu, posledný, ktorý vynímam na samostatné hlasovanie.
V čl. I bode 223 sa § 135c dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Zberový podiel podľa § 52 ods. 25 sa za kalendárny rok 2017 vypočíta podľa predpisov platných do 1. mája 2017.".
Odôvodnenie: Novelou zákona o odpadoch, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2017, sa zmenilo aj znenie ustanovenia § 52 ods. 25 zákona o odpadoch, ktoré upravuje definíciu zberového podielu pre odpady z obalov. K takejto úprave došlo bez toho, aby v prechodných ustanoveniach uvedenej novely zákona bolo stanovené, akým spôsobom sa má za rok 2017 zberový podiel vypočítať. Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa tento nedostatok uvedenej novely zákona o odpadoch odstraňuje.
Skončil som a tento pozmeňovák bol tu už štyri dni, tak dúfam, že ste si ho prečítali, alebo mali možnosť. A končím stále tak, ako zvyknem, že naši predkovia nám odkazujú, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, veľmi dobre, ja som rád, ako si to celé vlastne zanalyzoval aj za tie ďalšie, o tých ďalších veciach, ktoré si rozprával, na čo si poukázal. To sú presne tie veci, ktoré sme chceli aj podnietiť pri tejto debate. Ja len možno k tej malej drobnosti, k tomu benefitu pre poslancov, áno, to som tam uviedol ako takú ešte možno perličku, třešničku na torte, ale samozrejme to nie je ten primárny účel a presne tak, ako si aj hovoril vlastne o tom alebo pýtal si sa na ten audiovizuálny záznam, myslím si, že keď sa na to pozrieme z perspektívy budúcnosti a že teraz skôr či neskôr to treba, bude treba urobiť a my dôvod na to extra čakať, tak ako povedal kolega Viskupič, že nie je to nejaké, je to jednoduché, lacné riešenie, ale hlavne veľmi prospešné a z hľadiska aj práve tej transparentnosti, že napríklad dnešné rokovanie môžu ktokoľvek pozerať aj on-line a myslím si, že to je veľmi dobré, že samotní novinári si môžu pozrieť, čo sa deje a ak ich niečo zaujme, tak môžu automaticky na to reagovať alebo nejakým spôsobom sa na to dopytovať, čo sa v súčasnej situácii na výbore nedá. Ak sa niečo dneska na výbore povie, tak iba tí, čo boli prítomní o tom vedia a tam to aj skončí. A to je podľa mňa, ten hlavne najväčší nepomer, ale hlavne tá až absurdnosť toho, že prečo práve v tejto dobe, keď už vidíme naozaj, že pomaly telefónmi dokážeme nahrať také videá ako s profesionálnou kamerou, tak nevidím dôvod, prečo by sme do tohto nemali ísť a presne tie ďalšie veci, ktoré sa dajú riešiť, tak práve to druhé čítanie by bolo určite na to dobrým priestorom, aby sme mohli podopĺňať rôzne doplňujúce návrhy, ktoré zefektívnia túto prácu. Tak som zvedavý, že či sa k nemu dopracujeme.

Poviem hlbšie, lebo všetky štyri poznámky, ktoré hovoríš, ako urobiť AV-záznam k čipovým kartám a zisťovanie prítomnosti poslancov, alebo ako dlho majú byť uložené záznamy, či vytvoriť pravidlá lehoty pri pozmeňovákoch, sú veľmi dobrými podnetmi. Budem sa snažiť a hlásim sa teda nie so záverečným slovom, ale vystúpením do rozpravy, pretože myslím si, že na niečo už máme technické zariadenia predpripravené a na niečo, ak sa to nebude chcieť zneužiť, by bolo z môjho pohľadu veľmi jednoduché a lacné toto technické vybavenie zabezpečiť. Existujú pri, aby mala tá faktická poznámka aj nejaký vyčerpávajúci zmysel, nielen naznačenie druhej debaty, pri audiovizuálnych záznamoch existujú také technické zariadenia, ktoré za veľmi lacné peniaze vedia tzv. rybím okom alebo uhlom snímať možno aj 360-stupňový záznam. Ak si vyjdeme z toho, ako sú reálne výbory do tých účiek urobené, tak tie 360-stupňové kamery sú presne riešením. Dá sa to využívať aj následne na záznam a k tomu záznamu sa vyjadrím podrobnejšie, prečo sme navrhli desať a prečo súhlasím s tým, že by mali byť tie záznamy uchovávané alebo sprostredkovávané, hlavne naveky, ale prečo teda vznikla lehota desať rokov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len doplním, že áno, presne, ako si popísal, častokrát sa stáva, že aj teda poslanci, ktorí prinášajú tento pozmeňujúci návrh na poslednú chvíľu, tak v argumentácii sa snažia ako keby tak veľmi laxne a povrchne teda vysvetliť a samotná idea môže z tej argumentácie, krátkej, pretože to je jediné, čo v danom momente vieme dostať, ak teda vôbec poslanec túto argumentáciu dá, pretože stáva sa situácia, že ani sa neunúva, aby vysvetlil tento pozmeňujúci návrh, tak ak ju dá, tak samotná myšlienka z tej argumentácie môže vyznieť ako veľmi pozitívna. Ale tým, že nie je čas si to naštudovať, tak môžme byť svedkami toho, že ak nedáme na to pozor, tak takýto pozmeňujúci návrh podporíme a vlastne to následne zistíme, o čo tam išlo, ale z tých záznamov už sa to nedá dohľadať. Takže toto sú presne tie veci, pre ktoré je potrebné túto, by som povedal, zmenu pohľadu alebo zmenu veci. Lebo tu nejde o to, že teraz opozícia chce kontrolovať koalíciu, alebo pretože tak, ako tu aj hovoria koaliční poslanci, tie sily sa v čase menia a tí, čo sú dnes v opozícii, budú budúce volebné obdobie v koalícii a podobne alebo opačne a takže toto nie je teraz šité na koalíciu, ale je to vyslovene šité v prospech alebo v dobro veci, v prospech dobra veci a v prospech toho, že sa vytvoria určité bariéry, aby sa nemohli veci skrývať, tak ako si veľmi dobre poznamenal, že naozaj ak dneska chce nejaký poslanec niečo si presadiť a chce to urobiť skryto, tak to prinesie na výbor a tam sa veľmi ťažko potom nejaká zmienka o tom hľadá. Ťažko sa hľadá aj, kto presne to bol, kto za to hlasoval a podobne. Takže to len na doplnenie. Ďakujem.

Veľmi dobre, kolega Heger, oba dva body sú veľmi dôležité. Aj ten bod, keďže sme niekedy a nemyslím si, že keby som spomenul slovo často, že budem ďaleko od pravdy, často sme svedkami toho, že prichádza, a pri tomto spôsobe jednania výborov prichádza lobista s taškou, odovzdá poslancovi návrh zákona, ale poslanec sa skrýva, nejde s ním do pléna parlamentu, kde musí požiadať 15 kolegov, aby mu to podpísali, ale ide na to cez výbor. Vo výbore nepotrebuje 15 podpisov, vo výbore to predloží tak, ako dostal sám za seba, ak tam nie sú médiá, tak o tom predložení nie je záznam. Dokonca nájdeme, akým spôsobom argumentoval a prečo, nájdeme veľmi ťažko. Máme len formalizovanú dôvodovú správu, niekedy jednovetovú. A potom sa dozvieme, že na výbore sa teda našla väčšina. Kto ako hlasoval, v zápisnici nemusí byť. A takto umožňujeme obrovský otvorený priestor, ako sa môže nad verejný záujem povýšiť záujem nejakej skupiny alebo jednotlivca a namiesto toho, aby verejný záujem v legislatíve vyhrával, vyhrá ten skupinový alebo jednotlivý. Ak to je skupinový záujem oligarchie, tak aj také prípady sme tu mali a niekedy sa dokáže cez výbor zmeniť aj celý pôvodný návrh zákona. A toto by malo byť jednoducho zaznamenané.
A druhý bod, rovnako podčiarkujem a podpisujem, že záznam, ktorý v 21. storočí jednoducho má byť bežnou výbavou rokovania pléna, ale aj výboru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko nadviazať na kolegu Viskupiča, ktorý, myslím si, že veľmi dobre vysvetlil a teda ešte ako avizoval, určite vysvetlí aj podrobnejšie vo vystúpení v rozprave.
Ja tu chcem poukázať práve možno na viacej na takú aplikačnú prax, ktorú zažívame a zažívate ju aj vy na výbore a naozaj v poslednej dobe vidíme, že tie výbory, hlasovania, rozpravy, sú čím ďalej tým dôležitejšie práve pre čítania tu v rozprave, druhé, hlavne teda druhé čítania. Myslím si, že čo je také, asi tie dva hlavné body, ktoré riešime aj v tomto zákone, prvé je samotné hlasovanie, pretože naozaj dnes je veľmi náročné a musíme si to robiť vlastne vo svojej réžii, že si musíme značiť, ako sme hlasovali na jednotlivých výboroch. Je tam, na výboroch máme často hlasovanie o spoločnej správe, o bodoch, ktoré môžu byť vyňaté a tých hlasovaní nie je málo a myslím si, že naozaj v dnešnom 21. storočí vyspelých technológií, kde pomaly všetko máme v telefóne, tak aby sme si značili ručne my, ako sme hlasovali, je vec, ktorá by, neni dôvod, aby tu ešte bola. Čiže považujeme toto riešenie ako za veľmi jednoduché aj na zavedenie a, ale aj ako veľmi praktické, a to je asi to najdôležitejšie povedať, že sa jedná o veľmi praktické riešenie, aby Národná rada bola naozaj sofistikovaná, ak tak môžem zjednodušene povedať.
Takže to je tá prvá vec tých hlasovaní, aby sme vyslovene vedeli menovite a samotné samozrejme prepojenie aj potom na našu web stránku Národnej rady, aby sa to tam dalo dohľadať, nielen teda pre nás, pre tú ďalšiu prácu, ale samozrejme aj pre verejnosť, pretože dneska naozaj verejnosť sa nevie dopátrať, ako sme pri jednotlivých návrhoch hlasovali, konkrétne, menovite. A to si myslím, že tiež z hľadiska transparentnosti, ktorú potrebujeme vnášať do našej verejnej správy, pretože vieme, že to sme, v tejto oblasti sme na chvoste ako Slovenská republika, takže a opäť, ako často je poukazované, treba, aby sme začali my zákonodarcovia od seba, ak to chceme vyžadovať aj od ľudí. Ak chceme, aby ľudia dodržiavali zákony, aby žili, aby proste pristupovali k zákonom transparentne alebo v konaní voči zákonom transparentne, tak musíme začať aj my a toto je presne jeden z tých príkladov.
Druhý dôležitý bod alebo obsah tohto zákona je samotný zápis, pretože naozaj dneska tie zápisy vykonávajú personál vlastne výborov a je to veľmi prácne, mnohokrát ručne sa snažia zachytiť nejaké myšlienky, ale keď si zoberieme, že tu v rámci pléna máme ten benefit toho, že sa zaznamenáva každé naše slovo a zároveň aj obraz, tak nevidíme dôvod, prečo by to nemalo byť aj na výboroch. Je to niečo, čo opäť môže priniesť tú transparentnosť pri samotnom vyjadrovaní a aj v dohľadaní spätne, pretože a teraz k tomu to smeruje. Zažili sme naozaj a už len by som povedal za toto krátke obdobie, volebné, ja som zažil, ale vieme aj príklady z minulých volebných období, že prichádzajú na výbory pozmeňujúce návrhy.
Prax je aj taká, že naozaj pozmeňujúce návrhy dostaneme poslanci výboru večer e-mailom a ráno o nich máme hlasovať. Niekedy sa dokonca stane aj to, že začne výbor o jednom bode a my tesne po tom, ako výbor začne, tak dostaneme vlastne obsah pozmeňujúceho návrhu. Nie je absolútne šanca si to ani len prečítať a nehovoriac o tom, že nejako zodpovedne k tomu hlasovať. A práve toto sú pozmeňujúce návrhy. A hlasovať je ešte jedna vec, ale samotná rozprava, my nemôžeme ani v tej rozprave reagovať na daný pozmeňujúci návrh, pretože nevieme, o čom ten pozmeňujúci návrh je. A toto sú práve tie kľúčové veci, že keď sa to nezaznamenáva, tak v takom prípade naozaj dostávajú priestor pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu výrazne a veľmi, by som povedal, tak šalamúnsky zmeniť znenie zákona a v takom prípade my nemôžme nijako na to ani poukázať, respektíve už je neskoro, keď na to poukázať chceme.
Takže preto si myslíme, že je dôležité pre aplikačnú prax v rámci výborov či už opozície alebo koalície, proste vôbec pre prospech veci a je dôležité, aby toto bolo zaznamenávané, aby sme mohli sa vlastne spätne k tomu dopátrať a zároveň je to aj takou vizitkou pre, alebo takou, by som povedal, vstupnou bránou pre mnohé médiá, pretože mnohokrát sa oni tiež častokrát nedozvedia o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh bude prerokovaný, keď sa my to dozvedáme po začatí, po začatí výboru, tak ani oni na to nemôžu potom reagovať a takýmto spôsobom sa vedia teda do zákona veci dostať. A vieme teda, sú príklady aj z minulosti, kedy sa to stalo. Naposledy v tomto volebnom období to bol pozmeňujúci návrh vlastne pána Náhlika na jar, myslím, že to bolo v marci tohto roku na finančnom výbore, kde priniesol pozmeňujúci návrh do zákona o verejnom obstarávaní. A to bol teda výrazný zásah, by som povedal, do na jednej strane možno sfunkčnenia samotného obstarávania, ale do výrazného znefunkčnenia samotného zákona.
Takže toto sú príklady, ktoré uvádzam a vidíme, že sa dejú, a práve preto tento zákon, si myslíme, že zo začiatku možno áno, bude to, budeme si musieť, budú si poslanci musieť zvyknúť na toto, ale myslím si, že si zvyknú veľmi rýchlo a prinesie to naozaj teda veľkú transparentnosť a vhľad do konania poslancov na výboroch a to je to, o čo nám ide, aby jednak oni mali ten komfort toho, že to, čo povedia, je dohľadateľné a zároveň to, čo povedia, je aj už zaznamenané a bude mať dosah, si to nesú so sebou. A tak to má byť. Takže toto sú také krátke dve veci, ktoré som ja chcel poukázať ešte na tejto novele možno aj z hľadiska takej praxe, ako na uvedomenie si, že tento návrh zákona je dôležitý a myslím si, že nie je dôležitý, ale je nevyhnutný, obzvlášť v dnešnej dobe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, piatkové skoré popoludnia majú svoju opozičnú poetiku. Je nás tu pomenej. A dovolím si predniesť návrh zákona, ktorý dlhodobo považujem za veľmi dôležitú súčasť, alebo novely, súčasť našej poslaneckej práce. Niekto volá rokovací poriadok Excalibrom. To je tá, ten moment, kedy sa vytiahne meč, ak vzniká nejaká hádka alebo zádrhel v procese, niekto volá rokovací poriadok po poslednej novele horalkový alebo náhubkový zákon.
Myslím si, že prinášam to, čo sa snaží OĽANO a noví poslanci v pléne Národnej rady prezentovať, a to je otvorenosť a transparentnosť. Prinášame to alebo chceme priniesť to, aby nielen toto plénum, kde je vidieť, akým spôsobom rokujeme, akým spôsobom sa prekladajú návrhy zákonov, kto je navrhovateľ, kto je spravodajca, kto napríklad prináša pozmeňujúci návrh. Toto všetko je vidieť, je to zaznamenané a tvorí to dokonca aj archív, čiže sa to dá pozerať aj spätne. To isté platí o hlasovaniach. Ak hlasujeme v pléne Národnej rady, do pár sekúnd po mene, čiže každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec má zaznamenané, akým spôsobom sa postavil k či procedurálnemu návrhu, k pozmeňovaciemu návrhu alebo k zákonu ako celku.
Čo mne však za sedem rokov pobytu v pléne parlamentu vadí, že tu máme orgán, resp. orgány, ktoré sú z tohoto pohľadu zanonymizované. A preto prinášam novelu rokovacieho poriadku, ktorá by mala odstrániť, že v systéme tak, ako sa, ako ľudová múdrosť vraví, že reťaz je iba tak silná, ako jej najslabšie ohnivko, tak ak máme v systéme slabé ohnivko alebo dieru, tak jednoducho sa nám vedia dostávať do zákonov veci, ktoré sú mimo dohľad verejnosti, mimo zodpovednosť, mimo archív, mimo archív prejednávania tej veci, ale aj mimo archív zosobneného hlasovania, a to sú parlamentné výbory.
Je pre mňa nepochopiteľné, prečo v roku 2017 neexistujú audiovizuálne záznamy toho, akým spôsobom rokujeme na výboroch. Prečo stránka Národnej rady Slovenskej republiky neponúka takto jednoduchý servis, keď to dokážu zvládať obce, keď to dokážu zvládať mestá, keď to dokážu zvládať kraje? Prečo na najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky v Národnej rade máme tak slabé ohnivko, že verejnosť často nevidí, akým spôsobom argumentujeme, akým spôsobom predkladáme, čo sú tie, naozaj tie naše pracovné výsledky? Lebo často z môjho pohľadu sa vyhovárajú kolegovia, často sa vyhovárajú alebo argumentujeme tým, že tá práca tuná na pléne je už len čerešnička na torte, práca poslanecká sa odviedla na tých výboroch.
Na výbore môžu chodiť médiá, ale už tu nie je nikto, kto by tu nebol aspoň rok a pol a vieme, že existujú výbory, ktoré jednoducho nemajú tento typ záujmu, že by médiá prišli a následne nám až potom, keď sa dozvedia tu v pléne počas prijímania 4. bodu spoločnej správy, ktorý bol možno vyňatý na osobité hlasovanie alebo nie, čo to vlastne na tých výboroch bolo schválené a čo ten bod 4 spoločnej alebo bod 9 alebo 11, čo to vlastne je. Strašne ťažko sa potom pátra, kto ho predložil, napríklad nejaký pozmeňovák na výbore a nedopátrate s dvoj-, trojmesačným oneskorením, ak sa pozriete na nejaký konkrétny príklad, kto ako hlasoval. Dopátrate sa iba, v akom počte bolo na výbore hlasované, ale zosobnené menovité hlasovanie tam nie je.
Preto prichádzame s novelou rokovacieho poriadku, aby bolo povinnosťou na verejných výboroch zhotovovať audiovizuálny záznam tak, ako sa zhotovuje z tohoto pléna, aby bola táto technická pomôcka riešená nejakým statickým záznamom, aby to bolo podložené zákonom o rokovacom poriadku, pretože niekto možno vie, niekto nie, ale aj záznamy, ktoré tu my máme, dosť unikátny systém, že máme záznamy o rokovaniach pléna parlamentu viac ako dekádu, ale zákon vyžaduje iba polročnú povinnosť. Čo ak tu príde nejaká osvietená hlava typu kapitán a jednoducho povie, že on bude stricti iuris dodržiavať zákon a archív nám zmizne. Preto predlžujeme dobu uchovávania týmto návrhom zákona a preto žiadame, aby boli výbory zaznamenané audiovizuálnym záznamom a aby šli tiež do archívu. Zároveň žiadame alebo navrhujeme, žiadame o podporu, aby tieto hlasovacie zariadenia s mikrofónmi a s našimi kartami boli aj na výboroch, aby sme sa nebavili len tak do vetra, ale aby každé slovo malo váhu a volič nás mohol hodnotiť aj za prácu na výboroch. Čiže aby to hovorené slovo bolo zaznamenané a zároveň by to zabezpečilo, že aj naše hlasovania na výboroch by mali naše mená a priezviská.
Ak sa s týmto - a podľa mňa každý jeden človek 21. storočia by sa s týmto mohol stotožniť - stotožníte, urobíme pre otvorenosť, transparentnosť a neobchádzanie alebo anonymizáciu legislatívneho procesu, kde sa nás ľudia často pýtajú, kto s tým prišiel, prečo sa to nachádza v tej, v tej a v tej časti, urobíme len dobre. Zároveň zabezpečíme aj našu informovanosť navzájom. Často vidíme, keď hlásia predsedovia výborov, že tu je súbeh. Máme právo ako poslanci byť a zúčastňovať sa rokovania výborov, aj v ktorých sme, nie sme členmi, ale niekedy sa to jednoducho fyzicky nedá stíhať, pretože bežia dva, tri, päť naraz a preto je podľa mňa dôležité aj z nášho hľadiska mať možnosť si pozrieť, čo na tých výboroch prebiehalo, akým spôsobom bola debata a z toho sa napríklad pripravovať aj na veľké plenárne zasadnutia.
Toľko na úvod k tomuto návrhu zákona. Prihlásim sa aj do rozpravy, kde budem mať ambíciu vysvetliť niektoré čísla a možno porovnania a hneď úvodom si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem. Kolega Martin Poliačik načrtol ďalšie také otvorené témy, ktoré sú tam a ktoré je pravda, že nerieši ani jedna novela, ale nedá sa to riešiť, neviem, či sa to dá vôbec riešiť v tomto zákone, a to je úloha výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ja ten výbor považujem za mimoriadne poddimenzovaný na to, akou úlohou sa v podstate má zaoberať. Treba si uvedomiť, že v niektorých krajinách, áno, je samostatný úrad, ktorý má možno päťtisíc zamestnancov a rieši konflikty záujmov, etiku verejných funkcionárov. Možno by bolo dobré pozrieť sa potom na príklady aj z ostatných krajín OECD, vyspelých krajín, ako konkrétne riešia tento problém a určite je dôležitá, ak, lebo zákon nám teda len nestačí. Vidíme, že zákon teraz máme a videli sme to pri viacerých podaniach, ktoré výbor riešil, že keď sa jednalo o pána Kaliňáka, tak hoci evidentne porušil ústavný zákon, tak to konanie bolo zastavené. Ak takýto politický prístup je k uplatňovaniu ústavného zákona, tak to potom odrádza všetkých. Čiže ústavný, mať dobrý ústavný zákon je jedna vec a potom je tu rad ďalších problémov, ktoré treba vyriešiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Martin, odkedy si spomenul v úvode svojho prejavu, že dnešným dňom bola konečne zriadená tá pracovná skupina, tak od tej chvíle rozmýšľam, čo by ma malo tešiť na tejto správe. Hovorím to preto, lebo nespomeniem si na jediný príklad, kedy v tomto parlamente niečo vyriešila nejaká pracovná skupina. V minulosti to bol skôr prostriedok na zmarenie veci alebo teda cesta, ako veci neriešiť. Dnes presne vieme pomenovať nedostatky tohto zákona. Áno, súhlasím s tým, že možno ani jeden z tých dvoch návrhov nerieši úplne všetky. Ale tie, ktoré sme pomenovali, tak presne na ne vieme navrhnúť aj riešenia. A normálny, bežný legislatívny proces by mal byť taký, že posunieme tie návrhy do druhého čítania a najbližšie týždne využijeme na to, aby sme jednak našli zhodu s koalíciou, keďže na konci dňa to potrebuje 90 hlasov, prípadne aby sme sa zhodli na ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré riešia aj ďalšie problémy, s ktorými, na ktoré sa zabudlo či už v našom návrhu alebo v návrhu Mira Beblavého.