Videokanál klubu

Erika Jurinová, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja len zdôrazním nejaké okolnosti, ktoré tu nastávajú, keď nikto z kandidátov na županov sociálnej vlády SMER nie je prítomný pri obrane tých najzraniteľnejších, najslabších dôchodcov v tejto sále, tak ty napriek pokročilej kampani tu dlho, odborne, precízne dávaš zo seba energiu, dávaš pozmeňovacie návrhy a trpezlivo predstavuješ riešenia pre tých najzraniteľnejších, a to sú naši dôchodcovia. Klobúk dolu. Toto je naozaj príklad pracovitosti teba ako človeka napriek tomu, že hovoríš, že keď sa staneš župankou, tak sa zriekneš mandátu. To bude obrovská strata pre všetkých ľudí na Slovensku, že takíto pracovití ľudia odídu z parlamentu. Zatiaľ čo sociálni demokrati, župani a poslanci v jednej osobe, pri predkladaní takýchto dôležitých aj návrhov zákonov sú možno niekde v regióne. Klobúk dolu, si vzorom pre mňa pracovitosti.
A k tomu obsahu poviem tak, že slovami Karla Kryla: "Trasiem sa strachom pred prízrakom, že raz zo mňa bude dôchodca." Pokiaľ by sme naozaj pri takýchto vládach sa mali dožiť dôchodku, tak dovidenia. Zatiaľ čo nemeckí, rakúski dôchodcovia cestujú, užívajú si starobu, tak naši dôchodcovia živoria. A to je veľmi smutné. Ďakujem za tvoj príklad pracovitosti.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, v tomto prípade budem naozaj hovoriť len odborne, nie politicky. Ale spôsobil to, v tom predchádzajúcom vystúpení to naozaj spôsobil pán štátny tajomník. Takže nedalo sa nereagovať. Tak, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novele návrhu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý má okrem iného riešiť z môjho pohľadu dva dôležité prvky nášho sociálneho poistenia, a to je problém valorizácie dôchodkov a úprava podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Veľmi kvitujem, že novela bude aj upravovať alebo teda pozmeňovákmi budete aj, upravovať aj oblasť, ktorú sme sa snažili už aj my viackrát predkladať, ani nie viackrát, ale už aj na minulej schôdzi, aj na tejto schôdzi, týkalo sa to odpustenia, ak sa človek zabudol prihlásiť alebo z nevedomosti neprihlásil. Som veľmi rada, že ministerstvo prišlo na úpravu, na takúto úpravu vzniknutej nepríjemnej situácie najmä pre poistencov.
Predkladateľom novely asi nemusím pripomínať vážnosť týchto tém. Predovšetkým z môjho pohľadu vážnosť témy zvyšovania dôchodku, ku ktorej zodpovední politici nemôžu pristupovať inak ako v celom kontexte fungovania dôchodkového systému. Lebo ak je niečo nebezpečné pre dôchodkový systém a jeho stabilitu a akceptovateľnosť širokou laickou verejnosťou, tak je to prístup – zvyšujeme tento rok tak, na rok inak. Teraz je to naozaj na štyri nasledujúce roky, čo tak isto veľmi nezvyšuje tú stabilitu systému. Takže budem sa zoberať teda dvoma oblasťami, a to nároku, vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a valorizáciou.
Takže zmena podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Slovenská republika má jeden z najprísnejších podmienok, jedny z najprísnejších podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti. Napríklad v Českej republike je nárok na podporu v nezamestnanosti podmienený trvaním dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti po dobu jedného roka v rozhodujúcom období dvoch rokov pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Podporná doba je od päť do desať mesiacov. V Poľsku je rozhodujúcim obdobím posledných osemnásť mesiacov pred zaradením do evidencie a vyžaduje sa dvanásť mesiacov poistenia, podporná doba je až jeden rok. A napríklad aj Rakúsko má ďalej ďaleko benevolentnejší prístup k podpore v nezamestnanosti, ako je tomu u nás.
Predložený návrh predstavuje zmäkčenie podmienok vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti, čo vítam, a to najmä v súvislosti so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, kde sa i tento rok očakáva pokles výdavkov na dávky v nezamestnanosti. To vláde naozaj umožňuje takú veľkorysejšiu sociálnu ochranu zamestnancov v období straty príjmu v dôsledku vzniku nezamestnanosti.
Návrh ministerstva práce zvyšuje počet rokov rozhodujúceho obdobia na zistenie obdobia poistenia v nezamestnanosti, tak nazvem to testovacie obdobie, tak sa to používa, z troch na štyri roky pred zaradením nezamestnanej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čo je pozitívna zmena, v rámci ktorej sa bude zisťovať, či poistenec získal dva roky poistenia v nezamestnanosti v štyroch posledných rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie namiesto dnešných troch rokov. Čo je ale menej pozitívne, je skutočnosť, že sa neupravuje aj rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu. A tak sa ocitneme v situácii, v ktorej rozhodujúce obdobie na zistenie počtu dní poistenia budú štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu budú vždy posledné dva roky pred zaradením do evidencie. Z toho budú vznikať neopodstatnené rozdiely v nárokoch práve na sumu dávky v nezamestnanosti. Takže príde mi to tak, že ministerstvo zlepšilo podmienky alebo zmäkčilo podmienky na testovanie, ale akoby, neviem, či zámerne, alebo opomenulo upraviť aj výpočet toho denného vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti. Uvediem zopár príkladov. Ak zamestnanec rok pred zaradením do evidencie nemal vymeriavací základ na poistné, bol napríklad na péenke alebo na rodičovskej dovolenke, rok pred týmto rokom vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí a prvé dva roky rozhodujúceho obdobia bol zamestnaný na Slovensku, nebude mať podľa navrhovaného stavu v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie žiaden vymeriavací základ, hoci nárok na dávky v nezamestnanosti mu vznikla. Dávka bude vymeraná teda z minimálneho vymeriavacieho základu. Použije sa vlastne platná výnimka. Ak ale ten istý poistenec vykonával zárobkovú činnosť v zahraničí v druhom roku rozhodujúceho obdobia a v treťom by vykonával zárobkovú činnosť na Slovensku, dávka v nezamestnanosti by sa vymerala z denného priemeru za tretí rok rozhodujúceho obdobia. Vzniknú rozdiely v dávkach v nezamestnanosti a že nejde o malé sumy, uvediem na príklade. Ak by sa poistné platilo na Slovensku z vymeriavacieho základu 800 eur, prvému poistencovi by patrila mesačná dávku zhruba 228 eur a druhému 450 eur. Uznáte, že to je naozaj značný rozdiel. Je to vlastne polovičný rozdiel, alebo tá prvá situácia spôsobí, že človek príde o polovičku dávky.
Oveľa jednoduchšie by sa to bolo ukázalo naozaj na priamom príklade, ktorý vám ale, bohužiaľ, nemôžem ukázať, takže ste odkázaní len na to, čo vám vypoviem. A verím, že z toho, čo som povedala, máte chaos. Ale tým som chcela demonštrovať, že naozaj existuje možnože taká nespravodlivosť, ktorá, verím, že nebola len, že ste si ju nevšimli na ministerstve a ktorá by sa dala vylepšiť alebo zjednodušiť situáciu tým ľuďom, ktorí sa stanú nezamestnaní. Obaja títo poistenci zaplatia v rozhodujúcom období štyroch rokoch pred zaradením do evidencie rovnakú sumu poistného, ale dávky v nezamestnanosti by vykazovali viac ako 50-percentnú odchýlku, čo podľa môjho názoru nielenže nie je v poriadku, ale môže mať aj kolíziu s princípom rovnakého zaobchádzania. Považujem za potrebné navrhnutý stav doplniť a upraviť tak, aby sa takéto prípady diskriminácie odstránili. Preto práve k tomuto bodu prinášam aj pozmeňovací návrh, ktorým navrhujem úpravu práve vymeriavacieho základu pre výpočet dávky v nezamestnanosti, teda úpravy rozhodujúceho obdobia, rozhodného obdobia, v ktorom sa mení, určuje vymeriavací základ. To je k tej prvej oblasti dávky v nezamestnanosti.
A druhý návrh na dočasný systém zvyšovania dôchodkov. To znamená, v tejto časti sa budem viac venovať, nie že viac, ale jedine venovať zvyšovaniu dôchodkov, to znamená, valorizácii dôchodkov. Pre posúdenie návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na dočasný systém zvyšovania dôchodkov je potrebné najmä určiť nejaké hodnotiace kritériá. A už to samotné vidím ako problém, lebo samostatným problémom je už aj dočasnosť uvedenej valorizácie alebo metódy valorizácie. Ide totiž o dočasnosť trvajúcu už od roku 2013, ktorá sa má predĺžiť do konca roku 2021. Teda od účinnosti zákona 461/2003 do konca roku 2021 sa budú podľa tohto návrhu, to znamená, z osemnástich rokov platnosti zákona valorizovať dôchodky v osobitnom režime počas ôsmich rokov, čo je podľa mojej mienky vážnym narušením ústavného princípu právnej istoty a tiež ochrany aj takzvaných legitímnych očakávaní poistencov.
S problémom dočasnosti valorizácie dôchodkov sa Ústavný súd už zaoberal v roku 2006. A pre posúdenie navrhovanej právnej úpravy je potrebné si pripomenúť jeho nález, Ústavného súdu 16/06, a z ktorého citujem. "Podľa názoru Ústavného súdu opakované novelizácie zákona urobené s cieľom vylúčenia uplatňovania všeobecného zákonom ustanoveného systému zvyšovania dôchodkových dávok je v príkrom rozpore s princípmi jasnosti, stability a právnej istoty, ale aj s princípmi tvorby práva, ktoré vyplývajú zo všeobecného princípu právneho štátu, ako je obsiahnutý v čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj s garanciou základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny. Preto mám problém vysporiadať sa s predloženým návrhom na predlžovanie dočasnosti metódy valorizácie, a buď nám pán minister tu objasní, ako sa ministerstvo vysporiadalo s takýmto nálezom Ústavného súdu, alebo sa s týmto problémom, ako aj s problémom, ktorý ďalej uvediem, budeme musieť poslanci obrátiť opätovne na Ústavný súd. Lebo nie je možné permanentne a ad hoc meniť valorizáciu dôchodkov. O tom nález Ústavného súdu hovorí jasnou rečou.
Druhá časť toho, s čím sa neviem celkom stotožniť, je zvolená metóda dočasnej valorizácie. V roku 2006 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla valorizovať dôchodky diferencovane podľa sumy vyplácaného dôchodku a dôchodky vyplácané nad určitú sumu sa nevalorizovali vôbec. Dnes sme pred posúdením návrhu, v ktorom sa nižšie dôchodky majú valorizovať jedným spôsobom, vyššie, odlišným spôsobom. Podľa vyjadrení ministra práce ide o zavedenie dočasného hybridného diferencovaného systému valorizácie a ide o podobný problém, aký vznikol v roku 2006. Otázka neznie, či viac pridať dôchodcom, alebo nie, otázka je, či je ústavne korektná diferenciácia zvyšovania dôchodkov podľa vyplácanej sumy. Lebo nález Ústavného súdu v tejto veci celkom jednoznačne hovorí, opäť citujem: "Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe osobnej participácie premietajúcej sa do zohľadňovania zásluhovosti pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založený na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Tým, že integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 Listiny a z tohto pohľadu ju treba aj posudzovať." Pritom primeranosť hmotného zabezpečenia Ústavný súd nedefinuje kvantitatívne, ale vo vzťahu k príjmu pred dôchodkovým vekom.
No a vo vzťahu k nášmu problému je najdôležitejšie nasledujúce stanovisko Ústavného súdu: "Podľa názoru Ústavného súdu preto opakovaným vylúčením uplatnenia všeobecne ustanoveného valorizačného mechanizmu a zavedením hornej hranice pre zvyšovanie dôchodkových dávok došlo nielen k neprípustnému zásahu do právnej istoty a z nej vyplývajúcich legitímnych očakávaní adresátov tejto právnej úpravy a k vážnemu narušeniu ich dôvery v právny poriadok, čím sa namietané ustanovenie dostalo do rozporu nielen s čl. 1 ods. 1 ústavy, ale aj do rozporu s čl. 39 ods. 1 ústavy a čl. 30 ods. 1 Listiny, lebo bez akýchkoľvek akceptovateľných dôvodov sa v systéme dôchodkového poistenia narušila proporcionalita uplatňovaných princípov, predovšetkým medzi mierou sociálnej solidarity a mierou osobnej participácie zásluhovosti na sociálnom zabezpečení spôsobom vedúcim k neodôvodnenej nivelizácii dôchodkových dávok narúšajúcej ústavný princíp zabezpečenia primeranosti, ktorá sa posudzuje aj podľa kritérií zásluhovosti."
Ja som presvedčená, že dôsledkom tohoto nálezu Ústavného súdu je vylúčenie možnosti diferencovaného zvyšovania dôchodkových dávok, jedným pevnou sumou, iným percentom z vyplácaného dôchodku. To je možnože taký ten hlavný dôvod nespokojnosti so spôsobom valorizácie podľa vyplácanej sumy starobného dôchodku, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nivelizácii dôchodkových dávok. Čím nie som si istá a hovorím to verejne, či garancia minimálneho zvýšenia dôchodkov spadá alebo nespadá
medzi nástroje diferencovaného zvyšovania dôchodkov, či nízka inflácia je alebo nie je akceptovateľným dôvodom na porušenie zásady proporcionality. Aj v tejto veci by mal dať definitívne stanovisko asi už len Ústavný súd, pretože tu ide o špeciálny prípad dočasného zavedenia minimálneho zvýšenia starobného dôchodku, ale ktoré vedie k nivelizácii dôchodkov.
Len pre zaujímavosť. Päť rokov zvyšovania starobných dôchodkov pevnou sumou spôsobilo napríklad aj takýto efekt: Všetky dôchodky priznané v roku 2006 a vyplácané v roku 2006 vykazovali nárast o 5,6 % voči priznaným dôchodkom, lebo v tomto roku sa dôchodky zvyšovali o 5,6 percenta, v priebehu nasledujúcich rokov sa valorizovalo aj pevnými sumami a úhrnné zvýšenie starobných dôchodkov priznaných v roku 2006 sa do roku 2017 pohybuje od cca 41,5 % pre najvyššie dôchodky do 54 % pre najnižšie dôchodky. Z toho je zrejmé, že princíp proporcionality nebol uplatňovaný a sme v kolízii s nálezom Ústavného súdu.
Z doteraz uvedeného vyplýva takýto záver, že zákonodarca nemá úplnú voľnosť pri metóde valorizácie, pretože Ústava Slovenskej republiky aj nález Ústavného súdu vyžadujú, aby existoval stabilný dlhodobo platný spôsob valorizácie dôchodkov, ktorý udržiava princíp proporcionality medzi solidaritou a zásluhovosťou v rovnakej miere, aká platila pri priznaní starobného dôchodku. Predložený návrh určite nezodpovedá požiadavke dlhodobej stability metódy valorizácie a pravdepodobne je aj v kolízii s požiadavkou udržiavania proporcionality a vedie k postupnej nivelizácii dôchodkov.
Všetci chceme, aby sa dôchodcom zvyšoval ich príjem, ale musíme to robiť ústavne a konformným spôsobom. Verím, že ministerstvo práce nemá záujem na porušovaní ústavnosti a bolo by vhodné, aby minister vo svojom návrhu minimálne zmenil trvanie takéhoto dočasného režimu valorizácie dôchodkov na kratšiu dobu, opäť radšej na budúci rok, a ministerských úradníkov zaviazal k tomu, o čo sme ho žiadali každý rok, aj v prvom vystúpení k tomuto návrhu, aby sa témou valorizácie dôchodkov zaoberal skutočne zodpovedne a aby išlo o stabilné, ústavné a najmä dlhodobé riešenie. Je neúnosné, aby sa pri existujúcich tempách rastu priemernej mzdy aj mimoriadne nízkej inflácii dôchodcovia prepadávali v príjmovej škále obyvateľstva na nižšie a nižšie pozície.
OĽANO podporí predložený návrh valorizácie na rok 2018 s tým, že budeme uvažovať a vyzývame aj ostatné politické strany k spoločnému podaniu podnetu na preskúmanie ústavnosti. O tom budeme ešte hovoriť.
Valorizácia dôchodkov, ktorá sa dotýka viac ako milióna občanov, a potrebujeme jasne vymedzené hranice zásahov do cieľovej metódy valorizácie tak, aby sa neopakovala situácia posledných rokov. Naozaj mali sme tu viackrát nastavenie valorizácií, alebo sme nastavovali každý rok nejakým spôsobom valorizáciu. Teraz je to nastavenie v podobnom duchu ako minulý rok na ďalšie štyri roky, ale nepovažujem to za trvalé riešenie. Myslím, že ani pán minister, keďže určil dočasnosť takejto valorizácie. Ale je to veľký problém. Naozaj dbajme na to, aby aj tie zmeny, ktoré prijímame, boli ústavné, aby nespôsobovali aj právny chaos.
Dôležité je podľa mňa aj vymedzenie cieľa valorizácie dôchodkov. Pokiaľ pri určení metódy valorizácie dôchodkov obmedzuje zákonodarcu ústava a nálezy Ústavného súdu, rozsah zvyšovania starobných dôchodkov je už potom len čisté politikum obmedzené zdrojovými možnosťami štátu. Skrátka, o koľko sa majú dôchodky zvyšovať, závisí od vôle parlamentnej väčšiny, ale aj tu by mali fungovať isté pravidlá vychádzajúce z určenia, čo sa má valorizáciou dosiahnuť alebo aký je cieľ samotnej valorizácie. Na danú vec sú rôzne názory a pokiaľ si nevyjasníme pozície, z ktorých vychádzame pri prenastavení zvyšovania dôchodkov, budeme sa stále hompáľať stále od riešenia jedného aktuálneho problému k druhému. Raz to bude deflácia, inokedy inflácia prevyšujúca rast miezd alebo nejaký zástupný problém, ako napríklad blízkosť termínu volieb.
V akýchkoľvek úvahách o dôchodkovom systéme sú vždy prítomné minimálne tri protichodné záujmy, a to je záujem poistencov na čo najvyšších starobných dôchodkov, záujem zamestnávateľov na čo najnižších sadzbách poistného a záujem štátu na čo najnižší dopad dôchodkového systému na štátny rozpočet. Každý si háji tú svoju pozíciu. Dôchodkový systém, ktorý by plne pokrýval záujmy zúčastnených strán, nie je možné skonštruovať, lebo jednoducho lacný dôchodkový systém, ktorý poskytuje vysoké dôchodky bez účasti štátu na ich financovaní, naozaj neexistuje. Skrátka, ideálny dôchodkový systém neexistuje a jedine politici majú oprávnenie určiť, čí záujem má byť uprednostnený pred záujmom iných aktérov dôchodkového zabezpečenia, a tiež o tom, či a nakoľko sa majú dôchodcovia podieľať na raste bohatstva spoločnosti, či a nakoľko majú dôchodcovia právo zadlžiť budúce generácie deficitmi dôchodkového systému.
Teda zásadnou otázkou, pred ktorou politici stáli a stoja aj dnes pri rozhodovaní o zvyšovaní dôchodkov, je otázkou, aký má byť cieľ valorizácie dôchodkov. Čo má byť obetované, resp. koľko zo záujmov každej skupiny aktérov dôchodkového zabezpečenia má byť obetované v prospech inej skupiny. Pri rozhodovaní o metóde zvyšovania dôchodkov sú rozhodujúci dvaja aktéri, a to dôchodcovia, ktorí cez volebné preferencie ovplyvňujú politikov sľubom o vysokých valorizáciách, a ekonómovia, ktorí berú do úvahy výlučne rozpočtové dôsledky zvolenej metódy valorizácie.
Niet ani zamak pochybností, že minimálne zvýšenie dôchodkov musí byť naviazané na infláciu. Tá zabezpečuje udržiavanie kúpnej sily dôchodcov na úrovni roka, v ktorej bol dôchodok priznaný. Ekonómovia, naopak, budú vždy tvrdiť, že takáto valorizácia je postačujúca. Lenže ekonómovia, s prepáčením, sú technokrati, ich prioritou sú rozpočtové dopady valorizácie najmä tie dlhodobé, ale sociálne dopady reštrikčných opatrení sú v ich kalkuloch takým mizivým, veľmi drobným, marginálnym problémom, a tie musia riešiť práve takéto, no sociálne aspekty musia riešiť politici a vláda.
Preto témou dneška je opäť stanovisko k otázke, či a nakoľko sa majú dôchodcovia cez zvyšovanie dôchodkov podieľať na raste obyvateľov, na raste bohatstva obyvateľstva a či majú dôchodcovia právo zaťažovať budúce generácie schodkami verejných financií.
Môžem teda tlmočiť samozrejme len naše stanovisko. My vidíme vec nielen v dimenziách verejného dlhu generovaného dôchodkovým systémom, aj keď si tento problém s plnou vážnosťou uvedomujeme, no pri valorizácii dôchodkov sa nevyhýbame ani jej sociálnemu rozmeru. A máme za to, že dôchodcovia majú mať právo účasti na raste bohatstva obyvateľstva, meraného samozrejme rastom miezd. Preto preferujeme a aj do budúcnosti budeme preferovať systém valorizácie dôchodkov, ktorý bude trvalo naviazaný istým percentom aj na rast miezd tak, aby do valorizácie bolo vždy premietnuté najmenej 30 % rastu miezd. Teda nie celý rast miezd, pretože chceme rozložiť dopady nepriaznivého demografického vývoja na viac generácií. A zásadne odmietame zaťažiť dopadmi len generáciu súčasných dôchodcov.
A tiež pripomínam, že treba začať s masívnejšou pronatalitnou politikou. Tu zvýšenie rodičovského príspevku o pár eur naozaj nestačí. To znamená, to, čo hovoríme takmer pri každom sociálnom zákone, pán minister, prorodinná politika štátu nám tu chýba. Prekvapujúce je, že sociálnodemokratická vláda to vidí v cieľom stave rovnako ako technokrati. Alebo nie, ak ide od výnimky k výnimke?
Pán minister, by som potrebovala zodpovedať pár otázok. Je oficiálnym stanoviskom tejto vlády, že cieľovým stavom valorizácie je valorizácia infláciou? Naozaj si myslíte, že dôchodcovia by sa nemali cez rast dôchodkov podieľať na raste bohatstva obyvateľstva? Lebo navonok pôsobia postoje vlády k valorizácie rozpačito a na jednej strane sa deklaruje cieľ dosiahnuť valorizáciou výlučne cez dôchodcovskú infláciu a na druhej strane rok čo rok výnimka. Takže ako to v skutočnosti je, pán minister?
Ak sa bude valorizovať iba cez infláciu a rast mzdy, dostavuje sa efekt, pri ktorom sa zvyčajne prepadávajú starší dôchodcovia na životnej úrovni voči svojim mladším kolegom a dlhodobo vzniká problém starodôchodcov a novodôchodcov. To znamená, že z rovnakého výkonu sa dosahuje rôzna životná úroveň dôchodcov, čo nepovažujeme za správne. Tak je to to dlhodobým zámerom vlády?
No a posledná poznámka pred tým, ako prečítam pozmeňovací návrh. Čo ostáva v návrhu záhadou, je dôvod naviazania valorizácie dôchodkov na priemerný vyplácaný dôchodok. V podstate ide o rekurzívnu procedúru, ktorej valorizačná suma závisí nielen od rastu miezd, ale aj od početnosti nastupujúcej skupiny dôchodcov, nesystémové zvyšovanie starobných dôchodkov a tiež na raste životného minima. To nemá žiadne ekonomické opodstatnenie a spolu s diferencovaným zvyšovaním dôchodkov vedie len ku chaosu v dôchodkovom systéme. Takže toľko k pripomienkam k valorizácii.
Otázka je, že či naozaj má ministerstvo riadne zodpovedané hlavne cieľ valorizácie, že či sa nehráme na zajaca vo vreci, na mačku vo vreci, že či ste si istý, že to, čo aplikujete teraz každoročnou novelizáciou alebo zmeny valorizácie, a prečo, ak to je vaším cieľom, tak prečo z toho neurobíte trvalý mechanizmus? A nerozumiem teda naozaj tej dočasnosti metódy valorizácie. A možno ak by ste mi zodpovedali aj ten spôsob valorizácie, tak budem veľmi rada, teda hlavne tie otázky, ktoré som položila v závere.
Dovoľte mi teda teraz prečítať pozmeňovací návrh, ktorý sa týka určenia výšky vymeriavacieho, denného vymeriavacieho základu pre určenie dávky nezamestnanosti. A tiež vás prosím, pán minister, aby ste sa pozreli na ten pozmeňovací návrh, a verím, že ak si to prejdete so svojimi ľuďmi, tak že nájdeme nejaký prienik spoločný tohto pozmeňovacieho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Soni Gaborčákovej, Anny Verešovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa za doterajší bod 31 vkladajú nové body 32 až 36, ktoré znejú:
"32. V § 108 ods. 2 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje inak."
"33. V § 108 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základe je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku."."
34. V§ 108 ods. 3 tretia veta znie: "Ak poistenec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti ani v rozhodujúcom období podľa druhej vety, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor."
35. V § 108 ods. 4 sa slová druhej vety nahrádzajú slovami tretej vety.
36. V § 108 ods. 5 sa slová tretej vety nahrádzajú slovami štvrtej vety.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. To je celý pozmeňovací návrh.
Pán minister, verím, že sa ním budete zaoberať. A naozaj na záver už len, návrh, ktorý ste priniesli do parlamentu, tak ako sme ho podporili v prvom čítaní, podporujeme ho aj teraz v druhom čítaní. Dala som vám niekoľko otázok, ktoré súvisia so spôsobom valorizácie. Upozorňujem na to, že naozaj od roku 2013, aj keď novela teda prišla alebo teda zákon o zdravotnom poistení prišiel do platnosti v roku 2004, tak od roku 2013 sa každoročne mení ten systém valorizácie dôchodkov. Ak ste presvedčený o tom, že naviazanie len na dôchodcovskú infláciu nie je ten správny model, prečo ste nedali pokyn, aby sa naozaj ustanovil model, ktorý zahŕňa aj ten rast bohatstva obyvateľstva alebo teda nejaké naviazanie na rast priemernej mzdy, ktorá v súčasnosti rastie. Bolo by to možno lepšie, čestnejšie aj pre ľudí priehľadnejšie určenie alebo taká garancia, že vám ide naozaj o to, aby tá stabilita dôchodkového systému aspoň pri valorizácii bola zachovaná a ľudia by si boli istí, že neprídu o zhodnotenie svojich predtým dávaných úspor, nie úspor, ale sociálneho poistenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len chcem podporiť kolegyňu Eriku Jurinovú a naozaj potvrdiť to, čo si myslím, že aj je zrejmé všetkým, ktorí aspoň len trošku sledujú prácu parlamentu a špeciálne sociálnu oblasť, že Erika je jedna z najusilovnejších poslankýň, niektoré roky bola úplne najaktívnejšou a skutočne predkladá tieto veci nie preto, že idú nejaké voľby, čo nakoniec idú vlastne takmer vždy stále nejaké, ale pretože ju táto oblasť a hlavne ľudia, ktorých sa to týka, úprimne zaujímajú a snaží sa pomôcť a nájsť riešenie. Preto si myslím, že naozaj ministerstvo by malo takýmto poslancom vychádzať v ústrety a pán štátny tajomník by mohol nájsť naozaj vhodnejšiu formu ako komunikovať svoj názor, svoje možno aj odmietnutie, lebo tam sa ukazuje zrelosť človeka, keď má v rukách nejakú moc a keď ide aj niečo odmietnuť. Dá sa to robiť slušne, dá sa to robiť konštruktívne.
Takže ja ďakujem Erike aj ďalším kolegyniam, ktoré s ňou spolupracujú, za to že sa tak angažujú a že to robia nielen pred voľbami, ale vždy stále dokolečka veľmi usilovne, aj keď ich nikto nevidí.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že vôbec som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo myslím, že všetko, čo bolo potrebné z našej strany, vysvetlila kolegyňa Soňa Gaborčáková, ktorá odborne, kompetentne predniesla problémy, ktoré neboli doriešené v našom pozmeňováku, aj tie, ktoré nakoniec teda vládna koalícia sa rozhodla prijať.
Ale poviem vám ten dôvod inšpirácie vystúpiť. To bolo vaše, nie vaše, ale nekompetentné poslanie mailu pani poslankyni Soni Gaborčákovej. Prišlo mi až zle, pán minister, keď som si ho prečítala, a prosím vás, urobte si na ministerstve s pánom štátnym tajomníkom poriadok. To vám odporúčam, lebo vám prerastie za chvíľku cez hlavu. Bolo mi zle z toho, keď viem, aké úsilie kolegyňa Gaborčáková venovala tejto oblasti. To viete si zdokumentovať už od prvého čítania, čo všetko absolvovala, ona vlastne toto vo svojej reči povedala a rozprávala, snažila sa niekoľkokrát stretnúť s pánom ministrom, bola odkázaná na štátneho tajomníka a pán štátny tajomník jej ako odpoveď na vaše odporúčanie, aby sa s ním stretla, dnes ráno pošle mail, v ktorom jej vysvetľuje na A-štvorku, podľa mňa to muselo byť určite na A-štvorku veľmi husto písané, prečo by nemala takýto pozmeňovák predložiť. Lebo je to zbytočné a na čo, že otvára vykopnuté dvere. Úplne choré. Pán minister, radím vám, urobte si s pánom štátnym tajomníkom poriadok!
Úplným klincom bol záver, kde hovorí, píše, ale chápe teda, že to podáva aj napriek tomu všetkému, čo jej on napísal, koniec koncov pre mňa to nebolo dostatočné vyargumentovanie, prečo by nemala podávať aj tie časti pozmeňovacieho návrhu, s ktorými sa nestotožňuje, ale úplným klincom bolo to, že v závere teda, že chápe, že to podáva, lebo Jurinová. Ja už neviem presne tie slová, ktoré použil, ale proste, lebo Jurinová kandiduje a musí, hej, aby sa prezentovala alebo čo. Prosím vás, odkážte vášmu pánovi štátnemu tajomníkovi, že či je hluchý a slepý, keď nevie, že ja sa k takýmto zákonom vyjadrujem pravidelne. Som veľmi rada, že v našom tíme je Soňa Gaborčáková, ktorá to chytila úplne špecificky, odborne. Odborne, jedine odborne. Teraz ja vystupujem len politicky a len preto, lebo váš štátny tajomník si dovoľuje písať pani Gaborčákovej také veci, ako jej napísal, hanbou parlamentu, normálne. Hanbou vlády by som povedala, že je.
Takže, pán minister, predkladali sme sedem bodov, ktoré sa týkali pozmeňovacích návrhov. Ja to vymenuje pre istotou. Išlo o zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť, kedy myslíme, že je potrebné viazať ich na zvyšovanie minimálnej mzdy. Stopercentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent. Už pri novele zákona o sociálnych službách, ktoré sa týkali vyslovene stacionárov alebo v ambulantných službách, sme upozorňovali, že také zníženie, aké vtedy prebehlo, naozaj nepomôže nijakému ani začleňovaniu, ani zlepšeniu stavu, najmä zdravotne ťažko postihnutých detí. Preto opätovne v podobnom duchu, toto bola pripomienka socie, prevzali sme to, podali sme to.
Ďalší bod, zvýšiť príspevky na krízové zaradenie, naviazať ich na minimálnu mzdu. Rovnako, o krízovej intervencii už hovorila aj kolegyňa Anka, hovorila Anka Verešová. Hovorila o tom, akým spôsobom organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú takýmto činnostiam, ledva prežívajú. Opäť je to len znak toho, že vás tie ambulantné služby a krízová intervencia nezaujíma.
Ďalší bod. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie, minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur. Je to suma, ktorá je naozaj postavená na minimalistických požiadavkách pri dodržaní štandardov, aké nastavila vláda, na 16,7 eur. Inak môžeme povedať, že táto včasná intervencia bude pochovaná a vy si budete môcť povedať, že budete hrobárom tejto včasnej intervencie, ktorá je v zákone, ktorá sa pomalinky rozbieha. Tie ženy, s ktorými som sa stretla, tak ledva prežívajú, nevedia, ako budú fungovať a predpokladajú, že ak to takto pôjde ďalej, opäť zavrú. To vám nevadí, že sa nebude mať kto reálne starať o tie deťúrence?
Piaty bod. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydanie rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely, zbytočne dlhé. Zo 60 dní na 30, a z 30 dní na 10. To znamená, že nie, že my sme chceli ísť trošku ďalej ešte, ako je to v pozmeňovacom návrhu, ktorý prejde plénom, ale budiš, tešíme sa, že aspoň ste ustúpili z tých pôvodne navrhovaných lehôt.
Šiesty bod. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby. Takisto, hovorí sa o ekonomicky oprávnených nákladoch, ale viete, že v skutočnosti sa tam nezahŕňajú naozaj náklady, alebo VÚC-ka nie je ochotná akceptovať niektoré náklady, ktoré sú reálnymi nákladmi v zariadeniach.
Siedmy bod. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľa o príspevok. Som takisto veľmi rada, že ministerstvo prijalo a ustúpilo z takejto chorej požiadavky, podľa mňa. Takže takisto kvitujem, že vláda sa rozhodla v tomto konať.
Takže z týchto siedmich bodov, dva registrujem, že boli teda podané v pozmeňovacích návrhoch, ostatné sa týkali iných vecí. Väčšinu z nich podporíme. Jeden myslím, že nie sme si celkom istí, či, či bude podporený, ale všetky ostatné radi podporíme.
A samostatný pozmeňovák sme dávali, ktorý sa týkal posúdenia odkázanosti, aby ľudia naozaj neboli odkázaní na to, že budú musieť sa chodiť posudzovať, alebo teda že mesto neakceptuje posúdenie vyššieho územného celku, alebo opačne, alebo samospráva a podobne. Takže toto bolo osem pozmeňovacích návrhov alebo osem bodov pozmeňovacieho návrhu, ktoré predniesla kolegyňa Gaborčáková. Ja vás prosím, aby ste naozaj uvažovali o tom, keď, je mi jasné, že teraz ich neprijmete, z toho, čo písal pán, možno, že váš blízky nasledovník, možnože čochvíľa minister, neviem, ale teda správa sa tak, ako by už bol ministrom, tak nám jasne vysvetlil, že nebudú podporené, že ich vlastne Soňa Gaborčáková úplne zbytočne predkladala.
Ja vás uisťujem a garantujem vám, že nič, žiadne jedno slovo, ktoré hovorí Soňa v prospech ľudí odkázaných na pomoc iných, nie je stratené. Oni to veľmi dobre vnímajú a veľmi si to pamätajú. Takže toľko k vystúpeniu.
Na záver už iba, táto novela mala za cieľ odstrániť diskrimináciu verejných a neverejných poskytovateľov. Naozaj sa jej to nepodarilo a keď sa jej to podarilo, len v úplne malinkej, minimalistickej časti. To, čo by malo byť cieľom, je navrhnúť štátnu dávku v odkázanosti, ktorá pôjde za klientom a ktorá bude odovzdaná klientovi, nie zariadeniu. To je cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť. Toto je opäť len záplata na veľkú dieru, ktorá istým spôsobom ochraňuje pobytové služby. Tam došlo k dohode, ale tým, tak neviem, kto to už hovoril, ale reagovala som tam, že presne týmto ste dali, vrazili taký kôl a rozpoltili všetkých, ktorí poskytujú akékoľvek sociálne služby, na tých, ktorí poskytujú pobytové služby, a tých, ktorí poskytujú ambulantné služby. Chvalabohu, že možno zastabilizujete pobytové služby, ale ani v tom nevidím, keďže vidíme ten nárast potrieb odkázaných ľudí, aká je príprava na budúcnosť, na blízku budúcnosť v poskytovaní aj pobytových služieb. Brala by som, že štát sa bude snažiť o to, aby ľudia čo najdlhšie zostali vo svojom prirodzenom prostredí, vo svojich domovoch, ale z tejto novely to nijakým spôsobom nie je vidno, pán minister, vôbec. Zastabilizovali ste teraz pobytové služby, možno na chvíľku. Problém to vôbec ale nevyriešilo ani s tou diskrimináciou. Budem rada, ak táto novela aspoň niekomu pomôže, ale ja vás žiadam a prosím o to, aby ste naozaj ďalej pokračovali v hľadaní riešenia pre sociálne služby, ktoré sú týmto zákonom spracované nie tak, ako by sa patrilo na dnešné časy. Preto aj celú novelu nebudem môcť podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, budem sa snažiť už naozaj krátko, bolo tu povedané toho dosť, ale v podstate predstupujem pred vás v takej dobrej atmosfére, v takej atmosfére, že sa dá dohodnúť a že dobré opozičné návrhy je možné prijať, že sa počúvame navzájom a že nám ide o dobro občana. Takto teda predstupujem už nie s pozmeňujúcim návrhom, ale s takou nejakou, s takým vedomím, alebo povedať vám a poprosiť vás, aby ste naozaj zvážili, aby ste podporili pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predložila Soňa Gaborčáková, moja kolegyňa, a ktoré mali širokú podporu opozičných poslancov, ktorí ju preukázali svojimi podpismi. Vy viete, že tieto pozmeňujúce návrhy sú konštruktívne, že sú za nimi odborníci a že samotná predkladateľka naozaj pôsobí autenticky a vierohodne. Vie, o čom hovorí.
Nedá mi aj tak napriek tomu povedať, alebo nepovedať to, že tento zákon je taký nešťastný od samého začiatku. Už je tomu vlastne skoro 10 rokov, bol prijatý v 2008., keď sa prijal, a on sa už v podstate ani moc nedá napraviť, pretože celá jeho filozofia bola vtedy tak nešťastne zmenená množstvom pozmeňujúcich návrhov. A tie jeho každoročné novely už v podstate nikdy nenaplnili naše očakávania alebo oprávnené čakávania tak občanov, ako aj poskytovateľov sociálnych služieb a nikdy a ani teraz neodstraňujú, čo ma mrzí, diskrimináciu občanov, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb. Lebo áno, ak diskriminujeme neverejných poskytovateľov, tak v podstate diskriminujeme samotných ich klientov, a to znamená, diskriminujeme občanov. Pretože stále, stále, ani pri tejto novele, pán minister, neodstraňujete dve kategórie poskytovateľov sociálnych služieb, teda neverejných a verejných, ktorých stále zákon rozdeľuje.
V tých pozmeňovacích návrhoch bola zahrnutá aj zmena financovania služieb krízovej intervencie. Dlhé roky som v takomto zariadení krízovej intervencie, ktorá poskytovala služby krízovej intervencie, pracovala. A aj z takej tej svojej skúsenosti alebo aby ste, takej, dúfam, že budem uveriteľná v tom, že skutočne je potrebné zvýšiť tieto sumy príspevkov, pán minister, pre zariadenia služieb krízovej intervencie, pre terénnu prácu, pre ambulantnú prácu, pre tých neverejných, ako ste ich označili ešte v 2008., neverejných poskytovateľov. Je to nedostatočné a neumožňuje to zabezpečovať kvalitné služby a jeden z tých pozmeňovacích návrhov riešil aj financovanie.
Včera som práve sa v zariadení zastavila a opätovne som počula týchto ľudí, ktorí po mne prebrali prácu, aké je to veľmi náročné, ako stále prežívajú, že to nie je práca, ale v podstate prežívanie. A ako predrečník môj povedal, áno, je to poslanie, ale chcem vám zároveň aj povedať, že títo ľudia vedia naozaj z nadšenia a presvedčenia pracovať aj za nižšie mzdy, ale, preboha, my nemôžeme parazitovať na tom, alebo štát sa nemôže spoliehať na to, že ľudia budú kvôli svojmu presvedčeniu, kvôli tomu, že radi robia charitu, chcú robiť služby, chcú pomáhať ľuďom, tak na nich nemôžeme parazitovať, pretože poznám, poznám týchto pracovníkov a viem, že veľmi rýchlo vedia vyhorieť v tejto svojej práci, ktorú si mysleli, že budú celý život robiť.
Chcem tu podotknúť a podčiarknuť význam služieb krízovej intervencie. Ony hrajú obrovskú rolu v tom systéme sociálnej podpory osobám a pôsobia v podstate preventívne pre všetkých, pre obyvateľov celej komunity. Ja viem, že sa tejto téme nevenuje nikdy dostatok pozornosti, tak na odborných fórach, konferenciách a ani v podstate v novele tohto zákona. Stále a dookola nevenuje sa tomu dostatok pozornosti. Samozrejme, sú to nepopulárne služby a nie sme na ne ani zvyknutí, sú to nové formy v tom našom zriadení novom, ale teda už nejakých tých dvadsať rokov predsa len, na ktoré sme sa nenaučili alebo ktoré považujeme akoby za nejaké, nejaké podradné, ale tieto služby sú nesmierne dôležité. Táto skupina služieb sa od tej dlhodobej starostlivosti a sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím, o ktorých veľmi často rozprávame a ktorí si zasluhujú pozornosť, to je bez debaty, o to viac, že vieme, že starnutie obyvateľstva je nemenné, a my vieme, čo nás čaká, ale táto skupina sa odlišuje, odlišuje sa mnohorakosťou sociálnych skupín, ktoré potrebujú podporu a pomoc. Vysokou náročnosťou, vysokou náročnosťou na odborné zásahy, potrebu individuálneho riešenia pre jednotlivcov a rodinu. Kumuláciou rizík, ak nezasiahneme, tak sa opakujú, ale aj kumulujú riziká, opakujú sa tieto krízové situácie. No a akútnym nedostatkom poskytovateľov, pretože naozaj práve pre financovanie, priznám sa, je to skoro samovražedné pre každého poskytovateľa, aby tieto služby poskytoval a aby ich udržal a vôbec, aby ich začal.
Takže, ale zároveň to, že je nedostatok poskytovateľov teda, že sú tie služby málopočetné, znamená zároveň, že ten finančný dopad, pán minister, nebol taký veľký, že finančný dopad aj pri zvýšení, tak ako je pozmeňovacom návrhu, je minimálny, a preto prosím, aby ste zvážili tieto pozmeňujúce návrhy a aby ste ich prijali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za všetky pripomienky. Čo sa týka posudkového systému, musím povedať, že teda ja mám veľkú obavu z toho, že práve pri pozmeňujúcich návrhoch, kde hovoríte, že nie je určený stupeň alebo ten stupeň je nižší, bude tendencia ho dať vyššie, aby teda si prilepšili práve tí, ktorí aj rozhodujú a v ktorých zriaďovateľskej pôsobnosti sú práve konkrétne zariadenia, a to sú obce a mestá, resp. vyššie územné celky. Práve preto hovorím, že bolo by fajn, ak by ten občan mal platný ten posudok, aj keď je posúdený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a len rozhodnutie by teda dala obec alebo mesto a tým pádom by aspoň zatiaľ, pokiaľ nie je jednotná posudková činnosť, tak sme umožnili tým ľuďom nelietať z jedného úradu na druhý, ale aby sa akceptovali medzi sebou posudky odkázanosti.
Čo sa týka opatrovateľskej služby, ja úplne súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, že všetko nemôže štát na seba prebrať, že na to sú aj samosprávy. Ja len poukazujem na to, keď opatrovateľská služba má odkázanosť, teda pracuje s odkázanými ľuďmi, urobili sme sociálne služby, kde hovoríme o odkázanosti, a za nimi ide príspevok a máme aj sociálne služby, ktoré sa poskytujú odkázaným ľuďom, a za nimi príspevok nejde.
Hovorím len o tom, že na základe čoho sme vlastne vychádzali, možno by sa, bolo potrebné to vlastne všetko prekopať aj tými kompetenciami nastaviť ináč. Čo sa týka tých chudobných rodín tiež vidím priestor práve pre samosprávu, ale koordinovať to musí štát. Musí dozerať na to, aby tie ženy nežili v maringotkách a podobne, čiže musí byť ten gazda tej pomoci v kríze, nemôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Plne podporujem kolegyňu Soňu Gaborčákovú, celý klub aj ďalší poslanci sa podpísali za tieto pozmeňovacie návrhy. Kolegyni Soni Gaborčákovej naozaj, myslím, nemôžete vyčitovať to, že by tu politikárčila. Skutočne sa zasadzuje celou svojou silou za to, aby jej návrhy a jej pripomienky boli konštruktívne. Prichádza na ministerstvo a za vami tak, ako nám často aj vyčitujete, že to nerobíme. Ona sa o to usiluje, má za sebou odbornú obec. Takže predkladá len to, čo hovoria odborníci. Ona sama je odborníkom, takže naozaj tu nejde o žiadne politikárčenie. Opozícia prináša veľa konštruktívnych návrhov, ktoré niekedy často ani nestoja nič, a predsa nie sú podporené. A to ma mrzí, lebo aj v tomto prípade vidím, že sú uprednostnení tí alebo podporovaní tí, ktorí majú moc, ktorí si môžu niečo vydobyť,. A to určite v našej krajine nie je občan. Ten nemá žiadnu moc, z toho je zrejmé. A ani neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ani tí nemajú moc. A je vidieť, že práve títo ľudia neboli vypočutí, a to ma veľmi, veľmi mrzí.

Ďakujem pekne. Som zhodná v myšlienkach s tým, čo hovorila kolegyňa Gaborčáková. Jednoznačne mám pocit z tejto novely aj z upravenej novely a teda aj s tým, aké pozmeňováky ešte prídu, že pán minister a jeho úradníci sa snažili zahojiť poskytovateľov pobytových služieb. Chvalabohu, že aspoň im sa vyšlo čiastočne v ústrety. Len ma naozaj srdce bolí nad tým, že sa tvárime, že tie ambulantné služby, jak keby nepatrili do systému sociálnej pomoci našim občanom. Je mi ľúto z toho, že žiadne z požiadaviek, lebo minimum požiadaviek práve poskytovateľov ambulantných služieb, krízovej intervencie, včasnej intervencie boli prijaté ministerstvom. Takže mám taký pocit, akoby sa ministerstvo snažilo možno aj priniesť taký klin medzi jednotu, ktorú už spomínala aj pani Bašistová, medzi jednotu poskytovateľov sociálnych služieb ako takých. Rozdelila ich na poskytovateľov pobytových služieb a ambulantných služieb a toto je nebezpečná situácia. Naozaj treba rovnako pristupovať práve k obidvom druhom služieb. Obzvlášť, ak vieme, že Európska únia sama preferuje inklúziu ľudí, a teda aj náš štát by sa mal snažiť o to, aby bola preferovaná možno aj práve tá domáca starostlivosť, poskytovanie intervencie, krízovej intervencie a snaha o zaradenie ľudí do spoločnosti.

Ďakujem za slovo. V prvom rade mi nedá povedať, že teda naozaj som dala plno energie do toho, aby sme sa pozerali na túto problematiku nie koalične a opozične, ale tak, aby sme pomohli ľuďom vonku.
Už v júni som vlastne žiadala pána štátneho tajomníka, aby sa stretol na pracovnej skupine k dlhodobej starostlivosti, kde boli zástupcovia ministerstva zdravotníctva, a teda náš zákon, teda vládny zákon, aj vždy tak rezortovo hovorím, bol teda alebo išiel teda do pripomienkového konania a vtedy vlastne pán štátny tajomník sa zo stretnutia ospravedlnil, že má pracovné povinnosti. Keďže to prišlo už do pléna po pripomienkovaní, tak aby to malo legitimitu, tak zvolala som kolokvium, kde zasadalo viacero odborníkov práve na problematiku sociálnych služieb a na problémy, ktoré sa týkajú práve dlhodobej starostlivosti a odkázaných, kde boli prijaté určité závery. S týmito závermi som požiadala o stretnutie pána ministra. Pán minister ma odkázal na štátneho tajomníka a štátny tajomník sa so mnou nakratučko stretol, ale keďže mal odprezentovať zákon na výbore, tak sme si neprešli ani závery vlastne v plnom znení.
Neskôr som vlastne svoje pripomienky hovorila na výbore pánovi ministrovi. Pán minister bol ústretový a povedal, že teda, je teda ochotný ďalej rozprávať o tých pozmeňujúcich návrhoch, že sa mám stretnúť v stredu, keď bude vytvorená pracovná skupina, kde som sa teda opäť nedostala, keďže bolo povedané, že je uzatvorená skupina a tam nemôžem ísť, čo ma aj tak neodradilo, lebo som si povedala, že predsa len napíšem tomu pánovi ministrovi a že mne ide vlastne o tú vec, že jednoducho tých ľudí pribúda a tých ľudí chudobných tiež, ktorí poberajú hmotnú núdzu, a teda napísala som mu zase nejaké veci, ktoré by som chcela prejsť. Ozval sa mi pán štátny tajomník, ktorý teda, to bolo včera, no a v podstate sme si len povedali, že teda, aha, ide o tie pozmeňujúce návrhy. A nestretla som sa od júna vlastne s nikým.
Je mi to ľúto, lebo dala som do toho strašne veľa energie. Pán minister, viete dobre, že ide mi o vec. Ja netvrdím, ako z vašej strany a vždy zo sekretariátu to bolo dosť promptné, že ste to posunuli teda ďalej, ale efekt je taký, že v podstate napriek tomu, že som tomu dala veľa úsilia, mám pocit, že len tu z tejto lavice sa odkazujeme, že je opozícia deštruktívna a nie konštruktívna. Ale v podstate, keď počúvate celú tú moju genézu, čo sa dialo, tak ja sa ani nečudujem mojim kolegom, ktorí sú tu možno dlhšie, že v podstate už neprichádzajú s konštruktívnymi vecami, ale niečo, čo vystrelí a médiá to zoberú. Lebo ak človek ide slušne a konštruktívne a naozaj mu ide o vec, tak len preto, že je opozičný, sa nedostane ten priestor diskutovať napriek tomu, že koaličné poslankyne tento priestor v stredu dostali.
To som mala potrebu povedať na začiatku, že naozaj ľudia vonku od nás očakávajú spoluprácu. A ja sa aj tak nevzdávam. Aj keď ste to urobili, ja som si povedala, že napriek tomu chcem urobiť všetko pre to, aby keď som v tom parlamente, aby som urobila pre tých ľudí, čo ja môžem, a efekt možno sa dostaví v podobe, že niečo prevezmete, ale mňa to určite neodradí. Celý život sa mi snažili povedať, že sa nedá, jak še nedá na východe. A ja som si povedala, že sa to dá, len treba k tomu sa dostať možno väčším úsilím.
Čo sa týka tej novely zákona o sociálnych službách z dielne vášho ministerstva, nie je systémovým riešením v oblasti dlhodobej starostlivosti odkázaného občana ani pre občana v kríze. Po prvé, nezavádza jednotný posudkový systém, naďalej posúdenie odkázanosti budú vykonávať štyri inštitúcie. Čiže človek, ktorý dnes je odkázaný, sa štyroma rôznymi inštitúciami posudzuje, aby mal v tej konkrétnej nárok na to, čo potrebuje.
Neuznávajú si posudky navzájom. V rámci legislatívy je možné, aby sme posudok odkázanosti, aby mohol posudok odkázanosti, ktorý je schvaľovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, akceptoval vyšší územný celok, ale v aplikačnej praxi sa to stáva tak, že tí ľudia darmo sú posúdení na úrade práce, musia byť opäť posúdení na vyššom územnom celku, lebo hoci je tam možnosť, vyššie územné celky si to preposúdenie robia samé. Preto som vlastne vypracovala aj pozmeňujúci návrh, kde hovorím o tom, že bude povinnosť pre občana, aby keď je raz posúdený, aby bolo to posúdenie odkázanosti platné pre konkrétnu sociálnu službu. Rozhodnutie už nech si vydáva každá inštitúcia samostatne, ale jednoducho nechať to na možnosť, kde sa to komplikuje vlastne tým konkrétnym ľuďom z vonku, je nespravodlivé. Dnes pripadá na jedného úradníka tridsať občanov. Čo si tí občania vonku myslia, keď chodia z inštitúcie do inštitúcie a všade ich len posudzujú a všade treba iný papier a vždy to isté posudzujú? Čiže tú odkázanosť toho človeka. Takže minimálne, čo môžme urobiť, cez ten môj pozmeňujúci návrh, dať, že teda ten človek bude mať navrch na tými úradníkmi a jednoducho, keď je raz posúdené na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, bude mu platiť odkázanosť aj pre obec alebo mesto.
Po druhé, novela nezavádza viaczdrojové financovanie. Aby sa mohlo financovanie považovať za viaczdrojové, muselo by pozostávať z verejných zdrojov a súkromných zdrojov. Novela by musela priniesť do systému nové mechanizmy pre udržateľnosť financovania sociálnych služieb.
Ak vychádzame z demografickej hrozby, dnes na jedného občana nad 65 rokov pripadá 5,2 pracujúceho človeka. V roku 2060 prognosticky to bude už len 1,5 pracujúceho. Dnes obce dostávajú podielové dane alebo teda príplatok k podielovým daniam za občana nad 62 rokov, v priemere 12 eur na takéhoto človeka a sami si financujú napríklad opatrovateľskú službu.
Čo hovorím? Ak jednoducho bude menej ľudí v produktívnom veku, samozrejme, aj menej podielových daní a všetko sa nám jednoducho začne kriviť. Čiže my, ak robíme nejakú novelu, my ju musíme urobiť s akceptom na udržateľnosť tých financií, a toto novela absolútne neberie do úvahy. Dnes napríklad obce financujú 4 % podielu financií na sociálnych službách a 17 % vyššie územné celky. Do budúcnosti bude obrovský problém práve pre obce, kde nebudete mať mladých, ktorí sa vysťahujú, a ostanú tam len starí, hej. To znamená, služby bude potrebné dávať pre odkázaných občanov, ale podielové dane budete mať nízke. To znamená, je to neudržateľné. Preto hovorím, že ak prijímame novelu, musíme ju prijímať s akceptom udržateľnosti financovania a nastaviť to úplne s iným rozsahom.
Po tretie, peniaze na sociálne služby pôjdu naďalej nie za človekom, ale za inštitúciou. Tvrdím, že ak zavádzame príspevok na opatrovanie pri určitých typoch sociálnych služieb, hovorím o tom, že nie do všetkých sa ten príspevok za opatrovanie, príspevok na odkázanosť dostane. A to napríklad domáce opatrovateľské služby práve na základe tej argumentácie, ktorú som vám hovorila pred chvíľočkou, čo sa týka tých prestarnutých obcí, kde by práve príspevok v odkázanosti pri domácej opatrovateľskej službe bol ako keby trošku viac do mecha toho starostu.
Ďalej tam vôbec nie je služba včasnej intervencie. Tá tiež pracuje vlastne s odkázaným človekom. To znamená, s týmto dieťaťom do siedmich rokov. Čiže ak robíme príspevok na odkázanosť a zavádzame ho len v určitých typoch sociálnych služieb, pýtam sa, prečo nie práve v takej, ktoré sa poskytujú v domácom prostredí? Lebo služba včasnej intervencie sa robí v domácom prostredí, aby sa sanovala tá rodina, a taktiež domáca opatrovateľská služba, ktorá je priorita pre to, aby sa nám ľudia nedostávali do pobytových služieb.
Ak hovoríme, že teda peniaze idú nie za človekom, ale za inštitúciou, súvisí to vlastne aj s tou domácou opatrovateľskou službou v tom, že hovoríte, že urobíte ochranu teda príjmu. Ale čo to spôsobí v praxi? Už teraz sa ľudia vzdávajú ochrany príjmu len preto, lebo majú nízke dôchodky, napríklad na východnom Slovensku, aby mali nárok vôbec na opatrovateľskú službu. Lebo pokiaľ máte nízky dôchodok a musí vám ostať určitá suma, čiže tá ochrana, ktorú pán minister teraz ešte zvýši, tak jednoducho tí ľudia nemajú na úhradu tej opatrovateľskej služby. V praxi to bude znamenať to, že tak či tak sa budú vzdávať toho príjmu, len aby tú domácu opatrovateľskú službu dostali. To znamená, že je úplne bezpredmetné, keď vy poviete, že zvyšujete ochranu príjmu. Lebo ak to urobíte v takej výške, ako to chcete, chrániť ten príjem toho človeka, tak na východnom Slovensku by človek musel mať 480 eur dôchodok. A pokiaľ sa spolu posudzuje s niekým iným, mal by ho mať až 530 eur, hej. To znamená, že zavádzame veci, ktorá jedna negujú druhú. A už nehovorím, že úplne zabíjame domácu opatrovateľskú službu.
Po štvrté. Služby poskytujúce človeku v kríze. Chýba nám zákon, ktorý by vlastne koordinoval a zabezpečoval, aby sa rodina neocitla na ulici. Je potrebné zaviesť väčšiu zodpovednosť a koordináciu v službách krízovej intervencie. Dnes nikto nemá zodpovednosť za ľudí v kríze. Útulok, kde, patrí pod vyššie územné celky, zariadenie núdzového bývania pod vyššie územné celky, nocľahárne pod mestá, domovy na polceste pod VÚC-ku. Ak sa žena ocitne, že nemá bývanie s deťmi, tak teraz, ak nie je v tom meste vúckarské zariadenie, lebo oni majú kompetenciu aj financovať, aj zriaďovať tieto služby, tak nemá sa kam podieť. Takto funguje dneska ako pomoc v kríze. Mnoho žien nedostáva náhradné bývanie z miest a obcí, lebo nemajú dostatočné, dostatočné nájomné byty na to, aby to mohli uskutočniť, a tým pádom sa nám chudoba a kríza tej rodiny prehlbuje. Dnes je v kríze a teda je veľké riziko, že títo ľudia naozaj nám budú sa cyklovať v ich problémoch, lebo 100-tisíc ľudí poberá dávku v hmotnej núdzi. Je to na základe toho, že sa to vypočíta. To znamená, nie je to vec vymyslená. Je to vec, ktorá je realitou na Slovensku, a dávam si a aspoň si myslím, že ministerstvo si dáva pozor, aby sa nezneužívala táto dávka, a preto naozaj si myslím, že sú to naozaj chudobní ľudia, ktorí tieto peniaze dostávajú. A je veľké riziko, že tí ľudia sa nám dostávajú na ulicu z ktorej veľmi ťažko sa dostať, veľmi ťažko dostať.
Nie je zavedená obligatórne terénna sociálna služba. To znamená, depistáž tých rodín, ktoré majú problémy a ktoré sa potencionálne môžu ocitnúť na ulici. Napríklad muž stratí prácu, začne piť, stane sa alkoholik, sú zadlžení, stratia bývanie a už sa to cykluje, hej. Proste až keď už je tá rodina na ulici alebo je v nejakej chajde, vtedy tam idú média a vtedy to riešime.
Chýba tiež bývanie na 24 hodín. Ak vy chcete tú rodinu nejakým spôsobom podchytiť, mal by sa urobiť nový typ sociálnej služby, ktorý by teda tú rodinu naozaj nastavil na 24-hodinový dozor, kde by ich učili gazdovať a tak ďalej a tak ďalej, aby sa nám spätne nedostávali do siete, do tej krízy a do tej chudoby.
Ďalej podpora samostatného bývania. Je to odborná činnosť, ktorú je možné teda akreditovať, ale ktorá sa reálne vyššími územnými celkami neprepláca, a práve to môže byť nástroj pre rodiny v núdzi, ktoré nevedia fungovať s financiami. Dnes to funguje na základe osobitného prijímateľa, to znamená, príspevok, kde dostane človek hmotnú núdzu a obec určuje na to, na to, na to alebo na to použijeme prvé peniaze a ten zbytok ti dáme. Lebo nevedia gazdovať. Z toho ministerstvo prispieva na mzdu takého človeka 15 eur 77 centov, ostatné všetko hradí mesto alebo teda obec. Práve podpora samostatného bývania ako akreditovaná odborná činnosť a typ sociálnej služby by mohol byť ten, ktorý by ten osobitný, ten príspevok vlastne nahradil tým. Lebo mám obavu, že ak to chcete zrušiť, tak nám padnú ešte viac do siete tí ľudia, ktorí absolútne nevedia narábať s financiami.
Čo sa týka vlastne možno hlavného problému, ktorý vidím a ktorý vy nejako neriešite ďalej v novele, sú ekonomicky oprávnené náklady, kde dnes napríklad neverejný poskytovateľ, sa mu nezarátava do ekonomicky oprávnených nákladov daň z nehnuteľnosti, daň z motorového vozidla, jednorazové výdavky. Teraz Spišská katolícka charita, im praskol kotol a robia zbierku cez kostoly, aby vlastne zaplatili ten kotol a normálne si to do nákladov nemôžu dať. To je úplne nonsens! Ako tie, ktoré bežne používajú, tak tieto si môžu dať. Ale ak im rafne nejaký kotol, tak je to problém, hej.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, na ktorých sa vlastne uznieslo kolokvium a teda aj poskytovatelia sociálnych služieb, tak bolo, zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť je potrebné viazať na zvyšovanie minimálnej mzdy. Ak si zobereme, že príspevok na odkázanosť sa nemenil od roku 1998 a minimálna mzda v roku 1998 bola ´98 eur a teraz je 435 a pán minister nahlásil ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy, musíme si v pravde povedať, že nie je inej cesty, ako viazať to teda na minimálnu mzdu. A ja vás naozaj vyzývam, aby ste bojovali za to a prešlo to, lebo tie peniaze, ktoré vy dostanete ako príspevok za odkázanosť, musíte použiť na mzdy. Čiže nemôžme to viazať, že koľko stoja potraviny v našej krajine, ale koľko zaplatím opatrovateľke alebo inému personálu. Čiže je to zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť viazať na minimálnu mzdu.
Taktiež navrhujeme stopercentný príspevok v odkázanosti okrem pobytových služieb aj pre ambulantné služby, ktoré pracujú s deťmi do 18 rokov. Je to úplne iné a finančne náročnejšie, ako keď pracujete s inou cieľovou skupinou ako s dieťaťom a vy z toho dieťaťa do teda 18 rokov môžte vydupať čo najviac. A preto tie terapie sú drahé, opäť si ich nemôžte, tie školenia a tak ďalej, dávať do ekonomicky, nie je to ekonomicky oprávnený náklad. Čiže všetky PEX a všetko, čo robíte s autistami, jednoducho nemáte uhradené a neviete ani, z čoho to máte uhradiť. A potom tie deti naozaj len baby sitting, prídu do stacionára, odídu zo stacionára. Ak to naozaj nebudeme rozlišovať podľa veku, bude obrovský problém v nekvalite poskytovanej služby. Nie z toho, že štát to bude veľa stáť, ale kvalita ide úplne mimo.
Ďalej pre osoby s postihnutím na 80 percent a seniorom na 60 percent. To je v ambulantných službách. Ambulantné služby sú veľmi podstatné, ak chceme toho človeka nechať čo najdlhšie v domácom prostredí. Lebo pokiaľ má tú odkázanosť, nejaký piaty stupeň, tak rok, dva, tri, štyri tá rodina vydrží. Ale čím sa zhoršuje vlastne ten stav a prichádzajú tie demencie, tak jednoducho oni psychicky už nezvládajú ten stav a potrebujú na nejaké štyri hodiny, aby ho nedali na pobytovku, lebo nikto tam nespí pri tom človeku, potrebujú ho dať na ambulantnú službu. My ich likvidujeme, tie ambulantné služby.
Po tretie, je to zvýšiť príspevky pre krízové zariadenia a naviazať ich na minimálnu mzdu. To znamená, dnes napríklad domov na polceste, ktorý pracuje s odchovancami z detských domovov, v roku 2004 dostal príspevok 95-tisíc a teraz ho má 78-tisíc slovenských korún, hej. Hovorím na slovenské koruny, to znamená 2 600. To znamená, ešte sme išli dole, nie že hore, ale dole. A proste robíme robotu s tými ľuďmi, ktorí nikdy nezažili rodinu, a ešte tam dávame úplne iné podmienky, ktoré sú úplne nezmyselné, ale nemám na to čas.
Ďalej je to výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby a ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie minimálne troma odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur, aby bola jednota vo všetkých vyšších územných celkov, aby neboli rozpory. A tým, že pán minister tam dal, čo ja aj súhlasím s tým, že ak sa to má robiť kvalitne, tak nech tam je ten personál odborný, ale ten personál, ten tím, ktorý vchádza do tej rodiny, musí byť aj zaplatený. A preto je to odôvodnené od toho personálu, ktorý tam má ísť, aj tá cena.
Ďalej je to skrátenie lehôt na preposúdenie odkázanosti a vydania rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely zbytočne dlhé. To znamená, my navrhujeme 30 na posudok a 10 na rozhodnutie. Ak majú posúdenú odkázanosť, tak nevidím problém, aby do desiatich dní urobili rozhodnutie. Ak máme na jedného zamestnanca 30 občanov, tak ten človek to musí vonku pocítiť. Nemôžme ustupovať do nekonečna len úradníkom.
Čo sa týka stanovenia finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby, tam naozaj treba upraviť ekonomicky oprávnené náklady a zreálniť tie náklady, ktoré teda naozaj, skutočne ten poskytovateľ má. Na tom treba popracovať.
Po siedme, je zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľov o príspevok, čo bolo absurdné z môjho pohľadu, absurdné. Na to, že zavádzame akože, že verejní a neverejní budú zrovnoprávnení, hneď im povieme, že do výšky rozpočtu a vlastne to, čo ideme zrovnoprávniť, na druhej strane povieme, že kto skôr prídete, vy dostanete skôr príspevok. Úplne, úplne zle. Úplne sa to tam nemalo nachádzať a ja absolútne nerozumiem filozofii, ako sa to tam dostalo. No a teda určite dávame aj pozmeňovák na posúdenie odkázanosti.
Ak mám sa vyjadriť vlastne k ambulantným sociálnym službám, tak tam by som rada sa opýtala aj vás, aj vás, čo sa týka tých ambulantných služieb, ktoré sú veľmi dôležité pre koordináciu, aby ten človek, aj keď dostane príspevok za opatrovanie na výšku minimálnej mzdy, ale keďže sa aj tak v tej rodine stratí, stratí ten vyšší príjem, lebo predpokladáme, že človek by chcel mať priemernú mzdu a nie minimálnu, tak aby vydržal ten človek v domácom prostredí, určite na pár hodín potrebuje niekde ísť, aby tá rodina to psychicky zvládla.
No a idem hovoriť o tých ambulantných službách. Je jasné, že systém ešte viac komplikuje práve poskytovanie ambulantných služieb. Ani dnes v tomto návrhu nie sú všetky otázniky zodpovedané. Napríklad budú si môcť zariadenia zazmluvniť tak ako tento rok nad rámec celkových hodín v stacionári klientov? Teraz to nie je ničím obmedzené. Koľko a ako ich zazmluvníme? Pýtam sa, budú zariadenia dávať do zoznamu klientov na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda všetkých, aj tých nad rámec hodín stacionára zazmluvnených? Budú sa môcť hodiny klientov vzájomne napĺňať medzi rôznymi stupňami odkázanosti? Hej, vypadne vám šestka, môžte ju nahradiť štvorkou a tak ďalej. Ak zariadenia nebudú môcť mať klientov zazmluvnených nad rámec hodín stacionára, ako budú v jeho prevádzke nahradzovať tých, ktorí ochorejú? Teraz to vedia ihneď ďalšími, ktorí sú zazmluvnení.
Ak sa spustí nová služba a zariadenie dostane financie na klientov v treťom stupni odkázanosti, ale potom počas roka bude mať klientov najmä v piatom a šiestom stupni odkázanosti a bude musieť napĺňať personálny rámec traja klienti na jedného zamestnanca, dostane na to ďalšie peniaze? Myslíme na to?
Ak budete pri týchto nezodpovedaných otázkach stále požadovať 80 hodín na klienta v každom stupni odkázanosti, aby to miesto bolo zaplnené, potom veľmi reálne hrozí pri klientoch, ktorí sú chorľaví, psychicky nestabilní a podobne, že keď nenabijú požadovaný počet hodín a klientov z iných stupňov im nebudú môcť nabiť tieto hodiny, že zariadenia, aj keď budú mať klientov, financie nebudú stačiť a tým pádom sa nebudú poskytovať ani služby. To je podľa mňa nonsens a potom nech sa radšej tieto služby jednoducho zlikvidujú a nerobia sa, nech nerobia zo zriaďovateľov otrokov systému.
Teraz to bolo oveľa jednoduchšie v tom, že sa spočítali hodiny všetkých klientov v stacionári a vydelili sa 80-timi a vyšiel príspevok na počet klientov. Môže sa stať podľa nového systému, že v zariadení nabijú hodiny v jednotlivých stupňoch tesne pod normu a zariadenie tak nedostane vôbec nič, lebo ostanú pri strope?
Toto sú všetky otázky v ambulantných službách, ktoré nie sú zodpovedané pre poskytovateľov, a ktorí čestne vykonávajú svoju službu. Ja som hovorila, ak sme urobili ťažké zásahy do ambulantných služieb, lebo sa zneužívajú, tak som hovorila, mali sme vyjsť s tým monitoringom, čo to prinieslo, komu, koľko bolo zatvorených, v akých problémoch sme mali jednoducho tie problémy, a nie en bloc, hlava-nehlava bijeme. A proste v konečnom dôsledku tej rodine, ktorá toho človeka má doma, ubližujeme. Ja som za to, pán minister, ja som za to, ja nemám rada nekvalitných poskytovateľov, ale jednoducho toto sú otázky, ktoré treba zodpovedať, lebo tá demografická hrozba je tu a jednoducho vy či po vás neviem ktorý minister jednoducho s tým bude bojovať. Preto som sa chcela stretnúť, chcela som rozprávať o tých veciach, aby sme veci posúvali ďalej.
Ďalej pri, pozmeňováky pani Bašistovej, ktoré dávala teda na výbore, ona hovorila o tom, ako sa bude finančný príspevok na odkázanosť viazať na odchodené hodiny, a nie teda na kapacitu. Ja sa pýtam, ako sa bude príspevok viazať, či na odchodené hodiny, alebo na počet osôb práve pri prevádzkovom príspevku, ktorý má dostať, lebo to jednoducho nie je známe a nevieme, že teda či to bude naozaj na fyzické osoby, reálne tam môžte mať napríklad 14, ale kapacita je 10, a teraz vy dostanete prevádzkový na 14 alebo dostanete prevádzkový ako na odkázanosť, toto by som rada vedieť teda.
A určite hovorím o tom, že limit rozpočtu nesmie byť súčasťou návrhu zákona, pretože my radšej musíme zracionalizovať, na čo máme, na čo nemáme a musíme zaviesť teda viaczdrojové financovanie a nové mechanizmy udržateľnosti týchto služieb. A práve preto si myslím, že len ste odstránili veci, ktoré tam vôbec nemali byť a nič vlastne také, aby sme sa zhodli, že to pomôže, či už tomu volebnému obdobiu alebo ďalšiemu, tam v pozmeňujúcich návrhoch nie je padnuté. To je len vlastne na vyrovnanie tej anomálie, ktorá teda nastala.
Ja som tu ďalej, ja naďalej určite budem aj cez poslanecké návrhy bojovať za tieto veci a ja verím, že raz ma prijmete. Pozmeňovacie návrhy by som rada teraz prečítala. Už nemám (rečníčka reaguje na poznámku spravodajcu), ale idem mimo času pozmeňováky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
To je úplne v poriadku, pani poslankyňa, môžte pokračovať bez časomiery.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I doterajšieho bodu 61 sa za, slová "odseku 11" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 3 toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vypustením odseku 8 v § 71 vládneho návrhu zákona.
Po druhé. V čl. I doterajšom bode 64 v § 71 ods. 6 sa slová "§ 78a odseku 2 až 8 a odseku 11 až 13" nahrádzajú slovami "§ 78a odsek 2 až 7".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 11 a 16 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu s vypustením § 78a ods. 2 a § 78a ods. 11 až 13 vládneho návrhu zákona.
Po tretie. V čl. I... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, len vás chcem upozorniť, že odôvodnenia už nečítajte, lebo odôvodnenia majú byť vlastne v tej prvej časti. Tak nešťastne je sformulovaný rokovací poriadok, že vy teraz čítajte už iba pozmeňujúce návrhy.

Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Dobre, takže v čl. I doterajší bod 65 znie:
"65. V § 71 sa za ods. 6 vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:
"(7) Obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a § 29, alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, ministerstvo poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie, ak obec ministerstvo o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(8) Účelom poskytovania finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie je spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov uvedených v § 72 ods. 5 na odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom pre jednotlivé zariadenia, pre ktoré je tento finančný príspevok určený.
(9) Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie sa poskytuje vo výške násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok podľa prílohy č. 4a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri."."
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 10 a 11.
Po štvrté. V čl. I doterajšom bode 65 v § 71 ods. 10 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po piate. V čl. I doterajší bod 66 znie: "66. V § 71 ods. 11 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Po šieste. V čl. I doterajšieho bodu 68 v § 72 odseku 2 písm. b) sa slová "podľa § 71 odseku 11" nahrádzajú slovami "§ 71 odseku 10".
Po siedme. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 105. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po ôsme. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 106. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po deviate. V čl. I sa za doterajší bod 105 vkladá nový bod 106, ktorý znie: "106. V § 77 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú, ak ide o službu včasnej intervencie. Výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej služby včasnej intervencie minimálne troma odbornými zamestnancami, pričom výška hodinovej sadzby je minimálne 16,70 eur."
Doterajšie odseky 4 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 12. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po desiate. V čl. I doterajšieho bode 107 v § 77 ods. 8 sa písm. a) až d) vypúšťajú. Doterajšie písm. e) a f) sa označujú ako písm. a) a b).
Po jedenáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 13 sa označujú ako odseky 2 až 12.
Po dvanáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a ods. 5 sa slovo "ustanovenej" uhrádza slovami "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok uvedeného".
Po trináste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a odsek 6 sa slová "odseku 7" nahrádzajú slovami "odseku 6".
Po štrnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78 odseku 9 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po pätnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a odseku 10 sa slová "odseku 9" nahrádzajú slovami "odseku 8".
Po šestnáste. V čl. I doterajšieho bodu 108 v § 78a sa vypúšťajú odseky 11 až 13.
Po sedemnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.
Po osemnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a odsek 5 sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po devätnáste. V čl. I doterajšieho bodu 109 v § 78a ods. 6 druhej vete sa za slovo "výške" vkladajú slová "násobku zo sumy mesačnej minimálnej mzdy na predchádzajúci rozpočtový rok".
Po dvadsiate. V čl. I doterajšom bode 112 v § 78c ods. 3 sa vypúšťa druhá veta a v doterajšej štvrtej vete sa slovo "tretej" nahrádza slovom "druhej".
Po dvadsiate prvé. V čl. I doterajšieho bodu 112 § 78d znie:
"§ 78d
Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie finančného príspevku podľa § 71 odseku 6 a 7, § 78a a 78aa, ministerstvo poskytne žiadateľovi finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok."
Po dvadsiate druhé. V čl. I doterajšieho bodu 120 sa slová "§ 78a ods. 9 písm. a) a § 78a ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 8 písm. a) a § 78aa ods. 5."
Po dvadsiate tretie. V čl. I doterajšom bode 131 sa slová "§ 78a ods. 9 písm. b)" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 8 písm. b)".
Po dvadsiate štvrté. V čl. I doterajšieho bodu 170 v § 92 ods. 9 sa v novej druhej vete slová "30 dní" nahrádzajú slovami "30 dní" a slová "30 dní" sa nahrádzajú slovami "10 dní".
Po dvadsiate piate. V čl. I doterajšom bode 195 v § 100 ods. 1 sa slová "ods. 9 a § 78a ods. 6" nahrádzajú slovami "ods. 8 a § 78a ods. 5".
Po dvadsiate šieste. V čl. I doterajšom bode 198 v § 110ag ods. 3 sa slová "§ 78a ods. 6 až 8" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 5 až 7".
Po dvadsiate siedme. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag ods. 5 sa za slová "§ 78a ods. 6 až 8" nahrádzajú slovami "§ 78a ods. 5 a 7".
Po dvadsiate ôsme. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag sa vypúšťa ods. 7. Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
Po dvadsiate deviate. V čl. I v doterajšom bode 198 v § 110ag sa vypúšťajú odseky 9 až 10.
Po tridsiate. V čl. I doterajší bod 203 znie: "203. Príloha č. 4a vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 4a k zákonu 448/2008 Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, zariadenie krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7, § 78aa", kde je tabuľka, ktorá hovorí o druhu sociálnej služby, násobku mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení, mesiac, mesto. Druh sociálnej služby: nocľaháreň – násobok 0,35, útulok – násobok 0,55, domov na polceste – násobok 0,55, zariadenie núdzového bývania – násobok 0,55. Suma finančného príspevku pre príslušné zariadenie krízovej intervencie v eurách sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor podľa matematických pravidiel do 0,05 eura nadol a do 0,05 eura vrátane nahor."."
31. V čl. I v doterajšom bode 204 príloha č. 6 vrátane nadpisu znie: "Príloha č. 6 zákon 448/2008 Z. z. Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, kde tabuľka hovorí o stupni odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby, mesiac, miesto, a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby, mesiac, miesto obsadené prijímateľom v rozsahu 8 hodín. Stupeň odkázanosti 2 – násobok mesačnej minimálnej mzdy 0,2, násobok minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku 0,1.
Stupeň odkázanosti 3 – násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku 0,45 násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pre poskytovanie ambulantnej služby 0,225. Štvrtý stupeň odkázanosti – násobok mesačne minimálnej mzdy 0,6, násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pre poskytovanie ambulantnej 0,3. Päť stupeň – 0,85 násobok mesačnej minimálnej mzdy a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby 0,425. Šiesty stupeň – 1,05 a násobok mesačnej minimálnej mzdy pre určenie výšky finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej služby 0,525 určený ako 100 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o dieťa vo veku od 3 do 18 rokov veku, ako 80 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o plnoletú osobu do dovŕšenia dôchodkového veku, ako 60 % sumy pre pobytovú sociálnu službu pre príslušný stupeň odkázanosti, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek."
Druhý pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej, Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších, sa mení takto:
Po prvé. V čl. I sa za doterajší bod 170 vkladá nový bod 171, ktorý znie: "171. V § 92 ods. 9 v predposlednej vete sa slová "môže obec alebo vyšší územný celok použiť" nahrádzajú slovami "obec alebo vyšší územný celok použije". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Po druhé. V čl. I sa za doterajší bod 170 vkladá nový bod 171, ktorý znie: "171. V § 92 ods. 9 v poslednej vete sa za slová "môže obec alebo vyšší územný celok použiť" nahrádzajú slovami "obec alebo vyšší územný celok použije" a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ho žiadateľ podľa ods. 1 pripojil k písomnej žiadosti; v ostatných prípadoch ho môže použiť."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Žiadam teda zo spoločnej správy vyňať bod 6 na osobitné hlasovanie. Taktiež žiadam, aby sa o bodoch 12, 31, 14, 16 hlasovalo samostatne. Taktiež žiadam, aby sa o bode 31 hlasovalo samostatne. Tiež žiadam, aby sa o bode 3 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 4 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 30, 18 a 19 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 9 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 24 hlasovalo samostatne, aby sa o bode 10, 7 a 8 hlasovalo samostatne, aby sa o bodoch 21, 1, 2, 3, 5, 6, 11, 13, 15, 17, 20, 22, 23, 25, 26, 27 a 28 hlasovalo samostatne.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa a páni kolegovia, že ste na mňa zareagovali. Samozrejme, že, na pani Zemanovú, áno, slovíčko môže zmeniť celý zmysel. To je tá právnická, by som povedal, že know-how, že proste vedia to zhutniť tak, že jedno slovíčko vie povedať a zabrať najširší zámer, aký môže byť. Súhlasím s tebou a v mnohých prípadoch, aj keď smernice z EÚ niekedy si zle preložíme a slovíčko "môže" zameníme "musí" a zisťujeme, že beháme niekde celkom inde, a to je veľký problém. Takže áno, máš pravdu, musíme si dávať pozor, aby aj v tých pozmeňovákoch sme mali zmysluplné pozmeňujúce návrhy aj po, čo sa týka, by som povedal, slovného spojenia.
Čo sa týka pána Antala, áno, až keď človek pochopí, že to ide do jeho peňaženky a že bude mať ujmu z toho finančnú, tak vtedy asi až ho napravíme. Lebo ja hovorím a budem tvrdiť stále, ani Nemec nemal to v krvi, že neodhodí papierik, ale jedna generácia musela seknúť po krku poriadne a vtedy už aj deti pozerali, že, pozor, pozor, pozor, otec už platil pokutu, lebo sme urobili bordel, a ďalšia generácia už vyrástla v inom režime. Takže myslím si, že nás to ešte iba čaká, lebo, žiaľ, v socializme sme mali, že všetko je naše, všade môžme chodiť, neni to obmedzené. Takže ideme na to a separácia ešte bude asi dlho trvať, pokiaľ tie divoké skládky, resp. ten odpad sa stane tovarom, ako kolega Antal povedal. A vtedy by sme mohli, hovorím, to vyzbierať a byť zmysluplne zapojení aj do toho európskeho spoločenstva, ktorí asi už s tými odpadmi trošku inak nakladajú ako my u nás na Slovensku.
Ďakujem pekne.