Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Pán Muňko, ja ďakujem teda, že ste nakoniec vystúpili, lebo ste už iste o tom pochybovali. Myslím si, že nabudúce je dobré sa zapísať do tej písomnej, pretože naozaj ste toho chceli povedať veľa. Ja som bol teda zvedavý, lebo ste avizovali, že teda budete o tom viacej hovoriť.
Ďakujem aj za to, že ste teda hovorili o tom začiatku, ako to vlastne s elektrárňami bolo. Aj keď teda by som chcel len reagovať na to, že to neni úplne merito veci, pretože my sme vlastne celé, celá naša reakcia, aj cez tie tlačové besedy aj k čomu to vlastne vyhrotili až do tejto mimoriadnej schôdzi, bolo práve o tej odmene. A možno by ste reagovali aj na to, len nevyšiel vám čas.
Takže chápem to, ďakujem teda. Chcel som vám len poďakovať za to, že ste vystúpili, za to, že ste teda povedali aj fakty. No a škoda, že sme vás nemohli dopočúvať.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ak dovolíte, opoziční kolegovia, začal by som teda koaličnými kolegami.
Pán kolega Bublavý, no tú 211-ku, áno, mám s tým svoje skúsenosti, pamätám si, keď som si vyžiadal podrobnejší rozpočet od jednotlivých rezortov a dostal som odpoveď, že však po prvé mám to na „rozpočet.sk“ alebo mi poslali len taký papier, že však to sme dostali po výboroch také, ten všeobecný rozpočet, čiže k nejakým podrobnejším dátam som sa vďaka 211-ke nijako nedopracoval.
Na druhej strane to je presne ten argument, že takto vy myslíte. My myslíme tak, že presne, ak sa nikto neopýta, tak načo, načo mu budem hovoriť nejaké podrobnejšie dáta, čo tam bude do toho rýpať. My si myslíme, že ľudia majú právo na informácie, a preto aj hovoríme a prinášame sem riešenia na to, aby tu transparentnosť bola, pretože tým pádom si ušetrím jednak otázky. A po druhé myslím si, že ľudia si tie informácie zaslúžia.
Takže podmieňovať to tým, že musíte si vyžiadať informácie, je spôsob, akým sa vy pozeráte na veci, my sa pozeráme ináč. Minister by mal prísť a mal by to vysvetliť, mal to kľudne priniesť, jemu by to pomohlo v tej argumentácii. Ale, okej, rozhodol sa vystupovať, tak ako sa rozhodol, a tam si ľudia urobia uzávery.
Kolega Tomáš, vy ste teda povedali, že odkedy sa problém prevalil, to je presne ten bod, a teda ako ja som presne položil tú otázku, čiže pán minister dovtedy absolútne netušil o tom nič, akože vôbec nevedel, aká bude odmena? Začal komunikovať, až keď sa problém prevalil? Však to je len potvrdenie toho, že keby sa neprevalil, tak sa vlastne všetko deje pekne pod pokrievkou a možno tých 64 je v tichosti vyplatených a nič nevieme. Takže to je zase len potvrdenie, tá argumentácia potvrdenia toho. A sám pán Žiga povedal na začiatku, keď po našej prvej tlačovej besede, že čo on s tým má. Tak začala jeho argumentácia. Potom, že, áno, teda pristúpim, preverím, nakoniec odvolám atď. Ale akože nevieme.
No a tie výroky môjho, teda nášho lídra, tak poraďte mi, naštudujem si ich všetky a za všetky nesiem zodpovednosť? Alebo v tom by som rád privítal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, aj ja si dávam otázku, že prečo nechcú vysvetliť, keď bolo všecko transparentné, jasné, dané. Veď predsa za čo by sa mali hanbiť alebo nemali hanbiť? Len ja sa bojím o jedno, že mnohí poslanci, keď zložia sľub tu, ktorý je predpísaný zákonom, nevedia tou minútou zmeniť ja na my. Nevedia zmeniť, ešte raz opakujem, ja na my. To neni o tebe, to je o 5,5 mil. ľudu slovenského, ktorý zastupuješ. A kto iný ťa má kontrolovať, ak nie tento národ? A cez koho? No cez poslancov. Keď si vládny, tak opozícia hovorí, že, pozor, skladaj účty, pán poslanec koaličný, lebo národ si to žiada, chce vedieť, ako to bolo. Kto má o tom hovoriť?
Vážení, ja na my, uvedomte si to! Vaše miestne a lokálne aktivity a podnikateľské záujmy by mali skončiť, keď sa ujmete mandátu poslanca Národnej rady. Zabudnite, že ste z toho regiónu a tam budú aj peniaze, lebo ste poslancom NR SR. Ešte raz opakujem, NR SR. Takže mali by ste skladať účty každému občanovi, a pokiaľ je to transparentné, tak čoho sa bojíte?
Ďakujem, Edo, za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, už sme tu. Vystúpenie kolegu Hegera a vlastne aj on sám je dôkazom toho, že výroky či už premiéra, alebo aj tu toľko opakované výroky ministrov, že my len škodíme, sme protištátni, protislovenskí, že máme heslo „čím horšie, tým lepšie“, vôbec nie sú pravdivé. Edo je taký typ dobroprajného človeka, ktorý sa snaží byť vecný, podľa mňa až za hranicu, povedal by som, že zdravej politickej únosnosti, uzná tým protivníkom, snaží sa nájsť dobré a nevidieť len to čierne. Čiže v každom prípade je dôkazom toho, že to vôbec tak nie je a asi by sme mali prestať s tým, že sa navzájom obviňujeme, že sme nejakí protislovenskí, protištátni a podobné nezmysly. Môžme si ísť tvrdo po krku politicky, ale nemyslím si, že je tu niekto z nás, kto by chcel škodiť Slovensku, kto by chcel škodiť našej krajine. Určite to nie je Edo Heger.
Jedna z vecí, ktorá ma zaujala, by som zhrnul asi do takého výroku, že, Edo o tom hovoril, už to tu zaznelo, že my opozícia len hovoríme. Vy hovoríte, ale minister koná. No ja to by som povedal takto, pán minister koná, lebo my hovoríme. Keby sme nehovorili, bohvieako by to bolo.
Nechcem reagovať na predrečníkov, ale niektorí to vo faktických poznámkach povedali.
Takže ja ti ďakujem, Edo, za to, že si tak vyslovil a ten záverečný nejaký, záverečné zhrnutie, že SMER sa vyhraňuje, ako je proti privatizácii. Ale chcem vás upozorniť, že s privatizáciou má oveľa viacej spoločné váš koaličný partner pán Bugár, ktorý je s vami vo vládnej koalícii, ako Remišová alebo Galek, alebo Heger.
Ďakujem.

Ďakujem. Edo, na jednej strane obdivujem takú tú tvoju schopnosť klásť také mierne otázky, ale niekedy mi to pripomína situáciu, ako keby v noci sa zobudíš, že tvojho suseda niekto vykráda, a ty namiesto toho, aby si možno ako Milan Kňažko zobral pištoľ alebo aby si zalarmoval políciu, alebo začal kričať, ty prídeš k tomu zlodejovi od susedov, potlapeš ho: "Nazdar, jako to ide, čo nového? No povedzme si niečo o tom, že čo teda ako to odnášaš?" A pripomína mi to túto absurdnú situáciu.
A nesúhlasím aj s tými kolegami, ktorí hovoria, že bavme sa len vecne, vecne, vecne, lebo ako keby sme prehliadali nejaký ten morálny aspekt toho celého. Keď už tu pán minister Žiga niekoho moralizuje, tak za kompu aj v noci, keď stála, tak štát platil 122 eur stojné tej kompy, aj keď stála v prístave, hej. A iné, iné veci, že tých zlyhaní je toľko, že naozaj ľudí to na jednej strane zaťažuje, na druhej strane ale my nemôžme byť takí, že teraz sa tu ideme baviť vecne, ako keby každý človek aj v tej poslednej dedine nevidel, že ten pohár už dávno pretiekol, že sa tu na nás jednoducho tá špina nejakým spôsobom valí. A našou úlohou je nie tľapkať zlodejov po pleciach, ale týchto zlodejov zastaviť. A, samozrejme, sme našťastie v demokracii, tak to môžme robiť prostredníctvom volieb. Ale asi sa zhodneme na tom, že nemôžme stále hovoriť len, že bavme sa vecne, keď tie fakty sú nad slnko jasnejšie.

Ďakujem kolegovi Hegerovi a hlavne to, že zdôraznil potrebu hľadania riešenia, lebo my sme doteraz nepočuli, ako chce postupovať vládna koalícia v prípade zníženia odmeny. Ak je teda 17-miliónová odmena pre advokáta stále veľká a my sa nazdávame, že je, a počula som aj od predstaviteľov vládnej koalície, že je, tak by sme chceli počuť, čo mieni ďalej robiť vládna koalícia, aby túto odmenu znížila.
Lebo táto situácia pripomína obdobnú situáciu z roku 2008 a je to také symbolické, keďže práve dnes súd uznal vinným v kauze nástenkového tendra dvoch ľudí, a v roku 2008 mala spoločnosť Avocat rámcovú zmluvu s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a mala mu zabezpečiť služby v horibilnej sume. Stala sa z toho politická kauza, tak ako je to teraz, a na žiadosť premiéra Fica a ministra Štefanova spoločnosť Avocat zmluvu vypovedala, čím vlastne potvrdila, že obchodu, ku ktorému prišla vďaka politikom a nominantom vládnej strany, sa na pokyn zhora jednotlivo, sa na pokyn zhora, skrátka, vzdala.
A táto situácia je obdobná. Najprv má nárok na jasne zadefinovanú odmenu v zmluve a potom zrazu sa tú odmenu podarí znížiť a teraz akým spôsobom sa má dostať na spravodlivú, sa ministerstvo hospodárstva plánuje dostať na spravodlivú a férovú odmenu. Čiže toto by nás zaujímalo, aké návrhy a aký postup plánuje ministerstvo hospodárstva použiť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť teda a doplniť tú mozaiku tých vystúpení, ktoré tu už dnes odzneli.
Ja by som tiež možno začal tak, že naozaj milo prekvapila koalícia tým, že sa táto schôdza otvorila. Čakali sme, ja teda som posledný z písomne zapísaných a čakal som viac-menej na všetky tie vystúpenia a počúval som, či teda v prvom rade padnú nejaké odpovede, ktoré sme kládli aj počas toho, ako sme robili tie jednotlivé tlačové konferencie. Pretože ak si pamätáte, tak vlastne celá táto vec vypukla tým, že bola zverejnená informácia o tom, že má byť vyplatená odmena 64 mil. To bol vlastne taký prvý impulz, na ktorý sme aj my reagovali.
A reagovali sme naňho tak, že tak, moment, niečo tu nesedí, tá suma je naozaj veľká a chceme teda vedieť, čo sa tu stalo. A na základe toho sa spustila séria tlačových konferencií aj zo strany pána Bačíka, vyjadrenia pána ministra a podobne. A myslím si, že tento kontext, je dôležité, aby sme tu mali na pamäti, pretože naozaj dnes vidíme, že sa to tu zase spolitizováva, ale však pochopiteľne, jasné, už to poznáme, už aj ja by som za ten rok a pol, čo sme tu, už som si na to zvykol a chápem, že toto je taký bežný štandard, ale myslím si, že je dôležité, aby tu nebola len tá politická rovina alebo aby tu bola aj tá vecná rovina a hlavne teda vyjasnenia.
Pretože, ako povedal aj kolega Tomáš, tak, áno, sú tu určité riešenia, ale myslím si, že predtým, než pristúpime k riešeniam, tak ten celý obraz by mal byť doplnený aj o určité odpovede na otázky, ktoré tu boli vyslovené. A prvé, prvé tie otázky boli, a myslím si, že aj veľmi také vecné, boli, že čo by sa stalo, resp. mne vyvstala prvá otázka, že prečo na to museli poukázať médiá a prečo o tom nekomunikovali, aj pán minister Žiga, skôr. Dneska teda hovoril o tom, že sa, až keď sa dozvedel. Čiže on sa tiež dozvedel o tom, že tá odmena bude až taká veľká, až z médií? To je moja otázka, pretože ak je on minister hospodárstva a MH Manažment pod neho spadá a MH Manažment ide do takéto sporu a pán Bačík vystavuje objednávku pánovi Bžánovi na to, aby ho zastupoval v tomto spore. Na druhej strane tu máme informácie, kde pán premiér povie, že celé toto prevzatie späť do rúk štátu bolo vlastne podľa plánu pána ministra Žigu. Toto sú všetko, ktoré dávajú otázniky.
Tak dobre, pán minister, kde ste teda v tom všetkom boli? Čo bol, čo bol vlastne váš plán? Bol aj pán Bžán a objednávka bola súčasťou vášho plánu alebo to už bolo delegované pánovi Bačíkovi? Informoval vás pán Bačík o tom, že podpisuje, vystavuje objednávku s tým, že je tu teda ľahko dopočítateľné, veď to je ľahko dopočítateľné, tá suma, tých 500, 600, 700, ako dneska som už tu počul viaceré, tak tá suma už bola predsa dopredu známa. Veď ste tu sami, kolegovia z koalície, citovali vyjadrenia kolegov z roku 2015 o týchto sumách. Takže som si istý, že pán Bačík vedel, že keď vystavuje túto objednávku, že si to vedel vynásobiť, že, okej, tak takáto bude provízia.
Čiže otázka je, vedel o tom pán minister? A ak vedel, tak prečo to riešime až teraz v septembri? Druhá vec je, ak o tom vedel, prečo to nespomenul práve na tej tlačovej besede aj s pánom premiérom, kde hovorili, že, áno, podarilo sa, veľká vec, Gabčíkovo je späť v rukách štátu, ale nikde sme tam nepočuli, že by povedal, dobre, tak toto nás bude stáť 60 mil. alebo koľko taktiež s tým súvisiacich. Ako sa opýtal aj pán kolega Pčolinský, aké, aká technika alebo aké to boli tie kúzelné vety, ktoré spôsobili, že zrazu pán Bžán je ochotný sa vzdať 60 mil. eur, hoci má právne na to nárok.
Samotný fakt, keď sa pozrieme, a to hovorím, ja to hovorím v rovine otázok, pretože by ma zaujímalo, nie je tu teda pán minister, už ani pán Pellegrini, ale zaujímalo by ma, vážení kolegovia z koalície, ak by ste vedeli nám na toto zodpovedať, alebo teda aspoň mne, ak je to možné.
Vieme, že pán Bžán figuruje v zastupovaní štátu už dlho, že to nie je, nie je nejaký nováčik, že teraz sa tu vzal. Keď si pozriete vlastne jeho históriu vzťahov, tak vieme, že je tu dlho. Napríklad bolo tu podozrenie z toho, že je, má úzke prepojenie na stranu SMER. No čoho iného je potvrdením to, že sa niekto vzdá 50 mil. v prospech ministerstva hospodárstva alebo v prospech štátu, ak nie toho podozrenia, že sú tam nejaké nadštandardné vzťahy? Veď kto dneska, aký právnik, aká právna firma sa bežne vzdá takej veľkej sumy, ak je to ešte teda niekoľkonásobok tej konečnej sumy, ktorú by mala dostať?
Čiže toto sú otázky, ktoré sú podľa mňa veľmi legitímne. A nie sú to len otázky nás poslancov. To sú podľa mňa otázky aj ľudí. Ľudia sa pýtajú, tak akože vysvetlite nám to, páni poslanci, vy tam v parlamente, lebo zdá sa, že až tak nás niekedy nerozlišujú, a my im tie odpovede nemáme ako dať. Tak ich žiadame od vás. Čiže myslím si, že toto je veľmi legitímna otázka. A teraz môžme zase to politicky obrátiť do toho, že odvedieme pozornosť alebo zaútočím, alebo čokoľvek, alebo môžme sa naozaj o tom porozprávať a zistiť, kde bola chyba, lebo je možné, že tých chýb tu bolo viacero.
Ďalšia vec, samotný pán Bačík. Ako si máme vysvetliť to, že pán Bačík na tlačovej besede po našej tlačovej besede povie, žiadne milióny sa vyplácať nebudú. Žiadne milióny. Potom už sa spamätal, tak povedal, žiadne desiatky miliónov, čiže to tak akože korigoval. Pán Kern, ktorý ešte sedel pred chvíľkou hore, ho tlačil a pýtal sa ho: „Tak čo, teda žiadne milióny?“ „Žiadne milióny sa vyplácať nebudú.“ Áno, teraz si možno môžme povedať, že tak už sa nebudú ďalšie žiadne doplácať. Ale najnovšie máme informáciu z vyjadrenia pána Bačíka, že 4,9 bolo vyplatených. Keď si pozrieme faktúry, je to 3,7.
Čiže čísla tu lietajú hore-dole a ja by som čakal od pán ministra hospodárstva, že príde a proste urobí tú genézu, takto to bolo, takéto sumy sa vyplatili, toto bolo predmetom platieb. Dodnes nevieme, za čo bolo tých 3,7 mil.
Potom sú tu otázky charakteru, tak dobre, keď podielová odmena, tak podielová odmena sa dáva vtedy, keď je po prvé neistý výsledok a po druhé, keď neplatíte. Tak teraz zase ale vidíme, že však tu boli pravidelné platby. Keď si pozriete tie faktúry, tak to bolo fakturované v 800-tisícových sumách v pravidelných intervaloch.
Opäť legitímna otázka: Tak čo boli tie sumy? Však to neni ťažké, myslím, že zodpovedať. Však niekto tie faktúry videl. Niekto vie, čo bolo obsahom. Niekto to objednával. To je podľa mňa veľmi jednoduché. My tu poukazujeme, že tá transparentnosť tu chýba, a myslím si, že transparentnosť si tu ľudia zaslúžia, však sú to štátne peniaze. Akože máme, čo sa tu niečo skrýva, niečo tu je nekorektne urobené? Tak ak je, tak nech je to prešetrené, nech sa to zistí a proste nech je to napravené. Však tu nejde o nejaké krvavé oči, tu ide o, proste o nápravu systému. Veď to je to, po čom ľudia volajú, aby tu na Slovensku konečne veci fungovali.
Takže neuhýbajme tu, nezametajme tu, poďme sa baviť konkrétne, teda odpovedať na tieto otázky.
Keď aj sám pán premiér, pán Pellegrini povie, že tá odmena je nechutná a podobne, no ale tak pán Bačík ju podpísal, vystavil tú objednávku. Áno, teraz sme ho odvolali. Dobre, okej, však tento prvý krok bol hotový, ale poďme ďalej. Tak teda poďme sa pozrieť na tú objednávku, čo bolo predmetom tej objednávky. Ako to vyzeralo? Ani myslím, dobre.
Ďalšia vec je, že sú tam ďalšie firmy, ktoré tiež fakturujú právne služby napríklad MH Manažmentu. Však tiež, tak odkryme tie karty, veď opäť sú to peniaze štátu, na ktoré, myslím si, že majú ľudia nárok mať odpovede.
Pán Pellegrini povie, mysleli ste si, že sme takí hlúpi, alebo neviem, jak to povedal, myslím, že v tomto štýle, že by sme im vyplatili? No ale, kolegovia, povedzte mi, tak akože ako by ste to mohli nevyplatiť? Veď tá objednávka bola vystavená. Veď on má zo zákona právo na tú odmenu, tak ja nerozumiem, akože ja fakt tomu nerozumiem, možno ja som naozaj taký hlúpy, ako hovorí pán Pellegrini, a teda ja úprimne by som rád vedel, že ako sa mohol vôbec či už pán Bačík spoliehať na to, že to vyrokuje, i keď on povedal, keď sa ho pýtali na tej tlačovej besede, sa ho pýtali, že vás nenapadlo, že trošku sa akože zamyslieť nad tým, že táto odmena, hovorí, no ja som tu mal teraz veľký spor, ako manažér som sa musel postarať o to, aby sme mali dobrého právneho zástupcu. Okej, však mal tam tri firmy, tak sa o to postaral, ale tak človek nerozmýšľa len nad jednou vecou. Veď tak najprv sa zamyslím, že musím mať, hneď vzápätí sa zamyslím za koľko, nie, to je prirodzené. Myslím si, že aj vy keď potrebujete niečo vybaviť, tak, áno, musím to vybaviť a hneď čo ma to bude stáť. Aspoň prinajmenšom dobrý hospodár by sa to mal pýtať. Ja som si istý, že pán Bačík, ho to určite napadlo, len možno to nechcel odpovedať. Neviem.
Ale, čiže preto opäť si povieme, no tak keď vy ste si mysleli, že nezaplatíte tých 77 mil., tak na akom základe, opäť na akom základe ste si vy mysleli, čo bola tá logika veci, čo ste vedeli, čo my nevieme, že ste sa mohli spoľahnúť na to, že tých 77 mil. nebudete musieť zaplatiť. A myslím si, že opäť toto je obyčajná legitímna otázka. Nie je to žiadna útočná otázka, je to, myslím si, že veľmi praktiká. Takže to je ďalšia vec.
Dneska pán minister hovorí o tom, že dal vypracovať právnu analýzu o tom, že tá zmluva možno je aj neplatná. Sám hovoril o tom, že musí byť zverejnená a podobne, to tu popisoval, ten proces, ale vzápätí teda zaútočí na kolegyňu, že my už máme, ona už má nejaké rozhodnutie. Však ale ja teda, ak som ju pozorne počúval, tak nepovedala nič explicitne konkrétne, len opäť spochybnila to, čo spochybnil aj on. A to spochybnenie vlastne on len potvrdil. Takže úplne nerozumiem tomu. Natienili sme aj ten problém s tými ostatnými zmluvami, ktoré tu sú, že to môže byť naozaj problém, ak sa niečo takéto preukáže.
Ďalšia vec. Teda mňa by napríklad zaujímalo vysvetlenie pán ministra, ak teda išli podľa jeho plánu, aby sa získali tie elektrárne späť, tak čo konkrétne ten plán bol? Že čo všetko ten plán obsahoval? Však myslím si, že tým by sa pán minister mohol pochváliť, však teda doviedol to do úspešného konca, tak prečo by sa tým nepochválil. Takže ale opäť nedočkali sme sa toho.
Taktiež mi tu príde v tej diskusii, opäť také argumenty, že na jednej strane teda sa hovorí, ako mám taký pocit, že sme si to, tak pingpongujeme tými odpoveďami. Jedni hovoria, že tá suma bola, jedni citujú lídra jednej strany, druhí citujú lídra druhej strany, akože tu citujeme lídrov, okej, dobre, ale opäť sme sa vyhli tomu, že tak teda aká tá suma naozaj bola, na základe čoho bola dopočítaná. Myslím si, že keď sa bavíme samotne, konkrétne o tých samotných riešeniach, tak veď v samotnom uznesení, uznesenie má jedno z tých riešení, že malo by to byť a odporúčame, že malo by to byť na základe alebo nejaká referenčná vzorka tých OECD krajín.
Po druhé. Kolegyňa Remišová tu veľmi konkrétne hovorila, ako to rieši napríklad ministerstvo financií. A hovorila to v súvislosti s tým, že toto by mohlo byť jedno z tých opatrení, takže, pán doktor, myslím si, že aj z našej strany padli nejaké návrhy, samozrejme, však to je tá diskusia, ktorú sme tu chceli rozobrať. A teraz nepadli tu nejaké protiargumenty, že viete čo, toto neni dobrý nápad alebo podobne, akože oceňujem naozaj vystúpenie pani ministerky Žitňanskej, ktorá to poňala, myslím si, že veľmi profesionálne a prišla naozaj s konkrétnym vystúpením.
Takže ja sa teda obraciam opäť k vám, ešte bude priestor na ústnu debatu, ale myslím si, že na rečníkov sa dá reagovať, tí, ktorí budú vystupovať s faktickými poznámkami.
Ja za seba vám hovorím, a keď ešte teda len aby som to vysvetlil. Pán minister Žiga opäť tu argumentoval tým, že rozprával o tom, kde boli, kde sme boli my poslanci v čase, keď bola tu Dzurindova vláda a podobne. Myslím si, že to nie je úplne fér. Pretože, dobre, sú tu poslanci, ktorí tu boli – ale mohli niečo ovplyvniť, nemohli? Ale sú tu aj poslanci, ktorí to nemohli v danom momente ovplyvniť a teraz ako automaticky my akože sa nemôžme na to pýtať? Lebo sme kandidovali za hnutie OĽANO a vtedy teda malo to OĽANO štyroch poslancov a my automaticky teda máme akože zákaz otázok? Myslím si, že tie otázky sú legitímne a je to nie úcta ku nám, je to neúcta aj k našim voličom. A myslím si, že toto je to, čo ľudia očakávajú, že tak oni sa to sami pýtajú. Čo im máme tlmočiť? Kolegovia, čo im máme tlmočiť? Máme im tlmočiť citáty Richarda Sulíka alebo máme Roberta Fica, alebo ja neviem koho? Myslíte si, že toto ich uspokojí, tá odpoveď? Ako ja osobne nemám tým ľuďom ako, myslím si, že ich to neuspokojí.
Takže je 18.45, myslím si, že už, ešte tu máme dve kamery, ale sú asi vypnuté (smiech v sále), takže kľudne je, môžme teraz nastoliť takú, by som povedal, otvorenejšiu debatu (povedané so smiechom) a naozaj poďme možno konkrétne si vyjasniť teda tie jednotlivé fakty alebo jednotlivé otázky, ktoré tu vyvstávajú, a myslím si, že to bude prospešné pre všetkých zúčastnených, takže už... (Reakcia z pléna.) Už ma berú, že? Nie, nie, oni tam. Ale však odpočívajte v pohode. (Zasmiatie sa rečníka.)
Nie, ja ešte rozmýšľam, či tu nemám niečo, čo som sa vás chcel ešte opýtať. Čiže položil som veľa otázok, budem rád, kolegovia z opozície, teda koalície, ak na to odpoviete a prinesiete viacej svetla, aby sme na to mohli nadviazať možno aj v tej ústnej rozprave. A skúsme možno sa tak politicky od toho odosobniť a naozaj si povedať, čo tu ešte povedané nebolo.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Budem sa venovať najmä pánovi poslancovi Tomášovi, pretože práve povedal, že som nič vecné nepriniesol do diskusie. Možnože riešenie, no, riešenie, ako ja som nadviazal na vyjadrenia pani ministerky, ktorá hovorila o používaní príkladov dobrej praxe pre samotné štátne inštitúcie. Podľa mňa, ak ste ma naozaj pozorne počúvali, tieto riešenia a tieto príklady dobrej praxe sú potrebné vypracovať aj pre samosprávu. Treba pracovať so samosprávou, aby sa vyhla, aby neupadala do takýchto nevýhodných zmlúv. Pretože verím tomu a chcem naozaj tomu veriť, že v mnohých prípadoch je to často aj neznalosť, a to, že človek nevie v tej funkcii priamo zareagovať tak, ako by mal zareagovať. Ono nikto múdry z neba nespadol a stane sa, čo sa môže stať. Každopádne si myslím, že je mimoriadne dôležité, mimoriadne dôležité a počkáme si na tie konkrétne potom opatrenia z dielne ministerstva spravodlivosti, aby sa šírili, aby sa zvyšovalo povedomie aj určitej aj, dá sa povedať, právnej gramotnosti, pretože situácia v našich obciach je, mierne povedané, kritická.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len nadviažem na to, čo bolo povedané predo mnou vo faktickej, pretože veľmi dobre to bolo vystihnuté. Ondro, ďakujem.
Miro, ja si myslím, že je veľmi dobré, že si vystúpil práve teraz, lebo naozaj aj ten apel, ktorý si dal, a vôbec ten, navrátenie tej diskusie do konštruktívnej roviny je to, čo sme viac-menej očakávali do začiatku, neudialo sa to. Takže ja oceňujem jednak, že si priniesol ďalšie fakty, ale že si tam vložil aj takú tú dávku ľudskosti.
A teda pripájam sa k tomu a zatiaľ teda vidíme, že už v písomnej rozprave sú zapísaní len opoziční poslanci, ale tak verím, že v tej ústnej ešte sa prihlásia prinajmenšom kolegovia z koalície, aby nám dali tie odpovede, na ktoré čakáme a kvôli ktorej sme aj túto schôdzu zvolávali, aby tá diskusia naozaj bola vecná.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem, ale ja mám pocit, že táto schôdza ide nejak zlým smerom, pretože my sa v prvom rade musíme snažiť, ak chceme problémy riešiť, diskutovať, vyjasňovať si postoje. Pokiaľ sú niektoré vyjadrenia na prvé počutie tvrdšie, áno, my v opozícii sme zvyknutí, my to znesieme.
Veronika, ja sa ti tu musím teraz trošku ospravedlniť. Mal som sa ťa zastať vtedy, keď k tomu došlo vo faktickej. Lebo ostal som trošku zamrazený, ako ďaleko sa dá zájsť. Ako sa dá odviesť pozornosť, aby sme sa nebavili o tom, čo je skutočnou príčinou.
Pán Budaj to tu naznačil, že je to o systéme. A neviem, či môžeme všetci tu v tejto miestnosti povedať, že sme spokojní s tým, ako to v súčasnosti je, ako tento systém funguje. Hádam nie.
Ja chápem význam tejto mimoriadnej schôdze ako priestor pre diskusiu. Prišiel som zo školského prostredia. Vždy som viedol svojich žiakov k diskusii. S niektorými bola ľahšia, s niektorými ťažšia. A asi sa musíme vyzbrojiť všetci vysokou mierou trpezlivosti, na ktorej konci by mali byť konkrétne riešenia. A o to nám v opozícii ide v prvom rade, aby sa začali prijímať také riešenia, ktoré neumožnia to, čo sa deje. Totižto tento problém nezasahuje len do medzinárodných zmlúv a takýchto súdnych sporov, ono vždy niečo vzniká odspodu. A konkrétne i pán Dr. Bžán a mnohí iní jemu podobní sú len produktom toho systému, ktorý nám tu pomaly vyrástol.
Dovoľte mi teda preto, napriek tomu, že som to už dnes počul, že z opozície tu už nikto neostal, že sme rozbití, poviem vám jeden konkrétny príbeh, ktorý tu už bol naznačený. Áno, pôjde o Michalovce. A na konci vysvetlím, aj prečo som ho použil a čo z toho pre nás má vyplynúť.
Tak v Michalovciach od roku 2014 čelili miliónovej žalobe. Mesto k súdu poslala spoločnosť Medipark Košice, ktorej vlastnícke štruktúry v tej dobe siahali až na Panamu. Spor firmy a mesta súvisel s výstavbou a prevádzkou poschodového parkovacieho domu. Medipark mesto vinil zo zmarenia svojej investície, a to tým, že v januári 2014 mesto zrušilo výber parkovného na svojich parkoviskách v centre. Spoločnosť argumentovala tým, že výstavba plateného parkovacieho domu by v takomto trhovom prostredí bola čistou stratou, čím mesto Michalovce podľa nich zmarilo účel celej zmluvy. Spoločnosť Medipark od zmluvy odstúpila a obrátila sa so žalobou o náhradu škody na rozhodcovský súd určený zmluvou s mestom. Práve tu konaním na rozhodcovskom súde začal celý spor produkovať čoraz viac nejasností a pochybností v zmysle, prečo mesto a jej predstavitelia konali tak, ako konali. Kauza tak skončila na bratislavskom rozhodcovskom súde zriadenom pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration a môžeme len hádať, prečo mesto a jeho právnici, ktorí zmluvu študovali, pristúpili na takúto neštandardnú klauzulu. V tomto konaní spoločnosť Medipark požadovala náhradu skutočných škôd, ako aj ušlého zisku, a to z dôvodu porušenia zmluvných aj zákonných povinností mesta. Rozhodcovský súd si následne nechal vypracovať v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok. Ten výšku vzniknutej škody vyčíslil na sumu presahujúcu 7 mil. eur. Opakujem 7 mil. eur. Vo finančnom vyjadrení pritom ide o najdrahší súdny spor v histórii Michaloviec, a to nielen, čo sa týka žalovanej sumy. Mesto si totiž na zastupovanie vybralo bratislavskú advokátsku kanceláriu patriacu prominentnému právnikovi z východu Radomírovi Bžánovi. Zhodou okolností, len tak mimochodom rodákovi z tej istej obce, odkiaľ pochádza aj primátor mesta Michalovce.
Oveľa dôležitejšia skutočnosť ako táto, ako táto zhoda náhod je, že mesto Michalovce za doposiaľ neznáme právne úkony na základe štyroch zmlúv mesta s danou advokátskou kanceláriou zaplatilo spolu 480 760 eur s DPH. Oprávnene sa tu vynára otázka, prečo vôbec mesto najímalo na tieto služby externého právnika, ak má k dispozícii externého advokáta, ktorý mesto štandardne zastupoval?
Všetky zmluvy na tieto právne služby, ktoré takto mesto podpísalo, boli uzatvorené bez verejného obstarávania a bez toho, aby boli odobrené mestským zastupiteľstvom, pričom na každej jednej z nich je podpis jedného jediného človeka, najvyššieho predstaviteľa mesta, primátora Viliama Záhorčáka. Tento spôsob uzatvorenia predmetných zmlúv nie je jediným otáznikom v celom procese, výška paušálnych odmien je totiž extrémne neprimeraná, a to nielen vzhľadom k advokátskej tarife, ale najmä i k bežnej výške odmien v advokácii. Podľa dvoch uzatvorených zmlúv s najvyššími paušálnymi odmenami bolo za právne služby (dva právne úkony) reálne zaplatených 450 000 eur. Pri bežnej odmene 180 eur za hodinu by kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., na týchto dvoch úkonoch musela stráviť 2 500 hodín, t. j. celých 312 pracovných dní.
Rozhodcovský súd napokon v celej veci prijal rozhodnutie, v ktorom tvrdí, že sa necíti byť kompetentný v danej veci rozhodnúť a odporúča sa obom stranám obrátiť na riadny súd. Kvôli takémuto záveru a niekoľkým bežným administratívnoprávnym úkonom mesto vyplatilo takmer pol milióna eur, pričom o tieto finančné prostriedky prišlo a zaplatia to daňoví poplatníci.
Ďalším diskutabilným krokom zo strany mesta je fakt, že sa svojím postupom vyhlo verejnému obstarávaniu, a to tak, že danú zákazku tzv. rozdelilo. Je zrejmé, že zmluvy medzi mestom Michalovce a advokátskou kanceláriou spoločne, spoločne miestne, funkčne a časovo súvisia. Miestna, časová a funkčná súvislosť je základným ukazovateľom pre posúdenie nedovoleného delenia zákazky. Týkajú sa jedného trvajúceho sporu pred jedným a tým istým súdom a s tými istými účastníkmi sporu. Mesto Michalovce už na začiatku sporu vedelo, že spor bude vyžadovať právne poradenstvo trvajúce dlhšiu dobu a viacero úkonov právnej služby. Vedelo si pritom zároveň určiť, aká je bežná odmena advokáta v obdobných sporoch. Z pohľadu zákona sa teda jedná o jeden jediný záväzok, ktorý má byť vnímaný ako jedna zákazka. V tomto smere mala byť v zmysle zákona a hodnoty uzatvorených čiastkových zmlúv správne určená predpokladaná hodnota zákazky v takej výške, pri ktorej zákon určuje povinnosť vykonať verejné obstarávanie. Malo sa teda jednať o jednu nadlimitnú zákazku na služby. Nie je totiž prípustné, aby verejný obstarávateľ v rozpore so zákonom uzatváral v rámci jedného súdneho sporu separátne zmluvy na každý jednotlivý právny úkon v spore. Mesto Michalovce sa tak zjavne chcelo účelovým rozdelením zákazky do viacerých zmlúv vyhnúť povinnosti zadať zákazku cez verejné obstarávanie.
V tomto smere už bolo začaté trestné stíhanie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Začal sa dlhý proces, ktorý miestami pripomína šachovú partiu. NAKA po prijatí podnetu skonštatovala, že vo veci je dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, a tak prípad 6. júla tohto roku posunula na kriminálnu políciu do Michaloviec. Na spise, ktorý prijalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce, je pečiatka s dátumom prijatia 8. 8. 2017. Otázka znie, kde bol spis celý mesiac? Prípadu sa ujal vyšetrovateľ, ktorého manželka je vedúca odboru na Mestskom úrade v Michalovciach a je tak priamou podriadenou primátora Záhorčáka. Navyše aj zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach je v rovnakom postavení, pretože jeho manželka je rovnako vedúcou odboru na Mestskom úrade a je tiež priamou podriadenou primátorovi. Takýto konflikt záujmov teda nemôže zaručiť spravodlivé vyšetrovanie, a tak bola vo veci podaná námietka zaujatosti, pričom na spätné stanovisko sa stále čaká. Prokurátor však nariadil vyšetrovateľovi, ktorý najprv celý prípad chcel zmiesť zo stola, aby začal trestné stíhanie, ktoré aj bolo oficiálne začaté dňa 30. septembra tohto roku za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Treba podotknúť, že sa tak stalo až po prevalení kauzy ohľadom odmeny od štátu pre tohto právnika.
Koľko takých prípadov ešte máme po Slovensku? A nejedná sa to teraz o pána Bžána, nejedná sa o konkrétne toto mesto. My musíme si uvedomiť, že toto jednoducho je problém, ktorý tu rástol a rastie a v nadväznosti na to, čo som dnes počul od pani ministerky, ten systém best practices, tých zručností, toho know-how, akým spôsobom zabrániť tomu, aby štátni úradníci a štátne organizácie takýmto spôsobom upadli do nevýhodných zmlúv, ten by mal byť aplikovaný i v oblasti samospráv.
Viete, často mám pocit, ako keby sme sa všetci báli, že keď sa veci dostanú na svetlo, tak sa stane niečo strašne zlé a ono to zlé sa už deje. To, že budeme držať problémy pod pokrievkou, nám vôbec nepomôže. Čím otvorenejšie budeme o týchto problémoch hovoriť, pomenovávať ich pravým menom a tu v parlamente, viete, občania to vnímajú, že sa hádame. Ale pokiaľ bude vecná polemika, ktorá naozaj bude vecná a nebude zachádzať do osobných útokov, pokiaľ toto naozaj dokážeme, tak Slovensko sa vyhne možnej nepeknej ceste do budúcnosti, ktorá je neistá.
Ja nechcem strašiť. Problémy treba vždy pomenovať priamo. Som ten posledný, ktorý by chcel byť osobný a na niekoho kedykoľvek útočiť, ale žiadam vás, v tak konštruktívnom duchu, ako bolo napríklad vystúpenie aj pani ministerky Žitňanskej, veďme túto mimoriadnu schôdzu. Príďme s návrhmi a riešeniami. Občania to od nás očakávajú. Sme tu pre nich, aby sme ich zastupovali, aby verili tomu, že peniaze sa nebudú rozlievať kdekade, ale že pôjdu tam, kde naozaj treba, do školstva, do zdravotníctva, do sociálnych služieb, tam, kde chýbajú už dnes. Toto nie je o nejakom politikárčení, toto nie je o vylievaní vedier špiny. Jednoducho si treba raz vyprať bielizeň, aj keď to niekedy bolí, aj keď to sa zle počúva. Len tak, jedine tak môžeme veci skutočne meniť.
Ďakujem.