Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pri tejto skvelej téme, ako je správa o rozpočtovej zodpovednosti s vami trošku pohovoril práve o rozpočte, možno aj o tej minulosti, ako sa nám darilo napĺňať rozpočtovú zodpovednosť, čo na to všetko vplýva a podobne. Lebo myslím si, že toto je taká dobrá téma, kedy sa dá možno trošku obšírnejšie o tom porozprávať.
Ja by som na úvod chcel...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pri tejto skvelej téme, ako je správa o rozpočtovej zodpovednosti s vami trošku pohovoril práve o rozpočte, možno aj o tej minulosti, ako sa nám darilo napĺňať rozpočtovú zodpovednosť, čo na to všetko vplýva a podobne. Lebo myslím si, že toto je taká dobrá téma, kedy sa dá možno trošku obšírnejšie o tom porozprávať.
Ja by som na úvod chcel veľmi poďakovať a oceniť prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Už len to, že táto rada vznikla, si myslím, že bola veľká vec pre Slovenskú republiku a bola to, by som povedal, takým veľkým posunom v tom, ako riadiť verejné financie zodpovedne, a taktiež chcem povedať, že som veľmi rád aj obsadením a kvalitou, teda obsadením tejto Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vrátane vás, pán predseda, pretože myslím si, že to je práve odrazom toho, ako sú dneska verejné financie, v akom sú stave alebo ako sa vyvíjajú, je do veľkej miery váš podiel práve tou kvalitou tých správ, práve tou kvalitou vyjadrení a dozerania na, na naše verejné financie.
Takže ja osobne si myslím, že tento, vy ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť robíte aj dobrú prácu v tom, že naozaj ste neutrálni, ste apolitickí, ste vysoko odborní. A toto vítam nielen ja ako opozičný poslanec, pretože, myslím si, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu nie je ako nástroj pre opozičných poslancov, aby sa mohli, nejakým spôsobom mať nejaké kladivo na koalíciu alebo na vládu, alebo na ministerstvo financií, ale myslím si, že to veľmi oceňujú si napríklad aj minister financií, pretože sa môže oprieť o vaše návrhy, pohľady, vyjadrenia v rokovaniach s ostatnými ministrami.
Pretože tak, ako aj tento rok, ak ste postrehli debatu o rozpočte a vyjadrenia jednotlivých ministrov, tak tento rok som bol celkom milo prekvapený, že veľa ministrov povedalo, že nie je spokojných s tým, koľko dostali na svoju kapitolu. A to je dobre. Myslím si, že každý minister by mal chcieť viac, ale na druhej strane musí pochopiť, že je tu určitý rámec, do ktorého sa musí zmestiť, pretože, ako hovorí pán minister Kažimír, musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme, aby nám nohy netrčali. Ale dodáva teda, že, žiaľ, zatiaľ nám nohy vždy trčali. Takže tým chcem povedať, že tento nástroj, váš nástroj je, alebo teda váš nástroj, vy zastupujete ten nástroj, je veľmi dobrý na to, aby aj ostatní ministri mohli pochopiť, že je tu dôležité držať tú rozpočtovú zodpovednosť, je tu dôležité zameriavať sa na udržateľnosť verejných financií.
A myslím si, že je to dobré aj pre, z hľadiska toho európskeho rozmeru, pretože naozaj musíme povedať, že náš rozpočet a jeho, keby som tak povedal, obal, čiže parametre, ktoré za chvíľočku by som chcel spomenúť, lebo máme národné parametre a máme medzinárodné parametre, a nám sa, myslím si, že tie pravidlá darí do veľkej miery napĺňať, či už sú to národné pravidlá, ako ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o štátnom rozpočte a zákon o účtovníctve, ale potom je tu aj Pakt stability a rastu, to sú tie medzinárodné, smernica, čo je súčasť Paktu stability a rastu, a potom fiškálny kompakt. A teda vidíme, že náš rozpočet je vysoko oceňovaný za to, že napĺňa tieto pravidlá.
A to by som, ja osobne by som si teraz dovolil taký môj názor, že, myslím si, že toto je ten obal a že ten obal máme dobre nastavený, a myslím si, že v tomto je dobre, že sa neinšpirujeme možno vyspelými krajinami, ktorým sa nedarí, teda sú krajiny, ktorým sa nedarí napĺňať tieto pravidlá. A to nás nemusí trápiť. Ale pretože my naozaj môžeme byť v tomto aj ako malá krajina, ktorá môže ten rozpočet dobre uchopiť, príkladom a lídrom v tom, ako spravovať verejné financie.
A tu opäť to premostím na vás, lebo myslím si, že práve ten, ten human trust, alebo teda tie vedomosti, ktoré máme aj zastúpené v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, sú veľmi dobrým motorom toho, aby sme túto ambíciu naplnili, aby naozaj naše verejné financie mohli napredovať a byť príkladom aj pre ostatné európske krajiny.
Ale zase to druhé, čo by som povedal, je, súčasťou verejných financií nie je teda len ten obal, ale je aj ten obsah. A myslím si, že tuto ešte zaostávame dosť výrazne. A poviem to preto, lebo napríklad zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a vaša správa to tiež hovorí, že tak ako bol zavádzaný, tak boli zadané, v prvom kroku bolo zadané, nejaké stropy na dlh a sankčné pásma, čo bolo veľmi dobré na to, aby sme si uvedomili, že ten dlh je dôležitá veličina z hľadiska spravovania krajiny a z hľadiska spravovania verejných financií.
A toto je, si myslím, že to najkľúčovejšie, že my nemôžeme vytesniť otázku dlhu na perifériu a povedať si, že sú tu krajiny, ekonomiky, ktoré majú veľký dlh, v porovnaní s nimi máme omnoho menší dlh, čo sa my bojíme, veď zachránili Grécko, zachránia aj nás. Toto, si myslím, že nie je zodpovedný prístup, ak sa pozeráme na to jednotlivo a pozeráme sa na verejné financie, každý chce mať verejné financie proste..., teda no každý, myslím si, že dobrý hospodár chce mať dobré financie v poriadku, a preto dlh z hľadiska dlhodobej udržateľnosti financií, z hľadiska atribútov, ktoré naša krajina má, čiže rýchlo starnúca populácia, a o tom sa tu tiež hovorí a k tomu by som chcel tiež krátko potom niečo povedať, je veľmi dôležitý, a preto potrebujeme tento ukazovateľ veľmi podrobne sledovať.
Potrebujeme sledovať, ako ho znižujeme, či ho znižujeme zodpovednými opatreniami a zdravím tých verejných financií, alebo ho znižujeme jednorazovými opatreniami, alebo ho znižujeme tým, že nám rastie hrubý domáci produkt. Pretože toto je ďalšia kľúčová oblasť, ktorú, keď sa bavíme o verejných financiách, musíme si povedať, a z hľadiska dlhu, pretože dlh, aby sme tomu možno správne rozumeli, dlh, ak je kontrolovaný a je v správnych pásmach, tak nám môže byť veľmi dobrým pomocníkom. V čase, keď napríklad sme zažili krízu, tak ten dlh bol výrazne nižší a vďaka tomu sme my mohli ísť do hlbokých deficitov a robiť opatrenia na to, aby sme znovu naštartovali ekonomiku, aby sme sa dostali z tej recesie späť do konjunktúry. A preto teraz, keď sme v tej konjunktúre, keď sme v dobrých časoch, potrebujeme rozmýšľať nad tým, že ekonomika sa vyvíja tak, že sú cykly. Tomu sa, nezabránime. Nevieme možno úplne predpovedať, aký bude najbližší cyklus a kedy nás to zastihne, ale vieme, že ten cyklus príde a príde opäť obdobie, ktoré bude recesia. My ako malá ekonomika o to viac si potrebujeme, ktorá je zameraná na export, si potrebujeme túto veličinu strážiť preto, aby v čase, keď budeme potrebovať znovu ten dlh nafúknuť, aby sme si to mohli dovoliť, aby sme mali kam rásť. A myslím si, že práve tí odborníci, ľudia, ktorí v roku 2009 tvorili zákon o rozpočtovej zodpovednosti a navolili tie sankčné pásma, tak ich dávali veľmi zodpovedne, nie na základe nejakých pocitov a dojmov, ale na základe proste konkrétnych veličín, ktoré pre našu ekonomiku sú veľmi dobre stanovené.
Čo sa nestalo však, je, že sa nezaviedli ešte stále tie výdavkové stropy. Výdavkové stropy sú dôležitý nástroj práve na to, aby sme jednak donútili možno aj jednotlivé kapitoly, jednotlivé ministerstvá rozmýšľať nad tým, ako využívať svoje zdroje efektívne. Pretože politika sa snaží tlačiť na riešenia, ktoré sú dobré pre ľudí, a politika nevyhnutne, pokiaľ neni ekonóm, nezaujíma, aké to bude mať dopady na financie, pretože on to chce presadiť tým ľuďom a podobne. Ale preto sú dôležití ľudia ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ako môj kolega Eugen Jurzyca, na ktorého pozerám, ktorí sú proste skúsení, aj tuto kolega pán Kamenický, predseda finančného výboru, ktorí dozerajú na tie financie, a povedia: "Moment, páni politici, je tu určitý dopad, všetko niečo stojí a tie peniaze majú veľkú, veľkú rolu v tom, ako sa budú, ako sa budú míňať."
A preto tie výdavkové stropy sú dôležité práve pre také obdobia, ako sme teraz, pretože, vidíme, že my sme momentálne v dobrých časoch. A toto sú časy, kedy aj hovoria kvalifikovaní ekonómovia v našej krajine, na Slovensku, že je potrebné opäť konsolidovať a upratať ten dlh a pripraviť sa na tie časy a vyťažiť z tých peňazí, ktoré máme, čo najviac. A toto, vidíme, že sa nám nedarí, pretože samotný fakt, že sa odďaľuje strednodobý cieľ, že sa odďaľuje vyrovnaný rozpočet, znamená, že my stále hospodárime s deficitom, hospodárime s dlhom a my sa nemôžme uspokojiť s faktom – v dobrých časoch –, že náš dlh klesá, lebo nám rastie výrazne HDP. Pretože ak sa spoľahneme na toto, tak sme si vlastne zaujali takú tú polohu, lenivú polohu, že však ekonomika to urobí za nás.
Druhý dôležitý fakt, ktorý tu je, že máme výrazne nízky, ako hovoria kolegovia z koalície, nulové úroky, za ktoré si môžme peniaze požičiavať, a preto financovanie nášho dlhu, ktorý teda nie je malý a rastie v tých absolútnych číslach, lebo, viete, úroky z dlhov sa nepočítajú z percentuálneho dlhu a HDP, oni sa počítajú z absolútneho čísla, a preto tento údaj je dôležitý. Pretože vám vypočítajú, aký úrok máte z toho, akú masu peňazí dlžíte. A my vďaka tomu, že tie úroky sú také, aké sú, a vďaka tomu, aký máme kredit ako Slovensko, a to máme vďaka tomu, že sme tu zaviedli ten zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak vďaka tomu požívame ten komfort, že úroky nám výrazne nenavyšujú. V súčasnosti náš dlh a svojím spôsobom tá dlhová služba každým rokom, ak stagnuje, a myslím, že aj trošku klesá. Nemám tu presne tie čísla z rozpočtu, ale ak som pozeral, tak, tak myslím si, že to trošku klesá. A toto je výrazný fakt.
Čiže keď sa pozrieme na samotné deficity každého roku, ktoré prispievajú k nárastu dlhu, tak vidíme, že tie deficity v tom percentuálnom vyjadrení voči HDP klesajú preto, lebo nenarastá nám..., úroky, nenarastá nám..., teda platby za dlhovú službu, obce začali výrazne lepšie hospodáriť a toto je tiež, totižto verejné financie, pre možno kolegov, ktorí sa o to až tak nezaujímajú, ale vidím, že tých tu je menej, máme teda, ale aby sme to tu povedali, sú proste štátny rozpočet a potom sú samosprávy a tieto samosprávy začali podstatne lepšie hospodáriť, lebo sme zaviedli pravidlá aj na ne, aby ich začali uplatňovať, a oni sa to učia a musíme povedať, že počet obcí, ktoré sú nad 60 % dlhu, stále klesá, čo je dobrá správa, a musia sa to učiť naozaj hospodáriť. Oni tiež sa musia naučiť uplatňovať tie pravidlá, ktoré ich v skutočnosti vedú k finančnej disciplíne. A pretože doposiaľ tým, že oni začali každým rokom lepšie hospodáriť, tak minister financií mal ľahkú prácu, lebo ak sa spoľahol na rast HDP, to znamená, že hrubý domáci produkt rastie, pretože ľudia majú viac práce, viacej míňajú, prichádzajú sem investície a podobne, čiže toto všetko generuje vyšší hrubý domáci produkt a percentuálne voči percentu dlhu to spôsobí, že ten náš dlh v absolútnych číslach voči väčšej sume je automaticky menšie percento.
To, že obce hospodária každým rokom lepšie, je to, čo minister nemusí ovplyvňovať, ale zároveň to má ako darček, ako bonus do celkového deficitu a nenarastajúce úroky dlhovej služby. Toto tu, keď si aj pozrieme, keby sme si pozreli iba schodok štátneho rozpočtu, tak tam reálne môžme vidieť prácu ministerstva financií. Áno, deje sa to aj tam, ale nič výrazné to nie je. A nie je to výrazné. A teraz prečo to hovorím, že nič výrazné to nie je, hovorím to práve, chcem to dať do súvisu s tým, že teraz sme v tých dobrých časoch a teraz je ten čas, aby tie schodky už neboli, a pôvodne bol naplánovaný tento rok na deficit nulový, alebo resp. na vyrovnaný rozpočet... Či strednodobý cieľ? (Rečník sa obrátil na predkladateľa.) Až 2018 bol, teraz mal byť strednodobý cieľ naplnený a budúci rok má byť vyrovnaný. Ale vidíme, že sa to odďaľuje. Dokonca teraz sme počuli... (Reakcia predkladateľa.) ’19 mal byť až? Ale nie, v 2015., myslím, že už mal byť. V osemnástom. V 2015 bol prognózovaný. Áno, ale dobre, môžme zobrať aj ten fakt, ktorý hovorí koalícia, že to by bolo za predpokladu, že by bol SMER sám vo vláde, lebo tak si to naplánoval, ale prišla koalícia, ktorá teda to rozbila, lebo mala nejaké priority a nafúkla tie výdavky. Niektorých som vás s tým pobavil (povedané so smiechom), asi viem prečo.
Ale poďme teraz späť k veci. Čiže ten deficit sa nám teda navyšuje, odsúva a... Teraz som trošku stratil niť, ale... Čo som to chcel povedať? No, dobre. Hovoril som o tých obciach, úrokoch, náraste, náraste dlhu a idem teda ďalej, lebo aj tak som už veľa rozprával k tomu, čo už všetci vlastne viete, ale chcel som na to poukázať.
A chcem sa vrátiť teda späť k tomu obsahu a k tým rozpočtovým stropom, pretože tie rozpočtové, teda výdavkové stropy tlačia na to, aby jednotlivé výdavky v jednotlivých kapitolách boli efektívne, aby tie opatrenia, ktoré sa zavádzajú, viedli k udržateľným financiám z hľadiska vývoja alebo nastavenia vôbec toho, čo generuje príjmy a do čoho, či tie výdavky, ktoré máme, sú systematické a v konečnom dôsledku udržiavajú ekonomiku v chode a v raste. A toto je to najkľúčovejšie.
A keby sme sa pozreli teraz na... A ja vám odporúčam, ukážem túto správu (rečník zobral do rúk správu, ukazujúc ju plénu), lebo však to je dokument, o ktorom sa bavíme, ja vám odporúčam, aby ste si to pozreli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť robí veľmi dobré vizuály a je tam pár grafov, na ktoré chcem poukázať, a napríklad je tam medziročná zmena dlhu. A keď sa pozrieme na medziročnú zmenu dlhu od roku 2013 do roku 2020, tak vidíme, že v roku 2014, ’15, ’16, ’17 nám síce dlh klesal, ale klesal vplyvom jednorazových opatrení. Jednorazové opatrenia sú, že niečo urobím, aby som ten dlh jednorazovo zmenil, ale v skutočnosti som neopravil tú štruktúru tých financií, ktoré by v skutočnosti mali generovať a smerovať k tomu, aby sa mi dlh kontinuálne znižoval a zároveň aby som smeroval teda vďaka dobre nastavenému systému k vyrovnanému a prebytkovému rozpočtu, lebo to je ten cieľ.
A toto je, myslím si, že tá oblasť, v ktorej my ako štát zaostávame, a to je aj moja výtka, ktorú často hovorím aj ministrovi financií, a smerujem ju aj teraz na koalíciu, že toto je oblasť, v ktorej by ste mohli omnoho viacej možno počúvať aj rady, alebo odporúčania, alebo vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa snaží na to poukazovať, aby tie peniaze, naozaj verejné financie boli nastavené tak, aby jednotlivé opatrenia, ktoré robíme, aby priniesli, priniesli ten správny výsledok.
Pretože aj dnes vidíme, že po 20 rokoch v apríli skonštatuje vláda tohto roku, že regionálne rozdiely sa za posledných 20 rokov nielenže neznížili, ale výrazne zvýšili. A nemôžme sa teraz, vyhovoriť teraz, že to sa stalo samo, lebo vláda je zodpovedná za riadenie štátu. A zrejme tie opatrenia, ktoré robili, ktoré vláda robila, neboli dostačujúce na to, aby tieto regionálne rozdiely sa začali vyrovnávať a aby tie oblasti, ktoré sú teda tie menej rozvinuté, sú v skutočnosti zanedbané, aby sa naštartovali a aby proste aj ony generovali a prispievali k tomu rastu ekonomiky na Slovensku. A môžme to vidieť aj v tom, ako sa menili jednotlivé plány.
Ale zase je tam veľmi pekne vidieť, že vďaka tomu nárastu tej ekonomiky nám ten dlh klesol na iné úrovne, ako by sa stalo, keby to naše HDP nerástlo výraznejšie, ako sa možno pôvodne plánovalo. Takže toto je, toto podľa mňa to najdôležitejšie, čo potrebujeme pri verejných financiách si uvedomovať, že to zdravie nemôže ostať len v napĺňaní národných a medzinárodných pravidiel, ale že to zdravie musí ísť do toho, aby jednotlivé kapitoly dobre hospodárili, efektívne, a v tomto je veľký prínos práve Hodnoty za peniaze, ktorá podľa ešte stále je ako keby, poviem to tak, že v plienkach, že tá prináša riešenia, ale tá implementácia a nájsť ten spôsob, aby to efektívne fungovalo až do možno posledného eura, keď tak preženiem, tak to ešte stále sa tvorí.
A zároveň tu je veľká oblasť a to je to hospodárenie obcí, na ktoré sa musíme výrazne zamerať. Lebo keď si pozriete nejaké ďalšie grafy, ktoré tu máme v tej správe, o tom, ako, ako by ten dlh vyzeral, keby sa tie jednorazové opatrenia nerobili, tak to je odraz toho, čo ekonomika dokáže vyprodukovať. Ako ekonomika, a teda riadenie štátu v spolupráci s ekonomikou dokáže generovať prostriedky na to, aby sa ten dlh znižoval. Napríklad toto konštatovanie, ktoré ste aj vy hovorili, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že od prekročenia prvého sankčného pásma v roku 2012 sa zatiaľ nepodarilo prijať také opatrenie, ktoré by viedli k zníženiu dlhu mimo sankčných pásiem. A toto je presne to, že vláda je zaviazaná aj týmto zákonom k tomu, že keď je v sankčnom pásme, má priniesť opatrenia, a zatiaľ, čo som ja postrehol za posledné dva roky, tak tie opatrenia boli takého charakteru, že veď nám, máme tu ekonomický rast, bude dlh klesať, tak viac-menej už len musíme počkať a dožiť to. A toto nie sú proste nejaké systémové vysvetlenia alebo systémové riešenia k tomu, aby sme sa k nim dostali. A toto je, myslím si, že nedostatočné, a myslím si, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vám na toto poukazuje alebo poukazovala aj minulý rok, že takéto, takéto vyjadrenie na jednej strane pochopiteľné, ale na druhej strane nedostatočné práve z toho dôvodu, že ukazujete na to, že však my už len musíme počkať, kým tá ekonomika narastie, však prišli sem noví investori, vygeneruje sa viac peňazí, tak to nám, to nám musí stačiť.
Zároveň tu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť práve poukazuje na to, že záväzné výdavkové limity chýbajú v slovenskej legislatíve, a to je práve aj tá celá diskusia o dlhovej brzde a práve tie, ešte raz to zopakujem, tie výdavkové stropy sú dôležité pre tento čas, pretože my sme teraz v dobrých časoch, a tým, že ich nemáme, tak ministerstvá si popúšťajú ten opasok, idú na tej, by som povedal, populistickej vlne, že chceme ľuďom sľúbiť a urobiť všetko, ale práve tá nedostatočná zameranosť na nejaké konkrétne, pár priorít, v ktorých urobíme veľký úspech a ktoré sú z hľadiska aj budúcnosti investície, že budú generovať ďalšie príjmy, ako napríklad veda a výskum, ktorá má najvyšší ten možný rast prínosu, že je to proste, to má najvyšší multiplikátor, keď tak poviem, tá investícia do vedy a výskumu môže priniesť najvyšší multiplikátor, ak je dobre investovaná, tak toto sú veci, v ktorých vidíme, že vláda kontinuity a pokroku kríva.
Takže ďalej by som chcel poukázať na to, čo hovorí tiež Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a tu by som chcel možno zaujať také neutrálne stanovisko a to je, že štátny rozpočet ako taký si udržuje pomerne vysokú úroveň rezerv. My sme sa o tomto viackrát rozprávali pri rozpočte s pánom ministrom, zrejme sa o ňom budeme, o tom budeme rozprávať aj tento rok. Na jednej strane je to pochopiteľné, pretože tým, že vláda nerobí úplne systematické kroky, tak potrebuje mať určité ručné riadenia. A vyššie rezervy sú práve dobré na takéto ručné riadenie tých verejných financií. Na druhej strane, a to je zaujímavé, ako vytýka to tu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to berie tú právomoc parlamentu, aby mohol schváliť explicitne výdavky.
Ja musím za seba povedať, že tak ako fungujem v tomto parlamente rok a pol, tak si myslím, že, že vláda si nejaké veľké starosti s tým, čo si o tom pomyslí parlament, nerobí, pretože vidíme to aj z hlasovania. To neni výtka, to je proste súčasný stav, ktorý tu máme a ktorý, ktorého sme si vedomí, čiže, lebo v konečnom dôsledku tú zodpovednosť za ten vývoj verejných financií aj tak nesie vláda, takže ja to chápem, chápem aj ten argument pána ministra, že potrebuje v tomto trošku voľnejšie ruky, aby mohol v týchto turbulentných výdavkových časoch nejakým spôsobom sanovať a sanovať veci, ktoré, ktoré vyskočia.
Na druhej strane som chcel ešte povedať a teraz sa mi trošku tá myšlienka vrátila, že napríklad teraz sme počuli najnovšie, že deficit za minulý rok nebude teda ten 1,7, ale bude 2,2. A ja si pamätám, keď na jar sme sa tešili z toho, teda áno, tešili sme sa z toho výrazne nízkeho čísla a my sme teda naďalej hovorili, že to číslo malo byť už dávno nižšie, ale teda koalícia sa tešila z toho, aké je nízke. A dnes sa dozvieme, že ono vlastne také nízke nebolo! Viete, to jak keď dostanete darček a vy sa z neho začnete tešiť, začnete sa s ním hrať, a potom k vám prídu a povedia, viete čo, no musíme vám ho zobrať, lebo vlastne ten darček nebol pre vás. A toto mi príde niečo podobné. Pretože 2,2 už neni také krásne číslo, už to neni začínajúce jednotkou a podobne. A toto je to, čo sa tu deje, a opäť to ukazuje na to, akým spôsobom ten rozpočet bol natypovaný. Pretože my vieme, tie riziká že môžu sa stať, že nám Eurostat neuzná niektoré veci, a my, a ja to chápem, že my, môžem vždycky prinášať do parlamentu buď ten optimistický variant rozpočtu, alebo pesimistický, alebo neutrálny. A vláda sa teda snaží vždycky priniesť ten optimistický a potom v prípade prognóz a podobne sa tieto čísla zmenia, ale tomu už neni venovaná až taká veľká pozornosť. Takže v konečnom dôsledku sa môžme potešiť z tých dobrých čísiel, ktoré v konečnom dôsledku nie sú také dobré, ako sme si mysleli.
Takže tuto k tým, k tým, úrovni rezerv, myslím si, že veľmi dobre to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že na jednej strane hovorí, že vytvára sa priestor pre krytie rizík, na druhej strane to používa na dodatočné rozpočtované výdavky v prípade, že sa riziká nenaplnia. Takže myslím si, že toto je také férové zhodnotenie z hľadiska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo tu je podľa ma veľmi dobre zadefinované – a to by som chcel, aby tu odznelo možno, ja pre takúto širšiu verejnosť od toho pléna –, a to je, že podľa ústavného zákona by súčasťou návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom plnení za predchádzajúce roky, očakávaná skutočnosť, rozpočet bežného roka, ako aj rozpočtované položky v horizonte v nadchádzajúcich troch rokoch. Rozpočet verejnej správy mal teda obsahovať nasledujúce informácie: čiže konsolidovanú bilanciu rozpočtov verejnej správy, stratégiu riadenia štátneho dlhu, daňové výdavky, implicitné záväzky, podmienené záväzky, jednorazové vplyvy a hospodárenie podnikov štátnej správy.
A tuto je podľa mňa veľmi dôležité sa zamerať možno práve na tie implicitné záväzky, ktoré sa rozširujú a sprísňujú a kvantifikujú, lebo to sú práve tie, ktoré majú dopad na tú dlhodobú udržateľnosť financií, a tam je práve aj tá oblasť toho, aké výdavky budeme mať na starostlivosť o starnúcu populáciu a podobne, podobné opatrenia, a preto tu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí na to, že na utvorenie komplexnejšieho obrazu a cieľov vlády, najmä v rámci výdavkových politík, by bolo potrebné detailnejšie členenie výdavkov.
A toto tu chýba, to môžem povedať aj ja za seba ako opozičného poslanca, ktorý sa snaží vyjadrovať k financiám, že tieto detailnejšie by sme ocenili z hľadiska tej transparentnosti, pretože vtedy sa vieme aj kvalifikovanejšie baviť o jednotlivých problémoch rozpočtu, a nemusí to byť založené možno na nejakých dohadoch, ale môžem sa baviť o konkrétnych číslach na tých fórach, kde to je potrebné. A tým, že tieto informácie nie sú verejne úplne dostupné, a tak dávajú viacej priestor tým politickým argumentom, čo je, myslím si, že niekedy na škodu veci.
Takže pozitívne je tu, myslím si, že spomenuté aj to, a ja to vítam tiež pozitívne, že sa dopĺňa stále ten obraz o hospodárení, ako napríklad aj mimorozpočtových účtoch a podobne, čiže toto je pozitívum, ale zase je tu tiež spomenutá veta, že v minulosti poskytoval, tento vývoj verejných financií poskytoval hĺbkovú analýzu aktuálneho vývoja verejných financií, tak nejaký samotný dokument, ale dnes oproti pôvodnej správe je miera poskytnutých informácií výrazne zredukovaná. A toto teda považujem aj ja za nedostatok, a ako som sa vyjadril. Len aby ste, ak si chcete pozrieť implicitné výdavky, záväzky, sú veľmi dobre vyšpecifikované práve v tejto správe.
A na záver, keď čas mi už kráti, ale viac-menej už aj je koniec, čo by som chcel povedať, je práve to, že to oddaľovanie a tú myšlienku, jak som začal, tak chcem aj skončiť, že oddaľovanie toho deficitu práve v týchto dobrách časoch je naozaj premrhaná príležitosť. A toto je to najdôležitejšie, čo si musíme práve pri tejto správe uvedomiť, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nastavila veľmi dobré parametre, ktoré sa nedotiahli dokonca, ak by sa dotiahli do konca, dneska sme v lepšej kondícii a myslím si, že aj vládu by to nútilo do konkrétnejších oblastí, priorít a lepších riešení a sama by zažívala vyššiu, vyššiu efektivitu, pretože tam, kde nie je dostatočná kontrola, tak môže, teda môže byť ešte taká uvoľnenosť.
Takže to je asi na záver všetko, čo som chcel povedať, čiže dovoľte mi na záver sa ešte raz poďakovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že si plní svoju prácu veľmi dobre, poďakovať aj za túto správu, ktorá je kvalitne pripravená, poďakovať za jej obsah a zároveň vyzvať možno aj zástupcov vlády, aby pokračovali nielen teda v tom, že sa snažia zabezpečiť, aby sme spĺňali tie národné a medzinárodné kritériá a budovali ten obal, ale hlavne aby sme sa zamerali na ten obsah, pretože to je tá oblasť, ktorá, ktorú verejné financie potrebujú, aby boli zdravé a aby sme tu naozaj budúcim generáciám zachovali, a nieže zachovali, aby sme im vybudovali systém, na ktorom oni budú môcť stavať, a bude Slovensko naozaj takou výkladnou skriňou a môže byť výkladnou skriňou toho, ako verejné financie spravovať, riadiť a nastavovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
