Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pripomenúť a poďakovať, že to pripomenul pán poslanec Rajtár, odvolávame ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tu boli pokusy odviesť to doľava, doprava, neviem kade všade možné.
Premiér hovoril naozaj vo svojom nedôstojnom vystúpení, že nemáme právo moralizovať. No, v každom prípade je jedno, či moralizujeme, alebo nemoralizujeme. Ale máme právo, Národná rada Slovenskej republiky, parlament, má právo kritizovať, navrhovať odvolanie člena vlády. A robiť to budeme. Patrí to k demokracii a je to naša úloha.
Ale, naopak, predseda vlády nemá právo moralizovať a poučovať a kádrovať poslancov. To je vrchol. My môžme kedykoľvek si predvolať ministra alebo predsedu vlády do parlamentu, klásť mu otázky a navrhovať vyslovenie nedôvery. Je predsedom vlády preto, lebo mu Národná rada vyslovila dôveru. Ale on nemá právo vyjadrovať sa k tomu, kto je prihlásený do rozpravy, kto má právo hovoriť a nemá právo hovoriť! Sme zvolení poslanci Národnej rady, ale nie nejakí poskokovia pána ministra.
A o tom, čo jemu hovorí morálka, sa vyjadril viackrát. Ja som nedávno videl video, kde povedal, že jeho morálka nezaujíma. A to dokazuje jeho život. Takže nech sa zodpovedá tomuto parlamentu a nech si nedovolí to, čo si dovoľoval. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedníčka hospodárskeho výboru. Myslím si, že toto presne sú ďalšie len podnety do diskusie a ukazujú na to, ako veľká je táto téma a aké veľké to má dopady, keď sa začnú robiť zásahy do rozvoja regiónov.
A pre toto sa nedá nejako len tak, že kozmeticky tuto niekde pridám, tam uberem v podobe nejakých akčných stimulov, že zase to len vyvracia tú teóriu, ktorá dneska je razená vládnou koalíciou, a ja naozaj chcem vyzvať aj, aj vládnu koalíciu na to, aby sme zvolili nejakú, proste aby sme, aby sme to začali riešiť komplexne, lebo toto má veľký dopad, a je tu veľa dobrých spôsobov, ktoré môžu reálne pomôcť týmto regiónom, a opäť hovorím, reálne pomôcť životom ľudí, príbehom ľudí, ktoré, ktorí tam žijú, a nedá sa to riešiť len, keď to tak nazvem, nahrubo od zeleného stola alebo len nejakými vylepšeniami, že to si treba zobrať komplex, naozaj Hodnota za peniaze, tieto opatrenia, aký to bude mať dopad na makroekonomický vývoj krajiny, aký to bude mať dopad potom automatický na rozpočet, a hrať sa s tými jednotlivými parametrami a nájsť tú najvyladenejšiu formu, ktorá zasiahne pozitívne aj pracovný trh, aj rozvoj podnikania, aj odbúra byrokraciu a zároveň prinesie ten želaný efekt, ktorý, po ktorom všetci túžime.
Ďakujem.

Nie, to nie je narábanie účelové s faktami. Je naozaj známe, že množstvo peňazí ide vždy na stavby a minimálne ich ostáva práve na trvalú udržateľnosť, hoci to je povinná jazda, a všetci v projektoch opíšu, ako chcú trvale udržať pracovné miesta. Papier znesie naozaj všetko, ako je to aj pri akčných plánoch, a málokto ich udrží.
Práve preto som hovorila aj predtým vo faktickej poznámke, že aké my chceme vlastne dosiahnuť ciele, teda, pardon, aké chcete dosiahnuť ciele, akú máte víziu, či máte aj timing na to, že kedy ktorý okres, v akom nejakom časovom horizonte očakávate výsledok, že by mal sa teda dostať z tohto akéhosi zatratenia byť stále nejakým najmenej rozvinutým okresom a podobne. Takže očakávam už konečne povedať, aké má, aké chcete mať výsledky a čo chcete s tým robiť, lebo stále len novelizovať zákon, čo hovorím, že nie sú tam tie opatrenia niektoré zlé, novelizovať, to je pre mňa, stále pre nás iba teoretizovanie.
Systémovo navrhujeme inkluzívny trh, ktorý by riešil trvalú udržateľnosť zamestnania týchto teraz dlhodobo nezamestnaných, ale aj neaktívnych ľudí, preto, samozrejme, všetky tieto, čo aj ma doplnil pán Heger, kolega Heger, všetko o tom, stále o tom rozprávame, ale systém ako taký treba nastaviť úplne nanovo, ak chceme zamestnávať dlhodobo nezamestnaných.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba krátko teraz. Mňa tam zaujala jedna tvoja myšlienka, si hovorila, že boli priemyselné parky urobené, nie sú obsadené, a je problém, aby sa obsadili.
Mňa napadla jedna paralela, znovu k môjho rezortu, pôdohospodárstvu, kde máme veľa hospodárskych dvorov bývalých, kde sú mnohé tie stavby, či už stajne, alebo nejaké vrátnice, alebo nejaké administratívne budovy, v havarijnom, resp. v stave, kedy sa už neužívajú, a pokiaľ je tam miestna aktivita aj tých súkromnohospodáriacich roľníkov malých, ktorí vidia, ako to tam chátra, a chce tú budovu vziať pod svoju opateru, resp. kúpiť alebo nejakým spôsobom začať tam podnikať, keby si videla, aká je tam veľká ceremónia, a doslova mne sa zdá, ako keby sme cielene bránili, aby mohli tí malí, začínajúci a strední podnikatelia začať. Mám teraz konkrétny prípad z Čeloviec, okres Prešov, kde vyslovene chuť je, ale zákony a pravidlá sú postavené celkom ináč. A myslím si, že keď si neuvedomíme, že celá Európa je na malých a stredných podnikateľoch, tak asi sme nepochopili, že socializmus tu už bol, veľkoblokové hony, tisíchektárové lány už sme tu mali a my sa musíme vrátiť späť aj ku tým malým a začínajúcim a stredným podnikom, lebo na tom je založená celá západná Európa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Hanka, spomínala si, že akčné plány nie sú často dôsledne vyhodnocované alebo niečo v tom, v tomto zmysle, aj ide o istú prebyrokratizovanosť týchto procesov. Ja si myslím, že dobrý akčný plán, ak má byť funkčný, tak tam musí byť aj menovite napísané, že kto je nositeľom a zodpovedným za realizáciu tých opatrení, ktoré sú navrhnuté v tomn akčnom pláne s konkrétnymi aj termínmi, a čo je ešte dôležitejšie v tomto prípade, musí tam byť aj pravidelne, minimálne kvartálne vyhodnocované, že ako sa nám darí napĺňať implementáciu týchto opatrení, ktoré sú v tých akčných plánoch. Ináč sú tie akčné plány len akýmsi zdrapom papiera a peniaze sú vyhodené alebo vyliate do kanála.
Pokiaľ ide o to zvyšovanie byrokracie, tak napríklad v tej Rimavskej Sobote by sa mal znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a ten príspevok tam je 1,3 mil. eur ročne, čo je iba 11 eur na jedného zamestnaného mesačne. Takže toto, toto napríklad tam reálne v tej v Rimavskej Sobote je dosť nedostatočné. Čiže tento celý program neni dostatočne krytý peniazmi a s akýmsi zjednodušením sa dá konštatovať, že priame a nepriame náklady na prípravu týchto akčných plánov, výjazdové zasadnutia vlády a samotné procesovanie týchto žiadostí je porovnateľné s celkovou výškou pomoci, ktorá tam ide, konkrétne hovoríme o sume 12 mil. eur na 5 rokov pre 12 okresov.
Že ako hovoríš, celá tá byrokracia, ktorá je za tým, nás stojí toľko, koľko sa reálne dostane na tvorbu tých pracovných miest.

Ďakujem, Anka. Ja by som chcel len doplniť v tejto faktickej pár riešení, ktoré my máme priamo aj v programe, a tak ako si povedala, ja som tiež vo svojom vystúpení hovoril, že trh vie vytvoriť pracovné miesta. Aj sme videli, koľko vytvoril za ten čas, ak nie je deformovaný a ak dostane priestor. A chcel by som teda poukázať na pár takých riešení, ktoré by mohli k tomu pomôcť.
Čiže po prvé je to zlepšovanie podnikateľského prostredia v danom regióne, je to rozvoj miestnych služieb, je to podpora vzdelávania v regióne. Potom ďalej by som rád vymenoval, napr. ako z tých podpory podnikateľského prostredia sú podpora podnikateľských inkubátorov, kde na jednom mieste budú, nájdu všetko práve tí, ktorí chcú začať.
Veľmi dôležitý krok je stabilné legislatívne prostredie, čiže nerobíme z daňového zákona nejaký trhací kalendár, ale zákony meníme k určitému termínu, aby sa vedeli práve tí podnikatelia v tom ľahko orientovať a neboli zaťažovaní takouto byrokraciou.
Ďalej živnostníci. Myslím si, že veľmi by bolo pomocné, keby sme im udelili ročnú koncesiu a nemusia sa viacej starať. Taktiež napríklad postupný nábeh odvodov alebo zavedenie tej jeden dokument - jedna platba, žiadna ďalšia byrokracia. Či už ďalšie riešenie by mohlo byť poskytnutie ročného bezplatného administratívneho servisu alebo zavedenie konceptu rodinného podnikania, taktiež znižovať priame dane a zvyšovať dane z majetku, potom zavedenie systému tých regionálnych daňových úľav a ďalšie je podpora vzdelávania v regióne, to som spomenul a to je, to je veľmi dôležité, pretože dnes vidíme, že naozaj nejaké dievča skončí napríklad učňovku ako čašníčka a hneď ide na úrad práce a musí ísť na rekvalifikáciu, lebo si nevie nájsť prácu.
Podpora cestovného ruchu je veľmi dôležitá, venovať tomu pozornosť a zníženie odvodov pre nízkopríjmových.
Ďalej je tam efektívne zamestnávať nezamestnaných a motivovať školy k lepším výsledkom, to je aj to hodnotenie, ktoré spomína často kolega Jurzyca.

Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, keď som pred rokom kritizovala vládu so svojimi kolegami a kritizovala som výjazdové zasadnutia vlády spolu s akčnými plánmi, niežeby akčné plány ako dokumenty boli zlými dokumentami, ale že toto nie je riešenie, systémové riešenie, tak priznám sa, že som mala trošku také výčitky, že či, či opäť tak nekuvikám dopredu a že či naozaj predsa len ešte by sme im mali dať šancu, aby ukázali, že to myslia vážnejšie ako v rokoch 2012, 2013, kedy sme mali priamo z praxe skúsenosti, že všetky tie priemyselné podniky ako vo Ferove, Ferovo, priemyselný podnik Ferovo, či park, pardon, priemyselný park, v roku 2013, ktorý je, zostal osamotený, bez ľudí, ale aj vo Vranove v roku 2012, kde mali vzniknúť pre šičky pracovné miesta. Pýtala som sa na to aj pána ministra Richtera, že toto všetko skončilo, vytratilo sa, neuskutočnilo sa, nezrealizovalo sa. Tak na základe takýchto praktických skúseností a ešte aj osobne z roku 2008 zo sociálnych podnikov, pilotných sociálnych podnikov, ktoré dostali, teda skončili ako totálna fraška, vytunelované. Tak preto som bola kritická v minulom roku voči akčným plánom a voči výjazdových rokovaniam vlády v najmenej rozvinutých okresov.
Ale stále sa ukazuje, že vláda to nevie riešiť. Vláda jednoducho naozaj nevie riešiť zaostávanie regiónov, pretože rozdiely sa nezmenšujú, ale zväčšujú, prehlbujú a znamená to teda, že aj miera chudoby stúpa. Veď chudobou v roku 2016 je ohrozených alebo v roku 2016 ešte sa zvýšil počet ohrozených chudobou ľudí o 30-tisíc. Tak ako je to teda možné?! No je to preto, že iba sa teoretizuje. Prečítala som si cieľ návrhu tohto zákona: „rozšíriť počet okresov, rozšíriť okruh oprávnených prijímateľov, upraviť pôsobnosť úradu vlády a okresných úradov, upraviť radu pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov, vytvorenie výborov, ustanovenie ročných priorít", kde sa mu vznešene dáva, týmto prioritám, týmto, tomuto dokumentu sa dáva obrovský význam, pretože na základe neho sa zefektívni, čítam zo zákona, z paragrafového znenia a z dôvodovej správy, „zefektívni sa a zrýchli proces poskytovania regionálneho príspevku“.
Nuž, vážení, žiaden dokument, žiaden dokument nedokáže zefektívniť a zrýchliť proces, odstrániť byrokraciu a odstrániť neschopnosť tých, ktorí ho majú realizovať, tieto aktivity. V dôvodovej správe vlastne aj sami potvrdzujete, že samotné opatrenia sa v akčných plánoch ukázali v mnohých prípadoch nepružné na úkor ich realizácie, takže sami potvrdzujete túto vašu neschopnosť, a veľmi ma zaujalo v dôvodovej správe, že ustanovujete „povinnosť okresných úradov dbať na rovnosť príležitostí pre jednotlivých predkladateľov projektov, aby sa predchádzalo uprednostňovaniu vybraných projektov“. Je to teda tak, že vy vlastne potvrdzujete, že dovtedy s tým bol veľký problém, že sa uprednostňovali, teda korupčne vyberali niektoré projekty?
Nefungujú ani akčné plány a vláda nie je schopná využiť európske zdroje na pomoc najmenej rozvinutým okresom. Čerpanie týchto regionálnych príspevkov, ktoré boli zriadené ako nástroj na podporu najmenej rozvinutých častí Slovenska, sme tu počuli viackrát, je pomalé. To potvrdzujete, ale nielen je pomalé, ale celý tento systém je vlastne centralistický, byrokratický a korupčný. (Reakcia z pléna.) Poviem.
Akčné plány vlastne takto zostávajú iba súpisom aktivít, ktoré by ste v regiónoch aj tak robili. Upozorňujú vás na to celoročne dlhodobo odborníci. Dokonca niektorí hovoria aj o tom, že na tom nič nezmenia ani tie regionálne príspevky. Napríklad, a to asi tuná nás bude zaujímať, že ak by sa mal okres Rimavská Sobota dostať na priemer Slovenska, potreboval by znížiť počet nezamestnaných o 6 400 ľudí a regionálny príspevok predstavuje iba 1,3 mil. eur ročne, čo je okolo 11 eur na nezamestnaného mesačne. To nie je možné nič dlhodobo robiť, efektívne dlhodobo robiť. Štát by nemal zvýhodňovať konkrétnych podnikateľov. Upozorňujú vás na to odborníci, ktorí sa tým zaoberajú, a vy vlastne teraz niekoho tým budete zvýhodňovať oproti podnikateľom v regióne.
Dlhodobo upozorňujeme na to, že ak chcete vytvoriť pracovné miesta v regióne, tak systémovým riešením je uľaviť im na daniach a odvodoch. Takto ináč sa nevytvoria projekty. To je to korupčné, že kto bude zase vyberať týchto podnikateľov ako fyzické osoby, podnikateľov miestnych, ktorým prispejete, ale susedovi už neprispejete na to, aby vytváral pracovné miesta a aby dlhodobo ich vedel udržať. Kto to bude vyberať? Rada? Toto nie sú systémové riešenia a akékoľvek, akékoľvek návrhy, ktoré by teraz mali by sme doniesť neriešia systémovo zaostávanie regiónov. Pretože vy nevidíte tento problém v systéme. Ako som povedala, je centralistický a byrokratický.
Darmo chodíte priamo do týchto regiónov, keď nevidíte v súvislostiach. Bola som na hranici s Ukrajinou v obci Ubľa. Ako je možné, že hranicu čistia, upratujú firmy zďaleka, zo Žiliny alebo úplne odinakiaľ, pritom tam sú ľudia nezamestnaní a vieme aj, že z rómskej komunity, a nemajú prácu. Toto je presne to, akoby sa mal riešiť zaostávanie regiónov a práca v regiónoch.
Dlhodobo hovoríme o tom v rámci nášho hnutia, že problém najmenej rozvinutých regiónov by riešil inkluzívny trh, inkluzívne podniky, inkluzívne verejné obstarávanie. V čom je teda náš pohľad iný? Že samotné verejné inštitúcie by vytvárali, by museli inkluzívne verejne obstarať niektoré tovary a služby práve v inkluzívnych podnikoch, ktoré by mali povinnosť zamestnať aspoň trištvrte ľudí z celkového počtu zamestnancov práve z cieľových skupín, ktoré nám sú v tabuľke dlhodobo nezamestnaných, a to ešte musíme aj počítať s tými, ktorí sú neaktívni. Tí nám nie sú v tabuľkách na úradoch práce a dlhodobo neaktívnych máme viac ako 100-tisíc.
Takže neviem prísť s návrhom konštruktívnym niečo zmeniť. Nehovorím, že v ciele všetky, že sú zlé. Nehovorím o tom, že netreba rozšíriť počet okresov, v žiadnom prípade, ale hovorím o tom, že na celý problém zaostávania a prehlbovania rozdielov v regiónoch sa treba pozrieť úplne z iného uhla. Ináč je to iba teoretizovanie, zvyšovanie ďalšej byrokracie a naozaj nastavovanie korupčného systému, korupcie, pretože povedzte mi, kto toto bude vyberať a ako zabránite ďalším výberom podnikateľov alebo ľudí, ktorých podporíte, ako zabezpečíte, že to nebude korupčné? Ako, keď sme to doteraz v žiadnych projektoch nevideli a sami to v podstate aj priznávate, aby nedochádzalo k uprednostňovaniu vybraných projektov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tiež ste spomenuli, sú tam výnimky v zákone, kedy už nemusia platiť vžité pravidlá. Ja tiež som proti takýmto výnimkám, pretože výnimka znamená možnosť ďalšej korupcie a ďalších možností niekoho uprednostniť pred niekým. Takže s tým ja budem mať tiež stále problém. A myslím si, že by nemali by byť nejaké výnimky. Buď je pravidlo dané, alebo neni dané.
Spomenuli ste aj čerpanie eurofondov. No, žiaľ, ja už tu sedím nejaký ten siedmy rok, Pánboh dal, a keď sme končili programovacie obdobie 2007 - ’13, tak sa konštatovalo, že sme nedočerpali, a dva roky ešte boli ďalšie, ktoré sa ako išli, a sme si hovorili, že musíme sa poučiť z týchto našich, by som povedal, nedostatkov, ktoré sa pri čerpaní týchto eurofondov vyskytli. No, žiaľ, vyzerá, že asi to poučenie z krízového vývoja (povedané so smiechom), asi nám tu ešte nenastalo. A v ’68., keď prišlo to Poučenie z krízového vývoja, tak proste sa poučili tak, že ešte 20 rokov to tu fungovalo v ich režime.
Ja by som veľmi rád, keby sme sa z toho poučili, pretože ako sa hovorí, múdry sa učí na chybách iných, no hlúpy na vlastných, tak nechcem veriť tomu, že sme až takí hlúpi, že sa nevieme poučiť z tých chýb, ktoré sme urobili pri čerpaní eurofondov. Stále budem hovoriť, že eurofondy by mali sa zamerať na to, aby sme vyrábali, aby sme tu vyrábali, vytvárali pridanú hodnotu, lebo iba tak budeme môcť dať nádej našim ľuďom, že sa tu niečo pohne. To, že tu budujeme rôzne nákupné centrá, zamestnáme tam 100 alebo 50 predavačiek, neporieši našu nezamestnanosť, takže musíme tu tlačiť na výrobnú kapacitu, aby sme vyrábali a potom to aj spotrebovali. A najlepšie, keby to bolo všetko na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, kolegyne, za vaše faktické poznámky. Ako myslím, že práve aj tieto vaše odpovede len tak nádherne doplnili tú celú mozaiku, ktorá sa týka Slovenska, ktorá sa týka tejto, tohto veľkého, pálčivého problému, ktorý tu máme, a to sú nerozvinuté okresy. Ale v konečnom dôsledku sú to práve postihnuté životy ľudí, to je to najdôležitejšie, že za tým sú konkrétni ľudia, ktorí majú ťažký život kvôli tomu, že sa vláde doposiaľ nepodarilo tieto rozdiely nejakým spôsobom ošetriť.
Ale na druhej strane ja tu vidím aj, na jednej strane je to veľká hrozba, na druhej strane je to veľký potenciál. A myslím si, že aj táto diskusia ukazuje na to, že toto je téma, ktorej by mala byť venovaná omnoho väčšia pozornosť, že tu, tu naozaj potrebujeme prísť a priniesť riešenie, ktoré bude dlhšie ako jedno volebné obdobie, a nebude v ňom absolútne žiadny odraz nejakých, nejakého politického marketingu alebo politických chúťok, lebo to je, to je to nebezpečenstvo. Vy sa vyberáte jednou cestou, ktorá, tak ako povedal kolega Jurzyca, keď sa, keby sa na to pozreli kolegovia z Hodnoty za peniaze, tak tam by sme videli najprv tú, tú analýzu toho, že či to je dobrá cesta, keď už sa teda do toho chce veľa investovať.
A na margo tých eurofondov, ktoré ste spomenul, pán kolega Bagačka. Tak viete, ja by som tu chcel možno zadefinovať takú, taký nový pohľad na tie eurofondy, lebo to, to nie sú cudzie peniaze. My sme ich dostali do vienka. A keď povieme, že peniaze zo štátneho rozpočtu a zo štátu tvoria menšiu časť, no nie, ony sa stávajú súčasťou štátneho rozpočtu a sú to peniaze, ktoré nám niekto dal. To, to nemôžme sa tváriť, že a to nevadí, keď tieto minieme menej efektívne, lebo tie sme vlastne dostali. My sme správcami tých peňazí. Ak s nimi naložíme zle, tak možno už ďalšie nedostaneme, ale je to naša hlúposť, že sme sa okradli o efektivitu z tých peňazí, ktoré nám niekto dal. On nám doplnil ten náš rozpočet, ktorý by sme my nemali.
Takže ja by som bol velice nerád, aby sme sa pozerali na eurofondy ako na nejaké peniaze, a ktoré však, ako dopadnú, tak dopadnú. V žiadnom prípade! Sú to peniaze, ktoré spravujeme, a musia byť spravované dobre.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje také obšírne vystúpenie, ktoré, myslím, že malo hlavu a pätu. A som rád, že vyzdvihuješ tie oblasti, ktoré sú hlavne u nás na východe, kde máme s tým problém. Áno, východ sa vyľudňuje, ale musíme si uvedomiť, že vlastne aj Slovák nebol naučený chodiť za prácou. To si musíme uvedomiť. My sme boli skôr rodinne založení, áno, že sme, sme tu doma, a teraz veľmi ťažko povie, že iď, áno, núdza zdravý rozum prebúdza. Preto aj vy zo Starej Ľubovne, keď sú zodpovední, samozrejme, musia sa postarať o rodinu, tak ide riešiť, keď už mu vláda a štát nedáva možnosti, ako sa zamestnať. No a následne potom, jak si spomínal, máme rozbité rodiny, deti nám vychováva ulica alebo starí rodičia a zisťujeme, že ani otca a matku nepoznajú svoje deti. Myslím si, že takýto spôsob si Slováci nezaslúžia v ďalšej existencii, aby takto sa naše rodiny rozpadávali.
Nie sme hlúpy národ. Jednoznačne treba nás podporiť zo všetkých financií, či už z eurofondov, či štátneho rozpočtu, naši slovenskí podnikatelia, tvrdím, pretože tento má celkom iný vzťah k tejto krajine, celkom iný vzťah ku rodisku, celkom iný vzťah k ľuďom. A pokiaľ toto nepochopí vláda, ktorá tu príde, to je jedno, či to bude modrá, biela, fialová, červená, tak prakticky ide proti vlastným občanom.
Áno, povedal si, je tu veľká byrokracia. Stopercentne je tu veľká byrokracia. Žiaľ, že k tej byrokracii bruselskej, ktorú tu máme, ešte naši úradníci na našich ministerstvách, na našich okresoch dávajú ďalší štós papierov, čo ešte sa musí vyplniť. Sú tu niektoré miestnosti a kancelárie, kde sa iba urobí nový hlavičkový papier, aby ďalšia pečiatka bola tam potrebná, a nejdeme po merite veci.
Spomínal si aj Poliakov, áno, tiež som z Prešova, tiež sem-tam zaskočím do Poľska a musím povedať jedno, Poliaci historicky mali trošku voľnejší spôsob toho socializmu, keď ešte fungovali, aj poľnohospodári tam proste si išli a mohli si gazdovať, ako uznali za vhodné, viac-menej sólo podnikanie, družstvá a štátne majetky, hovorím teraz za náš rezort ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)