Videokanál klubu

Ďakujem za pripomienky. Čo sa týka vlastne tých klientov a 3,30 na lôžko, tak je to 3,30 na lôžko na deň, pani kolegyňa. Tu sme opomenuli napríklad aj typy služieb, ktoré teraz poskytujú zdravotnú starostlivosť, ale v ambulantných sociálnych službách. Ak tam máme ležiace dieťa štyri až osem hodín, tak už teraz vlastne poskytujeme tú zdravotnú starostlivosť cez ADOS. Tým pádom vlastne musíme hovoriť o tom, že my máme v akcii aj služby, ktoré nie sú pobytové, a poskytujeme tam zdravotnú starostlivosť. V tomto zákone vlastne na takýto typ zariadenia a takéto starostlivosti vôbec nemyslíme.
Čo sa týka týchto podmienok, ja si myslím, že pán minister dal správne tie podmienky. Ja sa len obávam a poukazujem na riziká, ako to vlastne v tej praxi funguje, hej? Čiže to je taká prax, s ktorou sa stretávam ja bežne, a obávam sa, aby vlastne tým pádom sme si nevyhodnocovali, že to ako, ako keby sa to neujalo. Ale skôr si myslím, že tam, kde budú tie lôžka, ako hovoríte, tam nebude problém. Bude problém s tými, ktorí si ich budú musieť kúpiť. Čiže ja skôr rozprávam o tých rizikách.
Čo sa týka vlastne tej reformy sociálno-zdravotnej, tak určite je potrebné, ako aj pán Zelník hovoril, prepojiť čo, ktorý rezort čo bude platiť, a musí to začať vlastne od posudkového systému chronicky chorého, kde si už v nemocnici zadefinujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré ránko. Po včerajšej noci som tak trošku ešte unavená, ale budem sa snažiť vlastne vysvetliť alebo teda vyjadriť svoje pripomienky práve k ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. Keďže je to blízka téma mne a teda s množstvom ľudí, či už zdravotníckeho personálu alebo v rámci sociálnych služieb, diskutujem o týchto veciach. Sama vlastne, každý pondelok som ešte v zariadení, kde teda sa poskytuje starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté deti, a máme tam aj ležiace deti. Pred pár rokmi, ja som vám to už vlastne na začiatku spomínala, bol problém v zariadeniach sociálnych služieb, že nám odišli sestry tým, že sa stanovila vlastne tarifa pre platy a teda sociálne služby si ich nedokázali zaplatiť, tak nám boli buď preklasifikované na opatrovateľky, čo niektoré degradovalo, a preto vlastne odišli nám preč zo zariadení, alebo teda nemali, nemali také finančné ohodnotenie, ktoré by si zaslúžili ako kvalifikované sestry.
Druhý problém bol, že teda deväť úkonov, ktoré boli platné v legislatíve a za ktoré zdravotná poisťovňa mohla uhrádzať teda platbu, tak to nejako nefungovalo. Veľmi málo zariadení, tuším, že jedenásť z celého Slovenska vlastne bolo zapojených do tejto formy ako keby viaczdrojového financovania, ale keďže skutočne tých financií aj tam dostávali málo, tak jednoducho sa nám za tie roky tie sestry vytratili zo systému. Tie, ktoré sú tam teraz, tak vlastne aj komora sestier, tuším, že predvčerom alebo v piatok, ale už si veľmi dobre nepamätám, avizovala za nich, že teda naozaj majú nízke platy, čo chcem potvrdiť. Vy prichádzate s návrhom zákona, ktorý teda by mal podľa vás riešiť túto situáciu v sociálnych službách, avšak zazmluvňujete 10-tisíc miest, čo musím povedať, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pracujú s odkázanými ľuďmi, je len v zariadení pre seniorov 7 540 ľudí, v DSS-kách, kde nedostanete s nižším stupňom odkázanosti človeka ako päťka, šestka, je 12 694 ľudí a v DSS-kách pre deti je 699 detí. V resocializačnom stredisku je to 614, v ZOS-ke, čiže v zariadení opatrovateľskej služby, je to 2 178 a viac ako 800 detí s ťažkým zdravotným postihnutím máme aj vlastne v detských domovoch, lebo keďže zákon o sociálnych službách nám zrušil jeden typ zariadenia, tak v podstate buď sa nám dostali do hospicu, kde ich ako keby držali, lebo nevedeli, čo s nimi, alebo teda sa dostali do detských domovov a tam si opäť, potvrdzujem, že nevedia dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť.
Z toho dôvodu vlastne chcem možno poukázať na také, pán minister, anomálie. Myšlienka je dobrá, ale v podstate denne ide o paušál 3,30 na hodinu je to 13 centov. Z toho, ak sa pozrieme na kritériá, ktoré máme nastavené, keď môžu zariadenia dostať tento príspevok, tak musíme si povedať, že sestra, ktorá robí priamy výkon, čiže ošetrovateľský výkon s týmto dieťaťom alebo seniorom, nemôže byť zároveň garantom. To znamená, že potrebujete finančné prostriedky na garanta, potrebujete na priamy výkon tej sestry. A tretie kritérium, ktoré máme, tak je, tak je vlastne, tie materiálne podmienky aby mali zabezpečené, a tam sú vlastne polohovacie postele. V podvyživenom sociálnom sektore bude veľký problém pre tie zariadenia mať tie polohovacie postele z toho dôvodu, že ani vo všetkých nemocniciach nemáte polohovacie postele, a v sociálnych službách, kde od roku 2008 nebol valorizovaný príspevok odkázanosti, až teraz sa bude od januára poskytovať, tak jednoducho tí poskytovatelia nemajú finančné prostriedky, aby splnili materiálne podmienky.
Tým pádom chcem povedať, že sa môžme dostať do stavu, ako to bolo predtým s tými deviatimi úkonmi. Na jednej strane áno, chceme získať sestru, ale potrebujeme aj teda odborného garanta, tie materiálne podmienky, a tiež musí spĺňať špecializácie. Ja mám za to, že nie všetky sestry, podľa toho, na akom oddelení robia, majú tiež špecializácie. A to sú ďalšie výdavky pre zariadenia. Napriek tomu, že teda sestry skončili zdravotnícke vzdelanie, musia mať špecializáciu. Ja nemám s tým problém, aby mali špecializácie v zariadeniach sociálnych služieb, aby ste ma vnímali takto, ja skôr mám, ak si to porovnávam na zdravotnícky systém, tak mám za to, že ani tam nemajú všetky na chirurgii špecializáciu, na neurológii a tak ďalej, lebo sa aj striedajú, podľa toho, kde, kde ju preložia. Dva roky robí tam, tri roky tam a tak ďalej. A to sú ďalšie výdavky pre tie sociálne zariadenia.
Tým pádom ten dobrý úmysel, ktorý chcete nastaviť, hoci naozaj s malým počtom miest, ale je určite potrebné to istým spôsobom aj vyskúšať v tej aplikačnej praxi, ako to bude fungovať. Ja by som akože urobila trošku to ináč, ale rešpektujem to, že ste si vybrali túto cestu. Na druhej strane upozorňujem na tie veci, ktoré môžu byť problémom práve pri uplatňovaní nároku na príspevok zo zdravotnej starostlivosti, kde v konečnom dôsledku si to môžme vyhodnotiť, veď kde bol záujem. Preto upozorňujem na tie veci, že nemajú priestor sa pripraviť ani materiálne, ani personálne, ani teda špecializáciou na to, a tým pádom vlastne to môžme vyhodnocovať, že nebol záujem.
Ešte možno by som sa k jednému kritériu dostala, a to sú indikačné kritériá na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. V zmluvnom zariadení sociálnej pomoci budú teda viazané záväzným právnym predpisom. Chcem sa opýtať, či ide o národné ošetrovateľské štandardy, ktoré sa teraz tvorili. Lebo ak, ak je to tak, že ešte dokonca sa budú, aj ten príspevok sa bude viazať na to, že musia splniť národné ošetrovateľské štandardy, chcem upozorniť na jednu vec, že tieto národné ošetrovateľské štandardy sa vytvorili vo veľkom pracovnom nasadení pri využití know-how poznania a praktizovania manažérskej kvality s oceneniami na národnej úrovni. Boli akceptované a boli podporené, bola podporená ich implementácia do ošetrovateľstva, predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach a teda v zariadeniach, kde sú dlhodobo chorí a umierajúci, čiže v DOS-kách, LDK-áčkach a ODK-áčkach a hospicoch. Štandardy však sa netvorili prioritne pre zariadenia sociálnych služieb a teda ľudia, ktorí tvorili tieto národné a ošetrovateľské štandardy, to považujú za nefér, že teda v prvom rade ako keby sa degradoval ich status, že v nemocniciach nebudú platiť, ale v zariadeniach sociálnych služieb budú platiť. Takže naozaj je potrebné, aby sme sa na tieto veci pozreli a jednoducho potom to nevyhodnocovali tak, že jednoducho tento kľúč alebo tento nástroj, ktorý ste zvolili, nie je, nie je zaujímavý pre zariadenia sociálnych služieb, naopak, myslím si, že v tom je budúcnosť, len je potrebné urobiť k tomu takú reformu a viac sa zaujímať o to. Ale skutočne treba na tieto veci pozerať takto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za reakciu. Ja teda v tom vystúpení som chcel práve povedať toto, že je to určitá zmena paradigmy v prístupe k tomuto celému problému. A minulý rok som bol na jednom takom pracovnom stretnutí, kde Holanďania predstavovali systém svojho poistenia a pripoistenia, a tam sa ukazovalo, že tie pripoisťovacie alebo tie lepšie balíčky, ktoré, ktoré poskytujú ďaleko viacej služieb, vôbec nevychádzajú tak draho. Medzi základným a prvým stupňom, ktorý už výrazne zvyšoval možnosti v tom zdravotnom poistení, bol rozdiel 4 eurá. Myslím si, že to ozaj nie je veľký rozdiel. Keď si predstavíme, že dnes sú niektoré štatistiky, ktoré hovoria, že až 25 % v zdravotníctve sa dopláca z vlastných zdrojov alebo zo súkromných, tak si myslím, že možno politicky je to problémové, ale prakticky by to bolo pre ľudí ďaleko lepšie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedkyňa. Na predchádzajúcej schôdzi v prvom čítaní k tomuto zákonu som už vystúpil a v podstate som ho aj hodnotil. V krátkosti len zopakujem, že v tomto zákone je riešených viacero problémov, ktoré teda bolo treba riešiť.
Ja veľmi oceňujem zavedenie urgentov prvého a druhého typu, ako aj stanovenie podmienok na triedenie pacientov pre traumacentrá, takzvanú triage pre identifikáciu pacientov s pravdepodobnosťou zlyhania vitálnych funkcií. Teda pôjde o tých pacientov, ktorí budú primárne smerovaní do traumacentier, nebude sa strácať čas, nebudú ohrozovaní na životoch a na zdraví, a je to veľmi dôležitý a skutočný krok k zníženiu odvrátiteľnej úmrtnosti. Len tak na okraj poviem, že teda v západnej Európe to beží už dosť dlho, viacero rokov, a dokonca aj v Čechách to už beží skoro desať rokov.
Oceňujem aj zmenu v systéme ohliadok mŕtvych tiel a stanovenie, kto a za akých podmienok bude tieto obhliadky vykonávať. A hlavne to, že je to stanovené, alebo, respektíve, že to stanoví určité oddelenie obhliadok mŕtvych od poskytovania zdravotnej starostlivosti živým.
Ale teraz by som sa chcel venovať hlavne tomu, čo sa zmenilo od toho, čo sme tu boli v tomto zákone k týmto problémom v prvom čítaní, a teda k doplnkovým ordinačným hodinám. Zavedenie doplnkových ordinačných hodín znamená, že vláda otvorene priznáva, že v ambulantnom sektore je málo zdrojov. Teda, že je tam málo peňazí. Musím tu samozrejme pripomenúť aj to, že tak isto aj v nemocničnom systéme je málo peňazí, hoci sa stále u nás, niektorí ľudia deklarujú, že v zdravotníctve je peňazí dosť, no nie je to dosť, určite tam nie je dosť.
Európska komisia robila hodnotenie, pred asi dvomi týždňami, zdravotníctva v Európskej únii a konštatovala, že v Slovenskej republike sa vynakladá na zdravotníctvo menej ako vo väčšine krajín Európskej únie alebo Únii, a dá sa to, dá sa to vyjadriť, či už percentom HDP, alebo aj nominálne v hodnotení na eurá. V roku 2015 v Slovenskej republike išlo 6,9 % HDP na zdravotnú starostlivosť. Nominálne to bolo 1538 euro na jedného obyvateľa. To konštatovala Európska únia. Priemer Európskej únie je 9,9 %, ale nominálne ten rozdiel je ďaleko výraznejší, je takmer dvojnásobný, nominálne je to takmer 2800 euro na jedného obyvateľa, priemer Európskej únie.
Bolo tam tak isto konštatované, že v Slovenskej republike je potrebný lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby pre chorého pacienta nebola prvou zástavkou pohotovosť. Tu treba ešte samozrejme pripomenúť aj to, že návštevnosť u lekára u nás je dvojnásobná proti vyspelým krajinám, a že všeobecní praktickí lekári neplnia svoju úlohu tak, ako by mali a v porovnaní so Západom 80 % tých, ktorí k nim prídu, posielajú na odborné vyšetrenia k špecialistom a len 20 % sú schopní vyriešiť alebo ochotní vyriešiť. V krajinách, kde funguje kvalitné zdravotníctvo, tak je ten pomer úplne obrátený. Preto špecialisti v ambulantnom sektore majú stanovené určité limity, na ktoré ich zazmluvní zdravotná poisťovňa, a väčšina špecialistov tieto svoje limity naplní za desať, dvanásť možno pätnásť dní. Ostatné dni v mesiaci samozrejme potom už buď robia nadlimity, ktoré im zaplatia len čiastočne alebo vôbec. Preto je tendencia už tie zvyšné dni alebo aspoň teda niektoré dni v mesiaci nepracovať alebo pracovať veľmi obmedzene.
Takže zavedenie tohto, týchto doplnkových ordinačných hodín čiastočne bude tento problém riešiť. Má kapacitu, samozrejme bude otázkou tých ďalších mesiacov, ako sa to bude napĺňať a ako na to budú ochotní pristúpiť lekári a nakoniec aj pacienti. Ale tá kapacita je, v podstate až 30 % by sa v tomto systéme mohli zvýšiť ambulantné hodiny u špecialistov a tak isto teda 30 % pacientov by mohlo kapacitne byť viacej u týchto špecialistov vyriešených.
Ja som povedal, že toto čiastočne rieši tento problém, nedostatok vyšetrení u špecialistov. Systémovým riešením by bolo to, keby sme konečne určili, čo spadá do základného zdravotného poistenia, čo všetko teda, na čo všetko má pacient alebo občan nárok v rámci tohto zdravotného poistenia a na čo už z tohto poistenia nárok nemá, pretože všetko sa z tohto nedá zrealizovať a zaplatiť. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že treba zaviesť viaczdrojové financovanie zdravotníctva. Toto je jeden z krokov alebo taký podľa mňa veľmi dôležitý krok v tomto naplnení. A pokiaľ toto bude prvý krok k tomu, aby sme zaviedli to systémové riešenie, teda aby sme určili, čo patrí do toho základného zdravotného poistenia pre každého a čo už nie, a aby sme v podstate poisťovniam dali možnosť alebo aj povinnosť to, čo práve poisťovne majú plniť, to znamená, že by mali ponúkať poisťovacie balíčky v rôznych rozsahoch a občania teda by si teda z toho mohli vybrať, tak potom je to dobrý krok. Samozrejme, bude to ešte závisieť aj od toho, či, ako to bude kontrolované, aby to nebolo zneužívané napríklad aj lekármi a aby ľudia, ktorí budú mať, alebo ktorí sú ekonomicky menej zdatní, aby nemuseli za, teda respektíve neboli nútení niektorými lekármi si takéto doplnkové hodiny priplácať, hoci ekonomicky by to mohol byť pre nich veľký problém.
A preto ešte na záver chcem povedať, že teraz, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2018, apelujem na vás, aby sme nepripustili, že za poistencov štátu bude štát platiť len 3,71 percenta. Pretože v tom zdravotníctve za takých okolností nebude podľa mňa dostatok zdrojov.
Ďakujem pekne.

Už človeka berie do smiechu, naozaj.
Pán Číž, teraz vážne, my hovoríme jednoducho, že post ministra vnútra je v každej vláde a v každom štáte tak závažný post, že sa naňho vzťahuje prezumpcia viny. Ak je dôvodné podozrenie, že má minister nevhodné vzťahy, že má nevhodného obchody, že má možno konflikt záujmov, či je tam priama, alebo nepriama korupcia, ak takéto dôvodné podozrenia sú vznášané vyše roka, každá rozumná strana aj rozumný minister by si uznal, že je to chvíľa priznať si farbu a ísť od toho preč.
Druhé. Pán Číž, vy hovoríte, ako vás, ako sa vám bridí diskreditačný štýl diskusie v parlamente. Však dneska ste nič iné z vašej strany nepredvádzali. Ešte aj v reakcii na vás sa pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Blaha zastrája. Vyhráža sa, že nabudúce uvidíme. No tak ja mám plnú chuť si dať to nabudúce. (Reakcia z pléna.) Poďme na to! Vy chcete takto zmierlivo uzavrieť toto napodobňovanie Matoviča. Slabé to bolo napodobňovanie, páni, Matoviča ste nenahradili ani nezastrašili, ani neznechutili. (Ruch v sále.) A že sa celé mesiace vaša politika točí, namiesto, aby ste sa starali o štát a o svoju zodpovednosť, len v strachu pred Matovičom, tak to vás zosmiešňuje, naozaj. (Reakcie z pléna. Potlesk jedného poslanca.)

Myslím si, že treba povedať dve veci.
Prvé, pán poslanec Číž, vaša strana bola tak dlhodobo známa, že sa nevenuje prieskumom verejnej mienky a nezakladá si na tom, koľko má percent v prieskumoch verejnej mienky, ale boli pre ňu dôležité volebné výsledky. Tak skúste si pozrieť volebné výsledky ostatných župných volieb a budete mať odpoveď o tom, čo ste teraz hovorili.
No a druhá časť, esenciálnou debatou tu nie je alebo nie sú tu témy, ktoré ste sa snažili priniesť do pléna, a ja by som vás v tom aj rád podporil, ale je jedna veľká prekážka, prečo sa toto plénum nevenuje týmto témam, a to je predmetom tejto schôdze, a to, že pán minister Kaliňák stráca a opakovane stráca dôveru tohto pléna, alebo jeho časti, a kým bude minister Kaliňák ministrom, tak tieto témy budú takpovediac na druhej koľaji, témy o hospodárstve, dôležitosti iných dôležitých tém pre národohospodárstvo a podobne, čo vy v každom jednom momente sa snažíte pripomínať.
Preto zahlasujte za odvolanie pána ministra alebo ho stranícky poproste, aby vo svojej funkcii skončil, a od toho momentu sa môžme venovať aj témam, ktoré vy máte na srdci, ktoré ste spomínali a ktoré nezabudnete pripomenúť pri každej jednej rozprave, že sú pre vás dôležité.
Nateraz je dôležité to, že je tu minister, ktorý má viac káuz, ako dokázal urobiť napriek tomu, že obehol 800 obcí.
Ďakujem.

Vidím, že už je taký čas, keď trochu slabne už tá mozgová činnosť.
Pán Tomáš, vy nesekundujete, vy napodobňujete Matoviča a to je veľká škoda. Lebo na toho Matoviča schopnosti nemáte, zostaňte radšej tým, čím ste.
A pánovi Bugárovi na adresu pána Dostála. No, tak pán Bugár ako správny šéf proste ťahá horúce gaštany aj za svoju partiu a osobitne tým vydareným gaťafalšom s tým jedným eurom. Tým nás všetkých mimoriadne pobavil a vojde to do análov gaťafalšov. Takže to je bod pre pána Bélu Bugára.

Tiež si pochvaľujem, že tu vznikla taká kreatívna nálada vzhľadom na vystúpenie premiéra a ministra aj poslancov strany SMER. Neviem, prečo bojkotujú túto veselú mikulášsku náladu poslanci strany MOST - HÍD aj poslanci strany SNS a je mi to ľúto, naozaj.
Čo sa to tu vlastne zmenilo? Teda urgujem aj to, že minister nikde, to ma mrzí. Ale od pánov poslancov zo strany SMER, dámy sa do toho veľmi nezapojili, na koho všetkého, na Rajtára, na Matoviča, Kiska, Sulík, Nicholsonová, Galko, Suchánek, aj Dostál trochu, aj na mňa. Všetci to chápeme. Všetci to chápeme, nechcete riešiť Kaliňáka, riešite jeho kritikov. To nie je naozaj nový objav.
Navyše SMER má vnútorné problémy, čoho dôkazom bolo nedávne hlasovanie, o ktorom tiež ste sa pokúsili vaše hlasovanie preniesť na opozíciu. Ako keby opozícia mala zabezpečovať vám skrátené konania.
Teda bolo to významné hlasovanie, najmä, myslím, v dlhoročnom príbehu strany SMER, lebo ja si teda fakt nepamätám takú vzburu v poslaneckom klube, aby väčšina poslaneckého klubu odmietla vôľu úradujúceho premiéra a predsedu SMER-u. To bola teda naozaj významná vec. Také niečo sa v SMER-e ešte nestalo. Pán premiér ale teda poslancov stmelil až vyhrážkou predčasných volieb. To tiež ešte si nepamätám. Všeličo už predsedovia strán robili, ale aby vyhrážali vlastným pádom na to, aby stmelili poslanecký klub, si ani nepamätám, že by siahli.
Dnes ich zase vyhecoval v sále a vyzval osobne aj pred nami, aby teda útočili veľmi osobne a aby si podali každého kritika pána Kaliňáka. Ja som tiež nemal v pláne vystúpiť. Osobne túto schôdzu nepovažujem za veľký objav, aj teda reprízy už väčšinou nebývajú veľmi vzrušujúce, ale práve touto výzvou ma pán premiér presvedčil, že on si praje teda také zastrašovanie poslancov, a vlastne ponúkol, zrejme teda vidím, že hlavne, hlavne svojmu klubu akúsi psychoterapiu a tú tu už sledujeme, ja neviem, desať hodín.
Režisér tejto akcie, treba povedať, že pán Fico si naozaj stále udržiava suverénne postavenie a hry aj divadlá, ktoré sa tu hrajú, väčšinou suverénne ovláda. Tak to bude aj s divadlom na zvyšovanie a nezvyšovanie platov, kedy vám, ktorí ste ich chceli zvýšiť, teda ponúkol jedno euro na mesiac. Vidíme tu teda parlament, v ktorom sa koalícia, naozaj mne sa zdá, že hádam aj prvý raz pustila rečniť. Dneska tu rečnili aj ľudia, ktorých som si vôbec nevšimol, že tu sú. Teda je to moja chyba, ja sa im ospravedlňujem, a bolo to veľmi zaujímavé pozerať, počúvať. A ja som pôvodne chcel naozaj zostať iba sedieť a vypočuť si toto mimoriadne predstavenie.
Obnovil sa tým, ja verím, touto terapiou, rozhádaný klub, prekryli ste možno, myslíte, vlastný problém s tými platmi, však nakoniec naozaj tie platy sú taľafatka. Sú tu vážnejšie veci, čaká nás aj rozpočet, čakajú nás vážne zákony, čiže to na prekrývanie je toho, je toho veľa.
Pre mňa, pobavilo ma aj to, že skoro každý z pánov poslancov, alebo teda minimálne nejaká časť, po prvýkrát som to videl, skúšala napodobniť Igora Matoviča. Tak vidíte, že nie je to také ľahké. Nie je to také ľahké. Dokonca mám dojem, že každý jeden, dámy a páni, alebo aspoň z pánov, išlo o to, skúsiť si, že ako to je na Matoviča, ale jeho rétoriku ste nedostihli. Ako ho poznám, ani ste ho nezastrašili, iba ak pobavili a možno aj podnietili. Tak to uvidíme.
Každý by sa mal držať svojho kopyta a k tomu patrí aj zásada, že poslanci vládnej koalície nerobia rozumne, ak sami zahusťujú atmosféru v parlamente. Je váš záujem, aby práca išla. Je váš záujem, aby v parlamente nelietali urážky a nebrzdili chod parlamentu zbytočné politické konflikty, hádzanie hnoja a podobne.
Mrzí ma na celej tej inscenácii, ktorú chápem, teda ešte raz opakujem, ako istú stmeľovačku, ako taký teambuilding pre klub SMER-u, ktorý sa jediný jej zúčastnil. Trochu ma mrzí, že prišlo aj na urážky opozičných poslankýň, aj pani podpredsedníčky parlamentu, a tiež ma prekvapilo, že poslanci SMER-u nosia v sebe toľko zášti na prezidenta Kisku, že poslanci strany Kotleba im ticho závidia alebo rozmýšľajú, ako to teraz dostihnúť.
Tak ako to bude pri nezamrazených jednoeurových platoch, aj toto špiniace divadlo premiéra Fica sa rozohralo prekvapivo a celkom opačne než pri doterajších mimoriadnych schôdzach. Ja tomu rozumiem tak, že doteraz si ešte mohol Robert Fico dovoliť nechať tú svoju karavánu ísť, odišiel domov, keď tu bola odvolávačka, nehal poslancov driemať, nenútil ich, alebo nevyzýval ich, aby sa predvádzali, a mal tú sebaistotu, že aj keď nejakí opoziční psi štekajú, karavána pôjde ďalej. Obávam sa, že dnes ukázal, že už tú sebaistotu stráca.
Nemohol odísť, nemohol si byť istý, že karavána ide ďalej. A tie vnútorné napätia alebo tá zmena je celkom pochopiteľná. Premiér Robert Fico vidí, ako SMER-u klesajú percentá, videl a pocítil aj dôsledky debaklu SMER-u v boji o županov. To bol totiž prvý moment, kedy na karavánu tejto koalície dýchol blízky koniec. Z tej, nejde o tých županov, viac či menej ja to nechcem zveličovať, ale z tej nečakanej zmeny, lebo nepoznám politológa alebo sociológa, ktorý by bol odhadol výsledok týchto volieb dobre, ani teda z radov opozície, ani koalície, je zrejmé, že tu nadchádza taká zásadná zmena chovania voličov, ktorú SMER nepredpokladá a ktorá predeľuje určité etapy vývoja spoločnosti.
A ja si myslím, vážení poslanci a poslankyne SMER-u, aj ostatní kolegovia, že tá doba pred župnými voľbami sa už nevráti. Ilúzia, že SMER alebo kandidáti SMER-u vždy vyhrávajú v určitých regiónoch, dokonca aj v určitých regiónoch, ako je dajme tomu Žilina, tak aj táto je preč.
Zmenu v chovaní, aj to si dovolím, teda toto pozorovanie, sa vám zveriť s ním, tu zaznamenal aj Robert Kaliňák, ktorý sa dnes opakovane vracal ku rečníckemu pultu, a prvýkrát sme videli v praxi, ako sa dobre dá využiť ten rokovací poriadok, ktorý sme nazvali náhubkový, ale ktorý je aj, ako vidíme, poriadne protekčný, pretože kým prišiel na radu prvý poslanec, ktorý hovoril za poslanecké kluby, tak bol večer, bolo po večeri, aj na to, myslím, upozornil.
Okej. Ten čas, dobre, že som spomenul si na rokovací poriadok, že tu nemôžem hovoriť 20 minút. Ja napokon vidím pána ministra vnútra radšej v dobrej kondícii, v akej sa dnes predviedol, než ustrašeného. Ale napriek tomu táto jeho nová forma sebaobrany formou zúrivých útokov ma nejak extra neteší. Áno, voliči sú otrávení z tej prehry SMER-u a vy by ste všetci chceli ukázať, že pán Maďarič sa mýli, že tu nehrozí žiadna únava materiálu. Ale, dámy a páni, ani cesta siahnuť k lopate a zakydať si hnojom a skúšať napodobňovať rétora, ako je Matovič, nie je podľa mojej mienke dobrá cesta.
Doteraz ste sa mohli tváriť, že ste obrancami parlamentnej kultúry, ale dnes tie osobné invektívy ad hominem, tie urážky dám, to vám veľmi nesvedčalo.
Ako jeden z takých služobne starších, čo túto slovenskú cestu už ja nejaký čas sledujem, by som mohol aj ja hovoriť o mnohých osobách v radoch vládnej koalície, čím boli a za čo by sa možno mohli aj hanbiť, a predsa to nerobievam.

Ďakujem. V podstate na všetkých troch, ja som nereagoval alebo nevystupoval preto, že to bolo nepríjemné, ale preto, že to bolo nepravdivé. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Minister vnútra Kaliňák tu dnes čelí pokusu o odvolanie a ten pokus o odvolanie je preto, že on ako osoba vo svojej funkcii zlyháva.
Aj minister Kaliňák, aj premiér Fico vo svojich vystúpeniach sa zastávali ministra Kaliňáka a obviňovali mnoho ľudí a nakoniec to častokrát vyzeralo tak, že tu vôbec nejde o odvolávanie ministra Kaliňáka, ale o osočovanie iných ľudí.
Ja som pôvodne ani neplánoval, že vystúpim v rozprave, ale nakoľko sa ma pán premiér dotkol a rozprával aj o mne medzi inými ľuďmi, tak nedá mi a musím vystúpiť, musím k tomu niečo povedať. K tomu asi toľko, že ak všetci tí, ktorých premiér spomínal, sú v tom tak nevinne ako ja alebo ako to, čo pripisoval mne, tak potom to bolo absolútne neoprávnené. Dokonca minister vnútra Robert Kaliňák v jednej relácii v RTVS povedal, že Suchánek sa choval korupčne. Minister vnútra, ktorý má právnické vzdelanie, povedal o mne, že som sa choval korupčne. Takéto konštatovanie môže vysloviť len prokurátor a v podstate konečne takéto konštatovanie môže povedať len súd. Toto povedal minister vnútra.
K tomu ešte by som povedal, že premiér Fico opakovane povedal, že Suchánek chcel kúpiť najdrahšie, najdrahší CT prístroj v Piešťanoch. Tak len na také porovnanie. Verejné obstarávanie, ktoré bolo robené v roku 2012, vysúťažilo 128-špirálový CT prístroj na 1 015 000 eur s DPH, za nejakých 843-tisíc bez DPH. O dva roky neskôr po tom, čo už tam vládli nominanti SMER-u, aj ako na poste štatutára, aj v správnej rade, taký istý prístroj kúpili za 1 595 000. Takmer o 600-tisíc drahšie. Ale podľa premiéra pri porovnaní sumy 1 600 000 a 1 000 000 Suchánek chcel kúpiť najdrahšie. Tomu ozaj nerozumiem a to vie asi vysvetliť len pán premiér alebo možno len on to takto vie pochopiť.
Ja som nikdy nepresadzoval, aby sa kúpilo nejaké, nejaký drahšie CT prístroj. Ja som nebol ani štatutár, ani som nezadával parametre, ani som nerozhodoval. Bol som jeden z piatich členov správnej rady a jeden zo štyroch členov komisie na otváranie obálok. To, že sa v tom zadávaní tých technických parametrov stala chyba, priznávam, aj som to vždycky priznal. Keď sme tie parametre v podstate preberali, tak sme nepočítali s tým, čo sa nakoniec potom stalo a nebolo to tak myslené, žiaľ, nakoniec to tak vypálilo.
K tomu by som ale povedal niečo iné. Osem rokov bol SMER vo vláde, osem rokov nominoval ministrov zdravotníctva. Ani jeden z týchto ministrov zdravotníctva nespravil nič pre to, aby sa mohlo nejako centrálne obstarávať alebo aspoň aby sa nejako centrálne zadávali parametre, pretože malé nemocnice majú jedného, dvoch rádiológov, ktorí tieto všecky veci nemusia, nemusia obsiahnuť, nemusia pochopiť, nemajú špecialistov na verejné obstarávanie, ktorí by boli skutočne v tomto celom procese doma, a vieme, ako to na Slovensku celé vždycky prebiehalo. Bolo verejné obstarávanie, boli podávané námietky, boli potom z toho súdy, ťahalo sa to roky a nakoniec nikto nič nekúpil.
Ale k tomu, prečo mňa premiér obviňuje, že som chcel kúpiť najdrahšie CT, ja som skutočne vtedy žiadal, aby sme kúpili to CT, vysúťažené, napriek tomu, že bolo drahšie ako druhé v poradí, druhé v poradí bolo o 90-tisíc lacnejšie, tretie v poradí bolo o 200-tisíc lacnejšie, práve preto, že ten parameter bol zlý.
Ale my sme v tej dobe mali CT prístroj pokazený a to ten prístroj bol pokazený 6 mesiacov. My sme 6 mesiacov ohrozovali ľudí a pacientov na živote a na zdraví. My sme mali havarijnú situáciu. V havarijnej situácii nemusí ani prebehnúť verejné obstarávanie. Môže sa spraviť len prieskum trhu a dať priame zadanie. Keďže my sme mali za sebou jedno verejné obstarávanie, ktoré dokonca ministerstvo zdravotníctva odsúhlasilo, tak ja som presadzoval alebo som dal návrh, aby sa kúpilo to vysúťažené za tú cenu, pretože, a to teraz chcem zdôrazniť, keď sa presadilo, že sa bude opravovať starý CT prístroj, tak sa musela zakúpiť nová lampa. Trvalo to 4 mesiace, kým ju zohnali, a tá lampa stála 130-tisíc eur. Za tých 6 mesiacov sme na výkonoch stratili 90-tisíc eur. To znamená, že ten rozdiel v tej cene medzi prvým a lacnejším, keby sme hneď brali to najlacnejšie, bol 200-tisíc, my sme tú škodu tak či tak mali za tých 200-tisíc. Ale po 6 mesiacoch po oprave sme mali zase starý prístroj, ktorý sa stále kazil, a dávali sme mesačne 5-tisíc eur za opravy, resp. sme mali paušálnu zmluvu so servisnou firmou, ktorá vôbec bola ochotná nám to za takúto veľkú sumu robiť a opravovať.
My sme nemohli na tomto prístroji vyšetrovať pacientov nad 100 kilo, čo je dneska úplne bežná váha, veľmi veľa ľudí, pomaly by som povedal, že polovica tých pacientov, ktorí mali byť vyšetrení, mala nad 100 kilo. My sme museli týchto pacientov voziť po okolitých nemocniciach. Dokonca sa nám stalo, taká vec, že keď sme vybavili termín na CT prístroj v Trnave a prišla RLP-čka pre takéhoto pacienta, tak keď ho niesli, tak sa zlomili železné nosítka. Bolo treba zavolať ďalšiu sanitku, celé to trvalo, to oneskorenie, dve hodiny.
Toto je obraz nášho zdravotníctva, s ktorým SMER a jeho nominanti nedokázali za osem rokov nič urobiť, a pritom to bolo dosť jednoduché.
Minister Drucker, keď nastúpil, tak ako prvú vec, samozrejme, aj preto, že to bolo, medializovaná vôbec táto kauza a vôbec tieto CT prístroje, tak spravil centrálne verejné obstarávanie. Všetci vieme, ako sa tie ceny znížili, ale to malo byť urobené dávno, dávno predtým. Takáto situácia nikdy nemala nastať. Keby sa bol SMER choval tak voči zdravotníctvu, ako sa mal, tak Suchánek tu nikdy dneska v tomto parlamente nemusel byť.
A teraz ešte k tomu, čo tu po mne vykrikujete, že som musel vrátiť Bielu vranu. Za prvé, keď som kandidoval, tak som kandidatúru prijal preto, aby sa konečne v tom zdravotníctve niečo zmenilo. Ja som nekandidoval ako Biela vrana, na kandidátke aj na všeckých prospektoch som mal napísané, že kandidujem ako lekár, ktorý odhalil kauzu piešťanského CT.
Premiér ma obvinil, že som presadzoval najdrahšie, čo som už vyvrátil. A dokonca technicky nevyhovujúce CT, to sa tiež potvrdilo, že boli rovnaké, 128-špirálové.
A k tomu, pretože mi beží čas a kráti sa, poviem už len toľko. Bielu vranu mi nezobrali, ja som ju vrátil. Vrátil som preto, že niekto vyslovil pochybnosti, či som sa choval celkom transparentne. A keď povedali, že možno mi to ocenenie nepatrí, ja som ho vrátil. A keď tam bolo podozrenie, tak som to vrátil.
A ja si myslím, že keď bolo podozrenie na ministra Kaliňáka, že sa nechová tak, ako by sa mal, tak mal vrátiť a odstúpiť z tohto postu.
Ďakujem.