Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ako sme povedali v dopoludňajšej rozprave, na štyroch kilometroch diaľnic sme mohli ušetriť dve nemocnice, podobne aj na tlačovej konferencii 28. 11. sme povedali, že zmenou formy obstarávania desiatich rušňov za 60 mil. eur sme mohli ušetriť veľké peniaze. Vysmieva sa z nás Kaliňák, do úst a za diletantov nás má možno aj Richard Sulík a takisto aj dneska pán Bugár povedal, že klameme. Takže ja si dovolím využiť tento priestor na to, aby sme povedali pár faktov k tomu, čo sme tvrdili.
Takže my sme hovorili, že štátny dopravca ZSSK si prenajíma desať rušňov na desať rokov za takmer 60 mil. eur. Po desiatich rokoch, samozrejme, firma bude musieť tieto rušne vrátiť. Za tú istú sumu by sme boli schopní ako štát si ich nakúpiť aj udržiavať, na rozdiel od prenájmu by rušne zostali vo vlastníctve ZSSK a mohli slúžiť ďalších 20 rokov. To je teda najpodstatnejší argument, že po desiatich rokoch by sme ich nemuseli vrátiť.
ZSSK aj SME zhodne hovoria, že táto argumentácia je vyfabulovaná, a podľa informácií OĽANO vyhlásila ZSSK súťaž na prenájom rušňov, ktorá je nevýhodná aj v porovnaní s Českou republikou. České dráhy však obstarávali prenájom desiatich kusov Vectron s pôvodnou obstarávacou hodnotou 48 mil. eur, no vo finále bola zákazka ukončená s dodávateľom ELL za výslednú hodnotu 60 mil. eur. To isté hovorí aj Smečko.
Naša reakcia je, poslanec Marosz na tlačovej konferencii povedal: Len na porovnanie, v ČR dokázali obstarať tieto rušne za 45 mil. eur. K tomu poznamenávame, že ČD Cargo dokonca v roku ´16 dokázalo kúpiť podobný rušeň za 4 mil. eur za kus. Desať kusov by teda stálo 40 mil. eur. My sme na tlačovej konferencii zámerne rátali s vyššou sumou, teda 4,5 mil. za kus, čo je spolu 45 mil. eur. Za takúto cenu chcela ZSSK dokonca v roku ´15 tieto rušne nakúpiť, obstarávanie vtedy zrušila. My sme na tlačovej konferencii neporovnávali, či je lízing rušňov zo strany ZSSK výhodnejší alebo nevýhodnejší ako rovnaký lízing Českých dráh. Hlavným zámerom bolo poukázať na to, že v súčasnosti je operatívny lízing, teda prenájom pre ZSSK nevýhodný. Z toho logicky vyplýva, že porovnávanie českého a slovenského lízingu je a bolo absolútne mimo zorného uhla nášho pohľadu. My kritizujeme formu operatívneho lízingu ako takú. Operatívny lízing v prípade ZSSK odmietame a preferujeme nákup.
Pri Českých dráhach mal tento operatívny lízing aj svoj zmysel, lebo České dráhy pred pár rokmi zakúpili 20 moderných rušňov. Od decembra ´16 s nimi mali komerčne jazdiť do Nemecka pre Deutsche Bahn. A z technických príčin svoje rušne nemohli použiť, a preto narýchlo hľadali náhradné riešenie, a preto si prenajali tých desať rušňov za 60 miliónov. Lenže tieto náklady im bude kompenzovať práve ten zahraničný partner.
Ďalej ZSSK a SME nás, hovoria o tom, že Češi si prenajímajú rušne len na 800 km denne, ZSSK bude platiť za jeden kilometer priemernú cenu 1,61 eura, Česi o 44 centov viac.
Skutočnosť a naša reakcia: Zmluva nie je postavená na cene za rušňový kilometer. Platí sa paušál za čas, neberie sa ohľad na to, či rušeň prejde denne desať, sto alebo tisíc kilometrov. Limit tisíc kilometrov len znamená, že keby náhodou rušeň v priemere za určité obdobie najazdil viac kilometrov, bude sa platiť doplatok. Prepočet z ceny nájmu na rušňový kilometer je preto úplne irelevantný. ZSSK aj novinári argumentujú viacerými tendenčnými tvrdeniami a neuvedomujú si, že cena za prenájom nemusí skončiť na 58,7 mil. eur. Ak by chcela ZSSK využívať rušne viac ako 980 km denne, dnes priemerne IC vlaky jazdia 1 200 km denne, musí si za každý kilometer priplatiť určitú sumu, 0,3 eura za každý prejdený kilometer. Ak by rušne najazdili toľko ako 40-ročné stroje na IC vlakoch, za desať rokov by prenájom desiatich rušňov stál viac.
Ďalej hovorili o tom, že treba, že keby sme takto uvažovali, ako my chceme, tak musíme mať dva kusy rušňa navyše. My hovoríme na to, že je zavádzaním, že prenájom desiatich rušňov sa rovná nákupu dvanástich rušňov, pretože vraj treba započítať zálohu kvôli poruchám, ktorú pri nájme netreba. Pravdou je, že zmluva nezakladá povinnosť lízingovej firmy poskytnúť náhradné vozidlo, v prípade nepoužiteľnosti sa len zastavuje platba nájmu. Článok zmluvy 11.17 hovorí, že prenajímateľ môže, a teda nemusí poskytnúť nájomcovi náhradné vozidlo v prípade výpadku niektorého z prenajatých vozidiel. ZSSK teda v prípade neschopnosti lízovaného rušňa ho tak či tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť nahradiť svojím vlastným rušňom, ale žiadny strach, záložných rušňov máme dostatok, takmer sto.
Ďalej ZSSK a SME hovorí o hodnote a životnosti rušňov a Pavol Kravec hovorí, že rušne majú síce životnosť 30 rokov, ale to neznamená, že po desiatich rokoch si držia hodnotu dvoch tretín nákupnej ceny.
Aká je realita? Zmluva o prenájme predpokladá, že rušeň bude mať po desiatich rokov dve tretiny pôvodnej ceny. Za predpokladu riadnej údržby jeho trhová cena určite nižšia nebude. Zostatková cena môže byť dokonca aj vyššia ako dve tretiny pôvodnej ceny, ak sa na rušni vykonajú opravy, ktoré budú kapitalizované.
Po štvrté, SME hovorí, že keby lokomotívy kúpili, museli by sa o ne 30 rokov starať alebo ich časom predať. Vo všeobecnosti sa pritom predpokladá, že v roku 2030 bude trh do veľkej miery liberalizovaný. Aj na menších tratiach budú jazdiť súkromní dopravcovia. Aj Cenký z IDH hovorí, že pre taký prípad je dobré, ak sa dokáže ZSSK ľahko zbaviť týchto rušňov, pretože možno ich bude potrebovať menej alebo bude potrebovať iné typy.
My hovoríme, že nepochybujeme o tom, že dobre spravovaná štátna železničná spoločnosť má všetky predpoklady na to, aby si udržala priemerné postavenie a obstála v konkurencii iných firiem. ZSSK v súčasnosti vlastní vyše 100 elektrických rušňov starších ako 25 rokov, z toho polovica je staršia ako 40 rokov. Chcú niektorí redaktori denníka SME povedať, že desať rušňov, ktoré by aspoň čiastočne nahradili presluhujúce a poruchové muzeálne mašiny si nemôže dovoliť kúpiť alebo iba prenajať? Pretože ich po desiatich rokoch nebude potrebovať? Načo si potom ZSSK aktuálne kupuje nové rýchlikové vozne, keď o desať rokov hrozí, že rušne nebude potrebovať?
A posledná vec. SME a ZSSK hovoria, že OĽANO si ľahko získa 50-miliónový úver na nákup nových lokomotív s dvojpercentným úročením. Nie je to pravda, tvrdí bývalý riaditeľ podniku Kravec. Spoločnosť už teraz má priveľa úverov a získať ďalší na nákup nových rušňov je v rozpore s Obchodným zákonom. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Marosz, mohli by ste tam vsunúť jednu vetu, ktorou by ste to prepojili s rozpočtom, aby poslanci nemali pocit, že nehovoríte k veci?
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Takto, je to reakcia na konkrétne obvinenia pána podpredsedu parlamentu, pána ministra Kaliňáka a doobeda, vyplýva to z doobedňajšej rozpravy, ktorá tu prebieha k rozpočtu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
To je v poriadku, ale prerokúvame štátny rozpočet, tak by som vás veľmi pekne chcela poprosiť pre... (Reakcie z pléna.) Chcem poprosiť o kľud v rokovacej sále, hovorím na pána poslanca, zastavte mu časomieru, keď vás môžem poprosiť. Viacerí majú pocit, že nehovoríte k veci, tak by som iba chcela, aby ste jednou vetou vysvetlili, že k veci hovoríte, ak teda vy máte pocit, že to je k rozpočtu. Nech sa páči.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Dobre, takže hovoríme o výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré súvisia so štátnou železničnou firmou, a hovoríme o tom, že je potrebné, aby sme hľadali hodnotu za peniaze. A predmetom, to bolo aj v doobedňajšej rozprave použité. A práve predmetom aj tohto veľkého nákupu týchto rušňov je to, že sme chceli, aby to posúdila hodnota za peniaze. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Veľmi dobre vysvetlené, ďakujem pekne, pán poslanec.
Poprosím vás technikov, aby ste mu, pánovi poslancovi dali minútu naviac, pretože ja som mu ju zobrala tým, že ste mu nezastavili časomieru. Ďakujem.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Takže poslednú vec, nebudem teda zdržovať pánov poslancov tým, že naozaj môže štát ušetriť 80 mil. eur, tak keď teda nemajú o to záujem a označujú nás za klamárov, tak potom sa bavme o niečom, o niečom veselšom. Takže posledné obvinenie, teda tých, čo nás označujú za klamárov a za diletantov, že bolo by možné, že spoločnosť ZSSK už teraz má priveľa úverov a získať ďalšie na nákup nových rušňov by bolo v rozpore s obchodným zákonom pre prekročenie miery zadlženia oproti majetku.
My hovoríme, a sme si to overovali u viacerých bánk, že ZSSK by bez problémov dostala od bánk úver za dvojpercentný úrok, a za týmto si aj stojíme. Nepochybujem, že ministerstvo financií by po náležitom odôvodnení navrhovanej pôžičky nič nenamietalo.
Posledná veta teda. Operatívny lízing, čiže prenájom, nie je dar bez akejkoľvek odplaty. Je to operácia, ktorá takisto zvyšuje dlhodobé záväzky firmy, aj operatívny lízing prenájmov vstupuje do dlhu krajiny. Z dlhodobého hľadiska práve operatívny lízing prenájmov zaťaží hrubý verejný dlh krajiny o desiatky miliónov eur viac ako nákup.
Dobre, úplne na záver jednou vetou, a potom prednesiem ešte pozmeňujúci návrh, že je dôležité naozaj aj tieto lízingy dávať Útvaru hodnoty za peniaze, aby bolo objektívne posúdené, že či táto forma obstarávania je výhodná. My si myslíme, naopak, že preto to robia takouto formou, aby sa vyhli analytikom ministerstva financií a aby nejakým spôsobom zase len sa plytvalo verejnými zdrojmi. Takže toto je celý predmet. Súvisí to priamo aj s týmto štátnym rozpočtom, lebo ako som povedal, na štvorkilometrovom úseku sme mohli postaviť dve nemocnice, a nehovorím ani, koľko nemocníc by mohlo byť, keby sme efektívne a zodpovedne obstarávali aj také veci, ako sú nové lokomotívy.
A posledná vec, tešíme sa z toho, že budú jazdiť nové lokomotívy Vectrony s rýchlosťou 160 km medzi Bratislavou a Žilinou, samozrejme, boli by sme radi, keby to bolo za menej peňazí.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Soni Gaborčákovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa suma výdavkov v eurách na program 07C Sociálna inklúzia nahrádza sumou "1 896 000 197" (pozn. red.: správne malo byť "1 887 019 701" nahrádza sumou "1 896 019 701") a suma výdavkov v eurách na program 07C0A Podpora sociálnych služieb "137 664 378" sa nahrádza sumou "146 664 378".
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 22 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa suma výdavkov v eurách na program 07E Tvorba a implementácia politík "167 911 324" nahrádza sumou "158 911 324".
Ďakujem.
