Videokanál klubu

Všetkým vám ďakujem za vaše príspevky. Som rada, že o tejto téme sme hovorili dlhšie, niekedy sa to zdalo ako keby, mám taký pocit, ako keby vám odchádzali voliči niektorým, takže ste dosť tak hystericky rozprávali o sebe z hnutia alebo zo strany. Ale chcem poďakovať všetkým, ktorí si uvedomujú, aký veľmi je toto dôležitý návrh zákona.
Chcem povedať, že nedeľa nie je ten istý deň ako pondelok. Viete, keď nás pošlú teraz, poslancov Národnej rady, že budeme rokovať v nedeľu, lebo to je ten istý deň ako v pondelok, však v pondelok budeme doma všetci, tak by som chcela vidieť vaše reakcie, čo by ste na to povedali. No však je nedeľa, však chceme byť doma s rodinami. Takže sú zamestnania, kde nie je možné, aby títo skončili prácu a nechodili do práce v nedeľu. Vieme, že to je ohrozenie života, zdravia, o našej bezpečnosti. Sú zamestnania, a my sme výrobnou halou Európy čo sa týka naozaj priemyslu, automobilového priemyslu, že zase zastaviť nejaké stroje by bolo veľmi finančne náročné a stratové. Ale sú zamestnania, predaj v obchodoch, kde naozaj už samotní zamestnávatelia hovoria, že nestrácajú ani finančne, že v podstate tie isté peniaze dostanú pred tým deň, že my si nakúpime.
Takže, prosím vás pekne, páni poslanci, uvedomme si alebo predstavte si tak, že vaša manželka, váš manžel by mohli byť v nedeľu doma, keby bola, keby boli obchody zatvorené. Takže keď budete hlasovať, tak vás o to prosím, aby ste si predstavili.
Ešte ma tak napadlo, keď som tam sedela, že koľkí z nás majú manželky, koľkí páni poslanci majú manželky predavačky a koľké poslankyne majú manžela predavača. Napríklad to ma tak zaujalo, že či sa celkom vieme do toho vžiť. Ja sa naozaj s týmito ľuďmi rozprávam, veď každý deň sme asi všetci v obchodoch, skúste sa ich opýtať, veľmi by uvítali, aby v nedeľu do práce nemuseli chodiť, nie je to ani práca pre ohrozenie, pre záchranu života ani bezpečnosti. Takže doprajme si to a doprajme týmto ľuďom to, čo je úplne bežné v západných európskych krajinách. Ja verím, že sa, ak teda nemajú tú slobodu rozhodovania alebo hlasovania aj vládni poslanci, že sa opätovne inšpirujú týmto návrhom a ako povedal aj pán poslanec zo SMER-u, že verí, že to príde, tak aj ja verím, že raz naše predavačky, zvlášť teda ženy, ktoré tak veľa pracujú v obchodoch, teda z tohto pohľadu ženy, že budú doma a budú môcť byť s rodinami, lebo ako opakujem, nedeľa nie je ten istý deň ako pondelok a ani voľno v pondelok nie je to isté voľno ako v nedeľu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Pán poslanec Klus, tam ide práve o to, aby ten človek, ktorý pracuje, mohol byť s tou rodinou. No tie pracovné dni sú, žiaľ, také, že deti chodia do školy a v podstate všetci pracujú, takže z toho pohľadu tá štúdia, o ktorej ja som hovoril, hovorila o víkende ako o takých najzraniteľnejších časoch, kedy tí pracujúci, keď pracujú a nie sú v rodine, nemajú tú sociálnu interakciu, tak nakoniec sa to negatívne odzrkadľuje aj na ich práci. Takže toto sú naozaj štúdie, ktoré som tu predostrel.
Z tohto pohľadu sa aj trošku čudujem tej faktickej poznámke Janky Cigánikovej, pretože ja som naozaj sa snažil argumentovať faktami. Tie fakty sú nesporné. Opäť ako nikomu nikto slobodu neberie, ale pokiaľ ja svojou slobodou budem lámať zdravie niekoho druhého, prepáčte, zdá sa mi to trošičku zvláštny uhol pohľadu, ale v tom sa možno rozlišujeme.
Pán poslanec Blanár, no, ja som tu vtedy nebol, ja sa k tým veciam neviem vyjadriť. Ja som teraz dostal mandát od voličov. Ako iste viete, v hnutí sme dostali možnosť kandidovať mnohí, ktorí nemáme absolútne nič s politikou, ktorá bola predtým. Teda sme noví v politike a momentálne veľmi konsenzuálne máme tento názor a ho snažíme sa ho opakovane tlmočiť v tomto pléne a verím, že múdri ľudia nebudú argumentovať tak ako vy, ale budeme sa snažiť dohodnúť. Ja som nebol útočný. Naozaj bavme sa o tom, akým spôsobom môžme pomôcť ľuďom v tejto krajine. Ekonomicky negatívne následky to nemá, to sa tiež môžme o tom rozprávať. Sú o tom štúdie. Naozaj nevidím dôvod, prečo by sme nemohli ísť napríklad tou cestou Rakúska a mať zdravšiu, spokojnejšiu, vyváženejšiu, viac rodinne založenú populáciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár slovami sa vyjadriť k predkladanému zákonu, ktorý v princípe vás žiada, ctené plénum, aby ste umožnili zatvoriť obchody v nedeľu. Znie to veľmi nepopulárne, veľmi možno tvrdo, ale ja by som chcel trošku teraz argumentovať niektorými, by som povedal, štúdiami, lekárskymi štúdiami, aký veľký neblahý účinok pre tých ľudí, ktorí v nedeľu musia pracovať, toto ich pracovné vyťaženie má.
Ja si myslím, že vzhľadom aj na pozitívne skúsenosti, ktoré má obchod, keď sme nedávno uzákonili zákaz predaja počas štátnych sviatkov, tak obchodníci nám hovoria, že sa to negatívne neodzrkadlilo na ich tržbách, a taký podobný istý, takú podobnú istú skúsenosť má Maďarsko, ktoré v roku 2015 zakázalo predaj v nedeľu. Žiaľ, tento zákon, tento zákaz neustáli a potom neskôr opätovne zaviedli aj nedeľný predaj, pretože mnohí ľudia v spoločnosti reagovali veľmi kriticky, avšak bola veľmi zaujímavá skúsenosť a práve u obchodníkov, ktorí povedali, že počas platnosti toho zákonu si ľudia postupne zvykli na to, že tie nákupy zrealizovali v sobotu, eventuálne dokonca ešte v piatok, a opäť konštatovali veľmi podobné zistenie, ako sa konštatovalo aj teraz u nás na Slovensku, že obchodníci v princípe nepocítili negatívny dosah tržieb.
Takže ide tu v podstate o akýsi luxus, ktorý chceme využívať, aby sme si mohli ísť aj nakúpiť v nedeľu. A na tom by, samozrejme, nebolo nič zlé, avšak mne sa naozaj nepáči to, že na tento luxus majú niektorí ľudia doplácať a doplácať hlavne svojím zdravím.
Dovoľte, aby som vám odkomunikoval niektoré výsledky niektorých štúdií. Jedna z tých štúdií je štúdia audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu, a bola to štúdia o organizácii pracovného času. Ona zároveň cituje aj ďalšie vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia pracujúci aj v nedeľu si vo vyššej miere sťažujú na negatívne zdravotné dôsledky ich práce. Dokonca podľa tejto štúdie vyšlo veľmi zaujímavé zistenie, a teda dokázala, že vyššie riziko úrazov je v nedeľu a tak isto aj pracovných nehôd.
Ďalšie veci, ktorými sa, alebo ďalšiu problematiku, ktorú táto štúdia rozoberala, hovorila o tom, že práca v tzv. nezvyčajných časoch, čo sú víkendy, večery, rastie a sú teda tieto trendy hlavne silné v sektore obchodu. Má to však negatívne spoločenské dôsledky a tie súvisia so sociálnym typom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa, oddych a pre rodinu. Človek má vyšší duševný komfort, pokiaľ má presne rozdelený čas na prácu a voľný čas. A, naopak, nestály pracovný čas udržuje človeka v napätí. Takže podľa tejto štúdie potom ďalej vyšlo, že práca v nedeľu je nebezpečná aj v tom, že ľudia pracujúci v nedeľu potom pracujú aj v sobotu, čo je zaujímavé, ale neplatí to opačne. Takže pokiaľ takýmto spôsobom sa už rozbije potom ten pracovný rytmus človeka, tak naozaj nemá problém pracovať kedykoľvek a potom to vlastne potencuje všetky tie negatívne dôsledky, o ktorých táto štúdia hovorí.
Štúdia ďalej argumentuje aj negatívnymi dôsledkami na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a je to zaujímavé, veľmi rýchlo prebehnem. Túto interakciu, ktorá postihuje tento pracovný a súkromný život, nemá dobrú 17 % zamestnancov, ktorí pracujú len cez pracovný týždeň. A teraz, u zamestnancov, ktorí pracujú po večeroch, je táto nerovnováha vyššia, až 33 percent. U zamestnancov, ktorí pracujú aj v soboty, je 31 %, ale najväčší podiel nerovnováhy medzi pracovným a súkromným časom je práve u zamestnancov, ktorí pracujú aj v nedeľu, a je to až 39 percent. Myslím, že to tu už bolo spomenuté, že Slovensko sa radí k európskym krajinám, v ktorých ľudia pracujú v nedele najviac. Každý piaty Slovák musí chodiť v nedeľu do práce, a preto nás asi ani nebude možno prekvapovať tá negatívna štatistika dožitia v plnom zdraví, ktorú máme na Slovensku a je vlastne z pohľadu najmä žien najnižšia v Európskej únii. Zároveň zamestnanci, naši zamestnanci, ktorí zarábajú a teda pracujú v nedeľu, sú najhoršie zarábajúcimi pracovníkmi v Európskej únii.
A teraz sa dostávam ešte k jednej vážnej veci. Podľa štúdie Health at a Glance z roku 2015 má Slovensko suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby. V roku 2006 skupina fínskych vedcov dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. V tej súvislosti, o ktorej som teraz hovoril, teda že máme najvyšší podiel pracujúcich v nedeľu, máme najnižšie dožitie v zdraví, máme najhoršiu úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby, tak mne to naozaj dáva vážny súvis a z tohto pohľadu ja si naozaj myslím a chcel by som aj požiadať to ctené plénum, aby sme sa zamysleli nad tým, či práca v nedeľu – najmä v sektore obchodu – je naozaj taká nevyhnutná a či nám ten luxus z toho, že si môžme ísť v nedeľu nakúpiť, stojí za možno zničené, ničenú, ničené rodiny, ich vzťahy, ich vnútornú rovnováhu, či nám to stojí za poškodenie ich zdravia, či nám to stojí za stres, ktorý vystavuje týchto ľudí, a tak isto, samozrejme, všetky tie neblahé účinky, o ktorých som hovoril na základe týchto štúdií.
Takže verím, že postupne sa budeme môcť viac a viac zamýšľať nad touto vecou, a ja by som sa takisto pridal k predkladateľom a poprosil by som vás, aby ste nedeľný predaj v našej krajine na základe tohto zákonu zakázali. Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, ja môžem odpovedať za seba, lebo jediný ja môžem reagovať, ostatní kolegovia, musíte sa ich spýtať osobne, ale ja vám poviem prečo. Pokiaľ budete zneužívať kresťanstvo na to, aby ste šírili nenávisť, antisemitizmus a podobné neprijateľné veci, nikdy nezahlasujem, vôbec nebudem hlasovať o vašich zákonoch.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, moja mama má na chladničke všeličo magnetkami prichytené a jeden citát, ktorý tam má vystrihnutý, myslím, že z časopisu Život, znie: Odpočinok nie je luxus. A je to tak. Odpočinok nie je luxus, odpočinok je základná potreba. Je to predpoklad dôstojného života, je to aj predpoklad dobrého pracovného výkonu.
V tomto zákone, ktorého som tiež spolupredkladateľom a ktorý sme predkladali už viackrát a myslím si, že aj pred spomínaným aprílom 2017, nejdeme zavádzať nič nového. Nedeľa je aj dnes dňom pracovného pokoja. Nedeľa je dňom pracovného pokoja. My vlastne chceme a verím, že aj mnohí ďalší, aj pani kolegyňa Grausová, verím, že mnohí ďalší kolegovia a kolegyne, chceme, aby nedeľa bola nedeľou. Prečo? Pre zdravie a dobro celej spoločnosti, keď je naozaj pokoj. Viete, dnešný svet je veľmi nepokojný, veľmi hektický. My si to tu užijeme v parlamente. Veľakrát si ľudia prajú, aby mali svätý pokoj. A nedeľa môže byť takým dňom, možno aj svätého, ale v každom prípade pracovného pokoja. Aj výraz "nedeľa" je pravdepodobne z českého "nedělá", nerobí, nepracuje.
Okej, samozrejme, v dnešnej spoločnosti môžu existovať výnimky. Ale keby sme sa pozreli povedzme na Gaussovu krivku, pozreli by sme sa na nejaké modely, tak výnimky môžu predstavovať tak povedzme päť percent, aby to boli výnimky. A to by asi tak sedelo. Ak by pracovalo v nedeľu päť percent ľudí na Slovensku, teda tých, ktorí musia pracovať, sú v zdravotníctve, ako pani Červeňáková napríklad, lekári, hasiči, tak je to pochopiteľné, možno na benzínových pumpách, tak tých päť percent by bolo tolerovateľných. Ale ako to povedala pani kolegyňa Verešová, opakovali sme to znova, na Slovensku je to viac ako 20 percent. Každý piaty človek chodieva v nedeľu do práce. Je to najviac v celej Európskej únii. Nie je to nejaká drobná vec, nie je to nejaká konzervatívna kratochvíľa, že chceme sa do niečoho špárať. Naozaj je to veľmi rozšírené a je to, prekračuje to všetky zdravé medze.
Ak povieme, že každý piaty človek, viac ako každý piaty človek chodí v nedeľu do práce, znamená, že nejakým spôsobom to preniká možno polovicu populácie, pretože sa to týka rodín, kde matka, veľmi často otec v nedeľu pracuje. To už nie je potom výnimka, ale to je vlastne nové pravidlo. Čiže nedeľa potom už reálne nie je v skutočnosti dňom pracovného pokoja a tak ten pokoj chýba. Ono to tak ale nemusí byť. Môžme povedať, že máme tu veľa automobiliek. Tie to ťahajú hore, tam väčšinou muži pracujú. Ale nemusí to byť 21 percent.
Ak sa pozrieme na to, tak v minulom roku a za posledné roky sa to posunulo. Konkrétne na pôde štátnych sviatkov a niektorí, ktorí mali také kuvičie hlasy, že to neprejde a že to bude zlé, tak vidíme, že reakcia reťazcov na zavreté obchody cez sviatky je taká, že ľudia si zvykli a obrat sa neznížil. Čiže nič takého sa nepotvrdilo. Mám tu konkrétne z článku v médiách tri konkrétne obchodné reťazce – Billa, Lidl a Jednota – takže budem citovať od hovorkyne spoločnosti Billa Slovensko: "Negatívny dopad na obrat sme v tejto súvislosti nezaznamenali. Naši zákazníci si na zmenu zvykli, nenakupujú už nárazovo veľké nákupy tesne pred dňom voľna. Spoločnosť Billa bude postupovať aj ďalej podľa zákona, ktorý uzákoňuje zatvorené predajne počas sviatkov, na čo vždy zákazníkov vopred upozorníme."
Teraz hovorím o tom, čo už platí, teda zákaz maloobchodného predaja v konkrétne sviatky alebo v štátne sviatky. Spoločnosť Lidl, tam informoval vedúci komunikácie. Uviedol, že pre sviatok reťazec neprišiel o takmer žiadne tržby a na margo novej legislatívy uviedol, citujem: "Okamžite a v plnej miere sme sa jej prispôsobili. Už pred rozšírením počtu dní, počas ktorých je zakázaná práca v maloobchode, sme počas najväčších sviatkov roka mali predajne zatvorené počas viacerých dní, ako bol štandard v iných reťazcoch." A čo je dôležité, dodáva: "Týmto opatrením sme chceli našim zamestnanom umožniť strávenie sviatočného času v kruhu najbližších."
Bola spomínaná aj Jednota, konkrétne taký, by som povedal, premiérový krok v okrese Trnava v troch okresoch, kde tam Jednota obchody zavrela. Pamätám si, keď to prebehlo, keď to prebehlo médiami, tak v jedných, v jednom internetovom portále, prípadne teda v novinách bolo hlasovanie, kde sa pýtali ľudí, že privítali by ste, aby boli obchody v nedeľu zatvorené? Je samozrejmé, že toto nie je relevantný prieskum, ale prieskum čitateľov toho média bol, že 73 percent bolo za a 27 percent proti. Ak sa pozrieme na relevantné výskumy, tak myslím, že minulý rok alebo predminulý rok bol prieskum, ktorý hovoril o 58 percentách ľudí, ktorí sú jednoznačne za alebo skôr za, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Jednoznačne z toho vznikla taká pozitívna emócia. Na sociálnych sieťach som narazil na príspevok, kde bolo napísané tak veľmi jednoducho, že dva a pol dňa boli obchody zavreté a nikto neumrel od hladu. Malo to veľký úspech. Čiže áno, dá sa to. Je to vedecky dokázané. Špeciálne väčšinou počas Vianoc ľudia nezomierajú od hladu.
Týka sa to aj našich susedov. Pani poslankyňa Verešová hovorila, že je to tu preto, aby sme boli vyspelejší, aby sme sa priblížili k vyspelej Európe. Môžme pozrieť hneď za naše hranice, konkrétne v nedávnej dobe toto podporili dvaja naši susedia, a to Poľsko a Rakúsko. Na Poľsku sa mi páči, že napriek tomu, že je tam silne konzervatívna vláda, idú na to veľmi, veľmi rozumne, veľmi strategicky. Povedali si, že budú robiť metódou postupných krokov. Najprv zavrú jednu nedeľu v mesiaci, potom dve, potom tri a takto postupne, aby si ľudia zvykli. Naozaj o tomto sa dá debatovať a myslím si, že špeciálne poslanci vládnej koalície by nad týmto mali uvažovať. Ja poviem to, že toto moje vystúpenie ani možno nie je pre poslucháčov niekde v exteriéri, ale špeciálne by som bol rád, keby ste si tento návrh osvojili a keby sme to posunuli, povedzme už v roku 2018, do reálu aspoň nejakým prvým tým postupným krokom.
Citujem prezidenta Poľskej republiky Dudu, ktorý povedal na margo nového zákona, že poskytne deťom príležitosť, aby trávili čas so svojimi rodičmi a personálu v obchodoch zasa dá čas na odpočinok. Spomínaná COOP Jednota, citujem jeho predsedu predstavenstva: "V našich predajniach pracujú takmer výlučne ženy matky, ktoré majú svoje rodiny a chcú s nimi tráviť aspoň nedele. Zákaz predaja v nedeľu by určite tiež prispel k riešeniu problému dnešnej doby, ktorý sa nazýva kríza rodiny, ako aj radu ďalších vecí, ktoré z toho vyplývajú," doplnil predseda predstavenstva. A tento reťazec COOP Jednota sa usiluje dlhodobo o zavretie obchodov v nedeľu, ako je to v mnohých západných štátoch. V tomto smere majú všetky predajne aj podporu odborárov.
Viaceré európske krajiny obmedzujú nedeľný predaj, majú to tam stanovené, dalo by sa povedať, takmer všetky. Nie je to vôbec spiatočnícke, naopak, je to vyspelé. Ľudia sú totižto dôležitejší ako nonstop práca, zvlášť v dobe, keď to nie je nevyhnutné. Je normálne mať v nedeľu deň pracovného pokoja, je normálne byť doma s rodinou. Naopak, výnimočne ľudia pracujú aj v nedeľu. Ak sa pozriem napríklad do Švajčiarska, čítal som rozhovor s jednou rodinou, ktorá sa presťahovala do Švajčiarska. Skúsim citát, ktorý môžme aplikovať na dnešnú dobu. Myslím si, že Švajčiarsko sa veľmi často ukazuje ako vzor, že chceli by sme byť druhé Švajčiarsko, aj keď teda ja som radšej chcel byť hrdé Slovensko ako druhé Švajčiarsko. Ale čo v tom Švajčiarsku, čo si tam Slováci na rozdiel od Slovenska všimli. Otázka novinára znela: "Museli ste sa vzdať niečoho, čo je bežné na Slovensku a čo domáci považujú za bizarné?" Odpoveď: "Na Slovensku je bežné, že si idete nakúpiť po práci, cez víkend, všetko je otvorené do neskorých večerných hodín. Tu padne 18.00 a nezoženiete a nevybavíte už nič. Všetky obchody s potravinami, veľké supermarkety, nákupné strediská či služby, všetko je zatvorené. V nedeľu je celý deň všetko zatvorené." A chcem povedať, že asi ťažko povieme, že to nejakým spôsobom ničí životnú úroveň alebo ekonomiku Švajčiarska. Jednoducho rast životnej úrovne smeruje práve k tomu, že si môžme dopriať nedeľný pokoj.
Takže ja by som na záver chcel vyjadriť presvedčenie, že naozaj do konca tohto roku 2018 urobíme aspoň prvý, základný krok k tomu, že nedeľa začne byť čoraz viac dňom pracovného voľna. Prosím poslancov vládnej koalície, ktorí tu začínajú byť stále hustejšie a hustejšie, aby, ak už aj teraz nezahlasujú, tak aby si tento návrh osvojili. A na záver, som si uvedomil počas úvodného slova pani poslankyne Verešovej, keď hovorila o doložke vplyvov, že aké to bude mať vplyvy ekonomické, sociálne, na životné prostredie, tak už viackrát v tomto parlamente bolo úsilie, aby v zákonoch bola aj doložka vplyvu na rodinu. Tak popri všetkých tých pozitívnych dopadoch verím, že je nám jasné, že tento zákon by mal pozitívny vplyv na rodinu a rodinné prostredie. A to, myslím, že všetci vítame.
Ďakujem veľmi pekne, prajem všetko dobré.

Vážené kolegyne a kolegovia, boli sme to my poslanci hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ktorí ešte v roku 2016, to na jeseň, myslím, v novembri v roku 2016 sme otvorili tému nedeľného predaja. Ja nehovorím, že sme boli prví na Slovensku. Samozrejme, boli tu občianski aktivisti, boli tu politici, ktorí o tejto téme hovorili, boli tu odborári. Nehovorím teda, neprivlastňujem si túto tému ako za, ako keby sme prišli s niečím novým, ale musím povedať, že od toho novembra 2016 sa naozaj udialo viacero vecí, ktoré snáď dospejú aj k tomu raz, že aj na Slovensku sa priblížime k západným európskym krajinám a budeme mať maloobchodný predaj zamedzený, teda predaj v nedeľu zakázaný.
Poukazovali sme a argumentovali sme vtedy a argumentujeme a argumentujem teraz opäť s tým, že máme neslávne prvenstvo v dožití dobrého zdravia u žien Sloveniek. Je to 54,5 roka, to je vek, v ktorom sa v dobrom zdraví dožívajú Slovenky. Pripomínam práve ženy preto, lebo z tej 300-tisícovej skupiny zamestnancov v obchode sú to v drvivej väčšine ženy, ktoré sú zamestnankyňami, pracovníčkami obchodov a tie pracujú počas víkendu. Je isté, že aj práca počas víkendu, zvlášť v nedeľu vplýva taktiež na zdravie, ale, samozrejme, a je to veľmi dôležité, aj na vzťahy v rodinách, v spoločenstve a v spoločnosti ľudí.
Vtedy sa na základe rozvírenia tejto témy sa inšpirovali aj vládni poslanci našimi návrhmi, ale tak, že v podstate priniesli do pléna návrh zákona o zamedzení obchodu počas štátnych sviatkov. A tak sa vlastne navýšil počet dní štátnych sviatkov, v ktorých už na Slovensku v tejto chvíli v súčasnosti máme zamedzený predaj. Už vtedy som v rozprave ale hovorila o tom, že verejnosť a aj samotní zamestnanci viac hovoria o tom, že predaj v nedeľu by mal byť zakázaný, že nedeľa je pre nich ten deň, kedy ich príbuzní, ich členovia rodín sú všetci doma, a teda že by oveľa viac uvítali, aby boli doma práve v nedeľu.
Ja som si vtedy tak povedala, že keby ste, keby chodili poslanci vládnej koalície viac medzi ľudí, že by to určite z verejnosti, ale aj od samých pracovníčok v obchodoch určite počuli. Ja som to počula stále, kedy som prišla do obchodu, tak vždy mi povedali pracovníčky, že joj, lepšie by bolo, keby sme mali, keby sme nechodili do práce v nedeľu. Nuž určite, však som zahlasovala aj sme zahlasovali za to, aby sa rozšíril aj počet štátnych sviatkov, ale už ako som v úvode hovorila o tom, nedeľa je ten deň, ktorý máme historicky, kultúrne, tradične zachovaný ako deň voľna, deň pokoja a deň, ktorý sa stretávame so svojou rodinou, pretože všetci sú doma, deti zo školy, manželia a manželky taktiež.
Bolo dobré túto tému otvoriť aj z toho pohľadu, že nedávno významná spoločnosť obchodná slovenská zatvorila svoje obchody v Trnavskom kraji. Obmedzila nedeľný predaj. A bol to naozaj určite krok dobrým smerom. Oceňujem toto rozhodnutie zamestnávateľa, aj keď sa teda týkalo iba v Trnavskom kraji. Medzi tými argumentami okrem toho, že nemali rentabilitu, a priznali to v tom konkurenčnom prostredí, ale bol veľmi zaujímavý aj dôvod, že majú problém nájsť dobrého pracovníka do obchodu, nakoľko mnohí odchádzajú a fluktuujú práve preto, že musia v nedeľu pracovať. Takže vidíte, aj toto sú problémy, kedy zamestnávatelia naozaj vlastne ukazujú, že tento predaj v nedeľu je v podstate zbytočný a hlavne, hlavne je potreba si uvedomiť, že mnohé spoločnosti, ktoré tu, zahraničné spoločnosti obchodné, ktoré tu majú tieto obchody otvorené, vo svojich materských krajinách obchody majú zatvorené. Takže priblížme sa naozaj konečne k vyspelým európskym krajinám, západným európskym krajinám a nechajme nedeľu voľnú pre rodiny, pre ľudí, pre odpočinok, pre vzťahy, pre relax, pretože už nie je módne chodiť v nedeľu po obchodoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona, ktorým chceme doplniť zákon č. 311/2001 Zákonník práce. Predkladáme ho ako skupina poslancov za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Jeho cieľom je priblížiť Slovensko k vyspelým krajinám, a to zamedzením nedeľného predaja. V predkladanom návrhu zákona sa neumožní teda zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi alebo dohodnúť so zamestnancom nedeľnú prácu, ktorou je maloobchodný predaj.
Návrh zákona je v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorou sa zaručuje nepretržitý odpočinok v týždni a tiež sa členským štátom priznáva možnosť prijímať zákony, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu zdravia pracovníkov. Podľa čl. II ods. 5 Európskej sociálnej charty by zmluvné štáty mali zabezpečovať odpočinok v týždni v tie dni, ktoré sú zhodné s dňami uznanými tradíciou alebo obyčajmi v príslušnej krajine. Vzhľadom na historické a kultúrno-náboženské pozadie ide v prípade Slovenskej republiky jednoznačne o nedeľu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, je v súlade aj s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona náš predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, vyvoláva mierne negatívne a súčasne i značné pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Hlásim sa do rozpravy, kde ešte chcem viac povedať k nášmu návrhu zároveň.

Ďakujem za diskusiu, ktorá sa rozprúdila. Ale čo vlastne z toho vzišlo také najzaujímavejšie, je to, že uvedomil som si, že keď včera som si čítal správu, že prokuratúra, NAKA stíha novinára Arpáda Soltésza za to, že použil slovné spojenie "biela spodina", že tá biela spodina vlastne pred chvíľkou vystúpila tu za týmto rečníckym pultom. Lebo naozaj človeka, ktorý sa takýmto spôsobom vyjadruje a myslí si, že kadencia slov a hlasitosť umožňuje, aby súkal klamstvo za klamstvom a to ho oprávňuje mať potom pravdu, tak to je v podstate typický predstaviteľ bielej spodiny. Takže, pán Mazurek, pozdravujem.
A krásne sa mi podobá tento človek na takého druhého, on sedí, myslím, že tam niekde, volá sa Ľuboš Blaha, toho zase vnímam jako takého typického predstaviteľa marxistickej spodiny. A myslel som si, že ľudia, ktorí takto dokážu rečniť, tak že ohúria ľudia, a keď si porovnáte volebný výsledok jedného a druhého, dopadli úplne rovnako. Mazurek sa nebol schopný stať ani poslancom v Žilinskom kraji. Jeho vlastní, tam kde býva, sa mu otočili chrbtom. A keď sa pozriete, koľko mal krúžkov nejaký marxistický, marxistická spodina Blaha, tak isto to bolo nejakých dvetisíc krúžkov. Myslím si, že možno aj veľmi podobný počet tých krúžkov mali jeden aj druhý. (Reakcia z pléna.)
Zároveň som si uvedomil, že treba naozaj nazývať ľudí a fakty skutočným menom. Viete, čo znamená po slovensky cigáň? Cigáň je klamár. A oddnes po vystúpení pána Mazureka môžme hovoriť, že cigáň Mazurek. Cigáň Mazurek je oddnes normálne zákonité slovné spojenie, ktoré tým, že tu klamal o tom, že jak chceme dávať Rómom v osadách zadarmo škôlky, jak klamal o tom, jak Peter Pollák rozkrádal eurofondy, jak klamal o tom, že sa, vlastne nič neurobil, jak klamal o tom, jako teda Kotleba strašne zamestnal ľudí, hoci zamestnal 90 ľudí, ale sľúbil, 10- až 15-tisíc ľudí že zamestná v programe Lopaty a krompáče. A jak to súkal jedno za druhým, tak ma mrzí, že takíto ľudia sa tu zapájajú do diskusie a tí, ktorí reálne by mohli problému pomôcť, tí na to v podstate zvysoka kašlú.
Hovoriť o tom, že keď sa ktokoľvek ide prejsť do osady, tak tam sedia vyvalení a kričia po tých ľuďoch, ktorí prídu im ponúknuť prácu, že nie, my chceme mať naschvál desať detí, lebo nám vyhovuje, že môžme si brať sociálne dávky od tohto systému a my to robíme naschvál, tie deti tam vyrábame a podobne, je nehodné Národnej rade. Je odporné a presne sa dnes tu definovala, v deň, kedy začala trestné stíhanie NAKA voči novinárovi Arpádovi Soltészovi, sa tu samodefinovala biela spodina, ktorá je prítomná v tomto parlamente.
Ja by som si chcel dať rečnícku otázku na záver. Čo je na tom za Boha, čo je na tom za národ, čo je na tom kresťanské? Na tom, keď srší z vás nenávisť, keď nedokážete sa pozrieť ani na tie chudátka deti, tie troj-, štvor-, päťročné deti a ešte ukazujete prstom, že ony sú za to, že ony za to môžu. Pani doktorka, prepáčte, zabudol som, jak sa voláte, zalamujte s rukami. Čo je na tom kresťanské, na nenávisti, ktorú hlásate? Boh nie je nenávisť. To si skúste napísať na zrkadlo, keď sa ráno maľujete a možno po desiatich dňoch to zaberie. Boh nie je nenávisť. Musíte si vybrať. Budete hlásať Boha alebo nenávisť. Jedno a druhé nie, lebo podvádzate ľudí.
Každopádne som si uvedomil, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko považuje svojich voličov v podstate za debilných, lebo inak by im nemohla takýmto spôsobom tento problém predkladať. Hovoriť o tom, že jediné riešenie je, aby si tí Rómovia zaplatili sami tú škôlku, zrejme aby si ju aj sami postavili, tak to naozaj môže človek, ktorý si myslí, že jeho voliči žerú seno. A ja si na rozdiel od vás nemyslím, že vaši voliči žerú seno. Nie, vašich voličov len trápi tento problém v osadách. Chceli by reálne vidieť, aby sa konečne začal riešiť, a obrátili sa k vám, lebo si mysleli, že vy im to riešenie ponúknete. Vy ste povedali a váš predseda, že zamestnáme 10- až 15-tisíc Cigánov, asociálov, dáme im krompáče a lopaty, keď ja budem šéf VÚC. Zamestnal ich de-väť-de-siat, za naše spoločné prachy. De-väť-de-siat! Aj vaši voliči vedia počítať, že 90 a 10- až 15-tisíc je dramatický rozdiel. Keď to neviete počítať vy, tak vám to vynásobím. 10-tisíc alebo 9-tisíc deleno 90 máte 100, to znamená, že to je takých 111- až 160-krát viac. Čiže Kotleba sľúbil, že zamestná 150 ľudí, zamestnal jedného. Alebo teda sľúbil 15-tisíc a zamestnal 90. To je to isté.
Mali ste možnosť ukázať, čo dokážete, ako dokážete riešiť rómsky problém. Neurobili ste v tejto otázke absolútne nič! A toto je vizitka a pre toto strácate hlasy. A pre toto do budúcna hlasy strácať budete, lebo ľudia vám falošne uverili, vy ste ich oklamali a dnes si myslíte, že keď tu budete znova vykrikovať o tom a ukazovať jako, alebo popisovať skutočnosti, ktoré zažívate v osadách, tak ľudia vám znova uveria.
Vládna koalícia má moc v rukách. Má moc a možnosť riešiť reálne rómsky problém. Za mnou sedí alebo predsedá teraz v Národnej rade Béla Bugár, ktorý priamo nominoval splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Béla Bugár, máme komplikované vzťahy, na druhej strane by som bol veľmi rád, ak by ste dokázali tento návrh zákona posunúť do druhého čítania a čím skorej dostať deti v rómskych osadách do škôlky. Keď ich tam nedostanete, neboli ste tu počas môjho vystúpenia, keď ich tam nedostanete, alebo keď ich tam nedostaneme spoločne, tak nechytia sa nám v školách.
Mazurek tu ešte aj klamal o tom, že som, že 80 % slovenských či rómskych detí je v osadách. V oficiálnej štatistike máme napísaných 20 percent. A ak by bola pravda to, čo povedal Mazurek, či pardon, cigáň Mazurek, tak v tom prípade by Rómovia v osadách boli častejšie v škôlkach alebo vo väčšom zastúpení v škôlkach jako ostatné deti z majority. Lebo podľa oficiálnej štatistiky z Eurostatu za minulý rok na Slovensku je 77 % detí v predškolskej výchove. Čiže 77 % detí, ale podľa Mazureka 80 % Rómov je v školách. To znamená, že bielych je iba 70 a Rómov je 80. Veľmi dobrá matematika! Stačí ísť do prvej osady, o ktorej klame, že tam bol v desiatkach. Nebol v žiadnej, lebo má naložené v gatiach, že by tam dostal poza uši a musel by utekať. Ak by vošiel do prvej osady, tak zistí, že rómske deti z osád do škôlok nechodia, a preto máme problém na krku.
A bohužiaľ, Robert Fico nám sľúbil pred desiatimi rokmi sociálny štát, ale preto, aby tu reálne urobil niečo pre ľudí, nerobí nič. A ja sa čudujem, pán Béla Bugár, vediete túto schôdzu, prepáčte, že sa vám prihovorím osobne, vy ste ospravedlňovali vstup do tejto koalície, že potrebujete postaviť hrádzu voči extrémizmu. Strašne ste ukazovali, že vám leží na srdci, aby tu raz nevládli fašisti. Vy dnes máte možnosť reálne posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a postaviť prvé obrovské poleno v hrádzi proti extrémizmu. Lebo keď vyriešime rómsky problém v osadách, tak títo ľudia nebudú mať svoju agendu a nebudú mať o čom klamať ľuďom.
Preto sa tu dnes tak pasujú, a preto to tak spochybňujú, a preto bojujú proti tomu akýmkoľvek spôsobom, lebo čo by potom vlastne ľuďom hovorili, ukazovali, jak by zrazu deti v osadách chodili do škôlky, učili sa plus-mínus rovnako dobre ako biele deti a keď vyrastú, tak niekde by pracovali. Počuli ste od nich, keď sa tu prerokovával ten návrh zákona o zamestnávaní cudzincov, že by prišli a povedali, zamestnajme najprv tých Rómov z tých osád pred tým, ako zamestnávame cudzincov? Ani jeden z nich. Prečo to nepovedali? Lebo by zrazu nemali agendu, ak by boli zamestnaní Rómovia. A toto je skutočné zrkadlo, ktoré vám nadstavujeme. Toto ste mali podávať, takýto pozmeňovací návrh, že kým nebudú poslední Rómovia z osady pracovať, dovtedy sem nemôžme dovoliť žiadnych cudzincov, aby sem brali ľuďom prácu. Len to ste nedokázali spraviť, lebo čo(?), lebo by ste zrazu nemali agendu. Osady sú vaša agenda.
A preto každému, komu naozaj záleží v boji proti extrémizmu, na boji proti fašistom tento návrh zákona, pevne verím, že podporí.

Ďakujem za slovo. Áno, tiež sa dá všetko zlepšiť, vylepšiť.
Dovolím si teraz z tejto pozície, pán poslanec, to povedať trošku jednoduchšie, čo ste správne popisoval ten stav, skutkový stav, aký v súčasnosti máme. Ono nemáme na to dosť peňazí. Jednoducho bude to treba zafinancovať, a preto si dovolím do pozornosti všetkých dať pár čísiel. V súčasnosti schválený normatív pre dieťa v špeciálnej materskej škole je 4 075 eur a 99 centov. Alebo iné číslo. Pre študenta odborného učilišťa a praktickej školy 4 675 eur 45 centov, špeciálnej strednej odbornej školy 4 360 eur 54 centov, špeciálnej základnej školy normatív je 2628,67. Tu môžem dať paralelu základnej školy, je to 1 650 aj 4 centy. Jednoducho pre tých, ktorí sa chcú na to pozerať len z hľadiska rozumu, nech si uvedomia, že táto investícia sa do týchto detí naozaj oplatí.
Ďakujem.

Hovorí sa tomu preto transgeneračný proces, prenos. Naozaj tieto deti sú v pasci chudoby, sú v uzli, nemôžu sa vyňať z takej budúcnosti, aká je im, aká je im akosi určená. Prosím vás pekne, všetkých poslancov a poslankyne, o podporu tohto dobrého zákona. Je to dobrý návrh zákona. Týka sa nielen detí z rómskej komunity. Týka sa všetkých detí a rodín, ktoré sú sociálne znevýhodnené. Školský zákon hovorí o tom, že za sociálne znevýhodnené prostredie považuje, keď spĺňa aspoň tri z nasledovných kritérií, a je to tu presne taxatívne vymenované, od chudoby, keď si neplní základné funkcie, keď je vyučovací jazyk školy iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí, sociálne vylúčená rodina, osamelí rodičia a podobne. Ja som presvedčená, že títo rodičia to nakoniec privítajú. Stretla som mnoho takýchto rodín, ktoré si nevedeli dať rady a nemohli sa vymaniť z pasce chudoby a z pasce vylúčenia z majoritnej spoločnosti. A poznám deti, ktoré chodili do škôlky z takýchto rodín, ktoré už teraz, a mám priamo pred očami toho, toho Ela, o ktorom vám teraz hovorím, ktorý sa, ktorý teraz už pracuje, má 19 rokov, z práce vo fabrike teraz mu povedali, že už nechcú, aby bol len agentúrny zamestnanec, ale že ho chcú prijať za kmeňového zamestnanca. Je to chalan zo štvordetnej rodiny, osamelej matky z cigánskej osady, ktorá takýmto spôsobom sa pätnásť rokov snažila dostať, naozaj integrovať do spoločnosti a nakoniec sa jej to s pomocou mnohých dobrých ľudí typu, ako tu bol spomenutý Kuffa a Maslák a ďalší, sa im to nakoniec podarilo. Len treba nám chcieť, to je celé.