Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ochrankyňa práv, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Je nás to poriedko, možnože do dvadsať ľudí, ale možnože aj to svedčí o niečom, že ako sa k tomu staviame. Takže musím takýto kritický tón nahodiť, pretože nie každý deň máme tu reštitučné nároky, ktoré sme zdedili z predchádzajúcich vlád, ktoré tu už boli, a, žiaľ, ani po 25 rokoch nie sme v stave ich ukončiť. Takže hanba, hanba,...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ochrankyňa práv, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Je nás to poriedko, možnože do dvadsať ľudí, ale možnože aj to svedčí o niečom, že ako sa k tomu staviame. Takže musím takýto kritický tón nahodiť, pretože nie každý deň máme tu reštitučné nároky, ktoré sme zdedili z predchádzajúcich vlád, ktoré tu už boli, a, žiaľ, ani po 25 rokoch nie sme v stave ich ukončiť. Takže hanba, hanba, hanba. A z tohto miesta by som sa chcel ospravedlniť všetkým ľudom na Slovensku, ktorých sa to týka. Prepáčte, prepáčte za nespôsobilý stav v Národnej rade a vo vládach, ktoré tu boli, že neukončili vaše reštitučné tituly.
Ako bolo spomenuté pani predkladateľkou, jedná sa cez 9- tisíc prípadov a to neni 5, 10 ľudí. Ako pracovník pozemkového úradu, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, musím k tomu zaujať stanovisko a som rád, že pani ombudsmanka pokračuje v šľapajach svojej predchodkyne, ktorá to robila v roku 2015. Hneď som si to samozrejme, že pozrel, aký bol stav zmien oproti roku 2015. A hneď prvé, čo ma trošku, teda môžem povedať že aj nieže uspokojilo, ale trošku tak povzbudilo, že možnože to ešte dáme, že sa to nejako zlepší. Však sme mali v roku 2015 iba jeden pozemkový odbor, ktorý to mal ukončené, a to bol Bardejov, ktorého som mal tú česť aj ja riadiť ako krajský poslanec, krajský pracovník, hoci som mal na starosti potom už na odvolacom orgáne nie reštitúcie, ale hlavne vyčleňovanie pozemkov zo záhradkárskej osady. Ale prakticky som bol rád, že východniari sú prví, ktorí to majú ukončené. Tak teraz už to máme ešte aj Galantu a Nové Mesto nad Váhom. A keď som si pozrel, Galanta, aká bola Galanta v roku 2015 v tejto správe, že koľko má nevybavených reštitúcií, tak vychádzala tá predkladaná doba ukončenia na 8,6 roka. Takže beriem, že super, takže v Galante sa pochlapili, alebo boli iné, nejaké možnože údaje, ako ste aj vy pani predkladateľka uvádzali, že niektoré údaje sú, nechcem povedať, že vyčlenené z prsta, ale trošku nepresné a dokonca sa nám navyšuje tento počet nárokov.
Úvodom musím povedať, že reštitúcia, to nie sú privatizéri. Občania, to nie sú privatizéri, ešte raz opakujem. To sú tí ľudia, ktorým zabral štát počas socializmu, to znamená 28. február ´48 až 1. 1. 1990, ktorým zabral nie užívacie, ale vlastnícke právo. Medzi nimi boli aj najlepší agropodnikatelia do roku ´48, ktorí boli ako triedni nepriatelia zlikvidovaní rôznymi zákonmi, či už 36-kou, 142-kou, 104-kou a ďalšími, kde vlastnícke právo prechádzalo na štát. A ako bolo spomenuté v úvodnom slove, aspoň čiastočne sme sa týmito reštitučnými zákonmi snažili ich odškodniť a povedať za štát, prepáčte, stalo sa, tu sme, aby sme to odškodňovali.
Znovu sa budem opakovať, ako som tu už raz povedal, mal som tú česť byť pri tom, keď aj vznikali pozemkové úrady. Riešil som okolo 150 prípadov, ktoré som mal na stole. Za necelé štyri roky som vyriešil, bolo 115 prípadov. A budem aj menovať, pretože to boli osobnosti, ktoré si požiadali o tú reštitúciu, ktorých som mal aj ja tú česť im to vrátiť. Doktor Bornemisa, doktor Péči, pán Mariáši, pán Piler, doktor Kötelési, pani Ardová. To je iba určitá plejáda ľudí, ktorí boli vtedy braní ako nepriatelia národa, ktorí mali od 800 do 3,5-tisíc hektára, áno, taký boli ich majetok, ktorý nesprivatizovali, ale počas rodov a rokov, ktoré plynulo, tak si to takto nehanobili a mali tento majetok, ktorý im socializmus povedal, že: stačilo, končíte, všetko berieme. Na základe týchto majetkov vznikli družstvá, štátne majetky, ktoré momentálne, keď sme ich sprivatizovali, vlastník nemá právo sa dostať k pôde. Lebo zase tu máme šikovných výpalníkov, ktorí nám bránia, aby vlastník mal svoje práva nad užívateľom väčšie ako ten užívateľ.
Ale poďme k tomu, čo tu máme predložené. Ako bolo konštatované, je to vážna agenda, ale zodpovedná. Nikto mimo nás ju nevyrieši,vážení, to si musíme uvedomiť. Žiadny Európsky parlament, žiadne OSN, my tu, tento štát, ktorý si povedal, že si porieši svojich občanov. Chcete mi povedať, že keď socializmus trval 40 rokov, budeme riešiť 70 rokov reštitúciu? To toto mi chcete povedať? Koaliční poslanci, spamätajme sa, spamätajme sa! Veď to je na zaplakanie, už neviem, jako to vyjadriť. Vážení, my nie sme v stave sa vysporiadať s dedičstvom, ktoré sme tu zdedili a ktoré sme si povedali, že urobme tomu koniec, urobme hrubú čiaru a ideme spravodlivo a čestne, tak jak to v demokracii sa má robiť. To, že bol prijatý popri tom v zákone 229/1991 aj ďalší zákon 503/2003, poviem, že ten druhý zákon, to je už len chytanie mačky za chvost, pretože tam už ste nemali všetky tie všecky možnosti, a poviem teraz výhody vymoženosti 229-ky, ja to takto slangovo budem hovoriť, pani ombudsmanka vie, o čom hovorím, takže tam už ste nemohli napríklad dostať, keď to má právnická osoba, nemohli ste dostať pozemok priamo, tam už išla iba náhrada pri tej 503-ke. To znamená, že už tam to bolo trošku oklieštené, ale dobre. A v mnohých prípadoch sa tam tie nároky skumulovali. Mnoho rodín si povedalo, keď som bol neúspešný pri 229-ke, v tom prvom zákone, ktorý museli ste uplatniť do roku 1991, keď ste nestihli tam, tak dajme ešte raz, odskúšame, či nebude možnože nový referent na pozemkovom úrade, však tam to pôjde. Takže, vážení, je tam veľa aj skumulovaných a som rád, že sa to možnože pomaly, ale predsa len trošku odsýpa. A keď som si pozrel ten výpočet, že koľko prakticky tých úradov, ktoré majú u seba tých žiadostí nad 100, tak hovorím o nejakých pätnástich, šestnástich okresoch. Takže je to možnože trošku posun pod niečo po roku 2015, ale neni to riešenie prípadu.
Ako to bolo spomenuté, teraz budem citovať, lebo nie všetci si túto správu možno nájdu na internete a budú každý, občania nejak študovať, lebo nie každý je takto spôsobilý, takže poviem, že v Košiciach podľa doterajšej správy by sme to mali ešte robiť 41 rokov, v Bratislave 13 rokov, v Prešove 11 rokov, v Malackách 12 rokov, v Námestove 5 rokov, v Michalovciach 13 rokov, v Nitre 19 rokov, v Senci 5 rokov, v Dunajskej Strede 10 rokov, v Žiline 3 roky, v Poprade 2 roky. A ešte spomeniem napr. Rimavskú – 6 rokov, Svidník – 6 rokov, Komárno – 4 roky a ostatné už, dá sa povedať, nejaké 2 – 3 roky.
Takže asi taká je situácia momentálne pri súčasnom stave riešenia reštitúcií. Hovorím ešte raz, hanba, hanba, hanba. Znovu pripomeniem pani ombudsmanke, že keď tu bude takýto prieskum robiť o dva roky, dúfam, že tu bude, aby sme si povedali, čo sa vlastne udialo, keď ste to dali do parlamentu, ako sa pohli ľady, alebo nepohli. Aby ste tam dali kolónku, ako som povedal aj na výbore, aby ste dali kolónku, koľko mali uplatnených nárokov. Lebo je rozdiel, keď mal niektorý okres 300 a nemá vyriešených 120, alebo keď mal tam 2500 a má vyriešených 2000. Tak to je podstatný rozdiel, že aké percentuálne plnenie bolo týchto úloh.
Počet týchto nárokov nebol samozrejme neobmedzený. Boli tam lehoty, dokedy ste si mohli tento nárok uplatniť. Jedna lehota bola koniec roku ´92, resp. ´93, kedy ešte aj právnické osoby mohli, a ďalšia bolo v roku 2004. Berme tak, že v týchto lehotách sa mali utriasť všetky nároky, ktoré si občania na pozemkové odbory uplatnili. Musím skonštatovať, že aj mne sa dneska dostáva z podnetov občanov prípady, keď tieto nároky boli uplatnené na mestskom úrade, boli uplatnené na družstve, boli uplatnené na obci a nedostali sa tieto prípady na pozemkový úrad.
Občanom doporučujem, aby sa súdili so štátom, lebo každá organizácia, ktorá neni príslušná, mala okamžite odstúpiť tento prípad príslušnej organizácii. Keď to neurobila, tak je to na triko štátu, pretože štátne orgány takto boli aj vtedy, v deväťdesiatych rokoch takto boli usmerňované a sú usmerňované dodnes.
Veľmi ma trápi, že súčinnosť medzi jednotlivými inštitúciami, ktoré majú napomáhať pri získavaní dôkazov a dokladov, aby rozhodnutie, ktoré urobí príslušný úradník pozemkového odboru, aby mohol vôbec dať to rozhodnutie, že súčinnosť týchto organizácií je dneska na bode mrazu a niekedy aj pod bodom mrazu, pretože neni možné, aby sme čakali na geometrický plán dva roky. Zo Slovenského pozemkového fondu, či nám ho vypracuje alebo nevypracuje. Neskutočné! Neskutočné! Hanba. A ešte raz hovorím, hanba.
Pýtam sa, jak je to možné, že sme nedali prioritu, a to je jedno, ktorá to bola vláda, či modrá, biela, fialová, červená, jak je to možné, že sme nedali prioritu ukončenia týchto nárokov? Viete, čo ste spôsobili, vážení vládni a doterajší poslanci, z ktorých sa vytvárala vláda? Spôsobili ste to, že keď do územia prišla ROEP - register obnovenej evidencie práv, resp. pozemkové úpravy, ste urobili ďalší chaos. Tí ľudia nemali vrátený pozemok a už sa robí pozemková úprava, už im niekto šibrinkuje cez neznámeho vlastníka ako štát, kde bude mať pozemok. Viete si predstaviť, čo to je za marazmus? Nedôslednosťou štátu vy prídete o umiestnenie vášho pozemku v rámci pozemkových úprav v tých 400 katastrálnych územiach, ktoré sú už urobené? Veď my robíme niečo, čo ešte nemáme zakladané, robíme už ďalšie veci a zisťujeme, že nič sa nedeje. Veď predsa na krivde sa nemôže stavať pravda a spravodlivosť. Veď my nemáme fundamenty a my už budujeme pozemkové úpravy. Neskutočný, neskutočný chaos.
Čo sa urobilo v ROEP-kách, nebudem spomínať, neni to predmetom tohto, tejto správy. Poďme naspäť, kde by boli asi chyby. Koľkokrát sme zmenili pravidlá hry počas hry? Ja čo viem, aspoň trikrát. Najväčšia zmena bola, keď sa povedalo, každý, kto má do 400 metrov štvorcových a do 5000 korún bude nie v pozemkoch, ale iba vo financiách vyplatený. Rok 2008. Kto vládol, viete, v tomto roku. Sa pýtam, právom koho tento človek, ktorý má reštitúciu 399 metrov štvorcových a nebol poriešený do roku 2008, by mal v roku 2017 dostať iba financie, nie náhradnú pôdu? Samozrejme financie ohodnotené v kultúre a v územnom rozhodnutí, ktoré vtedy bolo v stave, v akom to bolo, keď mu to bolo brané. To, že vy ste mali v strede Banskej Bystrice roľu a teraz tam stoja bytovky, ale vtedy to bola roľa, tak dostáva v kultúre roľa ocenenie, a zrazu zistí, že vám nebolo rozhodnuté vo veci a vy teraz máte proste, máte smolu. Mali ste tam menšiu výmeru, už iba peniaze, už pôdu nedostanete. To je čo za pravidlo, vážení?
Ďalšie, si predstavte, tam neboli ďalšie veci, ktoré to, do neba volajúce je podvojné oceňovanie. Podvojné oceňovanie tohto nároku. Dvestodvadsať deviatka má iné oceňovanie ako päťstotrojka a pritom je to na 90 % ten istý zákon. Sa pýtam, to sme kde? To sme v jakom kocúrkove, v jakom absurdistane? Samozrejme nemá sa kto ohlásiť, lebo tí ľudia, ako bolo povedané, už veľa pomreli. To neboli tridsiatnici, čo uplatňovali v roku 2001 až 2004. To boli dôchodcovia starší, ktorí si dávali, pretože v prvom rade musel uplatniť ten, čo žije. Pokiaľ neuplatnil ten, čo žil, uplatnil jeho syn a bola jeho žijúca, ešte jeho generácia pred, tak tento mal byť usmernený a musel priniesť úmrtný list. Inač nebol mohol byť prijatý ako povinná osoba. Bol zamietnutý. Áno, zákon bol tak postavený, občania Slovenskej republiky, resp. Československa mali dostať. Žiadny z Austrálie, žiadny z Rakúska, žiadny z Nemecka. Musel tu mať trvalý pobyt a musel mať naše občianstvo. Áno, v päťstotrojke išli aj tí z Austrálie, aj z Konga sme mali, aj z Kanady, aj z Brazílie, čo chceli si u nás majetok cez reštitúciu dostať. Chcem veriť, že naši pracovníci na pozemkových odboroch, pretože to sú moji kolegovia, išli podľa zákona a v mnohých prípadoch, musím povedať, že postupovali veľmi striktne a som rád, že takto si uchovali svoju hrdosť na povolanie, že sú pozemkovými úradníkmi.
Žiaľ, musím konštatovať, že v niektorých okresoch vládne vyššia moc. Vládne vyššia moc, ktorá kázala mnohým ľuďom na pozemkových úradoch rozhodovať protizákonne, ja tvrdím. Za svojím slovom si stojím a niektoré veci mne ako pracovníkovi pozemkového úradu, musím sa za nich hanbiť, že takto sa dali zlákať, resp. zlanáriť niektorí pracovníci pozemkových odborov.
To, že má veľkú fluktuáciu pracovníkov, je fakt, pretože najväčšia, môžte čítať 1500 kníh, najväčší profesný tvoj vklad je ten, keď máš tú prax. Keď ju máš a vieš sa zorientovať, tak vtedy si pripravený na život aj po stránke pozemkovej a inej a, žiaľ, práve títo pracovníci v mnohých prípadoch z našich úradov odchádzali, pretože neboli finančne ohodnotení. Viete si predstaviť, že má v hrubom 600 eura tento pracovník, ide hájiť na súd svoje rozhodnutie, ktoré vydal do roku 2016, stojí proti právnikovi, ktorý má mesačný príjem nie 800 eura, niekoľko 1000 eur, on vyhráva súd a štát ho neocení?! Neni ani v priemernej mzde? To sme kde?
Opýtam sa, ktorého právnika chytíte za 600 eura ísť pracovať na pozemkový úrad? Ukážte mi ktorého. Ukážte mi ktorého. Buďme radi, že tí harcovníci, ktorí tam ostali, pracujú tam 10 – 15 rokov, že chcú tam vôbec ešte zostať. Mnohí samozrejme nemajú právnické vzdelanie, ale ja tak isto nie som právnik, som poľnohospodársky inžinier, ale 20 rokov praxe vás urobí odborníkom v danej oblasti. A to môžte potvrdiť všetci, ktorí ste aj z iných fachov a život ste žili poctivo a ste sa snažili v tom svojom fachu urobiť to najlepšie, čo ste mohli urobiť. Takže, vážení, my tam máme kopu aj neprávnikov a negeodetov, ktorí to brali srdcom, a bol by som rád, keby konečne sa aj tam, jak pani ombudsmanka navrhovala, niečo počítali v rozpočte ako s nimi ďalej.
Ďalšia vec. V mestách a dedinách bol celkom opačný pomer. To už konštatujem na základe mojej praxe a mojich kolegov, ktorí mi volajú aj volali, že prakticky v mestách sa ľudia odvolávali. Tam bol iný level ukončenia konania, pretože dostať v strede Bratislavy nejakú roľu alebo dostať, nechcem znevažovať žiadnu osadu ani žiadnu obec, ale dostať niekde možnože, ja neviem, v Driečnej vo Svidníku, reštitúciu 5 árov pozemku v Driečnej a 5 árov pozemku v Bratislave je rozdiel podstatný, tohto pozemku, a tým pádom sa aj tí ľudia odvolávali a konania reštitučné sa preťahovalo odvolacími konaniami na súde. Teraz v roku 2016 na opravných prostriedkoch krajského, teda bývalého pozemkového úradu, teraz sídla mesta v sídle kraja okresného úradu. To znamená, praktický tam tie konania nemôžme u jednotlivých pracovníkov brať tak, koľko si vydal rozhodnutí, lebo ty si mohol vydávať rozhodnutia aj zamietavé, že si rušil konanie, zastavoval si konanie. A keď merítkom bolo to, že či si dal 5 alebo 20 za rok a nevybalil iba 4, ale tento reštitučný prípad, ktorý riešil tie 4 prípady, ten pracovník musel vydať možnože alebo zabezpečiť tisíce dokladov k tomu, má podstatne inú váhu, jak ty, že si 20 rozhodnutí zastavil rozhodnutiami a jaký si super pracovník. No nie, vážení, tam vôbec nebolo určené merítko náročnosti jednotlivých prípadov a čo prípad, to sólo. To sólo prípad, vážení. A mnohé okresy nepoznali všetky reštitučné tituly. Niektorí to vôbec nemali, konfiškácia, stoštvorka vôbec nebola. Niektorí vôbec nemali ani päťdesiatkarov, ktorí, v mnohých prípadoch išli sme bez právneho titulu , kde tam nemalo prepadnúť vlastníctvo. Prepadlo. Viete ako? Mnoho prípadov niektoré okresné úrady ani vôbec nezažili. O to jednoduchšie by sa im malo riešiť dané prípady, lebo nemali takto komplikované. A samozrejme, že momentálne nám visí veľký Vojenský obvod Javorina, ktorý hovorí o Kežmarku, a kolegovia z východu vieme, o čom hovoríme, kde prakticky máme 26 obcí zasiahnutých a dodneska po slávnom vojenskom katastri, ktorý tam bol urobený, a išlo sa v reštitúcii dávať na vojenský kataster, nie na civilný kataster, proste bludy na piatu, zisťujeme s hrôzou, že po dvadsiatich rokoch my nemáme tam vyriešené prípady, ktoré musíme teraz zrekonštruovať, reparovať. A keď ste sa dozvedeli asi, pani ombudsmanka, že aký je tam teraz stav, tak viete, že sa vyčlenilo 800-tisíc eura v minulom volebnom období na tzv. revíziu majetku k 1. 1. ´53 a začína sa robiť obnova v niekoľkých tisícoch prípadov, čo viem, tak asi 4,5-tisíc by tam malo ísť a musia urobiť nové rozhodnutia. Viete si to predstaviť, aká je to strata času, financií, mozgového potenciálu a ďalších vecí? To je neskutočné. Ktorá vláda sa zaslúži o to, aby to konečne sme uhrali, tak ako to má byť uhraté? Lebo toto je, je veľký biľag na našom triku.
Ako som už spomínal, bol by som rád, keby pani ombudsmanka, ste sa možnože v budúcnosti zamerali na tie ďalšie veci, čo ste si aj písali na výbore. Aby sme pohli aj so záhradkárskymi osadami, aby aj ten živý a mŕtvy inventár, čo bol pri tej privatizácii, lebo tam je veľká ešte diera voči štátu. A myslím si, že aj títo ľudia budú vďační, keď o nich niekto bude hovoriť. A títo ľudia momentálne sú a robia si tam svoju prácu v tom teréne a už ani neveria štátu. Oni v štát už prestali veriť. A mne sa niekedy zdá, ako by tento štát kalkuloval s tým, že jedna generácia vymrie, deti už nebudú vedieť, čo ich otec alebo mama si uplatnila. Možnože aj stiahnu späť. A ja sa čudujem, že nikoho to netrápi, že nikoho to netrápi proste z vládnej moci a každý to prehadzuje z ministra na ministra. Áno, hovorím aj o našej pani ministerke terajšej, pani Matečnej. Myslel som si, že trošku razantnejšie, keď je z fondu a vie, čo je reštitúcia, veď sme neraz komunikovali aj za minulej vlády, keď bola šéfka fondu, v našom výbore bola dosť často, tak som si myslel, že trošku sa zasadí a že to bude odsýpať. Bojím sa, že znovu sme niekde vedľa, znovu asi niekto iný diktuje, jak ten, čo by mal odborne diktovať, že ako sa to má ukončiť. Ale to už nechám na svedomie príslušných ľudí, ktorí sú za to zodpovední.
Musím ešte jednu vec povedať. Zažil som aj situáciu, kde ten, ktorý v päťdesiatych rokoch ako mladý chalan, agronóm po vysokej škole alebo strednej začal chodiť po obciach a hovoril, že poďme do kolektivizácie, dajte, lebo pôjdete do basy, keď nedáte naše role. Si predstavte, v roku ´92 – ´93 išiel ako pracovník vtedy RPIS – Regionálna pozemková informačná služba, išiel na tie isté obce hovoriť, že: ľudia, berte pozemky a iďte gazdovať nanovo! A viete, čo mu tí ľudia povedali? Vy sa nehanbíte?! Vy žijete jaký život? Ako mladý chalan za socializmu a ako dôchodca nám hovoríte, že toto bolo zlé, čo sme tu zažili? A keď som zažil, som sa aj ja trošku zamyslel nad tým, že, ľudia boží, spamätajme sa, lebo život je len jeden aj pravda je iba jedna, aj vlastníctvo je iba jedno a my nemôžme ľuďom hovoriť, že na jednej strane zákon tu máš a na druhej strane sa toho nedočkáš. To je to najhoršie, čo môže byť, keď vezmete nádej občanom, aby verili v štát.
Chcem ešte povedať jedno, že tí, čo možno tú skúšku spôsobilosti ako na to ísť, musím povedať, že ESO v tomto prípade, že sme to, tú špecializovanú štátnu správu, pod ktorú pozemkový úrad patril, že sme dali pod všeobecnú, nerobí dobrú krv. Myslíte, že sme zlepšili výkonnosť ukončenia reštitučných prípadov? V žiadnom prípade, vážení. V žiadnom prípade. Dokonca viete, čo sa teraz ešte deje? Že to slávne ESO a to kontaktné miesto vám nedodá predvolanie na súd, lebo ten pracovník nevie zaradiť tú predvolanku na súd, či to má dať pozemkovému, katastrálnemu alebo nejakému inému úradu. Viete si to predstaviť? A tak potom pozemkový ide na súd a súd je bez neho. Veď to je katastrofa! A pritom ESO malo byť o efektívnej, spoľahlivej a otvorenej a malo uľahčiť prácu. Už nehovorím, ako sa vybavujú občianske preukazy, ktoré som teraz išiel vybavovať, a to je na vrub teda bývalého ministra. Že si predstavte, že máte tam 5 okienok na občiansky. Funguje jedno. Oproti máte kataster, pozemkový a lesný, kde ľudia chodia, raz za 5 hodín tam niekto príde, oproti v tom okienku, kde občianske, tam máte šoru ľudí, 50 – 100 ľudí tam stojí. Oni to nevedia preskupiť, aby tam dali ľudí miesto tých, ktorí tam sú. No neskutočné. Toto nie je o ESO, toto je o faule a našich občanov a na červenú kartu, ktorú občan dáva tejto republike, akým spôsobom sa priblížila štátna správa ku jeho problémom, ktorý má, o jeho živote, o reštitúcii ani nehovorím.
Takže, vážení, ja chcem veriť, že raz to prelomíme a tú reštitúciu a tá reštitúcia bude primár, primár, aby sme to ukončili, pretože si to nezaslúžia naši občania. A ešte raz hovorím, títo ľudia boli vtedy výkvetom nášho poľnohospodárstva a lesníctva. A my sme ich v roku ´48 zlikvidovali. A my týmto ľuďom nevieme vzdať hold a povedať, že máš to naspäť? A aby ďalšia generácia pokračovala v tvojom rodovom nejakom zameraní. A my momentálne prestupujeme z kroka na krok. Viem, kvôli čomu to je. Poviem to, čo vám povie každý pozemkár, keď budete medzi štyrmi očami. V zákone je písané, v dvestodvadsaťdeviatke aj v päťstotrojke, ak v čase uplatnenia reštitučného nároku daná pôda bola na poľnohospodársku a lesnícku činnosť vhodná, pracovník pozemkového odboru alebo úradu postupuje tak, že tento pozemok vydáva, to znamená, prizná vlastnícke právo.
Chcel by som vidieť, koľko takýchto orných, hlavne teda poľnohospodárskych pôd, lesných asi menej, bolo za tých 25 rokov zastavaných a teraz sa povie, že už sa nedá vydať. Apelujem na svedomie všeckých pracovníkov pozemkových odborov, že vás zákon chráni. Vy máte skúmať, či v roku ´93, ´2 táto pôda bola vydaniaschopná, to znamená, list vlastníctva ste mali dostať. Vracajte, vracajte, súd vám to potvrdí. Vracajte túto pôdu, lebo to boli tí developeri, ktorí povedali, že to tam podali, že v tej reštitúcii to nejak uhráme na tom pozemkovom úrade, zastávame. Vracajte, veľmi pekne vás prosím. Vyhráte súd. Aj v Štrasburgu ho vyhráte. Čo viem, boli aj takéto súdy. Lebo to je, to sú tí developeri, korí začali, hurá. A preto v Bratislave nemáte ukončených 70 % reštitúcií, vážení. Jednoduchá logika, nič viacej, nič menej. Choďte sa pozrieť, koľko sa stáva v Snine, koľko sa stáva v Medzilaborciach. Nič. Pozrite sa, v Bratislave, čo je tu vystavané. Ja som rok nešiel po jednej ulici a som zistil, že už tam neni park, resp. záhrada, už je tam veľká bytovka postavená. Rok.
Takže, vážení, to sú tie zmätky alebo nezmätky, ktoré spôsobujeme, a chcem veriť, že k tomu sa postavíme čelom. A to je jedno, či tu bude vláda biela, modrá, fialová, červená, aby toto sme urobili, vybavené.
Samozrejme, že ako sa hovorilo aj o tom vzdelávaní, že vlastne tam nemá ich kto poriadne poučiť. Ak niekoho metodicky riadite, pán minister vnútra bývalý, vám by sa páčilo, keby ste vašich policajtov riadili metodicky a že by boli pod ministrom obrany? To by sa vám páčilo? Takto sú momentálne vystavení pozemkári. Sú pod vami, pod vaším ministerstvom vnútra, teda nového ministra, ministerky, ktorá tam príde, a metodicky riadime – ministerstvo pôdohospodárstva. No hlúposť na piatu, hlúposť na piatu, poviem otvorene, pretože vy nemáte ani dosah, vy nemáte ani personálny, ani žiadny ekonomický dosah na tých ľudí, ako ich stimulovať, vážení. A musím povedať, že nevedia, čo je agenda pozemkárov, o katastri ani nehovorím, ktorí ich riadia, a budem to hovoriť stále, že špecifikácia, ktorá je v týchto dvoch minimálne, už nehovorím o životnom prostredí a ďalších, je taká vysoká, že nemôže to riadiť hocikto. To musí byť odborník, znalý veci, ktorý prešiel praxou a ktorý sa vie postaviť aj za toho najbiednejšieho, čo má meter štvorcový, človeka na Slovensku a povedať, že máš právo. Nie, že nejaký developer príde alebo nejaký múdry. A budem stále opakovať, že nemôžu tam byť pracovníci vo vedúcich funkciách, ktorí nemajú či už s právom alebo s pozemkovým právom ako takým niečo v rámci svojej odbornosti skončené.
Keď som ja nastupoval do práce, tak jedno, čo som si vážil, to bolo v roku´91, kde okamžite mi bol daný, a musím spomenúť pána Bekra, ďakujem vám, pán Bekra, že ste ma takto podkuli do života. Celý život robil v štátnej správe, mal asi 55 rokov a prvé, čo bolo, nás, mladých holubov vtedy, vzal do svojej kancelárie a povedal, že: toto som urobil ja a v tom chcem, aby ste pokračovali vy. A my vždy, keď sme si nevedeli dať rady, sme išli za ním a nám povedal, ako to máme riešiť. Ukážte mi teraz, kde takýchto ľudí máme. My sa každý hráme na svojom piesku. Poviete, že ste múdry ako direktor? Prídete o robotu. Máte smolu. Direktor je ten, čo rozhoduje. To, že je politicky dosadený, to nikoho nezaujíma. On má tú moc a to je katastrofa, vážení. A to je katastrofa a to je aj dôsledok, prečo my tu nemáme ukončené tieto reštitúcie a nie iba tieto.
K pani ombudsmanke, ešte by som vás doporučil, keď môžem, za 59 sekúnd ešte vám toto poviem. Usmernite sa ešte na cirkevné reštitúcie, tam je ďalší kameň úrazu. Tieto všetky reštitúcie idú cez Slovenský pozemkový fond. Ja som nedostal od fondu, ešte koľko vlastne majú neukončených, v správe je to tak nijako napísané. Takže aj to by sme si mali na to posvietiť, aby aj tam to bolo ukončené. A musím povedať jedno, že pokiaľ nie sme v stave sa vysporiadať s minulosťou, tak my nevieme, kto sme. A my nevieme, kam chceme ísť. Ja osobne viem, kto som, mám rodokmeň 200 rokov dozadu a ja by som chcel vidieť ten rodokmeň aj štátu, že skade sme vzišli, čo sme a kam chceme ísť. Chcem to vedieť od vlády, ktorá príde možnože po tejto vláde a ďalších, aby sme dali nádej, že Slovensko je tá krajina, v ktorej sa žije demokraticky, statočne, spravodlivo a každý človek si môže tu svoj žiť podľa svojich predstáv.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
