Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

18.5.2018 o 13:11 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 11:48 - 11:49 hod.

Gaborčáková Soňa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ďakujem, pani poslankyňa, že si zhrnula problematiku aj, ktorá nás trápi na Slovensku, keďže uniká veľa peňazí a ja chcem upozorniť ctené plénum aj na to, že 600-tisíc ľudí na Slovensku je na hranici chudoby. Dvadsať percent detí máme chudobných. Ak by sa naozaj, sme sa orientovali v tom, čo NKÚ nám každým rokom predkladá, možno by sme zachránili aj cyklenie chudoby, aj tie deti, ktoré sú, naozaj vyrastajú v prostredí, kde majú jedno jedlo denne. Takže ja naozaj chcem vyzvať ctené plénum aj vládnu koalíciu, keďže návrh o predčasných voľbách neprešiel, aby sme skutočne pozerali vecne na tieto problémy, ak máme problém, aby sme tie peniaze nakumulovali, lebo prídu aj horšie časy. Už teraz je 600-tisíc ľudí na hranici chudoby. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2018 11:17 - 11:46 hod.

Remišová Veronika Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, takmer presne pred rokom sme v tomto pléne rokovali o správe Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2016. Nebudem sa už podrobne vracať k tomu, čo odznelo a či sa odporúčania NKÚ uplatnili v praxi, ale chcem len na úvod povedať dve také pozitívne veci. Prvou je, že vítam konštatovanie o úspešnom budovaní analytického odboru, ktorý pred rokom pán predseda avizoval, pretože činnosť moderného kontrolného orgánu sa nezaobíde bez kvalitných analytických kapacít a som rada, že úrad kladie dôraz na ich ďalšie budovanie a rozvíjanie.
Druhý postreh, a to je aj otázka na pána predsedu, sa týka práve vzťahu Najvyššieho kontrolného úradu a orgánov činných v trestnom konaní. Pred rokom správa Najvyššieho kontrolného úradu konštatovala zaslanie celkovo trinástich oznámení podozrenia z trestnej činnosti. Začiatkom tohto roku vyplávali na povrch ďalšie škandalózne informácie o kauze Babindol, podľa ktorých pochybne získala obrovský objem dotácií z eurofondov úzka skupina ľudí okolo veľkopodnikateľa z Babindolu. NKÚ mal pritom konkrétne prerozdeľovanie eurofondov pod Pôdohospodárskou platobnou agentúrou kontrolovať už skôr. V médiách však následne prebehli rôzne kontroverzné informácie, podľa ktorých s prípadom sa doteraz nepohlo a pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu mal podľa médií vyšetrovacím orgánom poslať osobný list, ktorý podľa prokurátora trestného odboru generálnej prokuratúry nespĺňal základné náležitosti trestného oznámenia. Budem citovať políciu, prokurátora: "Polícia nenašla dôvod začať trestné stíhanie, prokuratúra má podnet od úradu stále na stole. Vec však nezačala preverovať, pretože list z úradu podľa nej nespĺňal základné náležitosti trestného oznámenia.". Najvyšší kontrolný úrad naopak tvrdí, že všetky významné informácie poskytol a s vyšetrovateľmi spolupracuje.
Preto by som sa rada opýtala pána predsedu, akým spôsobom teda prebieha spolupráca medzi políciou a Najvyšším kontrolným úradom, resp. s prokuratúrou v tomto prípade? Pretože takéto pingpongovanie o tom, že prokuratúra povie, že list nespĺňal náležitosti trestného oznámenia, následne predseda Najvyššieho kontrolného úradu povie, že list spĺňal, mal všetky významné informácie a je ochotný spolupracovať s vyšetrovateľmi, takéto pingpongovanie medzi dvoma štátnymi orgánmi nikomu nepomáha. A je dokonca škandalózne, že takéto informácie, že polícia a Najvyšší kontrolný úrad sa musia medzi sebou takto cez médiá dohovárať. Polícia by mala, by si momentálne mala pozrieť správu Najvyššieho kontrolného úradu a aj sama v niektorých prípadoch začať, začať vyšetrovanie.
Tak isto by som sa chcela spýtať, či je polícia súčinná a či sú známe aspoň čiastkové informácie o tom, ako sa tieto mimoriadne závažné podozrenia s možnými väzbami na ľudí blízkych strane SMER vyšetrujú. A tak isto by ma zaujímala informácia, či Najvyšší kontrolný úrad disponuje aspoň čiastkovými informáciami o tom, v koľkých zo spomenutých trinástich trestných oznámení začali orgány činné v trestnom konaní naozaj konať a s akým výsledkom konali. Aktuálna správa konštatuje, že úrad v poslednom roku odstúpil 16 zistení orgánom činným v trestnom konaní, a to pre ďalšie konanie z dôvodu podozrenia, že došlo k spáchaniu trestného činu a opäť na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.
Správa konštatuje, že časť podnetov na kontrolu pochádza aj od prokuratúry a polície a konštatuje zlepšenie vzájomnej spolupráce, zároveň však uvádza, citujem: "Nemožno suplovať povinnosti a postupy, ktoré sú v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní.". Teda rada by som sa opýtala, či tomu máme rozumieť tak, že polícia a prokuratúra presúva svoju zodpovednosť na Najvyšší kontrolný úrad a nepozná svoje kompetencie.
Teraz k samotným kontrolám a kontrolným zisteniam. Vzhľadom na aktuálnosť témy najprv by som sa vyjadrila k rezortu pôdohospodárstva. Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že, citujem: "V rámci rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nedošlo k plnému pokrytiu prostriedkov na IT systémy, ide o finančné prostriedky pre PPA z dôvodu legislatívnych nariadení EÚ a vzniká riziko, že bez zabezpečenia finančných prostriedkov pre Pôdohospodársku platobnú agentúru nebude agentúre udelená certifikácia a bude pozastavená možnosť vyplácania podpôr pre poľnohospodárov. V nedávnej minulosti už tento prípad nastal a činnosť agentúry bola pozastavená a platby boli zablokované.". V tejto súvislosti ma zaujímajú opatrenia najmä vlády a teda rezortu pôdohospodárstva, ktoré načrtnutému scenáru zabránia. Keby Platobná pôdohospodárska agentúra stratila certifikáciu a boli by pozastavené platby, tak by to v prvom rade poškodilo malých roľníkov a poľnohospodárov.
Ďalšou oblasťou týkajúcou sa rezortu je podpora cestovného ruchu. Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu podpory cestovného ruchu okrem iného aj v rámci programu rozvoja vidieka a odporúča zintenzívniť monitorovanie realizovaných projektov, venovať zvýšenú pozornosť kontrolám na mieste a sledovať dosahovanie cieľov každého projektu a napĺňanie indikátorov každého projektu počas celej platnosti zmluvy o dotácie. Tak isto sa odporúča prihliadať na finančné výsledky žiadateľov, a to z dôvodu, aby prijímateľom podpory boli subjekty, ktoré sú konkurencieschopné, nie sú ohrozené finančnou nestabilitou, dokážu zafinancovať investíciu a zhodnocujú vložený kapitál.
Nejde o žiadne nové zistenia, dlhodobo na to upozorňujeme, upozorňujeme na nedostatočnú kontrolu zo strany rezortu pôdohospodárstva. Teraz rezort pôdohospodárstva hovorí, že zvýšil svoju kontrolnú kapacitu na 100 %. Neviem, či je to skutočne tak, pretože mnohé pochybné projekty dostávajú práve za ministerky Matečnej dotácie. A takisto, čo sa týka finančnej schopnosti žiadateľov, tak na to už dlhodobo upozorňujeme. My upozorňujeme, že niekoľko miliónové, že dotácie dostávajú firmy, ktoré sídlia v panelákoch, v polorozpadnutých budovách, dostávajú firmy, ktoré majú tržby na úrovni 1 000 eur, alebo 20-tisíc eur a dostávajú dotácie v hodnote 7,5 milióna, 10 miliónov, 5 miliónov. A ja sa pýtam, ako firmy, ktoré posledné tri roky nič nerobili, lebo mali tržby na úrovni 1 000 eur, ako takéto firmy môžu robiť nejaké zmysluplné projekty za milióny eur? Však oni ani nemajú kapacitu tie peniaze zmysluplne spotrebovať, ak ich samozrejme neplánujú nejakým pochybným spôsobom doslova rozkradnúť.
A na túto schôdzu budeme dávať návrh zákona, ktorý má riešiť práve tento problém, ale ja som nevidela zo strany pôdohospodárstva, že by sa nejak zmysluplne zamysleli nad tým, ako tento problém riešiť, na ktorý upozorňujeme Najvyšší kontrolný úrad. My budeme dávať návrh zákona, kde navrhujeme, aby sa obmedzila výška platieb pre firmy, aby sa obmedzila na 30 % z ročných tržieb danej firmy. Tak to majú aj v iných krajinách, majú to tak napríklad v Estónsku a nie je dôvod, prečo by sme to tak nemali zavádzať my. Ešte raz, je absurdné, aby firma, ktorá má, ktorá má tri roky tržby na úrovni 1 000 eur, má nula zamestnancov, aby dokázala robiť špičkový výskum za 8 miliónov eur. O tom ma nikto nepresvedčí.
A keď vieme, že tento problém máme, ja sa čudujem, prečo pán, predtým pán Pellegrini, teraz pán Raši, ktorí hovoria o tom, ako veľmi im ide o zlepšovanie eurofondov, prečo žiadny mechanizmus na úpravu tohto problému nezaviedli?
Veľmi podobne dopadla kontrola procesov výskumnej agentúry pod rezortom školstva. Pred rokom v lete sme upozornili na škandál s eurofondami, ktoré boli určené na vývoj a výskum, v celkovej sume 600 miliónov eur a vtedy predstavitelia Slovenskej národnej strany tvrdili, že disponujem tajnými materiálmi z Úradu vlády Slovenskej republiky. Dokonca hanebne médiám podsúvali podozrenia, že ide o nejakú mediálnu hru zo strany poradcov Roberta Fica.
Odcitujem v tejto súvislosti aj vyjadrenie Andreja Danka z júla minulého roku. Citujem: "Tlačové besedy opozície sú často plné klamstiev, kriminalizácie a obvinení. Ak sa preukáže zlyhanie, Slovenská národná strana bude konať voči každému. Je otázne ale, keď pán minister obháji svoju pravdu, tak či pani Remišová prestane tiež chodiť do parlamentu. Pretože takto isto v minulosti klamala o ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vo veci eurofondov, ako aj o úmyselnom otváraní listov poslancov v parlamente.". Toto boli slová Andreja Danka v júli. Najvyšší kontrolný úrad potvrdil všetky, ešte raz zopakujem, všetky podozrenia, o ktorých som hovorila dva mesiace počas leta, všetky do jedného.
V každej slušnej krajine by sa teraz Andrej Danko za svoje výroky ospravedlnil, ale nielen mne, mne je to jedno, ale v prvom rade by sa ospravedlnil všetkým občanom tejto krajiny a mal by sa ospravedlniť aj vedeckej a akademickej komunite, ktorí budú niesť následky škandálu na ministerstve školstva ešte dlhé roky.
Vidíme, že výzva ďalšia nie je vypísaná, všetky výzvy stoja. Nepodarilo sa zrušiť zmluvy. Zo 60 pochybných zmlúv stále je 53 zmlúv v platnosti a nepodarilo sa do dnešného dňa vysporiadať sa s týmto obrovským škandálom. Čiže tých 300 miliónov eur, 53 zmlúv je stále v platnosti a čelíme, čelíme vážnym pochybnostiam, či Európska únia tieto projekty nakoniec preplatí. Ak ich nepreplatí, budú ich musieť zaplatiť daňoví poplatníci z vlastného vrecka. Okrem toho práve kvôli tomuto škandálu sme nestihli vyčerpať dostatočné množstvo peňazí a viac ako 30 miliónov eur sme vracali do Bruselu. Čiže takto sa čerpajú eurofondy u nás. Z dôvodu neschopnosti, babráctva, korupcie prichádzame o eurofondy a škodíme celej krajine. Pardon, Slovenská národná strana škodí celej krajine.
Keďže upozorňovanie na prešľapy vlády radi označujú, vládna koalícia označuje, rada za nepodložené klamstvá, odcitujem zistenia NKÚ, ktoré sa týkajú práve eurofondového škandálu na ministerstve školstva. Citujem: "V rámci kontrolovaných subjektov boli najzávažnejšie zistenia v procesoch výskumnej agentúry, a to výskumná agentúra umožnila podnikateľom, ktorí nemajú výskum a vývoj uvedený v rámci svojich činností v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, aby sa stali oprávnenými žiadateľmi pre kontrolovanú výzvu", na to sme upozorňovali. "Polovica bodovaných hodnotiacich otázok bola postavená na subjektívnom chápaní odborných hodnotiteľov, ktoré boli nedostatočne slovne popísané, bez popísaných podotázok či možných aspektov a rozdiel medzi jednotlivými škálami a udelením bodov bol popísaný veľmi jednoducho a stručne z celkov. V mnohých prípadoch mohol žiadateľ získať až 31 bodov za otázky subjektívneho posúdenia z celkových možných 45, pričom hranica schválenia bola 45.". Presne tak. My sme upozorňovali na to, že hodnotiace otázky, kritériá sú napríklad takéto, originalita daného projektu. Originalita daného projektu mala viac bodov, ako to, či projekt je realizovateľný. Čiže ja keď si vymyslím, že postavím nejaké lietadlo, že postavím, ja neviem, výskumné centrum na Mesiaci, tak keďže tento projekt je originálny, ale neni realizovateľný, dostane viac bodov, ako iné realizovateľné projekty.
Citujem NKÚ: "Chybné zaradenie uchádzačov do databázy odborných hodnotiteľov, ktorí nespĺňali minimálne požiadavky. Objavili sa prípady, keď technický inžinier hodnotil projekt v oblasti výskumu biomarkerov a Alzheimerovej choroby, ako aj projekt v oblasti výroby a spracovania kravského, ovčieho a kozieho mlieka.". Nemyslím si, že hodnotitelia by mali byť polyhistori, ktorí sa vyznajú v šestnástich rôznych oblastiach a my sme aj vtedy upozorňovali na to, že onkologický výskum nehodnotil žiadny lekár, zatiaľ čo valcovanie železných plechov hodnotil kardiológ. Toto bolo hodnotenie eurofondových projektov. A všetky platné zmluvy, tých 53 platných zmlúv na ministerstve školstva vykazujú takéto systémové nedostatky.
Citujem ďalej NKÚ: "Nedostatočne posudzovaný konflikt záujmov.". Presne tak. Upozorňovali sme na to, že vo výzve boli hodnotitelia, ktorí sami predkladali projekt. Ak toto nie je konflikt záujmov, tak sa pýtam, čo už je konflikt záujmov? Ak vo výzve je hodnotiteľ, ktorý zároveň predkladá projekty. A z niektorých firiem tam boli aj dvaja, traja hodnotitelia a mali tam vlastné projekty.
Citujem NKÚ: "Nedostatočne nastavené kritériá pre výber odborných hodnotiteľov do užšieho zoznamu hodnotiteľov, nekorektne vypĺňané preberacie, odovzdávacie protokoly odbornými hodnotiteľmi a manažérmi posudzovania projektov pri jednotlivých žiadostiach a tým aj zle vyplnené dochádzkové listy, nedodržiavanie lehôt pre vypracovávanie kontrolných zoznamov administratívneho overenia žiadateľov o nefinančný príspevok, nenávratný finančný príspevok po doplnení údajov vo vykonaní finančnej kontroly a v zadávaní údajov do systému ITMS.". Čiže toto sú zistenia NKÚ pri eurofondovom škandále. Ešte raz, všetky do bodky sa zhodujú s tým, čo som hovorila počas leta. Čiže ak na budúce bude koalícia hovoriť opozícii, že všetko sú len nejaké vymyslené rozprávky, že sú to domnienky a že sú to neoverené veci, ja ich poprosím, aby si znovu prečítali záverečnú správu Najvyššieho kontrolného úradu, a to platí aj o rezorte pôdohospodárstva.
Už len pripomínam, že dôsledkom týchto pochybení je teda platných 53 zmlúv, hrozí nám nepreplatenie, obava, že finančné prostriedky a teda stovky miliónov eur budú musieť byť vyplatené pochybným firmám. Európska únia im následne nepreplatí peniaze a budeme to splácať my všetci.
Vyššie uvedený prípad je príkladom toho, čo správa takisto konštatuje, a síce, citujem zas NKÚ: "Viaceré zodpovedné orgány za riadenie, kontrolu a implementáciu fondov Európskej únie sa, žiaľ, nepoučili z chýb minulosti a preto aj v súčasnosti dochádza k opakovaným negatívnym trendom, ako napríklad neschopnosť čerpať prostriedky v prvých rokoch programového obdobia, netransparentné, nesystémové prideľovanie pomoci, byrokracia a podobne."
Tu sa môžeme pýtať, na čo vlastne máme Najvyšší kontrolný úrad, keď vláda a jednotlivé rezorty jeho odporúčania nielenže neakceptujú, ale ešte sa aj vyhovárajú? Načo platíme jednu veľkú inštitúciu, keď jej zistenia nikto nerešpektuje?
Mimochodom ku kauze zneužívania eurofondov na ministerstve pôdohospodárstva, o tom budeme hovoriť na mimoriadnej schôdzi, ale zo správy vyplýva, že my sme sa oproti realite vyjadrovali ešte veľmi mierne. Kauzy, ktoré vyplávali na povrch po ohavnej vražde pred troma mesiacmi a ukázali skutočný stav v tomto rezorte, o nich ešte budeme hovoriť vo štvrtok.
Ďalší bod, ku ktorému by som sa chcela vyjadriť, je kontrola programu ESO. Táto kontrola priniesla pozitívne hodnotenie zriadenia klientskych centier z pohľadu občanov a aj na toto zriedkavé pozitívne hodnotenie nadväzujú zistenia, zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré už nie sú také dobré.
Takže čo konštatuje Najvyšší kontrolný úrad? Deklarovaná úspora vo výške milióna eur nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie programu ESO. Pred samotnou delimitáciou majetku neprebehla žiadna pasportizácia budov a ministerstvo vnútra nepoznalo rozsah preberaného nehnuteľného majetku, ani jeho aktuálny stav. Tu sme upozorňovali na viaceré pochybné predaje a nákupy budov na klientske centrá v réžii pána ministra Kaliňáka.
Neprehľadnosť pri postupe predaja, resp. zámeny nehnuteľnosti za účelom zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu. NKÚ identifikoval riziko nehospodárneho, neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe ministerstva vnútra. Rovnako boli v danej oblasti zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. S časťou majetku štátu od jeho prevzatia do svojej správy v roku 2013 ministerstvo vnútra nenakladalo spôsobom, ktorý mu ukladá zákon o správe majetku štátu napriek tomu, že išlo o trvale prebytočný majetok. S prihliadnutím na skutočnosť, že suma neobežného majetku bola v celkovej výške viac ako 2 miliardy eur, čo systém vnútornej kontroly v sledovanom období absolútne nereflektoval, možno považovať vnútorné kontrolné prostredie za nesprávne nastavené. Čiže nenakladal s majetkom tak, ako mu ukladal zákon. Zase, opozícia na toto upozorňovala, ale vyvodená politická zodpovednosť nebola žiadna. A zase musím hovoriť o tom, že koalícia neustále obviňuje opozíciu z klamstva a nepodložených, nepodložených zistení, ale ešte raz, Najvyšší kontrolný úrad zas potvrdzuje to, čo my sme hovorili pri predaji a nákupe budov klientskych centier.
A ešte je zaujímavé zistenie, alebo konštatovanie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že oceňovať prínos programu ESO iba prostredníctvom spokojnosti klientov centier nie je postačujúce. Dôležité je poznať aj iné ekonomické efekty, čo doteraz z úrovne ministerstva vnútra nebolo prezentované.
Ešte sa pristavím pri vlajkovej lodi ministerstva vnútra, ktorým je elektronické trhovisko. Doteraz nám tu pán Kaliňák vždy hovoril, aké fantastické peniaze usporilo ministerstvo vnútra, keď zaviedlo elektronické trhovisko a aký, koľko miliónov eur nám ušetrilo, tak pozrime sa na to, čo hovorí o elektronickom trhovisku Najvyšší kontrolný úrad.
Už prvé zistenia o tom, že IT infraštruktúru nevlastní ministerstvo, ale konzorcium súkromných firiem, Najvyšší kontrolný úrad hodnotí ako veľké riziko, keďže sa tam obchoduje, sú tam citlivé a osobné údaje. To by som aj od pána predsedu uvítala podrobnejšie informácie o tom, aké riziká úrad vyhodnocuje v tejto neštandardnej pozícii. Takisto závažný je poznatok, že až vyše 42 % obcí EKS nevyužíva a spochybňuje efektivitu zavedeného nástroja. A ešte prekvapujúcejšie je, že EKS neeviduje dodatky zmlúv, odstúpenia od zmluvy, horné hranice cenových ponúk a na základe týchto skutočností sa zdá, že aj tak pochybné štatistiky, ktoré pán Kaliňák svojho času prezentoval o úsporách, sa ukazujú ako úplne nereálne.
Navrhujem, aby nová ministerka vnútra si preto prečítala odporúčania úradu a pretavila ich do zmien príslušných predpisov, vrátane prechodu správy elektronického trhoviska spod ministerstva vnútra na Úrad pre verejné obstarávanie. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu hovoria aj o tom, to hovoril aj pán predseda vo svojej rozprave, že úlohu Najvyššieho kontrolného úradu ako dôležitej kontrolnej inštitúcie nevyužívajú samotní poslanci, porovnal to so situáciou v poľskom Sejme. Samotná správa hovorí o minimálnom počte podnetov z radov poslancov oproti iným kontrolným inštitúciám v Európe. Pán predseda povedal, že sú to podnety, ktoré sa týkajú skôr aktuálnych káuz, ale tu by som chcela povedať, že ja sama som dala na Najvyšší kontrolný úrad niekoľko podnetov, ale práve aktuálne kauzy upozorňujú na systémové zlyhania.
Keď sa pozrieme na ten eurofondový škandál na ministerstve školstva, to bolo ukážkou systémového zlyhania celého nastavenia eurofondov. Hodnotitelia, body, subjektivita, kritériá, systém výberu hodnotiteľov, jednoducho tá aktuálna kauza bola demonštratívnym prípadom toho, ako systém nefunguje. To isté je teraz pri ministerstve pôdohospodárstva. Tie kauzy, čo sa dostávajú na povrch, tak len demonštrujú, kde tie najväčšie zlyhania sú. Preto samozrejme tie podnety, ktoré aj píšem na Najvyšší kontrolný úrad, sa v prvom rade týkajú, týkajú aktuálnych vecí, ktoré treba preveriť, ale ktoré poukazujú na zlyhania systému. Ale zároveň v najnovšom podnete, ktorý som posielala pred niekoľkými dňami, tak žiadam teda, aby sa prekontrolovala aj kompletne celá výzva, z ktorej sú dotácie a spôsob prideľovania dotácií na ministerstve pôdohospodárstva mimoriadne podozrivé. Týka sa to výzvy, celej výzvy, z ktorej bol pridelený napríklad, kde pani Matečná podpísala rybník pána Beljajeva alebo ďalšie dotácie, obrovské dotácie ďalším firmám. A zase, ako hovorím, firmám s minimálnymi tržbami.
Paradoxne pôsobí avizovaná iniciatíva pána predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ktorý najnovšie chce v priebehu niekoľkých rokov zriadiť osobitný výbor na kontrolu zistení Najvyššieho kontrolného úradu, prípadne rozšíriť rámce výborov. Ako povedal, má pocit, že po každoročnom prečítaní protokolov sa to, to sa týka aj práce prokuratúry a ďalších, skončí ako tabuľkové vyhodnotenie kontrol a nálezov, oveľa menšiu pozornosť v spoločnosti venujeme podstate nálezov. To sú slová Andreja Danka. A ja sa teda pýtam, v akej miere venujú pozornosť nálezom Najvyššieho kontrolného úradu a zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu ľudia v jeho rezortoch? Pani ministerka Matečná a pani ministerka Lubyová. Lebo ja teda tú snahu o to, aby zistenia následne pretavili do nejakých zákonov alebo opatrení, ktoré by zabránili korupčnému podhubiu na týchto dvoch ministerstvách, ja ich teda nevidím.
My sme už na začiatku volebného obdobia podali návrh novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade a tento návrh okrem iného navrhuje posilnenie nezávislosti vedenia NKÚ, ako aj zriadenie stáleho výboru pre Najvyšší kontrolný úrad. Keď sme tento zákon predkladali, tak Slovenská národná strana hlasovala aj proti. Dávame ho aj na nasledujúcu schôdzu a teda, ak pán Danko myslí vážne to, čo hovorí, tak očakávam, že tento návrh podporí, v opačnom prípade je to len farizejstvo.
Ocenila by som, aby sa vláda skutočne venovala podstate nálezov, ktoré sú obsiahnuté aj v tejto správe a ktoré potvrdzujú obrovské zlyhania vedenia rezortov. Predovšetkým školstva, pôdohospodárstva, ale aj ďalších rezortov, napríklad rezortu dopravy, o ktorom bude hovoriť môj kolega Ján Marosz.
V súčasnosti hovoríme mnoho o takzvanej Hodnote za peniaze. To znamená, že aké služby, za akú hodnotu poskytuje štát svojim občanom. Vo vyspelom svete zaznieva snaha reformovať mašinériu štátu a požiadavka, aby štát vedel poskytnúť viac muziky za menej peňazí, aby vedel šetriť nie na občanovi, ale v prvom rade na sebe, aby veci, ktoré robí, robil efektívne a aby robil len tie veci, ktoré vie robiť lepšie a majú význam, aby ich štát robil. Najvyšší kontrolný úrad je jedna z kľúčových inštitúcií v tomto štáte a ak by vládna väčšina venovala adekvátnu pozornosť zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu, ak by venovala pozornosť škandálom, systémovým chybám, korupcii, odporúčaniam, tak sme mohli predísť mnohým, mnohým chybám a korupčným škandálom, ktoré na Slovensku máme a preto do budúcnosti budem podporovať každé opatrenie, ktoré bude zamerané na skvalitnenie kontrolnej činnosti a posilnenie váhy Najvyššieho kontrolného úradu na Slovensku.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.5.2018 11:10 - 11:11 hod.

Fecko Martin
Ďakujem pekne. Pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval dnes na 13.00 hodinu do kinosály, kde bude konferencia týkajúca sa riešenia vojenského obvodu Javorina, bývalého vojenského obvodu Javorina. Všetci ste vítaní. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2018 9:51 - 9:58 hod.

Heger Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, guvernér, kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť v rozprave, nechcel som to riešiť len faktickou poznámkou. Tak ako hovoril kolega Beblavý, áno, myslím si, že naozaj toto je veľmi dôležitá správa, aj údaje v nej. Na druhej strane ma celkom teší, že tu vidím tých správnych stakeholderov k tejto téme z radov opozície aj koalície, takže tá debata tu môže byť, otázka je, či aj bude (povedané so smiechom), ale aspoň, aspoň ste tu a sledujete to.
Pán guvernér, vy sám ste povedali na úvod pár zaujímavých postrehov z tejto správy a kolega Beblavý to veľmi dobre doplnil. Ja by som tiež chcel zacitovať pár vecí a možno len takú krátku úvahu k tomu a možno pár otázok. Mňa teda tiež zaujalo práve v tom bankovom sektore, ten medziročný prírastok retailových úverov, ktorý stále narastá, aj keď teda píše sa, že sa v tomto momente stabilizoval. Úvery na bývanie dosiahli ten najvyšší prírastok v marci 2017 a tak, ako hovoril aj kolega Beblavý, vidíme, že je to naozaj problém a k tomu mám za chvíľočku jednu otázočku. Ja by som chcel poukázať na práve aj to, čo hovoril, myslím, že kolega Beblavý, že v medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ, taktiež tu čítame, že po produkcii úveru na bývanie dochádzalo od polovice roka 2016 k postupnému predlžovaniu priemernej splatnosti, že vidíme, že ľudia siahajú na to, tu je presne špecifikované, že medzi decembrom 2016 až decembrom 2017 stúpla z 25,5 roka na 26,4 a pri nových úveroch, okrem refinancovania, priemerná splatnosť dosiahla už 27,1 a podiel týchto úverov so splatnosťou 30 rokov dosiahol až 63 %.
Čiže ako keby z toho, ako to ja čítam, ľudia idú naozaj na maximum a vlastne nenechávajú si žiadny vankúš, ak by aj v prípade nejakej nepriaznivej situácie mohli ten úver rozložiť a vlastne takýmto spôsobom si znížiť splátku, ale ak to správne chápem, tak práve tým, že idú úplne na max, snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu splátku, aby mohli dostať čo najväčší objem peňazí, tak si práve berú ten vankúš pre situáciu, kedy by neboli schopní túto sumu utiahnuť, čo teda myslím si, že je riziko a zaujímal by ma aj váš názor na priamo túto situáciu.
A tuto by som chcel tiež z tej správy vyzdvihnúť práve to, že zadlženosť podnikového sektora pokračovala v raste v roku 2017. Naďalej tak rástla citlivosť podnikov na negatívny ekonomický vývoj. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý fakt, že vidíme, ja tu ešte prečítam pár pasáží a potom to zhrnutie na záver.
Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora a aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní patrí zadlženosť domáceho podnikového sektora k jednej z najnižších v rámci EÚ a rovnako v rámci regiónov strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Zároveň sa tu konštatuje, že dôležitejšou skutočnosťou, a toto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli citliví práve na tieto slová, že dôležitejšou skutočnosťou je však výrazne najrýchlejší trend rastu zadlženosti v rámci krajín EÚ v priebehu roka 2017, zatiaľ čo vo väčšine podnikových sektorov zadlženosť klesala.
A tu vidíme veľmi zaujímavú poznámku, že objem likvidných aktív sa v priebehu roka 2017 výrazne nemenil, čo malo za následok pokles podielu likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov. Čiže uvedomme si, že podniky sa zadlžujú, berú si väčšie úvery, ale likvidné aktíva sa nemenia, čiže ako keby naozaj berú si väčšie to jarmo. A práve tu sa aj konštatuje, ako posledná veta je, že v kontexte uvedených trendov tak možno konštatovať nárast citlivosti podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj. Inými slovami, ak by nastal nejaký negatívny vývoj, tak to ten sektor odnesie si tvrdšie ako doteraz práve tým, že nemá ten pomer a nemá ho podložený.
Tuto je ešte veľmi zaujímavé, čo ma, čo som opäť chcel zvýrazniť, aby to tu aj odznelo, je, že osobitne priaznivý vývoj domáceho hospodárstva stál za výrazným zlepšením vývoja zlyhaných úverov, čo je pochopiteľné, že tie zlyhané úvery, teraz nie je úplne dôvod na ne, ale pod vplyvom optimizmu však môže dochádzať ku kumulácii viacerých nerovnováh. To je konštatovanie priamo Národnej banky, čo je, myslím si, že veľmi dôležitý fakt, ktoré opäť zvyšujú riziko nárastu kreditných strát v budúcnosti.
Pretrvávajúca dobrá výkonnosť podnikového sektora spolu stále s nízkymi nákladmi na obsluhu dlhu zvyšovali schopnosť podnikov splácať svoje záväzky. Čiže vidíme, že momentálne ak tým, že všetko ide dobre, tak nečelíme takým rizikám, ale my sa bavíme naozaj o situáciách, ako je tento sektor pripravený v prípade, že by sa, že by tu nebolo len to pekné slnečné počasie, ako zvykneme hovoriť. Takže to, že v takomto čase konjunktúry sú, je malý počet zlyhaných úverov, je do veľkej miery podľa mňa aj pochopiteľné. A tu by som chcel aj povedať, že práve pri tých úveroch na bývanie tam vidíme tiež, že to zlyhanie je pomerne nízke. Tuto vidíme, že zlyhania úverov sa aj v roku 2017 zlepšovali, ale opäť si musíme uvedomiť, že momentálne nečelíme situácii, prečo by tie úvery vôbec mali zlyhávať, že práve naopak. Opačná situácia je, že ľudia aj na základe toho, čo hovoril kolega Beblavý, sa odvažujú si brať omnoho väčšie úvery a vieme aj z praxe, aj z komunikácie so svojimi známymi a podobne, že ľudia využívajú vlastne tieto nízke úrokové miery na to, aby si zobrali čo najväčší možný objem peňazí, pretože im dovoľujú tieto nízke úrokové miery z toho príjmu vytlačiť omnoho väčší objem a práve tam je to riziko v prípade postupného nárastu, postupného nárastu týchto úrokových mier. Takže toto tiež vidím ako veľmi taký varovný signál a vlastne vy na to poukazujete, tak som chcel, aby to tu zaznelo. A ak teda sa k tomu aj rozvinie nejaká diskusia, ktorú navodil aj kolega Beblavý, tak, samozrejme, budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko odo mňa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.5.2018 13:39 - 13:40 hod.

Shahzad Silvia Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 943. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 979 z 20. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2018 13:32 - 13:34 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A veď ja súhlasím, že je dôležité dostať školstvo pod jednu strechu, obávam sa len toho, že pokiaľ by sme znova sa vrátili k modelu krajských školských úradov, tak poznáme predsa čísla a vieme, že aj v roku 2012, keď tento model končil, tak samotné krajské školské úrady zhltli skoro 5 mil. eur. A zavádzanie vecí, ktoré by mohlo pri súčasnej dobe informatizácie zabezpečovať buď ministerstvo, alebo samospráva, je podľa mňa naozaj predmetom širšej diskusie, aby keď už hovoríme o hodnote za peniaze, aby čo najviac centov z každého jedného eura, ktoré vrazíme do školstva, sa nám vrátilo v tom, že to bude aj na tých školách vidno.
Je takým predpokladom a často počúvam, že z väčšieho balíka sa dá viac ušetriť. Je to naozaj predmet na diskusiu, ale myslím si, že momentálne aj ľudia, ktorí sa pohybujú v oblasti vzdelávania a v oblasti riadenia, by privítali ten krok, aby sa vytvorila znova aspoň na určitý čas špecializovaná správa v tej strednej úrovni riadenia, aspoň na určitú dobu, aby sme urobili všetky kroky k tomu, že ten priamy kanál medzi ministerstvom a školami by prinášal len prospech. Z čoho vychádza aj to, že som, samozrejme, aj zástancom stále väčšej a väčšej autonómie školských zariadení.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2018 13:20 - 13:30 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Len veľmi krátko.
Vážení kolegovia, nedá mi to, naozaj mi to nedá, ospravedlňujem sa, ale keď sa preberajú školské veci, vždy sme v komornej atmosfére. Neviem, či to budeme parafrázovať Cata seniora ohľadom Kartága, ale jednoducho toto už začína byť pomaly pravidlo.
Každopádne k samotnému návrhu zákona. Ja osobne vítam, že je tu návrh zákona, ktorý chce dať financovanie školstva pod jednu strechu, pretože toto financovanie pod jednou strechou napriek diskusiám, ktoré môžu byť rôzne naprieč rôznymi skupinami, ktoré v spoločnosti fungujú, v odbornej verejnosti aj medzi rodičmi, toto financovanie pod jednou strechou má nesporne svoje výhody.
Veď napokon, ak sa pozrieme spätne dozadu, čo som si dal tú námahu, samotná zmena presunu tohto spôsobu financovania do tej dvojkoľajnosti, ktorú máme v súčasnosti, nebola úplne samozrejmá. Veď samotné ministerstvo školstva uverejňovalo aj argumenty, keď si pozrieme predchádzajúci legislatívny proces a rôzne pripomienkovania, kde uvádzalo vážne argumenty, že sa jej nezdá tento spôsob, aby takto prišlo o túto kompetenciu. Konkrétne z týchto argumentov, ak z nich môžem zacitovať, sa uvádzal aj hneď prvý, že by sa stratila autonómnosť riadenia školstva, čo je presun informácií medzi ministerstvom a zriaďovateľmi, možnosť vypracovať operatívne podklady, komunikácia s odbornými zamestnancami. Bolo tam upozorňované na neefektívnosť medzi stupňom riadenia, ktoré sa týmto spôsobom môžu vytvárať, a tiež aj strata vplyvu na výber odborných zamestnancov. Takže napriek týmto výhradám došlo k zrušeniu krajských školských úradov a je to naozaj, momentálne je to naozaj veľmi dobrý čas na to, aby sa otvorila odborná debata o tom, akým spôsobom chceme riadiť školstvo.
Práve my z pozície opozície môžeme, keďže poznáme parlamentné počty, byť tými otváračmi tém. Tými, ktorí tú diskusiu budú rozvíjať, trošku až možno aj v rámci polemiky a budú hlasným uchom hlasov, ktoré zaznievajú zdola, pretože v súčasnosti si povedzme, aký je stav aj v názoroch, ktoré prevládajú nielen medzi učiteľmi, ale, ako som už spomínal, rôznymi aktérmi, ktorí majú čo povedať do vzdelávania.
Učitelia často spomínajú s nostalgiou na stavy školských správ, kedy ktoré, kedy sme tu mali špecializovanú školskú správu, ktorá bola podľa mnohých aj v rámci nich, tých spomienok, ktoré mali, tým najideálnejším spôsobom. Ale dnes sme už v súčasnosti kamsi sa posunuli inam, dnes už školy majú svoju právnu subjektivitu, dnes už vykonávajú množstvo ďalších funkcií, ktoré na nich boli delegované, a treba sa nám pozerať dopredu.
Takže jedna z mojich takých drobných výtok je, že naozaj tie krajské školské úrady a ten spôsob návratu k nim v pôvodnom, ak by to malo ísť podľa toho pôvodného modelu, ktorý tu kedysi bol, by mohol byť vnímaný ako krok späť. Správne však pán predkladateľ v svojom úvodnom slove poznamenal, že je tu priestor na to, hľadať to najlepšie a najvýhodnejšie riešenie, akým chceme zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie škôl.
Efektivita je podľa mňa slovo, ktoré by malo zaznievať veľmi často, možno častejšie ako spomínaná, veľmi často opakovaná mantra o kvalite, pretože tá efektívnosť nevychádza len zo záverov, ktoré poznáme všetci z dokumentov, ktoré vychádzajú z hodnoty za peniaze, ale je hlavným predpokladom, aby každé jedno euro, ktoré ideme dávať do vzdelávania, bolo využívané k tomu, k čomu je určené a nestrácalo sa v rôznych iných kanáloch. Ako už bolo tu spomínané aj v tých argumentoch zásadných pripomienok, k vytváraniu rôznych neefektívnych medzistupňov riadenia.
Úprimne povedané, sme niečo vyše 5-miliónová krajina, a pokiaľ si by sme dokázali zmanažovať spôsob tohto riadenia, pretože mnohí odborníci na oblasti riadenia hovoria, že pokiaľ veci nefungujú, na 80 až 90 % za to môžu práve nedostatky v riadení. Pokiaľ vieme nájsť mechanizmus, ktorým by dokázalo ministerstvo priamo riadiť finančné toky tak, aby išli priamo do škôl, tak by to bola vec, ktorú by veľmi pozitívne vnímala väčšina. Pretože v rámci organizácií, v ktorých som pôsobil a pôsobím, vždy táto požiadavka zaznievala asi najhlasnejšie. Ľudia žiadajú, ktorí sú v školstve, aby tie peniaze, ktoré majú ísť do škôl, naozaj skončili v školách, aby sa nestrácali niekde inde.
Ale popravde spôsob financovania je len jedna strana mince. Povedzme si ešte o druhej, ktorá je rovnako dôležitá. Na čo sa absolútne zabudlo, je, že nám tu chýba metodika riadenia, resp. metodika ako taká. Úprimne poviem, že podľa mňa súčasnosť v nastavení metodické centrá, tak ako ich poznáme, neplnia svoju funkciu. Metodika, pomoc, servis, o ktorom sa často v minulosti hovorilo, sa školám nedostáva. Nepomôžu k tomu ani stovky rôzne pekne napísaných opatrení, ak nedokážeme zabezpečiť to, že učitelia na školách budú mať ten servis zabezpečený a naozaj sa môžu sústrediť iba na samotný proces vyučovania.
A rovnako je podstatné aj to, aby sme mali jasnú a čistú legislatívu, aby školská legislatíva, o ktorej sa hovorilo aj v programovom vyhlásení tejto vlády, že sa má zabezpečiť jej sprehľadnenie a akosi momentálne asi všetci, ako sme tuto, nevidíme až tak ružovo, pokiaľ nemáme jasné zákony, ktoré školskej legislatíve majú jasne stanovovať pravidlá hry, tak nám nepomôže ani dôkladne prepracovaná reforma ďalších priamo riadených inštitúcií alebo spôsobov toho stredného vstupu riadenia v rámci školstva.
Musíme spoločne tlačiť na túto vládnu koalíciu a mať pripravený dobrý plán, ako urobíme zásadné veci práve v školskej legislatíve, aby ten proces bol jasný a nestávalo sa, že riaditelia nevedia, čo konkrétne, náhle zmenené opatrenie so sebou prináša, pretože oni majú podstatne iné veci na práci, ako neustále sledovať meniacu sa legislatívu, prípadne - ak sú organizovaní v rôznych druhoch združení - aby mali niekedy 24 alebo 48 hodín na to, aby sa vyjadrovali k rôznym legislatívnym námetom a nápadom ministerských úradníkov. Podľa mňa jednou z vecí, ktorá by tu dnes mala zaznieť, je aj tá, že celé ministerstvo školstva ako organizácia potrebuje zásadnú zmenu svojej štruktúry a nastavení, ktoré by tam mali byť.
Takže vítam, že sa táto diskusia otvorila, ale paradoxne v predchádzajúcich dňoch napriek tomu, že som sa snažil pôsobiť optimisticky, v tomto prípade, keďže poznáme parlamentné počty, som skeptický a my sa tu dobre môžeme porozprávať, prípadne si po skončení rokovania dať kávu a debatovať o tom. Pokiaľ odborné hlasy, ktoré hovoria o zásadných zmenách v školstve, nebudú zaznievať i v médiách častejšie a vzdelávanie sa nestane naozaj dôležitou témou spoločenských diskusií, tak nás to bude asi podstatne všetkých frustrovať, pretože toto je vec, na ktorú sa dlhodobo zabúda. Ale som rád, že tento návrh zákona tu je, tak poďme o ňom diskutovať aspoň tí, ktorí sa o to zaujímajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.5.2018 13:18 - 13:20 hod.

Sopko Miroslav Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ctení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 933). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.5.2018 13:11 - 13:14 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, premýšľajúc nad slovami predkladateľky, dodám iba to, že snažíme sa spoločne a verím, že aj s väčšinou vás, za pomoci väčšiny vás nahradiť to, čo zanedbali vlády Slovenskej republiky, ochrániť naše prírodné zdroje, vyzdvihnúť ochranu Žitného ostrova na úroveň zákona. Napĺňame aj víziu dávnych ochranárov, ktorí o Podunajsku a o Žitnom ostrove dlho pred nami hovorili, a či to bol Mikuláš Huba, alebo Pavel Šremer, navrhovali špecifické režimy.
Chránená vodohospodárska oblasť a ešte k tomu na chvoste záujmu vlády a príslušných orgánov zlyhala. Studne na Žitnom ostrove sa napĺňajú škodlivinami, a preto verím, že toto vyburcuje vládnu koalíciu k tomu, aby začala chrániť tento majetok Slovenskej republiky.
Minister životného prostredia zatiaľ berie podľa mňa riziká, ktoré s týmto plynú, s tým znečistením, na ľahkú váhu. Osobne som ho žiadal, aby zmeral, aby dal merať studne všetkých občanov, ktorých sa tento mrak podzemných exhalátov alebo podzemných škodlivín týka. Bol toho názoru, že nie je to také akútne a že tie škodliviny, nie je ich tam tak veľa. No tak naozaj je otázne, čo by na to povedali ľudia, lebo tak veľa, aby rovno od toho umierali, tam asi nie sú, ale tak dosť, aby to bolo možné považovať za ohrozenie zdravia, tak niektoré prvky sa určite vyskytujú. Myslím si, že jeho počínanie bolo prejavom neskúsenosti aj ľahkovážnosti. Žiaľ, ľahkovážnosti na takom mieste, kde ľahkovážnosť nesmie byť, a to je ochrana zdravia a bezpečia občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.5.2018 18:42 - 18:51 hod.

Budaj Ján Zobrazit prepis
Začnem tým, že z územia súčasnej Slovenskej republiky pochádzalo, pred istým časom každý, pochádzal každý druhý zlatý toliar alebo zlatý peniaz na území vtedajšieho sveta. Na pohľad začínam trochu zďaleka, ale nebude to dlhé. Týka sa to práve návrhu a to veľmi bezprostredne. Každá druhá zlatá minca až do 15., 16. storočia sa vyťažila v slovenských horách. Tak isto obrovské množstvo striebra, ba môžme ísť aj dozadu, keď archeológovia skúmajú bronzové predmety, tak od Mezopotámie až po keltské Írsko nachádzajú zloženie prvkov, ktoré poukazuje na pôvod medi alebo aj cínu z územia dnešnej Slovenskej republiky. Zdá sa, že toto územie sa aj zato veľmi silne rozvíjalo a často menilo a transformovalo, lebo bolo úžasným eldorádom starovekého a stredovekého sveta.
Slovenská republika, moderná Slovenská republika ale dnes má už len tri zdroje bohatstva. Tým najväčším, samozrejme, a najvzácnejším sú občania, ich rozum, ich schopnosti, ich talenty, ich zdravie, ich energia, ich vôľa budovať si krásne, šťastné životy práve na Slovensku. Musím, hoci to nesúvisí priamo bezprostredne s týmto návrhom povedať, že často ich od toho odrádzame práve my politici, ktorí nespravujeme toto vzácne a úžasné územie tak, aby tu túžili budovať svoje životy, zakladať si svoje rodiny, budovať svoje domovy. To je na margo predchádzajúceho bodu o predčasných voľbách, pretože ak nepočujeme hlas tých tisícov a státisícov mladých ľudí, ako by sme im ukazovali päsť a vyháňali ich von odtiaľto.
Ďalšou vzácnou komoditou, chvalabohu, do istej miery obnoviteľnou a ktorá je naším veľkým pokladom, sú slovenské lesy a na prvom mieste pitná voda.
Dámy a páni, Slovensko je Kuvajtom alebo mohlo by byť Kuvajtom Európy, pokiaľ ide o poklad pitnej vody. Jednak sme strechou Európy, čiže z nášho územia odtekajú rieky. Tu začínajú pramene a odtekajú do troch rôznych morí, čiže v tomto zmysle sme rozvodím Európy a máme horné toky, ktoré sú spravidla, a tak to bývalo kedysi aj u nás, doslova prameňmi čistej životodarnej pitnej vody, ale to najvzácnejšie, čo máme, je pod Bratislavou smerom na Žitný ostrov, a je to až 300 metrov rozsiahle územie štrkopieskov, ktoré vznikli v praveku, v predchádzajúcich etapách vývoja zeme, a touto vzácnou anomáliou, táto vnútrozemská delta Dunaja, ako sa jej hovorí, spôsobili, že ukrývajú obrovské milióny, ak nie miliardy litrov pitnej vody. To vyvolávalo a vyvoláva aj podnes obzeranie susedov, aj preto sú neraz aj otázky o tom, kde vlastne tá hranica cez Dunaj preteká. Pod Dunajom, ktorého často mútne a nie veľmi lákavé vody vidíme zhora tiecť takým dravým prúdom, pod ním je toto bohatstvo, je táto obrovská zásobáreň vody.
Treba povedať, že mnohé územia Dunaja, ktoré sú na sever aj na juh od nás, takého zásobárne nemajú, že najmä na juhu od nás sú ílovité pôdy, cez ktoré sa ten Dunaj prevalí a odtečie, ale u nás vytvára a neustále obnovuje, neustále refrešuje a neustále zásobuje vzácny areál pitnej vody, z ktorej, do ktorej je treba len málo zasahovať, ktorá je skutočne použiteľná bez nejakých veľkých chemických úprav a ktorá je aj blízka, je dosažiteľná. Mnohé veľké mestá sveta si dovádzajú svoju vodu z hôr dlhými vodovodmi, dlhými potrubiami. My ju máme pod svojimi nohami. A toto je situácia, v ktorej si Slováci a národnosti žijúce na tomto území založili svoju republiku, a už štvrťstoročie ľahostajne chodia okolo toho, že tento jediný poklad, to zlato, striebro, meď, toto všetko sa dnes pretavilo do jediného prírodného pokladu, ktorý máme, pitná voda pod Žitným ostrovom, tento jediný poklad sa postupne špiní.
Postavili sme tam petrochemický priemysel. Ešte aj komunistická vláda ho po postavení považovala za nebezpečný, lebo je to jedna z mála takýchto petrochemických, takýchto kombinátov, ktorý nie je postavený v tzv. betónovej vani. Už ako ochranári v osemdesiatych rokov sme varovali, žiadali sme ochranu Podunajska. Spomeniem Mikuláša Hubu, Pavla Šremera a ďalších, ktorý sa roky zaoberali a navrhovali už terajšej vláde. Bili na poplach za ochranu Podunajska. Jednak aj krásnych lužných lesov na povrchu, ku ktorým sme sa zachovali macošsky na úkor nášho turistického ruchu, rybárstva, vodáctva a tak ďalej. Ale stále sme zdôrazňovali hlavný prírodný poklad Slovenskej republiky – pitnú vodu pod Žitným ostrovom. Tú vodu, o ktorej ochrane hovorila moja kolegyňa Zemanová.
Spomenula aj ten zákon, ústavný zákon o ochrane pred predajom vody. Vodu teda my nepredáme nikomu, my si ju znečistíme sami. Až ju nikto nebude ani chcieť, samozrejme. Nerozumel som síce veľmi zmyslu, prečo nepredávať vodu, keď priteká s Dunajom, v tejto obrovskej zásobárni sa prečisťuje, filtruje a pokiaľ ju neťažíme, tak, tak či tak odteká. Teraz sa mi zdá, že akoby v súvislosti s týmto špinením sme mali s touto vzácnou vodou nejaký patologický zámer. My si ju teda necháme a zašpiníme.
Špina tečie do našich studní. Toto je hrozivý poetický obraz, vážení. Symbolický obraz, ktorý ilustruje nekompetentnú, neslušnú dobu a neschopnosť, našu neschopnosť vládnuť v tejto krajine a chrániť si to, čo sme zdedili od svojich otcov a od všetkých tých predchodcov, ktorí tu žili pred nami. Ak teda už aj do studní tečie špina a ak je z politiky potok, ako sme tu počuli od jedného člena vládnej koalície, čo necháme našim deťom a o čom budeme hovoriť ako o poklade Slovenska?
Kolegyne a kolegovia, poprosím vás podporte tento zákon, ktorý nerieši to, či aj morálne bude do našich studní, tých duchovných studní ďalej tiecť špina, ale aspoň prejavíme rešpekt k obrovskému prírodnému pokladu a k veľkému bohatstvu, ktorí sme povinní chrániť pre seba, pre našich potomkov, k pokladu, ktorý máme pod Žitným ostrovom.
Ďakujem.
Skryt prepis