Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pár vecí, ktoré si spomenul vo svojom vystúpení, chcel len tak doplniť alebo potvrdiť. Lebo napríklad to, čo si hovoril, že platenie za finančné služby, že klient si extra bude platiť, áno, to je, samozrejme, utópia obzvlášť pri tom, ako som aj hovoril vo svojom vystúpení, že dnes tá úroveň tej finančnej gramotnosti nie je až taká, aby to ľudia vedeli doceniť, a nemôžme im to mať za zlé, lebo však nikto ich v tom nejako nevyučoval. Takže tadiaľto cesta určite nevedie.
Na druhej strane to, čo som sa snažil ja poukázať, je, že ten klient svojím spôsobom platí za to sprostredkovanie práve v tých svojich splátkach, len nevie koľko a respektíve myslí si, že platí málo. No neplatí málo, však ty si sám povedal, koľko zarobil ten jeden človek, miliardu korún za to, že presprostredkoval teda tých klientov. Takže to sú veľké sumy, o ktorých si ten klient nie je vedomý. A keby si bol vedomý, že toľko peňazí to stojí, tak by úplne inak k tomu pristupoval, čo poznáme ten princíp.
Druhé veľmi zaujímavé, čo si povedal, bolo práve to, že je platba 200 euro, provízia 1 200 a naozaj je tu dosť špekulantov na trhu, ktorí toto využíva a zneužíva. (Reakcia z pléna.) Áno, aha, tak vidíš, ešte 50 až 1 200, čiže toto sú práve tie anomálie, ktoré dnes tu máme na stole a ktoré treba riešiť. A ďalší ten problém je aj to, že tí mnohí sprostredkovatelia dnes to robia, robia to pol roka, potom zistia, že to robiť nevedia, tak odídu z trhu a ten klient zrazu nevie, na koho sa má obrátiť, lebo v tej firme on neni v danom kmeni, čiže je ponechaný, visí vo vzduchu, uzatvoril si produkty a nemá mu kto viacej poradiť mnohokrát. Takže toto je ďalší problém z hľadiska kvality tých služieb, ktoré sa tu dnes poskytujú a sú naozaj na nízkej úrovni práve kvôli týmto anomáliám, ktoré tu sú aj kvôli tej vzdelanosti tých sprostredkovateľov, ktorá je nízka, o ktorej si hovoril. Takže súhlasím.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžme na vás reagovať. Vítam otvorenosť rezortu práve v tejto, v tejto téme a naozaj dovolím si súhlasiť práve v tej veci, že tá prepoisťovanosť je práve ten kľúčový problém alebo to je tá anomália trhu, ktorá tu vznikla a o ktorej sa vlastne bavíme. A predpokladám, že aj toto je vlastne koreňom toho, prečo s týmto zákonom prichádzate, aby sme ochránili spotrebiteľa a aby tie peniaze, ktoré investuje, naozaj investoval a nielen míňal na poplatky. Takže ja s veľkou časťou, čo ste hovorili, súhlasím a som vďačný aj za to, že ste vysvetlili možno, ako vyzeralo samotné rokovanie.
Ja už by som len na záver ešte chcel do tej debaty priniesť, že, aj pre pána Kamenického, čo som predtým nestihol povedať, že ja som bol súčasťou práve jednej takejto sprostredkovateľskej firmy, bolo to síce pred dvadsiatimi rokmi, čiže mám skúsenosť s tým, ako presne sa školia tí ľudia a ako naozaj mnohokrát to školenie nepostačuje na to, aby sa naučili o tých produktoch, aj keď zrejme za tých 20 rokov sa to posunulo ďalej, ale zase vidím aj ľudí z trhu, ktorí tieto produkty dnes poskytujú, vidím ich background, ich vzdelanie a podobne, takže, aj skúsenosti pracovné. Takže naozaj, tak ako povedal aj kolega Pčolinský, že je na trhu viacero sprostredkovateľov, ktorí by tam nemali byť, lebo je to v neprospech klienta tým, že oni tam sú, a to je dôležité, preto aj táto debata je veľmi dôležitá. Riešenia, no, to budeme spolu hľadať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za obidve faktické poznámky. Pravdupovediac, kolega Pčolinský, veľmi som očakával a tešil sa práve na tvoje vystúpenie, pretože viem, že tejto oblasti si sa dlhodobo venoval. A dokonca by som si dovolil navrhnúť aj plénu, že by sme pánovi Pčolinskému dali aj v ústnej rozprave možno viac času, ak o to požiada, aby mohol porozprávať svoje pohľady, keďže je to naozaj človek priamo z praxe.
Pán predseda finančného výboru, pán Kamenický, ako ja práve preto som využil, že je to prvé čítanie, že môžme sa porozprávať trošku priamo aj o tých problémoch, že nemusíme ísť úplne do tých technikálií a baviť sa trošku o tej filozofii. A snažil som sa ukázať, že naozaj tá ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá, pretože toto je miesto, kde ten spotrebiteľ ťahá za kratší koniec a dopláca na to. A súhlasím aj vlastne s tým, čo hovoríte. Ja si uvedomujem, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, lebo to nie je len o nejakých pocitoch a dojmoch. Naozaj sa tu bavíme o konkrétnom trhu, o konkrétnych ľuďoch, ktorí to sprostredkovávajú. Sú to finančné dopady ako na strane zákazníka, tak aj na strane vlády.
Takže ja som tu chcel natieniť takú debatu a som rád, že teda sa tu naozaj môžme baviť vecne a odborne. Lebo myslím si, že to nie je potrebné sa tu nejako politicky o tom baviť. Je dôležité, aby sme spotrebiteľovi v týchto veciach pomohli. A opakujem, ja rozumiem tomu, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, ako to vyrieši aj z hľadiska tých jednotlivých stakeholderov trhu. Takže preto som rád, že tu diskutujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia aj hostia z ministerstva financií, pozdravujem. Som rád, že prichádza tento návrh zákona do Národnej rady práve kvôli tej téme, ktorej sa týka, pretože naozaj toto je téma, ktorá je potrebná, hodná zreteľa aj diskusie, pretože sa naozaj dotýka mnohých obyčajných ľudí, a preto je, myslím, že veľmi vhodné, aby sme na túto tému diskutovali aj na samotný návrh.
Vy ste, pán minister, teraz v úvode povedali teda, že vychádzate z programového vyhlásenia vlády, ide o ochranu spotrebiteľa, ide o zvýšenú transparentnosť. Ide o to, aby sme sledovali práve tie distribučné náklady a zamedzili nejakému nezmyselnému zvyšovaniu nákladov distribučných, o stabilizáciu poistných kmeňov a naozaj nech sa nepredáva produkt; teda nech sa predáva produkt a nie provízia.
S mnohým z týchto sa dá súhlasiť, pretože môžme povedať, že je to naozaj na ochranu zákazníka, teda konečného spotrebiteľa, ale ja by som chcel možno, aby sme sa trošku tak pozreli ešte konkrétnejšie na niektoré konkrétne situácie, ako to na trhu vyzerá, aby sme rozumeli, prečo je táto diskusia naozaj tak potrebná, aby sa ten problém riešil. Pretože tak ako ste aj povedali, tak naozaj vidíme tú prax u finančných sprostredkovateľov, jednak že do tohto segmentu prichádzajú ľudia, ktorí nie sú nevyhnutne v tomto segmente vzdelávaní, proste majú to či už ako vedľajší úväzok, alebo idú to vyskúšať a idú ponúkať finančné produkty. Mnohokrát si na to trúfnu aj ľudia, ktorí v tejto profesii nikdy predtým nepracovali a dostanú nejaké krátke školenie, a naozaj potom sa ľahko stáva, že ľudia, teda títo sprostredkovatelia, idú potom, aby si zarobili, čo je prirodzené, ale na druhej strane je to na úkor samotného klienta.
Problém je aj to, že tá finančná gramotnosť dnešných klientov nie je na takej úrovni; neviem, nemám to zmerané, neviem, či ministerstvo financií niečo také zmerané má, že koľko percent našej populácie je ako finančne vzdelané, ale naozaj sa ľahko môžu stávať a stávajú sa mnohé prípady, o ktorých ja počujem, že klient, vlastne dôjde k nemu ten sprostredkovateľ, ktorý je možno, ako sa hovorí aj v škole, že o 15 minút vzdelanejší ako samotný klient a vlastne vysvetľuje mu nejaký produkt, ale tým, že aj samotný klient nie je vzdelaný v tej veci, nerozumie sa tomu, tak môže sa ľahko nechať práve nahovoriť na to, že si zruší zmluvu, ktorá má naozaj len pár rokov.
A práve tu je teda ten samotný problém, ktorý ste popísali, že súčasný stav je taký, že prvé dva roky sa platia len poplatky, tak klient, ktorý zruší zmluvu po dvoch rokoch, tak vlastne všetko, čo zaplatil, išlo firme, sprostredkovateľom, ale on z toho nič nemá. A ja som naozaj videl viaceré prípady, kde proste prišli títo sprostredkovatelia, však väčšinou to funguje na odporučenie cez známych. A teraz dobre, ľudia sú k tomu otvorení, tak sa stretnú a ten povie, ó, zlý produkt si uzavrel, musíš uzavrieť nový, neboj sa, to dobehneš, však pozri sa, bude zhodnotenie, za tých 20 – 30 rokov, čo to budeš ešte sporiť, to dobehneš aj tie poplatky, ktoré si tie prvé dva roky zaplatil; ak mu to vôbec takto povie. A v takom prípade sa naozaj môže stať, že klienti vymenia produkt za obdobie 10 rokov trikrát a vlastne trikrát zaplatia distribučné poplatky, čiže viac-menej tú istú sieť živíme trikrát, keby som to povedal tak zjednodušene. A toto je, naozaj si myslím, problém.
Čiže na jednej strane vidíme, že tento, toto riešenie, ktoré chce natiahnuť vyplácanie poplatkov a zároveň vlastne už dať možnosť, aby tie peniaze, ktoré klient platí, aby od prvého momentu boli investované, sa javí ako určitý krok smerom ku klientovi. Otázka je a o tom sa môžme porozprávať, že čo to spraví s trhom, ale preto si myslím, že tá debata je veľmi dôležitá, aby sme sa o tom rozprávali, naozaj vypočuli, aby prišli na stôl všetky pohľady. A teda vy ste sám povedali, že teda tie rokovania prebehli u vás na ministerstve. Mňa by možno aj zaujímalo, ak teda bude priestor tu v diskusii, počuť aj tie argumenty, ktoré zaznievali, keď ste hovorili, že sa nevedeli dohodnúť, že možno viacej vidieť, že ako samotné rokovania prebiehali a čo bol teda najväčší problém tých jednotlivých stakeholderov toho trhu, aj keď môžme do veľkej miery tušiť.
Takže aby som sa vrátil k tým prípadom. Takže vidíme, že naozaj najväčší problém, si myslím, tých klientov je, že sa mení, že sa menia tie zmluvy príliš často a v konečnom dôsledku klient na to dopláca a dopláca na to práve preto, lebo nie je dostatočne vzdelaný, aby nepodľahol, keď tak poviem ľudovo, šarmu jednotlivých sprostredkovateľov a nedovolil tomu, aby tie zmluvy sa dali, aby sa tie zmluvy rušili, lebo z pohľadu sprostredkovateľa, samozrejme, nová zmluva, najväčšie zárobky, akonáhle má len robiť nejaké malé úpravy v zmluve, tak preňho to nie je finančne zaujímavé, takže tá motivácia tam, prirodzene, prirodzene, klesá.
Ja by som chcel uviesť aj pár príkladov. Také najväčšie produkty, na ktorých tento trh zarába, teda podľa mojich informácií, je, sú jednak hypotéky, ktoré ste spomenuli, a sú to poistenia, či už životné, alebo rizikové na dlhšie obdobie.
Zastavil by som sa najprv teda pri tých hypotékach. A tie hypotéky, keď sa pozrieme, tak napríklad ja som si tu vypísal pár spoločností, nie je potrebné ich menovať, ale povedzme že banka A, B, C, D a teraz uzatvorí hypotéku práve na ten, alebo sprostredkovateľ teda uzatvorí pre danú banku hypotéku na výšku 100-tisíc euro, tak v takom prípade dostáva jednorazovú odmenu medzi 520 až 680 eur. Môžme sa tu zamýšľať nad tým, či to je dobrá, zlá cena. Myslím si, že toto nie je ani tak podstatné, pretože naozaj šikovnejší to má rýchlejšie, ale zase má skúsenosti. Menej šikovný začína, trvá mu to dlhšie, automaticky tá hodinová cena, cena je nižšia. Čo je tu však zaujímavé; a ešte spomeniem aj druhý ten produkt. Napríklad pri poistení, kde, zobral som si modelový príklad na 30-eurové životné poistenie mesačné, čiže ročné 360, tak tá provízia za takto uzatvorené poistenie na 25 rokov sa pohybuje u podriadeného finančného agenta, čiže je to sprostredkovateľ nejakej sprostredkovateľskej firmy, ktorý neni ani začiatočník, ale nie je ani v vrchole svojho kariérneho pôsobenia, čiže je niekde uprostred, tak sa pohybuje od tých rádovo 230 až 270, tie modelové spoločnosti, ktoré som tu si dal ja vypracovať.
Takže čo tým chcem povedať? Opäť môžme zvažovať; to je za tú jednu konkrétnu zmluvu, ktorú on napíše, a môžme zvažovať, či to je málo alebo veľa. Ale to neni ani tak podstatné. Čo je podstatné, že toto nie je celková cena nákladov za sprostredkovanie tejto zmluvy, pretože to je len odmena toho daného sprostredkovateľa a ten sprostredkovateľ má nad sebou ešte stupne, svojich nadriadených pracovníkov, a zároveň pracuje pre nejakú firmu. Ako vieme, títo sprostredkovatelia fungujú na systéme multi level marketing, čiže znamená, že každý ten nadriadený stupeň dostáva určitý podiel podľa toho, ako sa vysoko v stupni nachádza, majú na to nejakú odmeňovaciu schému a v konečnom dôsledku tú províziu si berie ešte aj samotná firma.
No a tu je teraz tá, myslím si, že ten háčik, že my sa v súčasnosti, alebo klient sa v súčasnosti nevie dopátrať k tomu, že koľko tá služba stojí, že on si objedná službu, ale on nevie, koľko za to v konečnom dôsledku zaplatí. On teraz podľa týchto, aj nového zavedenia vlastne, že bude povinnosť, aby videl, koľko je provízia daného sprostredkovateľa, je síce fajn, ale nevieme celkovú cenu, tá je stále zahmlená. A myslím si, že na to, že toto je cesta, ktorým sa musíme hýbať, aby sme naozaj ten trh stransparentnili natoľko, že ten klient bude vedieť, dobre, tak takáto služba v celkových nákladoch stojí toľkoto. Proste toľkoto ma to bude stáť alebo, respektíve toľkoto obstaranie tej služby stojí skrze túto sprostredkovateľskú firmu.
A hovorím to aj preto, lebo práve vtedy môžme objektívne porovnávať porovnateľné. Pretože naozaj tie schémy aj v tých firmách, ak sú nastavené tak, že dobre, tento sprostredkovateľ je na takejto úrovni, ten samotný klient nevie, kde v tej mape toho multi levelu sa nachádza daný sprostredkovateľ, čiže on môže ľahko naraziť aj na to, že tu s ním uzatvára človek z nižšej pozície, tak bude mať nižšiu províziu, ten z vyššej, a môže, už toto môže samotného klienta vyrušiť a nie je tam celková tá cena tej, toho sprostredkovania. Takže toto vidím ako veľkú vec.
A druhá vec je tá, že ten klient alebo ten, pardon, ten sprostredkovateľ často hovorí, že dobre, že však ale to, že ja ti poskyt; to, že ja dostávam tú províziu, to neni len za túto danú zmluvu, veď ja, väčšinou tieto sprostredkovateľské firmy podpisujú zmluvu o spolupráci s daným klientom a viac-menej argumentujú tým, že budem ti predsa robiť finančné poradenstvo. Vypracoval som ti nejaký určitý finančný plán a teraz budem sa s tebou starať o tvoje financie, čo je fajn až do momentu, kedy príde nejaký iný finančný poradca a teraz povie mu, že ale tak poď ku mne, ja sa o teba lepšie postarám, pozri sa, tuto urobili také chyby a podobne. Čiže v konečnom dôsledku ten klient platí za to poradenstvo viacerým firmám skrze tieto svoje produkty, lebo tá filozofia je nastavená tak, že teda z tých produktov sa odvádza provízia, ktorá by mala slúžiť na celkové poradenstvo.
No a tuto je podľa mňa ďalší problém, jednak nevieme tú celkovú cenu, čiže nevieme, koľko to poradenstvo toho klienta stojí, lebo keď si uzavriem so spoločnosťou A teraz urobíš mi, na začiatok mi urobíš nejaké zmluvy, tak si to môžem narátať. Momentálne som tvojej firme a tebe dal celkovo zarobiť na týchto zmluvách, keďže si narátam všetky provízie, 4-tisíc euro. Štyritisíc euro je, povedzme akože teraz modelovo to môže byť, alebo, ja neviem, je to 2-tisíc, teraz tá suma nie je podstatná, nech je to suma x, ale tá suma x je vlastne za to, že táto firma sa o mňa bude starať, pretože keď už neuzatvorí ďalšie produkty, tak aj tak by mi mal radiť. Čiže dobre, môžem si povedať, okej, na začiatku si vybral peniaze, ja ti to platím v splátkach, čiže viac-menej v tom mojom produkte, okej, ale očakávam od teba tú kvalitu služby, lebo už ďalej ju nedostávam. Ale toto vlastne; čiže jednak nevieme tú celkovú sumu a po druhé, po druhé ten klient vlastne tým, keď preskakuje, tak nemá garanciu, alebo nieže nemá garanciu, je oklamaný práve tými inými sprostredkovateľmi, ktorí skúšajú, ako som hovoril, mnohokrát svoj šarm a svoje obchodnícke umenie na to, aby pretiahli toho klienta a mnoho klientov si ani neuvedomuje, že viac-menej toto je suma, ktorou disponuje. Pretože keby som bol ja klient a príde za mnou sprostredkovateľ, povie, pozri, dáš mi dneska zarobiť na týchto produktoch 4-tisíc euro alebo 2-tisíc eur a tie sú na to, aby som ti ja odteraz najbližších 20 rokov radil, tak to je niečo úplne iné, ako keď ja ti poviem len, že vieš čo, veď uzavrieme túto poistku a ty si budeš sporiť a ja sa s tebou raz za rok stretnem a poradím ti. Že už len tá samotná veľkosť tej sumy spozornie u toho klienta, že aha, tak počkaj, ale toto ja som ti teraz dal ako zálohu dopredu na celé obdobie. To neni len jednorazový teraz poplatok, to je môj kontrakt a ja som ti dopredu vyplatil tie peniaze.
A myslím si, že toto sú práve informácie, ktoré môžu pomôcť aj zvýšiť tú samotnú gramotnosť alebo aspoň pozornosť klienta pri uzatváraní týchto zmlúv, lebo toto si mnohí klienti naozaj neuvedomujú a myslím, si, že preto aj doplácajú a preto sú ochotní sa nechať prehovoriť na to, že vypoviem túto zmluvu, uzavriem tamtú zmluvu a podobne. Takže preto tá informovanosť v takomto, v takejto podobe, si myslím, že nie je dostatočná, je čiastková a nepredpokladám, že prinesie až také nejaké výrazné výsledky, ako by sme si mohli sľubovať.
Ale určite by ma zaujímal možno, teda určite by ma zaujímal aj váš názor ako zástupcu ministerstva financií, že čo si od toho sľubujete, že aké môžu byť teda následky z hľadiska trhu pri tomto riešení, aj keď teda hovorím, že pozitívne je, že tie peniaze sa začnú investovať už od prvého roka, čiže keď aj pri súčasnej gramotnosti našich klientov na Slovensku je aspoň aká-taká investícia uskutočnená, čiže tí klienti idú do lepšieho z tohto pohľadu.
Druhý ten aspekt je, že keď si zoberiete, koľko tlačív sa musí vypísať a koľko tlačív vlastne prevádza ten sprostredkovateľ samotného klienta, tak vidíme, že naozaj tuto je podľa mňa tiež priestor na zlepšenie, pretože tá byrokracia narastá, čo v konečnom dôsledku keď si zoberieme, tak narastá aj cena toho výkonu, pretože ten sprostredkovateľ musí robiť dodatočné úkony a, samozrejme, je to čas, ktorý si on chce dať zaplatiť, takže to zvyšovaním byrokracie zvyšujeme vlastne aj distribučné náklady, čiže tu je podľa mňa tiež priestor na to, aby sa hľadal spôsob, ako čo najjednoduchšie poinformovať toho klienta, aj keď si myslím, že samotné informovanie klienta negarantuje, že klient rozumie tomu, o čom bol informovaný a že vlastne s tým nejakým spôsobom súhlasí. Lebo opäť je to na schopnosti toho sprostredkovateľa. A to poznáme aj z praxe, že proste prevedie ho, prečíta rýchlo, vysvetlí a proste ten klient len pozerá, ak je trochu hanblivý, tak ani sa neopýta na to, že čo tam vlastne je, len nejakým spôsobom slepo podpíše, už sa možno k tomu ani nevráti.
Takže myslím si, že to ťažisko z toho dlhodobejšieho merítka je tá odpoveď, by som povedal, že je zvyšovanie finančnej gramotnosti vôbec populácie na to, aby sa dokázala nejakým spôsobom orientovať aj v týchto produktoch, že to by malo ísť ruka v ruke a tam by mala byť práve tá odpoveď na riešenie tohto problému, ktorý tu máme. Lebo ten problém je naozaj, naozaj vypuklý.
Takže to, že zavádzame tie tlačivá, v tomto prvom pohľade, keď som sa na to pozrel, si hovorím, ďalšie tlačivo, ďalšie tlačivo, okej, aj keď som videl teda tie samotné návrhy tej tabuľky, myslím, že nepredpisujete presne, ako to má vyzerať, iba hovoríte o tom, aké informácie, ak sa nemýlim, aké informácie majú byť uvedené alebo o akých informáciách má byť informovaný, čo považujem za dobrú vec. Otázka je, koľko klientov tomu bude reálne rozumieť a koľko tých sprostredkovateľov priamo na mieste to aj kvalitne vysvetlí, tak aby ten klient tým neprebehol, len že tuto mi to podpíš, tuto mi to podpíš, nie, to je v pohode, toho sa neobávaj, to tak musí byť, to je, len štát niečo požaduje. Že vieme, ako tieto stretnutia prebiehajú, v reštauráciách, kaviarňach a podobne. Takže myslím si, že toto je vec, ktorá to až tak nerieši. Nerieši ten problém dostatočne.
Ešte posledná vec, ktorú, ktorú by som tu chcel povedať, je, že, ten zásah do trhu. To, čo sme hovorili a o tom sme sa bavili už aj, myslím, že minulý rok, neviem, rádovo vyše 20-tisíc je, myslím, tých sprostredkovateľov na trhu, aspoň tak nejak ste hovorili, 25- alebo možno aj viac, ako hovoríte, nemám to presné číslo. Podľa teda informácií, ktoré som sa snažil zistiť, tak sa, v úvodzovkách, avizuje, že budú odchádzať tisíce z trhu. Čo na jednej strane môže znamenať taký výkričník, že okej, ten trh bude ťažšie obslužiteľný alebo bude viacej ľudí, bude menej ľudí v tom pracovať. Na druhej strane, myslím si, že mnohí sprostredkovatelia sa aj potešia, lebo bude viacej roboty, čiže tým pádom budú mať viacej zmlúv.
Ja osobne sa tohto kroku až tak neobávam. Áno, je to zásah do trhu, ale keď chceme toto riešiť, musíme sa určitým smerom vybrať. Vy ste sa určitým smerom vybrali a sami budete môcť potom analyzovať práve tie výsledky. A myslím, že bude veľmi dôležité trekovať jednotlivé následky tohto rozhodnutia, aby sa dalo do budúcnosti veci zlepšovať. Pretože ak to spôsobí, že sa ten trh naozaj vyčistí práve od takých, by som povedal, prišelcov do tohto segmentu, ktorí naozaj len o 15 minút vedia o tom niečo viac, tak to bude dobré, lebo je dôležité, aby sme v tomto segmente zachovali alebo aby sme v tomto segmente vychovali kvalitu. Čiže tí sprostredkovatelia aby naozaj jednak rozumeli produktom, aby rozumeli tomu, čo ponúkajú v prospech toho klienta, a hlavne aby išlo im o záujem o klienta. Aby aj oni rozumeli, aj tí sprostredkovatelia rozumeli, že ten klient tým, že podpíše tú zmluvu, a opäť sa k tomu vrátim na chvíľku, že keď podpíše tú zmluvu, tak on mu nedáva len jednorazovú odmenu za daný produkt, ale dáva mu odmenu na celé trvanie jeho vzťahu, aby sa oňho staral. A preto keď možno samotný ani sprostredkovateľ nevie a myslím si, že takmer s istotou asi ne; teda takmer s istotou nevie, koľko ten daný produkt stojí, čiže koľko si zoberú všetci jeho nadriadení, koľko si z toho zoberie sprostredkovateľská firma. Toto je suma, ktorú ten klient zo svojich peňazí zaplatí za tú službu. A táto suma je úplne kľúčová, pretože to je kontrakt na najbližších 10 – 20 rokov, aby sa staral. A preto, keby to vedel teda samotný klient, tak by spozornel, lebo by zistil, že však to neni len nejakých 200 eur za túto zmluvu, ale je to možno 2 000 eur alebo 1 500, lebo tie odmeny sú naozaj vysoké na tých vyšších stupňoch alebo vyššie. Neviem. Hovorím, toto číslo neviem. Čiže určite by bolo dôležité to vedieť, aby sme sa na to vedeli lepšie pozrieť.
A po druhé by možno aj ten sprostredkovateľ spozornel, že aký záväzok vlastne uzatvára s tým klientom, keďže toľkoto peňazí mu ide zobrať na, za tú jeho službu. Takže toto by mohlo vyčistiť a zlepšiť samotný obchodný vzťah medzi týmito dvomi aktérmi na trhu a v takom prípade by mohol sa ten trh aj vyčistiť.
Teraz na záver už by som chcel len jednu praktickú otázku, pretože tam pri tomto investičnom poistení vlastne hovoríme o tom, že jednak sa rozširujú tie poplatky na viac rokov a taktiež je tam tlačivo, že prečo je vhodný, ale... (rečník sa pozrel do svojich podkladov, jáj, tá odkupná hodnota. Čiže vlastne keď on zruší počas tých dvoch rokov, tak musí dostať odkupnú hodnotu toho, čo bolo investované. Čiže tú výšku tých 50 %, myslím, že je prvé, potom 65 % a v treťom roku 80 percent. Ale teraz zaujíma ma, že či je možné momentálne, lebo nastávajú také situácie, že povedzme, že klient uzavrie zmluvu a počas prvých dvoch rokov potrebuje znížiť tú sumu tej platby. A hovoríme teraz o investičnom poistení, kde je v jednej sume aj poistenie, aj sporenie. Čiže nehovoríme o rizikových pripoisteniach, lebo tie sa dajú odstrániť okamžite. Ale táto tu počas dvoch rokov, neviem, či nemá nejakú ochrannú lehotu, viem, že je to taká technikália, ale je to ako podnet do rozmýšľania aj k druhému čítaniu, aj pre kolegov hore na balkóne, že počas týchto dvoch rokov, ak on chce si znížiť tú sumu, že či už môže a ak nie, tak podľa mňa by stálo za to, aby mohol si ju znížiť už počas tých prvých dvoch rokov, lebo viem, že nastávajú prípady, čo som počul z trhu, že klient napríklad platil rok aj osem mesiacov a teraz už si to nemohol dovoliť, tak musel to celé zrušiť len kvôli tomu, tejto situácii. Už po dvoch... (Reakcia z pléna.)
Môže si to znížiť, že hovoríte. To je už súčasný stav? Už súčasný stav je, že si to môže, uhm, okej, tak to je fajn, tak potom poviem danému, danej osobe, že nech si to teda preverí s tou spoločnosťou, pretože taký príklad som teda, sa ku mne dostal. Čo by bola škoda, aby človek proste kvôli tomu vypovedal len preto, že si to nevie znížiť.
Čiže taký záver môjho vystúpenia, kde by som to len kratučko zhrnul. To, že tu pridávame ďalšie tlačivá, ja v tom nevidím úplne nejaké zefektívnenie, tak mi príde ako navyšovanie byrokracie. Na druhej strane vítam celú diskusiu, pretože naozaj táto oblasť je vypuklá. Mnohí klienti na ňu doplácajú práve tým, že sa mení ich pobyt v rôznych poistných kmeňoch a stojí to v konečnom dôsledku peniaze len toho samotného klienta. Myslím si, že cesta je k tomu, aby sa transparentnosť zaviedla do takej miery, a to je podnet aj do druhého čítania, aby klient bol informovaný o celkovej sume provízie vrátane všetkých stupňov daného sprostredkovateľa, vrátane sprostredkovateľskej firmy. Toto prinesie transparentnosť, kde už bude sa dať porovnávať, že ten klient bude vidieť, čo to stojí, a bude vedieť aj zaviazať tým pádom aj toho sprostredkovateľa, pozri sa, toto je to, čo ti idem ja zaplatiť a očakávam za to úplne inú kvalitu služieb ako to, že ty mi len raz za rok zavoláš, resp. ja ti musím zavolať na to, aby som niečo riešil, lebo ty už si dávno skončil s touto profesiou a podobne. Čiže buď aby tam bol nejaký záväzok, väčší záväzok tej firmy alebo daného človeka.
A posledné, pri tejto oblasti je veľmi dôležité, aby sme naozaj sa zamýšľali o to viac a prinášali riešenia aj v súvislosti s finančnou gramotnosťou, čo súvisí so školstvom a proste je to väčšia oblasť. Ale malo by to ísť nejakým spôsobom ruka v ruke či už nejakými malými čiastkovými riešeniami, alebo niečím väčším. To hovorím, nechávam ako miesto do diskusie.
A už len posledné. Zaujímalo by ma, pán minister, ak teda plánujete vystúpiť, popísať trošku viacej, ako prebiehali rokovania s tými stakeholdermi, aby sme vedeli aj my možno počuť tuto, keď sa máme o tom rozhodovať, že čo všetko za tým bolo, za tým rokom práce.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Trošku som to natiahol. Vďaka.

Vymazať rámček!!!

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý tak najprv zoširšia odôvodním, a začnem aj problematikou samotných kultúrnych pamiatok a postoji štátu k nim.
Tento vtip určite nepoznáte. V roku 2012, teda dva roky po dokončení diaľnice do Košíc príde premiér Robert Fico na tlačovku a vyhlási: „Rusovecký kaštieľ potrebujeme pre predsedníctvo v Európskej únii a bude opravený do roku 2016.“ V roku 2015 príde premiér na tlačovku a vyhlási: „Rusovecký kaštieľ opraviť nestíhame, ale zostáva to naším cieľom do roku 2017.“ V roku 2018 príde premiér na tlačovku a radšej už nepovie nič. Nie je to veľmi vtipné však? No ani nemá byť prečo, lebo, žiaľ, taká je realita, a realita je ešte horšia. Všetci dobre vieme, že rusovecký kaštieľ je v dezolátnom stave a o jeho interiéry sa starajú ľudia, ktorí s odbornými reštaurátorskými prácami nemajú čo do činenia, keď interiéry drevené oškrabávajú lopatami. To je iba najokatejší prípad toho, ako sa štát pod vedením SMER-u nevie postarať o naše kultúrne pamiatke. Neviem si predstaviť, že Francúzi by si nechali spráchnivieť svoj Versailles. Je mu to totiž úplne jedno.
Ľudovít Štúr, to je ten pán, ktorý spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom založili spolu prvú Slovenskú národnú radu povedal: „Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomostí historických o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“ Nie, toto nie je nedeľná chvíľka poézie, spomínam to preto, že s prvou časťou bezvýhradne súhlasím, a tá druhá časť sa okrem toho, že s ňou bezvýhradne súhlasím, dotýka tiež predkladaného návrhu zákona.
Historická vedomosť sa nadobúda aj prostredníctvom kultúrnych pamiatok. A ak nechceme byť hromádka koží otrockých, čo určite nechceme, mali by sme k tejto forme kultúrneho dedičstva pristupovať s úctou, rešpektom a vážnosťou, starať sa o ňu najlepšie, ako vieme, aby podávala svedectvo aj budúcim generáciám.
Ale u nás je to presne naopak. Jedna tretina našich pamiatok je v dezolátnom stave a najhoršie sú na tom tie vo vlastníctve štátu. Na jednej strane sa teším, že prichádza novela, ktorá by mala predchádzať tomu, aby zo Slovenska bol odvezený ďalší Bernini, poprípade možno dosiaľ neodhadnutý Michelangelo.
Na druhej strane nemožno prehliadnuť závažný fakt, že súčasťou tejto novely je čl. II a bod 6, ktorý má s vývozom a dovozom predmetov kultúrnej hodnoty spoločné asi toľko ako novorodenec s algoritmami. Tento článok rieši zabezpečenie reštaurátorských prác pri obnove pamiatok. Možno by si niekto povedal, že je to vynikajúci nápad. Až na toto, že tento článok to rieši diletantským, ak nie až hulvátskym spôsobom, ktorý je na hrane ústavy.
Dovoľte mi exkurz do roku 2015, keď parlament novelu zákona o ochrane pamiatkového fondu č. 376/2015 schválil. Mimochodom, až po tom, čo ju prezident svojím vetom vrátil do parlamentu. Touto novelou a konkrétne ustanovením § 33 ods. 7 písm. a) sa zásadným spôsobom zasiahlo do právneho postavenia reštaurátorov tým, že od 1. 1. 2016 reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov popri reštaurátoroch môžu vykonávať aj ďalšie subjekty. Jedným zo subjektov sa stal aj pamiatkový úrad, a to prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady. Teda buď majú vysokú školu aspoň II. stupňa v študijnom programe reštaurovanie, alebo stačí bakalár v odbore reštaurovanie a k tomu tri roky praxe, alebo stačí iba maturita z odboru konzervátorstva a reštaurátorstva a najmenej päť rokov odbornej praxe.
Predtým než sa toto ustanovenie stalo platným, mohli reštaurátorskú činnosť na národných kultúrnych pamiatkach vykonávať výlučne certifikovaní reštaurátori. Tí musia byť živnostníci a členmi. Členom sa však nestane len tak hocikto. Človek musí mať vysokú školu v odbore umelecké reštaurovanie, po skončení vysokej školy musí absolvovať povinnú trojročnú reštaurátorskú prax a úspešne prejsť skúškami pred skúšobným senátom Komory reštaurátorov. Zjednodušene sa to dá prirovnať k advokátom, čo je asi nám všetkým bližšie. Aj advokáti musia mať právnické vzdelanie, niekoľkoročnú koncipientsku prax a Slovenská advokátska komora ich pred prijatím poriadne preskúša a až potom môže pôsobiť ako samostatní advokáti pred súdom.
Od začiatku roka 2016 však reštaurovať môžu zamestnanci pamiatkového úradu. Na prvý pohľad dobre. Pardon. A... Keďže zames... Počkajte, počkajte... Hm, hm, áno. (Povedané so smiechom.) Áno. Od roku 2016 môžu reštaurovať, áno, aj zamestnanci pamiatkového..., to už som povedala. Áno. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, žiadne „iní napíšu“. Týmto zamestnancom stačí aj stredoškolské vzdelanie bez akýchkoľvek skúšok. To je, teda ako keby absolvent obchodnej akadémie, ktorý pracuje na nejakej sekcii na ministerstve spravodlivosti, mohol začať chodiť na súdy ako advokát, alebo aby 23-ročný nejaký zdravotnícky laborant s päťročnou praxou operoval srdce vašeho blízkeho. Boli by ste pokojní? No ja nie. A to nie je všetko. Samotné ministerstvo kultúry vo svojej stratégii na obnovu pamiatok pre roky 2017 - 2020, a to pani ministerka určite vie, vie, že pamiatkové úrady majú problém udržať si kvalitných ľudí aspoň so základným odborným vzdelaním, lebo priamo v tom materiáli, dovoľte mi zacitovať, sa píše: „Náročnosť vykonávanej práce, špecifikum odbornej teoretickej a praktickej prípravy a uplatňovanie pri ochrane pamiatkového fondu nie je dostatočne finančne ohodnotená práca. Tieto sa niektoré ďalšie nedostatky zapríčiňujú zvýšenú fluktuáciu na odborných úsekoch pamiatkového úradu a jednotlivých krajských pamiatkových úradov, ktorá pri pomerne nízkom počte odborných zamestnancov a špecializácii odboru vytvára ťažkosti pri komplexnom zabezpečovaní úloh v oblasti ochrany pamiatkového fondu.“
V princípe ministerstvo kultúry priznáva, že je vlastne zázrak, že na pamiatkových úradoch vôbec nejakí odborníci pracujú. Ak vôbec. A teraz do tejto personálnej mizérie príde návrh, aby tí istí ľudia, o ktorých nemajú valnú mienku ani na ministerstve, mohli bez kontroly reštaurovať národné kultúrne pamiatky. Aký má teda zmysel, aby pamiatkový úrad, ktorý má zrejme problémy s odbornými pracovníkmi, zabezpečoval aj reštaurátorské služby, teda vysoko odborné služby. Ako sa správne pýta otec Šebek vo filme Pelíšky: „Komu tím prospějete? Druhé straně.“
Druhým závažným, ba až ústavným problémom je fakt, že reštaurátori, to znamená regulovaní podnikatelia, musia mať najvyššie vzdelávanie, roky praxe, odborné skúšky, podstupujú riziká spojené s prácou na vlastnú zodpovednosť, míňajú vlastné prostriedky, platia si odvody, musia platiť aj za využívanie archívu pamiatkového úradu. Tak títo reštaurátori po novom zápasia na trhu so zamestnancami štátnej inštitúcie, teda pamiatkového úradu.
Netreba veľa, celkom stačí sedliacky rozum a prímes zmyslu pre spravodlivosť, vyjde nám, že je to skrátka hlúposť. Prečo by mali národné kultúrne pamiatky reštaurovať zamestnanci orgánu štátnej správy, ktorí na rozdiel od reštaurátorov podnikateľov nemusia byť ani poriadne odborne spôsobilí, nenesú na sebe bremeno zodpovednosti a navyše za prostriedky štátneho rozpočtu? A povedzme si na rovinu, nie je tu priestor na to, aby pamiatkový úrad na reštaurátorské práce využíval aj osoby, ktoré nemajú vyštudovanú ani strednú odbornú školu v odbore konzervátorstvo alebo reštaurátorstvo, alebo ju vyštudovanú ani mať nemôžu ako v prípade reštaurovania maliarskych či sochárskych diel. Veď kto to skontroluje? Samotný pamiatkový úrad? Kde máme záruku, že pamiatkový úrad vyberá naozaj odborníkov? No, minimálne v zákone nikde.
Tretím najzávažnejším nedostatkom je to, že pamiatkový úrad dostal na základe tejto novely právo podnikať v reštaurátorstve, a tým sa uskutočnil celosvetovo unikátny jav, keď Slovenská republika bude jediným členským štátom EÚ, ktorý v štáte s trhovo riadeným hospodárstvom zavedie bez legitímneho dôvodu hospodársku súťaž nie medzi podnikateľmi, ale medzi podnikateľmi a orgánom štátnej správy. Dokonca na tomto trhu pôsobí nie hocijaký orgán štátnej správy, ale taký, čo na tomto trhu vykonáva štátnu správu.
Pamiatkový úrad je totiž správnym orgánom, ktorý v druhom stupni rozhoduje vo všetkých správnych konaniach na úseku ochrany pamiatkového fondu a vydáva rozhodnutia o všetkých stupňoch reštaurovania národnej kultúrnej pamiatky a ktorý vykonáva štátny dohľad a udeľuje pokuty.
Alebo inak. Jeden zamestnanec toho pamiatkového úradu vytvorí návrh na reštaurovanie, druhý v správnom konaní ten návrh schváli, povolí ho, tretí zamestnanec vykoná reštaurovanie, štvrtý ho vyúčtuje a piaty v rámci štátneho dohľadu ten stav národnej kultúrnej pamiatky odobrí. A teraz opäť jedna otázka za milión na stole úradu vlády. Tak, ak pamiatkový úrad pokazí nejakú opravu pamiatky, tak si vyrubí pokutu sám sebe? No, zdá sa mi to byť tak trošku konflikt záujmov.
Pamiatkový úrad v rámci rozhodovacej právomoc rozhoduje o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov, ako aj preskúmava ich právoplatné rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V kontexte reštaurovania má táto rozhodovacia právomoc mimoriadny význam pre podnikateľskú činnosť reštaurátorov. Vlastník môže národnú kultúru pamiatku reštaurovať až na základe právoplatného rozhodnutia a schválení návrhu na reštaurovanie. Návrh na reštaurovanie vypracúva reštaurátor. V tomto správnom konaní sa rozhoduje, či návrh na reštaurovanie vypracovaný reštaurátorom sa schváli a podľa neho reštaurátor následne zrealizuje to svoje reštaurovanie, alebo sa jeho návrh zamietne.
V rámci kontrolnej právomoci kontroluje výkon štátneho pamiatkového dohľadu na stavom kultúrnej pamiatky realizovaným krajskými pamiatkovými úradmi, a to aj počas realizácie reštaurovania zo strany reštaurátora. V rámci neho je oprávnený ukladať príkazy nielen vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky, ale aj reštaurátorovi. Potom je tu ešte rozhodovacia právomoc. Tá spôsobuje, že pamiatkový úrad má aj sankčnú právomoc. Môže teda sankcionovať reštaurátora.
V krátkosti som zhrnula nedostatky, ktoré so sebou novela priniesla. Ale skúsme si predstaviť teraz modelovú situáciu. Možno pre niektorých aj takú situáciu bežných dní. Predstavte si, že vlastníte malú kúriu. Ste pri peniazoch, rozhodli ste sa ju teda zrekonštruovať, lebo ste osvietení. Spomedzi reštaurátorov si vyberiete člena Komory reštaurátorov Jozefa H. dajme tomu. Ten vám vypracuje návrh na reštaurovanie. Radostne ho teda doručíte na pamiatkový úrad a čakáte, kedy vám ho schvália. Problém je, že pamiatkový úrad návrh neschváli. Niečo sa mu skrátka na ňom nepozdáva. A tak ho nevydá rok, dva. Kúria chátra, lebo trváte na svojom reštaurátorovi a chcete špičku, a nie teda niekoho cudzieho, zatiaľ čo váš kamarát Rudo, ktorý zadal zákazku priamo pamiatkovému úradu vrátane návrhu na reštaurovanie svojej kúrie, veselo napreduje a z pôvodnej kúrie sa pomaly, ale iste stáva minidisneyland. Povedzme si pravdu, v prípade hradu Vígľaš sa podaril celkom aj maxidisneyland. Len veľmi ťažko bude úradník pamiatkového úradu rozhodovať o záujme svojho zamestnávateľa negatívne. A keby aj svedomie mal a návrh by zamietol, pamiatkový úrad má vždy priestor, aby si nejako poradil. Takýto postup našim pamiatkam určite nepomáha rásť do krásy.
Nečudujem sa, že 2. 11. 2016 poslanci Národnej rady podali na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona č. 376/2015 Z. z. s ústavou, pričom jedno z ustanovení, ktoré napadli, je práve ustanovenie § 33 ods. 7 písm. a). Napadli ho pre rozpor s čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, čo je právo podnikať, a s čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konanie ešte nie je ukončené, tak ako povedala moja kolegynka Renáta Kasčáková. Ak súd tomuto návrhu poslancov Národnej rady vyhovie a pozastaví účinnosť § 33 ods. 7 písm. a) zákona o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkový úrad už nebude mať oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti reštaurovania národných kultúrnych pamiatok. V dôsledku toho a na základe ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov si pamiatkový úrad nebude môcť zriadiť rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti reštaurovania pamiatok.
Fakt, že v novele, ktorú máme teraz na pretrase, je čl. 2 ods. 6 v preformulovanej podobe, znamená, že vláde sa nechce čakať na verdikt Ústavného súdu, ktorý by mohol pozastaviť účinnosť novely zákona č. 376/2015. Chce sa preto stoj čo stoj poistiť a zabezpečiť pre pamiatkový úrad možnosť vykonávať reštaurátorské služby. Prečo? Asi na záver len zopakujem otázku: „Komu tím prospějete?“
Preto mi dovoľte teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady... Asi poprosím o zastavenie času, idem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Milanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II doterajší bod 2 znie: „§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Pamiatkový úrad môže zriadiť právnickú osobu podľa osobitného predpisu na vykonávanie činností podľa ods. 2 písm. j) až l) okrem budovania reštaurátorských pracovísk a zabezpečovania reštaurátorských prác.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
„§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
2. V čl. II sa vypúšťa doterajší bod 6.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem vám veľmi pekne, to je všetko z mojej strany.

Najprv odpoviem na kolegyňu Cséfalvayovú. Pani kolegyňa povedala, že Európska komisia chcela zrušiť kohézny fond. Ja pripomínam pani kolegyni, že Európska komisia nerozhoduje na európskej úrovni. Na európskej úrovni rozhodujú členské štáty. Čiže je to fakticky nesprávne. V prvom rade by sa členské štáty museli dohodnúť na tom, že ten kohézny fond rušia. Ak by sa tak dohodli, bolo by to, samozrejme, zlyhanie Slovenska a bolo by to, samozrejme, zlyhanie aj ostatných krajín, ktoré majú obrovské regionálne rozdiely. A toto je presne ten spôsob, akým je nesprávne hovoriť o Európskej únii, Európska komisia rozhodla... Nie! Za každé jedno rozhodnutie sú zodpovedné členské štáty. Nie nejaká temná entita v Bruseli.
Teraz k pánovi Blahovi. Pán Blaha, keby sme nemali na Slovensku škandály v rezorte pôdohospodárstva, keby sme nemali škandalózne správanie bývalého premiéra pána Fica, jednoducho Európsky parlament by ani nemal o čom rokovať. Dobré meno Slovenska poškodzuje pán Fico, pán Kaliňák, pán Danko. Máme tu vraždu novinára, dotácie pre poľnohospodárov, škandál s talianskou mafiou v blízkosti Úradu vlády, vietnamský únos naším lietadlom, kde buď pani ministerka klamala, alebo bola nesprávne informovaná, podozrenie jedného z našich najvýznamnejších partnerov z Nemecka. Nehovorte o tom, že opozícia kazí dobré meno Slovenska. Máte už rétoriku ako pán Slota s pánom Mečiarom, ktorí spochybňovali tých, ktorí kritizovali to, čo sa, to, čo sa u nás deje. Nie. Problémom, my tie veci kritizujeme práve preto, že máme radi Slovensko, a práve preto, že nás trápi, ako to tu v našej krajine vyzerá.
Ďakujem. (Ruch v sále a potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa vhodným spôsobom zhrnula vlastne vývoj a udalosti, ktoré prežívame vo výbore pre európske záležitosti. Výbor, treba povedať, že hoci to táto diskusia nenasvedčuje, pracuje vo veľmi konsenzuálnej atmosfére, žiadne fašistické výkriky tam neznejú. Každú rozumnú iniciatívu vlády podporia poslanci naprieč politickým spektrom.
Ale je tu problém, ktorý podčiarkla aj pani poslankyňa, a to je problém, že korupcia zhoršuje, resp. to, že vláda sa nevie vysporiadať s nastolením právneho štátu, výrazne zhoršuje naše doposiaľ nie zlé postavenie v Európskej únii. To by nás malo spájať a mali by sme apelovať na zlepšenie situácie, ale urýchlené. Vražda novinára Kuciaka iba odhalila vrchol ľadovca. Dnes celá Európa vie, že Slovensko má vážny problém a dôsledkom budú chudobnejšie roky, pokiaľ ide o prílev europeňazí. Tieto straty môžeme celkom oprávnene pričítať našim vlastným chybám. Niežeby sa inde v Európe nešafárilo s eurofondami, ale Slovensko sa stalo viditeľným a výkričným príkladom toho, viď nedávna aférka s jazierkom, šafárenia priam byzantským a niekedy až komickým spôsobom.
Poslanci, ktorí to myslia s Európou a s účasťou Slovenska v modernom svete vážne, by sa mali spojiť v boji proti korupcii.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť sa k správe o zahraničnej politike za rok 2017, ako aj k správe o Európskej únii.
Správa o Európskej únii a o zahraničnej politike je vyčerpávajúca, dobre sa číta, ale chcela by som upozorniť, že je to pekné čítanie pred jarnou búrkou, ktorá príde v roku..., na, keď budeme reagovať na rok 2018. V roku 2018 pán Fico, pán Kaliňák a pán Danko začali zničením dobrej reputácie, kredibility Slovenska v zahraničí. Keď sa tu takto stretneme o rok, tak budeme musieť konštatovať, že Slovenská republika utrpela veľké zahraničnopolitické škody. Vražda novinára, jej reakcia najvyššieho predstaviteľa, vtedy pána premiéra Fica na ňu, dotácie pre poľnohospodárov, o ktorých sa nemecký komisár pre rozpočet vyjadril, že je podozrenie, že sa zneužívajú na kriminálne ciele, talianska mafia v blízkosti úradu vlády, vietnamský únos naším lietadlom, kedy sú buď dve možnosti, že pani ministerka vnútra pani Saková klamala alebo pani ministerka nemá dobré informácie od svojich podriadených. Obidve možnosti sú obrovským škandálom a sú ničením našej dobrej reputácie. Podozrenie jedného z našich najvýznamnejších partnerov - Nemecka, politika Andreja Danka voči Rusku, kauza Skripaľ, konšpirácie bývalého premiéra pána Fica o Sorosovi. Tieto všetky udalosti, jednoducho ak aj robíme nejaké dobré kroky na zahraničnopolitickej scéne, ak sme dosiahli nejaké úspechy, tieto kroky jednoducho likvidujú naše dobré meno a našu reputáciu v zahraničí.
Teraz k samotnej správe. Oceňujem, že Slovenská republika v roku 2017 nadviazala na predsedníctvo v Rade EÚ, či už na politickej úrovni, alebo vo forme vyhlásenia troch najvyšších ústavných činiteľov. Bol to jeden z takých vzácnych momentov, kedy traja najvyšší ústavní činitelia deklarovali proeurópsku orientáciu našej zahraničnej politiky, ochotu podieľať sa na prehlbovaní spolupráce v niektorých oblastiach v rámci Európskej únie, a veľmi oceňujem, to tu už bolo povedané, rozsiahle diskusie pod vedením štátneho tajomníka pána Korčoka o budúcnosti Európy, o problémoch, ktoré Európsku úniu trápia. Zvlášť oceňujem, že tieto diskusie sú načasované pred voľbami do Európskeho parlamentu, nezabudnime, že presne, takmer o rok nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu, Slovensko, žiaľ, má jednu z najnižších účastí do volieb Európskeho parlamentu. Neviem, je to spôsobené nezáujmom, je to možno spôsobené nedostatkom informácií a skupina, ktorá najmenej volí v týchto voľbách, sú práve mladí ľudia. Preto ešte raz vyzdvihujem snahu o konštruktívnu aj kritickú diskusiu o Európskej únii hlavne so študentmi vysokých škôl, ktoré ministerstvo zahraničných vecí s pánom Korčokom začalo.
Čo sa týka, na druhej strane, na druhej strane je tu to, čo už pomenovali aj kolegovia poslanci z rôznych strán, je tu tá nejednoznačnosť a nespoľahlivosť slovenskej zahraničnej politiky ako takej. Máme tu extrémne postoje pána Blahu, ktorý hovorí, že máme byť vďační Rusku, že nás oslobodilo, Soviet..., pardon, Sovietskemu zväzu, následne sme 40 rokov trpeli v totalite, komunistickej totalite, na druhej strane tu máme dve správy, ktoré hovoria o výrazne proeurópskej, proatlantickej orientácii Slovenska, potom tu máme premiéra, ktorý hovorí o nejakých konšpiráciách s pánom Sorosom, a potom tu máme Andreja Danka, ktorý ide rečniť do, do ruskej dumy, kde ani nespomenie to, čo je našim národným záujmom Slovenska. K tomu sa ešte vrátim.
Čo sa týka samotného Ruska, samozrejme, že, že takým ideálom zahraničnej politiky je mať priateľské vzťahy. Priateľské vzťahy aj s Ruskom, ktoré v podstate patrí do nášho civilizačného priestoru, keď si zobereme, my sme v tom, v tom obrovskom geopolitickom priestore, Slovensko, západná civilizácia alebo naša, náš kultúrny priestor je veľmi malý. Oproti nám stoja veľmi rýchlo sa rozvíjajúce ázijské krajiny, ktoré majú obrovský počet obyvateľov, India, Čína, kde jednoducho tá naša civilizácia raz, možno za 30-40 rokov za súčasného demografického trendu môže byť len malým skanzenom v obrovskom mori. Čiže z tohto dôvodu je dôležité, aby sme držali spolu a aby sme hľadali, hľadali partnerov v tom našom civilizačnom priestore. Na druhej strane aj Rusko by sa malo správať zodpovedne, videli sme, že jednak my sami sme zažili dve najväčšie agresie od fašistického Nemecka a od komunistického Ruska a za posledné roky to bolo takisto výrazné, agresívne správanie sa k okolitým krajinám, k okolitým krajinám Ruska, či už je to Gruzínsko, Ukrajina, alebo sú to útoky hackerské v Estónku a tak ďalej, čiže, žiaľ, Rusko sa v tomto momente nespráva ako zodpovedný, zodpovedný partner.
Čo sa týka migrácie, vieme, že to bola téma, ktorá rozdeľovala, rozdeľovala nielen slovenskú verejnosť, ale bola to téma, ktorá v prvom rade spôsobila veľké problémy v rámci Európskej únie. Bola to nezvládnutá migračná kríza, kedy sme nedokázali uplatňovať naše vlastné pravidlá, boli sme, neboli sme pripravení na tak veľkú migračnú vlnu. Ja som veľmi rada, že sa podarilo dosiahnuť dohody s Tureckom, vidíme, že prílev migrantov na tejto, z Turecka, z tejto časti sa znížil podstatne. Takisto na konferencií o Sýrii sa podarilo mobilizovať humanitárnu pomoc pre Sýrčanov, prostredníctvom záväzkov v celkovej výške 4,4 mld. eur. Humanitárne potreby sú naďalej aj veľmi vysoké, aj lacnejšie, alebo je to efektívnejšie, riešiť pomoc ľuďom priamo na mieste, ako následne riešiť následky migračnej krízy tu v rámci Európskej únie.
Čo sa týka NATO a obranných výdavkov, podporili sme deklaráciu o zvýšení výdavkov na obranu na potrebné 2 % HDP, k tomuto záväzku sa hlásime a práve teraz sú tie najlepšie ekonomické časy, Európa potrebuje byť bezpečnejšou, potrebuje sa pripraviť na nové hrozby, byť obranyschopná, a nielen pred vonkajšími hrozbami, ale aj tými vnútornými, ktoré sú v podobe terorizmu alebo islamský, islamských radikálov. Nemôžeme sa dlhodobo viezť v NATO ako čierny pasažier a spoliehať sa, že tu našu obranu zabezpečí za nás niekto iný.
Tu ale máme obrovské obavy z modernizácie ozbrojených síl v réžii SNS. Slovenská národná strana najväčší, historicky najväčší nákup v dejinách Slovenska tají, ale nielen pred verejnosťou, hoci verejnosť to má zaplatiť, verejnosť sa poskladá, takmer 500 eur každý jeden človek na Slovensku na tento nákup Slovenskej národnej strany, ale Slovenská národná strana to tají aj pred svojimi vlastnými koaličnými partnermi, pred štátnym, štátnym tajomníkom pánom Ondrejčákom. A aj partneri, partneri v rámci našej Aliancie nám vyčítajú, že absolútne utajujeme procesy, v ktorých pretečú miliardy. Na dôvažok na čelo ozbrojených síl Slovenská národná strana dosadila človeka, ktorý nie je medzinárodne známy, neovláda dostatočne cudzie jazyky a reprezentácia Slovenska v rámci NATO tak zrejme bude výrazne horšia ako doposiaľ. Je to škoda, poškodzuje to naše národné záujmy a robí to zlý obraz Slovensku.
Ďalšia silná téma Slovenska - Ukrajina, západný Balkán, tie sú dlhodobo našimi prioritami. Pán minister Lajčák bol bývalý predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, osobitný predstaviteľ EÚ v Bosne a v Hercegovine, spolutvorca referenda o samostatnosti Čiernej Hory a myslím si, že Slovensko má kapacitu aj skúsenosti podporovať transformačné úsilie Balkánu, a tu by sme mali byť veľmi aktívni. Je to naša, naša sféra moci, sféra záujmu, mali by sme sa o to zaujímať, čo aj, čo aj do veľkej miery robíme.
Je úspech, že máme predsedníctvo Valného zhromaždenia OSN, pre Slovensko je to určite prínos. Takisto som veľmi rada, že Slovensko sa pripravuje na predsedníctvo OECD, teda je kandidátom na predsedníctvo OECD a držíme, držíme Slovensku palce, aby skutočne predsedalo OECD, je to významná vec, OECD je zdrojom expertízy, medzinárodných štúdií, spolupráce v rámci vyspelých krajín.
Slovensko - české vzťahy, oslavujeme výročie, vzťahy udržiavame na každej úrovni, zmysluplné sa ukázali aj spoločné zasadnutia vlád.
Takisto vzťahy s Rakúskom, je veľmi pozitívne, že nová rakúska ministerka zahraničných vecí novej vlády sa vôbec na prvú zahraničnú návštevu vybrala na Slovensko. Zároveň, ako to už spomínal kolega Klus, je potrebné si chrániť národné záujmy, čo sa týka rodinných prídavkov, ktoré, ktoré Rakúsko chce znížiť pre susedné krajiny, ako sme my.
Našou dôležitou, našou dôležitou oblasťou v rámci Európskej únie je aj energetika, správa obsahuje, obsahuje otázku North Streamu 2 a toto je presne otázka, kde bolo veľmi málo počuť premiéra, a túto otázku sme nepočuli ani od Andreja Danka, od ktorého by som očakávala, keď už ide do, do ruskej dumy a chváli sa, že presadzuje naše národné záujmy, že túto otázku v spolupráci s ruskou stranou otvorí, pretože si musíme uvedomiť, ohrozuje to naše ekonomické záujmy a môžeme prísť o stovky miliónov eur pri tranzite. Zdá sa, že Nemecko prehodnotí svoj postoj, takže v tomto smere to vítame.
K samotnej Európskej únii, tam by som sa chcela vyjadriť ešte k dvom otázkam. Kolega Klus spomenul, že sme boli neúspešní pri získaní sídla liekovej agentúry, je to veľká škoda, pretože každá takáto inštitúcia keď príde na Slovensko, tak môže priniesť jednak aj odborný potenciál, pracujú tam vysokokvalifikovaní zamestnanci z celej Európskej únie, môže to posilniť aj spoluprácu s univerzitami, s výskumom, s farmaceutickým priemyslom. Žiaľ, nepodarilo sa nám to, hoci sme jedna z mala krajín, z členských krajín Európskej únie, ktorá sídlo žiadnej agentúry na svojom území nemá. Keď pán Klus sa pýtal na to, či sme sa poučili z toho, ja hovorím, že asi sme sa nepoučili, pretože momentálne ide zakladať, Európska únia navrhuje založiť ďalšiu novú agentúru a je to European Labour Agency, čiže European Labour Agency, čiže nejaká autorita, úrad pre, pre zamestnanosť, pre prácu. Ja som ešte od našej vlády nepočula ani jedno slovo o tom, či sa usilujeme, aby sme na Slovensko sídlo tejto novej agentúry, sídlo tejto agentúry získali. A teda vyzývam našu vládu, aby po neúspechu s liekovou agentúrou, aby sme sa snažili získať ďalšie, prípadne túto agentúru na Slovensko. Má zaujímavú vnútornú štruktúru, bude mať. Bude to tripartitná štruktúra, bude tam odbory, zamestnanci z členských štátov a takisto národné štáty.
Čo sa týka, nebol tu spomenutý, nebol spomenutý viacročný finančný rámec Európskej únie, ktorý, to si musíme uvedomiť, že to je, momentálne sú to najdôležitejšie rokovania, ktoré sa v rámci Európskej únie budú uskutočňovať. Budú, zástupcovia členských krajín sa budú baviť o rozpočte na roky 2021 - 2027 a momentálne by to jednoducho mala byť priorita, priorita nášho vzťahu k Európskej únii. Vidíme, že ten viacročný finančný rámec odráža politickú situáciu vo viacerých krajinách Európskej únie vrátane Slovenska, a radikálnou zmenou je naviazanie peňazí z rozpočtu EÚ na vládu zákona v členských krajinách. Tento krok Európska únia odôvodňuje tým, že potrebuje chrániť finančné záujmy Európskej únie. Žiaľ, ja toto opatrenie nevnímam pozitívne, ale treba si uvedomiť, že k tomu prispelo aj Slovensko svojimi obrovskými eurofondovými škandálmi v oblasti školstva alebo v oblasti pôdohospodárstva. Nečudujme sa tomuto návrhu Európskej komisie, že chce ochrániť finančné záujmy Európskej únie, keď aj na Slovensku máme takéto veľké škandály.
Prioritou pre Slovensko by mali byť hlavne výdavky v rámci kohézneho fondu, to znamená, z toho financujeme vo veľkej miere diaľnice, financujeme z toho železnice ale kohézny fond v návrhu Komisie sa drama..., drasticky sa znižuje. Zatiaľ je tento rozpočet len v štádiu návrhu, to znamená, že budú o tom prebiehať minimálne ročné rokovania na úrovni členských štátov, ale osobne budem považovať za obrovské zlyhanie, neschopnosti našej vlády, ak dôsledku korupčných škandálov spojených s eurofondami Slovensko dostane na obnovu našich regiónov menej peňazí ako v súčasnom programovom období. Bude to jednoznačne poškodzovanie národných záujmov Slovenska a dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Čo sa týka ešte toho multi-, viacročného finančného rámca, tak vítame postupné odstraňovanie rabatov, ktoré komplikovali rozpočet, snahu o..., takisto vítam aj snahu o vy krytie výpadku po odchode Veľkej Británie.
Z hľadiska takej inovačnej schopností Európskej únie je dobre, že sa navyšuje rozpočet pre, pre vedu a výskum, navyšuje sa, myslím, že takmer o podstatnú časť, ale zároveň vládu už..., to budú peniaze, ktoré sa budú míňať zväčša z centrálnych programov, čiže bude to program Horizont, bude to Digitálny program a tak ďalej. Ale my už dlhodobo upozorňujeme slovenskú vládu na to, že sa veľmi málo zapájame do vedeckých a inovačných programov, ktoré sú centrálne riadené z Bruselu, kde je najväčší, najväčší objem peňazí, a je to z toho dôvodu, že nemáme na Slovensku vybudovanú tú vedeckú infraštruktúru a tieto, a jednoducho tieto peniaze nevieme efektívne čerpať.
Čo sa týka samotnej kohéznej politiky, tu si myslím, že nie je dobré, aby Európska komisia objem prostriedkov rôznymi kritériami, ako sú napríklad, napríklad klimatické zmeny alebo prijímanie, integrácia migrantov, dve základné kritéria by mali ostať HDP na obyvateľa, prípadne nezamestnanosť, pretože kohézna politika bola určená v prvom rade ako nástroj na znižovanie regionálnych rozdielov, a nie ako nástroj odmeňovania alebo trestania jednotlivých členských krajín. Na druhej strane ešte raz, členské štáty sa musia správa zodpovedne a nie je možné, aby, keď my dostaneme obrovské peniaze z Bruselu na rozvoj našich regiónov, aby sme tu mali škandály tak veľkého rozsahu ako je momentálne škandál na pôdohospodárstve a škandál v oblasti školstva, v oblasti školstva v eurofondoch.
Sociálny pilier, samozrejme, môžeme o tom diskutovať, ja nezdieľam nadšenie pripojiť sa k smernici o vyslaných pracovníkov, minimálne bolo potrebné vyrokovať prechodné obdobie pre Slovensko, pretože my sme, na takúto zmenu ešte nie sme pripravení, a zároveň táto smernica Slovensku a slovenským zamestnávateľom prinesie ďalšiu byrokraciu.
Na záver už len toľko, že ďakujem, ďakujem za, za tieto dve vyčerpávajúce správy, o korektný postoj Slovenska v rámci zahraničnej politiky, ale ešte raz upozorňujem, že je škoda, že snahu o vyváženú zahraničnú politiku nám následne kazia také veľké škandály, akých sme boli nedávno svedkom, a kazia nám dobré meno nášho Slovenska.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, nechcem pôsobiť nejako konfrontačne, pretože si myslím, že v tomto prípade ide o dobrý návrh zákona, ale tak sú tu také dva faktory. Jednak, že v minulom programovom období sme, ako už spomínal kolega Dostál, preinvestovali miliardu eur a je teda dôvodné očakávať, že tento systém za tú miliardu eur tu už bude fungovať ako hodinky.
Druhá vec je tá, že hovorí sa o tom už veľmi dlho a tento návrh prichádza až v roku 2018. Naše výhrady, ja budem predkladať doplňujúci a pozmeňujúci návrh, toto je odôvodnenie naše: výhrady sa týkajú toho, že zjednodušene sa týka iba niektorých registrov. Vládny návrh počíta so znížením administratívnej záťaže iba v prípadoch, v ktorých ide o výpis z listu vlastníctva, obchodného registra, živnostenského registra a výpisy, odpisy z registra trestov. Je to dobré, my si však myslíme, že to nestačí a do zoznamu registrov pridávame ďalšie registre, ako je zoznam dlžníkov fyzických, právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky, zoznam daňových dlžníkov a matriky. Nie je predsa možné, tí, ktorí ste vybavovali si materskú alebo rodičovské príspevky po narodení dieťaťa, tak veľmi dobre viete, aká je to patália. Prídete na úrad, do Sociálnej poisťovne, tí vás pošlú na iný úrad, musíte si ísť vypýtať rodný list, bežíte naspäť, musíte si ísť vypýtať ďalšie potvrdenie, vraciate sa zase naspäť, a to všetko kvôli, zbierate v podstate potvrdenia, ktoré majú iné štátne orgány.
Čiže taká základná požiadavka, keď sa robila informatizácia verejnej správy, prvá a základná požiadavka predsa je, aby všetko bolo prepojené a všetko bolo prístupné v elektronickej forme. Ja si uvedomujem, samozrejme, že je to náročná úloha, že to nejde spraviť lusknutím prsta, ale keď to ide spraviť v iných krajinách, keď to funguje napr. v Estónsku, krajina, ktorá má nejakú presnú víziu, čo s tou elektronizáciou verejnej správy chce robiť, ako ju chce inovovať, v akých cykloch ju chce znovu updatovať, aby bola v súlade s najnovšími technickými požiadavkami, čiže keď to ide v iných krajinách, ktorí do toho investovali násobne menej peňazí ako Slovensko, tak si myslím, že to musí ísť aj na Slovensku.
Všetci veľmi dobre vieme, aký problém bol s elektronickými schránkami, vieme veľmi dobre, aký problém je s portálom slovensko.sk, ktorý je ťažkopádny, je užívateľsky, k užívateľovi nie je veľmi priateľský. Neviem si predstaviť, ako by tento portál, z toho vidno, že tento portál nie je schopný byť používaný vo väčšom meradle, pretože je veľmi komplikovaný. A teda aj tá používateľnosť toho portálu je pomerne malá napríklad v porovnaní s Estónskom, kde tieto služby využíva väčšina, väčšina obyvateľov.
My odkladáme nadobudnutie účinnosti v ustanovení zákona, toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý navrhujeme, z toho dôvodu, aby, uvedomujeme si, že nie je to jednoduchá úloha prepojiť všetky registre, a navrhujeme teda formou takej etapizácie, že tak ako je v tomto vládnom návrhu, sú štyri registre, my pridávame ďalšie štyri, ale odkladáme teda účinnosť.
A teraz, ak dovolíte, by som prečítala pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej a Jána Budaja k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na znižovanie záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 1 sa odsek 3 dopĺňa písmenami d) až g), ktoré znejú:
"d) zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky,
e) zoznam dlžníkov, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje pohľadávky,
f) zoznam daňových dlžníkov,
g) matriky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a až 3d znejú:
"3a) § 171 zákona č. 461/2003 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3b) § 25a zákona č. 580/2004 ·o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3c) § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov,".
2. V doterajšom článku sa slová "1. júla 2018" nahrádzajú slovami "1. septembra 2018 okrem čl. I § 1 ods. 3 písm. d) až g), ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2020.".
Koniec pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu. Ako hovorím, tento zákon je dobrý zákon a my ho v pléne podporíme. Ďakujem.