Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tento zákon v druhom čítaní. Ja som teda vystúpil k nemu aj v prvom čítaní a následne som teda absolvoval, ja som už aj v prvom čítaní hovoril, že som rokoval aj s asociáciou cestovného ruchu, aj s ďalšími tými hráčmi na trhu, aby som zistil taký vlastne ich názor vôbec na tento zákon. Aj keď chápem teda, že je to transpozícia smernice, a áno, ten cieľ je ochrana, ochrana cestujúcich, čo je teda určite veľmi dobrý cieľ.
Na druhej strane chcem teda pri tejto príležitosti aj oceniť prácu ľudí na ministerstve hospodárstva, s ktorými som sa rozprával na túto tému, a naozaj som mohol vidieť, že dali poctivé úsilie do toho, aby to pripravili najlepšie, ako sa dá, aj keď teda myslím si, že to konečné riešenie nie je najlepšie, aké by sme mohli mať, ale dobre. Chápem, že to bolo výsledok, výsledok toho úsilia, ktoré do toho všetci zainteresovaní hráči vložili.
Z toho, čo som diskutoval s jednotlivými hráčmi, tak myslím si, že na jednej strane ten dôvod, prečo to nie je úplne najlepšie riešenie, je to, že tá samotná smernica bola tak vykonštruovaná, ako bola a my sme už viac-menej nemali až taký veľký manévrovací priestor. Jediné, čo som tam videl, pretože tým, že sa zavádza práve pri tom balíčku spojených cestovných služieb vlastne ten prvok rozšírenia živnosti, tak je to prvok, ktorý vlastne spôsobí jednorazovo podnikateľskému sektoru rozšírenie alebo teda byrokratickú záťaž, lebo budú musieť si toto zakomponovať, aby sa mohli poistiť a aby mohli byť postihnuteľní.
Ale chcem teda na jednej strane poďakovať, vyzdvihnúť prácu ľudí, ktorí na ministerstve tomu dali, na druhej strane sa ukázalo aj to, že cestovný ruch nedostáva takú prioritu, akú by si zaslúžil. A teraz nemyslím priamo na ministerstve hospodárstva, ale celkovo vo vláde, pretože oddelenie cestovného ruchu spadá pod ministerstvo dopravy. A vieme, že ministerstvo dopravy je zahltené primárne budovaním infraštruktúry. A po tom, ako vypadol z ministerstva dopravy aj regionálny rozvoj, tak cestovný ruch tam bol stále, ako by som povedal, taká sirota a toto si myslím, že nie je dobrý stav, pretože na jednej strane počúvame aj v poslednej dobe, rozprávame sa o tom, že cestovný ruch je oblasť, ktorá si zaslúži našu pozornosť, v ktorej je potenciál, na druhej strane tržby vo všetkých službách cestovného ruchu nie sú zanedbateľné. Je to 5 miliárd eur, čo je celkom slušné percento z HDP a aj celková zamestnanosť, aj s naviazanými službami, je 160-tisíc zamestnancov.
Ďalší taký parameter je, a toto teda čerpám priamo zo správy Zväzu cestovného ruchu z marca 2018, je, že 90 % podnikov v cestovnom ruchu tvoria práve malí a strední podnikatelia, čo je veľmi dôležitá súčasť tohto sektora. A teda ešte len možno jeden údaj, keď už teda tu vymenuvávam, tak 60 % všetkých turistov Slovenskej republiky tvoria práve domáci návštevníci. Napriek tomu vidíme, že naozaj cestovný ruch, napriek tomu, že aj narastá počet prenocovaní tak cestovný ruch stagnuje a jednak teda podľa aj ich informácií, ktoré uvádzajú je, že je to v poklese konkurencie schopnosti, ktorá je dôsledkom nedostatku investícií a pomaly aj rast zamestnanosti, ktorú brzdia neustále sa zvyšujúce náklady. A na tomto chcem vlastne poukázať to, že aj tým, že sa ministerstvo hospodárstva zaoberalo touto smernicou je taký zaujímavý paradox, pretože práve na ministerstve hospodárstva to malo na starosti, teraz neviem, či správne poviem, či sekcia alebo oddelenie, alebo odbor ochrany spotrebiteľov, čo na jednej strane môžme oceniť, že si zobrali pod svoju taktovku, na druhej strane je to jasná výtka tomu, že cestovný ruch, alebo odbor cestovného ruchu na ministerstve dobre toto nieže zanedbalo, prispelo k tomu len do diskusie tým zavedením garančného fondu, ale ktorý sa nakoniec ukázal ako nepotrebný. A tým pádom vidíme, že naozaj cestovný ruch práve s tým potenciálom aj s tým objemom tržieb, ktorý tam je, nedostáva dostatočnú pozornosť.
A toto je možno aj taká otázka do debaty pre vás, pán minister, že či považujete tento stav za dobrý, ako to je, pretože osobne si myslím, že naozaj s tým cestovným ruchom, potrebujeme ho umiestniť niekde, kde bude mať významnejšie miesto, kde bude mať väčšiu prioritu a kde patrične bude s ním lepšie zaobchádzané, keď tak jednoducho poviem.
Takže toto je vlastne to, na čo by som chcel pri tomto bode poukázať, pri tomto zákone, lebo o tej podstate som sa vyjadril viac-menej pri tom prvom čítaní. Následne som teda aj rokoval s ministerstvom hospodárstva práve preto, aby som si vyjasnil niektoré veci, čo sa aj udialo, ale toto z toho vyplynulo asi tak, asi tak najvypuklejšie, že naozaj cestovný ruch tam, kde je umiestnený, teda nemá správne miesto. V tomto prípade to zachránilo ministerstvo hospodárstva, ale z dlhodobého hľadiska to určite nie je stav, ktorý by mal takto vyzerať.
To je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán minister, chcem oceniť vaše vystúpenie aj tú rétoriku. Povedali ste zodpovedné riešenie. Áno, jednoznačne. Myslím si, že na tomto sa všetci zhodneme a nemôžem nič iné, len súhlasiť s mojím predrečníkom vo faktickej, ktorý aj poukazoval, aj počas svojho vystúpenia, a práve o to ide aj nám, na tomto sa určite zhodneme. Nikto nechce, aby teraz ľudia ostali na ulici alebo podobne. Ale práve aj to, čo povedal kolega Galek predo mnou, to sú veci, ktoré už sú pripravené, ale teraz ani nechcem, chcem naozaj len kratučko reagovať a privítať vašu rétoriku o tom, že vôbec to pripúšťate, lebo doteraz ste vlastne túto celú debatu blokovali. Teraz nemyslím vy konkrétne, ale ako postoj vašej strany bol, že ani nejdeme na tú debatu pristúpiť. My si myslíme, že je to neskoro, že už sme sa mohli skôr na túto tému baviť, ale dobre, vidíme, že konečne aj vy pripúšťate, že je potrebné to vyriešiť a že vôbec ste otvorený to začať riešiť, čiže nieže teraz zotrváme a držíme baníctvo a podobne. A takisto môžem len súhlasiť s tým rokom 2023, ktorý je dôležitý, aby sme, aby sme stihli. Takže to je asi všetko, čo som chcel povedať. Vďaka.

Ja by som chcela všetkým veľmi poďakovať za pripomienky a ohradiť sa na vyjadrenia pána Kaliňáka. Môj manžel nepísal klamstvá, môj manžel je čestný človek. A jediné, čo v článku urobil, bolo, že citoval zdroj. Novinári vedia, že identita zdroja musí ostať zakrytá. Takže to, že ju neprezradil ďalej, len potvrdzuje to, že koná čestne stále. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za toto vystúpenie. Bolo to perfektne pripravené, perfektne prednesené, ale veľmi zle sa to počúvalo. Je absurdné, ak takéto niečo sa stane novinárovi, že novinár v takejto situácii je odsúdený za svoju prácu, ktorú si úplne normálne poctivo robil. To je ozaj veľmi zlé, veľmi zlé. Mali by sme sa nad tým zamyslieť, pretože to nie je normálne. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 300/2005 Trestný zákon (tlač 865). Skupina poslancov navrhuje, aby sa z Trestného zákona vypustil § 373 Trestného zákona, teda trestný čin ohovárania.
Možno poznáte ten vtip zo života. Stretnú sa všetky štyri kamarátky a nemajú sa o čom rozprávať. No lebo sa stretli všetky štyri. Nemajú totiž koho ohovárať. Keby sme mali brať trestný čin ohovárania vážne, tak potom hádam polovica Slovenska skončí vo väzení, a to mi určite minister spravodlivosti potvrdí, že na to nemáme kapacity.
George Orwell povedal: "Ak sloboda niečo znamená, tak je to právo povedať ľuďom, čo nechcú počuť." Sloboda a demokracia je spojená so slobodou prejavu, ktorú tu požíva každý z nás. Niekto ju využíva viac, iný menej.
Trestný čin ohovárania je tak v priamom rozpore s právom na slobodu prejavu, čo je základom každej demokratickej spoločnosti.
Priznám sa, že tento pozmeňujúci návrh sa ma osobne dotýka, pretože možno niektorí viete, možno nie, nie je to žiadnym tajomstvom, mojím manželom je Lukáš Milan, ktorý je novinár telom aj dušou a je to práve on, kto bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice 2, neprávoplatne odsúdený na osemnásť mesiacov väzenia za údajné ohováranie bývalého predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý sedával tu, dva rady za mnou. Je mi veľmi ľúto, čo sa pánovi Paškovi stalo. Už slávny Solón pred dva a pol tisíc rokmi vyhlásil, že o mŕtvom len v dobrom, preto mi dovoľte, aby som sa ďalej k pánovi Paškovi osobne nevyjadrovala.
Článok 26 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Odsek 2 ďalej hovorí, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom. Toto právo využil aj môj manžel, keď ako zamestnanec vydavateľstva napísal v roku 2015 článok o košickej zdravotníckej chobotnici, kde si skupina prepojená na už nebohého Pavla Pašku rozdelila vplyvné posty v rezorte zdravotníctva alebo si prihrali zázračne výhodné zmluvy ako dodávatelia do štátnych nemocníc.
Pri zbieraní informácií sa stretol aj s jedným košickým podnikateľom, ktorý mu porozprával o tom, ako si pán Paška vypýtal províziu za to, že ako nováčikovia budú môcť začať podnikať v zdravotníctve. Keď sa manžel pýtal, či s tým išli na políciu, tak sa ten mladý podnikateľ poťukal po čele. Na východe síce podľa bývalého premiéra nič nie je, ale ako všetci vieme, je tam možné všetko. Aj to, aby bežní ľudia boli bezbranní voči štátu. Čerstvý príbeh o agrodotáciách, kde polícia či prokuratúra naplno zlyhala, je toho najlepším dôkazom. A to netvrdím ja, ale sám generálny prokurátor Jaromír Čižnár. "Systém je prehnitý," povedal. Do tejto atmosféry, a aby som použila slová generálneho prokurátora, "prehnitého systému" presne zapadá aj expresný rozsudok košického súdu o ohováraní mojím manželom. Súd sa ani neobťažoval s dokazovaním či vypočutím svedkov. Navyše polícia počas vyšetrovania sa ani náznakom nezaujímala o to, či náhodou ten košický podnikateľ hovorí pravdu.
Pavla Pašku sa polícia ani nespýtala, či si ozaj nevypýtal províziu cez svoju spoločnosť KOMED, ktorá je jedným zamestnancom, s jedným zamestnancom mala státisícové zisky za akože konzultácie. Jediné, čo políciu a okresného prokurátora zaujímalo, bola identita toho podnikateľa. Polícia najprv prípad zastavila, lebo nešlo o trestný čin, no následne prípad vrátil košický prokurátor späť s dôrazným upozornením, aby policajt pokračoval vo vyšetrovaní, a tentoraz bol dôsledný. Na príkaz prokurátora urobila polícia množstvo dokazovania, ktoré absolútne nesúviselo s prípadom. Vypočúvala svedkov, ktorí k prípadu nemali čo povedať. Jednoducho povedané, boli vyhadzované peniaze daňových poplatníkov, lebo náš človek si to želal.
Každý rok polícia rieši zhruba stovku nových prípadov ohovárania. Kolíše to od 90 do 130 v závislosti od roka. Podľa oficiálnych štatistík ministerstva vnútra je úspešnosť objasnenia v posledných piatich rokoch okolo 15 až 20 percent. Zo sto vyšetrovaní sa páchateľ nájde v dobrom roku v dvadsiatich prípadoch ročne. A teraz otázka za milión na stole Úradu vlády. Viete, koľko prípadov odsúdili súdy za posledných päť rokov? Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti jeden. Slovom jeden. Aj ten bol v roku 2012. Z päťsto vyšetrovaní iba jeden jediný prípad skončil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom.
Pán bývalý minister vnútra Robert Kaliňák sa neustále sťažoval, že má málo policajtov, hoci ich máme najviac v Európskej únii v prepočte na obyvateľa. Možno ich máme málo práve preto, že sa venujú vyšetrovaniu nezmyselného trestného činu ohovárania, čo považujem za feudálny prežitok a výsadu diktatúr. Chceme si brať príklad z takého Thajska, kde za vtip o panovníkovi išiel novinár na tridsaťpäť rokov do väzenia? Hádam nie.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré tento inštitút bežne aplikujú, navyše náš Trestný poriadok stanovuje za ohováranie najvyššiu trestnú sadzbu spomedzi krajín Európskej únie, ktorá môže v krajných prípadoch dosiahnuť až trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Môjho manžela odsúdil neprávoplatne košický súd na osemnásť mesiacov väzenia s trojročnou podmienkou a trojročným zákazom činnosti novinára. Súd sa stotožnil s prokurátorom, pánovi Pavlovi Paškovi údajne spôsobil ujmu. Akú? Nevedno. Ale podľa výpovede utrpela aj pani manželka. Prestala sa s ňou údajne rozprávať predavačka v obchode. A za toto má ísť človek do väzenia na rok a pol? Pritom v oveľa závažnejších prípadoch dostávajú obžalovaní oveľa miernejšie tresty. Po príklady nemusíme ísť ďaleko. Ak zostaneme v Košiciach a v rodine Paškovcov, tak traja bratia za zbitie ženy, objektívne ublíženie na zdraví a kopanie ju na zemi, dostali dvojročnú podmienku a tretí peňažný trest 500 eur.
Iný príklad. Ján Slota za pokus o podplácanie dostal 2-ročnú podmienku, podobne aj kardiochirurg Viliam Fischer dostal dva roky podmienečne za úplatky. To všetko sú trestné činy, ktoré sa aj objektívne dajú dokázať. Ale ohováranie? Podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí trestného činu ohovárania ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Je nepravdivý údaj, keď si o inom myslím, že je to rozumom či chrbticou menej obdarený človek?
V druhom prípade už súdy povedali, že to ohováranie nie je. Ako sa dá dokázať, že človek si nemyslí to, čo si myslí? Možno aj práve preto z 500 prípadov skončil s odsudzujúcim rozsudkom jeden jediný prípad. Z toho vyplýva, že trestný čin ohovárania je v Trestnom zákone absolútne zbytočný a slúži iba na zastrašovanie. Trestné stíhanie sa má použiť až keď sa všetky iné spôsoby minú účinku. Občiansky zákonník však pozná ochranu osobnosti, ak sa niekto cíti dotknutý nevyberaným slovníkom iného človeka. Taký sudca Štefan Harabin túto možnosť doslova bohato využíva a pekne na nej zarába.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, George Washington vyhlásil, že "ak zmizne sloboda prejavu, hlupáci a tí, čo sú ticho, nás budú viesť ako ovce na porážku". Demokracia potrebuje tých, čo sa neboja povedať pravdu a nesmú sa pritom báť, že za to skončia za mrežami. Zrušením trestného činu ohovárania sa tak pripojíme k západnej Európe, kde už dávno pochopili, že sloboda myslenia a prejavu sa nedá trestať väzením. To komunisti a fašisti zatvárali za slobodné rozmýšľanie.
Zrušenie trestného činu ohovárania zároveň bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet a pomôže novej ministerke vnútra pani Denise Sakovej. Ročne bude mať k dispozícii sto policajtov, ktorí doteraz tento trestný čin zbytočne riešili, keďže iba jeden prípad z päťsto skončil odsúdením. Policajti sa tak budú môcť venovať zmysluplnejším veciam, ako je naháňanie ľudí za názor, hoci aj pre niekoho nepríjemný.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

62.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanecký kolega Martin Poliačik, no tvrdá reč to bola o tom odpade a možnože práve takáto tvrdá reč musí zaznievať častejšie aj ohľadom tej stratenej generácie, o ktorej si hovoril, aj ohľadom toho, že netýka sa to možno detí len práve týchto typov škôl. Možnože sa to týka detí aj v mnohých iných typoch stredných škôl, kde naozaj deti, stále ešte deti, nemajú veľmi dobrú predstavu o tom, čo ich v budúcnosti čaká. Hovoríme tu všetci stále o potrebách trhu práce. No ale musíme hovoriť aj o ich potrebách. Ten proces formovania tej predstavy, že čo majú v živote robiť, by mal začať podstatne skôr. Už na základných školách. Kariérovou výchovou a potrebnými aktivitami, ktoré by vedeli v každom jednom dieťati nájsť, aby samo v sebe vedelo nájsť silné i slabé stránky, na čo má vlastne tú prirodzenú tendenciu, v čom môže sa zlepšovať.
A možnože celá táto debata by sa mala posunúť od pozícií škola a zamestnávateľ ku konkrétnemu cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. Veď napokon aj v Učiacom sa Slovensku sa písalo v kapitole 308 o vzdelávaní v pracovnom prostredí, že svetový trend ide smerom k tzv. triálu. To jest popri škole a podniku existuje aj špecializované tréningové strediská, kde sa učiaci učia nadobúdať zručnosti a návyky, ktoré bežne by ešte možno nevedeli nájsť. Posuňme túto diskusiu už konečne aj kamsi inam. Bavme sa o alebo bavme sa o možnostiach, ako celá jedna generácia môže zdokonaľovať sa v tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi, že prešiel možno aj také nuansy práve duálneho vzdelávania. Ja by som na neho nadviazala a chcela by som vyzvať pani ministerku, aby zvážila moje podnety, ktoré som rozdelila do troch častí.
Prvou je, že aby sme vyčerpali vlastne tie finančné prostriedky, tak rada by som bola, aby sme rozšírili vlastne to duálne vzdelávanie aj na stredné odborné školy, ako sú pedagogické, zdravotnícke a ekonomické. Poviem prečo. Na trhu práce nám o chvíľu budú chýbať sestry, sanitári, osobní asistenti, je problém so školskými asistentami a tak ďalej, čiže vieme ich vyprodukovať aj práve z týchto odborných škôl. Čiže to duálne vzdelávanie by som prognosticky nezameriavala len na automobilky, lebo čaká nás obrovský demografický trend a budeme potrebovať aj ďalšie profesie a opäť budeme v situácii, ako sme teraz pri automobilovom priemysle, lebo nebude dostatok personálu, ktorý sa bude starať o starých ľudí a o zdravotne znevýhodnených. Čiže na to by som určite zamerala sociálne akadémie, pedagogické školy a zdravotnícke školy.
Druhú vec, ktorú chcem upozorniť, je aj prax vysokoškolákov. My vždy hovoríme len o duálnom vzdelávaní stredných odborných škôl. Ale vieme dobre, koľko ľudí nám ostáva na úradoch práce, ktorí skončia humanitné odbory a v podstate nemajú dostatočnú prax, aby boli zaujímaví pre zamestnávateľov. Čiže naozaj rozmýšľať aj v inštanciách toho, že nemáme dostatočne odborne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem za takýto nejaký ten výstup a zhrnutie. Viem, že 2 300, rybárska stráž, dobre, super, takže je to niekoľko tisíc ľudí. Ale pristavil by som sa asi k dvom veciam. Prvá, vieme o nejakej petícii rybárov? O nejakej petícii rybárov nespokojných? Že vraj bola nejaká urobená, neviem, či na ministerstvo došla, nedošla, alebo viete vy ako o nej. Lebo zdá sa mi, že Slovenský rybársky zväz, chcem veriť, že je jednotný a všecky rybá; všetci rybári sú spokojní, ale bojím sa, že keď podľa vzoru včelárov, tak viem si zhruba predstaviť, čo asi to je v rybárskom zväze a s rybármi. Takže dostalo sa mi teda do uší, že aj nejaká petícia bola rybárov nespokojných, ktorí hovorili o niečom takom, takže aj k tomu, keby teda sa dalo vyjadriť, či už z úst pána ministra, alebo pána spravodajcu.
A ďalej k tej vykonávacej vyhláške, no, vážení, chcem vás upozorniť, že, a chcem veriť, že to nebude tak, lebo keď sme prišli prvýkrát do parlamentu, teda aj moja osoba, keď sa tu prvýkrát vyskytla v roku 2010, tak sme okamžite štyri vyhlášky museli zrušiť, ktoré boli dovtedy u nás v našom rezorte, ktoré boli nad rámec zákona. Išli nad rámec zákona. A toto by som chcel teda vopred vás vyvarovať k takýmto nejakým vyhláškam, lebo následne sa môžte dostať do konfliktu a bolo by to teda zmarené dielo, možnože dobre myslené, ale neni to v zákone. Takže vyhlášky aby nám nerozširovali a nešli proti duchu zákona, ktorý je paragrafové. Keď tak dajme to do zákona, pokiaľ to chceme, či už to nejaké obmedzenie časové, alebo neviem, aké tam bolo hovorené, ale aby to nešlo nad rámec zákona, lebo jediný zákonodarný zbor je Národná rada Slovenskej republiky. Žiadna vykonávacia vyhláška nemôže ísť nad zákon, ktorý prijme Národná rada Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste reagovali, takže tak letom-svetom tiež sa vyjadrím.
Ku pánu Pavelkovi, áno, preto som sa pýtal, či bude mať vykonávaciu vyhlášku nejakú, ktorá povie ako konkrétne, a to isté pre pani Zemanovú, lebo pokiaľ tam to nebude rozvedené, tak to, samozrejme, bude problém, že akým spôsobom sa má tá stráž nejakým spôsobom správať v tom reálnom živote, keď teda situácia vznikne alebo nevznikne. Kto ich konštituuje? Áno, že okresný tento a dá ruky preč, jasné, ja by som bol najradšej, keby to boli cudzí ľudia, no, že cez okres, lebo vlastný, vieš ako, vlastný si každý, áno, tak kamarát, tak dám ti pokutu, nedám ti pokutu, hej, však to je logické a poviem vám na Slovensku ale bežne to je tak, takže áno, možnože tiež sa nad tým zamyslieť.
Čo sa týka toho sčítavania u pána Martináka, áno, s komorou, musím povedať, pán kolega, že dosiaľ neviem, či naši sedeli, asi, asi skôr nie, neviem, aké ty máš informácie, ale, samozrejme, my sa nebránime, myslím, že by to mohlo byť.
Len chcem ešte povedať jedno: Viete, kvôli čomu máme najviac kormoránov v zime? Prečo to nebol problém pred 30, 50 rokmi? Viete kvôli čomu, vážení? Veď predsa keď kormorán letí zo Švédska alebo z Dánska a zistí, že Váh pri mínus 15 stupňoch neni zamrznutý, tak predsa on nebude letieť do Maďarska. On skončí zimovať u nás. My sme vlastne spôsobili otepľovanie vodných plôch cez zimu, my tu nemáme ľady a kormoránov sme pritiahli týmto pádom na zimu. A potom sa nečudujme, že v zime je najväčší teda, by som povedal, ten úhyn alebo respektíve to kŕmne, zásobáreň našich rýb cez zimné obdobie u kormoránov, pretože sme ako ľudia im vytvorili podmienky na zimovanie u nás. V minulosti sme to mali iba na Žitnom ostrove, respektíve tu boli tie, ostrov kormoránov a ďalšie, tuto, áno, žili historicky, ale teraz sme ešte aj tie ďalšie pritiahli cez zimu, aby u nás ostávali. A to je problém. A to je problém. Takže hovorím na druhej strane, že poďme aj trošku, nech ten ľad tu bude a potom možnože aj v zime budeme mať trošku menej problémov s tým, aby sme riešili tento problém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst, ak dovolíte, k tomuto zákonu.
Musím povedať, nie som rybár, to musím povedať na začiatku. Žiadny konflikt záujmov tu neni, takže rybár nie som, ale som or-ni-to-lóg. Takže to, zase musím povedať, že z druhej strany trošku aj nabáda, niečo k tomu asi aj poviem.
Takže, pán minister, áno, máme zákon, ktorý, ja vám otvorene poviem, že dovtedy som sa až tak nejak vehementne oňho nezaujímal. Teraz som si pozrel, čo tu všecko máme, takže možnože aj pre tých, ktorí nie sú rybári, tak, ale ja takto letím letom-svetom, páči sa mi, že máme tu zadefinované v základných pojmoch "ostatná vodná plocha". To znamená, to je štrkovisko, prepadlina, pieskovňa, hlinisko, rašelinisko, bočná vodná nádrž lokálneho významu v parkoch, v sadoch, viniciach, chmelniciach, záhradách, zverniciach, požiarna stráž, priemyselná nádrž s možnosťou rybárskeho využitia.
To znamená, berieme všecky tie možné zaplavené, nezaplavené územia, ktoré sa môžu nejakou našou činnosťou v prírode vyskytnúť a tam, samozrejme, som rád, že aj našim SHR, súkromne hospodariacim roľníkom, môžme toto rybárske právo na týchto plochách, keď to tam majú a užívajú, dať. Takže to by som povedal, že dobre, našiel som si aj ten svoj tam rezort, takže ďakujem. Rybárske právo patrí, samozrejme, štátu. Dobre, super. A jednička s hviezdičkou u mňa, dávam, hoci nie až takou veľkou, myslím, že to bola aj možnože aj v minulom, neviem. Takže konštatujem, v tomto zákone že ministerstvo životného prostredia prideľuje na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany výkon rybárskeho práva odbornej organizácii ochrany prírody.
Tu musím pripomenúť jednu vec, že na niektorých miestach sa bijeme, ako to aj kolegyňa Zemanová povedala, so zákonom o životnom prostredí, o ochrane životného prostredia, kde; ochrane prírody; kde prakticky poviem konkrétny prípad, v Sennom, Michalovce juh, kde máme sprivatizované rybníky v Iňačovciach a zároveň je to rezervácia, resp. ochrana prírody. A tam, musím povedať, že je veľký konflikt rybárov a ornitológov, kde sme našli postrieľané bučiaky, labute, volavky. Kto u mňa vystrelí na volavku, asi nemá všecko v poriadku. A prakticky tam by dobré bolo, keby sa jednoznačne povedalo, či má tam prednosť chov rýb v tom, keď sa tento, alebo ochrana prírody. A, samozrejme, potom tie kompenzačné opatrenia, keď už teda. No žiaľ, volavku nenaučíme jesť trávu, bude asi problém, kormorána tiež, ku ktorému sa ešte trošku vrátim. Takže to som rád, že takto do päťky sa to tam hodilo.
Pridelenie výkonu rybárskeho práva v rybárskom revíri je možno len jednému užívateľovi. Som rád, že je tu, je to, samozrejme, bezplatné a postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva alebo jeho časti sa za-ka-zu-je. To znamená, nemôže sa s tým kšeftovať, tak to ja vnímam. Žiaľ, u nás pri poľnohospodároch, pôdu keď dostanete do užívania, tak môžte ju dávať ďalšiemu, tretiemu, piatemu a nakoniec zistia, že neviete ani, kto ju vlastne užíva, ten vlastník. Takže som rád, že tu to máte jasne vydefinované a tak, predpokladám, že aj v našom rezorte raz dospejeme k tomu, že presne to musí byť jasné, kto, kde, ako, prečo, začo.
Ďalšia vec. Máme tu aj priesakové kanály, závlahové kanály, melioračné kanály, nádrže, to znamená tie plochy, ktoré prakticky pri tej privatizácii družstiev a transformácii štátnych majetkov ostali ako keby bezprizorné, takže tam by som možnože tak ako potom požiadal aj nejakých tých rybárov, keby tam nejakú tú takú strážnu službu alebo, ako to nazvať, proste alebo nejakú tú odbornú garantovali, lebo má to Slovenský pozemkový fond v mnohých prípadoch a tieto kanály ostali nám doslova takto ako zarastené, nepriechodné, nepriepustné a neviem čo všecko možné. Takže tam by dobré bolo možnože, aby aj s rybármi nejaká tá spolupráca bola na obhospodarovaní týchto, hovorím, kanálov a všeckých možných.
Rybársky lístok že dáva obec a minimálny je, samozrejme, že týždenný, mesačný, ročný, trojročný, takže nie dňový, ale týždenný je minimálny, ktorý je tam, takže asi tak.
Ale mám tu jeden podnet a nakoľko som povedal, nie som rybár, takže ja to budem citovať, pretože nech páni rybári potom povedia, či je to dobré alebo nie, ale je to od rybárov. Takže konkrétne sa to týka § 16, zakázaný spôsob rýb v pstruhových vodách. Myslím, že to spomínal aj pán spravodajca už teraz, že je tam prakticky zákaz určitých druhov lovu, tej techniky, ktorá tam je, ja sa tomu nerozumiem, takže budem to citovať, kde prakticky sa hovorí, že je zakázané používať pri love sbirolino, bublinu, bavorské drievko a ich napodobneniny s rovnakou funkciou, doplnené; s rovnakou funkciou, bodka, tak to je teraz.
Takže títo dotknutí rybári mi píšu, že nakoľko, budem znovu citovať to, čo už asi povedal kolega, že 99 % je tých rekreačných a iba 1 % je tých akože športových rybárov a prakticky medzi tými rekreačnými je množstvo dôchodcov, osôb s ľahším i ťažkým telesným postihnutím, množstvo fyzicky pracujúcich občanov, mládeže a tak ďalej. Doteraz nebol v zákone žiadny takýto zákaz. Touto navrhovanou zmenou zákona – zákaz loviť na stojatých pstruhových vodách na sbirolino, bublinu a tak ďalej – by sme hrubo, bezdôvodne a úplne obmedzili výkon rybárskeho práva týmto menovaným osobám. Loviť konzumných pstruhov dúhových na mušku by mohli iba fyzicky zdatní muškári a prívlačiari. Vysadené pstruhy dúhové na tretí deň lovu berú až na 15 až 30 metrov od brehovej čiary, od brehovej časti. Budú ich loviť len zdatní mladí rybári, ktorí tam dohodia, a my ostatní, už vyrobení, fyzicky menej zdatní, sa na to budeme len prizerať, pritom rozpätie ceny pstruhovej povolenky nám smernica Slovenského rybárskeho zväzu dostatočne umožňuje vodné nádrže, štrkoviská pravidelne dozarybňovať pstruhmi dúhovými, ktorých je v Slovrybe dosť, a tak umožniť všeckým členom oddychovať, loviť ryby.
Takže takáto nejaká pripomienka k tomuto § 16. Myslím, že má to nejakú logiku, a hovorím, nerozumiem sa tým technikám, takže asi tak, asi vidia, že tých 15 metrov, 30 metrov nedohodíš, keď už predsa len si v nejakom tom veku, a myslím, že možnože by sa dalo aj im vyjsť v ústrety.
Chcem sa opýtať ešte jedno, mám ešte nejaké tri minúty, tak to dodržím, celý náš čas, keď dovolíte, pán predkladateľ (povedané so smiechom), chcem sa opýtať, bude nejaký vykonávací predpis k tomu plánovaný? Máme nejakú vyhlášku, aby sme to ujednotili? Lebo zdá sa mi, že tam, kde neni vykonávací predpis, každý okres si to bude vysvetľovať po svojom, áno? No áno, pýtam sa, áno, či je, takto, či sa bude niečo, lebo je vlastne ako kruhový zákon, dávate to ako nový zákon, to znamená, nový zákon by patrične mal byť nejakým spôsobom etablovaný aj s novou vyhláškou, lebo metodické pokyny asi nebudú stačiť.
Mám tu, vrátim sa ešte k tej rybárskej stráži. Už kolega pred chvíľou tiež k tomu hovoril. Bodaj by sme mali s takouto kompetenciou aj poľnú stráž. Bodaj by sme mali! Možno aj stráž prírody a ochrany s takýmito kompetenciami aj s donucovacími a hmatné, všeckým možným, čo tam má mať, obuškami a slzotvornými, neviem akými plynmi, lebo tým pádom by sme asi do tej krajiny v tých rôznych oblastiach či už životného, poľnohospodárstva a ďalších, dostali asi poriadok. Takže možnože budeme odkazovať aj iné rezorty, aby sa učili, ako má byť tá stráž, ktorá má garantovať výkon tohto práva, robená alebo nerobená v aj ich oblastiach. Takže toto by som tak.
A vrátim sa ešte k tým kormoránom, pretože viete, že, samozrejme, kormorán na jeden deň potrebuje kilo ryby, obyčajne zletí, zahryzne, odkusne kus chvosta, ostane ryba polomŕtva alebo položivá, každý si to povie podľa svojho, a je s tým problém. Takže chcel by som sa o tom dnes, vyzvať pánov rybárov, že ja som síce členom SOS BirdLife, to znamená Slovenská ornitologická spoločnosť, ale my máme heslo "Spoločne pre ľudí a pre vtákov", nie iba pre ľudí a nie iba pre vtákov. To znamená, aby to bolo kompenzačné, aj to, aj to. Takže berte tak, že aj z tohto hľadiska sa na to pozeráme. A keď som si asi, teraz neberte ma za slovo, osem rokov, deväť rokov dozadu sa išlo sčítavať, koľko tu vlastne kormoránov máme, a my ako ornitológovia robíme pravidelné sčítavanie asi od roku ´95, tiež ma neberte za slovo, ale zhruba od týchto rokov, kde každý od októbra do marca a každý víkend zhruba v strede chodíme na vodné toky, nádrže a všecky, kde máme teda pokryté a sčítavame. Keď som si pozrel, lebo vtedy vyšiel jeden veľký boom, že koľko tých kormoránov tu máme v tej zime, lebo v lete ich až toľko neni, hlavne zimný výskyt je problematický na tých rybníkoch a vodných plochách, tak keď som zistil, že rybári zahlásili 73-tisíc, tak som si myslel, že sa mi sníva, lebo my, ktorí sme mali pravidelne nejaké tie ročné sčítavania, resp. mesačné v tom zimnom období, tak nám vychádzalo okolo sedem, osemtisíc. To znamená, desaťnásobok väčší nejaký výpočet z terénu u rybárov ako u ornitológov.
Takže, pán minister, dávam do merku, že toto sa musí skĺbiť a nemôžme načítavať jeden kŕdeľ trikrát na troch rybárskych revíroch, ktoré prelietavajú, lebo to je iba jeden kŕdeľ, takže bacha na to, vážení, a to by som potom dehonestoval aj nejaké tie naše pôvodné druhy, ktorý kormorán bol pôvodným druhom a dobre, dnes je tam teda asi 200 párov, okej. Takže máme ho tu na Slovensku a, samozrejme, ak bude treba, tak, samozrejme, aj nejaký ten minimálny možnože aj odstrel alebo nejaké to iné, by som povedal, že eliminovanie škôd, ktoré spôsobuje.
Takže, pán minister, toto sú zhruba moje nejaké takéto, by som povedal, výlevy k tomuto zákonu, čo myslím, že by mohli aj zabrať aj do ďalšieho. Možnože dám aj pozmeňovací návrh v druhom čítaní. Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.